中文
巴利義註複註藏外典籍
1101 巴拉基咖(波羅夷)
1102 巴吉帝亞(波逸提)
1103 大品(律藏)
1104 小品
1105 附隨
1201 巴拉基咖(波羅夷)義註-1
1202 巴拉基咖(波羅夷)義註-2
1203 巴吉帝亞(波逸提)義註
1204 大品義註(律藏)
1205 小品義註
1206 附隨義註
1301 心義燈-1
1302 心義燈-2
1303 心義燈-3
1401 疑惑度脫
1402 律攝註釋
1403 金剛智疏
1404 疑難解除疏-1
1405 疑難解除疏-2
1406 律莊嚴疏-1
1407 律莊嚴疏-2
1408 古老解惑疏
1409 律抉擇-上抉擇
1410 律抉擇疏-1
1411 律抉擇疏-2
1412 巴吉帝亞等啟請經
1413 小戒學-根本戒學

8401 清淨道論-1
8402 清淨道論-2
8403 清淨道大複註-1
8404 清淨道大複註-2
8405 清淨道論導論

8406 長部問答
8407 中部問答
8408 相應部問答
8409 增支部問答
8410 律藏問答
8411 論藏問答
8412 義注問答
8413 語言學詮釋手冊
8414 勝義顯揚
8415 隨燈論誦
8416 發趣論燈論
8417 禮敬文
8418 大禮敬文
8419 依相讚佛偈
8420 經讚
8421 蓮花供
8422 勝者莊嚴
8423 語蜜
8424 佛德偈集
8425 小史
8427 佛教史
8426 大史
8429 目犍連文法
8428 迦旃延文法
8430 文法寶鑑(詞幹篇)
8431 文法寶鑑(詞根篇)
8432 詞形成論
8433 目犍連五章
8434 應用成就讀本
8435 音韻論讀本
8436 阿毗曇燈讀本
8437 阿毗曇燈疏
8438 妙莊嚴論讀本
8439 妙莊嚴論疏
8440 初學入門義抉擇精要
8446 詩王智論
8447 智論花鬘
8445 法智論
8444 大羅漢智論
8441 世間智論
8442 經典智論
8443 勇士百智論
8450 考底利耶智論
8448 人眼燈
8449 四護衛燈
8451 妙味之流
8452 界清淨
8453 韋桑達拉頌
8454 目犍連語釋五章
8455 塔史
8456 佛牙史
8457 詞根讀本注釋
8458 舍利史
8459 象頭山寺史
8460 勝者行傳
8461 勝者宗燈
8462 油鍋偈
8463 彌蘭王問疏
8464 詞花鬘
8465 詞成就論
8466 正理滴論
8467 迦旃延詞根注
8468 邊境山注釋
2101 戒蘊品
2102 大品(長部)
2103 波梨品
2201 戒蘊品註義註
2202 大品義註(長部)
2203 波梨品義註
2301 戒蘊品疏
2302 大品複註(長部)
2303 波梨品複註
2304 戒蘊品新複註-1
2305 戒蘊品新複註-2
3101 根本五十經
3102 中五十經
3103 後五十經
3201 根本五十義註-1
3202 根本五十義註-2
3203 中五十義註
3204 後五十義註
3301 根本五十經複註
3302 中五十經複註
3303 後五十經複註
4101 有偈品
4102 因緣品
4103 蘊品
4104 六處品
4105 大品(相應部)
4201 有偈品義注
4202 因緣品義注
4203 蘊品義注
4204 六處品義注
4205 大品義注(相應部)
4301 有偈品複註
4302 因緣品註
4303 蘊品複註
4304 六處品複註
4305 大品複註(相應部)
5101 一集經
5102 二集經
5103 三集經
5104 四集經
5105 五集經
5106 六集經
5107 七集經
5108 八集等經
5109 九集經
5110 十集經
5111 十一集經
5201 一集義註
5202 二、三、四集義註
5203 五、六、七集義註
5204 八、九、十、十一集義註
5301 一集複註
5302 二、三、四集複註
5303 五、六、七集複註
5304 八集等複註
6101 小誦
6102 法句經
6103 自說
6104 如是語
6105 經集
6106 天宮事
6107 餓鬼事
6108 長老偈
6109 長老尼偈
6110 譬喻-1
6111 譬喻-2
6112 諸佛史
6113 所行藏
6114 本生-1
6115 本生-2
6116 大義釋
6117 小義釋
6118 無礙解道
6119 導論
6120 彌蘭王問
6121 藏釋
6201 小誦義注
6202 法句義注-1
6203 法句義注-2
6204 自說義注
6205 如是語義註
6206 經集義注-1
6207 經集義注-2
6208 天宮事義注
6209 餓鬼事義注
6210 長老偈義注-1
6211 長老偈義注-2
6212 長老尼義注
6213 譬喻義注-1
6214 譬喻義注-2
6215 諸佛史義注
6216 所行藏義注
6217 本生義注-1
6218 本生義注-2
6219 本生義注-3
6220 本生義注-4
6221 本生義注-5
6222 本生義注-6
6223 本生義注-7
6224 大義釋義注
6225 小義釋義注
6226 無礙解道義注-1
6227 無礙解道義注-2
6228 導論義注
6301 導論複註
6302 導論明解
7101 法集論
7102 分別論
7103 界論
7104 人施設論
7105 論事
7106 雙論-1
7107 雙論-2
7108 雙論-3
7109 發趣論-1
7110 發趣論-2
7111 發趣論-3
7112 發趣論-4
7113 發趣論-5
7201 法集論義註
7202 分別論義註(迷惑冰消)
7203 五部論義註
7301 法集論根本複註
7302 分別論根本複註
7303 五論根本複註
7304 法集論複註
7305 五論複註
7306 阿毘達摩入門
7307 攝阿毘達磨義論
7308 阿毘達摩入門古複註
7309 阿毘達摩論母

English
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Français
Canon PaliCommentairesSubcommentairesAutres
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

हिंदी
पाली कैननकमेंट्रीउप-टिप्पणियाँअन्य
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Indonesia
Kanon PaliKomentarSub-komentarLainnya
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

日文
巴利義註複註藏外典籍
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi


Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

その世尊、供養を受けるにふさわしい方、正しく自ら悟られた方に、礼拝いたします。

Abhidhammapiṭake

アビダンマ・ピタカ(論蔵)において

Vibhaṅgapāḷi

ヴィバンガ・パーリ(分別論)

1. Khandhavibhaṅgo

1. 蘊分別(カンダ・ヴィバンガ)

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経の解説による分類(スッタンタ・バージャニーヤ)

1. Pañcakkhandhā [Pg.1] – rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho.

1. 五蘊、すなわち、色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。

1. Rūpakkhandho

1. 色蘊(しきうん)

2. Tattha katamo rūpakkhandho? Yaṃ kiñci rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati rūpakkhandho.

2. そこにおいて、何が色蘊であるか。過去・未来・現在の、内なる、あるいは外なる、粗大な、あるいは微細な、卑しい、あるいは優れた、遠い、あるいは近い、いかなる色であっても、それらすべてを一括し、統合して、これを色蘊と呼ぶ。

3. Tattha katamaṃ rūpaṃ atītaṃ? Yaṃ rūpaṃ atītaṃ niruddhaṃ vigataṃ vipariṇataṃ atthaṅgataṃ abbhatthaṅgataṃ uppajjitvā vigataṃ atītaṃ atītaṃsena saṅgahitaṃ, cattāro ca mahābhūtā catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ atītaṃ.

3. そこにおいて、何が過去の色であるか。過去のものであり、滅し、去り、変じ、消滅し、完全に消滅し、生じては去った色、過去の部類に含まれるもの、および四大種と四大種に依存する色(所造色)である。これを過去の色と呼ぶ。

Tattha katamaṃ rūpaṃ anāgataṃ? Yaṃ rūpaṃ ajātaṃ abhūtaṃ asañjātaṃ anibbattaṃ anabhinibbattaṃ apātubhūtaṃ anuppannaṃ asamuppannaṃ anuṭṭhitaṃ asamuṭṭhitaṃ anāgataṃ anāgataṃsena saṅgahitaṃ, cattāro ca mahābhūtā catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ anāgataṃ.

そこにおいて、何が未来の色であるか。未だ生じず、未だ現れず、未だ発生せず、未だ生成されず、未だ再生成されず、未だ出現せず、未だ生起せず、未だ共生せず、未だ立ち上がらず、未だ共起せず、未来のものであり、未来の部類に含まれるもの、および四大種と四大種に依存する色である。これを未来の色と呼ぶ。

Tattha [Pg.2] katamaṃ rūpaṃ paccuppannaṃ? Yaṃ rūpaṃ jātaṃ bhūtaṃ sañjātaṃ nibbattaṃ abhinibbattaṃ pātubhūtaṃ uppannaṃ samuppannaṃ uṭṭhitaṃ samuṭṭhitaṃ paccuppannaṃ paccuppannaṃsena saṅgahitaṃ, cattāro ca mahābhūtā catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ paccuppannaṃ.

そこにおいて、何が現存の色であるか。生じ、現れ、発生し、生成され、再生成され、出現し、生起し、共生し、立ち上がり、共起し、現在のものであり、現在の部類に含まれるもの、および四大種と四大種に依存する色である。これを現在の色と呼ぶ。

4. Tattha katamaṃ rūpaṃ ajjhattaṃ? Yaṃ rūpaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakaṃ pāṭipuggalikaṃ upādinnaṃ, cattāro ca mahābhūtā catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ ajjhattaṃ.

4. そこにおいて、何が内なる色であるか。それらそれらの衆生にとって、内なるもの、自己に属するもの、固有のもの、個別のもの、執受されたものであり、四大種と四大種に依存する色である。これを内なる色と呼ぶ。

Tattha katamaṃ rūpaṃ bahiddhā? Yaṃ rūpaṃ tesaṃ tesaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakaṃ pāṭipuggalikaṃ upādinnaṃ, cattāro ca mahābhūtā catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ bahiddhā.

そこにおいて、何が外なる色であるか。それらそれらの他なる衆生、他なる個人にとって、内なるもの、自己に属するもの、固有のもの、個別のもの、執受されたものであり、四大種と四大種に依存する色である。これを外なる色と呼ぶ。

5. Tattha katamaṃ rūpaṃ oḷārikaṃ? Cakkhāyatanaṃ…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ – idaṃ vuccati rūpaṃ oḷārikaṃ.

5. そこにおいて、何が粗大な色であるか。眼処……乃至……触処である。これを粗大な色と呼ぶ。

Tattha katamaṃ rūpaṃ sukhumaṃ? Itthindriyaṃ…pe… kabaḷīkāro āhāro – idaṃ vuccati rūpaṃ sukhumaṃ.

そこにおいて、何が微細な色であるか。女根……乃至……段食である。これを微細な色と呼ぶ。

6. Tattha katamaṃ rūpaṃ hīnaṃ? Yaṃ rūpaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ uññātaṃ avaññātaṃ hīḷitaṃ paribhūtaṃ acittīkataṃ hīnaṃ hīnamataṃ hīnasammataṃ aniṭṭhaṃ akantaṃ amanāpaṃ, rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā – idaṃ vuccati rūpaṃ hīnaṃ.

6. そこにおいて、何が卑しい色であるか。それらそれらの衆生にとって、軽蔑され、見下され、蔑まれ、侮られ、重んじられず、卑しく、卑しいと見なされ、卑しいと認められ、好まれず、愛されず、意にかなわない、色・声・香・味・触である。これを卑しい色と呼ぶ。

Tattha katamaṃ rūpaṃ paṇītaṃ? Yaṃ rūpaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ anuññātaṃ anavaññātaṃ ahīḷitaṃ aparibhūtaṃ cittīkataṃ paṇītaṃ paṇītamataṃ paṇītasammataṃ iṭṭhaṃ kantaṃ manāpaṃ, rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā – idaṃ vuccati rūpaṃ paṇītaṃ. Taṃ taṃ vā pana rūpaṃ upādāyupādāya rūpaṃ hīnaṃ paṇītaṃ daṭṭhabbaṃ.

そこにおいて、何が優れた色であるか。それらそれらの衆生にとって、軽蔑されず、見下されず、蔑まれず、侮られず、重んじられ、優れ、優れたと見なされ、優れたと認められ、好まれ、愛され、意にかなう、色・声・香・味・触である。これを優れた色と呼ぶ。あるいはまた、それらそれらの色を比較し対照することによって、卑しい色、優れた色と見なすべきである。

7. Tattha katamaṃ rūpaṃ dūre? Itthindriyaṃ…pe… kabaḷīkāro āhāro, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ anāsanne anupakaṭṭhe dūre asantike – idaṃ vuccati rūpaṃ dūre.

7. そこにおいて、何が遠い色であるか。女根……乃至……段食、あるいはまた、近くになく、近接せず、遠くにあり、近くにない、いかなる他の色であっても、これを遠い色と呼ぶ。

Tattha [Pg.3] katamaṃ rūpaṃ santike? Cakkhāyatanaṃ…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ āsanne upakaṭṭhe avidūre santike – idaṃ vuccati rūpaṃ santike. Taṃ taṃ vā pana rūpaṃ upādāyupādāya rūpaṃ dūre santike daṭṭhabbaṃ.

そこにおいて、何が近い色であるか。眼処……乃至……触処、あるいはまた、近くにあり、近接し、遠くなく、近くにある、いかなる他の色であっても、これを近い色と呼ぶ。あるいはまた、それらそれらの色を比較し対照することによって、遠い色、近い色と見なすべきである。

2. Vedanākkhandho

2. 受蘊(じゅうん)

8. Tattha katamo vedanākkhandho? Yā kāci vedanā atītānāgatapaccuppannā ajjhattā vā bahiddhā vā oḷārikā vā sukhumā vā hīnā vā paṇītā vā yā dūre santike vā, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati vedanākkhandho.

8. そこにおいて、何が受蘊であるか。過去・未来・現在の、内なる、あるいは外なる、粗大な、あるいは微細な、卑しい、あるいは優れた、遠い、あるいは近い、いかなる受であっても、それらすべてを一括し、統合して、これを受蘊と呼ぶ。

9. Tattha katamā vedanā atītā? Yā vedanā atītā niruddhā vigatā vipariṇatā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā uppajjitvā vigatā atītā atītaṃsena saṅgahitā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati vedanā atītā.

9. そこにおいて、何が過去の受であるか。過去のものであり、滅し、去り、変じ、消滅し、完全に消滅し、生じては去った受、過去の部類に含まれる、楽受、苦受、不苦不楽受である。これを過去の受と呼ぶ。

Tattha katamā vedanā anāgatā? Yā vedanā ajātā abhūtā asañjātā anibbattā anabhinibbattā apātubhūtā anuppannā asamuppannā anuṭṭhitā asamuṭṭhitā anāgatā anāgataṃsena saṅgahitā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati vedanā anāgatā.

そこにおいて、何が未来の受であるか。未だ生じず、未だ現れず、未だ発生せず、未だ生成されず、未だ再生成されず、未だ出現せず、未だ生起せず、未だ共生せず、未だ立ち上がらず、未だ共起せず、未来のものであり、未来の部類に含まれる、楽受、苦受、不苦不楽受である。これを未来の受と呼ぶ。

Tattha katamā vedanā paccuppannā? Yā vedanā jātā bhūtā sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā uppannā samuppannā uṭṭhitā samuṭṭhitā paccuppannā paccuppannaṃsena saṅgahitā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati vedanā paccuppannā.

そこにおいて、何が現存の受であるか。生じ、現れ、発生し、生成され、再生成され、出現し、生起し、共生し、立ち上がり、共起し、現在のものであり、現在の部類に含まれる、楽受、苦受、不苦不楽受である。これを現在の受と呼ぶ。

10. Tattha katamā vedanā ajjhattā? Yā vedanā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati vedanā ajjhattā.

10. そこにおいて、何が内なる受であるか。それらそれらの衆生にとって、内なるもの、自己に属するもの、固有のもの、個別のもの、執受されたものであり、楽受、苦受、不苦不楽受である。これを内なる受と呼ぶ。

Tattha katamā vedanā bahiddhā? Yā vedanā tesaṃ tesaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati vedanā bahiddhā.

そのうち、何が外の受(外受)であるか。他の衆生、他の個人の内面において、自己に属し、固有であり、個別的であり、執受されたものであるところの、楽受、苦受、不苦不楽受、これを外の受という。

11. Tattha [Pg.4] katamā vedanā oḷārikā sukhumā? Akusalā vedanā oḷārikā, kusalābyākatā vedanā sukhumā. Kusalākusalā vedanā oḷārikā, abyākatā vedanā sukhumā. Dukkhā vedanā oḷārikā, sukhā ca adukkhamasukhā ca vedanā sukhumā. Sukhadukkhā vedanā oḷārikā, adukkhamasukhā vedanā sukhumā. Asamāpannassa vedanā oḷārikā, samāpannassa vedanā sukhumā. Sāsavā vedanā oḷārikā, anāsavā vedanā sukhumā. Taṃ taṃ vā pana vedanaṃ upādāyupādāya vedanā oḷārikā sukhumā daṭṭhabbā.

11. そのうち、何が粗い受であり、何が微細な受であるか。不善の受は粗く、善および無記の受は微細である。善および不善の受は粗く、無記の受は微細である。苦受は粗く、楽受および不苦不楽受は微細である。楽受および苦受は粗く、不苦不楽受は微細である。等至(定)に入っていない者の受は粗く、等至に入っている者の受は微細である。有漏の受は粗く、無漏の受は微細である。あるいはまた、それぞれの受を比較して、粗い受、微細な受と見なすべきである。

12. Tattha katamā vedanā hīnā paṇītā? Akusalā vedanā hīnā, kusalābyākatā vedanā paṇītā. Kusalākusalā vedanā hīnā, abyākatā vedanā paṇītā. Dukkhā vedanā hīnā, sukhā ca adukkhamasukhā ca vedanā paṇītā. Sukhadukkhā vedanā hīnā, adukkhamasukhā vedanā paṇītā. Asamāpannassa vedanā hīnā, samāpannassa vedanā paṇītā. Sāsavā vedanā hīnā, anāsavā vedanā paṇītā. Taṃ taṃ vā pana vedanaṃ upādāyupādāya vedanā hīnā paṇītā daṭṭhabbā.

12. そのうち、何が劣った受であり、何が勝れた受であるか。不善の受は劣り、善および無記の受は勝れている。善および不善の受は劣り、無記の受は勝れている。苦受は劣り、楽受および不苦不楽受は勝れている。楽受および苦受は劣り、不苦不楽受は勝れている。等至に入っていない者の受は劣り、等至に入っている者の受は勝れている。有漏の受は劣り、無漏の受は勝れている。あるいはまた、それぞれの受を比較して、劣った受、勝れた受と見なすべきである。

13. Tattha katamā vedanā dūre? Akusalā vedanā kusalābyākatāhi vedanāhi dūre; kusalābyākatā vedanā akusalāya vedanāya dūre; kusalā vedanā akusalābyākatāhi vedanāhi dūre; akusalābyākatā vedanā kusalāya vedanāya dūre; abyākatā vedanā kusalākusalāhi vedanāhi dūre; kusalākusalā vedanā abyākatāya vedanāya dūre. Dukkhā vedanā sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi dūre; sukhā ca adukkhamasukhā ca vedanā dukkhāya vedanāya dūre; sukhā vedanā dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi dūre; dukkhā ca adukkhamasukhā ca vedanā sukhāya vedanāya dūre; adukkhamasukhā vedanā sukhadukkhāhi vedanāhi dūre; sukhadukkhā vedanā adukkhamasukhāya vedanāya dūre. Asamāpannassa vedanā samāpannassa vedanāya dūre; samāpannassa vedanā asamāpannassa vedanāya dūre. Sāsavā vedanā anāsavāya vedanāya dūre; anāsavā vedanā sāsavāya vedanāya dūre – ayaṃ vuccati vedanā dūre.

13. そのうち、何が遠い受であるか。不善の受は、善および無記の受から遠い。善および無記の受は、不善の受から遠い。善の受は、不善および無記の受から遠い。不善および無記の受は、善の受から遠い。無記の受は、善および不善の受から遠い。善および不善の受は、無記の受から遠い。苦受は、楽受および不苦不楽受から遠い。楽受および不苦不楽受は、苦受から遠い。楽受は、苦受および不苦不楽受から遠い。苦受および不苦不楽受は、楽受から遠い。不苦不楽受は、楽受および苦受から遠い。楽受および苦受は、不苦不楽受から遠い。等至に入っていない者の受は、等至に入っている者の受から遠い。等至に入っている者の受は、等至に入っていない者の受から遠い。有漏の受は、無漏の受から遠い。無漏の受は、有漏の受から遠い。これを遠い受という。

Tattha katamā vedanā santike? Akusalā vedanā akusalāya vedanāya santike; kusalā vedanā kusalāya vedanāya santike; abyākatā [Pg.5] vedanā abyākatāya vedanāya santike. Dukkhā vedanā dukkhāya vedanāya santike; sukhā vedanā sukhāya vedanāya santike; adukkhamasukhā vedanā adukkhamasukhāya vedanāya santike. Asamāpannassa vedanā asamāpannassa vedanāya santike; samāpannassa vedanā samāpannassa vedanāya santike. Sāsavā vedanā sāsavāya vedanāya santike; anāsavā vedanā anāsavāya vedanāya santike. Ayaṃ vuccati vedanā santike. Taṃ taṃ vā pana vedanaṃ upādāyupādāya vedanā dūre santike daṭṭhabbā.

そのうち、何が近い受であるか。不善の受は、不善の受に近い。善の受は、善の受に近い。無記の受は、無記の受に近い。苦受は、苦受に近い。楽受は、楽受に近い。不苦不楽受は、不苦不楽受に近い。等至に入っていない者の受は、等至に入っていない者の受に近い。等至に入っている者の受は、等至に入っている者の受に近い。有漏の受は、有漏の受に近い。無漏の受は、無漏の受に近い。これを近い受という。あるいはまた、それぞれの受を比較して、遠い受、近い受と見なすべきである。

3. Saññākkhandho

3. 想蘊

14. Tattha katamo saññākkhandho? Yā kāci saññā atītānāgatapaccuppannā ajjhattā vā bahiddhā vā oḷārikā vā sukhumā vā hīnā vā paṇītā vā yā dūre santike vā tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati saññākkhandho.

14. そのうち、何が想蘊であるか。過去、未来、現在、内、外、粗、微細、劣、勝、遠、近のいずれかにある、あらゆる想を、一箇所にまとめ、総括したもの、これを想蘊という。

15. Tattha katamā saññā atītā? Yā saññā atītā niruddhā vigatā vipariṇatā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā uppajjitvā vigatā atītā atītaṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā saññā sotasamphassajā saññā ghānasamphassajā saññā jivhāsamphassajā saññā kāyasamphassajā saññā manosamphassajā saññā – ayaṃ vuccati saññā atītā.

15. そのうち、何が過去の想であるか。過去のものであり、滅し、過ぎ去り、変易し、消滅し、完全に消滅し、生じては過ぎ去った、過去に属するものとして数えられる想、すなわち、眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想、これを過去の想という。

Tattha katamā saññā anāgatā? Yā saññā ajātā abhūtā asañjātā anibbattā anabhinibbattā apātubhūtā anuppannā asamuppannā anuṭṭhitā asamuṭṭhitā anāgatā anāgataṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā saññā sotasamphassajā saññā ghānasamphassajā saññā jivhāsamphassajā saññā kāyasamphassajā saññā manosamphassajā saññā – ayaṃ vuccati saññā anāgatā.

そのうち、何が未来の想であるか。未だ生じず、未だ存在せず、未だ現れず、未だ発生せず、未だ出現せず、未だ顕現せず、未だ起こらず、未だ立ち上がらず、未来に属するものとして数えられる想、すなわち、眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想、これを未来の想という。

Tattha katamā saññā paccuppannā? Yā saññā jātā bhūtā sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā uppannā samuppannā uṭṭhitā samuṭṭhitā paccuppannā paccuppannaṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā saññā sotasamphassajā saññā ghānasamphassajā saññā jivhāsamphassajā saññā kāyasamphassajā saññā manosamphassajā saññā – ayaṃ vuccati saññā paccuppannā.

そのうち、何が現在の想であるか。生じ、存在し、現れ、発生し、出現し、顕現し、起こり、立ち上がり、現在のものであり、現在に属するものとして数えられる想、すなわち、眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想、これを現在の想という。

16. Tattha [Pg.6] katamā saññā ajjhattā? Yā saññā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, cakkhusamphassajā saññā sotasamphassajā saññā ghānasamphassajā saññā jivhāsamphassajā saññā kāyasamphassajā saññā manosamphassajā saññā – ayaṃ vuccati saññā ajjhattā.

16. そのうち、何が内の想(内想)であるか。それらそれらの衆生の内面において、自己に属し、固有であり、個別的であり、執受されたものであるところの、眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想、これを内の想という。

Tattha katamā saññā bahiddhā? Yā saññā tesaṃ tesaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, cakkhusamphassajā saññā sotasamphassajā saññā ghānasamphassajā saññā jivhāsamphassajā saññā kāyasamphassajā saññā manosamphassajā saññā – ayaṃ vuccati saññā bahiddhā.

そこにおいて、何が外的な想であるか。他の衆生、他の個人において、内的な、自己の、固有の、個別の、執受された想、すなわち、眼触から生じた想、耳触から生じた想、鼻触から生じた想、舌触から生じた想、身触から生じた想、意触から生じた想、これを外的な想という。

17. Tattha katamā saññā oḷārikā sukhumā? Paṭighasamphassajā saññā oḷārikā, adhivacanasamphassajā saññā sukhumā. Akusalā saññā oḷārikā, kusalābyākatā saññā sukhumā. Kusalākusalā saññā oḷārikā, abyākatā saññā sukhumā. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saññā oḷārikā, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saññā sukhumā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saññā oḷārikā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saññā sukhumā. Asamāpannassa saññā oḷārikā, samāpannassa saññā sukhumā. Sāsavā saññā oḷārikā, anāsavā saññā sukhumā. Taṃ taṃ vā pana saññaṃ upādāyupādāya saññā oḷārikā sukhumā daṭṭhabbā.

17. そこにおいて、何が粗な想、微細な想であるか。対告触から生じた想は粗であり、増語触から生じた想は微細である。不善の想は粗であり、善および無記の想は微細である。善と不善の想は粗であり、無記の想は微細である。苦受と相応する想は粗であり、楽受および不苦不楽受と相応する想は微細である。楽受・苦受と相応する想は粗であり、不苦不楽受と相応する想は微細である。等至に入っていない者の想は粗であり、等至に入っている者の想は微細である。有漏の想は粗であり、無漏の想は微細である。あるいはまた、それぞれの想を比較して、粗な想、微細な想と知るべきである。

18. Tattha katamā saññā hīnā paṇītā? Akusalā saññā hīnā, kusalābyākatā saññā paṇītā. Kusalākusalā saññā hīnā, abyākatā saññā paṇītā. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saññā hīnā, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saññā paṇītā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saññā hīnā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saññā paṇītā. Asamāpannassa saññā hīnā, samāpannassa saññā paṇītā. Sāsavā saññā hīnā, anāsavā saññā paṇītā. Taṃ taṃ vā pana saññaṃ upādāyupādāya saññā hīnā paṇītā daṭṭhabbā.

18. そこにおいて、何が劣った想、優れた想であるか。不善の想は劣っており、善および無記の想は優れている。善と不善の想は劣っており、無記の想は優れている。苦受と相応する想は劣っており、楽受および不苦不楽受と相応する想は優れている。楽受・苦受と相応する想は劣っており、不苦不楽受と相応する想は優れている。等至に入っていない者の想は劣っており、等至に入っている者の想は優れている。有漏の想は劣っており、無漏の想は優れている。あるいはまた、それぞれの想を比較して、劣った想、優れた想と知るべきである。

19. Tattha katamā saññā dūre? Akusalā saññā kusalābyākatāhi saññāhi dūre; kusalābyākatā saññā akusalāya saññāya [Pg.7] dūre; kusalā saññā akusalābyākatāhi saññāhi dūre; akusalābyākatā saññā kusalāya saññāya dūre. Abyākatā saññā kusalākusalāhi saññāhi dūre; kusalākusalā saññā abyākatāya saññāya dūre. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saññā sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttāhi saññāhi dūre; sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saññā dukkhāya vedanāya sampayuttāya saññāya dūre; sukhāya vedanāya sampayuttā saññā dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttāhi saññāhi dūre; dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saññā sukhāya vedanāya sampayuttāya saññāya dūre; adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saññā sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttāhi saññāhi dūre; sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saññā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttāya saññāya dūre. Asamāpannassa saññā samāpannassa saññāya dūre; samāpannassa saññā asamāpannassa saññāya dūre. Sāsavā saññā anāsavāya saññāya dūre; anāsavā saññā sāsavāya saññāya dūre – ayaṃ vuccati saññā dūre.

19. そこにおいて、何が遠い想であるか。不善の想は、善および無記の想から遠い。善および無記の想は、不善の想から遠い。善の想は、不善および無記の想から遠い。不善および無記の想は、善の想から遠い。無記の想は、善および不善の想から遠い。善および不善の想は、無記の想から遠い。苦受と相応する想は、楽受および不苦不楽受と相応する想から遠い。楽受および不苦不楽受と相応する想は、苦受と相応する想から遠い。楽受と相応する想は、苦受および不苦不楽受と相応する想から遠い。苦受および不苦不楽受と相応する想は、楽受と相応する想から遠い。不苦不楽受と相応する想は、楽受および苦受と相応する想から遠い。楽受および苦受と相応する想は、不苦不楽受と相応する想から遠い。等至に入っていない者の想は、等至に入っている者の想から遠い。等至に入っている者の想は、等至に入っていない者の想から遠い。有漏の想は、無漏の想から遠い。無漏の想は、有漏の想から遠い。これを遠い想という。

Tattha katamā saññā santike? Akusalā saññā akusalāya saññāya santike; kusalā saññā kusalāya saññāya santike; abyākatā saññā abyākatāya saññāya santike. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saññā dukkhāya vedanāya sampayuttāya saññāya santike; sukhāya vedanāya sampayuttā saññā sukhāya vedanāya sampayuttāya saññāya santike; adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saññā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttāya saññāya santike. Asamāpannassa saññā asamāpannassa saññāya santike; samāpannassa saññā samāpannassa saññāya santike. Sāsavā saññā sāsavāya saññāya santike; anāsavā saññā anāsavāya saññāya santike. Ayaṃ vuccati saññā santike. Taṃ taṃ vā pana saññaṃ upādāyupādāya saññā dūre santike daṭṭhabbā.

そこにおいて、何が近い想であるか。不善の想は、不善の想に近い。善の想は、善の想に近い。無記の想は、無記の想に近い。苦受と相応する想は、苦受と相応する想に近い。楽受と相応する想は、楽受と相応する想に近い。不苦不楽受と相応する想は、不苦不楽受と相応する想に近い。等至に入っていない者の想は、等至に入っていない者の想に近い。等至に入っている者の想は、等至に入っている者の想に近い。有漏の想は、有漏の想に近い。無漏の想は、無漏の想に近い。これを近い想という。あるいはまた、それぞれの想を比較して、遠い想、近い想と知るべきである。

4. Saṅkhārakkhandho

4. 行蘊

20. Tattha katamo saṅkhārakkhandho? Ye keci saṅkhārā atītānāgatapaccuppannā ajjhattā vā bahiddhā vā oḷārikā vā sukhumā vā hīnā [Pg.8] vā paṇītā vā ye dūre santike vā, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati saṅkhārakkhandho.

20. そこにおいて、何が行蘊であるか。過去・未来・現在の、内的な、あるいは外的な、粗な、あるいは微細な、劣った、あるいは優れた、遠い、あるいは近い、あらゆる行を、一括し、総括して、これを行蘊という。

21. Tattha katame saṅkhārā atītā? Ye saṅkhārā atītā niruddhā vigatā vipariṇatā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā uppajjitvā vigatā atītā atītaṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā cetanā sotasamphassajā cetanā ghānasamphassajā cetanā jivhāsamphassajā cetanā kāyasamphassajā cetanā manosamphassajā cetanā – ime vuccanti saṅkhārā atītā.

21. そこにおいて、何が過去の行であるか。過去に属し、滅し、去り、変易し、没し、完全に没し、生じては去った過去の、過去の部分として含まれる行、すなわち、眼触から生じた思、耳触から生じた思、鼻触から生じた思、舌触から生じた思、身触から生じた思、意触から生じた思、これらを過去の行という。

Tattha katame saṅkhārā anāgatā? Ye saṅkhārā ajātā abhūtā asañjātā anibbattā anabhinibbattā apātubhūtā anuppannā asamuppannā anuṭṭhitā asamuṭṭhitā anāgatā anāgataṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā cetanā sotasamphassajā cetanā ghānasamphassajā cetanā jivhāsamphassajā cetanā kāyasamphassajā cetanā manosamphassajā cetanā – ime vuccanti saṅkhārā anāgatā.

そのうち、いかなるものが行(ぎょう)の未来であるか。未だ生じず、未だ存在せず、未だ等しく生じず、未だ出現せず、未だ新しく出現せず、未だ現れず、未だ起こらず、未だ等しく起こらず、未だ立ち上がらず、未だ等しく立ち上がらず、未だ来たらず、未来の分(ぶん)によって摂められるところの、眼触によって生じた思(し)、耳触によって生じた思、鼻触によって生じた思、舌触によって生じた思、身触によって生じた思、意触によって生じた思、これらが行の未来と言われる。

Tattha katame saṅkhārā paccuppannā? Ye saṅkhārā jātā bhūtā sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā uppannā samuppannā uṭṭhitā samuṭṭhitā paccuppannā paccuppannaṃsena saṅgahitā, cakkhusamphassajā cetanā sotasamphassajā cetanā ghānasamphassajā cetanā jivhāsamphassajā cetanā kāyasamphassajā cetanā manosamphassajā cetanā – ime vuccanti saṅkhārā paccuppannā.

そのうち、いかなるものが行の現在であるか。生じ、存在し、等しく生じ、出現し、新しく出現し、現れ、起こり、等しく起こり、立ち上がり、等しく立ち上がり、現在であり、現在の分によって摂められるところの、眼触によって生じた思、耳触によって生じた思、鼻触によって生じた思、舌触によって生じた思、身触によって生じた思、意触によって生じた思、これらが行の現在と言われる。

22. Tattha katame saṅkhārā ajjhattā? Ye saṅkhārā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, cakkhusamphassajā cetanā sotasamphassajā cetanā ghānasamphassajā cetanā jivhāsamphassajā cetanā kāyasamphassajā cetanā manosamphassajā cetanā – ime vuccanti saṅkhārā ajjhattā.

22. そのうち、いかなるものが行の内であるか。それらそれらの衆生の、内的な、自己に属する、固有の、個別の、執受(しゅうじゅ)されたところの、眼触によって生じた思、耳触によって生じた思、鼻触によって生じた思、舌触によって生じた思、身触によって生じた思、意触によって生じた思、これらが行の内と言われる。

Tattha katame saṅkhārā bahiddhā? Ye saṅkhārā tesaṃ tesaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakā pāṭipuggalikā upādinnā, cakkhusamphassajā cetanā sotasamphassajā cetanā ghānasamphassajā cetanā jivhāsamphassajā cetanā kāyasamphassajā cetanā manosamphassajā cetanā – ime vuccanti saṅkhārā bahiddhā.

そのうち、いかなるものが行の外であるか。それらそれらの他衆生、他人の、内的な、自己に属する、固有の、個別の、執受されたところの、眼触によって生じた思、耳触によって生じた思、鼻触によって生じた思、舌触によって生じた思、身触によって生じた思、意触によって生じた思、これらが行の外と言われる。

23. Tattha [Pg.9] katame saṅkhārā oḷārikā sukhumā? Akusalā saṅkhārā oḷārikā, kusalābyākatā saṅkhārā sukhumā. Kusalākusalā saṅkhārā oḷārikā, abyākatā saṅkhārā sukhumā. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā oḷārikā, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saṅkhārā sukhumā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saṅkhārā oḷārikā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā sukhumā. Asamāpannassa saṅkhārā oḷārikā, samāpannassa saṅkhārā sukhumā. Sāsavā saṅkhārā oḷārikā, anāsavā saṅkhārā sukhumā. Te te vā pana saṅkhāre upādāyupādāya saṅkhārā oḷārikā sukhumā daṭṭhabbā.

23. そのうち、いかなるものが行の粗(そ)または微細であるか。不善の行は粗であり、善および無記の行は微細である。善および不善の行は粗であり、無記の行は微細である。苦受に相応する行は粗であり、楽受および不苦不楽受に相応する行は微細である。楽受および苦受に相応する行は粗であり、不苦不楽受に相応する行は微細である。等至(とうじ)していない者の行は粗であり、等至している者の行は微細である。有漏(うろ)の行は粗であり、無漏(むろ)の行は微細である。あるいはまた、それらそれらの行を相対的に比較して、行の粗および微細は知られるべきである。

24. Tattha katame saṅkhārā hīnā paṇītā? Akusalā saṅkhārā hīnā, kusalābyākatā saṅkhārā paṇītā. Kusalākusalā saṅkhārā hīnā, abyākatā saṅkhārā paṇītā. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā hīnā, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saṅkhārā paṇītā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saṅkhārā hīnā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā paṇītā. Asamāpannassa saṅkhārā hīnā, samāpannassa saṅkhārā paṇītā. Sāsavā saṅkhārā hīnā, anāsavā saṅkhārā paṇītā. Te te vā pana saṅkhāre upādāyupādāya saṅkhārā hīnā paṇītā daṭṭhabbā.

24. そのうち、いかなるものが行の劣(れつ)または勝(しょう)であるか。不善の行は劣であり、善および無記の行は勝である。善および不善の行は劣であり、無記の行は勝である。苦受に相応する行は劣であり、楽受および不苦不楽受に相応する行は勝である。楽受および苦受に相応する行は劣であり、不苦不楽受に相応する行は勝である。等至していない者の行は劣であり、等至している者の行は勝である。有漏の行は劣であり、無漏の行は勝である。あるいはまた、それらそれらの行を相対的に比較して、行の劣および勝は知られるべきである。

25. Tattha katame saṅkhārā dūre? Akusalā saṅkhārā kusalābyākatehi saṅkhārehi dūre; kusalābyākatā saṅkhārā akusalehi saṅkhārehi dūre; kusalā saṅkhārā akusalābyākatehi saṅkhārehi dūre; akusalābyākatā saṅkhārā kusalehi saṅkhārehi dūre; abyākatā saṅkhārā kusalākusalehi saṅkhārehi dūre; kusalākusalā saṅkhārā abyākatehi saṅkhārehi dūre. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttehi saṅkhārehi dūre; sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saṅkhārā dukkhāya vedanāya sampayuttehi saṅkhārehi dūre; sukhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttehi saṅkhārehi dūre; dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā saṅkhārā sukhāya vedanāya sampayuttehi saṅkhārehi dūre; adukkhamasukhāya [Pg.10] vedanāya sampayuttā saṅkhārā sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttehi saṅkhārehi dūre; sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā saṅkhārā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttehi saṅkhārehi dūre. Asamāpannassa saṅkhārā samāpannassa saṅkhārehi dūre; samāpannassa saṅkhārā asamāpannassa saṅkhārehi dūre. Sāsavā saṅkhārā anāsavehi saṅkhārehi dūre; anāsavā saṅkhārā sāsavehi saṅkhārehi dūre. Ime vuccanti saṅkhārā dūre.

25. そのうち、いかなるものが行の遠であるか。不善の行は、善および無記の行から遠い。善および無記の行は、不善の行から遠い。善の行は、不善および無記の行から遠い。不善および無記の行は、善の行から遠い。無記の行は、善および不善の行から遠い。善および不善の行は、無記の行から遠い。苦受に相応する行は、楽受および不苦不楽受に相応する行から遠い。楽受および不苦不楽受に相応する行は、苦受に相応する行から遠い。楽受に相応する行は、苦受および不苦不楽受に相応する行から遠い。苦受および不苦不楽受に相応する行は、楽受に相応する行から遠い。不苦不楽受に相応する行は、楽受および苦受に相応する行から遠い。楽受および苦受に相応する行は、不苦不楽受に相応する行から遠い。等至していない者の行は、等至している者の行から遠い。等至している者の行は、等至していない者の行から遠い。有漏の行は、無漏の行から遠い。無漏の行は、有漏の行から遠い。これらが行の遠と言われる。

Tattha katame saṅkhārā santike? Akusalā saṅkhārā akusalānaṃ saṅkhārānaṃ santike; kusalā saṅkhārā kusalānaṃ saṅkhārānaṃ santike; abyākatā saṅkhārā abyākatānaṃ saṅkhārānaṃ santike. Dukkhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā dukkhāya vedanāya sampayuttānaṃ saṅkhārānaṃ santike; sukhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā sukhāya vedanāya sampayuttānaṃ saṅkhārānaṃ santike; adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā saṅkhārā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttānaṃ saṅkhārānaṃ santike. Asamāpannassa saṅkhārā asamāpannassa saṅkhārānaṃ santike; samāpannassa saṅkhārā samāpannassa saṅkhārānaṃ santike. Sāsavā saṅkhārā sāsavānaṃ saṅkhārānaṃ santike; anāsavā saṅkhārā anāsavānaṃ saṅkhārānaṃ santike. Ime vuccanti saṅkhārā santike. Te te vā pana saṅkhāre upādāyupādāya saṅkhārā dūre santike daṭṭhabbā.

“そこにおいて、いかなる行(ぎょう)が‘近い’ものであるか。不善の行は不善の行に対して近く、善の行は善の行に対して近く、無記の行は無記の行に対して近い。苦受と相応する行は苦受と相応する行に対して近く、楽受と相応する行は楽受と相応する行に対して近く、不苦不楽受と相応する行は不苦不楽受と相応する行に対して近い。等至(とうじ)していない者の行は等至していない者の行に対して近く、等至している者の行は等至している者の行に対して近い。有漏(うろ)の行は有漏の行に対して近く、無漏(むろ)の行は無漏の行に対して近い。これらが‘近い’行と言われる。あるいはまた、それぞれの行を比較して、行の‘遠い’‘近い’を認識すべきである。”

5. Viññāṇakkhandho

5. “識蘊(しきうん)”

26. Tattha katamo viññāṇakkhandho? Yaṃ kiñci viññāṇaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati viññāṇakkhandho.

26. “そこにおいて、いかなるものが識蘊であるか。過去・未来・現在、内・外、粗・細、劣・勝、遠・近のいずれかにある、あらゆる識を、一括し、統合して、これを識蘊と言う。”

27. Tattha katamaṃ viññāṇaṃ atītaṃ? Yaṃ viññāṇaṃ atītaṃ niruddhaṃ vigataṃ vipariṇataṃ atthaṅgataṃ abbhatthaṅgataṃ uppajjitvā vigataṃ atītaṃ atītaṃsena saṅgahitaṃ, cakkhuviññāṇaṃ sotaviññāṇaṃ ghānaviññāṇaṃ jivhāviññāṇaṃ kāyaviññāṇaṃ manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati viññāṇaṃ atītaṃ.

27. “そこにおいて、いかなる識が‘過去’であるか。過去のものであり、滅し、去り、変じ、終焉し、完全に終焉し、生じては去った過去のもの、過去の分(ぶん)として数えられる、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識、これを‘過去’の識と言う。”

Tattha katamaṃ viññāṇaṃ anāgataṃ? Yaṃ viññāṇaṃ ajātaṃ abhūtaṃ asañjātaṃ anibbattaṃ anabhinibbattaṃ apātubhūtaṃ anuppannaṃ asamuppannaṃ anuṭṭhitaṃ asamuṭṭhitaṃ [Pg.11] anāgataṃ anāgataṃsena saṅgahitaṃ, cakkhuviññāṇaṃ sotaviññāṇaṃ ghānaviññāṇaṃ jivhāviññāṇaṃ kāyaviññāṇaṃ manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati viññāṇaṃ anāgataṃ.

“そこにおいて、いかなる識が‘未来’であるか。未だ生じず、未だ現れず、未だ発生せず、未だ出現せず、未だ新しく出現せず、未だ顕現せず、未だ生起せず、未だ完全には生起せず、未だ立ち上がらず、未だ完全には立ち上がらず、未だ到来していない未来のもの、未来の分として数えられる、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識、これを‘未来’の識と言う。”

Tattha katamaṃ viññāṇaṃ paccuppannaṃ? Yaṃ viññāṇaṃ jātaṃ bhūtaṃ sañjātaṃ nibbattaṃ abhinibbattaṃ pātubhūtaṃ uppannaṃ samuppannaṃ uṭṭhitaṃ samuṭṭhitaṃ paccuppannaṃ paccuppannaṃsena saṅgahitaṃ, cakkhuviññāṇaṃ sotaviññāṇaṃ ghānaviññāṇaṃ jivhāviññāṇaṃ kāyaviññāṇaṃ manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati viññāṇaṃ paccuppannaṃ.

“そこにおいて、いかなる識が‘現在’であるか。生じ、現れ、発生し、出現し、新しく出現し、顕現し、生起し、完全には生起し、立ち上がり、完全には立ち上がった現在のもの、現在の分として数えられる、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識、これを‘現在’の識と言う。”

28. Tattha katamaṃ viññāṇaṃ ajjhattaṃ? Yaṃ viññāṇaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakaṃ pāṭipuggalikaṃ upādinnaṃ, cakkhuviññāṇaṃ sotaviññāṇaṃ ghānaviññāṇaṃ jivhāviññāṇaṃ kāyaviññāṇaṃ manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati viññāṇaṃ ajjhattaṃ.

28. “そこにおいて、いかなる識が‘内’であるか。それぞれの生きとし生けるものの内なるもの、自己に属するもの、自己固有のもの、個別のもの、執受(しゅうじゅ)されたものである、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識、これを‘内’の識と言う。”

Tattha katamaṃ viññāṇaṃ bahiddhā? Yaṃ viññāṇaṃ tesaṃ tesaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ niyakaṃ pāṭipuggalikaṃ upādinnaṃ, cakkhuviññāṇaṃ sotaviññāṇaṃ ghānaviññāṇaṃ jivhāviññāṇaṃ kāyaviññāṇaṃ manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati viññāṇaṃ bahiddhā.

“そこにおいて、いかなる識が‘外’であるか。他の生きとし生けるもの、他の個人の内なるもの、自己に属するもの、自己固有のもの、個別のもの、執受されたものである、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識、これを‘外’の識と言う。”

29. Tattha katamaṃ viññāṇaṃ oḷārikaṃ sukhumaṃ? Akusalaṃ viññāṇaṃ oḷārikaṃ, kusalābyākatā viññāṇā sukhumā. Kusalākusalā viññāṇā oḷārikā, abyākataṃ viññāṇaṃ sukhumaṃ. Dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ oḷārikaṃ, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā viññāṇā sukhumā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā viññāṇā oḷārikā, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ sukhumaṃ. Asamāpannassa viññāṇaṃ oḷārikaṃ, samāpannassa viññāṇaṃ sukhumaṃ. Sāsavaṃ viññāṇaṃ oḷārikaṃ, anāsavaṃ viññāṇaṃ sukhumaṃ. Taṃ taṃ vā pana viññāṇaṃ upādāyupādāya viññāṇaṃ oḷārikaṃ sukhumaṃ daṭṭhabbaṃ.

29. “そこにおいて、いかなる識が‘粗’であり‘細’であるか。不善の識は粗であり、善および無記の識は細である。(あるいは)善および不善の識は粗であり、無記の識は細である。苦受と相応する識は粗であり、楽受および不苦不楽受と相応する識は細である。(あるいは)楽受および苦受と相応する識は粗であり、不苦不楽受と相応する識は細である。等至していない者の識は粗であり、等至している者の識は細である。有漏の識は粗であり、無漏の識は細である。あるいはまた、それぞれの識を比較して、識の‘粗’‘細’を認識すべきである。”

30. Tattha katamaṃ viññāṇaṃ hīnaṃ paṇītaṃ? Akusalaṃ viññāṇaṃ hīnaṃ, kusalābyākatā viññāṇā paṇītā. Kusalākusalā viññāṇā hīnā, abyākataṃ viññāṇaṃ paṇītaṃ. Dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ hīnaṃ, sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā viññāṇā paṇītā. Sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā viññāṇā hīnā, adukkhamasukhāya vedanāya [Pg.12] sampayuttaṃ viññāṇaṃ paṇītaṃ. Asamāpannassa viññāṇaṃ hīnaṃ, samāpannassa viññāṇaṃ paṇītaṃ. Sāsavaṃ viññāṇaṃ hīnaṃ, anāsavaṃ viññāṇaṃ paṇītaṃ. Taṃ taṃ vā pana viññāṇaṃ upādāyupādāya viññāṇaṃ hīnaṃ paṇītaṃ daṭṭhabbaṃ.

30. “そこにおいて、いかなる識が‘劣’であり‘勝’であるか。不善の識は劣であり、善および無記の識は勝である。(あるいは)善および不善の識は劣であり、無記の識は勝である。苦受と相応する識は劣であり、楽受および不苦不楽受と相応する識は勝である。(あるいは)楽受および苦受と相応する識は劣であり、不苦不楽受と相応する識は勝である。等至していない者の識は劣であり、等至している者の識は勝である。有漏の識は劣であり、無漏の識は勝である。あるいはまた、それぞれの識を比較して、識の‘劣’‘勝’を認識すべきである。”

31. Tattha katamaṃ viññāṇaṃ dūre? Akusalaṃ viññāṇaṃ kusalābyākatehi viññāṇehi dūre; kusalābyākatā viññāṇā akusalā viññāṇā dūre; kusalaṃ viññāṇaṃ akusalābyākatehi viññāṇehi dūre; akusalābyākatā viññāṇā kusalā viññāṇā dūre; abyākataṃ viññāṇaṃ kusalākusalehi viññāṇehi dūre; kusalākusalā viññāṇā abyākatā viññāṇā dūre. Dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttehi viññāṇehi dūre; sukhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā viññāṇā dukkhāya vedanāya sampayuttā viññāṇā dūre; sukhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttehi viññāṇehi dūre; dukkhāya ca adukkhamasukhāya ca vedanāhi sampayuttā viññāṇā sukhāya vedanāya sampayuttā viññāṇā dūre; adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttehi viññāṇehi dūre; sukhadukkhāhi vedanāhi sampayuttā viññāṇā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā viññāṇā dūre. Asamāpannassa viññāṇaṃ samāpannassa viññāṇā dūre; samāpannassa viññāṇaṃ asamāpannassa viññāṇā dūre. Sāsavaṃ viññāṇaṃ anāsavā viññāṇā dūre; anāsavaṃ viññāṇaṃ sāsavā viññāṇā dūre – idaṃ vuccati viññāṇaṃ dūre.

31. “そこにおいて、いかなる識が‘遠い’ものであるか。不善の識は、善および無記の識から遠い。善および無記の識は、不善の識から遠い。善の識は、不善および無記の識から遠い。不善および無記の識は、善の識から遠い。無記の識は、善および不善の識から遠い。善および不善の識は、無記の識から遠い。苦受と相応する識は、楽受および不苦不楽受と相応する識から遠い。楽受および不苦不楽受と相応する識は、苦受と相応する識から遠い。楽受と相応する識は、苦受および不苦不楽受と相応する識から遠い。苦受および不苦不楽受と相応する識は、楽受と相応する識から遠い。不苦不楽受と相応する識は、楽受および苦受と相応する識から遠い。楽受および苦受と相応する識は、不苦不楽受と相応する識から遠い。等至(定)に入っていない者の識は、等至に入っている者の識から遠い。等至に入っている者の識は、等至に入っていない者の識から遠い。有漏の識は、無漏の識から遠い。無漏の識は、有漏の識から遠い。これを‘遠い識’という。”

Tattha katamaṃ viññāṇaṃ santike? Akusalaṃ viññāṇaṃ akusalassa viññāṇassa santike; kusalaṃ viññāṇaṃ kusalassa viññāṇassa santike; abyākataṃ viññāṇaṃ abyākatassa viññāṇassa santike. Dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ dukkhāya vedanāya sampayuttassa viññāṇassa santike; sukhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ sukhāya vedanāya sampayuttassa viññāṇassa santike; adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ viññāṇaṃ adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttassa viññāṇassa santike. Asamāpannassa viññāṇaṃ asamāpannassa viññāṇassa santike; samāpannassa viññāṇaṃ samāpannassa viññāṇassa santike. Sāsavaṃ viññāṇaṃ sāsavassa viññāṇassa [Pg.13] santike; anāsavaṃ viññāṇaṃ anāsavassa viññāṇassa santike – idaṃ vuccati viññāṇaṃ santike. Taṃ taṃ vā pana viññāṇaṃ upādāyupādāya viññāṇaṃ dūre santike daṭṭhabbaṃ.

“そこにおいて、いかなる識が‘近い’ものであるか。不善の識は、不善の識に近い。善の識は、善の識に近い。無記の識は、無記の識に近い。苦受と相応する識は、苦受と相応する識に近い。楽受と相応する識は、楽受と相応する識に近い。不苦不楽受と相応する識は、不苦不楽受と相応する識に近い。等至に入っていない者の識は、等至に入っていない者の識に近い。等至に入っている者の識は、等至に入っている者の識に近い。有漏の識は、有漏の識に近い。無漏の識は、無漏の識に近い。これを‘近い識’という。あるいはまた、それぞれの識を比較して、識が遠いか近いかを判断すべきである。”

Suttantabhājanīyaṃ.

“経の分別(経による分類)は終わった。”

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. “論の分別(アビダルマによる分類)。”

32. Pañcakkhandhā – rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho.

32. “五蘊、すなわち、色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。”

1. Rūpakkhandho

1. “色蘊。”

33. Tattha katamo rūpakkhandho? Ekavidhena rūpakkhandho – sabbaṃ rūpaṃ na hetu, ahetukaṃ, hetuvippayuttaṃ, sappaccayaṃ, saṅkhataṃ, rūpaṃ, lokiyaṃ, sāsavaṃ, saṃyojaniyaṃ, ganthaniyaṃ, oghaniyaṃ, yoganiyaṃ, nīvaraṇiyaṃ, parāmaṭṭhaṃ, upādāniyaṃ, saṃkilesikaṃ, abyākataṃ, anārammaṇaṃ, acetasikaṃ, cittavippayuttaṃ, nevavipākanavipākadhammadhammaṃ, asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikaṃ, na savitakkasavicāraṃ, na avitakkavicāramattaṃ, avitakkaavicāraṃ, na pītisahagataṃ, na sukhasahagataṃ, na upekkhāsahagataṃ, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbaṃ, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukaṃ, nevācayagāmināpacayagāmī, nevasekkhanāsekkhaṃ, parittaṃ, kāmāvacaraṃ, na rūpāvacaraṃ, na arūpāvacaraṃ, pariyāpannaṃ, no apariyāpannaṃ, aniyataṃ, aniyyānikaṃ, uppannaṃ, chahi viññāṇehi viññeyyaṃ, aniccaṃ, jarābhibhūtaṃ. Evaṃ ekavidhena rūpakkhandho.

33. “そこにおいて、いかなるものが色蘊であるか。一種類としての色蘊とは、すべての色は、因(ヘートゥ)ではなく、無因であり、因と相応せず、縁(条件)によって生じ、作られたもの(有為)であり、色であり、世間的であり、有漏であり、結(結びつき)の対象となり、繋(縛り)の対象となり、暴流(おぼれ)の対象となり、軛(くびき)の対象となり、蓋(覆い)の対象となり、取(執着)の対象となり、取(執着)の対象となり、雑染(汚れ)の対象となり、無記であり、対象(所縁)を持たず、心所ではなく、心と相応せず、異熟(果報)でもなく異熟の性質を持つ法でもなく、不雑染であるが雑染の対象となり、尋(思考)も伺(考察)もなく、尋がなく伺のみがあるわけでもなく、無尋無伺であり、喜を伴わず、楽を伴わず、捨を伴わず、見(預流道)によって断たれるべきものでもなく修(上三道)によって断たれるべきものでもなく、見によって断たれるべき因を持つものでもなく修によって断たれるべき因を持つものでもなく、積集(輪廻)へ向かうものでもなく減少(解脱)へ向かうものでもなく、有学でも無学でもなく、限定的(欲界)であり、欲界に属し、色界に属さず、無色界に属さず、(世間に)含まれるものであり、(世間に)含まれないものではなく、不定であり、出離(解脱)させるものではなく、生じたものであり、六つの識によって知られるべきものであり、無常であり、老いに圧倒されるものである。このように、一種類としての色蘊がある。”

Duvidhena rūpakkhandho – atthi rūpaṃ upādā, atthi rūpaṃ no upādā. Atthi rūpaṃ upādinnaṃ, atthi rūpaṃ anupādinnaṃ. Atthi rūpaṃ upādinnupādāniyaṃ, atthi rūpaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Atthi rūpaṃ sanidassanaṃ, atthi rūpaṃ anidassanaṃ. Atthi rūpaṃ sappaṭighaṃ, atthi rūpaṃ appaṭighaṃ. Atthi rūpaṃ indriyaṃ, atthi rūpaṃ na indriyaṃ. Atthi rūpaṃ mahābhūtaṃ, atthi rūpaṃ na mahābhūtaṃ. Atthi rūpaṃ viññatti, atthi rūpaṃ na viññatti. Atthi rūpaṃ cittasamuṭṭhānaṃ, atthi rūpaṃ na cittasamuṭṭhānaṃ. Atthi rūpaṃ cittasahabhu, atthi rūpaṃ na cittasahabhu. Atthi rūpaṃ cittānuparivatti, atthi rūpaṃ na [Pg.14] cittānuparivatti. Atthi rūpaṃ ajjhattikaṃ, atthi rūpaṃ bāhiraṃ. Atthi rūpaṃ oḷārikaṃ, atthi rūpaṃ sukhumaṃ. Atthi rūpaṃ dūre, atthi rūpaṃ santike…pe… atthi rūpaṃ kabaḷīkāro āhāro, atthi rūpaṃ na kabaḷīkāro āhāro. Evaṃ duvidhena rūpakkhandho.

“二種類としての色蘊とは、所造の色(四大に依存する色)があり、非所造の色(四大そのもの)がある。執受された(業によって生じた)色があり、執受されていない色がある。執受され、かつ取(執着)の対象となる色があり、執受されず、かつ取の対象となる色がある。見ることができる(有見)色があり、見ることができない(無見)色がある。対抗性がある(有対)色があり、対抗性がない(無対)色がある。根(器官)である色があり、根ではない色がある。大種(四大)である色があり、大種ではない色がある。表徴(身・語の表現)である色があり、表徴ではない色がある。心から生じた色があり、心から生じたのではない色がある。心と共に生じる色があり、心と共に生じるのではない色がある。心に随伴する色があり、心に随伴するのではない色がある。内なる色があり、外なる色がある。粗大な色があり、微細な色がある。遠い色があり、近い色がある。……中略…… 塊食(食べ物)としての色があり、塊食ではない色がある。このように、二種類としての色蘊がある。”

(Yathā rūpakaṇḍe vibhattaṃ, tathā idha vibhajitabbaṃ.)

“(色蘊の章で分類されたように、ここでも同様に分類されるべきである。)”

Tividhena rūpakkhandho – yaṃ taṃ rūpaṃ ajjhattikaṃ taṃ upādā, yaṃ taṃ rūpaṃ bāhiraṃ taṃ atthi upādā, atthi no upādā. Yaṃ taṃ rūpaṃ ajjhattikaṃ taṃ upādinnaṃ, yaṃ taṃ rūpaṃ bāhiraṃ taṃ atthi upādinnaṃ, atthi anupādinnaṃ. Yaṃ taṃ rūpaṃ ajjhattikaṃ taṃ upādinnupādāniyaṃ, yaṃ taṃ rūpaṃ bāhiraṃ taṃ atthi upādinnupādāniyaṃ, atthi anupādinnupādāniyaṃ…pe… yaṃ taṃ rūpaṃ ajjhattikaṃ taṃ na kabaḷīkāro āhāro, yaṃ taṃ rūpaṃ bāhiraṃ taṃ atthi kabaḷīkāro āhāro, atthi na kabaḷīkāro āhāro. Evaṃ tividhena rūpakkhandho.

三種による色蘊。内なる色、それは所造である。外なる色、それは所造のものがあり、非所造のものがある。内なる色、それは執受である。外なる色、それは執受のものがあり、非執受のものがある。内なる色、それは執受且つ取の対象である。外なる色、それは執受且つ取の対象のものがあり、非執受且つ取の対象のものがある。…中略… 内なる色、それは段食ではない。外なる色、それは段食のものがあり、段食ではないものがある。このように三種による色蘊がある。

Catubbidhena rūpakkhandho – yaṃ taṃ rūpaṃ upādā taṃ atthi upādinnaṃ, atthi anupādinnaṃ; yaṃ taṃ rūpaṃ no upādā taṃ atthi upādinnaṃ, atthi anupādinnaṃ. Yaṃ taṃ rūpaṃ upādā taṃ atthi upādinnupādāniyaṃ, atthi anupādinnupādāniyaṃ; yaṃ taṃ rūpaṃ no upādā taṃ atthi upādinnupādāniyaṃ, atthi anupādinnupādāniyaṃ. Yaṃ taṃ rūpaṃ upādā taṃ atthi sappaṭighaṃ, atthi appaṭighaṃ; yaṃ taṃ rūpaṃ no upādā taṃ atthi sappaṭighaṃ, atthi appaṭighaṃ. Yaṃ taṃ rūpaṃ upādā taṃ atthi oḷārikaṃ, atthi sukhumaṃ; yaṃ taṃ rūpaṃ no upādā taṃ atthi oḷārikaṃ, atthi sukhumaṃ. Yaṃ taṃ rūpaṃ upādā taṃ atthi dūre, atthi santike; yaṃ taṃ rūpaṃ no upādā taṃ atthi dūre, atthi santike…pe… diṭṭhaṃ, sutaṃ, mutaṃ, viññātaṃ rūpaṃ. Evaṃ catubbidhena rūpakkhandho.

四種による色蘊。所造の色、それは執受のものがあり、非執受のものがある。非所造の色、それは執受のものがあり、非執受のものがある。所造の色、それは執受且つ取の対象のものがあり、非執受且つ取の対象のものがある。非所造の色、それは執受且つ取の対象のものがあり、非執受且つ取の対象のものがある。所造の色、それは有対のものがあり、無対のものがある。非所造の色、それは有対のものがあり、無対のものがある。所造の色、それは麁のものがあり、細のものがある。非所造の色、それは麁のものがあり、細のものがある。所造の色、それは遠のものがあり、近のものがある。非所造の色、それは遠のものがあり、近のものがある。…中略… 見られたもの、聞かれたもの、覚られたもの、知られたものの色。このように四種による色蘊がある。

Pañcavidhena rūpakkhandho – pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu, yañca rūpaṃ upādā. Evaṃ pañcavidhena rūpakkhandho.

五種による色蘊。地界、水界、火界、風界、および所造の色。このように五種による色蘊がある。

Chabbidhena rūpakkhandho – cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ, sotaviññeyyaṃ rūpaṃ, ghānaviññeyyaṃ rūpaṃ, jivhāviññeyyaṃ rūpaṃ, kāyaviññeyyaṃ rūpaṃ, manoviññeyyaṃ rūpaṃ. Evaṃ chabbidhena rūpakkhandho.

六種による色蘊。眼識によって知られるべき色、耳識によって知られるべき色、鼻識によって知られるべき色、舌識によって知られるべき色、身識によって知られるべき色、意識によって知られるべき色。このように六種による色蘊がある。

Sattavidhena rūpakkhandho – cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ, sotaviññeyyaṃ rūpaṃ, ghānaviññeyyaṃ rūpaṃ, jivhāviññeyyaṃ rūpaṃ, kāyaviññeyyaṃ rūpaṃ, manodhātuviññeyyaṃ rūpaṃ, manoviññāṇadhātuviññeyyaṃ rūpaṃ. Evaṃ sattavidhena rūpakkhandho.

七種による色蘊。眼識によって知られるべき色、耳識によって知られるべき色、鼻識によって知られるべき色、舌識によって知られるべき色、身識によって知られるべき色、意界によって知られるべき色、意識界によって知られるべき色。このように七種による色蘊がある。

Aṭṭhavidhena [Pg.15] rūpakkhandho – cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ, sotaviññeyyaṃ rūpaṃ, ghānaviññeyyaṃ rūpaṃ, jivhāviññeyyaṃ rūpaṃ, kāyaviññeyyaṃ rūpaṃ atthi sukhasamphassaṃ, atthi dukkhasamphassaṃ, manodhātuviññeyyaṃ rūpaṃ, manoviññāṇadhātuviññeyyaṃ rūpaṃ. Evaṃ aṭṭhavidhena rūpakkhandho.

八種による色蘊。眼識によって知られるべき色、耳識によって知られるべき色、鼻識によって知られるべき色、舌識によって知られるべき色、身識によって知られるべき色、楽触(楽しい接触)があるもの、苦触(苦しい接触)があるもの、意界によって知られるべき色、意識界によって知られるべき色。このように八種による色蘊がある。

Navavidhena rūpakkhandho – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, itthindriyaṃ, purisindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, yañca rūpaṃ na indriyaṃ. Evaṃ navavidhena rūpakkhandho.

九種による色蘊。眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、女根、男根、命根、および根ではない色。このように九種による色蘊がある。

Dasavidhena rūpakkhandho – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, itthindriyaṃ, purisindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, na indriyaṃ rūpaṃ atthi sappaṭighaṃ, atthi appaṭighaṃ. Evaṃ dasavidhena rūpakkhandho.

十種による色蘊。眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、女根、男根、命根、根ではない色において、有対のものがあり、無対のものがある。このように十種による色蘊がある。

Ekādasavidhena rūpakkhandho – cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, yañca rūpaṃ anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ. Evaṃ ekādasavidhena rūpakkhandho.

十一種による色蘊。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、色処、声処、香処、味処、触処、および法処に属する無見無対の色。このように十一種による色蘊がある。

Ayaṃ vuccati rūpakkhandho.

これを色蘊という。

2. Vedanākkhandho

2. 受蘊。

34. Tattha katamo vedanākkhandho? Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

34. そこにおいて、受蘊とは何か。一種による受蘊、すなわち触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種による受蘊。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato.

三種による受蘊。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。

Catubbidhena vedanākkhandho – atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno.

四種による受蘊。欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不摂(出世間)のものがある。

Pañcavidhena vedanākkhandho – atthi sukhindriyaṃ, atthi dukkhindriyaṃ, atthi somanassindriyaṃ, atthi domanassindriyaṃ, atthi upekkhindriyaṃ. Evaṃ pañcavidhena vedanākkhandho.

五種による受蘊。楽根があり、苦根があり、喜根があり、憂根があり、捨根がある。このように五種による受蘊がある。

Chabbidhena [Pg.16] vedanākkhandho – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Evaṃ chabbidhena vedanākkhandho.

六種による受蘊。眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、意触所生受。このように六種による受蘊がある。

Sattavidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā. Evaṃ sattavidhena vedanākkhandho.

七種による受蘊。眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、意界触所生受、意識界触所生受。このように七種による受蘊がある。

Aṭṭhavidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā atthi sukhā, atthi dukkhā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā. Evaṃ aṭṭhavidhena vedanākkhandho.

八種による受蘊。眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、楽受があり、苦受があり、意界触所生受、意識界触所生受。このように八種による受蘊がある。

Navavidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ navavidhena vedanākkhandho.

受蘊は九種である。眼触より生じた受、耳触より生じた受、鼻触より生じた受、舌触より生じた受、身触より生じた受、意界触より生じた受、意識界触より生じた受があり、善のもの、不善のもの、無記のものがある。このように受蘊は九種である。

Dasavidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā atthi sukhā, atthi dukkhā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は十種である。眼触より生じた受、耳触より生じた受、鼻触より生じた受、舌触より生じた受、身触より生じた受があり、楽のもの、苦のものがある。意界触より生じた受、意識界触より生じた受があり、善のもの、不善のもの、無記のものがある。このように受蘊は十種である。

35. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

35. 受蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

受蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo. Atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko. Atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi [Pg.17] avitakkaavicāro. Atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī. Atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho. Atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo. Atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo. Atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto. Atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato. Atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati. Atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī. Atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno. Atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo. Atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho. Atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。異熟のものがあり、異熟法法のものがあり、非異熟非異熟法法のものがある。執受かつ執受適宜のものがあり、非執受かつ執受適宜のものがあり、非執受かつ非執受適宜のものがある。雑染かつ雑染性のものがあり、非雑染かつ雑染性のものがあり、非雑染かつ非雑染性のものがある。有尋有伺のものがあり、無尋唯伺のものがあり、無尋無伺のものがある。見所断のものがあり、修所断のものがあり、非見所断非修所断のものがある。見所断因のものがあり、修所断因のものがあり、非見所断因非修所断因のものがある。勧集行のものがあり、分散行のものがあり、非勧集行非分散行のものがある。有学のものがあり、無学のものがあり、非有学非無学のものがある。少のものがあり、大のものがあり、無量のものがある。少所縁のものがあり、大所縁のものがあり、無量所縁のものがある。劣のものがあり、中のものがあり、勝のものがある。邪定聚のものがあり、正定聚のものがあり、不定聚のものがある。道所縁のものがあり、道因のものがあり、道増上のものがある。已生のものがあり、未生のものがあり、当生のものがある。過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。過去所縁のものがあり、未来所縁のものがあり、現在所縁のものがある。内のものがあり、外のものがあり、内外のものがある。内所縁のものがあり、外所縁のものがあり、内外所縁のものがある……(中略)……。このように受蘊は十種である。

36. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

36. 受蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto…pe… atthi na hetusahetuko, atthi na hetuahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto. Atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo. Atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo. Atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto. Atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo. Atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo. Atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto. Atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo. Atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo. Atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto. Atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo. Atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo. Atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto. Atthi [Pg.18] yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo. Atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo. Atthi nīvaraṇasampayutto, atthi nīvaraṇavippayutto. Atthi nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyo, atthi nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyo. Atthi parāmaṭṭho, atthi aparāmaṭṭho. Atthi parāmāsasampayutto, atthi parāmāsavippayutto. Atthi parāmāsavippayuttaparāmaṭṭho, atthi parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭho. Atthi upādinno, atthi anupādinno. Atthi upādāniyo, atthi anupādāniyo. Atthi upādānasampayutto, atthi upādānavippayutto. Atthi upādānavippayuttaupādāniyo, atthi upādānavippayuttaanupādāniyo. Atthi saṃkilesiko, atthi asaṃkilesiko. Atthi saṃkiliṭṭho, atthi asaṃkiliṭṭho. Atthi kilesasampayutto, atthi kilesavippayutto. Atthi kilesavippayuttasaṃkilesiko, atthi kilesavippayuttaasaṃkilesiko. Atthi dassanena pahātabbo, atthi na dassanena pahātabbo. Atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi na dassanena pahātabbahetuko. Atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi savitakko, atthi avitakko. Atthi savicāro, atthi avicāro. Atthi sappītiko, atthi appītiko. Atthi pītisahagato, atthi na pītisahagato. Atthi kāmāvacaro, atthi na kāmāvacaro. Atthi rūpāvacaro, atthi na rūpāvacaro. Atthi arūpāvacaro, atthi na arūpāvacaro. Atthi pariyāpanno, atthi apariyāpanno. Atthi niyyāniko, atthi aniyyāniko. Atthi niyato, atthi aniyato. Atthi sauttaro, atthi anuttaro. Atthi saraṇo, atthi araṇo.

受蘊は二種である。因相応のものがあり、因不相応のものがある。…中略… 因ではないが有因のものがあり、因ではなく無因のものがある。世間のものがあり、出世間のものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきでないものがある。有漏のものがあり、無漏のものがある。漏相応のものがあり、漏不相応のものがある。漏不相応・有漏のものがあり、漏不相応・無漏のものがある。結類のものがあり、非結類のものがある。結相応のものがあり、結不相応のものがある。結不相応・結類のものがあり、結不相応・非結類のものがある。繋類のものがあり、非繋類のものがある。繋相応のものがあり、繋不相応のものがある。繋不相応・繋類のものがあり、繋不相応・非繋類のものがある。暴流類のものがあり、非暴流類のものがある。暴流相応のものがあり、暴流不相応のものがある。暴流不相応・暴流類のものがあり、暴流不相応・非暴流類のものがある。軛類のものがあり、非軛類のものがある。軛相応のものがあり、軛不相応のものがある。軛不相応・軛類のものがあり、軛不相応・非軛類のものがある。蓋類のものがあり、非蓋類のものがある。蓋相応のものがあり、蓋不相応のものがある。蓋不相応・蓋類のものがあり、蓋不相応・非蓋類のものがある。取著類のものがあり、非取著類のものがある。取著相応のものがあり、取著不相応のものがある。取著不相応・取著類のものがあり、取著不相応・非取著類のものがある。執受のものがあり、非執受のものがある。取類のものがあり、非取類のものがある。取相応のものがあり、取不相応のものがある。取不相応・取類のものがあり、取不相応・非取類のものがある。雑染類のものがあり、非雑染類のものがある。雑染のものがあり、非雑染のものがある。煩悩相応のものがあり、煩悩不相応のものがある。煩悩不相応・雑染類のものがあり、煩悩不相応・非雑染類のものがある。見所断のものがあり、非見所断のものがある。修所断のものがあり、非修所断のものがある。見所断の因を持つものがあり、非見所断の因を持つものがある。修所断の因を持つものがあり、非修所断の因を持つものがある。有尋のものがあり、無尋のものがある。有伺のものがあり、無伺のものがある。有喜のものがあり、無喜のものがある。喜倶のものがあり、非喜倶のものがある。欲界繋のものがあり、非欲界繋のものがある。色界繋のものがあり、非色界繋のものがある。無色界繋のものがあり、非無色界繋のものがある。所繋のものがあり、非所繋のものがある。出離のものがあり、非出離のものがある。決定のものがあり、非決定のものがある。有上のものがあり、無上のものがある。有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…中略… このように受蘊は十種である。

37. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

37. 受蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

受蘊は二種である。有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo…pe… atthi ajjhattārammaṇo[Pg.19], atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。異熟のものがあり、異熟法法のものがあり、非異熟非異熟法法のものがある。執受取類のものがあり、…中略… 内境を対象とするものがあり、外境を対象とするものがあり、内外境を対象とするものがある。…中略… このように受蘊は十種である。

Dukamūlakaṃ.

二法を根本とするもの。

38. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

38. 受蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

受蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…中略… このように受蘊は十種である。

39. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

39. 受蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto.

受蘊は二種である。因相応のものがあり、因不相応のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…中略… このように受蘊は十種である。

40. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

40. 受蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi na hetusahetuko, atthi na hetuahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto. Atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

受蘊は二種である。因ではないが有因のものがあり、因ではなく無因のものがある。世間のものがあり、出世間のものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきでないものがある。有漏のものがあり、無漏のものがある。漏相応のものがあり、漏不相応のものがある。漏不相応・有漏のものがあり、漏不相応・無漏のものがある。…中略… 有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…中略… このように受蘊は十種である。

41. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

41. 受蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

受蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo[Pg.20], atthi anupādinnaanupādāniyo. Atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko. Atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro. Atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī. Atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho. Atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo. Atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo. Atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto. Atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato. Atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati. Atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī. Atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno. Atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo. Atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho. Atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。異熟(果報)であるものがあり、異熟法法(異熟を生じる性質を持つ法)であるものがあり、非異熟非異熟法法であるものがある。執受・執受応であるものがあり、非執受・執受応であるものがあり、非執受・非執受応であるものがある。雑染・雑染性であるものがあり、非雑染・雑染性であるものがあり、非雑染・非雑染性であるものがある。有尋有伺であるものがあり、無尋唯伺であるものがあり、無尋無伺であるものがある。見所断であるものがあり、修所断であるものがあり、非見所断非修所断であるものがある。見所断因であるものがあり、修所断因であるものがあり、非見所断因非修所断因であるものがある。積集へ行くものがあり、離散へ行くものがあり、非積集へ行くもの非離散へ行くものがある。有学であるものがあり、無学であるものがあり、非有学非無学であるものがある。少であるものがあり、大であるものがあり、無量であるものがある。少所縁であるものがあり、大所縁であるものがあり、無量所縁であるものがある。劣であるものがあり、中であるものがあり、勝であるものがある。邪性決定であるものがあり、正性決定であるものがあり、不定であるものがある。道所縁であるものがあり、道因であるものがあり、道増上であるものがある。已生であるものがあり、未生であるものがあり、当生であるものがある。過去であるものがあり、未来であるものがあり、現在であるものがある。過去所縁であるものがあり、未来所縁であるものがあり、現在所縁であるものがある。内であるものがあり、外であるものがあり、内外であるものがある。内所縁であるものがあり、外所縁であるものがあり、内外所縁であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

42. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

42. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto. Atthi na hetusahetuko, atthi na hetuahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto. Atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo. Atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種による受蘊がある。因相応であるものがあり、因不相応であるものがある。非因有因であるものがあり、非因無因であるものがある。世間であるものがあり、出世間であるものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきではないものがある。有漏であるものがあり、無漏であるものがある。漏相応であるものがあり、漏不相応であるものがある。漏不相応有漏であるものがあり、漏不相応無漏であるものがある。結応であるものがあり、非結応であるものがある。…乃至…。有諍であるものがあり、無諍であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。内所縁であるものがあり、外所縁であるものがあり、内外所縁であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

Tikamūlakaṃ.

三法を根本とする。

43. Ekavidhena [Pg.21] vedanākkhandho – phassasampayutto.

43. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種による受蘊がある。有因であるものがあり、無因であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。善であるものがあり、不善であるものがあり、無記であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

44. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

44. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto.

二種による受蘊がある。因相応であるものがあり、因不相応であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。異熟であるものがあり、異熟法法であるものがあり、非異熟非異熟法法であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

45. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

45. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi na hetusahetuko, atthi na hetuahetuko.

二種による受蘊がある。非因有因であるものがあり、非因無因であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。執受執受応であるものがあり、非執受執受応であるものがあり、非執受非執受応であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

46. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

46. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi lokiyo, atthi lokuttaro.

二種による受蘊がある。世間であるものがあり、出世間であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。雑染雑染性であるものがあり、非雑染雑染性であるものがあり、非雑染非雑染性であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

47. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

47. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo.

二種による受蘊がある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきではないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。有尋有伺であるものがあり、無尋唯伺であるものがあり、無尋無伺であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

48. Ekavidhena [Pg.22] vedanākkhandho – phassasampayutto.

48. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi sāsavo, atthi anāsavo.

二種による受蘊がある。有漏であるものがあり、無漏であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。見所断であるものがあり、修所断であるものがあり、非見所断非修所断であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

49. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

49. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto.

二種による受蘊がある。漏相応であるものがあり、漏不相応であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。見所断因であるものがあり、修所断因であるものがあり、非見所断因非修所断因であるものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

50. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

50. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo.

二種による受蘊がある。漏不相応有漏であるものがあり、漏不相応無漏であるものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種による受蘊がある。積集へ行くものがあり、離散へ行くものがあり、非積集へ行くもの非離散へ行くものがある。…乃至…。このように十種によって受蘊がある。

51. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

51. 一種による受蘊がある。触相応である。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo.

二種によって受蘊がある。結(けつ)の対象となるものがあり、結の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。有学(うがく)のものがあり、無学(むがく)のものがあり、非有学非無学のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

52. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

52. 一種によって受蘊がある。触(そく)と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto.

二種によって受蘊がある。結と相応するものがあり、結と不相応なものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。少(しょう)のものがあり、大(だい)のものがあり、無量のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

53. Ekavidhena [Pg.23] vedanākkhandho – phassasampayutto.

53. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

二種によって受蘊がある。結と不相応であり、かつ結の対象となるものがあり、結と不相応であり、かつ結の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。少を所縁とするものがあり、大を所縁とするものがあり、無量を所縁とするものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

54. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

54. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo.

二種によって受蘊がある。繋(けい)の対象となるものがあり、繋の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。劣(れつ)のものがあり、中(ちゅう)のものがあり、勝(しょう)のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

55. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

55. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto.

二種によって受蘊がある。繋と相応するものがあり、繋と不相応なものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。邪性決定(じゃしょうけってい)のものがあり、正性決定(しょうしょうけってい)のものがあり、不決定(ふけってい)のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

56. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

56. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo.

二種によって受蘊がある。繋と不相応であり、かつ繋の対象となるものがあり、繋と不相応であり、かつ繋の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。道を所縁とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上とするものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

57. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

57. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo.

二種によって受蘊がある。暴流(ぼる)の対象となるものがあり、暴流の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。生じたものがあり、未生のものがあり、まさに生じようとしているものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

58. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

58. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto.

二種によって受蘊がある。暴流と相応するものがあり、暴流と不相応なものがある。

Tividhena [Pg.24] vedanākkhandho – atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

59. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

59. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo.

二種によって受蘊がある。暴流と不相応であり、かつ暴流の対象となるものがあり、暴流と不相応であり、かつ暴流の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。過去を所縁とするものがあり、未来を所縁とするものがあり、現在を所縁とするものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

60. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

60. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo.

二種によって受蘊がある。軛(やく)の対象となるものがあり、軛の対象とならないものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

三種によって受蘊がある。内のものがあり、外のものがあり、内外のものがある。……(中略)……。このように十種によって受蘊がある。

61. Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto.

61. 一種によって受蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena vedanākkhandho – atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto.

受蘊は二種である。すなわち、軛(ヨガ)と相応するものがあり、軛と不相応するものがある。

Tividhena vedanākkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三種である。すなわち、内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある。……(中略)……。このように、受蘊は十種である。

Ubhatovaḍḍhakaṃ.

両面増大(三元分類と二元分類の両方を拡大して説く方法)。

Sattavidhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena vedanākkhandho.

受蘊は七種である。すなわち、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがあり、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不繋(出世間)のものがある。このように、受蘊は七種である。

Aparopi sattavidhena vedanākkhandho – atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena vedanākkhandho.

別の七種による受蘊もある。すなわち、異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがあり、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不繋のものがある。このように、受蘊は七種である。

Catuvīsatividhena [Pg.25] vedanākkhandho – cakkhusamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; sotasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… ghānasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… jivhāsamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… kāyasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… manosamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Evaṃ catuvīsatividhena vedanākkhandho.

受蘊は二十四種である。眼触を縁とする受蘊に、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。耳触を縁とする受蘊……(中略)……鼻触を縁とする受蘊……(中略)……舌触を縁とする受蘊……(中略)……身触を縁とする受蘊……(中略)……意触を縁とする受蘊に、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。眼触から生じた受、耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受がある。このように、受蘊は二十四種である。

Aparopi catuvīsatividhena vedanākkhandho – cakkhusamphassapaccayā vedanākkhandho atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, cakkhusamphassajā vedanā…pe… manosamphassajā vedanā; sotasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… ghānasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… jivhāsamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… kāyasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… manosamphassapaccayā vedanākkhandho atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, cakkhusamphassajā vedanā…pe… manosamphassajā vedanā. Evaṃ catuvīsatividhena vedanākkhandho.

別の二十四種による受蘊もある。眼触を縁とする受蘊に、異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがあり、眼触から生じた受……(中略)……意触から生じた受がある。耳触を縁とする受蘊……(中略)……鼻触を縁とする受蘊……(中略)……舌触を縁とする受蘊……(中略)……身触を縁とする受蘊……(中略)……意触を縁とする受蘊に、異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがあり、眼触から生じた受……(中略)……意触から生じた受がある。このように、受蘊は二十四種である。

Tiṃsavidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Evaṃ tiṃsavidhena vedanākkhandho.

受蘊は三十種である。眼触を縁とする受蘊に、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不繋のものがある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする受蘊に、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不繋のものがある。眼触から生じた受、耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受がある。このように、受蘊は三十種である。

Bahuvidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā vedanākkhandho atthi kusalo[Pg.26], atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Evaṃ bahuvidhena vedanākkhandho.

受蘊は多種である。眼触を縁とする受蘊に、善のもの、不善のもの、無記のもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、不繋のものがある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする受蘊に、善のもの、不善のもの、無記のもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、不繋のものがある。眼触から生じた受、耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受がある。このように、受蘊は多種である。

Aparopi bahuvidhena vedanākkhandho – cakkhusamphassapaccayā vedanākkhandho atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… ghānasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… jivhāsamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… kāyasamphassapaccayā vedanākkhandho…pe… manosamphassapaccayā vedanākkhandho atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Evaṃ bahuvidhena vedanākkhandho.

別の多種による受蘊もある。眼触を縁とする受蘊に、異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、不繋のものがある。耳触を縁とする受蘊……(中略)……鼻触を縁とする受蘊……(中略)……舌触を縁とする受蘊……(中略)……身触を縁とする受蘊……(中略)……意触を縁とする受蘊に、異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、不繋のものがある。眼触から生じた受、耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受がある。このように、受蘊は多種である。

Ayaṃ vuccati vedanākkhandho.

これを受蘊という。

3. Saññākkhandho

3. 想蘊

62. Tattha katamo saññākkhandho? Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

62. そのうち、想蘊とは何か。想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。すなわち、有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato.

想蘊(そううん)は三種である。善(ぜん)があり、不善(ふぜん)があり、無記(むき)がある。

Catubbidhena saññākkhandho – atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno.

想蘊は四種である。欲界(よくかい)に属するものがあり、色界(しきかい)に属するものがあり、無色界(むしきかい)に属するものがあり、不系(ふけい)[出世間]のものがある。

Pañcavidhena [Pg.27] saññākkhandho – atthi sukhindriyasampayutto, atthi dukkhindriyasampayutto, atthi somanassindriyasampayutto, atthi domanassindriyasampayutto, atthi upekkhindriyasampayutto. Evaṃ pañcavidhena saññākkhandho.

想蘊は五種である。楽根(らっこん)に相応するものがあり、苦根(くこん)に相応するものがあり、喜根(きこん)に相応するものがあり、憂根(うこん)に相応するものがあり、捨根(しゃこん)に相応するものがある。このように想蘊は五種である。

Chabbidhena saññākkhandho – cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manosamphassajā saññā. Evaṃ chabbidhena saññākkhandho.

想蘊は六種である。眼触(げんそく)より生じた想、耳触(にそく)より生じた想、鼻触(びそく)より生じた想、舌触(ぜっそく)より生じた想、身触(しんそく)より生じた想、意触(いそく)より生じた想がある。このように想蘊は六種である。

Sattavidhena saññākkhandho – cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā. Evaṃ sattavidhena saññākkhandho.

想蘊は七種である。眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意界(いかい)の接触より生じた想、意識界(いしきかい)の接触より生じた想がある。このように想蘊は七種である。

Aṭṭhavidhena saññākkhandho – cakkhusamphassajā saññā…pe… kāyasamphassajā saññā atthi sukhasahagatā, atthi dukkhasahagatā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā. Evaṃ aṭṭhavidhena saññākkhandho.

想蘊は八種である。眼触より生じた想……(中略)……身触より生じた想があり、楽を伴うものがあり、苦を伴うものがあり、意界の接触より生じた想、意識界の接触より生じた想がある。このように想蘊は八種である。

Navavidhena saññākkhandho – cakkhusamphassajā saññā…pe… kāyasamphassajā saññā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ navavidhena saññākkhandho.

想蘊は九種である。眼触より生じた想……(中略)……身触より生じた想、意界の接触より生じた想、意識界の接触より生じた想があり、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように想蘊は九種である。

Dasavidhena saññākkhandho – cakkhusamphassajā saññā…pe… kāyasamphassajā saññā atthi sukhasahagatā, atthi dukkhasahagatā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は十種である。眼触より生じた想……(中略)……身触より生じた想があり、楽を伴うものがあり、苦を伴うものがあり、意界の接触より生じた想、意識界の接触より生じた想があり、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように想蘊は十種である。

63. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

63. 想蘊は一種である。触(そく)に相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。有因(ういん)のものがあり、無因(むいん)のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。楽受(らくじゅ)に相応するものがあり、苦受(くじゅ)に相応するものがあり、不苦不楽受(ふくふらくじゅ)に相応するものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

64. Ekavidhena [Pg.28] saññākkhandho – phassasampayutto.

64. 想蘊は一種である。触に相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo. Atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko. Atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro. Atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato. Atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī. Atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho. Atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo. Atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo. Atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto. Atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato. Atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati. Atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī. Atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno. Atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo. Atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho. Atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe… evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。異熟(いじゅく)があり、異熟の性質を持つ法があり、異熟でもなく異熟の性質を持つ法でもないものがある。執受(しゅうじゅ)かつ執受の対象となるものがあり、非執受だが執受の対象となるものがあり、非執受かつ執受の対象でないものがある。雑染(ぞうぜん)かつ雑染の対象となるものがあり、非雑染だが雑染の対象となるものがあり、非雑染かつ雑染の対象でないものがある。有尋有伺(うじんうし)があり、無尋唯伺(むじんゆいし)があり、無尋無伺(むじんむし)がある。喜を伴うものがあり、楽を伴うものがあり、捨を伴うものがある。見(けん)によって断じられるべきものがあり、修(しゅ)によって断じられるべきものがあり、見によっても修によっても断じられるべきでないものがある。見によって断じられるべき因を持つものがあり、修によって断じられるべき因を持つものがあり、見によっても修によっても断じられるべきでない因を持つものがある。積集(しゃくじゅう)へと赴くものがあり、分散(ぶんさん)へと赴くものがあり、積集へも分散へも赴かないものがある。有学(うがく)があり、無学(むがく)があり、非有学非無学がある。少(しょう)があり、大(だい)があり、無量(むりょう)がある。少を所縁(しょえん)とするものがあり、大を所縁とするものがあり、無量を所縁とするものがある。劣(れつ)があり、中(ちゅう)があり、勝(しょう)がある。邪性決定(じゃしょうけってい)があり、正性決定(しょうしょうけってい)があり、不定(ふじょう)がある。道を所縁とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上(ぞうじょう)とするものがある。已生(いしょう)があり、未生(みしょう)があり、正生(しょうしょう)がある。過去があり、未来があり、現在がある。過去を所縁とするものがあり、未来を所縁とするものがあり、現在を所縁とするものがある。内(ない)があり、外(げ)があり、内外がある。内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

65. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

65. 想蘊は一種である。触に相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto. Atthi na hetusahetuko, atthi na hetuahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto. Atthi āsavavippayuttasāsavo[Pg.29], atthi āsavavippayuttaanāsavo. Atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo. Atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto. Atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo. Atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo. Atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto. Atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo. Atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo. Atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto. Atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo. Atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo. Atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto. Atthi yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo. Atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo. Atthi nīvaraṇasampayutto, atthi nīvaraṇavippayutto. Atthi nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyo, atthi nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyo. Atthi parāmaṭṭho, atthi aparāmaṭṭho. Atthi parāmāsasampayutto, atthi parāmāsavippayutto. Atthi parāmāsavippayuttaparāmaṭṭho, atthi parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭho. Atthi upādinno, atthi anupādinno. Atthi upādāniyo, atthi anupādāniyo. Atthi upādānasampayutto, atthi upādānavippayutto. Atthi upādānavippayuttaupādāniyo, atthi upādānavippayuttaanupādāniyo. Atthi saṃkilesiko, atthi asaṃkilesiko. Atthi saṃkiliṭṭho, atthi asaṃkiliṭṭho. Atthi kilesasampayutto, atthi kilesavippayutto. Atthi kilesavippayuttasaṃkilesiko, atthi kilesavippayuttaasaṃkilesiko. Atthi dassanena pahātabbo, atthi na dassanena pahātabbo. Atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi na dassanena pahātabbahetuko. Atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi savitakko, atthi avitakko. Atthi savicāro, atthi avicāro. Atthi sappītiko, atthi appītiko. Atthi pītisahagato, atthi na pītisahagato. Atthi sukhasahagato, atthi na sukhasahagato. Atthi upekkhāsahagato, atthi na upekkhāsahagato. Atthi kāmāvacaro, atthi na kāmāvacaro. Atthi rūpāvacaro, atthi na rūpāvacaro. Atthi arūpāvacaro, atthi na arūpāvacaro. Atthi pariyāpanno[Pg.30], atthi apariyāpanno. Atthi niyyāniko, atthi aniyyāniko. Atthi niyato, atthi aniyato. Atthi sauttaro, atthi anuttaro. Atthi saraṇo, atthi araṇo.

想蘊は二種である。因相応のものがあり、因不相応のものがある。因ではないが有因のものがあり、因ではなく無因のものがある。世間的なものがあり、出世間的なものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られないものがある。有漏のものがあり、無漏のものがある。漏相応のものがあり、漏不相応のものがある。漏不相応で有漏のものがあり、漏不相応で無漏のものがある。結の対象となるものがあり、結の対象とならないものがある。結相応のものがあり、結不相応のものがある。結不相応で結の対象となるものがあり、結不相応で結の対象とならないものがある。縛の対象となるものがあり、縛の対象とならないものがある。縛相応のものがあり、縛不相応のものがある。縛不相応で縛の対象となるものがあり、縛不相応で縛の対象とならないものがある。暴流の対象となるものがあり、暴流の対象とならないものがある。暴流相応のものがあり、暴流不相応のものがある。暴流不相応で暴流の対象となるものがあり、暴流不相応で暴流の対象とならないものがある。軛の対象となるものがあり、軛の対象とならないものがある。軛相応のものがあり、軛不相応のものがある。軛不相応で軛の対象となるものがあり、軛不相応で軛の対象とならないものがある。蓋の対象となるものがあり、蓋の対象とならないものがある。蓋相応のものがあり、蓋不相応のものがある。蓋不相応で蓋の対象となるものがあり、蓋不相応で蓋の対象とならないものがある。執着の対象となるものがあり、執着の対象とならないものがある。執着相応のものがあり、執着不相応のものがある。執着不相応で執着の対象となるものがあり、執着不相応で執着の対象とならないものがある。取されたものがあり、取されないものがある。取の対象となるものがあり、取の対象とならないものがある。取相応のものがあり、取不相応のものがある。取不相応で取の対象となるものがあり、取不相応で取の対象とならないものがある。煩悩の対象となるものがあり、煩悩の対象とならないものがある。煩悩されたものがあり、煩悩されないものがある。煩悩相応のものがあり、煩悩不相応のものがある。煩悩不相応で煩悩の対象となるものがあり、煩悩不相応で煩悩の対象とならないものがある。見によって捨てられるべきものがあり、見によって捨てられるべきでないものがある。修によって捨てられるべきものがあり、修によって捨てられるべきでないものがある。見によって捨てられるべき因を持つものがあり、見によって捨てられるべき因を持たないものがある。修によって捨てられるべき因を持つものがあり、修によって捨てられるべき因を持たないものがある。有尋のものがあり、無尋のものがある。有伺のものがあり、無伺のものがある。有喜のものがあり、無喜のものがある。喜を伴うものがあり、喜を伴わないものがある。楽を伴うものがあり、楽を伴わないものがある。捨を伴うものがあり、捨を伴わないものがある。欲界のものがあり、欲界のものでないものがある。色界のものがあり、色界のものでないものがある。無色界のものがあり、無色界のものでないものがある。繋属するものがあり、繋属しないものがある。出離に導くものがあり、出離に導かないものがある。決定したものがあり、決定していないものがある。有上のものがあり、無上のものがある。有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

66. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

66. 想蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena saññākkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

想蘊は二種である。有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto. Atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。楽受に相応するものがあり、苦受に相応するものがあり、不苦不楽受に相応するものがある。異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

(Yathā kusalattike vitthāro, evaṃ sabbepi tikā vitthāretabbā.)

(善三法において詳述したように、そのようにすべての三法も詳述されるべきである。)

Dukamūlakaṃ.

二法を根本とするもの。

67. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

67. 想蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

68. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

68. 想蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena saññākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

想蘊は二種である。因相応のものがあり、因不相応のものがある……(中略)……有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

69. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

69. 想蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto[Pg.31]. Atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。楽受に相応するものがあり、苦受に相応するものがあり、不苦不楽受に相応するものがある。異熟のものがあり……(中略)……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある……(中略)……。このように想蘊は十種である。

70. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

70. 想蘊は一種である。触相応である。

Duvidhena saññākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

想蘊は二種である。因相応のものがあり、因不相応のものがある……(中略)……有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena saññākkhandho…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある。……このように、想蘊は十種である。

Tikamūlakaṃ.

三法を根本とする。

71. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

71. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

想蘊は二種である。すなわち、因(ヘートゥ)を伴うものがあり、因を伴わないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。……このように、想蘊は十種である。

72. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

72. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto.

想蘊は二種である。すなわち、因と相応するものがあり、因と相応しないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。……このように、想蘊は十種である。

73. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

73. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi na hetu sahetuko, atthi na hetu ahetuko.

想蘊は二種である。すなわち、因ではないが因を伴うものがあり、因ではなく因を伴わないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、異熟(果報)であるものがあり、異熟の性質をもつ法であるものがあり、異熟でもなく異熟の性質をもつ法でもないものがある。……このように、想蘊は十種である。

74. Ekavidhena [Pg.32] saññākkhandho – phassasampayutto.

74. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi lokiyo, atthi lokuttaro.

想蘊は二種である。すなわち、世間的なものがあり、出世間的なものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、執受(業に引かれたもの)であり執着の対象となるものがあり、執受ではないが執着の対象となるものがあり、執受でもなく執着の対象でもないものがある。……このように、想蘊は十種である。

75. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

75. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo.

想蘊は二種である。すなわち、何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきではないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、汚れたものであり汚れの対象となるものがあり、汚れではないが汚れの対象となるものがあり、汚れでもなく汚れの対象でもないものがある。……このように、想蘊は十種である。

76. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

76. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi sāsavo, atthi anāsavo.

想蘊は二種である。すなわち、漏(有漏)を伴うものがあり、漏を伴わない(無漏)ものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、尋(じん)と伺(し)を伴うものがあり、尋はなく伺のみがあるものがあり、尋も伺もないものがある。……このように、想蘊は十種である。

77. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

77. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto.

想蘊は二種である。すなわち、漏と相応するものがあり、漏と相応しないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、喜を伴うものがあり、楽を伴うものがあり、捨を伴うものがある。……このように、想蘊は十種である。

78. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

78. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo.

想蘊は二種である。すなわち、漏とは相応しないが漏の対象となるものがあり、漏とは相応せず漏の対象でもないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、見(見道)によって捨てられるべきものがあり、修(修道)によって捨てられるべきものがあり、見によっても修によっても捨てられるべきではないものがある。……このように、想蘊は十種である。

79. Ekavidhena [Pg.33] saññākkhandho – phassasampayutto.

79. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo.

想蘊は二種である。すなわち、結(結縛)の対象となるものがあり、結の対象とならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、見によって捨てられるべき因をもつものがあり、修によって捨てられるべき因をもつものがあり、見によっても修によっても捨てられるべきではない因をもつものがある。……このように、想蘊は十種である。

80. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

80. 想蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto.

想蘊は二種である。結(けつ)と相応するものがあり、結と相応しないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。積集(しゃくじゅう)へ赴くものがあり、損減(そんげん)へ赴くものがあり、積集へ赴くものでも損減へ赴くものでもないものがある。……このように想蘊は十種である。

81. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

81. 想蘊は一種である。触(そく)と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

想蘊は二種である。結と相応しないが結の対象となるものがあり、結と相応せず結の対象ともならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。有学(うがく)のものがあり、無学(むがく)のものがあり、有学でも無学でもないものがある。……このように想蘊は十種である。

82. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

82. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo.

想蘊は二種である。繋(けい)の対象となるものがあり、繋の対象とならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。少(しょう)なるものがあり、大上(だいじょう)なるものがあり、無量(むりょう)なるものがある。……このように想蘊は十種である。

83. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

83. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto.

想蘊は二種である。繋と相応するものがあり、繋と相応しないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。少なるものを対象とするものがあり、大上なるものを対象とするものがあり、無量なるものを対象とするものがある。……このように想蘊は十種である。

84. Ekavidhena [Pg.34] saññākkhandho – phassasampayutto.

84. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo.

想蘊は二種である。繋と相応しないが繋の対象となるものがあり、繋と相応せず繋の対象ともならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。劣(れつ)なるものがあり、中(ちゅう)なるものがあり、勝(しょう)なるものがある。……このように想蘊は十種である。

85. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

85. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo.

想蘊は二種である。暴流(ぼる)の対象となるものがあり、暴流の対象とならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。邪性定(じゃしょうじょう)のものがあり、正性定(しょうしょうじょう)のものがあり、不定(ふじょう)のものがある。……このように想蘊は十種である。

86. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

86. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto.

想蘊は二種である。暴流と相応するものがあり、暴流と相応しないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。道を対象とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上とするものがある。……このように想蘊は十種である。

87. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

87. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo.

想蘊は二種である。暴流と相応しないが暴流の対象となるものがあり、暴流と相応せず暴流の対象ともならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。生じたものがあり、未生のものがあり、生じようとしているものがある。……このように想蘊は十種である。

88. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

88. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo.

想蘊は二種である。軛(やく)の対象となるものがあり、軛の対象とならないものがある。

Tividhena saññākkhandho – atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。……このように想蘊は十種である。

89. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

89. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto.

想蘊は二種である。軛と相応するものがあり、軛と相応しないものがある。

Tividhena [Pg.35] saññākkhandho – atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。過去を対象とするものがあり、未来を対象とするものがあり、現在を対象とするものがある。……このように想蘊は十種である。

90. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

90. 想蘊は一種である。触と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo.

想蘊は二種である。すなわち、瑜伽(ゆが)と相応せず瑜伽の対象となる想があり、瑜伽と相応せず瑜伽の対象とならない想がある。

Tividhena saññākkhandho – atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、内なる想があり、外なる想があり、内外なる想がある。……(中略)……このように想蘊は十種である。

91. Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto.

91. 想蘊は一種である。すなわち、触(そく)と相応するものである。

Duvidhena saññākkhandho – atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo.

想蘊は二種である。すなわち、蓋(がい)の対象となる想があり、蓋の対象とならない想がある。

Tividhena saññākkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saññākkhandho.

想蘊は三種である。すなわち、内を対象とする想があり、外を対象とする想があり、内外を対象とする想がある。……(中略)……このように想蘊は十種である。

Ubhatovaḍḍhakaṃ.

二法(ドゥッカ)の両面を増大させたものである。

Sattavidhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena saññākkhandho.

想蘊は七種である。すなわち、善の想があり、不善の想があり、無記の想があり、欲界系の想があり、色界系の想があり、無色界系の想があり、出世間(不繋)の想がある。このように想蘊は七種である。

Aparopi sattavidhena saññākkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena saññākkhandho.

他にも想蘊は七種である。すなわち、楽受と相応する想があり、苦受と相応する想があり、不苦不楽受と相応する想があり、欲界系の想があり、色界系の想があり、無色界系の想があり、出世間の想がある。……(中略)……内を対象とする想があり、外を対象とする想があり、内外を対象とする想があり、欲界系の想があり、色界系の想があり、無色界系の想があり、出世間の想がある。このように想蘊は七種である。

Catuvīsatividhena saññākkhandho – cakkhusamphassapaccayā saññākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saññākkhandho atthi kusalo, atthi [Pg.36] akusalo, atthi abyākato; cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manosamphassajā saññā. Evaṃ catuvīsatividhena saññākkhandho.

想蘊は二十四種である。すなわち、眼触を縁とする想蘊に、善があり、不善があり、無記がある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする想蘊に、善があり、不善があり、無記がある。眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想がある。このように想蘊は二十四種である。

Aparopi catuvīsatividhena saññākkhandho – cakkhusamphassapaccayā saññākkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, cakkhusamphassajā saññā…pe… manosamphassajā saññā. Sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saññākkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; cakkhusamphassajā saññā…pe… manosamphassajā saññā. Evaṃ catuvīsatividhena saññākkhandho.

他にも想蘊は二十四種である。すなわち、眼触を縁とする想蘊に、楽受と相応するものがあり……(中略)……内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするものがあり、眼触より生じた想……(中略)……意触より生じた想がある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする想蘊に、楽受と相応するものがあり……(中略)……内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするものがあり、眼触より生じた想……(中略)……意触より生じた想がある。このように想蘊は二十四種である。

Tiṃsatividhena saññākkhandho – cakkhusamphassapaccayā saññākkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā …pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saññākkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, cakkhusamphassajā saññā…pe… manosamphassajā saññā. Evaṃ tiṃsatividhena saññākkhandho.

想蘊は三十種である。すなわち、眼触を縁とする想蘊に、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、出世間のものがある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする想蘊に、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、出世間のものがある。眼触より生じた想……(中略)……意触より生じた想がある。このように想蘊は三十種である。

Bahuvidhena saññākkhandho – cakkhusamphassapaccayā saññākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, sotasamphassapaccayā …pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saññākkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, cakkhusamphassajā saññā…pe… manosamphassajā saññā. Evaṃ bahuvidhena saññākkhandho.

想蘊は多種である。すなわち、眼触を縁とする想蘊に、善、不善、無記、欲界系、色界系、無色界系、出世間のものがある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする想蘊に、善、不善、無記、欲界系、色界系、無色界系、出世間のものがある。眼触より生じた想……(中略)……意触より生じた想がある。このように想蘊は多種である。

Aparopi [Pg.37] bahuvidhena saññākkhandho – cakkhusamphassapaccayā saññākkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saññākkhandho atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manosamphassajā saññā. Evaṃ bahuvidhena saññākkhandho.

他にも想蘊は多種である。すなわち、眼触を縁とする想蘊に、楽受と相応するものがあり……(中略)……内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、出世間のものがある。耳触を縁とする……(中略)……鼻触を縁とする……(中略)……舌触を縁とする……(中略)……身触を縁とする……(中略)……意触を縁とする想蘊に、内を対象とするもの、外を対象とするもの、内外を対象とするもの、欲界系のもの、色界系のもの、無色界系のもの、出世間のものがある。眼触より生じた想、耳触より生じた想、鼻触より生じた想、舌触より生じた想、身触より生じた想、意触より生じた想がある。このように想蘊は多種である。

Ayaṃ vuccati saññākkhandho.

これが想蘊と言われる。

4. Saṅkhārakkhandho

4. 行蘊

92. Tattha katamo saṅkhārakkhandho? Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

92. そのうちで、行蘊とは何か。行蘊は一種である。すなわち、心と相応するものである。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu.

行蘊は二種である。すなわち、因(いん)である行蘊があり、因ではない行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato.

行蘊(ぎょううん)は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。

Catubbidhena saṅkhārakkhandho – atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno.

行蘊は四種である。欲界に属するものがあり、色界に属するものがあり、無色界に属するものがあり、(三界に)繋縛されないものがある。

Pañcavidhena saṅkhārakkhandho – atthi sukhindriyasampayutto, atthi dukkhindriyasampayutto, atthi somanassindriyasampayutto, atthi domanassindriyasampayutto, atthi upekkhindriyasampayutto. Evaṃ pañcavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は五種である。楽根に相応するものがあり、苦根に相応するものがあり、喜根に相応するものがあり、憂根に相応するものがあり、捨根に相応するものがある。このように、行蘊は五種である。

Chabbidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manosamphassajā cetanā. Evaṃ chabbidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は六種である。眼触から生じた思(し)、耳触から生じた思、鼻触から生じた思、舌触から生じた思、身触から生じた思、意触から生じた思がある。このように、行蘊は六種である。

Sattavidhena [Pg.38] saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā. Evaṃ sattavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は七種である。眼触から生じた思、耳触から生じた思、鼻触から生じた思、舌触から生じた思、身触から生じた思、意界触から生じた思、意識界触から生じた思がある。このように、行蘊は七種である。

Aṭṭhavidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassajā cetanā…pe… kāyasamphassajā cetanā atthi sukhasahagatā, atthi dukkhasahagatā, manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā. Evaṃ aṭṭhavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は八種である。眼触から生じた思……(中略)……身触から生じた思に楽を伴うものがあり、苦を伴うものがあり、意界触から生じた思、意識界触から生じた思がある。このように、行蘊は八種である。

Navavidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassajā cetanā…pe… manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ navavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は九種である。眼触から生じた思……(中略)……意界触から生じた思、意識界触から生じた思に善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように、行蘊は九種である。

Dasavidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassajā cetanā…pe… kāyasamphassajā cetanā atthi sukhasahagatā, atthi dukkhasahagatā, manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は十種である。眼触から生じた思……(中略)……身触から生じた思に楽を伴うものがあり、苦を伴うものがあり、意界触から生じた思、意識界触から生じた思に善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように、行蘊は十種である。

93. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

93. 行蘊は一種である。心相応(しんそうおう)である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu.

行蘊は二種である。因(いん)であるものがあり、因でないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto. Atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo. Atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko. Atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro. Atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato. Atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena [Pg.39] pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī. Atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho. Atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo. Atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo. Atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto. Atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato. Atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati. Atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī. Atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno. Atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo. Atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho. Atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。楽受に相応するものがあり、苦受に相応するものがあり、不苦不楽受に相応するものがある。異熟(いじゅく)であるものがあり、異熟の法(性質)を有するものがあり、異熟でもなく異熟の法を有するものでもないものがある。執受(しゅうじゅ)かつ取(しゅ)の対象となるものがあり、非執受かつ取の対象となるものがあり、非執受かつ非取の対象となるものがある。雑染(ぞうぜん)かつ雑染の対象となるものがあり、不雑染かつ雑染の対象となるものがあり、不雑染かつ非雑染の対象となるものがある。有尋有伺(うじんうし)のものがあり、無尋唯伺(むじんゆいし)のものがあり、無尋無伺(むじんむし)のものがある。喜を伴うものがあり、楽を伴うものがあり、捨を伴うものがある。見(けん)によって捨断されるべきものがあり、修(しゅ)によって捨断されるべきものがあり、見によっても修によっても捨断されるべきでないものがある。見によって捨断されるべき因を有するものがあり、修によって捨断されるべき因を有するものがあり、見によっても修によっても捨断されるべきでない因を有するものがある。積集(しゃくじゅう)へと赴くものがあり、還滅(げんめつ)へと赴くものがあり、積集へも還滅へも赴かないものがある。有学(うがく)のものがあり、無学(むがく)のものがあり、非学非無学のものがある。少(しょう)なるものがあり、大(だい)なるものがあり、無量なるものがある。少なるものを対象とするものがあり、大なるものを対象とするものがあり、無量なるものを対象とするものがある。劣ったものがあり、中位のものがあり、勝れたものがある。邪性定(じゃしょうじょう)のものがあり、正性定(しょうしょうじょう)のものがあり、不定(ふじょう)のものがある。道を対象とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上(ぞうじょう)とするものがある。生じたものがあり、未生のものがあり、まさに生じようとするものがある。過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。過去を対象とするものがあり、未来を対象とするものがあり、現在を対象とするものがある。内なるものがあり、外なるものがあり、内外なるものがある。内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある……(中略)……。このように、行蘊は十種である。

94. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

94. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko. Atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto. Atthi hetu ceva sahetuko ca, atthi sahetuko ceva na ca hetu. Atthi hetu ceva hetusampayutto ca, atthi hetusampayutto ceva na ca hetu. Atthi na hetu sahetuko, atthi na hetu ahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi āsavo, atthi no āsavo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto. Atthi āsavo ceva sāsavo ca, atthi sāsavo ceva no ca āsavo. Atthi āsavo ceva āsavasampayutto ca, atthi āsavasampayutto ceva no ca āsavo. Atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo. Atthi saṃyojanaṃ, atthi no saṃyojanaṃ. Atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo. Atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto. Atthi saṃyojanañceva saṃyojaniyo ca, atthi saṃyojaniyo ceva no ca saṃyojanaṃ. Atthi saṃyojanañceva saṃyojanasampayutto ca, atthi saṃyojanasampayutto [Pg.40] ceva no ca saṃyojanaṃ. Atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

行蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。因相応のものがあり、因不相応のものがある。因であり、かつ有因であるものがあり、有因であるが因ではないものがある。因であり、かつ因相応であるものがあり、因相応であるが因ではないものがある。因ではないが有因であるものがあり、因ではなく、かつ無因であるものがある。世間的なものがあり、出世間的なものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきではないものがある。漏(ろ)であるものがあり、漏ではないものがある。有漏(うろ)のものがあり、無漏(むろ)のものがある。漏相応のものがあり、漏不相応のものがある。漏であり、かつ有漏であるものがあり、有漏であるが漏ではないものがある。漏であり、かつ漏相応であるものがあり、漏相応であるが漏ではないものがある。漏不相応の有漏のものがあり、漏不相応の無漏のものがある。結(けつ)であるものがあり、結ではないものがある。順結(じゅんけつ)のものがあり、非順結のものがある。結相応のものがあり、結不相応のものがある。結であり、かつ順結であるものがあり、順結であるが結ではないものがある。結であり、かつ結相応であるものがあり、結相応であるが結ではないものがある。結不相応の順結のものがあり、結不相応の非順結のものがある。

Atthi gantho, atthi no gantho. Atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo. Atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto. Atthi gantho ceva ganthaniyo ca, atthi ganthaniyo ceva no ca gantho. Atthi gantho ceva ganthasampayutto ca, atthi ganthasampayutto ceva no ca gantho. Atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo. Atthi ogho, atthi no ogho. Atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo. Atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto. Atthi ogho ceva oghaniyo ca, atthi oghaniyo ceva no ca ogho. Atthi ogho ceva oghasampayutto ca, atthi oghasampayutto ceva no ca ogho. Atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo. Atthi yogo, atthi no yogo. Atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo. Atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto. Atthi yogo ceva yoganiyo ca, atthi yoganiyo ceva no ca yogo. Atthi yogo ceva yogasampayutto ca, atthi yogasampayutto ceva no ca yogo. Atthi yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo. Atthi nīvaraṇaṃ, atthi no nīvaraṇaṃ. Atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo. Atthi nīvaraṇasampayutto, atthi nīvaraṇavippayutto. Atthi nīvaraṇañceva nīvaraṇiyo ca, atthi nīvaraṇiyo ceva no ca nīvaraṇaṃ. Atthi nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayutto ca, atthi nīvaraṇasampayutto ceva no ca nīvaraṇaṃ. Atthi nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyo, atthi nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyo.

縛(ばく)であるものがあり、縛ではないものがある。順縛(じゅんばく)のものがあり、非順縛のものがある。縛相応のものがあり、縛不相応のものがある。縛であり、かつ順縛であるものがあり、順縛であるが縛ではないものがある。縛であり、かつ縛相応であるものがあり、縛相応であるが縛ではないものがある。縛不相応の順縛のものがあり、縛不相応の非順縛のものがある。暴流(ぼうる)であるものがあり、暴流ではないものがある。順暴流(じゅんぼうる)のものがあり、非順暴流のものがある。暴流相応のものがあり、暴流不相応のものがある。暴流であり、かつ順暴流であるものがあり、順暴流であるが暴流ではないものがある。暴流であり、かつ暴流相応であるものがあり、暴流相応であるが暴流ではないものがある。暴流不相応の順暴流のものがあり、暴流不相応の非順暴流のものがある。軛(やく)であるものがあり、軛ではないものがある。順軛(じゅんやく)のものがあり、非順軛のものがある。軛相応のものがあり、軛不相応のものがある。軛であり、かつ順軛であるものがあり、順軛であるが軛ではないものがある。軛であり、かつ軛相応であるものがあり、軛相応であるが軛ではないものがある。軛不相応の順軛のものがあり、軛不相応の非順軛のものがある。蓋(がい)であるものがあり、蓋ではないものがある。順蓋(じゅんがい)のものがあり、非順蓋のものがある。蓋相応のものがあり、蓋不相応のものがある。蓋であり、かつ順蓋であるものがあり、順蓋であるが蓋ではないものがある。蓋であり、かつ蓋相応であるものがあり、蓋相応であるが蓋ではないものがある。蓋不相応の順蓋のものがあり、蓋不相応の非順蓋のものがある。

Atthi parāmāso, atthi no parāmāso. Atthi parāmaṭṭho, atthi aparāmaṭṭho. Atthi parāmāsasampayutto, atthi parāmāsavippayutto. Atthi parāmāso ceva parāmaṭṭho ca, atthi parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso. Atthi parāmāsavippayuttaparāmaṭṭho, atthi parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭho. Atthi upādinno, atthi anupādinno. Atthi upādānaṃ, atthi no upādānaṃ. Atthi upādāniyo, atthi anupādāniyo. Atthi upādānasampayutto, atthi upādānavippayutto. Atthi upādānañceva upādāniyo ca, atthi upādāniyo ceva no ca upādānaṃ. Atthi upādānañceva upādānasampayutto ca[Pg.41], atthi upādānasampayutto ceva no ca upādānaṃ. Atthi upādānavippayuttaupādāniyo, atthi upādānavippayuttaanupādāniyo.

執着(しゅうじゃく)であるものがあり、執着ではないものがある。被執着(ひしゅうじゃく)のものがあり、非被執着のものがある。執着相応のものがあり、執着不相応のものがある。執着であり、かつ被執着であるものがあり、被執着であるが執着ではないものがある。執着不相応の被執着のものがあり、執着不相応の非被執着のものがある。取(しゅ)されたものがあり、取されないものがある。取であるものがあり、取ではないものがある。順取(じゅんしゅ)のものがあり、非順取のものがある。取相応のものがあり、取不相応のものがある。取であり、かつ順取であるものがあり、順取であるが取ではないものがある。取であり、かつ取相応であるものがあり、取相応であるが取ではないものがある。取不相応の順取のものがあり、取不相応の非順取のものがある。

Atthi kileso, atthi no kileso. Atthi saṃkilesiko, atthi asaṃkilesiko. Atthi saṃkiliṭṭho, atthi asaṃkiliṭṭho. Atthi kilesasampayutto, atthi kilesavippayutto. Atthi kileso ceva saṃkilesiko ca, atthi saṃkilesiko ceva no ca kileso. Atthi kileso ceva saṃkiliṭṭho ca, atthi saṃkiliṭṭho ceva no ca kileso. Atthi kileso ceva kilesasampayutto ca, atthi kilesasampayutto ceva no ca kileso. Atthi kilesavippayuttasaṃkilesiko, atthi kilesavippayuttaasaṃkilesiko. Atthi dassanena pahātabbo, atthi na dassanena pahātabbo. Atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi na dassanena pahātabbahetuko. Atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi na bhāvanāya pahātabbahetuko.

煩悩(ぼんのう)であるものがあり、煩悩ではないものがある。順煩悩(じゅんぼんのう)のものがあり、非順煩悩のものがある。雑染(ぞうぜん)のものがあり、非雑染のものがある。煩悩相応のものがあり、煩悩不相応のものがある。煩悩であり、かつ順煩悩であるものがあり、順煩悩であるが煩悩ではないものがある。煩悩であり、かつ雑染であるものがあり、雑染であるが煩悩ではないものがある。煩悩であり、かつ煩悩相応であるものがあり、煩悩相応であるが煩悩ではないものがある。煩悩不相応の順煩悩のものがあり、煩悩不相応の非順煩悩のものがある。見(けん)によって断ぜられるべきものがあり、見によって断ぜられるべきではないものがある。修(しゅ)によって断ぜられるべきものがあり、修によって断ぜられるべきではないものがある。見によって断ぜられるべき因を持つものがあり、見によって断ぜられるべき因を持たないものがある。修によって断ぜられるべき因を持つものがあり、修によって断ぜられるべき因を持たないものがある。

Atthi savitakko, atthi avitakko. Atthi savicāro, atthi avicāro. Atthi sappītiko, atthi appītiko. Atthi pītisahagato, atthi na pītisahagato. Atthi sukhasahagato, atthi na sukhasahagato. Atthi upekkhāsahagato, atthi na upekkhāsahagato. Atthi kāmāvacaro, atthi na kāmāvacaro. Atthi rūpāvacaro, atthi na rūpāvacaro. Atthi arūpāvacaro, atthi na arūpāvacaro. Atthi pariyāpanno, atthi apariyāpanno. Atthi niyyāniko, atthi aniyyāniko. Atthi niyato, atthi aniyato. Atthi sauttaro, atthi anuttaro. Atthi saraṇo, atthi araṇo.

有尋の行蘊があり、無尋の行蘊がある。有伺の行蘊があり、無伺の行蘊がある。有喜の行蘊があり、無喜の行蘊がある。喜倶の行蘊があり、非喜倶の行蘊がある。楽倶の行蘊があり、非楽倶の行蘊がある。捨倶の行蘊があり、非捨倶の行蘊がある。欲界の行蘊があり、非欲界の行蘊がある。色界の行蘊があり、非色界の行蘊がある。無色界の行蘊があり、非無色界の行蘊がある。所繋(三界に属する)の行蘊があり、非所繋の行蘊がある。出離の行蘊があり、非出離の行蘊がある。決定の行蘊があり、非決定の行蘊がある。有上の行蘊があり、無上の行蘊がある。有諍(煩悩を伴う)の行蘊があり、無諍の行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

95. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

95. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応(心と相応するもの)である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種による行蘊がある。すなわち、有諍の行蘊があり、無諍の行蘊がある。

Tividhena [Pg.42] saṅkhārakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、楽受に相応する行蘊があり……(中略)……内を対象とする行蘊があり、外を対象とする行蘊があり、内外を対象とする行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

Dukamūlakaṃ.

二法(二元的な分類)を根本とするもの。

96. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

96. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu.

二種による行蘊がある。すなわち、因である行蘊があり、因ではない行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

97. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

97. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種による行蘊がある。すなわち、有諍の行蘊があり、無諍の行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

98. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

98. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu.

二種による行蘊がある。すなわち、因である行蘊があり、因ではない行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、内を対象とする行蘊があり、外を対象とする行蘊があり、内外を対象とする行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

99. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

99. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種による行蘊がある。すなわち、有諍の行蘊があり、無諍の行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、内を対象とする行蘊があり、外を対象とする行蘊があり、内外を対象とする行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

Tikamūlakaṃ.

三法(三元的な分類)を根本とするもの。

100. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

100. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu.

二種による行蘊がある。すなわち、因である行蘊があり、因ではない行蘊がある。

Tividhena [Pg.43] saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

101. Ekavidhena saṅkhārakkhandho cittasampayutto.

101. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種による行蘊がある。すなわち、有因の行蘊があり、無因の行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、楽受に相応する行蘊があり、苦受に相応する行蘊があり、不苦不楽受に相応する行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

102. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

102. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto.

二種による行蘊がある。すなわち、因相応の行蘊があり、因不相応の行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。すなわち、異熟(果報)である行蘊があり、異熟を生じる性質の行蘊があり、異熟でもなく異熟を生じる性質でもない行蘊がある……(中略)……。このように十種による行蘊がある。

103. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

103. 一種による行蘊がある。すなわち、心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu ceva sahetuko ca, atthi sahetuko ceva na ca hetu.

二種による行蘊がある。すなわち、因であり、かつ有因である行蘊があり、有因ではあるが因ではない行蘊がある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。執受・取の対象であるものがあり、非執受・取の対象であるものがあり、非執受・非取の対象であるものがある。……このように、行蘊は十種である。

104. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

104. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu ceva hetusampayutto ca, atthi hetusampayutto ceva na ca hetu.

行蘊は二種である。因であり、かつ因相応であるものがあり、因相応ではあるが因ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。雑染しており雑染の対象であるものがあり、雑染していないが雑染の対象であるものがあり、雑染しておらず雑染の対象でもないものがある。……このように、行蘊は十種である。

105. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

105. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi na hetu sahetuko, atthi na hetu ahetuko.

行蘊は二種である。因ではないが有因であるものがあり、因ではなく、かつ無因であるものがある。

Tividhena [Pg.44] saṅkhārakkhandho – atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。尋があり伺があるものがあり、尋はなく伺のみがあるものがあり、尋もなく伺もないものがある。……このように、行蘊は十種である。

106. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

106. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi lokiyo, atthi lokuttaro.

行蘊は二種である。世間的なものがあり、出世間的なものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。喜を伴うものがあり、楽を伴うものがあり、捨を伴うものがある。……このように、行蘊は十種である。

107. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

107. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo.

行蘊は二種である。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。見によって断じられるべきものがあり、修によって断じられるべきものがあり、見によっても修によっても断じられるべきではないものがある。……このように、行蘊は十種である。

108. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

108. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi āsavo, atthi no āsavo.

行蘊は二種である。漏であるものがあり、漏ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。見によって断じられるべき因を持つものがあり、修によって断じられるべき因を持つものがあり、見によっても修によっても断じられるべき因を持つものではないものがある。……このように、行蘊は十種である。

109. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

109. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi sāsavo, atthi anāsavo.

行蘊は二種である。有漏であるものがあり、無漏であるものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。積集へと赴くものがあり、離散へと赴くものがあり、積集へも離散へも赴かないものがある。……このように、行蘊は十種である。

110. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

110. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto.

行蘊は二種である。漏相応であるものがあり、漏不相応であるものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。有学のものがあり、無学のものがあり、有学でも無学でもないものがある。……このように、行蘊は十種である。

111. Ekavidhena [Pg.45] saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

111. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi āsavo ceva sāsavo ca, atthi sāsavo ceva no ca āsavo.

行蘊は二種である。漏であり、かつ有漏であるものがあり、有漏ではあるが漏ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。限定されたものがあり、広大なものがあり、無量なものがある。……このように、行蘊は十種である。

112. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

112. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi āsavo ceva āsavasampayutto ca, atthi āsavasampayutto ceva no ca āsavo.

行蘊は二種である。漏であり、かつ漏相応であるものがあり、漏相応ではあるが漏ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は三種である。限定されたものを対象とするものがあり、広大なものを対象とするものがあり、無量なものを対象とするものがある。……このように、行蘊は十種である。

113. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

113. 行蘊は一種である。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavippayuttaanāsavo.

行蘊は二種である。漏不相応であるが有漏であるものがあり、漏不相応であり、かつ無漏であるものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。劣るもの、中くらいのもの、勝れたものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

114. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

114. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojanaṃ, atthi no saṃyojanaṃ.

二種による行蘊がある。結(結縛)であるもの、結ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。邪性定のもの、正性定のもの、不定のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

115. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

115. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo.

二種による行蘊がある。結有境(結の対象となるもの)であるもの、結有境ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。道所縁のもの、道因のもの、道増上のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

116. Ekavidhena [Pg.46] saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

116. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto.

二種による行蘊がある。結相応のもの、結不相応のものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。已生のもの、未生のもの、当生のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

117. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

117. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojanañceva saṃyojaniyo ca, atthi saṃyojaniyo ceva no ca saṃyojanaṃ.

二種による行蘊がある。結であり、かつ結有境であるもの、結有境ではあるが結ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。過去のもの、未来のもの、現在のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

118. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

118. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojanañceva saṃyojanasampayutto ca, atthi saṃyojanasampayutto ceva no ca saṃyojanaṃ.

二種による行蘊がある。結であり、かつ結相応であるもの、結相応ではあるが結ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。過去所縁のもの、未来所縁のもの、現在所縁のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

119. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

119. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

二種による行蘊がある。結不相応であるが結有境であるもの、結不相応であり、かつ結有境ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。内のもの、外のもの、内外のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

120. Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto.

120. 一種による行蘊がある。心相応である。

Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi gantho, atthi no gantho.

二種による行蘊がある。縛(繋縛)であるもの、縛ではないものがある。

Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho.

三種による行蘊がある。内所縁のもの、外所縁のもの、内外所縁のものがある。…中略… このように十種による行蘊がある。

Ubhatovaḍḍhakaṃ.

両者(三法と二法)を増大させたものである。

Sattavidhena [Pg.47] saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena saṅkhārakkhandho.

七種による行蘊がある。善のもの、不善のもの、無記のものがある。欲界繋のもの、色界繋のもの、無色界繋のもの、不繋(出世間)のものがある。このように七種による行蘊がある。

Aparopi sattavidhena saṅkhārakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto; atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena saṅkhārakkhandho.

別の七種による行蘊がある。楽受に相応するもの、苦受に相応するもの、不苦不楽受に相応するものがある。欲界繋のもの、色界繋のもの、無色界繋のもの、不繋のものがある。…中略… 内所縁のもの、外所縁のもの、内外所縁のものがある。欲界繋のもの、色界繋のもの、無色界繋のもの、不繋のものがある。このように七種による行蘊がある。

Catuvīsatividhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; cakkhusamphassajā cetanā…pe… manosamphassajā cetanā. Evaṃ catuvīsatividhena saṅkhārakkhandho.

二十四種による行蘊がある。眼触を縁とする行蘊に、善のもの、不善のもの、無記のものがある。耳触を縁とするもの…中略… 鼻触を縁とするもの…中略… 舌触を縁とするもの…中略… 身触を縁とするもの…中略… 意触を縁とする行蘊に、善のもの、不善のもの、無記のものがある。眼触より生じる思…中略… 意触より生じる思がある。このように二十四種による行蘊がある。

Aparopi catuvīsatividhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; cakkhusamphassajā cetanā…pe… manosamphassajā cetanā; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manosamphassajā cetanā. Evaṃ catuvīsatividhena saṅkhārakkhandho.

別の二十四種による行蘊がある。眼触を縁とする行蘊に、楽受に相応するもの…中略… 内所縁のもの、外所縁のもの、内外所縁のものがある。眼触より生じる思…中略… 意触より生じる思がある。耳触を縁とするもの…中略… 鼻触を縁とするもの…中略… 舌触を縁とするもの…中略… 身触を縁とするもの…中略… 意触を縁とする行蘊に、楽受に相応するもの…中略… 内所縁のもの、外所縁のもの、内外所縁のものがある。眼触より生じる思、耳触より生じる思、鼻触より生じる思、舌触より生じる思、身触より生じる思、意触より生じる思がある。このように二十四種による行蘊がある。

Tiṃsatividhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno[Pg.48]; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā …pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā cetanā…pe… manosamphassajā cetanā. Evaṃ tiṃsatividhena saṅkhārakkhandho.

行蘊(ぎょううん)は三十種である。眼触を縁として、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間(不繋)の行蘊がある。耳触……鼻触……舌触……身触……意触を縁として、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間の行蘊がある。眼触から生じた思(し)……意触から生じた思がある。このように、行蘊は三十種である。

Bahuvidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manosamphassajā cetanā. Evaṃ bahuvidhena saṅkhārakkhandho.

行蘊は多種である。眼触を縁として、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊があり、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間の行蘊がある。耳触……鼻触……舌触……身触……意触を縁として、善の行蘊があり、不善の行蘊があり、無記の行蘊があり、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間の行蘊がある。眼触から生じた思、耳触から生じた思、鼻触から生じた思、舌触から生じた思、身触から生じた思、意触から生じた思がある。このように、行蘊は多種である。

Aparopi bahuvidhena saṅkhārakkhandho – cakkhusamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā saṅkhārakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto …pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manosamphassajā cetanā. Evaṃ bahuvidhena saṅkhārakkhandho.

また別の、行蘊の多種な分類がある。眼触を縁として、楽受と相応する行蘊があり、苦受と相応する行蘊があり、不苦不楽受と相応する行蘊がある。……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがあり、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間の行蘊がある。耳触……鼻触……舌触……身触……意触を縁として、楽受と相応する行蘊があり……内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがあり、欲界の行蘊があり、色界の行蘊があり、無色界の行蘊があり、出世間の行蘊がある。眼触から生じた思、耳触から生じた思、鼻触から生じた思、舌触から生じた思、身触から生じた思、意触から生じた思がある。このように、行蘊は多種である。

Ayaṃ vuccati saṅkhārakkhandho.

これが行蘊と呼ばれる。

5. Viññāṇakkhandho

5. 識蘊(しきうん)

121. Tattha [Pg.49] katamo viññāṇakkhandho? Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

121. そのうち、識蘊とは何か。識蘊は一種である。すなわち、触(そく)と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

識蘊は二種である。有因(ういん)のものがあり、無因(むいん)のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato.

識蘊は三種である。善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。

Catubbidhena viññāṇakkhandho – atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno.

識蘊は四種である。欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。

Pañcavidhena viññāṇakkhandho – atthi sukhindriyasampayutto, atthi dukkhindriyasampayutto, atthi somanassindriyasampayutto, atthi domanassindriyasampayutto, atthi upekkhindriyasampayutto. Evaṃ pañcavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は五種である。楽根(らっこん)と相応するものがあり、苦根(くこん)と相応するものがあり、喜根(きこん)と相応するものがあり、憂根(うこん)と相応するものがあり、捨根(しゃこん)と相応するものがある。このように、識蘊は五種である。

Chabbidhena viññāṇakkhandho – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ chabbidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は六種である。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識である。このように、識蘊は六種である。

Sattavidhena viññāṇakkhandho – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ sattavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は七種である。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界(いかい)、意識界(いしきかい)である。このように、識蘊は七種である。

Aṭṭhavidhena viññāṇakkhandho – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ aṭṭhavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は八種である。眼識、耳識、鼻識、舌識、楽を伴う身識があり、苦を伴う身識があり、意界、意識界である。このように、識蘊は八種である。

Navavidhena viññāṇakkhandho – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ. Evaṃ navavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は九種である。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界、善の意識界があり、不善の意識界があり、無記の意識界がある。このように、識蘊は九種である。

Dasavidhena viññāṇakkhandho – cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は十種である。眼識……楽を伴う身識があり、苦を伴う身識があり、意界、善の意識界があり、不善の意識界があり、無記の意識界がある。このように、識蘊は十種である。

122. Ekavidhena [Pg.50] viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

122. 識蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

識蘊は二種である。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto. Atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo. Atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo. Atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko. Atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro. Atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato. Atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī. Atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho. Atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo. Atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo. Atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto. Atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato. Atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati. Atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī. Atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno. Atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo. Atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho. Atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

識蘊は三種である。すなわち、楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。異熟(果報)であるものがあり、異熟を生じる性質の法であるものがあり、異熟でも異熟を生じる性質の法でもないものがある。執受(業に引かれたもの)かつ取(執着)の対象となるものがあり、非執受かつ取の対象となるものがあり、非執受かつ非取の対象となるものがある。雑染(汚れたもの)かつ雑染性のものがあり、不雑染かつ雑染性のものがあり、不雑染かつ非雑染性のものがある。有尋有伺のものがあり、無尋唯伺のものがあり、無尋無伺のものがある。喜倶(喜を伴う)のものがあり、楽倶のものがあり、捨倶のものがある。見(見道)によって捨てられるべきものがあり、修(修道)によって捨てられるべきものがあり、見によっても修によっても捨てられるべきでないものがある。見によって捨てられるべき因を持つものがあり、修によって捨てられるべき因を持つものがあり、見によっても修によっても捨てられるべきでない因を持つものがある。積集(輪廻)へ赴くものがあり、分散(涅槃)へ赴くものがあり、積集へも分散へも赴かないものがある。有学のものがあり、無学のものがあり、非学非無学のものがある。少(欲界)のものがあり、大得(色界・無色界)のものがあり、無量(出世間)のものがある。少を対象とするものがあり、大得を対象とするものがあり、無量を対象とするものがある。劣のものがあり、中(普通)のものがあり、勝(すぐれた)のものがある。邪定(地獄などに)不変のものがあり、正定(悟りに)不変のものがあり、不定のものがある。道を対象とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上とするものがある。生じたものがあり、未生のものがあり、まさに生じようとするものがある。過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。過去を対象とするものがあり、未来を対象とするものがあり、現在を対象とするものがある。内なるものがあり、外なるものがあり、内外のものがある。内を対象とするものがあり、外を対象とするものがあり、内外を対象とするものがある。……(中略)……このように、識蘊は十種(の分類法)による。

123. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

123. 識蘊は一種である。すなわち、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto. Atthi na hetu sahetuko, atthi na hetu ahetuko. Atthi lokiyo, atthi lokuttaro. Atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo. Atthi sāsavo, atthi anāsavo. Atthi āsavasampayutto[Pg.51], atthi āsavavippayutto. Atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo. Atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo. Atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto. Atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

識蘊は二種である。すなわち、因(根)と相応するものがあり、因と相応しないものがある。因ではないが因を伴うものがあり、因ではなく因も伴わないものがある。世間的なものがあり、出世間的なものがある。何らかによって知られるべきものがあり、何らかによって知られるべきでないものがある。有漏のものがあり、無漏のものがある。漏と相応するものがあり、漏と相応しないものがある。漏と相応しないが有漏のものがあり、漏と相応せず無漏のものがある。結(束縛)の対象となるものがあり、結の対象とならないものがある。結と相応するものがあり、結と相応しないものがある。結と相応しないが結の対象となるものがあり、結と相応せず結の対象ともならないものがある。

Atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo. Atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto. Atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo. Atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo. Atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto. Atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo. Atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo. Atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto. Atthi yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo. Atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo. Atthi nīvaraṇasampayutto, atthi nīvaraṇavippayutto. Atthi nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyo, atthi nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyo.

繋(縛)の対象となるものがあり、繋の対象とならないものがある。繋と相応するものがあり、繋と相応しないものがある。繋と相応しないが繋の対象となるものがあり、繋と相応せず繋の対象ともならないものがある。暴流の対象となるものがあり、暴流の対象とならないものがある。暴流と相応するものがあり、暴流と相応しないものがある。暴流と相応しないが暴流の対象となるものがあり、暴流と相応せず暴流の対象ともならないものがある。軛(やく)の対象となるものがあり、軛の対象とならないものがある。軛と相応するものがあり、軛と相応しないものがある。軛と相応しないが軛の対象となるものがあり、軛と相応せず軛の対象ともならないものがある。蓋(がい)の対象となるものがあり、蓋の対象とならないものがある。蓋と相応するものがあり、蓋と相応しないものがある。蓋と相応しないが蓋の対象となるものがあり、蓋と相応せず蓋の対象ともならないものがある。

Atthi parāmaṭṭho, atthi aparāmaṭṭho. Atthi parāmāsasampayutto, atthi parāmāsavippayutto. Atthi parāmāsavippayuttaparāmaṭṭho, atthi parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭho. Atthi upādinno, atthi anupādinno. Atthi upādāniyo, atthi anupādāniyo. Atthi upādānasampayutto, atthi upādānavippayutto. Atthi upādānavippayuttaupādāniyo, atthi upādānavippayuttaanupādāniyo. Atthi saṃkilesiko, atthi asaṃkilesiko. Atthi saṃkiliṭṭho, atthi asaṃkiliṭṭho. Atthi kilesasampayutto, atthi kilesavippayutto. Atthi kilesavippayuttasaṃkilesiko, atthi kilesavippayuttaasaṃkilesiko. Atthi dassanena pahātabbo, atthi na dassanena pahātabbo. Atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi na bhāvanāya pahātabbo. Atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi na dassanena pahātabbahetuko. Atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi na bhāvanāya pahātabbahetuko.

執着(誤った把握)の対象となるものがあり、執着の対象とならないものがある。執着と相応するものがあり、執着と相応しないものがある。執着と相応しないが執着の対象となるものがあり、執着と相応せず執着の対象ともならないものがある。執受されたものがあり、非執受のものがある。取(執着)の対象となるものがあり、取の対象とならないものがある。取と相応するものがあり、取と相応しないものがある。取と相応しないが取の対象となるものがあり、取と相応せず取の対象ともならないものがある。雑染性のものがあり、非雑染性のものがある。雑染されたものがあり、不雑染のものがある。煩悩と相応するものがあり、煩悩と相応しないものがある。煩悩と相応しないが雑染性のものがあり、煩悩と相応せず非雑染性のものがある。見によって捨てられるべきものがあり、見によって捨てられるべきでないものがある。修によって捨てられるべきものがあり、修によって捨てられるべきでないものがある。見によって捨てられるべき因を持つものがあり、見によって捨てられるべきでない因を持つものがある。修によって捨てられるべき因を持つものがあり、修によって捨てられるべきでない因を持つものがある。

Atthi savitakko, atthi avitakko. Atthi savicāro, atthi avicāro. Atthi sappītiko, atthi appītiko. Atthi pītisahagato, atthi na pītisahagato. Atthi sukhasahagato, atthi na sukhasahagato. Atthi upekkhāsahagato, atthi na upekkhāsahagato. Atthi kāmāvacaro[Pg.52], atthi na kāmāvacaro. Atthi rūpāvacaro, atthi na rūpāvacaro. Atthi arūpāvacaro, atthi na arūpāvacaro, atthi pariyāpanno, atthi apariyāpanno. Atthi niyyāniko, atthi aniyyāniko. Atthi niyato, atthi aniyato. Atthi sauttaro, atthi anuttaro. Atthi saraṇo, atthi araṇo.

有尋のものがあり、無尋のものがある。有伺のものがあり、無伺のものがある。有喜のものがあり、無喜のものがある。喜倶のものがあり、非喜倶のものがある。楽倶のものがあり、非楽倶のものがある。捨倶のものがあり、非捨倶のものがある。欲界に属するものがあり、欲界に属さないものがある。色界に属するものがあり、色界に属さないものがある。無色界に属するものがあり、無色界に属さないものがある。含まれる(三界に属する)ものがあり、含まれないものがある。出離(悟り)へ導くものがあり、出離へ導かないものがある。定(不変)のものがあり、不定のものがある。有上のものがあり、無上のものがある。有諍(煩悩を伴う)のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。善があり、不善があり、無記がある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

124. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

124. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種によって識蘊がある。有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto. Atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。異熟があり、…(中略)…内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

Dukamūlakaṃ.

二法を根本とするもの(二法基)。

125. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

125. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種によって識蘊がある。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。善があり、不善があり、無記がある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

126. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

126. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種によって識蘊がある。因と相応するものがあり、因と不相応なものがある。…(中略)…有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。善があり、不善があり、無記がある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

127. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

127. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種によって識蘊がある。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto[Pg.53]. Atthi vipāko…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。異熟があり、…(中略)…内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

128. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

128. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto…pe… atthi saraṇo, atthi araṇo.

二種によって識蘊がある。因と相応するものがあり、因と不相応なものがある。…(中略)…有諍のものがあり、無諍のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

Tikamūlakaṃ.

三法を根本とするもの(三法基)。

129. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

129. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko.

二種によって識蘊がある。有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。善があり、不善があり、無記がある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

130. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

130. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi hetusampayutto, atthi hetuvippayutto.

二種によって識蘊がある。因と相応するものがあり、因と不相応なものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

131. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

131. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi na hetu sahetuko, atthi na hetuahetuko.

二種によって識蘊がある。因ではない有因のものがあり、因ではない無因のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi vipāko, atthi vipākadhammadhammo, atthi nevavipākanavipākadhammadhammo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。異熟があり、異熟法法があり、非異熟非異熟法法がある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

132. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

132. 一種によって識蘊がある。触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi lokiyo, atthi lokuttaro.

二種によって識蘊がある。世間のものがあり、出世間のものがある。

Tividhena [Pg.54] viññāṇakkhandho – atthi upādinnupādāniyo, atthi anupādinnupādāniyo, atthi anupādinnaanupādāniyo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種によって識蘊がある。執受有取のものがあり、非執受有取のものがあり、非執受非有取のものがある。…(中略)…。このように十種によって識蘊がある。

133. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

133. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi kenaci viññeyyo, atthi kenaci na viññeyyo.

二種類としての識蘊は、あるものによって知られるべきものがあり、あるものによって知られるべきでないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi saṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko, atthi asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesiko…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、汚濁しており汚濁の対象となるものがあり、汚濁していないが汚濁の対象となるものがあり、汚濁しておらず汚濁の対象でもないものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

134. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

134. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi sāsavo, atthi anāsavo.

二種類としての識蘊は、有漏のものがあり、無漏のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi savitakkasavicāro, atthi avitakkavicāramatto, atthi avitakkaavicāro…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、有尋有伺のものがあり、無尋唯伺のものがあり、無尋無伺のものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

135. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

135. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi āsavasampayutto, atthi āsavavippayutto.

二種類としての識蘊は、漏相応のものがあり、漏不相応のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi pītisahagato, atthi sukhasahagato, atthi upekkhāsahagato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、喜倶のものがあり、楽倶のものがあり、捨倶のものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

136. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

136. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi āsavavippayuttasāsavo, atthi āsavavippayuttaanāsavo.

二種類としての識蘊は、漏不相応で有漏のものがあり、漏不相応で無漏のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi dassanena pahātabbo, atthi bhāvanāya pahātabbo, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、見によって断ぜられるべきものがあり、修によって断ぜられるべきものがあり、見によっても修によっても断ぜられるべきでないものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

137. Ekavidhena [Pg.55] viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

137. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi saṃyojaniyo, atthi asaṃyojaniyo.

二種類としての識蘊は、結の対象となるものがあり、結の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi dassanena pahātabbahetuko, atthi bhāvanāya pahātabbahetuko, atthi neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、見によって断ぜられるべき因を持つものがあり、修によって断ぜられるべき因を持つものがあり、見によっても修によっても断ぜられるべき因を持たないものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

138. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

138. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi saṃyojanasampayutto, atthi saṃyojanavippayutto.

二種類としての識蘊は、結相応のものがあり、結不相応のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi ācayagāmī, atthi apacayagāmī, atthi nevācayagāmināpacayagāmī…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、積集へと赴くものがあり、不積集へと赴くものがあり、積集へと赴くのでもなく不積集へと赴くのでもないものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

139. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

139. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo, atthi saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyo.

二種類としての識蘊は、結不相応で結の対象となるものがあり、結不相応で結の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi sekkho, atthi asekkho, atthi nevasekkhanāsekkho…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、有学のものがあり、無学のものがあり、非有学非無学のものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

140. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

140. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi ganthaniyo, atthi aganthaniyo.

二種類としての識蘊は、繋の対象となるものがあり、繋の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi paritto, atthi mahaggato, atthi appamāṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、少のものがあり、広大のものがあり、無量のものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

141. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

141. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi ganthasampayutto, atthi ganthavippayutto.

二種類としての識蘊は、繋相応のものがあり、繋不相応のものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi parittārammaṇo, atthi mahaggatārammaṇo, atthi appamāṇārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、少を所縁とするものがあり、広大を所縁とするものがあり、無量を所縁とするものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

142. Ekavidhena [Pg.56] viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

142. 一種類としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi ganthavippayuttaganthaniyo, atthi ganthavippayuttaaganthaniyo.

二種類としての識蘊は、繋不相応で繋の対象となるものがあり、繋不相応で繋の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi hīno, atthi majjhimo, atthi paṇīto…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種類としての識蘊は、劣ったものがあり、中くらいのものがあり、勝れたものがある。……(中略)……このように十種類としての識蘊がある。

143. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

143. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi oghaniyo, atthi anoghaniyo.

二種としての識蘊には、暴流の対象となるものがあり、暴流の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi micchattaniyato, atthi sammattaniyato, atthi aniyato…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、邪性に定まったものがあり、正性に定まったものがあり、定まっていないものがある。……このように十種としての識蘊がある。

144. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

144. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi oghasampayutto, atthi oghavippayutto.

二種としての識蘊には、暴流と相応するものがあり、暴流と相応しないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi maggārammaṇo, atthi maggahetuko, atthi maggādhipati…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、道を所縁とするものがあり、道を因とするものがあり、道を増上とするものがある。……このように十種としての識蘊がある。

145. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

145. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi oghavippayuttaoghaniyo, atthi oghavippayuttaanoghaniyo.

二種としての識蘊には、暴流と相応しないが暴流の対象となるものがあり、暴流と相応せず暴流の対象ともならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi uppanno, atthi anuppanno, atthi uppādī…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、生じたものがあり、未生のものがあり、まさに生じようとするものがある。……このように十種としての識蘊がある。

146. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

146. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi yoganiyo, atthi ayoganiyo.

二種としての識蘊には、繋縛の対象となるものがあり、繋縛の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi atīto, atthi anāgato, atthi paccuppanno…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、過去のものがあり、未来のものがあり、現在のものがある。……このように十種としての識蘊がある。

147. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

147. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi yogasampayutto, atthi yogavippayutto.

二種としての識蘊には、繋縛と相応するものがあり、繋縛と相応しないものがある。

Tividhena [Pg.57] viññāṇakkhandho – atthi atītārammaṇo, atthi anāgatārammaṇo, atthi paccuppannārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、過去を所縁とするものがあり、未来を所縁とするものがあり、現在を所縁とするものがある。……このように十種としての識蘊がある。

148. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

148. 識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi yogavippayuttayoganiyo, atthi yogavippayuttaayoganiyo.

二種としての識蘊には、繋縛と相応しないが繋縛の対象となるものがあり、繋縛と相応せず繋縛の対象ともならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi ajjhatto, atthi bahiddho, atthi ajjhattabahiddho…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、内なるものがあり、外なるものがあり、内外のものがある。……このように十種としての識蘊がある。

149. Ekavidhena viññāṇakkhandho – phassasampayutto.

149. 一種としての識蘊は、触と相応するものである。

Duvidhena viññāṇakkhandho – atthi nīvaraṇiyo, atthi anīvaraṇiyo.

二種としての識蘊には、蓋の対象となるものがあり、蓋の対象とならないものがある。

Tividhena viññāṇakkhandho – atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo…pe…. Evaṃ dasavidhena viññāṇakkhandho.

三種としての識蘊には、内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。……このように十種としての識蘊がある。

Ubhatovaḍḍhakaṃ.

二つの三法(ティッカ)を組み合わせて説く箇所である。

Sattavidhena viññāṇakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena viññāṇakkhandho.

七種としての識蘊には、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがあり、欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。このように七種としての識蘊がある。

Aparopi sattavidhena viññāṇakkhandho – atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno. Evaṃ sattavidhena viññāṇakkhandho.

別の七種としての識蘊には、楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがあり、欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。……内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがあり、欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。このように七種としての識蘊がある。

Catuvīsatividhena viññāṇakkhandho – cakkhusamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato; cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ[Pg.58], jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ catuvīsatividhena viññāṇakkhandho.

二十四種としての識蘊には、眼触を縁とする識蘊に、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。耳触を縁とするもの……鼻触を縁とするもの……舌触を縁とするもの……身触を縁とするもの……意触を縁とする識蘊に、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識がある。このように二十四種としての識蘊がある。

Aparopi catuvīsatividhena viññāṇakkhandho – cakkhusamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto, atthi dukkhāya vedanāya sampayutto, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo; cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ catuvīsatividhena viññāṇakkhandho.

別の二十四種としての識蘊には、眼触を縁とする識蘊に、楽受と相応するものがあり、苦受と相応するものがあり、不苦不楽受と相応するものがある。……内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。眼識……身識、意識がある。耳触を縁とするもの……鼻触を縁とするもの……舌触を縁とするもの……身触を縁とするもの……意触を縁とする識蘊に、内を所縁とするものがあり、外を所縁とするものがあり、内外を所縁とするものがある。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識がある。このように二十四種としての識蘊がある。

Tiṃsatividhena viññāṇakkhandho – cakkhusamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā …pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ tiṃsatividhena viññāṇakkhandho.

三十種としての識蘊には、眼触を縁とする識蘊に、欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。耳触を縁とするもの……鼻触を縁とするもの……舌触を縁とするもの……身触を縁とするもの……意触を縁とする識蘊に、欲界のものがあり、色界のものがあり、無色界のものがあり、出世間のものがある。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識がある。このように三十種としての識蘊がある。

Bahuvidhena viññāṇakkhandho – cakkhusamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, cakkhuviññāṇaṃ…pe… manoviññāṇaṃ; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā …pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno, cakkhuviññāṇaṃ…pe… manoviññāṇaṃ. Evaṃ bahuvidhena viññāṇakkhandho.

多種多様な識蘊がある。眼触を縁として、善の識蘊があり、不善の識蘊があり、無記の識蘊があり、欲界の識蘊があり、色界の識蘊があり、無色界の識蘊があり、不繋(出世間)の識蘊がある。眼識……乃至……意識がある。耳触を縁として……乃至……鼻触を縁として……乃至……舌触を縁として……乃至……身触を縁として……乃至……意触を縁として、善の識蘊があり、不善の識蘊があり、無記の識蘊があり、欲界の識蘊があり、色界の識蘊があり、無色界の識蘊があり、不繋の識蘊がある。眼識……乃至……意識がある。このように多種多様な識蘊がある。

Aparopi [Pg.59] bahuvidhena viññāṇakkhandho – cakkhusamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; sotasamphassapaccayā…pe… ghānasamphassapaccayā…pe… jivhāsamphassapaccayā…pe… kāyasamphassapaccayā…pe… manosamphassapaccayā viññāṇakkhandho atthi sukhāya vedanāya sampayutto…pe… atthi ajjhattārammaṇo, atthi bahiddhārammaṇo, atthi ajjhattabahiddhārammaṇo, atthi kāmāvacaro, atthi rūpāvacaro, atthi arūpāvacaro, atthi apariyāpanno; cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ bahuvidhena viññāṇakkhandho.

また別の多種多様な識蘊がある。眼触を縁として、楽受と相応する識蘊があり……乃至……内なる対象を持つ識蘊があり、外なる対象を持つ識蘊があり、内外の対象を持つ識蘊があり、欲界の識蘊があり、色界の識蘊があり、無色界の識蘊があり、不繋の識蘊がある。耳触を縁として……乃至……鼻触を縁として……乃至……舌触を縁として……乃至……身触を縁として……乃至……意触を縁として、楽受と相応する識蘊があり……乃至……内なる対象を持つ識蘊があり、外なる対象を持つ識蘊があり、内外の対象を持つ識蘊があり、欲界の識蘊があり、色界の識蘊があり、無色界の識蘊があり、不繋の識蘊がある。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識がある。このように多種多様な識蘊がある。

Ayaṃ vuccati viññāṇakkhandho.

これが識蘊と呼ばれる。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニーヤ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答分別(パンハー・プッチャカ)。

150. Pañcakkhandhā – rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho.

150. 五蘊とは、色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。

151. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

151. 五蘊のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……乃至……いくつが有諍(うじょう)であり、いくつが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

152. Rūpakkhandho abyākato. Cattāro khandhā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Dve khandhā na vattabbā – ‘‘sukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi. Tayo khandhā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Rūpakkhandho nevavipākanavipākadhammadhammo. Cattāro khandhā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Rūpakkhandho siyā upādinnupādāniyo, siyā anupādinnupādāniyo[Pg.60]. Cattāro khandhā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

152. 色蘊は無記である。四蘊(受・想・行・識)はあるときは善であり、あるときは不善であり、あるときは無記である。二蘊(色・受)は、“楽受と相応する”とも、“苦受と相応する”とも、“不苦不楽受と相応する”とも言えない。三蘊(想・行・識)はあるときは楽受と相応し、あるときは苦受と相応し、あるときは不苦不楽受と相応する。色蘊は異熟(果報)でもなく異熟法(果報をもたらす性質のもの)でもない。四蘊はあるときは異熟であり、あるときは異熟法であり、あるときは異熟でもなく異熟法でもない。色蘊はあるときは執受(しゅじゅ)・取(しゅ)の対象であり、あるときは非執受・取の対象である。四蘊はあるときは執受・取の対象であり、あるときは非執受・取の対象であり、あるときは非執受・非取の対象である。

Rūpakkhandho asaṃkiliṭṭhasaṃkilesiko. Cattāro khandhā siyā saṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Rūpakkhandho avitakkaavicāro. Tayo khandhā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Saṅkhārakkhandho siyā savitakkasavicāro, siyā avitakkavicāramatto, siyā avitakkaavicāro, siyā na vattabbo – ‘‘savitakkasavicāro’’tipi, ‘‘avitakkavicāramatto’’tipi, ‘‘avitakkaavicāro’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘pītisahagato’’tipi, ‘‘sukhasahagato’’tipi, ‘‘upekkhāsahagato’’tipi. Vedanākkhandho siyā pītisahagato na sukhasahagato na upekkhāsahagato, siyā na vattabbo – ‘‘pītisahagato’’ti. Tayo khandhā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi.

色蘊は非汚染・有漏(うろ)である。四蘊はあるときは汚染・有漏であり、あるときは非汚染・有漏であり、あるときは非汚染・無漏である。色蘊は無尋無伺(むじんむし)である。三蘊(受・想・識)はあるときは有尋有伺であり、あるときは無尋唯伺であり、あるときは無尋無伺である。行蘊はあるときは有尋有伺であり、あるときは無尋唯伺であり、あるときは無尋無伺であり、あるときは“有尋有伺”とも“無尋唯伺”とも“無尋無伺”とも言えない。色蘊は“喜倶(きく)”とも“楽倶(らくく)”とも“捨倶(しゃく)”とも言えない。受蘊はあるときは喜倶であり、楽倶ではなく、捨倶でもない。あるときは“喜倶”と言えない。三蘊はあるときは喜倶であり、あるときは楽倶であり、あるときは捨倶であり、あるときは“喜倶”とも“楽倶”とも“捨倶”とも言えない。

Rūpakkhandho neva dassanena na bhāvanāya pahātabbo. Cattāro khandhā siyā dassanena pahātabbā, siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Rūpakkhandho neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetuko. Cattāro khandhā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Rūpakkhandho nevācayagāmināpacayagāmī. Cattāro khandhā siyā ācayagāmino, siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Rūpakkhandho nevasekkhanāsekkho. Cattāro khandhā siyā sekkhā, siyā asekkhā, siyā nevasekkhanāsekkhā. Rūpakkhandho paritto. Cattāro khandhā siyā parittā, siyā mahaggatā, siyā appamāṇā. Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā siyā parittārammaṇā, siyā mahaggatārammaṇā, siyā appamāṇārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘parittārammaṇā’’tipi, ‘‘mahaggatārammaṇā’’tipi, ‘‘appamāṇārammaṇā’’tipi. Rūpakkhandho majjhimo. Cattāro khandhā siyā hīnā, siyā majjhimā, siyā paṇītā. Rūpakkhandho aniyato[Pg.61]. Cattāro khandhā siyā micchattaniyatā, siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā.

色蘊は、見(預流道)によって断じられるべきものでもなく、修(上三道)によって断じられるべきものでもない。四蘊(名蘊)は、あるものは見によって断じられるべきものであり、あるものは修によって断じられるべきものであり、あるものは見によっても修によっても断じられるべきものではない。色蘊は、見によって断じられるべき因を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。四蘊は、あるものは見によって断じられるべき因を持ち、あるものは修によって断じられるべき因を持ち、あるものは見によっても修によっても断じられるべき因を持たない。色蘊は、積集へと導くものでもなく、減少へと導くものでもない。四蘊は、あるものは積集へと導くものであり、あるものは減少へと導くものであり、あるものは積集へも減少へも導くものではない。色蘊は、有学でも無学でもない。四蘊は、あるものは有学であり、あるものは無学であり、あるものは有学でも無学でもない。色蘊は、限定された(小なる)ものである。四蘊は、あるものは限定されたものであり、あるものは広大なものであり、あるものは無量なものである。色蘊は、所縁(対象)を持たない。四蘊は、あるものは限定されたものを所縁とし、あるものは広大なものを所縁とし、あるものは無量なものを所縁とし、あるものは“限定されたものを所縁とする”とも“広大なものを所縁とする”とも“無量なものを所縁とする”とも言えない。色蘊は、中位のものである。四蘊は、あるものは劣ったものであり、あるものは中位のものであり、あるものは優れたものである。色蘊は、不定である。四蘊は、あるものは邪性に定まったものであり、あるものは正性に定まったものであり、あるものは不定である。

Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā siyā maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi; siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino; siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi, ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi; siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘ajjhattārammaṇā’’tipi, ‘‘bahiddhārammaṇā’’tipi, ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇā’’tipi. Cattāro khandhā anidassanaappaṭighā. Rūpakkhandho siyā sanidassanasappaṭigho, siyā anidassanasappaṭigho, siyā anidassanaappaṭigho.

色蘊は、所縁を持たない。四蘊は、あるものは道を所縁とし、あるものは道を因とし、あるものは道を増上とし、あるものは“道を所縁とする”とも“道を因とする”とも“道を増上とする”とも言えない。あるものは生じたものであり、あるものは未生のものであり、あるものはまさに生じようとするものである。あるものは過去のものであり、あるものは未来のものであり、あるものは現在のものである。色蘊は、所縁を持たない。四蘊は、あるものは過去を所縁とし、あるものは未来を所縁とし、あるものは現在を所縁とし、あるものは“過去を所縁とする”とも“未来を所縁とする”とも“現在を所縁とする”とも言えない。あるものは内なるものであり、あるものは外なるものであり、あるものは内外なるものである。色蘊は、所縁を持たない。四蘊は、あるものは内なるものを所縁とし、あるものは外なるものを所縁とし、あるものは内外なるものを所縁とし、あるものは“内なるものを所縁とする”とも“外なるものを所縁とする”とも“内外なるものを所縁とする”とも言えない。四蘊は、無見無対(不可視・非対向)である。色蘊は、あるものは有見有対(可視・対向)であり、あるものは無見有対(不可視・対向)であり、あるものは無見無対(不可視・非対向)である。

2. Dukaṃ

2. 二法(デュカ)

153. Cattāro khandhā na hetū. Saṅkhārakkhandho siyā hetu, siyā na hetu. Rūpakkhandho ahetuko. Cattāro khandhā siyā sahetukā, siyā ahetukā. Rūpakkhandho hetuvippayutto. Cattāro khandhā siyā hetusampayuttā, siyā hetuvippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘hetu ceva sahetuko cā’’tipi, ‘‘sahetuko ceva na ca hetū’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’ti, siyā sahetukā ceva na ca hetū, siyā na vattabbā – ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā hetu ceva sahetuko ca, siyā sahetuko ceva na ca hetu, siyā na vattabbo – ‘‘hetu ceva sahetuko cā’’tipi, ‘‘sahetuko ceva na ca hetū’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘hetu ceva hetusampayutto cā’’tipi, ‘‘hetusampayutto ceva na ca hetū’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’ti, siyā hetusampayuttā ceva na ca hetū, siyā na vattabbā – ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā hetu ceva hetusampayutto ca, siyā hetusampayutto ceva na [Pg.62] ca hetu, siyā na vattabbo – ‘‘hetu ceva hetusampayutto cā’’tipi, ‘‘hetusampayutto ceva na ca hetū’’tipi. Rūpakkhandho na hetu ahetuko. Tayo khandhā siyā na hetū sahetukā, siyā na hetū ahetukā. Saṅkhārakkhandho siyā na hetu sahetuko, siyā na hetu ahetuko, siyā na vattabbo – ‘‘na hetu sahetuko’’tipi, ‘‘na hetu ahetuko’’tipi.

153. 四蘊は、因(ヘートゥ)ではない。行蘊は、あるものは因であり、あるものは因ではない。色蘊は、無因である。四蘊は、あるものは有因であり、あるものは無因である。色蘊は、因と相応しない。四蘊は、あるものは因と相応し、あるものは因と相応しない。色蘊は、“因であり、かつ有因である”とも、“有因であるが、因ではない”とも言えない。三蘊(受・想・識)は、“因であり、かつ有因である”とは言えず、あるものは有因であるが因ではなく、あるものは“有因であるが因ではない”とは言えない。行蘊は、あるものは因であり、かつ有因であり、あるものは有因であるが因ではなく、あるものは“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが因ではない”とも言えない。色蘊は、“因であり、かつ因相応である”とも、“因相応であるが因ではない”とも言えない。三蘊は、“因であり、かつ因相応である”とは言えず、あるものは因相応であるが因ではなく、あるものは“因相応であるが因ではない”とは言えない。行蘊は、あるものは因であり、かつ因相応であり、あるものは因相応であるが因ではなく、あるものは“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが因ではない”とも言えない。色蘊は、因ではなく、無因である。三蘊は、あるものは因ではないが有因であり、あるものは因ではなく、かつ無因である。行蘊は、あるものは因ではないが有因であり、あるものは因ではなく、かつ無因であり、あるものは“因ではないが有因である”とも“因ではなく、かつ無因である”とも言えない。

Sappaccayā, saṅkhatā.

有縁(条件を持つもの)であり、有為(条件づけられたもの)である。

Cattāro khandhā anidassanā. Rūpakkhandho siyā sanidassano, siyā anidassano. Cattāro khandhā appaṭighā. Rūpakkhandho siyā sappaṭigho, siyā appaṭigho. Rūpakkhandho rūpaṃ. Cattāro khandhā arūpā. Rūpakkhandho lokiyo. Cattāro khandhā siyā lokiyā, siyā lokuttarā; kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

四蘊は、無見(不可視)である。色蘊は、あるものは有見(可視)であり、あるものは無見(不可視)である。四蘊は、無対(非対向)である。色蘊は、あるものは有対(対向)であり、あるものは無対(非対向)である。色蘊は、色(物質)である。四蘊は、非色(非物質)である。色蘊は、世間的である。四蘊は、あるものは世間的であり、あるものは出世間的である。あるものによって知られるべきものであり、あるものによって知られるべきものではない。

Cattāro khandhā no āsavā. Saṅkhārakkhandho siyā āsavo, siyā no āsavo. Rūpakkhandho sāsavo. Cattāro khandhā siyā sāsavā, siyā anāsavā. Rūpakkhandho āsavavippayutto. Cattāro khandhā siyā āsavasampayuttā, siyā āsavavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘āsavo ceva sāsavo cā’’ti, sāsavo ceva no ca āsavo. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, siyā sāsavā ceva no ca āsavā, siyā na vattabbā – ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā āsavo ceva sāsavo ca, siyā sāsavo ceva no ca āsavo, siyā na vattabbo – ‘‘āsavo ceva sāsavo cā’’tipi, ‘‘sāsavo ceva no ca āsavo’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘āsavo ceva āsavasampayutto cā’’tipi, ‘‘āsavasampayutto ceva no ca āsavo’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’ti, siyā āsavasampayuttā ceva no ca āsavā, siyā na vattabbā – ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā āsavo ceva āsavasampayutto ca, siyā āsavasampayutto ceva no ca āsavo, siyā na vattabbo – ‘‘āsavo ceva āsavasampayutto cā’’tipi, ‘‘āsavasampayutto ceva no ca āsavo’’tipi. Rūpakkhandho āsavavippayuttasāsavo. Cattāro khandhā siyā āsavavippayuttasāsavā, siyā āsavavippayuttaanāsavā, siyā [Pg.63] na vattabbā – ‘‘āsavavippayuttasāsavā’’tipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsavā’’tipi.

四蘊(名蘊)は漏(ろ)ではない。行蘊はある場合には漏であり、ある場合には漏ではない。色蘊は有漏(うろ)である。四蘊はある場合には有漏であり、ある場合には無漏(むろ)である。色蘊は漏不相応である。四蘊はある場合には漏相応であり、ある場合には漏不相応である。色蘊については、“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、“有漏であるが漏ではない”と言うべきである。三蘊(受・想・識)については、“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではない。ある場合には有漏であるが漏ではなく、ある場合には“有漏であるが漏ではない”と言うべきではない。行蘊はある場合には漏であり、かつ有漏であり、ある場合には有漏であるが漏ではなく、ある場合には“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏であるが漏ではない”とも言うべきではない。色蘊については、“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。三蘊については、“漏であり、かつ漏相応である”と言うべきではない。ある場合には漏相応であるが漏ではなく、ある場合には“漏相応であるが漏ではない”と言うべきではない。行蘊はある場合には漏であり、かつ漏相応であり、ある場合には漏相応であるが漏ではなく、ある場合には“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。色蘊は漏不相応かつ有漏である。四蘊はある場合には漏不相応かつ有漏であり、ある場合には漏不相応かつ無漏であり、ある場合には“漏不相応かつ有漏である”とも“漏不相応かつ無漏である”とも言うべきではない。

Cattāro khandhā no saṃyojanā. Saṅkhārakkhandho siyā saṃyojanaṃ, siyā no saṃyojanaṃ. Rūpakkhandho saṃyojaniyo. Cattāro khandhā siyā saṃyojaniyā, siyā asaṃyojaniyā. Rūpakkhandho saṃyojanavippayutto. Cattāro khandhā siyā saṃyojanasampayuttā, siyā saṃyojanavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniyo cā’’ti, ‘‘saṃyojaniyo ceva no ca saṃyojanaṃ’’. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’ti, siyā saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā saṃyojanañceva saṃyojaniyo ca, siyā saṃyojaniyo ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniyo cā’’tipi, ‘‘saṃyojaniyo ceva no ca saṃyojana’’ntipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayutto cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayutto ceva no ca saṃyojana’’ntipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’ti, siyā saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā saṃyojanañceva saṃyojanasampayutto ca, siyā saṃyojanasampayutto ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayutto cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayutto ceva no ca saṃyojana’’ntipi. Rūpakkhandho saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyo. Cattāro khandhā siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā, siyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā’’tipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā’’tipi.

四蘊は結(けつ)ではない。行蘊はある場合には結であり、ある場合には結ではない。色蘊は順結(じゅんけつ)である。四蘊はある場合には順結であり、ある場合には非順結である。色蘊は結不相応である。四蘊はある場合には結相応であり、ある場合には結不相応である。色蘊については、“結であり、かつ順結である”と言うべきではなく、“順結であるが結ではない”と言うべきである。三蘊については、“結であり、かつ順結である”と言うべきではない。ある場合には順結であるが結ではなく、ある場合には“順結であるが結ではない”と言うべきではない。行蘊はある場合には結であり、かつ順結であり、ある場合には順結であるが結ではなく、ある場合には“結であり、かつ順結である”とも“順結であるが結ではない”とも言うべきではない。色蘊については、“結であり、かつ結相応である”とも“結相応であるが結ではない”とも言うべきではない。三蘊については、“結であり、かつ結相応である”と言うべきではない。ある場合には結相応であるが結ではなく、ある場合には“結相応であるが結ではない”と言うべきではない。行蘊はある場合には結であり、かつ結相応であり、ある場合には結相応であるが結ではなく、ある場合には“結であり、かつ結相応である”とも“結相応であるが結ではない”とも言うべきではない。色蘊は結不相応かつ順結である。四蘊はある場合には結不相応かつ順結であり、ある場合には結不相応かつ非順結であり、ある場合には“結不相応かつ順結である”とも“結不相応かつ非順結である”とも言うべきではない。

Cattāro khandhā no ganthā. Saṅkhārakkhandho siyā gantho, siyā no gantho. Rūpakkhandho ganthaniyo. Cattāro khandhā siyā ganthaniyā, siyā aganthaniyā. Rūpakkhandho ganthavippayutto. Cattāro khandhā siyā ganthasampayuttā, siyā ganthavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘gantho ceva ganthaniyo cā’’ti, ‘‘ganthaniyo ceva no ca gantho’’. Tayo khandhā na vattabbā [Pg.64] – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’ti, siyā ganthaniyā ceva no ca ganthā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthaniyā ceva no ca ganthā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā gantho ceva ganthaniyo ca, siyā ganthaniyo ceva no ca gantho, siyā na vattabbo – ‘‘gantho ceva ganthaniyo cā’’tipi, ‘‘ganthaniyo ceva no ca gantho’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘gantho ceva ganthasampayutto cā’’tipi, ‘‘ganthasampayutto ceva no ca gantho’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’ti, siyā ganthasampayuttā ceva no ca ganthā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā gantho ceva ganthasampayutto ca, siyā ganthasampayutto ceva no ca gantho, siyā na vattabbo – ‘‘gantho ceva ganthasampayutto cā’’tipi, ‘‘ganthasampayutto ceva no ca gantho’’ti pi. Rūpakkhandho ganthavippayuttaganthaniyo. Cattāro khandhā siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā ganthavippayuttaaganthaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthavippayuttaganthaniyā’’tipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniyā’’tipi.

四蘊(名蘊)は結(けつ)ではない。行蘊はある場合には結であり、ある場合には結ではない。色蘊は順結(結の対象)である。四蘊はある場合には順結であり、ある場合には非順結である。色蘊は結不相応である。四蘊はある場合には結相応であり、ある場合には結不相応である。色蘊は“結であり、かつ順結である”と言われるべきではなく、“順結であるが結ではない”と言われるべきである。三蘊(受・想・識)は“結であり、かつ順結である”と言われるべきではない。ある場合には順結であるが結ではなく、ある場合には“順結であるが結ではない”と言われるべきではない。行蘊はある場合には結であり、かつ順結であり、ある場合には順結であるが結ではなく、ある場合には“結であり、かつ順結である”とも、“順結であるが結ではない”とも言われるべきではない。色蘊は“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であるが結ではない”とも言われるべきではない。三蘊は“結であり、かつ結相応である”と言われるべきではない。ある場合には結相応であるが結ではなく、ある場合には“結相応であるが結ではない”と言われるべきではない。行蘊はある場合には結であり、かつ結相応であり、ある場合には結相応であるが結ではなく、ある場合には“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であるが結ではない”とも言われるべきではない。色蘊は結不相応かつ順結である。四蘊はある場合には結不相応かつ順結であり、ある場合には結不相応かつ非順結であり、ある場合には“結不相応かつ順結である”とも、“結不相応かつ非順結である”とも言われるべきではない。

Cattāro khandhā no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā. Saṅkhārakkhandho siyā nīvaraṇaṃ, siyā no nīvaraṇaṃ. Rūpakkhandho nīvaraṇiyo. Cattāro khandhā siyā nīvaraṇiyā, siyā anīvaraṇiyā. Rūpakkhandho nīvaraṇavippayutto. Cattāro khandhā siyā nīvaraṇasampayuttā, siyā nīvaraṇavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyo cā’’ti, ‘‘nīvaraṇiyo ceva no ca nīvaraṇaṃ’’. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’ti, siyā nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇiyo ca, siyā nīvaraṇiyo ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyo cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇiyo ceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayutto cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayutto ceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’ti, siyā nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayutto ca, siyā nīvaraṇasampayutto ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayutto cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayutto ceva no [Pg.65] ca nīvaraṇa’’ntipi. Rūpakkhandho nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyo. Cattāro khandhā siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā, siyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā’’tipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā’’tipi.

四蘊は暴流(ぼる)ではない。……軛(やく)ではない。……蓋(がい)ではない。行蘊はある場合には蓋であり、ある場合には蓋ではない。色蘊は順蓋(蓋の対象)である。四蘊はある場合には順蓋であり、ある場合には非順蓋である。色蘊は蓋不相応である。四蘊はある場合には蓋相応であり、ある場合には蓋不相応である。色蘊は“蓋であり、かつ順蓋である”と言われるべきではなく、“順蓋であるが蓋ではない”と言われるべきである。三蘊は“蓋であり、かつ順蓋である”と言われるべきではない。ある場合には順蓋であるが蓋ではなく、ある場合には“順蓋であるが蓋ではない”と言われるべきではない。行蘊はある場合には蓋であり、かつ順蓋であり、ある場合には順蓋であるが蓋ではなく、ある場合には“蓋であり、かつ順蓋である”とも、“順蓋であるが蓋ではない”とも言われるべきではない。色蘊は“蓋であり、かつ蓋相応である”とも、“蓋相応であるが蓋ではない”とも言われるべきではない。三蘊は“蓋であり、かつ蓋相応である”と言われるべきではない。ある場合には蓋相応であるが蓋ではなく、ある場合には“蓋相応であるが蓋ではない”と言われるべきではない。行蘊はある場合には蓋であり、かつ蓋相応であり、ある場合には蓋相応であるが蓋ではなく、ある場合には“蓋であり、かつ蓋相応である”とも、“蓋相応であるが蓋ではない”とも言われるべきではない。色蘊は蓋不相応かつ順蓋である。四蘊はある場合には蓋不相応かつ順蓋であり、ある場合には蓋不相応かつ非順蓋であり、ある場合には“蓋不相応かつ順蓋である”とも、“蓋不相応かつ非順蓋である”とも言われるべきではない。

Cattāro khandhā no parāmāsā. Saṅkhārakkhandho siyā parāmāso, siyā no parāmāso. Rūpakkhandho parāmaṭṭho. Cattāro khandhā siyā parāmaṭṭhā, siyā aparāmaṭṭhā. Rūpakkhandho parāmāsavippayutto. Tayo khandhā siyā parāmāsasampayuttā, siyā parāmāsavippayuttā. Saṅkhārakkhandho siyā parāmāsasampayutto, siyā parāmāsavippayutto, siyā na vattabbo – ‘‘parāmāsasampayutto’’tipi, ‘‘parāmāsavippayutto’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭho cā’’ti, ‘‘parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso’’. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’ti, siyā parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā parāmāso ceva parāmaṭṭho ca, siyā parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso, siyā na vattabbo – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭho cā’’tipi, ‘‘parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso’’tipi. Rūpakkhandho parāmāsavippayuttaparāmaṭṭho. Cattāro khandhā siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā’’tipi.

四蘊は執着(しゅうじゃく)ではない。行蘊はある場合には執着であり、ある場合には執着ではない。色蘊は順執(執着の対象)である。四蘊はある場合には順執であり、ある場合には非順執である。色蘊は執着不相応である。三蘊はある場合には執着相応であり、ある場合には執着不相応である。行蘊はある場合には執着相応であり、ある場合には執着不相応であり、ある場合には“執着相応である”とも、“執着不相応である”とも言われるべきではない。色蘊は“執着であり、かつ順執である”と言われるべきではなく、“順執であるが執着ではない”と言われるべきである。三蘊は“執着であり、かつ順執である”と言われるべきではない。ある場合には順執であるが執着ではなく、ある場合には“順執であるが執着ではない”と言われるべきではない。行蘊はある場合には執着であり、かつ順執であり、ある場合には順執であるが執着ではなく、ある場合には“執着であり、かつ順執である”とも、“順執であるが執着ではない”とも言われるべきではない。色蘊は執着不相応かつ順執である。四蘊はある場合には執着不相応かつ順執であり、ある場合には執着不相応かつ非順執であり、ある場合には“執着不相応かつ順執である”とも、“執着不相応かつ非順執である”とも言われるべきではない。

Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā sārammaṇā. Viññāṇakkhandho cittaṃ. Cattāro khandhā no cittā. Tayo khandhā cetasikā. Dve khandhā acetasikā. Tayo khandhā cittasampayuttā. Rūpakkhandho cittavippayutto. Viññāṇakkhandho na vattabbo – ‘‘cittena sampayutto’’tipi, ‘‘cittena vippayutto’’tipi. Tayo khandhā cittasaṃsaṭṭhā. Rūpakkhandho cittavisaṃsaṭṭho. Viññāṇakkhandho na vattabbo – ‘‘cittena saṃsaṭṭho’’tipi, ‘‘cittena visaṃsaṭṭho’’tipi. Tayo khandhā cittasamuṭṭhānā. Viññāṇakkhandho no cittasamuṭṭhāno. Rūpakkhandho siyā cittasamuṭṭhāno, siyā no cittasamuṭṭhāno. Tayo khandhā cittasahabhuno. Viññāṇakkhandho no cittasahabhū. Rūpakkhandho siyā cittasahabhū, siyā no cittasahabhū. Tayo khandhā cittānuparivattino. Viññāṇakkhandho no cittānuparivatti. Rūpakkhandho [Pg.66] siyā cittānuparivatti, siyā no cittānuparivatti. Tayo khandhā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Dve khandhā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Tayo khandhā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Dve khandhā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Tayo khandhā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Dve khandhā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino.

色蘊は無対象である。四蘊は有対象である。識蘊は心である。四蘊は心ではない。三蘊は心所である。二蘊は心所ではない。三蘊は心相応である。色蘊は心不相応である。識蘊は“心と相応する”とも“心と不相応である”とも言われるべきではない。三蘊は心混在である。色蘊は心非混在である。識蘊は“心と混在する”とも“心と混在しない”とも言われるべきではない。三蘊は心等起である。識蘊は心等起ではない。色蘊はあるときは心等起であり、あるときは心等起ではない。三蘊は心共生である。識蘊は心共生ではない。色蘊はあるときは心共生であり、あるときは心共生ではない。三蘊は心随転である。識蘊は心随転ではない。色蘊はあるときは心随転であり、あるときは心随転ではない。三蘊は心混在等起である。二蘊は心混在等起ではない。三蘊は心混在等起共生である。二蘊は心混在等起共生ではない。三蘊は心混在等起随転である。二蘊は心混在等起随転ではない。

Viññāṇakkhandho ajjhattiko. Tayo khandhā bāhirā. Rūpakkhandho siyā ajjhattiko, siyā bāhiro. Cattāro khandhā no upādā. Rūpakkhandho siyā upādā, siyā no upādā, siyā upādinnā, siyā anupādinnā. Cattāro khandhā no upādānā. Saṅkhārakkhandho siyā upādānaṃ, siyā no upādānaṃ. Rūpakkhandho upādāniyo. Cattāro khandhā siyā upādāniyā, siyā anupādāniyā. Rūpakkhandho upādānavippayutto. Cattāro khandhā siyā upādānasampayuttā, siyā upādānavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘upādānañceva upādāniyo cā’’ti, ‘‘upādāniyo ceva no ca upādānaṃ’’. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘upādānañceva upādāniyā cā’’ti, siyā upādāniyā ceva no ca upādānā, siyā na vattabbā – ‘‘upādāniyā ceva no ca upādānā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā upādānañceva upādāniyo ca, siyā upādāniyo ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘upādānañceva upādāniyo cā’’tipi, ‘‘upādāniyo ceva no ca upādāna’’ntipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘upādānañceva upādānasampayutto cā’’tipi, ‘‘upādānasampayutto ceva no ca upādāna’’ntipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’ti, siyā upādānasampayuttā ceva no ca upādānā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā upādānañceva upādānasampayutto ca, siyā upādānasampayutto ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbo – ‘‘upādānañceva upādānasampayutto cā’’tipi, ‘‘upādānasampayutto ceva no ca upādāna’’ntipi. Rūpakkhandho upādānavippayuttaupādāniyo. Cattāro khandhā siyā upādānavippayuttaupādāniyā, siyā upādānavippayuttaanupādāniyā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānavippayuttaupādāniyā’’tipi, ‘‘upādānavippayuttaanupādāniyā’’tipi.

識蘊は内的である。三蘊は外的である。色蘊はあるときは内的であり、あるときは外的である。四蘊は所造ではない。色蘊はあるときは所造であり、あるときは非所造であり、あるときは執受であり、あるときは非執受である。四蘊は取ではない。行蘊はあるときは取であり、あるときは取ではない。色蘊は有取である。四蘊はあるときは有取であり、あるときは非有取である。色蘊は取不相応である。四蘊はあるときは取相応であり、あるときは取不相応である。色蘊は“取であり、かつ有取である”と言われるべきではなく、“有取であるが取ではない”と言われるべきである。三蘊は“取であり、かつ有取である”と言われるべきではない。あるときは有取であるが取ではなく、あるときは“有取であるが取ではない”と言われるべきではない。行蘊はあるときは取であり、かつ有取であり、あるときは有取であるが取ではなく、あるときは“取であり、かつ有取である”とも“有取であるが取ではない”とも言われるべきではない。色蘊は“取であり、かつ取相応である”とも“取相応であるが取ではない”とも言われるべきではない。三蘊は“取であり、かつ取相応である”と言われるべきではない。あるときは取相応であるが取ではなく、あるときは“取相応であるが取ではない”と言われるべきではない。行蘊はあるときは取であり、かつ取相応であり、あるときは取相応であるが取ではない。あるときは“取であり、かつ取相応である”とも“取相応であるが取ではない”とも言われるべきではない。色蘊は取不相応・有取である。四蘊はあるときは取不相応・有取であり、あるときは取不相応・非有取であり、あるときは“取不相応・有取”とも“取不相応・非有取”とも言われるべきではない。

Cattāro khandhā no kilesā. Saṅkhārakkhandho siyā kileso, siyā no kileso. Rūpakkhandho saṃkilesiko. Cattāro khandhā siyā saṃkilesikā[Pg.67], siyā asaṃkilesikā. Rūpakkhandho asaṃkiliṭṭho. Cattāro khandhā siyā saṃkiliṭṭhā, siyā asaṃkiliṭṭhā. Rūpakkhandho kilesavippayutto. Cattāro khandhā siyā kilesasampayuttā, siyā kilesavippayuttā. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘kileso ceva saṃkilesiko cā’’ti, ‘‘saṃkilesiko ceva no ca kileso’’. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’ti, siyā saṃkilesikā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kilesā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā kileso ceva saṃkilesiko ca, siyā saṃkilesiko ceva no ca kileso, siyā na vattabbo – ‘‘kileso ceva saṃkilesiko cā’’tipi, ‘‘saṃkilesiko ceva no ca kileso’’tipi. Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭho cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭho ceva no ca kileso’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhā cā’’ti, siyā saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā kileso ceva saṃkiliṭṭho ca, siyā saṃkiliṭṭho ceva no ca kileso, siyā na vattabbo – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭho cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭho ceva no ca kileso’’tipi.

四蘊は煩悩ではない。行蘊はあるときは煩悩であり、あるときは煩悩ではない。色蘊は有漏である。四蘊はあるときは有漏であり、あるときは無漏である。色蘊は非雑染である。四蘊はあるときは雑染であり、あるときは非雑染である。色蘊は煩悩不相応である。四蘊はあるときは煩悩相応であり、あるときは煩悩不相応である。色蘊は“煩悩であり、かつ有漏である”と言われるべきではなく、“有漏であるが煩悩ではない”と言われるべきである。三蘊は“煩悩であり、かつ有漏である”と言われるべきではない。あるときは有漏であるが煩悩ではなく、あるときは“有漏であるが煩悩ではない”と言われるべきではない。行蘊はあるときは煩悩であり、かつ有漏であり、あるときは有漏であるが煩悩ではなく、あるときは“煩悩であり、かつ有漏である”とも“有漏であるが煩悩ではない”とも言われるべきではない。色蘊は“煩悩であり、かつ雑染である”とも“雑染であるが煩悩ではない”とも言われるべきではない。三蘊は“煩悩であり、かつ雑染である”と言われるべきではない。あるときは雑染であるが煩悩ではなく、あるときは“雑染であるが煩悩ではない”と言われるべきではない。行蘊はあるときは煩悩であり、かつ雑染であり、あるときは雑染であるが煩悩ではなく、あるときは“煩悩であり、かつ雑染である”とも“雑染であるが煩悩ではない”とも言われるべきではない。

Rūpakkhandho na vattabbo – ‘‘kileso ceva kilesasampayutto cā’’tipi, ‘‘kilesasampayutto ceva no ca kileso’’tipi. Tayo khandhā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’ti, siyā kilesasampayuttā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – kilesasampayuttā ceva no ca kilesā’’ti. Saṅkhārakkhandho siyā kileso ceva kilesasampayutto ca, siyā kilesasampayutto ceva no ca kileso, siyā na vattabbo – ‘‘kileso ceva kilesasampayutto cā’’tipi, ‘‘kilesasampayutto ceva no ca kileso’’tipi. Rūpakkhandho kilesavippayuttasaṃkilesiko. Cattāro khandhā siyā kilesavippayuttasaṃkilesikā, siyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā, siyā na vattabbā – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesikā’’tipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesikā’’tipi.

色蘊は、“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”とも、“煩悩と相応するが煩悩ではない”とも言われるべきではない。三蘊(受・想・識)は、“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”と言われるべきではない。あるものは煩悩と相応するが煩悩ではなく、あるものは“煩悩と相応するが煩悩ではない”と言われるべきではない。行蘊は、あるものは煩悩であり、かつ煩悩と相応し、あるものは煩悩と相応するが煩悩ではない。あるものは“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”とも、“煩悩と相応するが煩悩ではない”とも言われるべきではない。色蘊は、煩悩とは相応しないが、煩悩の対象となるものである。四蘊(受・想・行・識)は、あるものは煩悩とは相応しないが煩悩の対象となるものであり、あるものは煩悩とは相応せず煩悩の対象ともならないものであり、あるものは“煩悩とは相応しないが煩悩の対象となる”とも、“煩悩とは相応せず煩悩の対象ともならない”とも言われるべきではない。

Rūpakkhandho na dassanena pahātabbo. Cattāro khandhā siyā dassanena pahātabbā, siyā na dassanena pahātabbā. Rūpakkhandho na bhāvanāya pahātabbo[Pg.68]. Cattāro khandhā siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā na bhāvanāya pahātabbā. Rūpakkhandho na dassanena pahātabbahetuko. Cattāro khandhā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā na dassanena pahātabbahetukā. Rūpakkhandho na bhāvanāya pahātabbahetuko. Cattāro khandhā siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Rūpakkhandho avitakko. Cattāro khandhā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Rūpakkhandho avicāro. Cattāro khandhā siyā savicārā, siyā avicārā. Rūpakkhandho appītiko, cattāro khandhā siyā sappītikā, siyā appītikā. Rūpakkhandho na pītisahagato. Cattāro khandhā siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Dve khandhā na sukhasahagatā. Tayo khandhā siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Dve khandhā na upekkhāsahagatā. Tayo khandhā siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā.

色蘊は、見(預流道)によって断じられるべきものではない。四蘊は、あるものは見によって断じられるべきものであり、あるものは見によって断じられるべきものではない。色蘊は、修(上三道)によって断じられるべきものではない。四蘊は、あるものは修によって断じられるべきものであり、あるものは修によって断じられるべきものではない。色蘊は、見によって断じられるべき因を持つものではない。四蘊は、あるものは見によって断じられるべき因を持つものであり、あるものは見によって断じられるべき因を持つものではない。色蘊は、修によって断じられるべき因を持つものではない。四蘊は、あるものは修によって断じられるべき因を持つものであり、あるものは修によって断じられるべき因を持つものではない。色蘊は、尋がないものである。四蘊は、あるものは尋があるものであり、あるものは尋がないものである。色蘊は、伺がないものである。四蘊は、あるものは伺があるものであり、あるものは伺がないものである。色蘊は、喜がないものである。四蘊は、あるものは喜があるものであり、あるものは喜がないものである。色蘊は、喜を伴うものではない。四蘊は、あるものは喜を伴うものであり、あるものは喜を伴うものではない。二蘊(色・受)は、楽を伴うものではない。三蘊(想・行・識)は、あるものは楽を伴うものであり、あるものは楽を伴うものではない。二蘊(色・受)は、捨を伴うものではない。三蘊(想・行・識)は、あるものは捨を伴うものであり、あるものは捨を伴うものではない。

Rūpakkhandho kāmāvacaro. Cattāro khandhā siyā kāmāvacarā, siyā na kāmāvacarā. Rūpakkhandho na rūpāvacaro. Cattāro khandhā siyā rūpāvacarā, siyā na rūpāvacarā. Rūpakkhandho na arūpāvacaro. Cattāro khandhā siyā arūpāvacarā, siyā na arūpāvacarā. Rūpakkhandho pariyāpanno. Cattāro khandhā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā. Rūpakkhandho aniyyāniko. Cattāro khandhā siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Rūpakkhandho aniyato. Cattāro khandhā siyā niyatā, siyā aniyatā. Rūpakkhandho sauttaro. Cattāro khandhā siyā sauttarā, siyā anuttarā. Rūpakkhandho araṇo. Cattāro khandhā siyā saraṇā, siyā araṇāti.

色蘊は、欲界に属するものである。四蘊は、あるものは欲界に属するものであり、あるものは欲界に属するものではない。色蘊は、色界に属するものではない。四蘊は、あるものは色界に属するものであり、あるものは色界に属するものではない。色蘊は、無色界に属するものではない。四蘊は、あるものは無色界に属するものであり、あるものは無色界に属するものではない。色蘊は、(三界に)含まれるものである。四蘊は、あるものは含まれるものであり、あるものは含まれない(出世間)ものである。色蘊は、出離(涅槃へ導くこと)をもたらすものではない。四蘊は、あるものは出離をもたらすものであり、あるものは出離をもたらすものではない。色蘊は、定まったものではない。四蘊は、あるものは定まったものであり、あるものは定まったものではない。色蘊は、上がある(有上)ものである。四蘊は、あるものは上があるものであり、あるものは上がない(無上)ものである。色蘊は、煩悩のない(無諍)ものである。四蘊は、あるものは煩悩を伴う(有諍)ものであり、あるものは煩悩のないものである。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(パニハープッチャカ)。

Khandhavibhaṅgo niṭṭhito.

蘊の分別(カンダ・ヴィバンガ)は終了した。

2. Āyatanavibhaṅgo

2. 処の分別(アーヤタナ・ヴィバンガ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経典による分類(スッタンタ・バージャニヤ)。

154. Dvādasāyatanāni [Pg.69] – cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ.

154. 十二処とは、眼処、色処、耳処、声処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。

Cakkhuṃ aniccaṃ dukkhaṃ anattā vipariṇāmadhammaṃ. Rūpā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Sotaṃ aniccaṃ dukkhaṃ anattā vipariṇāmadhammaṃ. Saddā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Ghānaṃ aniccaṃ dukkhaṃ anattā vipariṇāmadhammaṃ. Gandhā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Jivhā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Rasā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Kāyo anicco dukkho anattā vipariṇāmadhammo. Phoṭṭhabbā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā. Mano anicco dukkho anattā vipariṇāmadhammo. Dhammā aniccā dukkhā anattā vipariṇāmadhammā.

眼は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。色は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。耳は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。声は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。鼻は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。香は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。舌は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。味は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。身は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。触は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。意は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。法は無常であり、苦であり、無我であり、変壊する性質のものである。

Suttantabhājanīyaṃ.

経典による分類は終了した。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨による分類(アビダンマ・バージャニヤ)。

155. Dvādasāyatanāni – cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ.

155. 十二処とは、眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処、色処、声処、香処、味処、触処、法処である。

156. Tattha katamaṃ cakkhāyatanaṃ? Yaṃ cakkhu catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo attabhāvapariyāpanno anidassano sappaṭigho, yena cakkhunā anidassanena sappaṭighena rūpaṃ sanidassanaṃ sappaṭighaṃ passi vā passati vā passissati vā passe vā, cakkhumpetaṃ cakkhāyatanampetaṃ cakkhudhātupesā cakkhundriyampetaṃ lokopeso dvārāpesā samuddopeso paṇḍarampetaṃ khettampetaṃ vatthumpetaṃ nettampetaṃ nayanampetaṃ orimaṃ tīrampetaṃ suñño gāmopeso. Idaṃ vuccati ‘‘cakkhāyatanaṃ’’.

156. そのうち、眼処とは何か。四大種に基づき、個体(自体)に含まれ、不可視で、対抗(有対)である眼の浄色(パサーダ)のことである。不可視で対抗であるその眼によって、可視で対抗である色を、かつて見たか、今見ているか、これから見るであろうか、あるいは見る可能性があるもの、それが眼であり、眼処であり、眼界であり、眼根であり、世間であり、門であり、海であり、白(浄)であり、田であり、地であり、導き手であり、眼(ネッタ)であり、眼(ナヤナ)であり、此岸であり、空村である。これを“眼処”という。

157. Tattha [Pg.70] katamaṃ sotāyatanaṃ? Yaṃ sotaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo attabhāvapariyāpanno anidassano sappaṭigho, yena sotena anidassanena sappaṭighena saddaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ suṇi vā suṇāti vā suṇissati vā suṇe vā, sotampetaṃ sotāyatanampetaṃ sotadhātupesā sotindriyampetaṃ lokopeso dvārāpesā samuddopeso paṇḍarampetaṃ khettampetaṃ vatthumpetaṃ orimaṃ tīrampetaṃ suñño gāmopeso. Idaṃ vuccati ‘‘sotāyatanaṃ’’.

157. そこにおいて、耳処(耳の処)とは何か。四大種を拠り所とする浄色(pasādo)であり、個体(attabhāva)に属し、不可視であり、有対(sappaṭigho)である耳がある。その不可視で有対である耳によって、不可視で有対である音を聞いた、あるいは聞き、あるいは聞くだろう、あるいは聞く。これは耳であり、耳処であり、耳界であり、耳根であり、世間であり、門であり、大海であり、白(paṇḍara)であり、田であり、地であり、此岸であり、空村である。これを‘耳処’という。

158. Tattha katamaṃ ghānāyatanaṃ? Yaṃ ghānaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo attabhāvapariyāpanno anidassano sappaṭigho, yena ghānena anidassanena sappaṭighena gandhaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ ghāyi vā ghāyati vā ghāyissati vā ghāye vā, ghānampetaṃ ghānāyatanampetaṃ ghānadhātupesā ghānindriyampetaṃ lokopeso dvārāpesā samuddopeso paṇḍarampetaṃ khettampetaṃ vatthumpetaṃ orimaṃ tīrampetaṃ suñño gāmopeso. Idaṃ vuccati ‘‘ghānāyatanaṃ’’.

158. そこにおいて、鼻処(鼻の処)とは何か。四大種を拠り所とする浄色であり、個体に属し、不可視であり、有対である鼻がある。その不可視で有対である鼻によって、不可視で有対である香を嗅いだ、あるいは嗅ぎ、あるいは嗅ぐだろう、あるいは嗅ぐ。これは鼻であり、鼻処であり、鼻界であり、鼻根であり、世間であり、門であり、大海であり、白であり、田であり、地であり、此岸であり、空村である。これを‘鼻処’という。

159. Tattha katamaṃ jivhāyatanaṃ? Yā jivhā catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo attabhāvapariyāpanno anidassano sappaṭigho, yāya jivhāya anidassanāya sappaṭighāya rasaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ sāyi vā sāyati vā sāyissati vā sāye vā, jivhāpesā jivhāyatanampetaṃ jivhādhātupesā jīvhindriyampetaṃ lokopeso dvārāpesā samuddopeso paṇḍarampetaṃ khettampetaṃ vatthumpetaṃ orimaṃ tīrampetaṃ suñño gāmopeso. Idaṃ vuccati ‘‘jivhāyatanaṃ’’.

159. そこにおいて、舌処(舌の処)とは何か。四大種を拠り所とする浄色であり、個体に属し、不可視であり、有対である舌がある。その不可視で有対である舌によって、不可視で有対である味を味わった、あるいは味わい、あるいは味わうだろう、あるいは味わう。これは舌であり、舌処であり、舌界であり、舌根であり、世間であり、門であり、大海であり、白であり、田であり、地であり、此岸であり、空村である。これを‘舌処’という。

160. Tattha katamaṃ kāyāyatanaṃ? Yo kāyo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo attabhāvapariyāpanno anidassano sappaṭigho, yena kāyena anidassanena sappaṭighena phoṭṭhabbaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ phusi vā phusati vā phusissati vā phuse vā, kāyopeso kāyāyatanampetaṃ kāyadhātupesā kāyindriyampetaṃ lokopeso dvārāpesā samuddopeso paṇḍarampetaṃ khettampetaṃ vatthumpetaṃ orimaṃ tīrampetaṃ suñño gāmopeso. Idaṃ vuccati ‘‘kāyāyatanaṃ’’.

160. そこにおいて、身処(身の処)とは何か。四大種を拠り所とする浄色であり、個体に属し、不可視であり、有対である身がある。その不可視で有対である身によって、不可視で有対である触(触れられるもの)に触れた、あるいは触れ、あるいは触れるだろう、あるいは触れる。これは身であり、身処であり、身界であり、身根であり、世間であり、門であり、大海であり、白であり、田であり、地であり、此岸であり、空村である。これを‘身処’という。

161. Tattha [Pg.71] katamaṃ manāyatanaṃ? Ekavidhena manāyatanaṃ – phassasampayuttaṃ.

161. そこにおいて、意処(意の処)とは何か。一種類としての意処とは、触(そく)と相応するものである。

Duvidhena manāyatanaṃ – atthi sahetukaṃ, atthi ahetukaṃ.

二種類としての意処とは、有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena manāyatanaṃ – atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ.

三種類としての意処とは、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。

Catubbidhena manāyatanaṃ – atthi kāmāvacaraṃ, atthi rūpāvacaraṃ, atthi arūpāvacaraṃ, atthi apariyāpannaṃ.

四種類としての意処とは、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不系(出世間)のものがある。

Pañcavidhena manāyatanaṃ – atthi sukhindriyasampayuttaṃ, atthi dukkhindriyasampayuttaṃ, atthi somanassindriyasampayuttaṃ, atthi domanassindriyasampayuttaṃ, atthi upekkhindriyasampayuttaṃ.

五種類としての意処とは、楽根に相応するものがあり、苦根に相応するものがあり、喜根に相応するものがあり、憂根に相応するものがあり、捨根に相応するものがある。

Chabbidhena manāyatanaṃ – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Evaṃ chabbidhena manāyatanaṃ.

六種類としての意処とは、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識である。このように六種類としての意処がある。

Sattavidhena manāyatanaṃ – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ sattavidhena manāyatanaṃ.

七種類としての意処とは、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界、意識界である。このように七種類としての意処がある。

Aṭṭhavidhena manāyatanaṃ – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ aṭṭhavidhena manāyatanaṃ.

八種類としての意処とは、眼識、耳識、鼻識、舌識、楽を伴う身識があり、苦を伴う身識があり、意界、意識界である。このように八種類としての意処がある。

Navavidhena manāyatanaṃ – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ. Evaṃ navavidhena manāyatanaṃ.

九種類としての意処とは、眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界、善の意識界があり、不善の意識界があり、無記の意識界がある。このように九種類としての意処がある。

Dasavidhena manāyatanaṃ – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ. Evaṃ dasavidhena manāyatanaṃ.

十種類としての意処とは、眼識、耳識、鼻識、舌識、楽を伴う身識があり、苦を伴う身識があり、意界、善の意識界があり、不善の意識界があり、無記の意識界がある。このように十種類としての意処がある。

Ekavidhena manāyatanaṃ – phassasampayuttaṃ.

一種類としての意処とは、触と相応するものである。

Duvidhena manāyatanaṃ – atthi sahetukaṃ, atthi ahetukaṃ.

二種類としての意処とは、有因のものがあり、無因のものがある。

Tividhena [Pg.72] manāyatanaṃ – atthi sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, atthi dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, atthi adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ…pe…. Evaṃ bahuvidhena manāyatanaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘manāyatanaṃ’’.

三種類としての意処とは、楽受に相応するものがあり、苦受に相応するものがあり、不苦不楽受に相応するものがある。……(中略)……。このように多種類としての意処がある。これを‘意処’という。

162. Tattha katamaṃ rūpāyatanaṃ? Yaṃ rūpaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya vaṇṇanibhā sanidassanaṃ sappaṭighaṃ nīlaṃ pītakaṃ lohitakaṃ odātaṃ kāḷakaṃ mañjiṭṭhakaṃ hari harivaṇṇaṃ ambaṅkuravaṇṇaṃ dīghaṃ rassaṃ aṇuṃ thūlaṃ vaṭṭaṃ parimaṇḍalaṃ caturassaṃ chaḷaṃsaṃ aṭṭhaṃsaṃ soḷasaṃsaṃ ninnaṃ thalaṃ chāyā ātapo āloko andhakāro abbhā mahikā dhūmo rajo candamaṇḍalassa vaṇṇanibhā sūriyamaṇḍalassa vaṇṇanibhā tārakarūpānaṃ vaṇṇanibhā ādāsamaṇḍalassa vaṇṇanibhā maṇisaṅkhamuttaveḷuriyassa vaṇṇanibhā jātarūparajatassa vaṇṇanibhā, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya vaṇṇanibhā sanidassanaṃ sappaṭighaṃ, yaṃ rūpaṃ sanidassanaṃ sappaṭighaṃ cakkhunā anidassanena sappaṭighena passi vā passati vā passissati vā passe vā, rūpampetaṃ rūpāyatanampetaṃ rūpadhātupesā. Idaṃ vuccati ‘‘rūpāyatanaṃ’’.

162. その中で、色処(しきしょ)とは何か。四大種(しだいしゅ)に依って生じ、色彩の輝きがあり、見ることができ、対抗性(抵抗性)のある色(物質)である。青、黄、赤、白、黒、紅赤色、緑、黄金色、マンゴーの新芽の色、長いもの、短いもの、微細なもの、粗大なもの、円いもの、周円なもの、四角いもの、六角形、八角形、十六角形、低い所、高い所、影、日差し、光、闇、雲、霧、煙、塵、月輪の色彩の輝き、日輪の色彩の輝き、星々の色彩の輝き、鏡面の色彩の輝き、真珠・貝殻・真珠・瑠璃の色彩の輝き、金銀の色彩の輝き、あるいはその他、四大種に依って生じ、色彩の輝きがあり、見ることができ、対抗性のあるいかなる色であっても、その見ることができ対抗性のある色を、見ることができず対抗性のある眼(眼識)によって、過去に見た、現在見ている、未来に見るであろう、あるいは見るべきものである。これは色(しき)と呼ばれ、色処と呼ばれ、色界(しきかい)とも呼ばれる。これが“色処”と言われる。

163. Tattha katamaṃ saddāyatanaṃ? Yo saddo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho bherisaddo mudiṅgasaddo saṅkhasaddo paṇavasaddo gītasaddo vāditasaddo sammasaddo pāṇisaddo sattānaṃ nigghosasaddo dhātūnaṃ sannighātasaddo vātasaddo udakasaddo manussasaddo amanussasaddo, yo vā panaññopi atthi saddo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho, yaṃ saddaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ sotena anidassanena sappaṭighena suṇi vā suṇāti vā suṇissati vā suṇe vā, saddopeso saddāyatanampetaṃ saddadhātupesā. Idaṃ vuccati ‘‘saddāyatanaṃ’’.

163. その中で、声処(しょうしょ)とは何か。四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のある音である。大太鼓の音、小太鼓の音、法螺貝の音、鼓の音、歌声、楽器の音、シンバルの音、手拍子の音、生き物の叫び声、諸要素の衝突音、風の音、水の音、人間の声、人間ではないものの声、あるいはその他、四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のあるいかなる音であっても、その見ることができず対抗性のある音を、見ることができず対抗性のある耳(耳識)によって、過去に聞いた、現在聞いている、未来に聞くであろう、あるいは聞くべきものである。これは声(しょう)と呼ばれ、声処と呼ばれ、声界(しょうかい)とも呼ばれる。これが“声処”と言われる。

164. Tattha katamaṃ gandhāyatanaṃ? Yo gandho catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho mūlagandho sāragandho tacagandho pattagandho pupphagandho phalagandho āmagandho vissagandho sugandho duggandho, yo vā panaññopi atthi gandho catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho[Pg.73], yaṃ gandhaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ ghānena anidassanena sappaṭighena ghāyi vā ghāyati vā ghāyissati vā ghāye vā, gandhopeso gandhāyatanampetaṃ gandhadhātupesā. Idaṃ vuccati ‘‘gandhāyatanaṃ’’.

164. その中で、香処(こうしょ)とは何か。四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のある香りである。根の香り、芯材の香り、樹皮の香り、葉の香り、花の香り、実の香り、生の香り、腐敗臭、芳香、悪臭、あるいはその他、四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のあるいかなる香りであっても、その見ることができず対抗性のある香りを、見ることができず対抗性のある鼻(鼻識)によって、過去に嗅いだ、現在嗅いでいる、未来に嗅ぐであろう、あるいは嗅ぐべきものである。これは香(こう)と呼ばれ、香処と呼ばれ、香界(こうかい)とも呼ばれる。これが“香処”と言われる。

165. Tattha katamaṃ rasāyatanaṃ? Yo raso catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho mūlaraso khandharaso tacaraso pattaraso puppharaso phalaraso ambilaṃ madhuraṃ tittakaṃ kaṭukaṃ loṇikaṃ khārikaṃ lambikaṃ kasāvo sādu asādu, yo vā panaññopi atthi raso catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho, yaṃ rasaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ jivhāya anidassanāya sappaṭighāya sāyi vā sāyati vā sāyissati vā sāye vā, rasopeso rasāyatanampetaṃ rasadhātupesā. Idaṃ vuccati ‘‘rasāyatanaṃ’’.

165. その中で、味処(みしょ)とは何か。四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のある味である。根の味、幹の味、樹皮の味、葉の味、花の味、実の味、酸味、甘味、苦味、辛味、塩味、アルカリ味、渋味、美味、不味、あるいはその他、四大種に依って生じ、見ることができず、対抗性のあるいかなる味であっても、その見ることができず対抗性のある味を、見ることができず対抗性のある舌(舌識)によって、過去に味わった、現在味わっている、未来に味わうであろう、あるいは味わうべきものである。これは味(み)と呼ばれ、味処と呼ばれ、味界(みかい)とも呼ばれる。これが“味処”と言われる。

166. Tattha katamaṃ phoṭṭhabbāyatanaṃ? Pathavīdhātu tejodhātu vāyodhātu kakkhaḷaṃ mudukaṃ saṇhaṃ pharusaṃ sukhasamphassaṃ dukkhasamphassaṃ garukaṃ lahukaṃ, yaṃ phoṭṭhabbaṃ anidassanaṃ sappaṭighaṃ kāyena anidassanena sappaṭighena phusi vā phusati vā phusissati vā phuse vā, phoṭṭhabbopeso phoṭṭhabbāyatanampetaṃ phoṭṭhabbadhātupesā. Idaṃ vuccati ‘‘phoṭṭhabbāyatanaṃ’’.

166. その中で、触処(そくしょ)とは何か。地界、火界、風界であり、硬いもの、柔らかいもの、滑らかなもの、粗いもの、心地よい接触、苦痛な接触、重いもの、軽いものである。その見ることができず対抗性のある触覚対象を、見ることができず対抗性のある身(身識)によって、過去に触れた、現在触れている、未来に触れるであろう、あるいは触れるべきものである。これは触(そく)と呼ばれ、触処と呼ばれ、触界(そくかい)とも呼ばれる。これが“触処”と言われる。

167. Tattha katamaṃ dhammāyatanaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, yañca rūpaṃ anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ, asaṅkhatā ca dhātu.

167. その中で、法処(ほうしょ)とは何か。受蘊(じゅうん)、想蘊(そううん)、行蘊(ぎょううん)、および法処に含まれる見ることができず対抗性のない色(微細な物質)、そして無為界(むいかい)である。

Tattha katamo vedanākkhandho? Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto. Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko. Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe… evaṃ dasavidhena vedanākkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena vedanākkhandho. Ayaṃ vuccati ‘‘vedanākkhandho’’.

その法処の中で、受蘊とは何か。一種としては、受蘊は触(そく)と相応するものである。二種としては、有因(ういん)のものがあり、無因(むいん)のものがある。三種としては、善のものがあり、不善のものがあり、無記(むき)のものがある。……このように十種としての受蘊があり、……このように多種多様な受蘊がある。これが“受蘊”と言われる。

Tattha katamo saññākkhandho? Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto. Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko. Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi [Pg.74] abyākato…pe… evaṃ dasavidhena saññākkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena saññākkhandho. Ayaṃ vuccati ‘‘saññākkhandho’’.

その法処の中で、想蘊とは何か。一種としては、想蘊は触と相応するものである。二種としては、有因のものがあり、無因のものがある。三種としては、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。……このように十種としての想蘊があり、……このように多種多様な想蘊がある。これが“想蘊”と言われる。

Tattha katamo saṅkhārakkhandho? Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto. Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi na hetu. Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe… evaṃ dasavidhena saṅkhārakkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena saṅkhārakkhandho. Ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārakkhandho’’.

その法処の中で、行蘊とは何か。一種としては、行蘊は心と相応するものである。二種としては、因(いん)であるものがあり、因ではないものがある。三種としては、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。……このように十種としての行蘊があり、……このように多種多様な行蘊がある。これが“行蘊”と言われる。

Tattha katamaṃ rūpaṃ anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ? Itthindriyaṃ purisindriyaṃ…pe… kabaḷīkāro āhāro. Idaṃ vuccati rūpaṃ ‘‘anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ’’.

その法処の中で、法処に含まれる見ることができず対抗性のない色とは何か。女根(にょこん)、男根(だんこん)、……段食(だんじき)である。これが“法処に含まれる見ることができず対抗性のない色”と言われる。

Tattha katamā asaṅkhatā dhātu? Rāgakkhayo, dosakkhayo, mohakkhayo – ayaṃ vuccati ‘‘asaṅkhatā dhātu’’.

その法処において、無為界とは何か。貪の滅尽、瞋の滅尽、痴の滅尽、これが“無為界”と呼ばれる。

Idaṃ vuccati dhammāyatanaṃ.

これが法処と呼ばれる。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニヤ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(パンハー・プッチャカ)。

168. Dvādasāyatanāni – cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ.

168. 十二処とは、眼処、色処、耳処、声処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。

169. Dvādasannaṃ āyatanānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

169. 十二処のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……(中略)……いくつが有諍(うじょう)であり、いくつが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

170. Dasāyatanā abyākatā. Dvāyatanā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘sukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi. Manāyatanaṃ siyā sukhāya vedanāya [Pg.75] sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘sukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi. Dasāyatanā nevavipākanavipākadhammadhammā. Dvāyatanā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

170. 十処は無記である。二処(意処と法処)はある場合は善であり、ある場合は不善であり、ある場合は無記である。十処は、“楽受と相応する”とも、“苦受と相応する”とも、“不苦不楽受と相応する”とも言えない。意処はある場合は楽受と相応し、ある場合は苦受と相応し、ある場合は不苦不楽受と相応する。法処はある場合は楽受と相応し、ある場合は苦受と相応し、ある場合は不苦不楽受と相応し、ある場合は“楽受と相応する”とも“苦受と相応する”とも“不苦不楽受と相応する”とも言えない。十処は異熟(果報)でもなく異熟法(果報をもたらす法)でもない。二処はある場合は異熟であり、ある場合は異熟法であり、ある場合は異熟でもなく異熟法でもない。

Pañcāyatanā upādinnupādāniyā. Saddāyatanaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Cattāro āyatanā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādāniyā. Dvāyatanā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā. Dasāyatanā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā. Dvāyatanā siyā saṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Dasāyatanā avitakkaavicārā. Manāyatanaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Dhammāyatanaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘savitakkasavicāra’’ntipi, ‘‘avitakkavicāramatta’’ntipi, ‘‘avitakkaavicāra’’ntipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi. Dvāyatanā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi.

五処は執受(しゅうじゅ)かつ取(しゅ)の対象である。声処は非執受かつ取の対象である。四処(色・香・味・触)はある場合は執受かつ取の対象であり、ある場合は非執受かつ取の対象であり、ある場合は非取の対象である。二処はある場合は執受かつ取の対象であり、ある場合は非執受かつ取の対象であり、ある場合は非執受かつ非取の対象である。十処は非汚染かつ汚染の対象である。二処はある場合は汚染かつ汚染の対象であり、ある場合は非汚染かつ汚染の対象であり、ある場合は非汚染かつ非汚染の対象である。十処は無尋無伺である。意処はある場合は有尋有伺であり、ある場合は無尋唯伺であり、ある場合は無尋無伺である。法処はある場合は有尋有伺であり、ある場合は無尋唯伺であり、ある場合は無尋無伺であり、ある場合は“有尋有伺”とも“無尋唯伺”とも“無尋無伺”とも言えない。十処は、“喜倶(きぐ)”とも、“楽倶(らくぐ)”とも、“捨倶(しゃぐ)”とも言えない。二処はある場合は喜倶であり、ある場合は楽倶であり、ある場合は捨倶であり、ある場合は“喜倶”とも“楽倶”とも“捨倶”とも言えない。

Dasāyatanā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Dvāyatanā siyā dassanena pahātabbā, siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Dasāyatanā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dvāyatanā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dasāyatanā nevācayagāmināpacayagāmino. Dvāyatanā siyā ācayagāmino, siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Dasāyatanā nevasekkhanāsekkhā. Dvāyatanā siyā sekkhā, siyā asekkhā[Pg.76], siyā nevasekkhanāsekkhā. Dasāyatanā parittā. Dvāyatanā siyā parittā, siyā mahaggatā, siyā appamāṇā. Dasāyatanā anārammaṇā. Dvāyatanā siyā parittārammaṇā, siyā mahaggatārammaṇā, siyā appamāṇārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘parittārammaṇā’’tipi, ‘‘mahaggatārammaṇā’’tipi, ‘‘appamāṇārammaṇā’’tipi. Dasāyatanā majjhimā. Dvāyatanā siyā hīnā, siyā majjhimā, siyā paṇītā. Dasāyatanā aniyatā. Dvāyatanā siyā micchattaniyatā, siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā.

十処は見(見道)によっても修(修道)によっても断じられるものではない。二処はある場合は見によって断じられ、ある場合は修によって断じられ、ある場合は見によっても修によっても断じられるものではない。十処は見によっても修によっても断じられるべき因を持つものではない。二処はある場合は見によって断じられるべき因を持ち、ある場合は修によって断じられるべき因を持ち、ある場合は見によっても修によっても断じられるべき因を持つものではない。十処は積集(しゃくじゅう)へと導くものでもなく、減少へと導くものでもない。二処はある場合は積集へと導き、ある場合は減少へと導き、ある場合は積集へと導くものでもなく減少へと導くものでもない。十処は有学(うがく)でも無学(むがく)でもない。二処はある場合は有学であり、ある場合は無学であり、ある場合は有学でも無学でもない。十処は小(限定的)である。二処はある場合は小であり、ある場合は大(広大)であり、ある場合は無量である。十処は無所縁(対象を取らない)である。二処はある場合は小を所縁とし、ある場合は大を所縁とし、ある場合は無量を所縁とし、ある場合は“小を所縁とする”とも“大を所縁とする”とも“無量を所縁とする”とも言えない。十処は中(中間)である。二処はある場合は劣であり、ある場合は中であり、ある場合は勝である。十処は不定である。二処はある場合は邪性決定(じゃしょうけってい)であり、ある場合は正性決定(しょうしょうけってい)であり、ある場合は不定である。

Dasāyatanā anārammaṇā. Dvāyatanā siyā maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi. Pañcāyatanā siyā uppannā, siyā uppādino, na vattabbā – ‘‘anuppannā’’ti. Saddāyatanaṃ siyā uppannaṃ, siyā anuppannaṃ, na vattabbaṃ – ‘‘uppādī’’ti. Pañcāyatanā siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Dhammāyatanaṃ siyā uppannaṃ, siyā anuppannaṃ, siyā uppādi, siyā na vattabbaṃ – ‘‘uppanna’’ntipi, ‘‘anuppanna’’ntipi, ‘‘uppādī’’tipi. Ekādasāyatanā siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Dhammāyatanaṃ siyā atītaṃ, siyā anāgataṃ, siyā paccuppannaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘atīta’’ntipi, ‘‘anāgata’’ntipi, ‘‘paccuppanna’’ntipi. Dasāyatanā anārammaṇā. Dvāyatanā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi, ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi; siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Dasāyatanā anārammaṇā. Dvāyatanā siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘ajjhattārammaṇā’’tipi, ‘‘bahiddhārammaṇā’’tipi, ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇā’’tipi. Rūpāyatanaṃ sanidassanasappaṭighaṃ. Navāyatanā anidassanasappaṭighā. Dvāyatanā anidassanaappaṭighā.

十処は無所縁(対象を持たないもの)である。二処(意処と法処)はある場合には道所縁(道を対象とするもの)であり、ある場合には道因(道を原因とするもの)であり、ある場合には道増上(道を増上とするもの)であり、またある場合には“道所縁”とも“道因”とも“道増上”とも言うべきではない。五処(眼・耳・鼻・舌・身処)はある場合には已生(すでに生じたもの)であり、ある場合には生じつつあるものであり、“未生(まだ生じていないもの)”と言うべきではない。声処はある場合には已生であり、ある場合には未生であり、“生じつつあるもの”と言うべきではない。五処(色・香・味・触処、および文脈上の他の一処)はある場合には已生であり、ある場合には未生であり、ある場合には生じつつあるものである。法処はある場合には已生であり、ある場合には未生であり、ある場合には生じつつあるものであり、またある場合には“已生”とも“未生”とも“生じつつあるもの”とも言うべきではない。十一処はある場合には過去であり、ある場合には未来であり、ある場合には現在である。法処はある場合には過去であり、ある場合には未来であり、ある場合には現在であり、またある場合には“過去”とも“未来”とも“現在”とも言うべきではない。十処は無所縁である。二処はある場合には過去所縁であり、ある場合には未来所縁であり、ある場合には現在所縁であり、またある場合には“過去所縁”とも“未来所縁”とも“現在所縁”とも言うべきではない。また、ある場合には内であり、ある場合には外であり、ある場合には内外である。十処は無所縁である。二処はある場合には内所縁であり、ある場合には外所縁であり、ある場合には内外所縁であり、またある場合には“内所縁”とも“外所縁”とも“内外所縁”とも言うべきではない。色処は有見有対(可視的かつ抵抗のあるもの)である。九処は無見有対である。二処は無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(デュカ)。

171. Ekādasāyatanā na hetū. Dhammāyatanaṃ siyā hetu, siyā na hetu. Dasāyatanā ahetukā. Dvāyatanā siyā sahetukā, siyā ahetukā. Dasāyatanā hetuvippayuttā. Dvāyatanā siyā hetusampayuttā, siyā hetuvippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘hetū [Pg.77] ceva sahetukā cā’’tipi, ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva sahetukañcā’’ti, siyā sahetukañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘sahetukañceva na ca hetū’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā hetu ceva sahetukañca, siyā sahetukañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva sahetukañcā’’tipi, ‘‘sahetukañceva na ca hetū’’tipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’tipi, ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva hetusampayuttañcā’’ti, siyā hetusampayuttañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘hetusampayuttañceva na ca hetū’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā hetu ceva hetusampayuttañca, siyā hetusampayuttañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva hetusampayuttañcā’’tipi, ‘‘hetusampayuttañceva na ca hetū’’tipi. Dasāyatanā na hetūahetukā. Manāyatanaṃ siyā na hetusahetukaṃ, siyā na hetuahetukaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā na hetusahetukaṃ, siyā na hetuahetukaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘na hetusahetuka’’ntipi, ‘‘na hetuahetuka’’ntipi.

171. 十一処は因ではない。法処はある場合には因であり、ある場合には因ではない。十処は無因(原因を持たないもの)である。二処はある場合には有因(原因を持つもの)であり、ある場合には無因である。十処は因不相応(因と相応しないもの)である。二処はある場合には因相応であり、ある場合には因不相応である。十処は“因かつ有因”とも“有因かつ非因”とも言うべきではない。意処は“因かつ有因”と言うべきではなく、ある場合には“有因かつ非因”であり、ある場合には“有因かつ非因”と言うべきではない。法処はある場合には“因かつ有因”であり、ある場合には“有因かつ非因”であり、ある場合には“因かつ有因”とも“有因かつ非因”とも言うべきではない。十処は“因かつ因相応”とも“因相応かつ非因”とも言うべきではない。意処は“因かつ因相応”と言うべきではなく、ある場合には“因相応かつ非因”であり、ある場合には“因相応かつ非因”と言うべきではない。法処はある場合には“因かつ因相応”であり、ある場合には“因相応かつ非因”であり、ある場合には“因かつ因相応”とも“因相応かつ非因”とも言うべきではない。十処は非因・無因である。意処はある場合には非因・有因であり、ある場合には非因・無因である。法処はある場合には非因・有因であり、ある場合には非因・無因であり、ある場合には“非因・有因”とも“非因・無因”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā sappaccayā. Dhammāyatanaṃ siyā sappaccayaṃ, siyā appaccayaṃ. Ekādasāyatanā saṅkhatā. Dhammāyatanaṃ siyā saṅkhataṃ, siyā asaṅkhataṃ. Rūpāyatanaṃ sanidassanaṃ. Ekādasāyatanā anidassanā. Dasāyatanā sappaṭighā. Dvāyatanā appaṭighā. Dasāyatanā rūpā. Manāyatanaṃ arūpaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Dasāyatanā lokiyā. Dvāyatanā siyā lokiyā, siyā lokuttarā; kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

十一処は有縁(条件によって生じるもの)である。法処はある場合には有縁であり、ある場合には無縁である。十一処は有為である。法処はある場合には有為であり、ある場合には無為である。色処は有見である。十一処は無見である。十処は有対である。二処は無対である。十処は色(物質的)である。意処は非色(精神的)である。法処はある場合には色であり、ある場合には非色である。十処は世間的である。二処はある場合には世間的であり、ある場合には出世間的である。あるもの(智)によって知られるべきであり、あるものによっては知られるべきではない。

Ekādasāyatanā no āsavā. Dhammāyatanaṃ siyā āsavo, siyā no āsavo. Dasāyatanā sāsavā. Dvāyatanā siyā sāsavā, siyā anāsavā. Dasāyatanā āsavavippayuttā. Dvāyatanā siyā āsavasampayuttā, siyā āsavavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva sāsavañcā’’ti, siyā sāsavañceva no ca āsavo, siyā na vattabbaṃ – ‘‘sāsavañceva no ca āsavo’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā āsavo ceva sāsavañca, siyā sāsavañceva no ca [Pg.78] āsavo, siyā na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva sāsavañcā’’tipi, ‘‘sāsavañceva no ca āsavo’’tipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttañcā’’ti, siyā āsavasampayuttañceva no ca āsavo, siyā na vattabbaṃ – ‘‘āsavasampayuttañceva no ca āsavo’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā āsavo ceva āsavasampayuttañca, siyā āsavasampayuttañceva no ca āsavo, siyā na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttañcā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttañceva no ca āsavo’’tipi. Dasāyatanā āsavavippayuttasāsavā. Dvāyatanā siyā āsavavippayuttasāsavā, siyā āsavavippayuttaanāsavā, siyā na vattabbā – ‘‘āsavavippayuttasāsavā’’tipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsavā’’tipi.

十一処は漏(ろ)ではない。法処はある場合は漏であり、ある場合は漏ではない。十処は有漏(うろ)である。二処(意処と法処)はある場合は有漏であり、ある場合は無漏である。十処は漏不相応である。二処はある場合は漏相応であり、ある場合は漏不相応である。十処は“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、有漏であるが漏ではない。意処は“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、ある場合は有漏であるが漏ではなく、ある場合は“有漏であるが漏ではない”と言うべきではない。法処はある場合は漏であり、かつ有漏であり、ある場合は有漏であるが漏ではなく、ある場合は“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏であるが漏ではない”とも言うべきではない。十処は“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。意処は“漏であり、かつ漏相応である”と言うべきではなく、ある場合は漏相応であるが漏ではなく、ある場合は“漏相応であるが漏ではない”と言うべきではない。法処はある場合は漏であり、かつ漏相応であり、ある場合は漏相応であるが漏ではなく、ある場合は“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。十処は漏不相応・有漏である。二処はある場合は漏不相応・有漏であり、ある場合は漏不相応・無漏であり、ある場合は“漏不相応・有漏である”とも“漏不相応・無漏である”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā no saṃyojanā. Dhammāyatanaṃ siyā saṃyojanaṃ, siyā no saṃyojanaṃ. Dasāyatanā saṃyojaniyā. Dvāyatanā siyā saṃyojaniyā, siyā asaṃyojaniyā. Dasāyatanā saṃyojanavippayuttā. Dvāyatanā siyā saṃyojanasampayuttā, siyā saṃyojanavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’ti, saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniyañcā’’ti, siyā saṃyojaniyañceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojaniyañceva no ca saṃyojana’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā saṃyojanañceva saṃyojaniyañca, siyā saṃyojaniyañceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniya’’ntipi, ‘‘saṃyojaniyañceva no ca saṃyojana’’ntipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañcā’’ti, siyā saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojana’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañca, siyā saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañcā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojana’’ntipi. Dasāyatanā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā[Pg.79]. Dvāyatanā siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā, siyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā’’tipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā’’tipi.

十一処は結(けつ)ではない。法処はある場合は結であり、ある場合は結ではない。十処は順結(じゅんけつ)である。二処はある場合は順結であり、ある場合は不順結である。十処は結不相応である。二処はある場合は結相応であり、ある場合は結不相応である。十処は“結であり、かつ順結である”と言うべきではなく、順結であるが結ではない。意処は“結であり、かつ順結である”と言うべきではなく、ある場合は順結であるが結ではなく、ある場合は“順結であるが結ではない”と言うべきではない。法処はある場合は結であり、かつ順結であり、ある場合は順結であるが結ではなく、ある場合は“結であり、かつ順結である”とも“順結であるが結ではない”とも言うべきではない。十処は“結であり、かつ結相応である”とも“結相応であるが結ではない”とも言うべきではない。意処は“結であり、かつ結相応である”と言うべきではなく、ある場合は結相応であるが結ではなく、ある場合は“結相応であるが結ではない”と言うべきではない。法処はある場合は結であり、かつ結相応であり、ある場合は結相応であるが結ではなく、ある場合は“結であり、かつ結相応である”とも“結相応であるが結ではない”とも言うべきではない。十処は結不相応・順結である。二処はある場合は結不相応・順結であり、ある場合は結不相応・不順結であり、ある場合は“結不相応・順結である”とも“結不相応・不順結である”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā no ganthā. Dhammāyatanaṃ siyā gantho, siyā no gantho. Dasāyatanā ganthaniyā. Dvāyatanā siyā ganthaniyā, siyā aganthaniyā. Dasāyatanā ganthavippayuttā. Dvāyatanā siyā ganthasampayuttā, siyā ganthavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’ti, ganthaniyā ceva no ca ganthā. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthaniyañcā’’ti, siyā ganthaniyañceva no ca gantho, siyā na vattabbaṃ – ‘‘ganthaniyañceva no ca gantho’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā gantho ceva ganthaniyañca, siyā ganthaniyañceva no ca gantho, siyā na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthaniyañcā’’tipi, ‘‘ganthaniyañceva no ca gantho’’tipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttañcā’’ti, siyā ganthasampayuttañceva no ca gantho, siyā na vattabbaṃ – ‘‘ganthasampayuttañceva no ca gantho’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā gantho ceva ganthasampayuttañca, siyā ganthasampayuttañceva no ca gantho, siyā na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttañcā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttañceva no ca gantho’’tipi. Dasāyatanā ganthavippayuttaganthaniyā. Dvāyatanā siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā ganthavippayuttaaganthaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthavippayuttaganthaniyā’’tipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniyā’’tipi.

十一処は繋(け)ではない。法処はある場合は繋であり、ある場合は繋ではない。十処は順繋(じゅんけ)である。二処はある場合は順繋であり、ある場合は不順繋である。十処は繋不相応である。二処はある場合は繋相応であり、ある場合は繋不相応である。十処は“繋であり、かつ順繋である”と言うべきではなく、順繋であるが繋ではない。意処は“繋であり、かつ順繋である”と言うべきではなく、ある場合は順繋であるが繋ではなく、ある場合は“順繋であるが繋ではない”と言うべきではない。法処はある場合は繋であり、かつ順繋であり、ある場合は順繋であるが繋ではなく、ある場合は“繋であり、かつ順繋である”とも“順繋であるが繋ではない”とも言うべきではない。十処は“繋であり、かつ繋相応である”とも“繋相応であるが繋ではない”とも言うべきではない。意処は“繋であり、かつ繋相応である”と言うべきではなく、ある場合は繋相応であるが繋ではなく、ある場合は“繋相応であるが繋ではない”と言うべきではない。法処はある場合は繋であり、かつ繋相応であり、ある場合は繋相応であるが繋ではなく、ある場合は“繋であり、かつ繋相応である”とも“繋相応であるが繋ではない”とも言うべきではない。十処は繋不相応・順繋である。二処はある場合は繋不相応・順繋であり、ある場合は繋不相応・不順繋であり、ある場合は“繋不相応・順繋である”とも“繋不相応・不順繋である”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā. Dhammāyatanaṃ siyā nīvaraṇaṃ, siyā no nīvaraṇaṃ. Dasāyatanā nīvaraṇiyā. Dvāyatanā siyā nīvaraṇiyā, siyā anīvaraṇiyā. Dasāyatanā nīvaraṇavippayuttā. Dvāyatanā siyā nīvaraṇasampayuttā, siyā nīvaraṇavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’ti, nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyañcā’’ti, siyā nīvaraṇiyañceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇiyañceva no ca nīvaraṇa’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇiyañca, siyā nīvaraṇiyañceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā [Pg.80] na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyañcā’’tipi, ‘‘nīvaraṇiyañceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañcā’’ti, siyā nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇa’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañca, siyā nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañcā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Dasāyatanā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā. Dvāyatanā siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā, siyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā’’tipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā’’tipi.

11処は暴流(ぼる)ではない、...繋(けい)ではない、...蓋(がい)ではない。法処はあるものは蓋であり、あるものは蓋ではない。10処は蓋の対象である。2処(意処と法処)はあるものは蓋の対象であり、あるものは蓋の対象ではない。10処は蓋と相応しない。2処はあるものは蓋と相応し、あるものは蓋と相応しない。10処については、“蓋であり、かつ蓋の対象である”と言うべきではなく、“蓋の対象であるが、蓋ではない”と言うべきである。意処については、“蓋であり、かつ蓋の対象である”と言うべきではない。あるものは“蓋の対象であるが、蓋ではない”であり、あるものは“蓋の対象であるが、蓋ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“蓋であり、かつ蓋の対象である”であり、あるものは“蓋の対象であるが、蓋ではない”であり、あるものは“蓋であり、かつ蓋の対象である”とも“蓋の対象であるが、蓋ではない”とも言うべきではない。10処については、“蓋であり、かつ蓋と相応する”とも“蓋と相応するが、蓋ではない”とも言うべきではない。意処については、“蓋であり、かつ蓋と相応する”と言うべきではない。あるものは“蓋と相応するが、蓋ではない”であり、あるものは“蓋と相応するが、蓋ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“蓋であり、かつ蓋と相応する”であり、あるものは“蓋と相応するが、蓋ではない”であり、あるものは“蓋であり、かつ蓋と相応する”とも“蓋と相応するが、蓋ではない”とも言うべきではない。10処は蓋と相応せず、かつ蓋の対象である。2処はあるものは蓋と相応せず、かつ蓋の対象であり、あるものは蓋と相応せず、かつ蓋の対象ではなく、あるものは“蓋と相応せず、かつ蓋の対象である”とも“蓋と相応せず、かつ蓋の対象ではない”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā no parāmāsā. Dhammāyatanaṃ siyā parāmāso, siyā no parāmāso. Dasāyatanā parāmaṭṭhā. Dvāyatanā siyā parāmaṭṭhā, siyā aparāmaṭṭhā. Dasāyatanā parāmāsavippayuttā. Manāyatanaṃ siyā parāmāsasampayuttaṃ, siyā parāmāsavippayuttaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā parāmāsasampayuttaṃ, siyā parāmāsavippayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parāmāsasampayutta’’ntipi, ‘‘parāmāsavippayutta’’ntipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’ti, ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭhañcā’’ti, siyā parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā parāmāso ceva parāmaṭṭhañca, siyā parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭhañcā’’tipi, ‘‘parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso’’tipi. Dasāyatanā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā. Dvāyatanā siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā’’tipi.

11処は執着ではない。法処はあるものは執着であり、あるものは執着ではない。10処は執着の対象である。2処はあるものは執着の対象であり、あるものは執着の対象ではない。10処は執着と相応しない。意処はあるものは執着と相応し、あるものは執着と相応しない。法処はあるものは執着と相応し、あるものは執着と相応しない。あるものは“執着と相応する”とも“執着と相応しない”とも言うべきではない。10処については、“執着であり、かつ執着の対象である”と言うべきではなく、“執着の対象であるが、執着ではない”と言うべきである。意処については、“執着であり、かつ執着の対象である”と言うべきではない。あるものは“執着の対象であるが、執着ではない”であり、あるものは“執着の対象であるが、執着ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“執着であり、かつ執着の対象である”であり、あるものは“執着の対象であるが、執着ではない”であり、あるものは“執着であり、かつ執着の対象である”とも“執着の対象であるが、執着ではない”とも言うべきではない。10処は執着と相応せず、かつ執着の対象である。2処はあるものは執着と相応せず、かつ執着の対象であり、あるものは執着と相応せず、かつ執着の対象ではなく、あるものは“執着と相応せず、かつ執着の対象である”とも“執着と相応せず、かつ執着の対象ではない”とも言うべきではない。

Dasāyatanā anārammaṇā. Manāyatanaṃ sārammaṇaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ. Manāyatanaṃ cittaṃ. Ekādasāyatanā no cittā. Ekādasāyatanā acetasikā. Dhammāyatanaṃ siyā cetasikaṃ, siyā acetasikaṃ. Dasāyatanā cittavippayuttā. Dhammāyatanaṃ siyā cittasampayuttaṃ, siyā cittavippayuttaṃ. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘cittena sampayutta’’ntipi[Pg.81], ‘‘cittena vippayutta’’ntipi. Dasāyatanā cittavisaṃsaṭṭhā. Dhammāyatanaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhaṃ, siyā cittavisaṃsaṭṭhaṃ. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘cittena saṃsaṭṭha’’ntipi, ‘‘cittena visaṃsaṭṭha’’ntipi. Chāyatanā no cittasamuṭṭhānā. Chāyatanā siyā cittasamuṭṭhānā, siyā no cittasamuṭṭhānā. Ekādasāyatanā no cittasahabhuno. Dhammāyatanaṃ siyā cittasahabhū, siyā no cittasahabhū. Ekādasāyatanā no cittānuparivattino. Dhammāyatanaṃ siyā cittānuparivatti, siyā no cittānuparivatti. Ekādasāyatanā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Dhammāyatanaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ. Ekādasāyatanā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Dhammāyatanaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Ekādasāyatanā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Dhammāyatanaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti.

10処は無対象である。意処は有対象である。法処はあるものは有対象であり、あるものは無対象である。意処は心である。11処は心ではない。11処は心所ではない。法処はあるものは心所であり、あるものは心所ではない。10処は心と相応しない。法処はあるものは心と相応し、あるものは心と相応しない。意処については、“心と相応する”とも“心と相応しない”とも言うべきではない。10処は心と離れている(心不相雑である)。法処はあるものは心と混ざり合い(心相雑であり)、あるものは心と離れている。意処については、“心と混ざり合っている”とも“心と離れている”とも言うべきではない。6処(内六処)は心等起ではない。6処(外六処)はあるものは心等起であり、あるものは心等起ではない。11処は心倶有ではない。法処はあるものは心倶有であり、あるものは心倶有ではない。11処は心随転ではない。法処はあるものは心随転であり、あるものは心随転ではない。11処は心相雑等起ではない。法処はあるものは心相雑等起であり、あるものは心相雑等起ではない。11処は心相雑等起倶有ではない。法処はあるものは心相雑等起倶有であり、あるものは心相雑等起倶有ではない。11処は心相雑等起随転ではない。法処はあるものは心相雑等起随転であり、あるものは心相雑等起随転ではない。

Chāyatanā ajjhattikā. Chāyatanā bāhirā. Navāyatanā upādā. Dvāyatanā no upādā. Dhammāyatanaṃ siyā upādā, siyā no upādā. Pañcāyatanā upādinnā. Saddāyatanaṃ anupādinnaṃ. Chāyatanā siyā upādinnā, siyā anupādinnā. Ekādasāyatanā no upādānā. Dhammāyatanaṃ siyā upādānaṃ, siyā no upādānaṃ. Dasāyatanā upādāniyā. Dvāyatanā siyā upādāniyā, siyā anupādāniyā. Dasāyatanā upādānavippayuttā. Dvāyatanā siyā upādānasampayuttā, siyā upādānavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’ti, upādāniyā ceva no ca upādānā. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘upādānañceva upādāniyañcā’’ti, siyā upādāniyañceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādāniyañceva no ca upādāna’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā upādānañceva upādāniyañca, siyā upādāniyañceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādānañceva upādāniyañcā’’tipi, ‘‘upādāniyañceva no ca upādāna’’ntipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘upādāniyañceva upādānasampayuttañcā’’ti, siyā upādānasampayuttañceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādānasampayuttañceva no ca upādāna’’nti. Dhammāyatanaṃ siyā upādānañceva upādānasampayuttañca, siyā upādānasampayuttañceva no ca upādānaṃ[Pg.82], siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādānañceva upādānasampayuttañcā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttañceva no ca upādāna’’ntipi. Dasāyatanā upādānavippayuttaupādāniyā. Dvāyatanā siyā upādānasampayuttaupādāniyā, siyā upādānavippayuttaanupādāniyā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānavippayuttaupādāniyā’’tipi, ‘‘upādānavippayuttaanupādāniyā’’tipi.

6処は内的である。6処は外的である。9処は所造である。2処は非所造である。法処はあるものは所造であり、あるものは非所造である。5処は執受である。声処は非執受である。6処はあるものは執受であり、あるものは非執受である。11処は取ではない。法処はあるものは取であり、あるものは取ではない。10処は有取である。2処はあるものは有取であり、あるものは非有取である。10処は取不相応である。2処はあるものは取相応であり、あるものは取不相応である。10処は“取であり、かつ有取である”と言うべきではなく、“有取であるが取ではない”と言うべきである。意処は“取であり、かつ有取である”と言うべきではなく、あるものは“有取であるが取ではない”であり、あるものは“有取であるが取ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“取であり、かつ有取”であり、あるものは“有取であるが取ではない”であり、あるものは“取であり、かつ有取”とも“有取であるが取ではない”とも言うべきではない。10処は“取であり、かつ取相応である”とも“取相応であるが取ではない”とも言うべきではない。意処は“有取であり、かつ取相応である”と言うべきではなく、あるものは“取相応であるが取ではない”であり、あるものは“取相応であるが取ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“取であり、かつ取相応”であり、あるものは“取相応であるが取ではない”であり、あるものは“取であり、かつ取相応”とも“取相応であるが取ではない”とも言うべきではない。10処は取不相応かつ有取である。2処はあるものは取相応かつ有取であり、あるものは取不相応かつ非有取であり、あるものは“取不相応かつ有取”とも“取不相応かつ非有取”とも言うべきではない。

Ekādasāyatanā no kilesā. Dhammāyatanaṃ siyā kileso, siyā no kileso. Dasāyatanā saṃkilesikā. Dvāyatanā siyā saṃkilesikā, siyā asaṃkilesikā. Dasāyatanā asaṃkiliṭṭhā. Dvāyatanā siyā saṃkiliṭṭhā, siyā asaṃkiliṭṭhā. Dasāyatanā kilesavippayuttā. Dvāyatanā siyā kilesasampayuttā, siyā kilesavippayuttā. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’ti, ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kilesā’’. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkilesikañcā’’ti, siyā saṃkilesikañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃkilesikañceva no ca kileso’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā kileso ceva saṃkilesikañca, siyā saṃkilesikañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkilesikañcā’’tipi, ‘‘saṃkilesikañceva no ca kileso’’tipi. Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkiliṭṭhā cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhañcā’’ti, siyā saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā kileso ceva saṃkiliṭṭhañca, siyā saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhañcā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso’’tipi.

11処は煩悩ではない。法処はあるものは煩悩であり、あるものは煩悩ではない。10処は有漏である。2処はあるものは有漏であり、あるものは無漏である。10処は不染汚である。2処はあるものは染汚であり、あるものは不染汚である。10処は煩悩不相応である。2処はあるものは煩悩相応であり、あるものは煩悩不相応である。10処は“煩悩であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、“有漏であるが煩悩ではない”と言うべきである。意処は“煩悩であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、あるものは“有漏であるが煩悩ではない”であり、あるものは“有漏であるが煩悩ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“煩悩であり、かつ有漏”であり、あるものは“有漏であるが煩悩ではない”であり、あるものは“煩悩であり、かつ有漏”とも“有漏であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。10処は“煩悩であり、かつ染汚である”とも“染汚であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。意処は“煩悩であり、かつ染汚である”と言うべきではなく、あるものは“染汚であるが煩悩ではない”であり、あるものは“染汚であるが煩悩ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“煩悩であり、かつ染汚”であり、あるものは“染汚であるが煩悩ではない”であり、あるものは“煩悩であり、かつ染汚”とも“染汚であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。

Dasāyatanā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca na kilesā’’tipi. Manāyatanaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttañcā’’ti, siyā kilesasampayuttañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kilesasampayuttañceva no ca kileso’’ti. Dhammāyatanaṃ siyā kileso ceva kilesasampayuttañca, siyā kilesasampayuttañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttañcā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttañceva no [Pg.83] ca kileso’’tipi. Dasāyatanā kilesavippayuttasaṃkilesikā. Dvāyatanā siyā kilesavippayuttasaṃkilesikā, siyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā, siyā na vattabbā – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesikā’’tipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesikā’’tipi.

10処は“煩悩であり、かつ煩悩相応である”とも“煩悩相応であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。意処は“煩悩であり、かつ煩悩相応である”と言うべきではなく、あるものは“煩悩相応であるが煩悩ではない”であり、あるものは“煩悩相応であるが煩悩ではない”と言うべきではない。法処はあるものは“煩悩であり、かつ煩悩相応”であり、あるものは“煩悩相応であるが煩悩ではない”であり、あるものは“煩悩であり、かつ煩悩相応”とも“煩悩相応であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。10処は煩悩不相応かつ有漏である。2処はあるものは煩悩不相応かつ有漏であり、あるものは煩悩不相応かつ無漏であり、あるものは“煩悩不相応かつ有漏”とも“煩悩不相応かつ無漏”とも言うべきではない。

Dasāyatanā na dassanena pahātabbā. Dvāyatanā siyā dassanena pahātabbā, siyā na dassanena pahātabbā. Dasāyatanā na bhāvanāya pahātabbā. Dvāyatanā siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā na bhāvanāya pahātabbā. Dasāyatanā na dassanena pahātabbahetukā. Dvāyatanā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā na dassanena pahātabbahetukā. Dasāyatanā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dvāyatanā siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dasāyatanā avitakkā. Dvāyatanā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Dasāyatanā avicārā. Dvāyatanā siyā savicārā, siyā avicārā. Dasāyatanā appītikā. Dvāyatanā siyā sappītikā, siyā appītikā. Dasāyatanā na pītisahagatā. Dvāyatanā siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Dasāyatanā na sukhasahagatā. Dvāyatanā siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Dasāyatanā na upekkhāsahagatā. Dvāyatanā siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā.

十処は、見(預流道)によって断ぜられるべきではない。二処(意処と法処)は、あるものは見によって断ぜられるべきであり、あるものは見によって断ぜられるべきではない。十処は、修(上三道)によって断ぜられるべきではない。二処は、あるものは修によって断ぜられるべきであり、あるものは修によって断ぜられるべきではない。十処は、見によって断ぜられるべき因を持つものではない。二処は、あるものは見によって断ぜられるべき因を持ち、あるものは見によって断ぜられるべき因を持たない。十処は、修によって断ぜられるべき因を持つものではない。二処は、あるものは修によって断ぜられるべき因を持ち、あるものは修によって断ぜられるべき因を持たない。十処は、尋がない。二処は、あるものは尋を伴い、あるものは尋がない。十処は、伺がない。二処は、あるものは伺を伴い、あるものは伺がない。十処は、喜がない。二処は、あるものは喜を伴い、あるものは喜がない。十処は、喜倶ではない。二処は、あるものは喜倶であり、あるものは喜倶ではない。十処は、楽倶ではない。二処は、あるものは楽倶であり、あるものは楽倶ではない。十処は、捨倶ではない。二処は、あるものは捨倶であり、あるものは捨倶ではない。

Dasāyatanā kāmāvacarā. Dvāyatanā siyā kāmāvacarā, siyā na kāmāvacarā. Dasāyatanā na rūpāvacarā. Dvāyatanā siyā rūpāvacarā, siyā na rūpāvacarā. Dasāyatanā na arūpāvacarā. Dvāyatanā siyā arūpāvacarā, siyā na arūpāvacarā. Dasāyatanā pariyāpannā. Dvāyatanā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā. Dasāyatanā aniyyānikā. Dvāyatanā siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Dasāyatanā aniyatā. Dvāyatanā siyā niyatā, siyā aniyatā. Dasāyatanā sauttarā. Dvāyatanā siyā sauttarā, siyā anuttarā. Dasāyatanā araṇā. Dvāyatanā siyā saraṇā, siyā araṇāti.

十処は、欲界に属する。二処は、あるものは欲界に属し、あるものは欲界に属さない。十処は、色界に属さない。二処は、あるものは色界に属し、あるものは色界に属さない。十処は、無色界に属さない。二処は、あるものは無色界に属し、あるものは無色界に属さない。十処は、繋縛されている。二処は、あるものは繋縛されており、あるものは繋縛されていない。十処は、出離させるものではない。二処は、あるものは出離させるものであり、あるものは出離させるものではない。十処は、不定である。二処は、あるものは定であり、あるものは不定である。十処は、有上である。二処は、あるものは有上であり、あるものは無上である。十処は、無諍である。二処は、あるものは有諍であり、あるものは無諍である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答門。

Āyatanavibhaṅgo niṭṭhito.

処分別、終わる。

3. Dhātuvibhaṅgo

3. 界分別。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経典の解説。

172. Cha [Pg.84] dhātuyo – pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu, ākāsadhātu, viññāṇadhātu.

172. 六界がある。すなわち、地界、水界、火界、風界、空界、識界である。

173. Tattha katamā pathavīdhātu? Pathavīdhātudvayaṃ – atthi ajjhattikā, atthi bāhirā. Tattha katamā ajjhattikā pathavīdhātu? Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ kakkhaḷattaṃ kakkhaḷabhāvo ajjhattaṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ – kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ, yaṃ vā panaññampi atthi ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ kakkhaḷattaṃ kakkhaḷabhāvo ajjhattaṃ upādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘ajjhattikā pathavīdhātu’.

173. そこで、地界とは何か。地界には二種ある。内なるものと、外なるものである。そこで、内なる地界とは何か。内なる、自己に属する、硬いもの、粗いもの、硬い状態、硬い性質であって、内なる執受されたものである。例えば、髪、毛、爪、歯、皮、肉、筋、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、大腸、小腸、胃の内容物、糞、あるいはその他、内なる、自己に属する、硬いもの、粗いもの、硬い状態、硬い性質であって、内なる執受されたものである。これを“内なる地界”という。

Tattha katamā bāhirā pathavīdhātu? Yaṃ bāhiraṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ kakkhaḷattaṃ kakkhaḷabhāvo bahiddhā anupādinnaṃ, seyyathidaṃ – ayo lohaṃ tipu sīsaṃ sajjhaṃ muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitaṅko masāragallaṃ tiṇaṃ kaṭṭhaṃ sakkharā kaṭhalaṃ bhūmi pāsāṇo pabbato, yaṃ vā panaññampi atthi bāhiraṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ kakkhaḷattaṃ kakkhaḷabhāvo bahiddhā anupādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘bāhirā pathavīdhātu’. Yā ca ajjhattikā pathavīdhātu yā ca bāhirā pathavīdhātu, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati ‘‘pathavīdhātu’’.

そこで、外なる地界とは何か。外なる、硬いもの、粗いもの、硬い状態、硬い性質であって、外なる執受されないものである。例えば、鉄、銅、錫、鉛、銀、真珠、宝石、瑠璃、貝殻、水晶、珊瑚、白銀、黄金、赤玉、瑪瑙、草、木、砂利、陶片、地面、石、山、あるいはその他、外なる、硬いもの、粗いもの、硬い状態、硬い性質であって、外なる執受されないものである。これを“外なる地界”という。内なる地界と外なる地界、これらを一括し、要約して、“地界”という。

174. Tattha katamā āpodhātu? Āpodhātudvayaṃ – atthi ajjhattikā, atthi bāhirā. Tattha katamā ajjhattikā āpodhātu? Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ āpo āpogataṃ sineho sinehagataṃ bandhanattaṃ rūpassa ajjhattaṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ – pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā muttaṃ, yaṃ vā panaññampi atthi ajjhattaṃ [Pg.85] paccattaṃ āpo āpogataṃ sineho sinehagataṃ bandhanattaṃ rūpassa ajjhattaṃ upādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘ajjhattikā āpodhātu’.

174. そこで、水界とは何か。水界には二種ある。内なるものと、外なるものである。そこで、内なる水界とは何か。内なる、自己に属する、水、水の状態、粘液、粘液の状態、色の結合性であって、内なる執受されたものである。例えば、胆汁、痰、膿、血、汗、脂肪、涙、皮脂、唾、鼻汁、関節液、尿、あるいはその他、内なる、自己に属する、水、水の状態、粘液、粘液の状態、色の結合性であって、内なる執受されたものである。これを“内なる水界”という。

Tattha katamā bāhirā āpodhātu? Yaṃ bāhiraṃ āpo āpogataṃ sineho sinehagataṃ bandhanattaṃ rūpassa bahiddhā anupādinnaṃ, seyyathidaṃ – mūlaraso khandharaso tacaraso pattaraso puppharaso phalaraso khīraṃ dadhi sappi navanītaṃ telaṃ madhu phāṇitaṃ bhummāni vā udakāni antalikkhāni vā, yaṃ vā panaññampi atthi bāhiraṃ āpo āpogataṃ sineho sinehagataṃ bandhanattaṃ rūpassa bahiddhā anupādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘bāhirā āpodhātu’. Yā ca ajjhattikā āpodhātu yā ca bāhirā āpodhātu, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati ‘‘āpodhātu’’.

そこで、外なる水界とは何か。外なる、水、水の状態、粘液、粘液の状態、色の結合性であって、外なる執受されないものである。例えば、根の液、幹の液、皮の液、葉の液、花の液、実の液、乳、凝乳、酥、生酥、油、蜜、糖蜜、あるいは地上の水、空中の水、あるいはその他、外なる、水、水の状態、粘液、粘液の状態、色の結合性であって、外なる執受されないものである。これを“外なる水界”という。内なる水界と外なる水界、これらを一括し、要約して、“水界”という。

175. Tattha katamā tejodhātu? Tejodhātudvayaṃ – atthi ajjhattikā, atthi bāhirā. Tattha katamā ajjhattikā tejodhātu? Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ usmā usmāgataṃ usumaṃ usumagataṃ ajjhattaṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ – yena ca santappati yena ca jīrīyati yena ca pariḍayhati yena ca asitapītakhāyitasāyitaṃ sammā pariṇāmaṃ gacchati, yaṃ vā panaññampi atthi ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ usmā usmāgataṃ usumaṃ usumagataṃ ajjhattaṃ upādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘ajjhattikā tejodhātu’.

175. その中で、火界(火の要素)とは何か。火界には二種類ある。内的なものと、外的なものである。その中で、内的な火界とは何か。内側にあり、自己に属し、火であり、火の状態であり、熱であり、熱の状態であり、温かさであり、温かさの状態であって、内側にあり、執受された(業によって生じた)ものである。例えば、それによって熱せられ、それによって老い(朽ち)、それによって燃え上がり、それによって食べたもの、飲んだもの、噛んだもの、味わったものが正しく消化されるもの、あるいは、その他に内側にあり、自己に属し、火であり、火の状態であり、熱であり、熱の状態であり、温かさであり、温かさの状態であって、内側にあり、執受されたものである。これを“内的な火界”という。

Tattha katamā bāhirā tejodhātu? Yaṃ bāhiraṃ tejo tejogataṃ usmā usmāgataṃ usumaṃ usumagataṃ bahiddhā anupādinnaṃ, seyyathidaṃ – kaṭṭhaggi palālaggi tiṇaggi gomayaggi thusaggi saṅkāraggi indaggi aggisantāpo sūriyasantāpo kaṭṭhasannicayasantāpo tiṇasannicayasantāpo dhaññasannicayasantāpo bhaṇḍasannicayasantāpo, yaṃ vā panaññampi atthi bāhiraṃ tejo tejogataṃ usmā usmāgataṃ usumaṃ usumagataṃ bahiddhā anupādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘bāhirā tejodhātu’. Yā ca ajjhattikā tejodhātu yā ca bāhirā tejodhātu, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati ‘‘tejodhātu’’.

その中で、外的な火界とは何か。外側にあり、火であり、火の状態であり、熱であり、熱の状態であり、温かさであり、温かさの状態であって、外側にあり、執受されない(業によらない)ものである。例えば、薪の火、藁の火、草の火、牛糞の火、籾殻の火、塵芥の火、雷火、火の熱、太陽の熱、薪の山の熱、草の山の熱、穀物の山の熱、財物の山の熱、あるいは、その他に外側にあり、火であり、火の状態であり、熱であり、熱の状態であり、温かさであり、温かさの状態であって、外側にあり、執受されないものである。これを“外的な火界”という。内的な火界と外的な火界を一つにまとめ、要約して、これを“火界”という。

176. Tattha [Pg.86] katamā vāyodhātu? Vāyodhātudvayaṃ – atthi ajjhattikā, atthi bāhirā. Tattha katamā ajjhattikā vāyodhātu? Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ vāyo vāyogataṃ thambhitattaṃ rūpassa ajjhattaṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ – uddhaṅgamā vātā adhogamā vātā kucchisayā vātā koṭṭhāsayā vātā aṅgamaṅgānusārino vātā satthakavātā khurakavātā uppalakavātā assāso passāso iti vā, yaṃ vā panaññampi atthi ajjhattaṃ paccattaṃ vāyo vāyogataṃ thambhitattaṃ rūpassa ajjhattaṃ upādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘ajjhattikā vāyodhātu’.

176. その中で、風界(風の要素)とは何か。風界には二種類ある。内的なものと、外的なものである。その中で、内的な風界とは何か。内側にあり、自己に属し、風であり、風の状態であり、形態を支持する性質(強固さ)であって、内側にあり、執受されたものである。例えば、上に向かう風、下に向かう風、腹内の風、腸内の風、肢体を巡る風、刀で切るような風、剃刀で切るような風、心臓を刺すような風、入息(吸う息)と出息(吐く息)、あるいは、その他に内側にあり、自己に属し、風であり、風の状態であり、形態を支持する性質であって、内側にあり、執受されたものである。これを“内的な風界”という。

Tattha katamā bāhirā vāyodhātu? Yaṃ bāhiraṃ vāyo vāyogataṃ thambhitattaṃ rūpassa bahiddhā anupādinnaṃ, seyyathidaṃ – puratthimā vātā pacchimā vātā uttarā vātā dakkhiṇā vātā sarajā vātā arajā vātā sītā vātā uṇhā vātā parittā vātā adhimattā vātā kāḷavātā verambhavātā pakkhavātā supaṇṇavātā tālavaṇṭavātā vidhūpanavātā, yaṃ vā panaññampi atthi bāhiraṃ vāyo vāyogataṃ thambhitattaṃ rūpassa bahiddhā anupādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘bāhirā vāyodhātu’. Yā ca ajjhattikā vāyodhātu yā ca bāhirā vāyodhātu, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati ‘‘vāyodhātu’’.

その中で、外的な風界とは何か。外側にあり、風であり、風の状態であり、形態を支持する性質であって、外側にあり、執受されないものである。例えば、東風、西風、北風、南風、塵を伴う風、塵のない風、冷風、熱風、微風、強風、黒風(嵐)、ヴェーランバ風、翼による風(鳥の羽ばたき)、金翅鳥による風、団扇の風、扇の風、あるいは、その他に外側にあり、風であり、風の状態であり、形態を支持する性質であって、外側にあり、執受されないものである。これを“外的な風界”という。内的な風界と外的な風界を一つにまとめ、要約して、これを“風界”という。

177. Tattha katamā ākāsadhātu? Ākāsadhātudvayaṃ – atthi ajjhattikā, atthi bāhirā. Tattha katamā ajjhattikā ākāsadhātu? Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ ākāso ākāsagataṃ aghaṃ aghagataṃ vivaro vivaragataṃ asamphuṭṭhaṃ maṃsalohitehi ajjhattaṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ – kaṇṇacchiddaṃ nāsacchiddaṃ mukhadvāraṃ, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṃ ajjhoharati, yattha ca asitapītakhāyitasāyitaṃ santiṭṭhati, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṃ adhobhāgaṃ nikkhamati, yaṃ vā panaññampi atthi ajjhattaṃ paccattaṃ ākāso ākāsagataṃ aghaṃ aghagataṃ vivaro vivaragataṃ asamphuṭṭhaṃ maṃsalohitehi ajjhattaṃ upādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘ajjhattikā ākāsadhātu’.

177. その中で、虚空界(空間の要素)とは何か。虚空界には二種類ある。内的なものと、外的なものである。その中で、内的な虚空界とは何か。内側にあり、自己に属し、虚空であり、虚空の状態であり、空間であり、空間の状態であり、隙間であり、隙間の状態であって、肉や血に触れず、内側にあり、執受されたものである。例えば、耳の穴、鼻の穴、口の門、それによって食べたもの、飲んだもの、噛んだもの、味わったものを飲み込み、そこに食べたもの、飲んだもの、噛んだもの、味わったものが留まり、それによって食べたもの、飲んだもの、噛んだもの、味わったものが下方へ排出されるもの、あるいは、その他に内側にあり、自己に属し、虚空であり、虚空の状態であり、空間であり、空間の状態であり、隙間であり、隙間の状態であって、肉や血に触れず、内側にあり、執受されたものである。これを“内的な虚空界”という。

Tattha katamā bāhirā ākāsadhātu? Yaṃ bāhiraṃ ākāso ākāsagataṃ aghaṃ aghagataṃ vivaro vivaragataṃ asamphuṭṭhaṃ catūhi mahābhūtehi [Pg.87] bahiddhā anupādinnaṃ – ayaṃ vuccati ‘bāhirā ākāsadhātu’. Yā ca ajjhattikā ākāsadhātu yā ca bāhirā ākāsadhātu, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā – ayaṃ vuccati ‘‘ākāsadhātu’’.

その中で、外的な虚空界とは何か。外側にあり、虚空であり、虚空の状態であり、空間であり、空間の状態であり、隙間であり、隙間の状態であって、四大種(地水火風)に触れず、外側にあり、執受されないものである。これを“外的な虚空界”という。内的な虚空界と外的な虚空界を一つにまとめ、要約して、これを“虚空界”という。

178. Tattha katamā viññāṇadhātu? Cakkhuviññāṇadhātu, sotaviññāṇadhātu, ghānaviññāṇadhātu, jivhāviññāṇadhātu, kāyaviññāṇadhātu, manoviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘viññāṇadhātu’’.

178. その中で、識界(意識の要素)とは何か。眼識界、耳識界、鼻識界、舌識界、身識界、意識界。これを“識界”という。

Imā cha dhātuyo.

これらが六界である。

179. Aparāpi cha dhātuyo – sukhadhātu, dukkhadhātu, somanassadhātu, domanassadhātu, upekkhādhātu, avijjādhātu.

179. 他にも六つの界がある。楽界、苦界、喜界、憂界、捨界、無明界である。

180. Tattha katamā sukhadhātu? Yaṃ kāyikaṃ sātaṃ kāyikaṃ sukhaṃ kāyasamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘sukhadhātu’’.

180. その中で、楽界とは何か。身体的な快さ、身体的な楽、身触から生じた快く楽な感受、身触から生じた快く楽な受があること。これを“楽界”という。

Tattha katamā dukkhadhātu? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhadhātu’’.

その中で、苦界とは何か。身体的な不快さ、身体的な苦、身触から生じた不快で苦しい感受、身触から生じた不快で苦しい受があること。これを“苦界”という。

Tattha katamā somanassadhātu? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘somanassadhātu’’.

その中で、喜界(喜受の要素)とは何か。精神的な快さ、精神的な楽、心触から生じた快く楽な感受、心触から生じた快く楽な受があること。これを“喜界”という。

Tattha katamā domanassadhātu? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘domanassadhātu’’.

“そのうち、憂の界(domanassadhātu)とは何か。心に生じる不快なもの、心に生じる苦しみ、心の接触(意触)によって生じた不快で苦しい経験、心の接触によって生じた不快で苦しい感受(受)のことである。これを‘憂の界’という。”

Tattha katamā upekkhādhātu? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhādhātu’’.

“そのうち、捨の界(upekkhādhātu)とは何か。心に生じる快でも不快でもないもの、心の接触によって生じた不苦不快の経験、心の接触によって生じた不苦不快の感受のことである。これを‘捨の界’という。”

Tattha katamā avijjādhātu? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ anabhisamayo ananubodho asambodho appaṭivedho asaṅgāhaṇā apariyogāhaṇā asamapekkhanā apaccavekkhaṇā apaccakkhakammaṃ dummejjhaṃ bālyaṃ asampajaññaṃ [Pg.88] moho pamoho sammoho avijjā avijjogho avijjāyogo avijjānusayo avijjāpariyuṭṭhānaṃ avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjādhātu’’.

“そのうち、無明の界(avijjādhātu)とは何か。不知、不見、非現観、非随覚、非覚、非通達、不領受、不遍受、不等観、不省察、不現証、愚痴、愚昧、不正知、痴、迷痴、混迷、無明、無明の暴流、無明の軛、無明の随眠、無明の纏、無明の閂、不善の根である痴のことである。これを‘無明の界’という。”

Imā cha dhātuyo.

“これらが六つの界である。”

181. Aparāpi cha dhātuyo – kāmadhātu, byāpādadhātu, vihiṃsādhātu, nekkhammadhātu, abyāpādadhātu, avihiṃsādhātu.

181. “さらに別の六つの界がある。欲界、瞋恚界、害界、出離界、無瞋界、不害界である。”

182. Tattha katamā kāmadhātu? Kāmapaṭisaṃyutto takko vitakko saṅkappo appanā byappanā cetaso abhiniropanā micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati kāmadhātu. Heṭṭhato avīcinirayaṃ pariyantaṃ karitvā uparito paranimmitavasavattī deve anto karitvā yaṃ etasmiṃ antare etthāvacarā ettha pariyāpannā khandhadhātuāyatanā rūpā vedanā saññā saṅkhārā viññāṇaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmadhātu’’.

182. “そのうち、欲界(kāmadhātu)とは何か。欲に結びついた思考、尋、思惟、安止、専注、心の安立、邪思惟のことである。これを欲界という。また、下は阿鼻地獄を限界とし、上は他化自在天を包含する、その中間にあって、そこに遊行し、そこに属する五蘊・界・処、すなわち色・受・想・行・識のことである。これを‘欲界’という。”

Tattha katamā byāpādadhātu? Byāpādapaṭisaṃyutto takko vitakko…pe… micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādadhātu’’. Dasasu vā āghātavatthūsu cittassa āghāto paṭighāto paṭighaṃ paṭivirodho kopo pakopo sampakopo doso padoso sampadoso cittassa byāpatti manopadoso kodho kujjhanā kujjhitattaṃ doso dussanā dussitattaṃ byāpatti byāpajjanā virodho paṭivirodho caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādadhātu’’.

“そのうち、瞋恚界(byāpādadhātu)とは何か。瞋恚に結びついた思考、尋、……(中略)……邪思惟のことである。これを‘瞋恚界’という。あるいは、十の怨恨の根拠(十怨事)における心の怨恨、反発、対立、違逆、憤怒、激昂、猛り、害意、憎悪、強烈な憎悪、心の変質、心の汚染、怒り、怒ること、怒っている状態、害意、害すること、害している状態、瞋恚、瞋恚の状態、違背、反抗、粗暴さ、不快、心の不満足のことである。これを‘瞋恚界’という。”

Tattha katamā vihiṃsādhātu? Vihiṃsāpaṭisaṃyutto takko vitakko…pe… micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vihiṃsādhātu’’. Idhekacco pāṇinā vā leḍḍunā vā daṇḍena vā satthena vā rajjuyā vā aññataraññatarena satte viheṭheti, yā evarūpā heṭhanā viheṭhanā hiṃsanā vihiṃsanā rosanā virosanā parūpaghāto – ayaṃ vuccati ‘‘vihiṃsādhātu’’.

“そのうち、害界(vihiṃsādhātu)とは何か。害(殺傷・虐待)に結びついた思考、尋、……(中略)……邪思惟のことである。これを‘害界’という。この世において、ある者が手、あるいは土塊、あるいは杖、あるいは武器、あるいは縄、あるいはその他の何らかの手段によって生き物を苦しめる。このような、苦しめること、虐げること、害すること、殺傷すること、悩ますこと、ひどく悩ますこと、他者を害すること。これを‘害界’という。”

Tattha katamā nekkhammadhātu? Nekkhammapaṭisaṃyutto takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘nekkhammadhātu’’. Sabbepi kusalā dhammā ‘‘nekkhammadhātu’’.

“そのうち、出離界(nekkhammadhātu)とは何か。出離に結びついた思考、尋、……(中略)……正思惟のことである。これを‘出離界’という。また、すべての善法も‘出離界’である。”

Tattha [Pg.89] katamā abyāpādadhātu? Abyāpādapaṭisaṃyutto takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘abyāpādadhātu’’. Yā sattesu metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘abyāpādadhātu’’.

“そのうち、無瞋界(abyāpādadhātu)とは何か。無瞋に結びついた思考、尋、……(中略)……正思惟のことである。これを‘無瞋界’という。生き物に対する慈しみ、慈しむこと、慈しんでいる状態、慈の心解脱のことである。これを‘無瞋界’という。”

Tattha katamā avihiṃsādhātu? Avihiṃsāpaṭisaṃyutto takko vitakko saṅkappo appanā byappanā cetaso abhiniropanā sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘avihiṃsādhātu’’. Yā sattesu karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘avihiṃsādhātu’’.

“そのうち、不害界(avihiṃsādhātu)とは何か。不害に結びついた思考、尋、思惟、安止、専注、心の安立、正思惟のことである。これを‘不害界’という。生き物に対する憐れみ(悲)、憐れむこと、憐れんでいる状態、悲の心解脱のことである。これを‘不害界’という。”

Imā cha dhātuyo.

“これらが六つの界である。”

Iti imāni tīṇi chakkāni tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā aṭṭhārasa dhātuyo honti.

“このように、これら三つの六群を一つにまとめ、要約すると、十八界となる。”

Suttantabhājanīyaṃ.

“経の分別(経分別)が終了した。”

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. “論の分別(論分別)。”

183. Aṭṭhārasa dhātuyo – cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu, sotadhātu, saddadhātu, sotaviññāṇadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, ghānaviññāṇadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, jivhāviññāṇadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, kāyaviññāṇadhātu, manodhātu, dhammadhātu, manoviññāṇadhātu.

183. “十八界とは、眼界、色界、眼識界、耳界、声界、耳識界、鼻界、香界、鼻識界、舌界、味界、舌識界、身界、触界、身識界、意界、法界、意識界の十八である。”

184. Tattha katamā cakkhudhātu? Yaṃ cakkhu catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – ayaṃ vuccati ‘‘cakkhudhātu’’.

184. “そのうち、眼界(cakkhudhātu)とは何か。四大種を原因として生じた浄色である眼……(中略)……これは空虚な村のようなものである。これを‘眼界’という。”

Tattha katamā rūpadhātu? Yaṃ rūpaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya vaṇṇanibhā…pe… rūpadhātupesā – ayaṃ vuccati ‘‘rūpadhātu’’.

“そのうち、色界(rūpadhātu)とは何か。四大種を原因として生じた色、色彩の輝き……(中略)……これが色界である。これを‘色界’という。”

Tattha katamā cakkhuviññāṇadhātu? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjācakkhuviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘cakkhuviññāṇadhātu’’.

“そのうち、眼識界(cakkhuviññāṇadhātu)とは何か。眼と色に縁じて生じる心、意、意性、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する眼識界のことである。これを‘眼識界’という。”

Tattha [Pg.90] katamā sotadhātu? Yaṃ sotaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – ayaṃ vuccati ‘‘sotadhātu’’.

“そのうち、耳界(sotadhātu)とは何か。四大種を原因として生じた浄色である耳……(中略)……これは空虚な村のようなものである。これを‘耳界’という。”

Tattha katamā saddadhātu? Yo saddo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho…pe… saddadhātupesā – ayaṃ vuccati ‘‘saddadhātu’’.

“そのうち、声界(saddadhātu)とは何か。四大種を原因として生じた、不可視で有対(抵抗のある)の声……(中略)……これが声界である。これを‘声界’という。”

Tattha katamā sotaviññāṇadhātu? Sotañca paṭicca sadde ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāsotaviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘sotaviññāṇadhātu’’.

“そのうち、耳識界(sotaviññāṇadhātu)とは何か。耳と声に縁じて生じる心、意、意性、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する耳識界のことである。これを‘耳識界’という。”

Tattha katamā ghānadhātu? Yaṃ ghānaṃ catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – ayaṃ vuccati ‘‘ghānadhātu’’.

そのうち、鼻界(びかい)とは何か。四大種に依って生じた浄色(じょうしき)である鼻、…(中略)…空虚な村のようなもの、これが“鼻界”と言われる。

Tattha katamā gandhadhātu? Yo gandho catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho…pe… gandhadhātupesā – ayaṃ vuccati ‘‘gandhadhātu’’.

そのうち、香界(こうかい)とは何か。四大種に依って生じた、不可視で対抗性のある香、…(中略)…香界、これが“香界”と言われる。

Tattha katamā ghānaviññāṇadhātu? Ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāghānaviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘ghānaviññāṇadhātu’’.

そのうち、鼻識界(びしきかい)とは何か。鼻と香とに縁じて生じる心、意(い)、意(い)の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する鼻識界、これが“鼻識界”と言われる。

Tattha katamā jivhādhātu? Yā jivhā catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – ayaṃ vuccati ‘‘jivhādhātu’’.

そのうち、舌界(ぜっかい)とは何か。四大種に依って生じた浄色である舌、…(中略)…空虚な村のようなもの、これが“舌界”と言われる。

Tattha katamā rasadhātu? Yo raso catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya anidassano sappaṭigho…pe… rasadhātupesā – ayaṃ vuccati ‘‘rasadhātu’’.

そのうち、味界(みかい)とは何か。四大種に依って生じた、不可視で対抗性のある味、…(中略)…味界、これが“味界”と言われる。

Tattha katamā jivhāviññāṇadhātu? Jivhañca paṭicca rase ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjājivhāviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘jivhāviññāṇadhātu’’.

そのうち、舌識界(ぜっしきかい)とは何か。舌と味とに縁じて生じる心、意、意の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する舌識界、これが“舌識界”と言われる。

Tattha katamā kāyadhātu? Yo kāyo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – ayaṃ vuccati ‘‘kāyadhātu’’.

そのうち、身界(しんかい)とは何か。四大種に依って生じた浄色である身、…(中略)…空虚な村のようなもの、これが“身界”と言われる。

Tattha [Pg.91] katamā phoṭṭhabbadhātu? Pathavīdhātu…pe… phoṭṭhabbadhātupesā – ayaṃ vuccati ‘‘phoṭṭhabbadhātu’’.

そのうち、触界(そくかい)とは何か。地界…(中略)…触界、これが“触界”と言われる。

Tattha katamā kāyaviññāṇadhātu? Kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjākāyaviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘kāyaviññāṇadhātu’’.

そのうち、身識界(しんしきかい)とは何か。身と触とに縁じて生じる心、意、意の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する身識界、これが“身識界”と言われる。

Tattha katamā manodhātu? Cakkhuviññāṇadhātuyā uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanodhātu; sotaviññāṇadhātuyā…pe… ghānaviññāṇadhātuyā…pe… jivhāviññāṇadhātuyā…pe… kāyaviññāṇadhātuyā uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanodhātu sabbadhammesu vā pana paṭhamasamannāhāro uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanodhātu – ayaṃ vuccati ‘‘manodhātu’’.

そのうち、意界(いかい)とは何か。眼識界が生じて滅した直後に生じる心、意、意の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する意界。耳識界…(中略)…鼻識界…(中略)…舌識界…(中略)…身識界が生じて滅した直後に生じる心、意、意の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する意界。あるいはまた、すべての諸法における最初の注意(作意)として生じる心、意、意の働き、心臓、清浄なもの、意、意処、意根、識、識蘊、およびそれに対応する意界、これが“意界”と言われる。

Tattha katamā dhammadhātu? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, yañca rūpaṃ anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ, asaṅkhatā ca dhātu.

そのうち、法界(ほうかい)とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、および不可視で無対抗であり法処に含まれるところの形態(色)、ならびに無為界である。

Tattha katamo vedanākkhandho? Ekavidhena vedanākkhandho – phassasampayutto. Duvidhena vedanākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko. Tividhena vedanākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe… evaṃ dasavidhena vedanākkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena vedanākkhandho. Ayaṃ vuccati ‘‘vedanākkhandho’’.

そのうち、受蘊(じゅうん)とは何か。一元的には、受蘊は触と相応するものである。二元的には、受蘊には有因のものがあり、無因のものがある。三元的には、受蘊には善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…(中略)…このように十元的、…(中略)…このように多種多様な受蘊がある。これが“受蘊”と言われる。

Tattha katamo saññākkhandho? Ekavidhena saññākkhandho – phassasampayutto. Duvidhena saññākkhandho – atthi sahetuko, atthi ahetuko. Tividhena saññākkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe… evaṃ dasavidhena saññākkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena saññākkhandho. Ayaṃ vuccati ‘‘saññākkhandho’’.

そのうち、想蘊(そううん)とは何か。一元的には、想蘊は触と相応するものである。二元的には、想蘊には有因のものがあり、無因のものがある。三元的には、想蘊には善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…(中略)…このように十元的、…(中略)…このように多種多様な想蘊がある。これが“想蘊”と言われる。

Tattha katamo saṅkhārakkhandho? Ekavidhena saṅkhārakkhandho – cittasampayutto. Duvidhena saṅkhārakkhandho – atthi hetu, atthi ahetu. Tividhena saṅkhārakkhandho – atthi kusalo, atthi akusalo, atthi abyākato…pe… evaṃ [Pg.92] dasavidhena saṅkhārakkhandho…pe… evaṃ bahuvidhena saṅkhārakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārakkhandho’’.

そのうち、行蘊(ぎょううん)とは何か。一元的には、行蘊は心と相応するものである。二元的には、行蘊には因(因そのもの)であるものがあり、因でないものがある。三元的には、行蘊には善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。…(中略)…このように十元的、…(中略)…このように多種多様な行蘊がある。これが“行蘊”と言われる。

Tattha katamaṃ rūpaṃ anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ? Itthindriyaṃ…pe… kabaḷīkāro āhāro – idaṃ vuccati rūpaṃ ‘‘anidassanaappaṭighaṃ dhammāyatanapariyāpannaṃ’’.

そのうち、不可視で無対抗であり法処に含まれる形態(色)とは何か。女根…(中略)…段食(だんじき)、これが“不可視で無対抗であり法処に含まれる形態”と言われる。

Tattha katamā asaṅkhatā dhātu? Rāgakkhayo, dosakkhayo, mohakkhayo – ayaṃ vuccati ‘‘asaṅkhatā dhātu’’. Ayaṃ vuccati ‘‘dhammadhātu’’.

そのうち、無為界(むいかい)とは何か。貪の滅尽、瞋の滅尽、痴の滅尽である。これが“無為界”と言われる。これが“法界”と言われる。

Tattha katamā manoviññāṇadhātu? Cakkhuviññāṇadhātuyā uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati manodhātu, manodhātuyā uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu; sotaviññāṇadhātuyā…pe… ghānaviññāṇadhātuyā …pe… jivhāviññāṇadhātuyā…pe… kāyaviññāṇadhātuyā uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati manodhātu, manodhātuyāpi uppajjitvā niruddhasamanantarā uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu manañca paṭicca dhamme ca uppajjati cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanoviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘manoviññāṇadhātu’’.

そこにおいて、意意識界とは何か。眼識界が生じて滅した直後に意界が生じ、意界が生じて滅した直後に生じる心、意、意性……(中略)……それに応じた意意識界である。耳識界……(中略)……鼻識界……(中略)……舌識界……(中略)……身識界が生じて滅した直後に意界が生じ、意界が生じて滅した直後に生じる心、意、意性……(中略)……それに応じた意意識界である。また、意と法とを縁じて生じる心、意、意性、心臓、清浄、意、意処、意根、識、識蘊、それに応じた意意識界、これを‘意意識界’という。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニーヤ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(パンハー・プッチャカ)。

Aṭṭhārasa dhātuyo – cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu, sotadhātu, saddadhātu, sotaviññāṇadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, ghānaviññāṇadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, jivhāviññāṇadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, kāyaviññāṇadhātu, manodhātu, dhammadhātu, manoviññāṇadhātu.

十八界、すなわち、眼界、色界、眼識界、耳界、声界、耳識界、鼻界、香界、鼻識界、舌界、味界、舌識界、身界、触界、身識界、意界、法界、意意識界である。

186. Aṭṭhārasannaṃ dhātūnaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

186. 十八界のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……(中略)……いくつが有諍(うじょう)であり、いくつが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

187. Soḷasa [Pg.93] dhātuyo abyākatā. Dve dhātuyo siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Dasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘sukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi. Pañca dhātuyo adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Kāyaviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā. Manoviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Dhammadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā, siyā na vattabbā – ‘‘sukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi.

187. 十六界は無記である。二界(意意識界と法界)は、あるいは善であり、あるいは不善であり、あるいは無記である。十界(五根と五境)は、‘楽受と相応する’とも、‘苦受と相応する’とも、‘不苦不楽受と相応する’とも記述できない。五界(眼・耳・鼻・舌・意の各界)は不苦不楽受と相応する。身識界は、あるいは楽受と相応し、あるいは苦受と相応する。意意識界は、あるいは楽受と相応し、あるいは苦受と相応し、あるいは不苦不楽受と相応する。法界は、あるいは楽受と相応し、あるいは苦受と相応し、あるいは不苦不楽受と相応する。あるいは、‘楽受と相応する’とも、‘苦受と相応する’とも、‘不苦不楽受と相応する’とも記述できない。

Dasa dhātuyo nevavipākanavipākadhammadhammā. Pañca dhātuyo vipākā. Manodhātu siyā vipākā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Dve dhātuyo siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

十界は異熟(いじゅく)でもなく異熟法(いじゅくほう)でもない。五界(五識界)は異熟である。意界は、あるいは異熟であり、あるいは異熟でもなく異熟法でもない。二界(意意識界と法界)は、あるいは異熟であり、あるいは異熟法であり、あるいは異熟でもなく異熟法でもない。

Dasa dhātuyo upādinnupādāniyā. Saddadhātu anupādinnupādāniyā. Pañca dhātuyo siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā. Dve dhātuyo siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

十界は執受(しゅうじゅ)かつ取(しゅ)の対象である。声界は非執受かつ取の対象である。五界は、あるいは執受かつ取の対象であり、あるいは非執受かつ取の対象である。二界は、あるいは執受かつ取の対象であり、あるいは非執受かつ取の対象であり、あるいは非執受かつ非取の対象である。

Soḷasa dhātuyo asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā. Dve dhātuyo siyā saṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Pannarasa dhātuyo avitakkaavicārā. Manodhātu savitakkasavicārā. Manoviññāṇadhātu siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Dhammadhātu siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā, siyā na vattabbā – ‘‘savitakkasavicārā’’tipi, ‘‘avitakkavicāramattā’’tipi, ‘‘avitakkaavicārā’’tipi. Dasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi. Pañca dhātuyo upekkhāsahagatā. Kāyaviññāṇadhātu na pītisahagatā, siyā [Pg.94] sukhasahagatā, na upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā – ‘‘sukhasahagatā’’ti. Dve dhātuyo siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi.

十六界は不汚(ふお)かつ雑染(ぞうぜん)の対象である。二界は、あるいは雑染かつ雑染の対象であり、あるいは不汚かつ雑染の対象であり、あるいは不汚かつ非雑染の対象である。十五界は無尋無伺(むじんむし)である。意界は有尋有伺(うじんうし)である。意意識界は、あるいは有尋有伺であり、あるいは無尋唯伺(むじんゆいし)であり、あるいは無尋無伺である。法界は、あるいは有尋有伺であり、あるいは無尋唯伺であり、あるいは無尋無伺であり、あるいは‘有尋有伺’とも‘無尋唯伺’とも‘無尋無伺’とも記述できない。十界は、‘喜倶(きぐ)’とも‘楽倶(らくぐ)’とも‘捨倶(しゃぐ)’とも記述できない。五界は捨倶である。身識界は喜倶ではなく、あるいは楽倶であり、捨倶ではない。あるいは‘楽倶’とは記述できない。二界は、あるいは喜倶であり、あるいは楽倶であり、あるいは捨倶であり、あるいは‘喜倶’とも‘楽倶’とも‘捨倶’とも記述できない。

Soḷasa dhātuyo neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Dve dhātuyo siyā dassanena pahātabbā, siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Soḷasa dhātuyo neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dve dhātuyo siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Soḷasa dhātuyo nevācayagāmināpacayagāmino. Dve dhātuyo siyā ācayagāmino, siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Soḷasa dhātuyo nevasekkhanāsekkhā. Dve dhātuyo siyā sekkhā, siyā asekkhā, siyā nevasekkhanāsekkhā.

十六界は見(けん)によって断じられるべきものでもなく、修(しゅ)によって断じられるべきものでもない。二界は、あるいは見によって断じられるべきものであり、あるいは修によって断じられるべきものであり、あるいは見によっても修によっても断じられるべきものではない。十六界は見によって断じられるべき因(いん)を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。二界は、あるいは見によって断じられるべき因を持つものであり、あるいは修によって断じられるべき因を持つものであり、あるいは見によっても修によっても断じられるべき因を持つものではない。十六界は積集(しゃくじゅう)へと導くものでもなく、分散(ぶんさん)へと導くものでもない。二界は、あるいは積集へと導くものであり、あるいは分散へと導くものであり、あるいは積集へと導くものでも分散へと導くものでもない。十六界は有学(うがく)でもなく無学(むがく)でもない。二界は、あるいは有学であり、あるいは無学であり、あるいは有学でもなく無学でもない。

Soḷasa dhātuyo parittā. Dve dhātuyo siyā parittā, siyā mahaggatā, siyā appamāṇā. Dasa dhātuyo anārammaṇā. Cha dhātuyo parittārammaṇā. Dve dhātuyo siyā parittārammaṇā, siyā mahaggatārammaṇā, siyā appamāṇārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘parittārammaṇā’’tipi, ‘‘mahaggatārammaṇā’’tipi, ‘‘appamāṇārammaṇā’’tipi. Soḷasa dhātuyo majjhimā. Dve dhātuyo siyā hīnā, siyā majjhimā, siyā paṇītā. Soḷasa dhātuyo aniyatā. Dve dhātuyo siyā micchattaniyatā, siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā.

16界は限定的(小)である。2界(意識界と法界)は、あるいは限定的であり、あるいは広大であり、あるいは無量である。10界(色界など)は無対象である。6界(意界と五識界)は限定的な対象を持つ。2界は、あるいは限定的な対象を持ち、あるいは広大な対象を持ち、あるいは無量の対象を持ち、あるいは“限定的な対象を持つ”とも“広大な対象を持つ”とも“無量の対象を持つ”とも言えない。16界は中等である。2界は、あるいは劣悪であり、あるいは中等であり、あるいは勝妙である。16界は不定である。2界は、あるいは邪性決定であり、あるいは正性決定であり、あるいは不定である。

Dasa dhātuyo anārammaṇā. Cha dhātuyo na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi. Dve dhātuyo siyā maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi. Dasa dhātuyo siyā uppannā, siyā uppādino, siyā na vattabbā – ‘‘anuppannā’’ti. Saddadhātu siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā na vattabbā – ‘‘uppādinī’’ti. Cha dhātuyo siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Dhammadhātu siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādinī, siyā na vattabbā – ‘‘uppannā’’tipi, ‘‘anuppannā’’tipi, ‘‘uppādinī’’tipi.

10界は無対象である。6界は“道対象である”とも“道因である”とも“道増上である”とも言えない。2界は、あるいは道対象であり、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは“道対象である”とも“道因である”とも“道増上である”とも言えない。10界は、あるいは既生(生じた)であり、あるいは生起性(生じさせるもの)であり、“未生である”とは言えない。声界は、あるいは既生であり、あるいは未生であり、“生起性である”とは言えない。6界は、あるいは既生であり、あるいは未生であり、あるいは生起性である。法界は、あるいは既生であり、あるいは未生であり、あるいは生起性であり、あるいは“既生である”とも“未生である”とも“生起性である”とも言えない。

Sattarasa [Pg.95] dhātuyo siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Dhammadhātu siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā, siyā na vattabbā – ‘‘atītā’’tipi, ‘‘anāgatā’’tipi, ‘‘paccuppannā’’tipi. Dasa dhātuyo anārammaṇā. Cha dhātuyo paccuppannārammaṇā. Dve dhātuyo siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi, ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi; siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā.

17界は、あるいは過去であり、あるいは未来であり、あるいは現在である。法界は、あるいは過去であり、あるいは未来であり、あるいは現在であり、あるいは“過去である”とも“未来である”とも“現在である”とも言えない。10界は無対象である。6界は現在対象を持つ。2界は、あるいは過去対象を持ち、あるいは未来対象を持ち、あるいは現在対象を持ち、あるいは“過去対象を持つ”とも“未来対象を持つ”とも“現在対象を持つ”とも言えない。あるいは内(自己)であり、あるいは外(他)であり、あるいは内外である。

Dasa dhātuyo anārammaṇā. Cha dhātuyo siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā. Dve dhātuyo siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘ajjhattārammaṇā’’tipi, ‘‘bahiddhārammaṇā’’tipi, ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇā’’tipi. Rūpadhātu sanidassanasappaṭighā. Nava dhātuyo anidassanaappaṭighā. Aṭṭha dhātuyo anidassanaappaṭighā.

10界は無対象である。6界は、あるいは内対象を持ち、あるいは外対象を持ち、あるいは内外対象を持つ。2界は、あるいは内対象を持ち、あるいは外対象を持ち、あるいは内外対象を持ち、あるいは“内対象を持つ”とも“外対象を持つ”とも“内外対象を持つ”とも言えない。色界は、有見有対(可視的で抵抗がある)である。9界は、無見有対(不可視で抵抗がある)である。8界は、無見無対(不可視で抵抗がない)である。

2. Dukaṃ

2. 二法(デュカ)。

188. Sattarasa dhātuyo na hetū. Dhammadhātu siyā hetu, siyā na hetu. Soḷasa dhātuyo ahetukā. Dve dhātuyo siyā sahetukā, siyā ahetukā. Soḷasa dhātuyo ahetukā. Dve dhātuyo siyā sahetukā, siyā ahetukā. Soḷasa dhātuyo hetuvippayuttā. Dve dhātuyo siyā hetusampayuttā, siyā hetuvippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘hetu ceva sahetukā cā’’tipi, ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘hetu ceva sahetukā cā’’ti, siyā sahetukā ceva na ca hetu, siyā na vattabbā – ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’ti. Dhammadhātu siyā hetu ceva sahetukā ca, siyā sahetukā ceva na ca hetu, siyā na vattabbā – ‘‘hetu ceva sahetukā cā’’tipi, ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’tipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’tipi, ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘hetu ceva hetusampayuttā cā’’ti, siyā hetusampayuttā ceva na ca hetu, siyā na vattabbā – ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’ti. Dhammadhātu siyā hetu ceva hetusampayuttā ca, siyā hetusampayuttā ceva na ca hetu, siyā na vattabbā – ‘‘hetu ceva hetusampayuttā [Pg.96] cā’’tipi, ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’tipi. Soḷasa dhātuyo na hetuahetukā. Manoviññāṇadhātu siyā na hetusahetukā, siyā na hetuahetukā. Dhammadhātu siyā na hetusahetukā, siyā na hetuahetukā, siyā na vattabbā – ‘‘na hetusahetukā’’tipi, ‘‘na hetuahetukā’’tipi.

188. 17界は因ではない。法界は、あるいは因であり、あるいは因ではない。16界は無因である。2界は、あるいは有因であり、あるいは無因である。16界は因不相応である。2界は、あるいは因相応であり、あるいは因不相応である。16界は“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが、因ではない”とも言えない。意識界は“因であり、かつ有因である”とは言えず、あるいは“有因であるが、因ではない”であり、あるいは“有因であるが、因ではない”とも言えない。法界は、あるいは“因であり、かつ有因である”であり、あるいは“有因であるが、因ではない”であり、あるいは“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが、因ではない”とも言えない。16界は“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが、因ではない”とも言えない。意識界は“因であり、かつ因相応である”とは言えず、あるいは“因相応であるが、因ではない”であり、あるいは“因相応であるが、因ではない”とも言えない。法界は、あるいは“因であり、かつ因相応である”であり、あるいは“因相応であるが、因ではない”であり、あるいは“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが、因ではない”とも言えない。16界は“因ではなく、かつ無因である”。意識界は、あるいは“因ではなく、かつ有因である”であり、あるいは“因ではなく、かつ無因である”である。法界は、あるいは“因ではなく、かつ有因である”であり、あるいは“因ではなく、かつ無因である”であり、あるいは“因ではなく、かつ有因である”とも“因ではなく、かつ無因である”とも言えない。

Sattarasa dhātuyo sappaccayā. Dhammadhātu siyā sappaccayā, siyā appaccayā. Sattarasa dhātuyo saṅkhatā. Dhammadhātu siyā saṅkhatā, siyā asaṅkhatā. Rūpadhātu sanidassanā. Sattarasa dhātuyo anidassanā. Dasa dhātuyo sappaṭighā. Aṭṭha dhātuyo appaṭighā. Dasa dhātuyo rūpā. Satta dhātuyo arūpā. Dhammadhātu siyā rūpā, siyā arūpā. Soḷasa dhātuyo lokiyā. Dve dhātuyo siyā lokiyā, siyā lokuttarā; kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

17界は有縁(縁によって生じるもの)である。法界は、あるいは有縁であり、あるいは無縁である。17界は有為である。法界は、あるいは有為であり、あるいは無為である。色界は有見である。17界は無見である。10界は有対である。8界は無対である。10界は色(物質的)である。7界は非色(精神的)である。法界は、あるいは色であり、あるいは非色である。16界は世間的である。2界は、あるいは世間的であり、あるいは出世間的である。あるものによって認識され、あるものによっては認識されない。

Sattarasa dhātuyo no āsavā. Dhammadhātu siyā āsavā, siyā no āsavā. Soḷasa dhātuyo sāsavā. Dve dhātuyo siyā sāsavā, siyā anāsavā. Soḷasa dhātuyo āsavavippayuttā. Dve dhātuyo siyā āsavasampayuttā, siyā āsavavippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘āsavo ceva sāsavā cā’’ti, siyā sāsavā ceva no ca āsavo, siyā na vattabbā – ‘‘sāsavā ceva no ca āsavo’’ti. Dhammadhātu siyā āsavo ceva sāsavā ca, siyā sāsavā ceva no ca āsavo, siyā na vattabbā – ‘‘āsavo ceva sāsavā cā’’tipi, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavo’’tipi.

17の界は漏(ろ)ではない。法界はある場合には漏であり、ある場合には漏ではない。16の界は有漏(うろ)である。2つの界(意識界と法界)はある場合には有漏であり、ある場合には無漏(むろ)である。16の界は漏不相応である。2つの界はある場合には漏相応であり、ある場合には漏不相応である。16の界については、“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、“有漏であり、かつ漏ではない”と言うべきである。意識界については、“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、ある場合には“有漏であり、かつ漏ではない”と言い、ある場合には“有漏であり、かつ漏ではない”と言うべきではない。法界については、ある場合には“漏であり、かつ有漏である”と言い、ある場合には“有漏であり、かつ漏ではない”と言い、ある場合には“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。

Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttā cā’’ti, siyā āsavasampayuttā ceva no ca āsavo, siyā na vattabbā – ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavo’’ti. Dhammadhātu siyā āsavo ceva āsavasampayuttā ca, siyā āsavasampayuttā ceva no ca āsavo, siyā na vattabbā – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavo’’tipi. Soḷasa dhātuyo āsavavippayuttasāsavā. Dve dhātuyo siyā āsavavippayuttasāsavā, siyā āsavavippayuttaanāsavā[Pg.97], siyā na vattabbā – ‘‘āsavavippayuttasāsavā’’tipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsavā’’tipi.

16の界については、“漏であり、かつ漏相応である”とも、“漏相応であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。意識界については、“漏であり、かつ漏相応である”と言うべきではなく、ある場合には“漏相応であり、かつ漏ではない”と言い、ある場合には“漏相応であり、かつ漏ではない”と言うべきではない。法界については、ある場合には“漏であり、かつ漏相応である”と言い、ある場合には“漏相応であり、かつ漏ではない”と言い、ある場合には“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。16の界は漏不相応・有漏である。2つの界はある場合には漏不相応・有漏であり、ある場合には漏不相応・無漏であり、ある場合には“漏不相応・有漏”とも“漏不相応・無漏”とも言うべきではない。

Sattarasa dhātuyo no saṃyojanā. Dhammadhātu siyā saṃyojanaṃ, siyā no saṃyojanaṃ. Soḷasa dhātuyo saṃyojaniyā. Dve dhātuyo siyā saṃyojaniyā, siyā asaṃyojaniyā. Soḷasa dhātuyo saṃyojanavippayuttā. Dve dhātuyo siyā saṃyojanasampayuttā, siyā saṃyojanavippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’ti, saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniyā cā’’ti, siyā saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojana’’nti. Dhammadhātu siyā saṃyojanañceva saṃyojaniyā ca, siyā saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojaniyā cā’’tipi, ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojana’’ntipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttā cā’’ti, siyā saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojana’’nti. Dhammadhātu siyā saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttā ca, siyā saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttā cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojana’’ntipi. Soḷasa dhātuyo saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā. Dve dhātuyo siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā, siyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā’’tipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā’’tipi.

17の界は結(けつ)ではない。法界はある場合には結であり、ある場合には結ではない。16の界は順結(じゅんけつ)である。2つの界はある場合には順結であり、ある場合には不順結である。16の界は結不相応である。2つの界はある場合には結相応であり、ある場合には結不相応である。16の界については、“結であり、かつ順結である”と言うべきではなく、“順結であり、かつ結ではない”と言うべきである。意識界については、“結であり、かつ順結である”と言うべきではなく、ある場合には“順結であり、かつ結ではない”と言い、ある場合には“順結であり、かつ結ではない”と言うべきではない。法界については、ある場合には“結であり、かつ順結である”と言い、ある場合には“順結であり、かつ結ではない”と言い、ある場合には“結であり、かつ順結である”とも“順結であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。16の界については、“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。意識界については、“結であり、かつ結相応である”と言うべきではなく、ある場合には“結相応であり、かつ結ではない”と言い、ある場合には“結相応であり、かつ結ではない”と言うべきではない。法界については、ある場合には“結であり、かつ結相応である”と言い、ある場合には“結相応であり、かつ結ではない”と言い、ある場合には“結であり、かつ結相応である”とも“結相応であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。16の界は結不相応・順結である。2つの界はある場合には結不相応・順結であり、ある場合には結不相応・不順結であり、ある場合には“結不相応・順結”とも“結不相応・不順結”とも言うべきではない。

Sattarasa dhātuyo no ganthā. Dhammadhātu siyā gantho, siyā no gantho. Soḷasa dhātuyo ganthaniyā. Dve dhātuyo siyā ganthaniyā, siyā aganthaniyā. Soḷasa dhātuyo ganthavippayuttā. Dve dhātuyo siyā ganthasampayuttā, siyā ganthavippayuttā. Soḷasa dhātuyo [Pg.98] na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’ti, ganthaniyā ceva no ca ganthā. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘gantho ceva ganthaniyā cā’’ti, siyā ganthaniyā ceva no ca gantho, siyā na vattabbā – ‘‘ganthaniyā ceva no ca gantho’’ti. Dhammadhātu siyā gantho ceva ganthaniyā ca, siyā ganthaniyā ceva no ca gantho, siyā na vattabbā – ‘‘gantho ceva ganthaniyā cā’’tipi, ‘‘ganthaniyā ceva no ca gantho’’tipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttā cā’’ti, siyā ganthasampayuttā ceva no ca gantho, siyā na vattabbā – ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca gantho’’ti. Dhammadhātu siyā gantho ceva ganthasampayuttā ca, siyā ganthasampayuttā ceva no ca gantho, siyā na vattabbā – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttā cā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca gantho’’tipi. Soḷasa dhātuyo ganthavippayuttaganthaniyā. Dve dhātuyo siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā ganthavippayuttaaganthaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthavippayuttaganthaniyā’’tipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniyā’’tipi.

十七界は結ではない。法界はあるときは結であり、あるときは結ではない。十六界は有結である。二界はあるときは有結であり、あるときは無結である。十六界は結不相応である。二界はあるときは結相応であり、あるときは結不相応である。十六界は“結であり、かつ有結である”と言うべきではなく、有結ではあるが結ではない。意識界は“結であり、かつ有結である”と言うべきではなく、あるときは有結ではあるが結ではなく、あるときは“有結ではあるが結ではない”と言うべきではない。法界はあるときは結であり、かつ有結であり、あるときは有結ではあるが結ではなく、あるときは“結であり、かつ有結である”とも“有結ではあるが結ではない”とも言うべきではない。十六界は“結であり、かつ結相応である”とも“結相応ではあるが結ではない”とも言うべきではない。意識界は“結であり、かつ結相応である”と言うべきではなく、あるときは結相応ではあるが結ではなく、あるときは“結相応ではあるが結ではない”と言うべきではない。法界はあるときは結であり、かつ結相応であり、あるときは結相応ではあるが結ではなく、あるときは“結であり、かつ結相応である”とも“結相応ではあるが結ではない”とも言うべきではない。十六界は結不相応かつ有結である。二界はあるときは結不相応かつ有結であり、あるときは結不相応かつ無結であり、あるときは“結不相応かつ有結である”とも“結不相応かつ無結である”とも言うべきではない。

Sattarasa dhātuyo no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā. Dhammadhātu siyā nīvaraṇaṃ, siyā no nīvaraṇaṃ. Soḷasa dhātuyo nīvaraṇiyā. Dve dhātuyo siyā nīvaraṇiyā, siyā anīvaraṇiyā. Soḷasa dhātuyo nīvaraṇavippayuttā. Dve dhātuyo siyā nīvaraṇasampayuttā, siyā nīvaraṇavippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’ti, nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyā cā’’ti, siyā nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇa’’nti. Dhammadhātu siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇiyā ca, siyā nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇiyā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttā cā’’ti, siyā nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no [Pg.99] ca nīvaraṇa’’nti. Dhammadhātu siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttā ca, siyā nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Soḷasa dhātuyo nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā. Dve dhātuyo siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā, siyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā’’tipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā’’tipi.

十七界は瀑流ではない。…(中略)…軛ではない。…(中略)…蓋ではない。法界はあるときは蓋であり、あるときは蓋ではない。十六界は有蓋である。二界はあるときは有蓋であり、あるときは無蓋である。十六界は蓋不相応である。二界はあるときは蓋相応であり、あるときは蓋不相応である。十六界は“蓋であり、かつ有蓋である”と言うべきではなく、有蓋ではあるが蓋ではない。意識界は“蓋であり、かつ有蓋である”と言うべきではなく、あるときは有蓋ではあるが蓋ではなく、あるときは“有蓋ではあるが蓋ではない”と言うべきではない。法界はあるときは蓋であり、かつ有蓋であり、あるときは有蓋ではあるが蓋ではなく、あるときは“蓋であり、かつ有蓋である”とも“有蓋ではあるが蓋ではない”とも言うべきではない。十六界は“蓋であり、かつ蓋相応である”とも“蓋相応ではあるが蓋ではない”とも言うべきではない。意識界は“蓋であり、かつ蓋相応である”と言うべきではなく、あるときは蓋相応ではあるが蓋ではなく、あるときは“蓋相応ではあるが蓋ではない”と言うべきではない。法界はあるときは蓋であり、かつ蓋相応であり、あるときは蓋相応ではあるが蓋ではなく、あるときは“蓋であり、かつ蓋相応である”とも“蓋相応ではあるが蓋ではない”とも言うべきではない。十六界は蓋不相応かつ有蓋である。二界はあるときは蓋不相応かつ有蓋であり、あるときは蓋不相応かつ無蓋であり、あるときは“蓋不相応かつ有蓋である”とも“蓋不相応かつ無蓋である”とも言うべきではない。

Sattarasa dhātuyo no parāmāsā. Dhammadhātu siyā parāmāso, siyā no parāmāso. Soḷasa dhātuyo parāmaṭṭhā. Dve dhātuyo siyā parāmaṭṭhā, siyā aparāmaṭṭhā. Soḷasa dhātuyo parāmāsavippayuttā. Manoviññāṇadhātu siyā parāmāsasampayuttā, siyā parāmāsavippayuttā. Dhammadhātu siyā parāmāsasampayuttā, siyā parāmāsavippayuttā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsasampayuttā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttā’’tipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cāti parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭhā cā’’ti, siyā parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāso, siyā na vattabbā – ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāso’’ti. Dhammadhātu siyā parāmāso ceva parāmaṭṭhā ca, siyā parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāso, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭhā cā’’tipi, ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāso’’tipi. Soḷasa dhātuyo parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā. Dve dhātuyo siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā’’tipi.

十七界は執取ではない。法界はあるときは執取であり、あるときは執取ではない。十六界は所執取である。二界はあるときは所執取であり、あるときは非所執取である。十六界は執取不相応である。意識界はあるときは執取相応であり、あるときは執取不相応である。法界はあるときは執取相応であり、あるときは執取不相応であり、あるときは“執取相応である”とも“執取不相応である”とも言うべきではない。十六界は“執取であり、かつ所執取である”と言うべきではなく、所執取ではあるが執取ではない。意識界は“執取であり、かつ所執取である”と言うべきではなく、あるときは所執取ではあるが執取ではなく、あるときは“所執取ではあるが執取ではない”と言うべきではない。法界はあるときは執取であり、かつ所執取であり、あるときは所執取ではあるが執取ではなく、あるときは“執取であり、かつ所執取である”とも“所執取ではあるが執取ではない”とも言うべきではない。十六界は執取不相応かつ所執取である。二界はあるときは執取不相応かつ所執取であり、あるときは執取不相応かつ非所執取であり、あるときは“執取不相応かつ所執取である”とも“執取不相応かつ非所執取である”とも言うべきではない。

Dasa dhātuyo anārammaṇā. Satta dhātuyo sārammaṇā. Dhammadhātu siyā sārammaṇā, siyā anārammaṇā. Satta dhātuyo cittā. Ekādasa dhātuyo no cittā. Sattarasa dhātuyo acetasikā. Dhammadhātu siyā cetasikā, siyā acetasikā. Dasa dhātuyo cittavippayuttā. Dhammadhātu siyā cittasampayuttā, siyā cittavippayuttā. Satta dhātuyo na vattabbā – ‘‘cittena sampayuttā’’tipi, ‘‘cittena vippayuttā’’tipi. Dasa dhātuyo cittavisaṃsaṭṭhā. Dhammadhātu siyā cittasaṃsaṭṭhā[Pg.100], siyā cittavisaṃsaṭṭhā. Satta dhātuyo na vattabbā – ‘‘cittena saṃsaṭṭhā’’tipi, ‘‘cittena visaṃsaṭṭhā’’tipi.

10界(五根・五境)は無対象(無所縁)である。7界(七心界)は有対象(有所縁)である。法界はあるときは有対象であり、あるときは無対象である。7界は心である。11界は心ではない。17界は心所ではない。法界はあるときは心所であり、あるときは心所ではない。10界は心不相応である。法界はあるときは心相応であり、あるときは心不相応である。7界については、“心と相応する”とも“心と不相応である”とも言うべきではない。10界は心と混在しない(心離系)。法界はあるときは心と混在し(心相混)、あるときは心と混在しない。7界については、“心と混在する”とも“心と混在しない”とも言うべきではない。

Dvādasa dhātuyo no cittasamuṭṭhānā. Cha dhātuyo siyā cittasamuṭṭhānā, siyā no cittasamuṭṭhānā. Sattarasa dhātuyo no cittasahabhuno. Dhammadhātu siyā cittasahabhū, siyā no cittasahabhū. Sattarasa dhātuyo no cittānuparivattino. Dhammadhātu siyā cittānuparivattī, siyā no cittānuparivattī. Sattarasa dhātuyo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Dhammadhātu siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Sattarasa dhātuyo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Dhammadhātu siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Sattarasa dhātuyo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Dhammadhātu siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattī, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattī. Dvādasa dhātuyo ajjhattikā. Cha dhātuyo bāhirā.

12界は心等起(心によって生じたもの)ではない。6界はあるときは心等起であり、あるときは心等起ではない。17界は心倶有ではない。法界はあるときは心倶有であり、あるときは心倶有ではない。17界は心随転ではない。法界はあるときは心随転であり、あるときは心随転ではない。17界は心相混等起ではない。法界はあるときは心相混等起であり、あるときは心相混等起ではない。17界は心相混等起倶有ではない。法界はあるときは心相混等起倶有であり、あるときは心相混等起倶有ではない。17界は心相混等起随転ではない。法界はあるときは心相混等起随転であり、あるときは心相混等起随転ではない。12界は内(内界)である。6界は外(外界)である。

Nava dhātuyo upādā. Aṭṭha dhātuyo no upādā. Dhammadhātu siyā upādā, siyā no upādā. Dasa dhātuyo upādinnā. Saddadhātu anupādinnā. Sattadhātuyo siyā upādinnā, siyā anupādinnā. Sattarasa dhātuyo no upādānā. Dhammadhātu siyā upādānaṃ, siyā no upādānaṃ. Soḷasa dhātuyo upādāniyā. Dve dhātuyo siyā upādāniyā, siyā anupādāniyā. Soḷasa dhātuyo upādānavippayuttā. Dve dhātuyo siyā upādānasampayuttā, siyā upādānavippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’ti, ‘‘upādāniyā ceva no ca upādānā’’. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘upādānañceva upādāniyā cā’’ti, siyā upādāniyā ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘upādāniyā ceva no ca upādāna’’nti. Dhammadhātu siyā upādānañceva upādāniyā ca, siyā upādāniyā ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘upādānañceva upādāniyā cā’’tipi, ‘‘upādāniyā ceva no ca upādāna’’ntipi.

9界は所造(所造色)である。8界は非所造である。法界はあるときは所造であり、あるときは非所造である。10界は執受(業に引かれたもの)である。声界は非執受である。7界はあるときは執受であり、あるときは非執受である。17界は取(執着)ではない。法界はあるときは取であり、あるときは取ではない。16界は有取(取の対象となるもの)である。2界はあるときは有取であり、あるときは非有取である。16界は取不相応である。2界はあるときは取相応であり、あるときは取不相応である。16界については、“取であり、かつ有取である”とも“有取であるが、取ではない”とも言うべきではない。意識界については、“取であり、かつ有取である”と言うべきではなく、あるときは“有取であるが、取ではない”であり、あるときは“有取であるが、取ではない”と言うべきではない。法界はあるときは“取であり、かつ有取”であり、あるときは“有取であるが、取ではない”であり、あるときは“取であり、かつ有取”とも“有取であるが、取ではない”とも言うべきではない。

Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘upādānañceva upādānasampayuttā cā’’ti, siyā [Pg.101] upādānasampayuttā ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādāna’’nti. Dhammadhātu siyā upādānañceva upādānasampayuttā ca, siyā upādānasampayuttā ceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbā – ‘‘upādānañceva upādānasampayuttā cā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādāna’’ntipi. Soḷasa dhātuyo upādānavippayuttaupādāniyā. Dve dhātuyo siyā upādānavippayuttaupādāniyā, siyā upādānavippayuttaanupādāniyā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānavippayuttaupādāniyā’’tipi, ‘‘upādānavippayuttaanupādāniyā’’tipi.

16界については、“取であり、かつ取相応である”とも“取相応であるが、取ではない”とも言うべきではない。意識界については、“取であり、かつ取相応である”と言うべきではなく、あるときは“取相応であるが、取ではない”であり、あるときは“取相応であるが、取ではない”と言うべきではない。法界はあるときは“取であり、かつ取相応”であり、あるときは“取相応であるが、取ではない”であり、あるときは“取であり、かつ取相応”とも“取相応であるが、取ではない”とも言うべきではない。16界は取不相応・有取である。2界はあるときは取不相応・有取であり、あるときは取不相応・非有取であり、あるときは“取不相応・有取”とも“取不相応・非有取”とも言うべきではない。

Sattarasa dhātuyo no kilesā. Dhammadhātu siyā kilesā, siyā no kilesā. Soḷasa dhātuyo saṃkilesikā. Dve dhātuyo siyā saṃkilesikā, siyā asaṃkilesikā. Soḷasa dhātuyo asaṃkiliṭṭhā. Dve dhātuyo siyā saṃkiliṭṭhā, siyā asaṃkiliṭṭhā. Soḷasa dhātuyo kilesavippayuttā. Dve dhātuyo siyā kilesasampayuttā, siyā kilesavippayuttā. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’ti, saṃkilesikā ceva no ca kilesā. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘kileso ceva saṃkilesikā cā’’ti, siyā saṃkilesikā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kileso’’ti. Dhammadhātu siyā kileso ceva saṃkilesikā ca, siyā saṃkilesikā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘kileso ceva saṃkilesikā cā’’tipi, ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kileso’’tipi.

17界は煩悩ではない。法界はあるときは煩悩であり、あるときは煩悩ではない。16界は有煩悩(煩悩の対象となるもの)である。2界はあるときは有煩悩であり、あるときは非有煩悩である。16界は不染汚(煩悩によって汚されていないもの)である。2界はあるときは染汚であり、あるときは不染汚である。16界は煩悩不相応である。2界はあるときは煩悩相応であり、あるときは煩悩不相応である。16界については、“煩悩であり、かつ有煩悩である”と言うべきではなく、“有煩悩であるが、煩悩ではない”である。意識界については、“煩悩であり、かつ有煩悩である”と言うべきではなく、あるときは“有煩悩であるが、煩悩ではない”であり、あるときは“有煩悩であるが、煩悩ではない”と言うべきではない。法界はあるときは“煩悩であり、かつ有煩悩”であり、あるときは“有煩悩であるが、煩悩ではない”であり、あるときは“煩悩であり、かつ有煩悩”とも“有煩悩であるが、煩悩ではない”とも言うべきではない。

Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkiliṭṭhā cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na vattabbā – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhā cā’’ti, siyā saṃkiliṭṭhā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kileso’’ti. Dhammadhātu siyā kileso ceva saṃkiliṭṭhā ca, siyā saṃkiliṭṭhā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhā cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kileso’’tipi. Soḷasa dhātuyo na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kilesā’’tipi. Manoviññāṇadhātu na [Pg.102] vattabbā – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttā cā’’ti, siyā kilesasampayuttā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kileso’’ti. Dhammadhātu siyā kileso ceva kilesasampayuttā ca, siyā kilesasampayuttā ceva no ca kileso, siyā na vattabbā – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttā cā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kileso’’tipi. Soḷasa dhātuyo kilesavippayuttasaṃkilesikā. Dve dhātuyo siyā kilesavippayuttasaṃkilesikā, siyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā, siyā na vattabbā – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesikā’’tipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesikā’’tipi.

十六の界は、“煩悩であり、かつ汚染されたものである”とも、“汚染されたものではあるが、煩悩ではない”とも言うべきではない。意意識界は、“煩悩であり、かつ汚染されたものである”と言うべきではない。ある場合は汚染されたものではあるが、煩悩ではない。ある場合は“汚染されたものではあるが、煩悩ではない”と言うべきではない。法界は、ある場合は煩悩であり、かつ汚染されたものであり、ある場合は汚染されたものではあるが、煩悩ではない。ある場合は“煩悩であり、かつ汚染されたものである”とも、“汚染されたものではあるが、煩悩ではない”とも言うべきではない。十六の界は、“煩悩であり、かつ煩悩相応である”とも、“煩悩相応ではあるが、煩悩ではない”とも言うべきではない。意意識界は、“煩悩であり、かつ煩悩相応である”と言うべきではない。ある場合は煩悩相応ではあるが、煩悩ではない。ある場合は“煩悩相応ではあるが、煩悩ではない”と言うべきではない。法界は、ある場合は煩悩であり、かつ煩悩相応であり、ある場合は煩悩相応ではあるが、煩悩ではない。ある場合は“煩悩であり、かつ煩悩相応である”とも、“煩悩相応ではあるが、煩悩ではない”とも言うべきではない。十六の界は、煩悩不相応で汚染の対象となるものである。二つの界は、ある場合は煩悩不相応で汚染の対象となるものであり、ある場合は煩悩不相応で汚染の対象とならないものであり、ある場合は“煩悩不相応で汚染の対象となるものである”とも、“煩悩不相応で汚染の対象とならないものである”とも言うべきではない。

Soḷasa dhātuyo na dassanena pahātabbā. Dve dhātuyo siyā dassanena pahātabbā, siyā na dassanena pahātabbā. Soḷasa dhātuyo na bhāvanāya pahātabbā. Dve dhātuyo siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā na bhāvanāya pahātabbā. Soḷasa dhātuyo na dassanena pahātabbahetukā. Dve dhātuyo siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā na dassanena pahātabbahetukā. Soḷasa dhātuyo na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dve dhātuyo siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā na bhāvanāya pahātabbahetukā.

十六の界は、見(預流道)によって捨断されるべきものではない。二つの界は、ある場合は見によって捨断されるべきものであり、ある場合は見によって捨断されるべきものではない。十六の界は、修(修道)によって捨断されるべきものではない。二つの界は、ある場合は修によって捨断されるべきものであり、ある場合は修によって捨断されるべきものではない。十六の界は、見によって捨断されるべき原因を持つものではない。二つの界は、ある場合は見によって捨断されるべき原因を持つものであり、ある場合は見によって捨断されるべき原因を持つものではない。十六の界は、修によって捨断されるべき原因を持つものではない。二つの界は、ある場合は修によって捨断されるべき原因を持つものであり、ある場合は修によって捨断されるべき原因を持つものではない。

Pannarasa dhātuyo avitakkā. Manodhātu savitakkā. Dve dhātuyo siyā savitakkā, siyā avitakkā. Pannarasa dhātuyo avicārā. Manodhātu savicārā. Dve dhātuyo siyā savicārā, siyā avicārā. Soḷasa dhātuyo appītikā. Dve dhātuyo siyā sappītikā, siyā appītikā. Soḷasa dhātuyo na pītisahagatā. Dve dhātuyo siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Pannarasa dhātuyo na sukhasahagatā. Tisso dhātuyo siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Ekādasa dhātuyo na upekkhāsahagatā. Pañca dhātuyo upekkhāsahagatā. Dve dhātuyo siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā.

十五の界は、尋がない。意界は、尋がある。二つの界は、ある場合は尋があり、ある場合は尋がない。十五の界は、伺がない。意界は、伺がある。二つの界は、ある場合は伺があり、ある場合は伺がない。十六の界は、喜がない。二つの界は、ある場合は喜があり、ある場合は喜がない。十六の界は、喜を伴わない。二つの界は、ある場合は喜を伴い、ある場合は喜を伴わない。十五の界は、楽を伴わない。三つの界は、ある場合は楽を伴い、ある場合は楽を伴わない。十一の界は、捨を伴わない。五つの界は、捨を伴う。二つの界は、ある場合は捨を伴い、ある場合は捨を伴わない。

Soḷasa dhātuyo kāmāvacarā. Dve dhātuyo siyā kāmāvacarā, siyā na kāmāvacarā. Soḷasa dhātuyo na rūpāvacarā. Dve dhātuyo siyā rūpāvacarā, siyā na rūpāvacarā. Soḷasa dhātuyo na arūpāvacarā. Dve [Pg.103] dhātuyo siyā arūpāvacarā, siyā na arūpāvacarā. Soḷasa dhātuyo pariyāpannā. Dve dhātuyo siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā. Soḷasa dhātuyo aniyyānikā. Dve dhātuyo siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Soḷasa dhātuyo aniyatā. Dve dhātuyo siyā niyatā, siyā aniyatā. Soḷasa dhātuyo sauttarā. Dve dhātuyo siyā sauttarā, siyā anuttarā. Soḷasa dhātuyo araṇā. Dve dhātuyo siyā saraṇā, siyā araṇāti.

十六の界は、欲界に属する。二つの界は、ある場合は欲界に属し、ある場合は欲界に属さない。十六の界は、色界に属さない。二つの界は、ある場合は色界に属し、ある場合は色界に属さない。十六の界は、無色界に属さない。二つの界は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。十六の界は、三界に系属する。二つの界は、ある場合は三界に系属し、ある場合は三界に系属しない。十六の界は、出離をもたらすものではない。二つの界は、ある場合は出離をもたらすものであり、ある場合は出離をもたらすものではない。十六の界は、不決定である。二つの界は、ある場合は決定しており、ある場合は不決定である。十六の界は、有上である。二つの界は、ある場合は有上であり、ある場合は無上である。十六の界は、無諍である。二つの界は、ある場合は有諍であり、ある場合は無諍である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答の部。

Dhātuvibhaṅgo niṭṭhito.

界分別、終わる。

4. Saccavibhaṅgo

4. 諦分別

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経の解説

189. Cattāri [Pg.104] ariyasaccāni – dukkhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.

189. 四つの聖諦とは、苦聖諦、苦集聖諦、苦滅聖諦、苦滅道聖諦である。

1. Dukkhasaccaṃ

1. 苦諦

190. Tattha katamaṃ dukkhaṃ ariyasaccaṃ? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogo dukkho, piyehi vippayogo dukkho, yaṃ picchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.

190. そのうち、苦聖諦とは何か。生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、愁・悲・苦・憂・悩も苦であり、怨憎会苦も苦であり、愛別離苦も苦であり、求不得苦も苦である。要約すれば、五取蘊は苦である。

191. Tattha katamā jāti? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho – ayaṃ vuccati ‘‘jāti’’.

191. そのうち、生とは何か。それぞれの衆生が、それぞれの生物の部類において、生まれ、産出し、入胎し、出現し、諸蘊が顕現し、諸処を獲得すること、これが“生”と言われる。

192. Tattha katamā jarā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko – ayaṃ vuccati ‘‘jarā’’.

192. そのうち、老とは何か。それぞれの衆生が、それぞれの生物の部類において、老い、朽ち、歯が欠け、髪が白くなり、皮膚が弛み、寿命が衰え、諸根が成熟すること、これが“老”と言われる。

193. Tattha katamaṃ maraṇaṃ? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālakiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo – idaṃ vuccati ‘‘maraṇaṃ’’.

193. そのうち、死とは何か。それぞれの衆生が、それぞれの生物の部類から、没し、移り、崩壊し、消失し、死に、命終し、諸蘊が崩壊し、遺骸が放棄され、命根が断絶すること、これが“死”と言われる。

194. Tattha katamo soko? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa bhogabyasanena vā phuṭṭhassa rogabyasanena vā phuṭṭhassa sīlabyasanena vā phuṭṭhassa diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko cetaso parijjhāyanā domanassaṃ sokasallaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘soko’’.

194. そこにおいて、憂い(soko)とは何か。親族の喪失、財産の喪失、病、戒の喪失、あるいは見解の喪失といった、何らかの不幸に見舞われ、あるいは何らかの苦しみの法に触れた者に生じる、憂い、嘆き、憂いていること、内なる憂い、内なる激しい憂い、心の焦燥、不快、憂いという矢、これを‘憂い’という。

195. Tattha [Pg.105] katamo paridevo? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa bhogabyasanena vā phuṭṭhassa rogabyasanena vā phuṭṭhassa sīlabyasanena vā phuṭṭhassa diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ vācā palāpo vippalāpo lālappo lālappanā lālappitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘paridevo’’.

195. そこにおいて、嘆き(paridevo)とは何か。親族の喪失、財産の喪失、病、戒の喪失、あるいは見解の喪失といった、何らかの不幸に見舞われ、あるいは何らかの苦しみの法に触れた者に生じる、泣き叫ぶこと、嘆き、泣き叫ぶありさま、嘆くありさま、泣き叫んでいること、嘆いていること、言葉、饒舌、ひどい饒舌、繰り返し嘆くこと、繰り返し嘆くありさま、繰り返し嘆いていること、これを‘嘆き’という。

196. Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

196. そこにおいて、苦(dukkhaṃ)とは何か。身体的な不快、身体的な苦痛、身体の接触から生じた不快で苦しい経験、身体の接触から生じた不快で苦しい感受(受)、これを‘苦’という。

197. Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’.

197. そこにおいて、憂い(domanassaṃ)とは何か。精神的な不快、精神的な苦痛、心の接触から生じた不快で苦しい経験、心の接触から生じた不快で苦しい感受(受)、これを‘憂い(意の不快)’という。

198. Tattha katamo upāyāso? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa bhogabyasanena vā phuṭṭhassa rogabyasanena vā phuṭṭhassa sīlabyasanena vā phuṭṭhassa diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘upāyāso’’.

198. そこにおいて、絶望(upāyāso)とは何か。親族の喪失、財産の喪失、病、戒の喪失、あるいは見解の喪失といった、何らかの不幸に見舞われ、あるいは何らかの苦しみの法に触れた者に生じる、煩悶、絶望、煩悶していること、絶望していること、これを‘絶望’という。

199. Tattha katamo appiyehi sampayogo dukkho? Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā, ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā; yā tehi saṅgati samāgamo samodhānaṃ missībhāvo – ayaṃ vuccati ‘‘appiyehi sampayogo dukkho’’.

199. そこにおいて、怨憎会苦(嫌なものと会う苦しみ)とは何か。この世において、望ましくなく、好ましくなく、気に入らない色・声・香・味・触がある場合、あるいは、不利益を望み、不幸を望み、安楽を望まず、安穏を望まない人々がいる場合、それらと付き合い、集まり、共におり、交わること、これを‘怨憎会苦’という。

200. Tattha katamo piyehi vippayogo dukkho? Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā, ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā [Pg.106] vā; yā tehi asaṅgati asamāgamo asamodhānaṃ amissībhāvo – ayaṃ vuccati ‘‘piyehi vippayogo dukkho’’.

200. そこにおいて、愛別離苦(愛する者と離れる苦しみ)とは何か。この世において、望ましく、好ましく、気に入る色・声・香・味・触がある場合、あるいは、利益を望み、幸福を望み、安楽を望み、安穏を望む人々、すなわち母、父、兄弟、姉妹、友人、同僚、親族、血縁者がいる場合、それらと付き合わず、集まらず、共におらず、交わらないこと、これを‘愛別離苦’という。

201. Tattha katamaṃ yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ? Jātidhammānaṃ sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘‘aho vata, mayaṃ na jātidhammā assāma; na ca, vata, no jāti āgaccheyyā’’ti! Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ. Idampi ‘‘yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ’’.

201. そこにおいて、求不得苦(求めて得られない苦しみ)とは何か。生まれの性質を持つ衆生に、次のような願いが生じる。‘ああ、願わくは、我らが生まれの性質を持つ者とならないように。願わくは、我らに生まれがやって来ないように’と。しかし、これは願うことによって得られるものではない。これもまた‘求めて得られない苦しみ’である。

Jarādhammānaṃ sattānaṃ…pe… byādhidhammānaṃ sattānaṃ…pe… maraṇadhammānaṃ sattānaṃ…pe… sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṃ sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘‘aho vata, mayaṃ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma; na ca, vata, no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā āgaccheyyu’’nti! Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ. Idampi ‘‘yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ’’.

老いの性質を持つ衆生に……(中略)……病の性質を持つ衆生に……(中略)……死の性質を持つ衆生に……(中略)……憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望の性質を持つ衆生に、次のような願いが生じる。‘ああ、願わくは、我らが憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望の性質を持つ者とならないように。願わくは、我らに憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望がやって来ないように’と。しかし、これは願うことによって得られるものではない。これもまた‘求めて得られない苦しみ’である。

202. Tattha katame saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā? Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho. Ime vuccanti ‘‘saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā’’.

202. そこにおいて、要約して言えば、五取蘊(五つの執着の対象となる集まり)が苦であるとは何か。すなわち、色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。これらを‘要約して言えば、五取蘊は苦である’という。

Idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ ariyasaccaṃ’’.

これを‘苦聖諦(苦という真理)’という。

2. Samudayasaccaṃ

2. 集聖諦(苦の原因という真理)

203. Tattha katamaṃ dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ? Yāyaṃ taṇhā ponobhavikā nandirāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ – kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā.

203. そこにおいて、苦集聖諦(苦の原因という聖なる真理)とは何か。それは、再誕生をもたらし、歓喜と貪欲を伴い、あちこちで歓喜するこの渇愛(taṇhā)である。すなわち、欲愛(感官の快楽への渇愛)、有愛(存在への渇愛)、無有愛(非存在への渇愛)である。

Sā kho panesā taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

では、その渇愛は、どこで生じ、どこに定着するのか。世の中において、愛らしく、喜ばしいものがある。この渇愛は、そこで生じ、そこに定着するのである。

Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhuṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaṃ loke…pe… [Pg.107] ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世の中において、何が愛らしく、喜ばしいものなのか。世の中において、眼は愛らしく、喜ばしいものである。この渇愛は、そこで生じ、そこに定着する。耳は……(中略)……鼻は……舌は……体は……意(心)は、世の中において愛らしく、喜ばしいものである。この渇愛は、そこで生じ、そこに定着するのである。

Rūpā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddā loke…pe… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世の中において、色(形と色)は愛らしく、喜ばしいものである。この渇愛は、そこで生じ、そこに定着する。声は……(中略)……香は……味は……触(触れられるもの)は……法(心の対象)は、世の中において愛らしく、喜ばしいものである。この渇愛は、そこで生じ、そこに定着するのである。

Cakkhuviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaviññāṇaṃ loke…pe… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、眼識は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。耳識、鼻識、舌識、身識、意識もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Cakkhusamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotasamphasso loke…pe… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、眼触は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。耳触、鼻触、舌触、身触、意触もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Cakkhusamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotasamphassajā vedanā loke…pe… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、眼触から生じた受は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Rūpasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddasaññā loke…pe… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、色想は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。声想、香想、味想、触想、法想もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Rūpasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddasañcetanā loke…pe… gandhasañcetanā [Pg.108] loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、色思は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。声思、香思、味思、触思、法思もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Rūpataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddataṇhā loke…pe… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、色愛は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。声愛、香愛、味愛、触愛、法愛もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Rūpavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddavitakko loke…pe… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、色尋は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。声尋、香尋、味尋、触尋、法尋もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Rūpavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Saddavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Gandhavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Rasavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Phoṭṭhabbavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

世において、色伺は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。声伺、香伺、味伺、触伺、法伺もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、生じるときにはここに生じ、定着するときにはここに定着する。

Idaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ’’.

これが“苦集聖諦”と呼ばれる。

3. Nirodhasaccaṃ

3. 滅諦

204. Tattha katamaṃ dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ? Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.

204. その中で、苦滅聖諦とは何か。それは、まさにその渇愛を残りなく離欲し滅すること、棄て去ること、放棄すること、解脱すること、執着しないことである。

[Pg.109] kho panesā taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

では、その渇愛はどこで捨てられ、どこで滅するのか。世において愛すべきもの、喜ばしいものがある。この渇愛は、捨てられるときにはそこで捨てられ、滅するときにはそこで滅する。

Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhuṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世において、何が愛すべきものであり、喜ばしいものなのか。世において、眼は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。耳、鼻、舌、身、意もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。

Rūpā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Saddā loke…pe… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世において、色は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。声、香、味、触、法もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。

Cakkhuviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaviññāṇaṃ loke…pe… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世において、眼識は愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。耳識、鼻識、舌識、身識、意識もまた、世において愛すべきものであり、喜ばしいものである。この渇愛は、捨てられるときにはここで捨てられ、滅するときにはここで滅する。

Cakkhusamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotasamphasso loke…pe… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、眼触は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。耳触、鼻触、舌触、身触、意触も同様に、世の中において愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Cakkhusamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotasamphassajā vedanā loke…pe… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、眼触から生じた感受(受)は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。耳触から生じた感受、鼻触から生じた感受、舌触から生じた感受、身触から生じた感受、意触から生じた感受も同様に、世の中において愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ [Pg.110] sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、色の知覚(想)、声の知覚、香の知覚、味の知覚、触の知覚、法の知覚は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、色への意思(行)、声への意思、香への意思、味への意思、触への意思、法への意思は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、色への渇愛、声への渇愛、香への渇愛、味への渇愛、触への渇愛、法への渇愛は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、色への尋(思考)、声への尋、香への尋、味への尋、触への尋、法への尋は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

世の中において、色への伺(熟考)、声への伺、香への伺、味への伺、触への伺、法への伺は愛らしく喜ばしいものである。この渇愛は、ここで捨てられるときには捨てられ、ここで滅するときには滅する。

Idaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ’’.

これが“苦滅の聖諦”と呼ばれる。

4. Maggasaccaṃ

4. 道聖諦

205. Tattha katamaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

205. では、苦滅に至る道(苦滅道諦)の聖諦とは何か。それは、この貴い八支の道(八正道)である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

Tattha katamā sammādiṭṭhi? Dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

では、正見とは何か。苦についての知、苦の集起についての知、苦の滅尽についての知、苦の滅尽に至る道についての知、これが“正見”と呼ばれる。

Tattha [Pg.111] katamo sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo, abyāpādasaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

では、正思惟とは何か。出離の思惟、無瞋の思惟、無害の思惟、これが“正思惟”と呼ばれる。

Tattha katamā sammāvācā? Musāvādā veramaṇī, pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvācā’’.

では、正語とは何か。嘘をつくこと(妄語)を離れ、離間語を離れ、粗悪語を離れ、戯論(無益な話)を離れること、これが“正語”と呼ばれる。

Tattha katamo sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī – ayaṃ vuccati ‘‘sammākammanto’’.

では、正業とは何か。殺生を離れ、盗みを離れ、不道徳な性行為(邪淫)を離れること、これが“正業”と呼ばれる。

Tattha katamo sammāājīvo? Idha ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappeti – ayaṃ vuccati ‘‘sammāājīvo’’.

では、正命とは何か。ここに、聖なる弟子は、誤った生活(邪命)を捨てて、正しい生活(正命)によって生計を立てる。これが“正命”と呼ばれる。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Idha bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti, vāyamati, vīriyaṃ ārabhati, cittaṃ paggaṇhāti, padahati. Uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti, vāyamati, vīriyaṃ ārabhati, cittaṃ paggaṇhāti, padahati. Anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti, vāyamati, vīriyaṃ ārabhati, cittaṃ paggaṇhāti, padahati. Uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti, vāyamati, vīriyaṃ ārabhati, cittaṃ paggaṇhāti, padahati. Ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

では、正精進とは何か。ここに、比丘は、まだ生じていない悪・不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。すでに生じた悪・不善の諸法を捨てるために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。まだ生じていない善の諸法を生じさせるために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。すでに生じた善の諸法を維持し、忘失させず、増大させ、広大にし、修習によって完成させるために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。これが“正精進”と呼ばれる。

Tattha katamā sammāsati? Idha bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

では、正念とは何か。ここに、比丘は、身において身を観じ、熱心に、正知をもち、念(マインドフルネス)を確立し、世における貪欲と憂いを除いて住む。受において受を観じ、心において心を観じ、法において法を観じ、熱心に、正知をもち、念を確立し、世における貪欲と憂いを除いて住む。これが“正念”と呼ばれる。

Tattha katamo sammāsamādhi? Idha bhikkhu vivicceva kāmehi, vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā, ajjhattaṃ sampasādanaṃ, cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā, upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa [Pg.112] ca pahānā, dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’.

その中で、正定とは何か。ここに比丘は、諸々の欲から離れ、諸々の不善の法から離れ、尋があり、伺があり、離より生じた喜と楽のある初禅を具足して住する。尋と伺が静止したことにより、内なる清浄と心の専一があり、尋もなく伺もなく、定より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住する。喜が薄らぐことにより、捨として住し、正念・正知があり、身をもって楽を感じる。それを聖者たちが‘捨があり、正念があり、楽に住する者である’と説くところの第三禅を具足して住する。楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いが消滅していることにより、不苦不楽であり、捨による念の清浄がある第四禅を具足して住する。これを正定という。

Idaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ’’.

これを‘苦滅に至る道という聖諦’という。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(の記述)は終わった。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 対法分別(アビダンマ分別)。

206. Cattāri saccāni – dukkhaṃ, dukkhasamudayo, dukkhanirodho, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.

206. 四つの真理(諦)がある。すなわち、苦、苦集、苦滅、苦滅に至る道である。

Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

その中で、苦集とは何か。渇愛である。これを‘苦集’という。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

その中で、苦とは何か。残りの諸々の煩悩、残りの諸々の不善の法、三つの有漏の善根、残りの有漏の善の法、有漏の善・不善の諸法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、ならびに一切の色である。これを‘苦’という。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

その中で、苦滅とは何か。渇愛を捨てることである。これを‘苦滅’という。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā, vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.

その中で、苦滅に至る道とは何か。ここに比丘が、ある時に、出離を導き、積集を壊滅させ、諸々の邪見を捨てるために、第一の地(預流果)に到達するために、出世間の禅を修習する。諸々の欲から離れ……(中略)……苦の行道、緩慢な直観を伴う初禅を具足して住する。その時、八支からなる道がある。すなわち、正見……(中略)……正定である。

Tattha katamā sammādiṭṭhi? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

その中で、正見とは何か。智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正見’という。

Tattha katamo sammāsaṅkappo? Yo takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

その中で、正思惟とは何か。思考、尋……(中略)……正思惟、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正思惟’という。

Tattha [Pg.113] katamā sammāvācā? Yā catūhi vacīduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammāvācā maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvācā’’.

その中で、正語とは何か。四つの語の悪行からの離、離去、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を超えないこと、橋を壊すこと、正語、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正語’という。

Tattha katamo sammākammanto? Yā tīhi kāyaduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammākammanto maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammākammanto’’.

その中で、正業とは何か。三つの身の悪行からの離、離去、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を超えないこと、橋を壊すこと、正業、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正業’という。

Tattha katamo sammāājīvo? Yā micchā ājīvā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammāājīvo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāājīvo’’.

その中で、正命とは何か。邪命からの離、離去、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を超えないこと、橋を壊すこと、正命、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正命’という。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho …pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

その中で、正精進とは何か。心における精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正精進’という。

Tattha katamā sammāsati? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

その中で、正念とは何か。念、随念……(中略)……正念、念覚支、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正念’という。

Tattha katamo sammāsamādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

その中で、正定とは何か。心の安定、定止……(中略)……正定、定覚支、道の構成要素であり、道に含まれるもの。これを‘正定’という。これを‘苦滅に至る道’という。残りの諸法は、苦滅に至る道に相応するものである。

207. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca avasesā ca kilesā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

207. その中で、苦集とは何か。渇愛、および残りの諸々の煩悩である。これを‘苦集’という。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

その中で、苦とは何か。残りの諸々の不善の法、三つの有漏の善根、残りの有漏の善の法、有漏の善・不善の諸法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、ならびに一切の色である。これを‘苦’という。

Tattha [Pg.114] katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

その中で、苦滅とは何か。渇愛、および残りの諸々の煩悩を捨てることである。これを‘苦滅’という。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā, vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati – ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

その中で、苦滅に至る道とは何か。ここに比丘が、ある時に、出離を導き、積集を壊滅させ、諸々の邪見を捨てるために、第一の地に到達するために、出世間の禅を修習する。諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住する。その時、八支からなる道がある。すなわち、正見……(中略)……正定である。これを‘苦滅に至る道’という。残りの諸法は、苦滅に至る道に相応するものである。

208. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

208. そのうち、苦集諦(苦の生起の原因)とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法である。これが“苦集諦”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

そのうち、苦諦(苦)とは何か。有漏の三つの善根、および残りの有漏の善の諸法、および有漏の善・不善の諸法の異熟(果報)、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、およびすべての色(物質的現象)である。これが“苦諦”と呼ばれる。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ, avasesānañca akusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

そのうち、苦滅諦(苦の滅尽)とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法の放棄である。これが“苦滅諦”と呼ばれる。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

そのうち、苦滅道諦(苦の滅尽に至る道)とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積(輪廻)を減少させ、邪見を捨てるため、第一の段階(預流果)に到達するために、欲諸から離れ……(中略)……苦い行、緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む、そのような時の出世間の禅を修習する。その時、八支聖道、すなわち正見……(中略)……正定がある。これが“苦滅道諦”と呼ばれる。残りの諸法は、苦滅に至る道に相応している。

209. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

209. そのうち、苦集諦とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法、および有漏の三つの善根である。これが“苦集諦”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

そのうち、苦諦とは何か。残りの有漏の善の諸法、および有漏の善・不善の諸法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、およびすべての色である。これが“苦諦”と呼ばれる。

Tattha [Pg.115] katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ, avasesānañca akusalānaṃ dhammānaṃ, tiṇṇañca kusalamūlānaṃ sāsavānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

そのうち、苦滅諦とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法、および有漏の三つの善根の放棄である。これが“苦滅諦”と呼ばれる。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

そのうち、苦滅道諦とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積を減少させ、邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、欲諸から離れ……(中略)……苦い行、緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む、そのような時の出世間の禅を修習する。その時、八支聖道、すなわち正見……(中略)……正定がある。これが“苦滅道諦”と呼ばれる。残りの諸法は、苦滅に至る道に相応している。

210. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca, avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

210. そのうち、苦集諦とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法、および有漏の三つの善根、および残りの有漏の善の諸法である。これが“苦集諦”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Sāsavā kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

そのうち、苦諦とは何か。有漏の善・不善の諸法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、およびすべての色である。これが“苦諦”と呼ばれる。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ, avasesānañca akusalānaṃ dhammānaṃ, tiṇṇañca kusalamūlānaṃ sāsavānaṃ, avasesānañca sāsavānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

そのうち、苦滅諦とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善の諸法、および有漏の三つの善根、および残りの有漏の善の諸法の放棄である。これが“苦滅諦”と呼ばれる。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā, vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

そのうち、苦滅道諦とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積を減少させ、邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、欲諸から離れ……(中略)……苦い行、緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む、そのような時の出世間の禅を修習する。その時、八支聖道、すなわち正見……(中略)……正定がある。これが“苦滅道諦”と呼ばれる。残りの諸法は、苦滅に至る道に相応している。

211. Cattāri saccāni – dukkhaṃ, dukkhasamudayo, dukkhanirodho, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.

211. 四聖諦とは、苦諦、苦集諦、苦滅諦、苦滅道諦である。

Tattha [Pg.116] katamo dukkhasamudayo? Taṇhā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

そのうち、苦集諦とは何か。渇愛である。これが“苦集諦”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

そのうち、苦諦とは何か。残りの煩悩、および残りの不善の諸法、および有漏の三つの善根、および残りの有漏の善の諸法、および有漏の善・不善の諸法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作の諸法、およびすべての色である。これが“苦諦”と呼ばれる。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

そのうち、苦滅諦とは何か。渇愛の放棄である。これが“苦滅諦”と呼ばれる。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā, vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

そのうち、苦滅道諦とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積を減少させ、邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、欲諸から離れ……(中略)……苦い行、緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む、そのような時の出世間の禅を修習する。その時、五支の道、すなわち正見、正思惟、正精進、正念、正定がある。

Tattha katamā sammādiṭṭhi? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

そのうち、正見とは何か。智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支であり、道に含まれるもの。これが“正見”と呼ばれる。

Tattha katamo sammāsaṅkappo? Yo takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

その中で、正思惟(しょうしゆい)とは何か。思考、尋(じん)……(中略)……正思惟であり、道支(どうし)であり、道に属するものである。これを“正思惟”という。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

その中で、正精進(しょうしょうじん)とは何か。心所(しんじょ)である精進の開始……(中略)……正精進であり、精進覚支(しょうじんかくし)であり、道支であり、道に属するものである。これを“正精進”という。

Tattha katamā sammāsati? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

その中で、正念(しょうねん)とは何か。念(ねん)、随念(ずいねん)……(中略)……正念であり、念覚支(ねんかくし)であり、道支であり、道に属するものである。これを“正念”という。

Tattha katamo sammāsamādhi? Yā cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

その中で、正定(しょうじょう)とは何か。心の安定……(中略)……正定であり、定覚支(じょうかくし)であり、道支であり、道に属するものである。これを“正定”という。これが“苦滅に至る道(道諦)”といわれる。残りの諸法は、苦滅に至る道と相応する。

212. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca, avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni[Pg.117], avasesā ca sāsavā kusalā dhammā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

212. その中で、苦集(くじゅう)とは何か。渇愛(かつあい)、および残りの煩悩、および残りの不善法、および三つの有漏(うろ)の善根、および残りの有漏の善法である。これを“苦集”という。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Sāsavā kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

その中で、苦(く)とは何か。有漏の善不善法の異熟(いじゅく)、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作(ゆいさく)である諸法、および一切の色(しき)である。これを“苦”という。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ, avasesānañca akusalānaṃ dhammānaṃ, tiṇṇañca kusalamūlānaṃ sāsavānaṃ, avasesānañca sāsavānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

その中で、苦滅(くめつ)とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善法、および三つの有漏の善根、および残りの有漏の善法の断除(だんじょ)である。これを“苦滅”という。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā, vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’. Avasesā dhammā dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya sampayuttā.

その中で、苦滅に至る道とは何か。ここに比丘が、出離(しゅつり)に導き、集積を滅尽させ、邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達しようとして、出世間の禅定を修習する時、欲(よく)から離れ……(中略)……苦行道・遅通(くぎょうどう・ちつう)の第一禅を具足して住む。その時、五支からなる道がある。すなわち、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。これを“苦滅に至る道”という。残りの諸法は、苦滅に至る道と相応する。

213. Cattāri saccāni – dukkhaṃ, dukkhasamudayo, dukkhanirodho, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.

213. 四つの真理(諦)がある。苦、苦集、苦滅、苦滅に至る道である。

Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

その中で、苦集とは何か。渇愛である。これを“苦集”という。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā, sāsavā ca kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

その中で、苦とは何か。残りの煩悩、および残りの不善法、および三つの有漏の善根、および残りの有漏の善法、および有漏の善不善法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作である諸法、および一切の色である。これを“苦”という。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

その中で、苦滅とは何か。渇愛の断除である。これを“苦滅”という。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja [Pg.118] viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’.

その中で、苦滅に至る道とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積を滅尽させ、邪見を捨断するために、第一の段階に到達しようとして、出世間の禅定を修習する時、欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通の第一禅を具足して住む。その時、触(そく)があり……(中略)……不散乱(ふさんらん)がある。これを“苦滅に至る道”という。

214. Tattha katamo dukkhasamudayo? Taṇhā ca, avasesā ca kilesā, avasesā ca akusalā dhammā, tīṇi ca kusalamūlāni sāsavāni, avasesā ca sāsavā kusalā dhammā – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhasamudayo’’.

214. その中で、苦集とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善法、および三つの有漏の善根、および残りの有漏の善法である。これを“苦集”という。

Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Sāsavā kusalākusalānaṃ dhammānaṃ vipākā, ye ca dhammā kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā, sabbañca rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

その中で、苦とは何か。有漏の善不善法の異熟、および善でも不善でもなく業の異熟でもない唯作である諸法、および一切の色である。これを“苦”という。

Tattha katamo dukkhanirodho? Taṇhāya ca, avasesānañca kilesānaṃ, avasesānañca akusalānaṃ dhammānaṃ, tiṇṇañca kusalamūlānaṃ sāsavānaṃ, avasesānañca sāsavānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodho’’.

その中で、苦滅とは何か。渇愛、および残りの煩悩、および残りの不善法、および三つの有漏の善根、および残りの有漏の善法の断除である。これを“苦滅”という。

Tattha katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ayaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminī paṭipadā’’.

その中で、苦滅に至る道とは何か。ここに比丘が、出離に導き、集積を滅尽させ、邪見を捨断するために、第一の段階に到達しようとして、出世間の禅定を修習する時、欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通の第一禅を具足して住む。その時、触があり……(中略)……不散乱がある。これを“苦滅に至る道”という。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨(アビダルマ)の分別(ぶんべつ)が終了した。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(もんどう)。

215. Cattāri ariyasaccāni – dukkhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.

215. 四つの聖なる真理(四聖諦)がある。苦聖諦(くしょうたい)、苦集聖諦(くじゅうしょうたい)、苦滅聖諦(くめつしょうたい)、苦滅に至る道聖諦(くめつにいたるどうしょうたい)である。

216. Catunnaṃ ariyasaccānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

216. 四聖諦のうち、いくつのものが善であり、いくつのものが不善であり、いくつのものが無記(むき)であるか。……(中略)……いくつのものが有諍(うじょう)であり、いくつのものが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(さんぽう)。

217. Samudayasaccaṃ [Pg.119] akusalaṃ. Maggasaccaṃ kusalaṃ. Nirodhasaccaṃ abyākataṃ. Dukkhasaccaṃ siyā kusalaṃ, siyā akusalaṃ, siyā abyākataṃ. Dve saccā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘sukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘sukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi. Dve saccā vipākadhammadhammā. Nirodhasaccaṃ nevavipākanavipākadhammadhammaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā vipākaṃ, siyā vipākadhammadhammaṃ, siyā nevavipākanavipākadhammadhammaṃ. Samudayasaccaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Dve saccā anupādinnaanupādāniyā. Dukkhasaccaṃ siyā upādinnupādāniyaṃ, siyā anupādinnupādāniyaṃ.

217. 集諦は不善である。道諦は善である。滅諦は無記である。苦諦はあるときは善であり、あるときは不善であり、あるときは無記である。二諦(集諦と道諦)はあるときは楽受と相応し、あるときは不苦不楽受と相応する。滅諦は“楽受と相応する”とも、“苦受と相応する”とも、“不苦不楽受と相応する”とも言うべきではない。苦諦はあるときは楽受と相応し、あるときは苦受と相応し、あるときは不苦不楽受と相応し、あるときは(それらのいずれとも)言うべきではない。二諦(集諦と道諦)は異熟を生じる法である。滅諦は異熟でもなく異熟を生じる法でもない。苦諦はあるときは異熟であり、あるときは異熟を生じる法であり、あるときは異熟でもなく異熟を生じる法でもない。集諦は(業によって)執受されないが、取の対象となるものである。二諦(道諦と滅諦)は執受されず、取の対象にもならない。苦諦はあるときは執受され取の対象となるものであり、あるときは執受されないが取の対象となるものである。

Samudayasaccaṃ saṃkiliṭṭhasaṃkilesikaṃ. Dve saccā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Dukkhasaccaṃ siyā saṃkiliṭṭhasaṃkilesikaṃ, siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikaṃ. Samudayasaccaṃ savitakkasavicāraṃ. Nirodhasaccaṃ avitakkaavicāraṃ. Maggasaccaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Dukkhasaccaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘savitakkasavicāra’’ntipi, ‘‘avitakkavicāramatta’’ntipi, ‘‘avitakkaavicāra’’ntipi. Dve saccā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘pītisahagata’’ntipi, ‘‘sukhasahagata’’ntipi, ‘‘upekkhāsahagata’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā pītisahagataṃ, siyā sukhasahagataṃ, siyā upekkhāsahagataṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘pītisahagata’’ntipi, ‘‘sukhasahagata’’ntipi, ‘‘upekkhāsahagata’’ntipi.

集諦は煩悩に汚され、かつ煩悩の対象となるものである。二諦(道諦と滅諦)は煩悩に汚されず、煩悩の対象にもならない。苦諦はあるときは煩悩に汚され煩悩の対象となり、あるときは煩悩に汚されないが煩悩の対象となるものである。集諦は有尋有伺である。滅諦は無尋無伺である。道諦はあるときは有尋有伺であり、あるときは無尋唯伺であり、あるときは無尋無伺である。苦諦はあるときは有尋有伺であり、あるときは無尋唯伺であり、あるときは無尋無伺であり、あるときは(それらのいずれとも)言うべきではない。二諦(集諦と道諦)はあるときは喜を伴い、あるときは楽を伴い、あるときは捨を伴う。滅諦は“喜を伴う”とも“楽を伴う”とも“捨を伴う”とも言うべきではない。苦諦はあるときは喜を伴い、あるときは楽を伴い、あるときは捨を伴い、あるときは(それらのいずれとも)言うべきではない。

Dve saccā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Samudayasaccaṃ siyā dassanena pahātabbaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā dassanena pahātabbaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbaṃ, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbaṃ. Dve saccā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Samudayasaccaṃ siyā dassanena pahātabbahetukaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbahetukaṃ[Pg.120]. Dukkhasaccaṃ siyā dassanena pahātabbahetukaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbahetukaṃ, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukaṃ. Samudayasaccaṃ ācayagāmi. Maggasaccaṃ apacayagāmi. Nirodhasaccaṃ nevācayagāmināpacayagāmi. Dukkhasaccaṃ siyā ācayagāmi, siyā nevācayagāmināpacayagāmi. Maggasaccaṃ sekkhaṃ. Tīṇi saccāni nevasekkhanāsekkhā. Samudayasaccaṃ parittaṃ. Dve saccā appamāṇā. Dukkhasaccaṃ siyā parittaṃ, siyā mahaggataṃ. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Maggasaccaṃ appamāṇārammaṇaṃ. Samudayasaccaṃ siyā parittārammaṇaṃ, siyā mahaggatārammaṇaṃ na appamāṇārammaṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parittārammaṇa’’ntipi, ‘‘mahaggatārammaṇa’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā parittārammaṇaṃ, siyā mahaggatārammaṇaṃ, siyā appamāṇārammaṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parittārammaṇa’’ntipi, ‘‘mahaggatārammaṇa’’ntipi, ‘‘appamāṇārammaṇa’’ntipi.

二諦(道諦と滅諦)は見によって断じられるべきものでもなく、修によって断じられるべきものでもない。集諦はあるときは見によって断じられるべきものであり、あるときは修によって断じられるべきものである。苦諦はあるときは見によって断じられるべきものであり、あるときは修によって断じられるべきものであり、あるときは見によっても修によっても断じられるべきものではない。二諦(道諦と滅諦)は見によって断じられるべき因を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。集諦はあるときは見によって断じられるべき因を持ち、あるときは修によって断じられるべき因を持つ。苦諦はあるときは見によって断じられるべき因を持ち、あるときは修によって断じられるべき因を持ち、あるときは見によっても修によっても断じられるべき因を持たない。集諦は積集(輪廻)へと導くものである。道諦は離散(解脱)へと導くものである。滅諦は積集へと導くものでもなく、離散へと導くものでもない。苦諦はあるときは積集へと導くものであり、あるときは積集へも離散へも導くものではない。道諦は有学である。三諦(苦諦・集諦・滅諦)は有学でもなく無学でもない。集諦は限定されたものである。二諦(道諦と滅諦)は無量である。苦諦はあるときは限定されたものであり、あるときは広大なものである。滅諦は所縁を持たない。道諦は無量を所縁とする。集諦はあるときは限定されたものを所縁とし、あるときは広大なものを所縁とするが、無量を所縁とすることはない。あるいは(それらのいずれとも)言うべきではない。苦諦はあるときは限定されたものを所縁とし、あるときは広大なものを所縁とし、あるときは無量を所縁とし、あるときは(それらのいずれとも)言うべきではない。

Samudayasaccaṃ hīnaṃ. Dve saccā paṇītā. Dukkhasaccaṃ siyā hīnaṃ, siyā majjhimaṃ. Nirodhasaccaṃ aniyataṃ. Maggasaccaṃ sammattaniyataṃ. Dve saccā siyā micchattaniyatā, siyā aniyatā. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘maggārammaṇa’’ntipi, ‘‘maggahetuka’’ntipi, ‘‘maggādhipatī’’tipi. Maggasaccaṃ na maggārammaṇaṃ maggahetukaṃ, siyā maggādhipati, siyā na vattabbaṃ – ‘‘maggādhipatī’’ti. Dukkhasaccaṃ siyā maggārammaṇaṃ na maggahetukaṃ, siyā maggādhipati, siyā na vattabbaṃ – ‘‘maggārammaṇa’’ntipi, ‘‘maggādhipatī’’tipi. Dve saccā siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā – ‘‘uppādino’’ti. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘uppanna’’ntipi, ‘‘anuppanna’’ntipi, ‘‘uppādī’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā uppannaṃ, siyā anuppannaṃ, siyā uppādi. Tīṇi saccāni siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘atīta’’ntipi, ‘‘anāgata’’ntipi, ‘‘paccuppanna’’ntipi. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Maggasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘atītārammaṇa’’ntipi, ‘‘anāgatārammaṇa’’ntipi, ‘‘paccuppannārammaṇa’’ntipi. Dve saccā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi, ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi. Nirodhasaccaṃ bahiddhā. Tīṇi saccāni siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Maggasaccaṃ bahiddhārammaṇaṃ. Samudayasaccaṃ siyā ajjhattārammaṇaṃ, siyā bahiddhārammaṇaṃ, siyā ajjhattabahiddhārammaṇaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā ajjhattārammaṇaṃ, siyā bahiddhārammaṇaṃ, siyā ajjhattabahiddhārammaṇaṃ[Pg.121], siyā na vattabbaṃ – ‘‘ajjhattārammaṇa’’ntipi, ‘‘bahiddhārammaṇa’’ntipi, ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇa’’ntipi. Tīṇi saccāni anidassanaappaṭighā. Dukkhasaccaṃ siyā sanidassanasappaṭighaṃ, siyā anidassanasappaṭighaṃ, siyā anidassanaappaṭighaṃ.

集諦は劣る。二諦(滅諦と道諦)は勝妙である。苦諦はあるときは劣り、あるときは中である。滅諦は不定である。道諦は正性決定である。二諦(苦諦と集諦)はあるときは邪性決定であり、あるときは不定である。滅諦は無所縁である。集諦については、“道所縁”とも“道因”とも“道増上”とも言うべきではない。道諦は道所縁ではなく、道因である。あるときは道増上であり、あるときは“道増上”と言うべきではない。苦諦はあるときは道所縁であり、道因ではない。あるときは道増上であり、あるときは“道所縁”とも“道増上”とも言うべきではない。二諦(集諦と道諦)はあるときは生じたものであり、あるときは未生のものである。“生起するもの”と言うべきではない。滅諦については、“生じたもの”とも“未生のもの”とも“生起するもの”とも言うべきではない。苦諦はあるときは生じたものであり、あるときは未生のものであり、あるときは生起するものである。三諦(苦・集・道)はあるときは過去であり、あるときは未来であり、あるときは現在である。滅諦については、“過去”とも“未来”とも“現在”とも言うべきではない。滅諦は無所縁である。道諦については、“過去所縁”とも“未来所縁”とも“現在所縁”とも言うべきではない。二諦(苦諦と集諦)はあるときは過去所縁であり、あるときは未来所縁であり、あるときは現在所縁である。またあるときは“過去所縁”とも“未来所縁”とも“現在所縁”とも言うべきではない。滅諦は外的である。三諦(苦・集・道)はあるときは内的であり、あるときは外的であり、あるときは内外的である。滅諦は無所縁である。道諦は外的所縁である。集諦はあるときは内的所縁であり、あるときは外的所縁であり、あるときは内外的所縁である。苦諦はあるときは内的所縁であり、あるときは外的所縁であり、あるときは内外的所縁である。またあるときは“内的所縁”とも“外的所縁”とも“内外的所縁”とも言うべきではない。三諦(集・滅・道)は無見無対である。苦諦はあるときは有見有対であり、あるときは無見有対であり、あるときは無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(ドゥカ)。

218. Samudayasaccaṃ hetu. Nirodhasaccaṃ na hetu. Dve saccā siyā hetū, siyā na hetū. Dve saccā sahetukā. Nirodhasaccaṃ ahetukaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā sahetukaṃ, siyā ahetukaṃ. Dve saccā hetusampayuttā. Nirodhasaccaṃ hetuvippayuttaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā hetusampayuttaṃ, siyā hetuvippayuttaṃ. Samudayasaccaṃ hetu ceva sahetukañca. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva sahetukañcā’’tipi, ‘‘sahetukañceva na ca hetū’’tipi. Maggasaccaṃ siyā hetu ceva sahetukañca, siyā sahetukañceva na ca hetu. Dukkhasaccaṃ siyā hetu ceva sahetukañca, siyā sahetukañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva sahetukañcā’’tipi, ‘‘sahetukañceva na ca hetū’’tipi. Samudayasaccaṃ hetu ceva hetusampayuttañca. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva hetusampayuttañcā’’tipi, ‘‘hetusampayuttañceva na ca hetū’’tipi. Maggasaccaṃ siyā hetu ceva hetusampayuttañca, siyā hetusampayuttañceva na ca hetu. Dukkhasaccaṃ siyā hetu ceva hetusampayuttañca, siyā hetusampayuttañceva na ca hetu, siyā na vattabbaṃ – ‘‘hetu ceva hetusampayuttañcā’’tipi, ‘‘hetusampayuttañceva na ca hetū’’tipi. Nirodhasaccaṃ na hetuahetukaṃ. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘na hetusahetuka’’ntipi, ‘‘na hetuahetuka’’ntipi. Maggasaccaṃ siyā na hetusahetukaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘na hetusahetuka’’ntipi, ‘‘na hetuahetuka’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā na hetusahetukaṃ, siyā na hetuahetukaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘na hetusahetuka’’ntipi, ‘‘na hetuahetuka’’ntipi.

218. 集諦は因である。滅諦は因ではない。二諦(苦諦と道諦)はあるときは因であり、あるときは因ではない。二諦(集諦と道諦)は有因である。滅諦は無因である。苦諦はあるときは有因であり、あるときは無因である。二諦(集諦と道諦)は因相応である。滅諦は因不相応である。苦諦はあるときは因相応であり、あるときは因不相応である。集諦は因であり、かつ有因である。滅諦については、“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが因ではない”とも言うべきではない。道諦はあるときは因であり、かつ有因である。あるときは有因であるが因ではない。苦諦はあるときは因であり、かつ有因である。あるときは有因であるが因ではない。またあるときは“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが因ではない”とも言うべきではない。集諦は因であり、かつ因相応である。滅諦については、“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが因ではない”とも言うべきではない。道諦はあるときは因であり、かつ因相応である。あるときは因相応であるが因ではない。苦諦はあるときは因であり、かつ因相応である。あるときは因相応であるが因ではない。またあるときは“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが因ではない”とも言うべきではない。滅諦は因ではなく、無因である。集諦については、“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言うべきではない。道諦はあるときは因ではなく有因である。あるときは“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言うべきではない。苦諦はあるときは因ではなく有因である。あるときは因ではなく無因である。またあるときは“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言うべきではない。

Tīṇi saccāni sappaccayā. Nirodhasaccaṃ appaccayaṃ. Tīṇi saccāni saṅkhatā. Nirodhasaccaṃ asaṅkhataṃ. Tīṇi saccāni anidassanā. Dukkhasaccaṃ siyā sanidassanaṃ, siyā anidassanaṃ. Tīṇi saccāni appaṭighā. Dukkhasaccaṃ siyā sappaṭighaṃ, siyā appaṭighaṃ. Tīṇi saccāni arūpāni. Dukkhasaccaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Dve saccā [Pg.122] lokiyā. Dve saccā lokuttarā; kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

三諦(苦・集・道)は有縁である。滅諦は無縁である。三諦(苦・集・道)は有為である。滅諦は無為である。三諦(集・滅・道)は無見である。苦諦はあるときは有見であり、あるときは無見である。三諦(集・滅・道)は無対である。苦諦はあるときは有対であり、あるときは無対である。三諦(集・滅・道)は無色である。苦諦はあるときは色であり、あるときは無色である。二諦(苦諦と集諦)は世間的である。二諦(滅諦と道諦)は出世間的である。あるものによって知られるべきであり、あるものによっては知られるべきではない。

Samudayasaccaṃ āsavo. Dve saccā no āsavā. Dukkhasaccaṃ siyā āsavo, siyā no āsavo. Dve saccā sāsavā. Dve saccā anāsavā. Samudayasaccaṃ āsavasampayuttaṃ. Dve saccā āsavavippayuttā. Dukkhasaccaṃ siyā āsavasampayuttaṃ, siyā āsavavippayuttaṃ. Samudayasaccaṃ āsavo ceva sāsavañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’tipi, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā āsavo ceva sāsavañca, siyā sāsavañceva no ca āsavo. Samudayasaccaṃ āsavo ceva āsavasampayuttañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā āsavo ceva āsavasampayuttañca, siyā āsavasampayuttañceva no ca āsavo, siyā na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttañcā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttañceva no ca āsavo’’tipi. Dve saccā āsavavippayuttaanāsavā. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘āsavavippayuttasāsava’’ntipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsava’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā āsavavippayuttasāsavaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘āsavavippayuttasāsava’’ntipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsava’’ntipi.

集諦は漏である。二諦(滅諦・道諦)は漏ではない。苦諦はある場合には漏であり、ある場合には漏ではない。二諦(苦諦・集諦)は有漏である。二諦(滅諦・道諦)は無漏である。集諦は漏相応である。二諦(滅諦・道諦)は漏不相応である。苦諦はある場合には漏相応であり、ある場合には漏不相応である。集諦は漏であり、かつ有漏である。二諦(滅諦・道諦)については、“漏であり、かつ有漏である”とも、“有漏であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には漏であり、かつ有漏であり、ある場合には有漏であり、かつ漏ではない。集諦は漏であり、かつ漏相応である。二諦(滅諦・道諦)については、“漏であり、かつ漏相応である”とも、“漏相応であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には漏であり、かつ漏相応であり、ある場合には漏相応であり、かつ漏ではない。ある場合には“漏であり、かつ漏相応である”とも、“漏相応であり、かつ漏ではない”とも言うべきではない。二諦(滅諦・道諦)は漏不相応かつ無漏である。集諦については、“漏不相応かつ有漏である”とも、“漏不相応かつ無漏である”とも言うべきではない。苦諦はある場合には漏不相応かつ有漏である。ある場合には“漏不相応かつ有漏である”とも、“漏不相応かつ無漏である”とも言うべきではない。

Samudayasaccaṃ saṃyojanaṃ. Dve saccā no saṃyojanā. Dukkhasaccaṃ siyā saṃyojanaṃ, siyā no saṃyojanaṃ. Dve saccā saṃyojaniyā. Dve saccā asaṃyojaniyā. Samudayasaccaṃ saṃyojanasampayuttaṃ. Dve saccā saṃyojanavippayuttā. Dukkhasaccaṃ siyā saṃyojanasampayuttaṃ, siyā saṃyojanavippayuttaṃ. Samudayasaccaṃ saṃyojanañceva saṃyojaniyañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’tipi, ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā saṃyojanañceva saṃyojaniyañca, siyā saṃyojaniyañceva no ca saṃyojanaṃ. Samudayasaccaṃ saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañca, siyā saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojanaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañcā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojana’’ntipi[Pg.123]. Dve saccā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniya’’ntipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniya’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniya’’ntipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniya’’ntipi.

集諦は結である。二諦(滅諦・道諦)は結ではない。苦諦はある場合には結であり、ある場合には結ではない。二諦(苦諦・集諦)は順結である。二諦(滅諦・道諦)は不順結である。集諦は結相応である。二諦(滅諦・道諦)は結不相応である。苦諦はある場合には結相応であり、ある場合には結不相応である。集諦は結であり、かつ順結である。二諦(滅諦・道諦)については、“結であり、かつ順結である”とも、“順結であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には結であり、かつ順結であり、ある場合には順結であり、かつ結ではない。集諦は結であり、かつ結相応である。二諦(滅諦・道諦)については、“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には結であり、かつ結相応であり、ある場合には結相応であり、かつ結ではない。ある場合には“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であり、かつ結ではない”とも言うべきではない。二諦(滅諦・道諦)は結不相応かつ不順結である。集諦については、“結不相応かつ順結である”とも、“結不相応かつ不順結である”とも言うべきではない。苦諦はある場合には結不相応かつ順結である。ある場合には“結不相応かつ順結である”とも、“結不相応かつ不順結である”とも言うべきではない。

Samudayasaccaṃ gantho. Dve saccā no ganthā. Dukkhasaccaṃ siyā gantho, siyā no gantho. Dve saccā ganthaniyā. Dve saccā aganthaniyā. Dve saccā ganthavippayuttā. Dve saccā siyā ganthasampayuttā, siyā ganthavippayuttā. Samudayasaccaṃ gantho ceva ganthaniyañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’tipi, ‘‘ganthaniyā ceva no ca ganthā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā gantho ceva ganthaniyañca, siyā ganthaniyañceva no ca gantho. Samudayasaccaṃ gantho ceva ganthasampayuttañca, siyā na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttañcā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttañceva no ca gantho’’tipi. Dve saccā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā gantho ceva ganthasampayuttañca, siyā ganthasampayuttañceva no ca gantho, siyā na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthasampayuttañcā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttañceva no ca gantho’’tipi. Dve saccā ganthavippayuttaaganthaniyā. Dve saccā siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthavippayuttaganthaniyā’’tipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniyā’’tipi.

集諦は縛である。二諦(滅諦・道諦)は縛ではない。苦諦はある場合には縛であり、ある場合には縛ではない。二諦(苦諦・集諦)は順縛である。二諦(滅諦・道諦)は不順縛である。二諦(滅諦・道諦)は縛不相応である。二諦(苦諦・集諦)はある場合には縛相応であり、ある場合には縛不相応である。集諦は縛であり、かつ順縛である。二諦(滅諦・道諦)については、“縛であり、かつ順縛である”とも、“順縛であり、かつ縛ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には縛であり、かつ順縛であり、ある場合には順縛であり、かつ縛ではない。集諦は縛であり、かつ縛相応である。ある場合には“縛であり、かつ縛相応である”とも、“縛相応であり、かつ縛ではない”とも言うべきではない。二諦(滅諦・道諦)については、“縛であり、かつ縛相応である”とも、“縛相応であり、かつ縛ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には縛であり、かつ縛相応であり、ある場合には縛相応であり、かつ縛ではない。ある場合には“縛であり、かつ縛相応である”とも、“縛相応であり、かつ縛ではない”とも言うべきではない。二諦(滅諦・道諦)は縛不相応かつ不順縛である。二諦(苦諦・集諦)はある場合には縛不相応かつ順縛である。ある場合には“縛不相応かつ順縛である”とも、“縛不相応かつ不順縛である”とも言うべきではない。

Samudayasaccaṃ ogho…pe… yogo…pe… nīvaraṇaṃ. Dve saccā no nīvaraṇā. Dukkhasaccaṃ siyā nīvaraṇaṃ, siyā no nīvaraṇaṃ. Dve saccā nīvaraṇiyā dve saccā anīvaraṇiyā. Samudayasaccaṃ nīvaraṇasampayuttaṃ. Dve saccā nīvaraṇavippayuttā. Dukkhasaccaṃ siyā nīvaraṇasampayuttaṃ, siyā nīvaraṇavippayuttaṃ. Samudayasaccaṃ nīvaraṇañceva nīvaraṇiyañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇiyañca, siyā nīvaraṇiyañceva no ca nīvaraṇaṃ. Samudayasaccaṃ nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañca, siyā nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañcā’’tipi[Pg.124], ‘‘nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇa’’ntipi. Dve saccā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiya’’ntipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiya’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiya’’ntipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiya’’ntipi.

集諦は暴流であり、…中略…繋であり、…中略…蓋である。二諦(滅諦・道諦)は蓋ではない。苦諦はある場合には蓋であり、ある場合には蓋ではない。二諦(苦諦・集諦)は蓋の対象(有蓋)であり、二諦(滅諦・道諦)は蓋の対象ではない(無蓋)。集諦は蓋と相応する。二諦(滅諦・道諦)は蓋と不相応である。苦諦はある場合には蓋と相応し、ある場合には蓋と不相応である。集諦は蓋であり、かつ蓋の対象でもある。二諦(滅諦・道諦)については、“蓋であり、かつ蓋の対象である”とも、“蓋の対象であるが、蓋ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には蓋であり、かつ蓋の対象であり、ある場合には蓋の対象であるが、蓋ではない。集諦は蓋であり、かつ蓋と相応する。二諦(滅諦・道諦)については、“蓋であり、かつ蓋と相応する”とも、“蓋と相応するが、蓋ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には蓋であり、かつ蓋と相応し、ある場合には蓋と相応するが、蓋ではなく、ある場合には“蓋であり、かつ蓋と相応する”とも、“蓋と相応するが、蓋ではない”とも言うべきではない。二諦(滅諦・道諦)は蓋と不相応であり、かつ蓋の対象ではない。集諦については、“蓋と不相応であり、かつ蓋の対象である”とも、“蓋と不相応であり、かつ蓋の対象ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には蓋と不相応であり、かつ蓋の対象であり、ある場合には“蓋と不相応であり、かつ蓋の対象である”とも、“蓋と不相応であり、かつ蓋の対象ではない”とも言うべきではない。

Tīṇi saccāni no parāmāsā. Dukkhasaccaṃ siyā parāmāso, siyā no parāmāso. Dve saccā parāmaṭṭhā. Dve saccā aparāmaṭṭhā. Dve saccā parāmāsavippayuttā. Samudayasaccaṃ siyā parāmāsasampayuttaṃ, siyā parāmāsavippayuttaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā parāmāsasampayuttaṃ, siyā parāmāsavippayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parāmāsasampayutta’’ntipi, ‘‘parāmāsavippayutta’’ntipi. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘parāmāso ceva parāmaṭṭhañcā’’ti, parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso. Dve saccā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’tipi, ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā parāmāso ceva parāmaṭṭhañca, siyā parāmaṭṭhañceva no ca parāmāso. Dve saccā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā. Dve saccā siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā’’tipi.

三諦(集諦・滅諦・道諦)は執着ではない。苦諦はある場合には執着であり、ある場合には執着ではない。二諦(苦諦・集諦)は執着の対象(有把取)である。二諦(滅諦・道諦)は執着の対象ではない(無把取)。二諦(滅諦・道諦)は執着と不相応である。集諦はある場合には執着と相応し、ある場合には執着と不相応である。苦諦はある場合には執着と相応し、ある場合には執着と不相応であり、ある場合には“執着と相応する”とも、“執着と不相応である”とも言うべきではない。集諦については、“執着であり、かつ執着の対象である”と言うべきではなく、執着の対象であるが、執着ではない。二諦(滅諦・道諦)については、“執着であり、かつ執着の対象である”とも、“執着の対象であるが、執着ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には執着であり、かつ執着の対象であり、ある場合には執着の対象であるが、執着ではない。二諦(滅諦・道諦)は執着と不相応であり、かつ執着の対象ではない。二諦(苦諦・集諦)はある場合には執着と不相応であり、かつ執着の対象であり、ある場合には“執着と不相応であり、かつ執着の対象である”とも、“執着と不相応であり、かつ執着の対象ではない”とも言うべきではない。

Dve saccā sārammaṇā. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ. Tīṇi saccāni no cittā. Dukkhasaccaṃ siyā cittaṃ, siyā no cittaṃ. Dve saccā cetasikā. Nirodhasaccaṃ acetasikaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā cetasikaṃ, siyā acetasikaṃ. Dve saccā cittasampayuttā. Nirodhasaccaṃ cittavippayuttaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā cittasampayuttaṃ, siyā cittavippayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘cittena sampayutta’’ntipi, ‘‘cittena vippayutta’’ntipi. Dve saccā cittasaṃsaṭṭhā. Nirodhasaccaṃ cittavisaṃsaṭṭhaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhaṃ, siyā cittavisaṃsaṭṭhaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘cittena saṃsaṭṭha’’ntipi, ‘‘cittena visaṃsaṭṭha’’ntipi. Dve saccā cittasamuṭṭhānā. Nirodhasaccaṃ no cittasamuṭṭhānaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā cittasamuṭṭhānaṃ, siyā no cittasamuṭṭhānaṃ. Dve saccā cittasahabhuno. Nirodhasaccaṃ no cittasahabhū. Dukkhasaccaṃ siyā cittasahabhū, siyā no cittasahabhū. Dve saccā cittānuparivattino. Nirodhasaccaṃ no cittānuparivatti. Dukkhasaccaṃ siyā cittānuparivatti, siyā no cittānuparivatti. Dve saccā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Nirodhasaccaṃ no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ[Pg.125]. Dukkhasaccaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ. Dve saccā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Nirodhasaccaṃ no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Dukkhasaccaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Dve saccā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Nirodhasaccaṃ no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti. Dukkhasaccaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti. Tīṇi saccāni bāhirā. Dukkhasaccaṃ siyā ajjhattaṃ, siyā bāhiraṃ.

二諦(集諦・道諦)は所縁を持つ。滅諦は所縁を持たない。苦諦はある場合には所縁を持ち、ある場合には所縁を持たない。三諦(集諦・滅諦・道諦)は心ではない。苦諦はある場合には心であり、ある場合には心ではない。二諦(集諦・道諦)は心所である。滅諦は心所ではない。苦諦はある場合には心所であり、ある場合には心所ではない。二諦(集諦・道諦)は心と相応する。滅諦は心と不相応である。苦諦はある場合には心と相応し、ある場合には心と不相応であり、ある場合には“心と相応する”とも、“心と不相応である”とも言うべきではない。二諦(集諦・道諦)は心と混在する。滅諦は心と混在しない。苦諦はある場合には心と混在し、ある場合には心と混在せず、ある場合には“心と混在する”とも、“心と混在しない”とも言うべきではない。二諦(集諦・道諦)は心等起である。滅諦は心等起ではない。苦諦はある場合には心等起であり、ある場合には心等起ではない。二諦(集諦・道諦)は心共生である。滅諦は心共生ではない。苦諦はある場合には心共生であり、ある場合には心共生ではない。二諦(集諦・道諦)は心随転である。滅諦は心随転ではない。苦諦はある場合には心随転であり、ある場合には心随転ではない。二諦(集諦・道諦)は心混在等起である。滅諦は心混在等起ではない。苦諦はある場合には心混在等起であり、ある場合には心混在等起ではない。二諦(集諦・道諦)は心混在等起共生である。滅諦は心混在等起共生ではない。苦諦はある場合には心混在等起共生であり、ある場合には心混在等起共生ではない。二諦(集諦・道諦)は心混在等起随転である。滅諦は心混在等起随転ではない。苦諦はある場合には心混在等起随転であり、ある場合には心混在等起随転ではない。三諦(集諦・滅諦・道諦)は外的なものである。苦諦はある場合には内的なものであり、ある場合には外的なものである。

Tīṇi saccāni no upādā. Dukkhasaccaṃ siyā upādā, siyā no upādā. Tīṇi saccāni anupādinnā. Dukkhasaccaṃ siyā upādinnaṃ, siyā anupādinnaṃ. Samudayasaccaṃ upādānaṃ. Dve saccā no upādānā. Dukkhasaccaṃ siyā upādānaṃ, siyā no upādānaṃ. Dve saccā upādāniyā. Dve saccā anupādāniyā. Dve saccā upādānavippayuttā. Dve saccā siyā upādānasampayuttā, siyā upādānavippayuttā. Samudayasaccaṃ upādānañceva upādāniyañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’tipi, ‘‘upādāniyā ceva no ca upādānā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā upādānañceva upādāniyañca, siyā upādāniyañceva no ca upādānaṃ. Samudayasaccaṃ siyā upādānañceva upādānasampayuttañca, siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādānañceva upādānasampayuttañcā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttañceva no ca upādāna’’ntipi. Dve saccā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā upādānañceva upādānasampayuttañca, siyā upādānasampayuttañceva no ca upādānaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘upādānañceva upādānasampayuttañcā’’ tipi, ‘‘upādānasampayuttañceva no ca upādāna’’ntipi. Dve saccā upādānavippayuttaanupādāniyā. Dve saccā siyā upādānavippayuttaupādāniyā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānavippayuttaupādāniyā’’tipi, ‘‘upādānavippayuttaanupādāniyā’’tipi.

三つの聖諦は所造色ではない。苦諦はある場合には所造色であり、ある場合には所造色ではない。三つの聖諦は執受されたものではない。苦諦はある場合には執受されたものであり、ある場合には執受されたものではない。集諦は取である。二つの聖諦は取ではない。苦諦はある場合には取であり、ある場合には取ではない。二つの聖諦は取の対象となるものである。二つの聖諦は取の対象とならないものである。二つの聖諦は取と相応しない。二つの聖諦はある場合には取と相応し、ある場合には取と相応しない。集諦は取であり、かつ取の対象となるものである。二つの聖諦については、“取であり、かつ取の対象となるものである”とも、“取の対象となるものではあるが取ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には取であり、かつ取の対象となるものであり、ある場合には取の対象となるものではあるが取ではない。集諦はある場合には取であり、かつ取と相応するものであり、ある場合には“取であり、かつ取と相応するものである”とも、“取と相応するものではあるが取ではない”とも言うべきではない。二つの聖諦については、“取であり、かつ取と相応するものである”とも、“取と相応するものではあるが取ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には取であり、かつ取と相応するものであり、ある場合には取と相応するものではあるが取ではない。またある場合には“取であり、かつ取と相応するものである”とも、“取と相応するものではあるが取ではない”とも言うべきではない。二つの聖諦は取と相応せず、かつ取の対象とならないものである。二つの聖諦はある場合には取と相応せず、かつ取の対象となるものであり、ある場合には“取と相応せず、かつ取の対象となるものである”とも、“取と相応せず、かつ取の対象とならないものである”とも言うべきではない。

Samudayasaccaṃ kileso. Dve saccā no kilesā. Dukkhasaccaṃ siyā kileso, siyā no kileso. Dve saccā saṃkilesikā. Dve saccā asaṃkilesikā. Samudayasaccaṃ saṃkiliṭṭhaṃ. Dve saccā asaṃkiliṭṭhā. Dukkhasaccaṃ siyā saṃkiliṭṭhaṃ, siyā asaṃkiliṭṭhaṃ. Samudayasaccaṃ kilesasampayuttaṃ. Dve saccā kilesavippayuttā. Dukkhasaccaṃ siyā kilesasampayuttaṃ, siyā [Pg.126] kilesavippayuttaṃ. Samudayasaccaṃ kileso ceva saṃkilesikañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’tipi, ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kilesā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā kileso ceva saṃkilesikañca, siyā saṃkilesikañceva no ca kileso. Samudayasaccaṃ kileso ceva saṃkiliṭṭhañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkiliṭṭhā cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā kileso ceva saṃkiliṭṭhañca, siyā saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhañcā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso’’tipi. Samudayasaccaṃ kileso ceva kilesasampayuttañca. Dve saccā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kilesā’’tipi. Dukkhasaccaṃ siyā kileso ceva kilesasampayuttañca, siyā kilesasampayuttañceva no ca kileso, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttañcā’’ tipi, ‘‘kilesasampayuttañceva no ca kileso’’tipi. Dve saccā kilesavippayuttaasaṃkilesikā. Samudayasaccaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesika’’ntipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesika’’ntipi. Dukkhasaccaṃ siyā kilesavippayuttasaṃkilesikaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesika’’ntipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesika’’ntipi.

集諦は煩悩である。二つの聖諦は煩悩ではない。苦諦はある場合には煩悩であり、ある場合には煩悩ではない。二つの聖諦は煩悩の対象となるものである。二つの聖諦は煩悩の対象とならないものである。集諦は汚されたものである。二つの聖諦は汚されたものではない。苦諦はある場合には汚されたものであり、ある場合には汚されたものではない。集諦は煩悩と相応する。二つの聖諦は煩悩と相応しない。苦諦はある場合には煩悩と相応し、ある場合には煩悩と相応しない。集諦は煩悩であり、かつ煩悩の対象となるものである。二つの聖諦については、“煩悩であり、かつ煩悩の対象となるものである”とも、“煩悩の対象となるものではあるが煩悩ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には煩悩であり、かつ煩悩の対象となるものであり、ある場合には煩悩の対象となるものではあるが煩悩ではない。集諦は煩悩であり、かつ汚されたものである。二つの聖諦については、“煩悩であり、かつ汚されたものである”とも、“汚されたものではあるが煩悩ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には煩悩であり、かつ汚されたものであり、ある場合には汚されたものではあるが煩悩ではない。またある場合には“煩悩であり、かつ汚されたものである”とも、“汚されたものではあるが煩悩ではない”とも言うべきではない。集諦は煩悩であり、かつ煩悩と相応するものである。二つの聖諦については、“煩悩であり、かつ煩悩と相応するものである”とも、“煩悩と相応するものではあるが煩悩ではない”とも言うべきではない。苦諦はある場合には煩悩であり、かつ煩悩と相応するものであり、ある場合には煩悩と相応するものではあるが煩悩ではない。またある場合には“煩悩であり、かつ煩悩と相応するものである”とも、“煩悩と相応するものではあるが煩悩ではない”とも言うべきではない。二つの聖諦は煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象とならないものである。集諦については、“煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象となるものである”とも、“煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象とならないものである”とも言うべきではない。苦諦はある場合には煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象となるものであり、ある場合には“煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象となるものである”とも、“煩悩と相応せず、かつ煩悩の対象とならないものである”とも言うべきではない。

Dve saccā na dassanena pahātabbā. Dve saccā siyā dassanena pahātabbā, siyā na dassanena pahātabbā. Dve saccā na bhāvanāya pahātabbā. Dve saccā siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā na bhāvanāya pahātabbā. Dve saccā na dassanena pahātabbahetukā. Dve saccā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā na dassanena pahātabbahetukā. Dve saccā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Dve saccā siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Samudayasaccaṃ savitakkaṃ. Nirodhasaccaṃ avitakkaṃ. Dve saccā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Samudayasaccaṃ savicāraṃ. Nirodhasaccaṃ avicāraṃ. Dve saccā siyā savicārā, siyā avicārā. Nirodhasaccaṃ appītikaṃ. Tīṇi saccāni siyā sappītikā, siyā appītikā. Nirodhasaccaṃ na pītisahagataṃ. Tīṇi saccāni siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Nirodhasaccaṃ [Pg.127] na sukhasahagataṃ. Tīṇi saccāni siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Nirodhasaccaṃ na upekkhāsahagataṃ. Tīṇi saccāni siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā.

二つの聖諦は見によって断じられるべきものではない。二つの聖諦はある場合には見によって断じられるべきものであり、ある場合には見によって断じられるべきものではない。二つの聖諦は修によって断じられるべきものではない。二つの聖諦はある場合には修によって断じられるべきものであり、ある場合には修によって断じられるべきものではない。二つの聖諦は見によって断じられるべき因を持つものではない。二つの聖諦はある場合には見によって断じられるべき因を持つものであり、ある場合には見によって断じられるべき因を持つものではない。二つの聖諦は修によって断じられるべき因を持つものではない。二つの聖諦はある場合には修によって断じられるべき因を持つものであり、ある場合には修によって断じられるべき因を持つものではない。集諦は尋を伴う。滅諦は尋を伴わない。二つの聖諦はある場合には尋を伴い、ある場合には尋を伴わない。集諦は伺を伴う。滅諦は伺を伴わない。二つの聖諦はある場合には伺を伴い、ある場合には伺を伴わない。滅諦は喜を伴わない。三つの聖諦はある場合には喜を伴い、ある場合には喜を伴わない。滅諦は喜と共にあるものではない。三つの聖諦はある場合には喜と共にあるものであり、ある場合には喜と共にあるものではない。滅諦は楽と共にあるものではない。三つの聖諦はある場合には楽と共にあるものであり、ある場合には楽と共にあるものではない。滅諦は捨と共にあるものではない。三つの聖諦はある場合には捨と共にあるものであり、ある場合には捨と共にあるものではない。

Samudayasaccaṃ kāmāvacaraṃ. Dve saccā na kāmāvacarā. Dukkhasaccaṃ siyā kāmāvacaraṃ, siyā na kāmāvacaraṃ. Tīṇi saccāni na rūpāvacarā. Dukkhasaccaṃ siyā rūpāvacaraṃ, siyā na rūpāvacaraṃ. Tīṇi saccāni na arūpāvacarā. Dukkhasaccaṃ siyā arūpāvacaraṃ, siyā na arūpāvacaraṃ. Dve saccā pariyāpannā. Dve saccā apariyāpannā. Maggasaccaṃ niyyānikaṃ. Tīṇi saccāni aniyyānikā. Maggasaccaṃ niyataṃ. Nirodhasaccaṃ aniyataṃ. Dve saccā siyā niyatā, siyā aniyatā. Dve saccā sauttarā. Dve saccā anuttarā. Samudayasaccaṃ saraṇaṃ. Dve saccā araṇā. Dukkhasaccaṃ siyā saraṇaṃ, siyā araṇanti.

集聖諦は欲界系である。二つの聖諦(滅・道)は欲界系ではない。苦聖諦はある場合は欲界系であり、ある場合は欲界系ではない。三つの聖諦(集・滅・道)は色界系ではない。苦聖諦はある場合は色界系であり、ある場合は色界系ではない。三つの聖諦は無色界系ではない。苦聖諦はある場合は無色界系であり、ある場合は無色界系ではない。二つの聖諦(苦・集)は繋属(三界に属するもの)である。二つの聖諦(滅・道)は不繋属(出世間)である。道聖諦は出離(涅槃へ導くもの)である。三つの聖諦は非出離である。道聖諦は決定(正性決定)である。滅聖諦は非決定である。二つの聖諦(苦・集)はある場合は決定であり、ある場合は非決定である。二つの聖諦(苦・集)は有上である。二つの聖諦(滅・道)は無上である。集聖諦は有諍(煩悩を伴う)である。二つの聖諦(滅・道)は無諍である。苦聖諦はある場合は有諍であり、ある場合は無諍である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答の部(が終了した)。

Saccavibhaṅgo niṭṭhito.

諦分別は終了した。

5. Indriyavibhaṅgo

5. 五、根分別

1. Abhidhammabhājanīyaṃ

1. 阿毘達磨分別

219. Bāvīsatindriyāni [Pg.128] – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ, purisindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, sukhindriyaṃ, dukkhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, domanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ.

219. 二十二根。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根、男根、命根、楽根、苦根、喜根、憂根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、未知当知根、既知根、具知根である。

220. Tattha katamaṃ cakkhundriyaṃ? Yaṃ cakkhu catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – idaṃ vuccati ‘‘cakkhundriyaṃ’’.

220. そのうち、眼根とは何か。四大種に基づいた浄色(パサーダ)である眼であり、……(中略)……それは空村のようなものである。これを“眼根”という。

Tattha katamaṃ sotindriyaṃ…pe… ghānindriyaṃ…pe… jivhindriyaṃ…pe… kāyindriyaṃ? Yo kāyo catunnaṃ mahābhūtānaṃ upādāya pasādo…pe… suñño gāmopeso – idaṃ vuccati ‘‘kāyindriyaṃ’’.

そのうち、耳根……(中略)……鼻根……(中略)……舌根……(中略)……身根とは何か。四大種に基づいた浄色である身であり、……(中略)……それは空村のようなものである。これを“身根”という。

Tattha katamaṃ manindriyaṃ? Ekavidhena manindriyaṃ – phassasampayuttaṃ. Duvidhena manindriyaṃ – atthi sahetukaṃ, atthi ahetukaṃ. Tividhena manindriyaṃ – atthi kusalaṃ, atthi akusalaṃ, atthi abyākataṃ. Catubbidhena manindriyaṃ – atthi kāmāvacaraṃ, atthi rūpāvacaraṃ, atthi arūpāvacaraṃ, atthi apariyāpannaṃ. Pañcavidhena manindriyaṃ – atthi sukhindriyasampayuttaṃ, atthi dukkhindriyasampayuttaṃ, atthi somanassindriyasampayuttaṃ, atthi domanassindriyasampayuttaṃ, atthi upekkhindriyasampayuttaṃ. Chabbidhena manindriyaṃ – cakkhuviññāṇaṃ…pe… manoviññāṇaṃ. Evaṃ chabbidhena manindriyaṃ.

そのうち、意根とは何か。一種としての意根は、触と相応するものである。二種としての意根は、有因のものがあり、無因のものがある。三種としての意根は、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。四種としての意根は、欲界系のものがあり、色界系のものがあり、無色界系のものがあり、不繋属(出世間)のものがある。五種としての意根は、楽根相応のものがあり、苦根相応のものがあり、喜根相応のものがあり、憂根相応のものがあり、捨根相応のものがある。六種としての意根は、眼識……(中略)……意識である。このように六種としての意根がある。

Sattavidhena manindriyaṃ – cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ sattavidhena manindriyaṃ.

七種としての意根は、眼識……(中略)……身識、意界、意識界である。このように七種としての意根がある。

Aṭṭhavidhena manindriyaṃ – cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu. Evaṃ aṭṭhavidhena manindriyaṃ.

八種としての意根は、眼識……(中略)……身識において楽倶のものがあり、苦倶のものがあり、意界、意識界である。このように八種としての意根がある。

Navavidhena [Pg.129] manindriyaṃ – cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ navavidhena manindriyaṃ.

九種としての意根は、眼識……(中略)……身識、意界、意識界において、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように九種としての意根がある。

Dasavidhena manindriyaṃ – cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ atthi sukhasahagataṃ, atthi dukkhasahagataṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu atthi kusalā, atthi akusalā, atthi abyākatā. Evaṃ dasavidhena manindriyaṃ…pe… evaṃ bahuvidhena manindriyaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘manindriyaṃ’’.

十種としての意根は、眼識……(中略)……身識において楽倶のものがあり、苦倶のものがあり、意界、意識界において、善のものがあり、不善のものがあり、無記のものがある。このように十種としての意根がある。……(中略)……このように多種としての意根がある。これを“意根”という。

Tattha katamaṃ itthindriyaṃ? Yaṃ itthiyā itthiliṅgaṃ itthinimittaṃ itthikuttaṃ itthākappo itthattaṃ itthibhāvo – idaṃ vuccati ‘‘itthindriyaṃ’’.

そのうち、女根とは何か。女性における女性の形態、女性の標相、女性の動作、女性の容儀、女性の状態、女性の性質である。これを“女根”という。

Tattha katamaṃ purisindriyaṃ? Yaṃ purisassa purisaliṅgaṃ purisanimittaṃ purisakuttaṃ purisākappo purisattaṃ purisabhāvo – idaṃ vuccati ‘‘purisindriyaṃ’’.

そのうち、男根とは何か。男性における男性の形態、男性の標相、男性の動作、男性の容儀、男性の状態、男性の性質である。これを“男根”という。

Tattha katamaṃ jīvitindriyaṃ? Jīvitindriyaṃ duvidhena – atthi rūpajīvitindriyaṃ, atthi arūpajīvitindriyaṃ.

そのうち、命根とは何か。命根には二種ある。色命根があり、無色命根がある。

Tattha katamaṃ rūpajīvitindriyaṃ? Yo tesaṃ rūpīnaṃ dhammānaṃ āyu ṭhiti yapanā yāpanā iriyanā vattanā pālanā jīvitaṃ jīvitindriyaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpajīvitindriyaṃ’’.

そのうち、色命根とは何か。それら色法における寿命、存続、維持、養育、進行、回転、守護である命、すなわち命根である。これを“色命根”という。

Tattha katamaṃ arūpajīvitindriyaṃ? Yo tesaṃ arūpīnaṃ dhammānaṃ āyu ṭhiti yapanā yāpanā iriyanā vattanā pālanā jīvitaṃ jīvitindriyaṃ – idaṃ vuccati ‘‘arūpajīvatindriyaṃ’’. Idaṃ vuccati ‘‘jīvitindriyaṃ’’.

そのうち、無色命根とは何か。それら無色法における寿命、存続、維持、養育、進行、回転、守護である命、すなわち命根である。これを“無色命根”という。これを“命根”という。

Tattha katamaṃ sukhindriyaṃ? Yaṃ kāyikaṃ sātaṃ kāyikaṃ sukhaṃ kāyasamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘sukhindriyaṃ’’.

そのうち、楽根とは何か。身体的な快、身体的な楽、身触から生じた快く楽しい受、身触から生じた快く楽しい感受である。これを“楽根”という。

Tattha katamaṃ dukkhindriyaṃ? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘dukkhindriyaṃ’’.

そのうち、苦根とは何か。身体的な不快、身体的な苦、身触から生じた不快で苦しい受、身触から生じた不快で苦しい感受である。これを“苦根”という。

Tattha katamaṃ somanassindriyaṃ? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘somanassindriyaṃ’’.

そのうち、喜根とは何か。精神的な快、精神的な楽、心触から生じた快く楽しい受、心触から生じた快く楽しい感受である。これを“喜根”という。

Tattha [Pg.130] katamaṃ domanassindriyaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassindriyaṃ’’.

そのうち、憂根とは何か。心における不快なもの、心における苦しいもの、心触から生じた不快で苦しい受、心触から生じた不快で苦しい受、これらが憂根と言われる。

Tattha katamaṃ upekkhindriyaṃ? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘upekkhindriyaṃ’’.

そのうち、捨根とは何か。心における快でも不快でもないもの、心触から生じた不苦不楽の受、心触から生じた不苦不楽受、これらが捨根と言われる。

Tattha katamaṃ saddhindriyaṃ? Yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo saddhā saddhindriyaṃ saddhābalaṃ – idaṃ vuccati ‘‘saddhindriyaṃ’’.

そのうち、信根とは何か。信、信ずること、確信、澄明、信としての信根、信力、これが信根と言われる。

Tattha katamaṃ vīriyindriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho nikkamo parakkamo uyyāmo vāyāmo ussāho ussoḷhī thāmo ṭhiti asithilaparakkamatā anikkhittachandatā anikkhittadhuratā dhurasampaggāho vīriyaṃ vīriyindriyaṃ vīriyabalaṃ – idaṃ vuccati ‘‘vīriyindriyaṃ’’.

そのうち、精進根とは何か。心における精進の開始、勇猛、勤勇、努力、精励、熱意、奮闘、威力、持続、弛まぬ勤勇、捨て去られない意欲、捨て去られない重責、重責の担持、精進、精進根、精進力、これが精進根と言われる。

Tattha katamaṃ satindriyaṃ? Yā sati anussati paṭissati sati saraṇatā dhāraṇatā apilāpanatā asammussanatā sati satindriyaṃ satibalaṃ sammāsati – idaṃ vuccati ‘‘satindriyaṃ’’.

そのうち、念根とは何か。念、随念、憶念、念、記憶すること、保持すること、浮つかないこと、忘失しないこと、念、念根、念力、正念、これが念根と言われる。

Tattha katamaṃ samādhindriyaṃ? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti avaṭṭhiti avisāhāro avikkhepo avisāhaṭamānasatā samatho samādhindriyaṃ samādhibalaṃ sammāsamādhi – idaṃ vuccati ‘‘samādhindriyaṃ’’.

そのうち、定根とは何か。心の静止、安定、安住、不散乱、不攪乱、散乱しない心の状態、止、定根、定力、正定、これが定根と言われる。

Tattha katamaṃ paññindriyaṃ? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘paññindriyaṃ’’.

そのうち、慧根とは何か。慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、これが慧根と言われる。

Tattha katamaṃ anaññātaññassāmītindriyaṃ? Yā tesaṃ dhammānaṃ anaññātānaṃ adiṭṭhānaṃ appattānaṃ aviditānaṃ asacchikatānaṃ sacchikiriyāya paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘anaññātaññassāmītindriyaṃ’’.

そのうち、未知当知根とは何か。それらの、未だ知られず、未だ見られず、未だ到達せず、未だ覚られず、未だ証せられていない諸法を現証するための慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支であり道に含まれるもの、これが未知当知根と言われる。

Tattha katamaṃ aññindriyaṃ? Yā tesaṃ dhammānaṃ ñātānaṃ diṭṭhānaṃ pattānaṃ viditānaṃ sacchikatānaṃ sacchikiriyāya paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati aññindriyaṃ.

そのうち、既知根とは何か。それらの、既に知られ、既に見られ、既に到達し、既に覚られ、既に証せられた諸法を現証するための慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支であり道に含まれるもの、これが既知根と言われる。

Tattha [Pg.131] katamaṃ aññātāvindriyaṃ? Yā tesaṃ dhammānaṃ aññātāvīnaṃ diṭṭhānaṃ pattānaṃ viditānaṃ sacchikatānaṃ sacchikiriyāya paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘aññātāvindriyaṃ’’.

そのうち、具知根とは何か。それらの、既に知った者の、既に見られ、既に到達し、既に覚られ、既に証せられた諸法を現証するための慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支であり道に含まれるもの、これが具知根と言われる。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別。

2. Pañhāpucchakaṃ

2. 問答分別。

221. Bāvīsatindriyāni – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ, purisindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, sukhindriyaṃ, dukkhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, domanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ.

221. 二十二根、すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根、男根、命根、楽根、苦根、喜根、憂根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、未知当知根、既知根、具知根である。

222. Bāvīsatīnaṃ indriyānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

222. 二十二根のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……(中略)……いくつが有諍であり、いくつが無諍であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法。

223. Dasindriyā abyākatā. Domanassindriyaṃ akusalaṃ. Anaññātaññassāmītindriyaṃ kusalaṃ. Cattārindriyā siyā kusalā, siyā abyākatā. Cha indriyā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā.

223. 十根は無記である。憂根は不善である。未知当知根は善である。四根は、あるいは善であり、あるいは無記である。六根は、あるいは善であり、あるいは不善であり、あるいは無記である。

Dvādasindriyā na vattabbā – ‘‘sukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayuttā’’tipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā’’tipi. Cha indriyā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Tīṇindriyā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Jīvitindriyaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘sukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘dukkhāya vedanāya sampayutta’’ntipi, ‘‘adukkhamasukhāya vedanāya sampayutta’’ntipi.

十二根は、“楽受に相応する”とも、“苦受に相応する”とも、“不苦不楽受に相応する”とも言われるべきではない。六根は、あるいは楽受に相応し、あるいは不苦不楽受に相応する。三根は、あるいは楽受に相応し、あるいは苦受に相応し、あるいは不苦不楽受に相応する。命根は、あるいは楽受に相応し、あるいは苦受に相応し、あるいは不苦不楽受に相応し、あるいは“楽受に相応する”とも“苦受に相応する”とも“不苦不楽受に相応する”とも言われるべきではない。

Sattindriyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Tīṇindriyā vipākā. Dvindriyā vipākadhammadhammā. Aññindriyaṃ siyā vipākaṃ, siyā vipākadhammadhammaṃ. Navindriyā siyā [Pg.132] vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Navindriyā upādinnupādāniyā. Domanassindriyaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Tīṇindriyā anupādinnaanupādāniyā. Navindriyā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

七根は非異熟非異熟法法である。三根は異熟である。二根は異熟法法である。既知根は、あるいは異熟であり、あるいは異熟法法である。九根は、あるいは異熟であり、あるいは異熟法法であり、あるいは非異熟非異熟法法である。九根は執受かつ取の対象である。憂根は非執受かつ取の対象である。三根は非執受かつ非取の対象である。九根は、あるいは執受かつ取の対象であり、あるいは非執受かつ取の対象であり、あるいは非執受かつ非取の対象である。

Navindriyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā. Domanassindriyaṃ saṃkiliṭṭhasaṃkilesikaṃ. Tīṇindriyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Tīṇindriyā siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Cha indriyā siyā saṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Navindriyā avitakkaavicārā. Domanassindriyaṃ savitakkasavicāraṃ. Upekkhindriyaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Ekādasindriyā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā.

9つの根は、不染汚にして有漏である。憂根は、染汚にして有漏である。3つの根は、不染汚にして無漏である。3つの根は、あるいは不染汚にして有漏であり、あるいは不染汚にして無漏である。6つの根は、あるいは染汚にして有漏であり、あるいは不染汚にして有漏であり、あるいは不染汚にして無漏である。9つの根は、無尋無伺である。憂根は、有尋有伺である。捨根は、あるいは有尋有伺であり、あるいは無尋無伺である。11の根は、あるいは有尋有伺であり、あるいは無尋唯伺であり、あるいは無尋無伺である。

Ekādasindriyā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi. Somanassindriyaṃ siyā pītisahagataṃ na sukhasahagataṃ na upekkhāsahagataṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘pītisahagata’’nti. Cha indriyā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Cattārindriyā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā – ‘‘pītisahagatā’’tipi, ‘‘sukhasahagatā’’tipi, ‘‘upekkhāsahagatā’’tipi.

11の根は、“喜倶である”とも“楽倶である”とも“捨倶である”とも言うべきではない。喜根は、あるいは喜倶であって楽倶でも捨倶でもなく、あるいは“喜倶である”と言うべきではない。6つの根は、あるいは喜倶であり、あるいは楽倶であり、あるいは捨倶である。4つの根は、あるいは喜倶であり、あるいは楽倶であり、あるいは捨倶であり、あるいは“喜倶である”とも“楽倶である”とも“捨倶である”とも言うべきではない。

Pannarasindriyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Domanassindriyaṃ siyā dassanena pahātabbaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbaṃ. Cha indriyā siyā dassanena pahātabbā, siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Pannarasindriyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Domanassindriyaṃ siyā dassanena pahātabbahetukaṃ, siyā bhāvanāya pahātabbahetukaṃ. Cha indriyā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā.

15の根は、見によって断ぜられるべきものでもなく、修によって断ぜられるべきものでもない。憂根は、あるいは見によって断ぜられるべきものであり、あるいは修によって断ぜられるべきものである。6つの根は、あるいは見によって断ぜられるべきものであり、あるいは修によって断ぜられるべきものであり、あるいは見によっても修によっても断ぜられるべきものではない。15の根は、見によって断ぜられるべき因を持つものでもなく、修によって断ぜられるべき因を持つものでもない。憂根は、あるいは見によって断ぜられるべき因を持つものであり、あるいは修によって断ぜられるべき因を持つものである。6つの根は、あるいは見によって断ぜられるべき因を持つものであり、あるいは修によって断ぜられるべき因を持つものであり、あるいは見によっても修によっても断ぜられるべき因を持つものではない。

Dasindriyā nevācayagāmināpacayagāmino. Domanassindriyaṃ ācayagāmi. Anaññātaññassāmītindriyaṃ apacayagāmi. Aññindriyaṃ siyā apacayagāmi, siyā nevācayagāmināpacayagāmi. Navindriyā siyā ācayagāmino, siyā [Pg.133] apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Dasindriyā nevasekkhanāsekkhā. Dvindriyā sekkhā. Aññātāvindriyaṃ asekkhaṃ. Navindriyā siyā sekkhā, siyā asekkhā, siyā nevasekkhanāsekkhā.

10の根は、順集でも順減でもない。憂根は、順集である。未知当知根は、順減である。既知根は、あるいは順減であり、あるいは順集でも順減でもない。9つの根は、あるいは順集であり、あるいは順減であり、あるいは順集でも順減でもない。10の根は、有学でも無学でもない。2つの根は、有学である。具知根は、無学である。9つの根は、あるいは有学であり、あるいは無学であり、あるいは有学でも無学でもない。

Dasindriyā parittā. Tīṇindriyā appamāṇā. Navindriyā siyā parittā, siyā mahaggatā, siyā appamāṇā. Sattindriyā anārammaṇā. Dvindriyā parittārammaṇā. Tīṇindriyā appamāṇārammaṇā. Domanassindriyaṃ siyā parittārammaṇaṃ siyā mahaggatārammaṇaṃ, na appamāṇārammaṇaṃ, siyā na vattabbaṃ – ‘‘parittārammaṇa’’ntipi, ‘‘mahaggatārammaṇa’’nti pi. Navindriyā siyā parittārammaṇā, siyā mahaggatārammaṇā, siyā appamāṇārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘parittārammaṇā’’tipi, ‘‘mahaggatārammaṇā’’tipi, ‘‘appamāṇārammaṇā’’tipi.

10の根は、小である。3つの根は、無量である。9つの根は、あるいは小であり、あるいは大であり、あるいは無量である。7つの根は、無所縁である。2つの根は、小所縁である。3つの根は、無量所縁である。憂根は、あるいは小所縁であり、あるいは大所縁であり、無量所縁ではなく、あるいは“小所縁である”とも“大所縁である”とも言うべきではない。9つの根は、あるいは小所縁であり、あるいは大所縁であり、あるいは無量所縁であり、あるいは“小所縁である”とも“大所縁である”とも“無量所縁である”とも言うべきではない。

Navindriyā majjhimā. Domanassindriyaṃ hīnaṃ. Tīṇindriyā paṇītā. Tīṇindriyā siyā majjhimā, siyā paṇītā. Cha indriyā siyā hīnā, siyā majjhimā, siyā paṇītā. Dasindriyā aniyatā. Anaññātaññassāmītindriyaṃ sammattaniyataṃ. Cattārindriyā siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Domanassindriyaṃ siyā micchattaniyataṃ, siyā aniyataṃ. Cha indriyā siyā micchattaniyatā, siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Sattindriyā anārammaṇā. Cattārindriyā na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi. Anaññātaññassāmītindriyaṃ na maggārammaṇaṃ, siyā maggahetukaṃ, siyā maggādhipati, siyā na vattabbaṃ – ‘‘maggahetuka’’ntipi, ‘‘maggādhipatī’’tipi. Aññindriyaṃ na maggārammaṇaṃ, siyā maggahetukaṃ, siyā maggādhipati, siyā na vattabbaṃ – ‘‘maggahetuka’’ntipi, ‘‘maggādhipatī’’tipi. Navindriyā siyā maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā – ‘‘maggārammaṇā’’tipi, ‘‘maggahetukā’’tipi, ‘‘maggādhipatino’’tipi.

9つの根は、中である。憂根は、劣である。3つの根は、勝である。3つの根は、あるいは中であり、あるいは勝である。6つの根は、あるいは劣であり、あるいは中であり、あるいは勝である。10の根は、不定である。未知当知根は、正性決定である。4つの根は、あるいは正性決定であり、あるいは不定である。憂根は、あるいは邪性決定であり、あるいは不定である。6つの根は、あるいは邪性決定であり、あるいは正性決定であり、あるいは不定である。7つの根は、無所縁である。4つの根は、“道所縁である”とも“道因である”とも“道増上である”とも言うべきではない。未知当知根は、道所縁ではなく、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは“道因である”とも“道増上である”とも言うべきではない。既知根は、道所縁ではなく、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは“道因である”とも“道増上である”とも言うべきではない。9つの根は、あるいは道所縁であり、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは“道所縁である”とも“道因である”とも“道増上である”とも言うべきではない。

Dasindriyā siyā uppannā, siyā uppādino, na vattabbā – ‘‘anuppannā’’ti. Dvindriyā siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā – ‘‘uppādino’’ti. Dasindriyā siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino; siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Sattindriyā anārammaṇā. Dvindriyā paccuppannārammaṇā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi[Pg.134], ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi. Dasindriyā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘atītārammaṇā’’tipi, ‘‘anāgatārammaṇā’’tipi, ‘‘paccuppannārammaṇā’’tipi; siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Sattindriyā anārammaṇā. Tīṇindriyā bahiddhārammaṇā. Cattārindriyā siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā, aṭṭhindriyā siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā, siyā na vattabbā – ‘‘ajjhattārammaṇā’’tipi, ‘‘bahiddhārammaṇā’’tipi, ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇā’’tipi. Pañcindriyā anidassanasappaṭighā. Sattarasindriyā anidassanaappaṭighā.

十の根はあるものは生じたものであり、あるものは生じつつあるもの(業の果報として生じるもの)であり、“生じていない”と言うべきではない。二の根はあるものは生じたものであり、あるものは生じていないものであり、“生じつつあるもの”と言うべきではない。十の根はあるものは生じたものであり、あるものは生じていないものであり、あるものは生じつつあるものである。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。七の根は対象を持たない。二の根は現在の対象を持つ。三の根は“過去の対象を持つ”とも“未来の対象を持つ”とも“現在の対象を持つ”とも言うべきではない。十の根はあるものは過去の対象を持ち、あるものは未来の対象を持ち、あるものは現在の対象を持ち、あるものは“過去の対象を持つ”とも“未来の対象を持つ”とも“現在の対象を持つ”とも言うべきではない。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。七の根は対象を持たない。三の根は外の対象を持つ。四の根はあるものは内の対象を持ち、あるものは外の対象を持ち、あるものは内外の対象を持つ。八の根はあるものは内の対象を持ち、あるものは外の対象を持ち、あるものは内外の対象を持ち、あるものは“内の対象を持つ”とも“外の対象を持つ”とも“内外の対象を持つ”とも言うべきではない。五の根は不可視で有対である。十七の根は不可視で無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(デュカ)。

224. Cattārindriyā hetū. Aṭṭhārasindriyā na hetū. Sattindriyā sahetukā. Navindriyā ahetukā. Cha indriyā siyā sahetukā, siyā ahetukā. Sattindriyā hetusampayuttā. Navindriyā hetuvippayuttā. Cha indriyā siyā hetusampayuttā, siyā hetuvippayuttā. Cattārindriyā hetū ceva sahetukā ca. Navindriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’tipi, ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’tipi. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’ti. Sahetukā ceva na ca hetū. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’ti, siyā sahetukā ceva na ca hetū, siyā na vattabbā – ‘‘sahetukā ceva na ca hetū’’ti.

224. 四の根は因である。十八の根は因ではない。七の根は有因である。九の根は無因である。六の根はあるものは有因であり、あるものは無因である。七の根は因相応である。九の根は因不相応である。六の根はあるものは因相応であり、あるものは因不相応である。四の根は因であり、かつ有因である。九の根は“因であり、かつ有因である”とも“有因であるが因ではない”とも言うべきではない。三の根は“因であり、かつ有因である”と言うべきではない。有因であるが因ではない。六の根は“因であり、かつ有因である”と言うべきではない。あるものは有因であるが因ではない。あるものは“有因であるが因ではない”と言うべきではない。

Cattārindriyā hetū ceva hetusampayuttā ca. Navindriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’tipi, ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’tipi. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’ti, ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’ti, siyā hetusampayuttā ceva na ca hetū, siyā na vattabbā – ‘‘hetusampayuttā ceva na ca hetū’’ti.

四の根は因であり、かつ因相応である。九の根は“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが因ではない”とも言うべきではない。三の根は“因であり、かつ因相応である”とも“因相応であるが因ではない”とも言うべきではない。六の根は“因であり、かつ因相応である”と言うべきではない。あるものは因相応であるが因ではない。あるものは“因相応であるが因ではない”と言うべきではない。

Navindriyā na hetū ahetukā. Tīṇindriyā na hetū sahetukā. Cattārindriyā na vattabbā – ‘‘na hetū sahetukā’’tipi, ‘‘na hetū ahetukā’’tipi[Pg.135]. Cha indriyā siyā na hetū sahetukā, siyā na hetū ahetukā.

九の根は因ではなく、かつ無因である。三の根は因ではなく、かつ有因である。四の根は“因ではなく、かつ有因である”とも“因ではなく、かつ無因である”とも言うべきではない。六の根はあるものは因ではなく、かつ有因であり、あるものは因ではなく、かつ無因である。

Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Pañcindriyā sappaṭighā. Sattarasindriyā appaṭighā. Sattindriyā rūpā. Cuddasindriyā arūpā. Jīvitindriyaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Dasindriyā lokiyā. Tīṇindriyā lokuttarā. Navindriyā siyā lokiyā, siyā lokuttarā; kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

有縁であり、有為であり、不可視である。五の根は有対である。十七の根は無対である。七の根は色である。十四の根は非色である。命根はあるものは色であり、あるものは非色である。十の根は世間的である。三の根は出世間的である。九の根はあるものは世間的であり、あるものは出世間的である。あるものによって知られ、あるものによって知られない。

No āsavā. Dasindriyā sāsavā. Tīṇindriyā anāsavā. Navindriyā siyā sāsavā, siyā anāsavā. Pannarasindriyā āsavavippayuttā. Domanassindriyaṃ āsavasampayuttaṃ. Cha indriyā siyā āsavasampayuttā, siyā āsavavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’tipi, ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, siyā sāsavā ceva no ca āsavā, siyā na vattabbā – ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’ti.

漏ではない。十の根は有漏である。三の根は無漏である。九の根はあるものは有漏であり、あるものは無漏である。十五の根は漏不相応である。憂根は漏相応である。六の根はあるものは漏相応であり、あるものは漏不相応である。十の根は“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏であるが漏ではない”とも言うべきではない。三の根は“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏であるが漏ではない”とも言うべきではない。九の根は“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではない。あるものは有漏であるが漏ではない。あるものは“有漏であるが漏ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘āsavo ceva āsavasampayuttañcā’’ti, ‘‘āsavasampayuttañceva no ca āsavo’’. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’ti, siyā āsavasampayuttā ceva no ca āsavā, siyā na vattabbā – ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’ti. Navindriyā āsavavippayuttasāsavā. Tīṇindriyā āsavavippayuttaanāsavā. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘āsavavippayuttasāsava’’ntipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsava’’ntipi. Tīṇindriyā siyā āsavavippayuttasāsavā, siyā āsavavippayuttaanāsavā. Cha indriyā siyā āsavavippayuttasāsavā, siyā āsavavippayuttaanāsavā, siyā na vattabbā – ‘‘āsavavippayuttasāsavā’’tipi, ‘‘āsavavippayuttaanāsavā’’tipi.

十五の根は“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。憂根は“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応であるが漏ではない”とも言うべきではない。六の根は“漏であり、かつ漏相応である”と言うべきではない。あるものは漏相応であるが漏ではない。あるものは“漏相応であるが漏ではない”と言うべきではない。九の根は漏不相応で有漏である。三の根は漏不相応で無漏である。憂根は“漏不相応で有漏である”とも“漏不相応で無漏である”とも言うべきではない。三の根はあるものは漏不相応で有漏であり、あるものは漏不相応で無漏である。六の根はあるものは漏不相応で有漏であり、あるものは漏不相応で無漏であり、あるものは“漏不相応で有漏である”とも“漏不相応で無漏である”とも言うべきではない。

No saṃyojanā. Dasindriyā saṃyojaniyā. Tīṇindriyā asaṃyojaniyā. Navindriyā siyā saṃyojaniyā, siyā asaṃyojaniyā. Pannarasindriyā saṃyojanavippayuttā. Domanassindriyaṃ saṃyojanasampayuttaṃ. Cha [Pg.136] indriyā siyā saṃyojanasampayuttā, siyā saṃyojanavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’ti, saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’tipi, ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojaniyā cā’’ti, siyā saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojaniyā ceva no ca saṃyojanā’’ti.

結(結縛)ではない。十根は有結(結の対象)である。三根は無結(結の対象ではない)である。九根はある場合には有結であり、ある場合には無結である。十五根は結不相応である。憂根は結相応である。六根はある場合には結相応であり、ある場合には結不相応である。十根は“結であり、かつ有結である”と言うべきではなく、有結であって結ではない。三根は“結であり、かつ有結である”とも、“有結であって結ではない”とも言うべきではない。九根は“結であり、かつ有結である”と言うべきではなく、ある場合には有結であって結ではないが、ある場合には“有結であって結ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’tipi, ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanañceva saṃyojanasampayuttañcā’’ti, saṃyojanasampayuttañceva no ca saṃyojanaṃ. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanā ceva saṃyojanasampayuttā cā’’ti, siyā saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanasampayuttā ceva no ca saṃyojanā’’ti.

十五根は“結であり、かつ結相応である”とも、“結相応であって結ではない”とも言うべきではない。憂根は“結であり、かつ結相応である”と言うべきではなく、結相応であって結ではない。六根は“結であり、かつ結相応である”と言うべきではなく、ある場合には結相応であって結ではないが、ある場合には“結相応であって結ではない”と言うべきではない。

Navindriyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā. Tīṇindriyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniya’’ntipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniya’’ntipi. Tīṇindriyā siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā, siyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā. Cha indriyā siyā saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā, siyā saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃyojanavippayuttasaṃyojaniyā’’tipi, ‘‘saṃyojanavippayuttaasaṃyojaniyā’’tipi.

九根は結不相応・有結である。三根は結不相応・無結である。憂根は“結不相応・有結である”とも、“結不相応・無結である”とも言うべきではない。三根はある場合には結不相応・有結であり、ある場合には結不相応・無結である。六根はある場合には結不相応・有結であり、ある場合には結不相応・無結であるが、ある場合には“結不相応・有結である”とも“結不相応・無結である”とも言うべきではない。

No ganthā. Dasindriyā ganthaniyā. Tīṇindriyā aganthaniyā. Navindriyā siyā ganthaniyā, siyā aganthaniyā. Pannarasindriyā ganthavippayuttā. Domanassindriyaṃ ganthasampayuttaṃ. Cha indriyā siyā ganthasampayuttā, siyā ganthavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’ti, ganthaniyā ceva no ca ganthā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’tipi, ‘‘ganthaniyā ceva no ca ganthā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthaniyā cā’’ti, siyā ganthaniyā ceva no ca ganthā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthaniyā ceva no ca ganthā’’ti.

縛(繋縛)ではない。十根は有縛(縛の対象)である。三根は無縛(縛の対象ではない)である。九根はある場合には有縛であり、ある場合には無縛である。十五根は縛不相応である。憂根は縛相応である。六根はある場合には縛相応であり、ある場合には縛不相応である。十根は“縛であり、かつ有縛である”と言うべきではなく、有縛であって縛ではない。三根は“縛であり、かつ有縛である”とも、“有縛であって縛ではない”とも言うべきではない。九根は“縛であり、かつ有縛である”と言うべきではなく、ある場合には有縛であって縛ではないが、ある場合には“有縛であって縛ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā [Pg.137] na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’tipi, ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘gantho ceva ganthasampayutta’’ñcāti, ganthasampayuttañceva no ca gantho. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘ganthā ceva ganthasampayuttā cā’’ti, siyā ganthasampayuttā ceva no ca ganthā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthasampayuttā ceva no ca ganthā’’ti.

十五根は“縛であり、かつ縛相応である”とも、“縛相応であって縛ではない”とも言うべきではない。憂根は“縛であり、かつ縛相応である”と言うべきではなく、縛相応であって縛ではない。六根は“縛であり、かつ縛相応である”と言うべきではなく、ある場合には縛相応であって縛ではないが、ある場合には“縛相応であって縛ではない”と言うべきではない。

Navindriyā ganthavippayuttaganthaniyā. Tīṇindriyā ganthavippayuttaaganthaniyā. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘ganthavippayuttaganthaniya’’ntipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniya’’ntipi. Tīṇindriyā siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā ganthavippayuttaaganthaniyā. Cha indriyā siyā ganthavippayuttaganthaniyā, siyā ganthavippayuttaaganthaniyā, siyā na vattabbā – ‘‘ganthavippayuttaganthaniyā’’tipi, ‘‘ganthavippayuttaaganthaniyā’’tipi.

九根は縛不相応・有縛である。三根は縛不相応・無縛である。憂根は“縛不相応・有縛である”とも、“縛不相応・無縛である”とも言うべきではない。三根はある場合には縛不相応・有縛であり、ある場合には縛不相応・無縛である。六根はある場合には縛不相応・有縛であり、ある場合には縛不相応・無縛であるが、ある場合には“縛不相応・有縛である”とも“縛不相応・無縛である”とも言うべきではない。

No oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā. Dasindriyā nīvaraṇiyā. Tīṇindriyā anīvaraṇiyā. Navindriyā siyā nīvaraṇiyā, siyā anīvaraṇiyā. Pannarasindriyā nīvaraṇavippayuttā. Domanassindriyaṃ nīvaraṇasampayuttaṃ. Cha indriyā siyā nīvaraṇasampayuttā, siyā nīvaraṇavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’ti, nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇiyā cā’’ti, siyā nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇiyā ceva no ca nīvaraṇā’’ti.

暴流ではない。……(中略)……軛ではない。……(中略)……蓋ではない。十根は有蓋(蓋の対象)である。三根は無蓋(蓋の対象ではない)である。九根はある場合には有蓋であり、ある場合には無蓋である。十五根は蓋不相応である。憂根は蓋相応である。六根はある場合には蓋相応であり、ある場合には蓋不相応である。十根は“蓋であり、かつ有蓋である”と言うべきではなく、有蓋であって蓋ではない。三根は“蓋であり、かつ有蓋である”とも、“有蓋であって蓋ではない”とも言うべきではない。九根は“蓋であり、かつ有蓋である”と言うべきではなく、ある場合には有蓋であって蓋ではないが、ある場合には“有蓋であって蓋ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’tipi, ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇañceva nīvaraṇasampayuttañcā’’ti, nīvaraṇasampayuttañceva no ca nīvaraṇaṃ. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇā ceva nīvaraṇasampayuttā cā’’ti, siyā nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇasampayuttā ceva no ca nīvaraṇā’’ti.

十五根は“蓋であり、かつ蓋相応である”とも、“蓋相応であって蓋ではない”とも言うべきではない。憂根は“蓋であり、かつ蓋相応である”と言うべきではなく、蓋相応であって蓋ではない。六根は“蓋であり、かつ蓋相応である”と言うべきではなく、ある場合には蓋相応であって蓋ではないが、ある場合には“蓋相応であって蓋ではない”と言うべきではない。

Navindriyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā. Tīṇindriyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiya’’ntipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiya’’ntipi. Tīṇindriyā siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā, siyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā. Cha indriyā siyā nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā[Pg.138], siyā nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā, siyā na vattabbā – ‘‘nīvaraṇavippayuttanīvaraṇiyā’’tipi, ‘‘nīvaraṇavippayuttaanīvaraṇiyā’’tipi.

9つの根は、蓋(蓋障)と相応せず、蓋の対象となるものである。3つの根は、蓋と相応せず、蓋の対象とならないものである。憂根については、“蓋と相応せず蓋の対象となる”とも、“蓋と相応せず蓋の対象とならない”とも言うべきではない。3つの根は、あるいは蓋と相応せず蓋の対象となるものであり、あるいは蓋と相応せず蓋の対象とならないものである。6つの根は、あるいは蓋と相応せず蓋の対象となるものであり、あるいは蓋と相応せず蓋の対象とならないものであり、あるいは“蓋と相応せず蓋の対象となる”とも“蓋と相応せず蓋の対象とならない”とも言うべきではない。

No parāmāsā. Dasindriyā parāmaṭṭhā. Tīṇindriyā aparāmaṭṭhā. Navindriyā siyā parāmaṭṭhā, siyā aparāmaṭṭhā. Soḷasindriyā parāmāsavippayuttā. Cha indriyā siyā parāmāsasampayuttā, siyā parāmāsavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’ti, parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’tipi, ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘parāmāsā ceva parāmaṭṭhā cā’’ti, siyā parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā’’ti. Dasindriyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā. Tīṇindriyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā. Tīṇindriyā siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā. Cha indriyā siyā parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā, siyā parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā, siyā na vattabbā – ‘‘parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhā’’tipi, ‘‘parāmāsavippayuttaaparāmaṭṭhā’’tipi.

(根は)把握(見取)ではない。10の根は把握の対象となるものである。3つの根は把握の対象とならないものである。9つの根は、あるいは把握の対象となるものであり、あるいは把握の対象とならないものである。16の根は把握と相応しないものである。6つの根は、あるいは把握と相応するものであり、あるいは把握と相応しないものである。10の根については、“把握であり、かつ把握の対象となる”と言うべきではなく、把握の対象となるが把握ではないものである。3つの根については、“把握であり、かつ把握の対象となる”とも、“把握の対象となるが把握ではない”とも言うべきではない。9つの根については、“把握であり、かつ把握の対象となる”と言うべきではなく、あるいは把握の対象となるが把握ではないものであり、あるいは“把握の対象となるが把握ではない”と言うべきではない。10の根は把握と相応せず把握の対象となるものである。3つの根は把握と相応せず把握の対象とならないものである。3つの根は、あるいは把握と相応せず把握の対象となるものであり、あるいは把握と相応せず把握の対象とならないものである。6つの根は、あるいは把握と相応せず把握の対象となるものであり、あるいは把握と相応せず把握の対象とならないものであり、あるいは“把握と相応せず把握の対象となる”とも“把握と相応せず把握の対象とならない”とも言うべきではない。

Sattindriyā anārammaṇā. Cuddasindriyā sārammaṇā. Jīvitindriyaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ. Ekavīsatindriyā no cittā. Manindriyaṃ cittaṃ. Terasindriyā cetasikā. Aṭṭhindriyā acetasikā. Jīvitindriyaṃ siyā cetasikaṃ, siyā acetasikaṃ. Terasindriyā cittasampayuttā. Sattindriyā cittavippayuttā. Jīvitindriyaṃ siyā cittasampayuttaṃ, siyā cittavippayuttaṃ. Manindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘cittena sampayutta’’ntipi, ‘‘cittena vippayutta’’ntipi.

7つの根は対象を持たないものである。14の根は対象を持つものである。命根は、あるいは対象を持つものであり、あるいは対象を持たないものである。21の根は心ではない。意根は心である。13の根は心所である。8つの根は心所ではない。命根は、あるいは心所であり、あるいは心所ではない。13の根は心と相応するものである。7つの根は心と相応しないものである。命根は、あるいは心と相応するものであり、あるいは心と相応しないものである。意根については、“心と相応する”とも“心と相応しない”とも言うべきではない。

Terasindriyā cittasaṃsaṭṭhā. Sattindriyā cittavisaṃsaṭṭhā. Jīvitindriyaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhaṃ, siyā cittavisaṃsaṭṭhaṃ. Manindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘cittena saṃsaṭṭha’’ntipi, ‘‘cittena visaṃsaṭṭha’’ntipi. Terasindriyā cittasamuṭṭhānā. Aṭṭhindriyā no cittasamuṭṭhānā. Jīvitindriyaṃ siyā cittasamuṭṭhānaṃ, siyā no cittasamuṭṭhānaṃ.

13の根は心と混在するものである。7つの根は心と混在しないものである。命根は、あるいは心と混在するものであり、あるいは心と混在しないものである。意根については、“心と混在する”とも“心と混在しない”とも言うべきではない。13の根は心によって生じるものである。8つの根は心によって生じるものではない。命根は、あるいは心によって生じるものであり、あるいは心によって生じるものではない。

Terasindriyā cittasahabhuno. Aṭṭhindriyā no cittasahabhuno. Jīvitindriyaṃ siyā cittasahabhū, siyā no cittasahabhū. Terasindriyā cittānuparivattino. Aṭṭhindriyā no cittānuparivattino. Jīvitindriyaṃ siyā cittānuparivatti, siyā no cittānuparivatti.

13の根は心と共に生じるものである。8つの根は心と共に生じるものではない。命根は、あるいは心と共に生じるものであり、あるいは心と共に生じるものではない。13の根は心に随伴するものである。8つの根は心に随伴するものではない。命根は、あるいは心に随伴するものであり、あるいは心に随伴するものではない。

Terasindriyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Aṭṭhindriyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Jīvitindriyaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānaṃ. Terasindriyā [Pg.139] cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Aṭṭhindriyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Jīvitindriyaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Terasindriyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Aṭṭhindriyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Jīvitindriyaṃ siyā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti, siyā no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti. Cha indriyā ajjhattikā. Soḷasindriyā bāhirā.

13の根は心と混在し心によって生じるものである。8つの根は心と混在し心によって生じるものではない。命根は、あるいは心と混在し心によって生じるものであり、あるいは心と混在し心によって生じるものではない。13の根は心と混在し心によって生じ心と共に生じるものである。8つの根は心と混在し心によって生じ心と共に生じるものではない。命根は、あるいは心と混在し心によって生じ心と共に生じるものであり、あるいは心と混在し心によって生じ心と共に生じるものではない。13の根は心と混在し心によって生じ心に随伴するものである。8つの根は心と混在し心によって生じ心に随伴するものではない。命根は、あるいは心と混在し心によって生じ心に随伴するものであり、あるいは心と混在し心によって生じ心に随伴するものではない。6つの根は内なるものである。16の根は外なるものである。

Sattindriyā upādā. Cuddasindriyā no upādā. Jīvitindriyaṃ siyā upādā, siyā no upādā. Navindriyā upādinnā. Cattārindriyā anupādinnā. Navindriyā siyā upādinnā, siyā anupādinnā. No upādānā. Dasindriyā upādāniyā. Tīṇindriyā anupādāniyā. Navindriyā siyā upādāniyā, siyā anupādāniyā. Soḷasindriyā upādānavippayuttā. Cha indriyā siyā upādānasampayuttā, siyā upādānavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’ti, upādāniyā ceva no ca upādānā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’tipi, ‘‘upādāniyā ceva no ca upādānā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādāniyā cā’’ti, siyā upādāniyā ceva no ca upādānā. Dasindriyā siyā upādāniyā ceva no ca upādānā, siyā na vattabbā – ‘‘upādāniyā ceva no ca upādānā’’ti.

7つの根は所造(派生した物質)である。14の根は所造ではない。命根は、あるいは所造であり、あるいは所造ではない。9つの根は執受(業によって生じたもの)である。4つの根は非執受である。9つの根は、あるいは執受であり、あるいは非執受である。(根は)執着(取)ではない。10の根は執着の対象となるものである。3つの根は執着の対象とならないものである。9つの根は、あるいは執着の対象となるものであり、あるいは執着の対象とならないものである。16の根は執着と相応しないものである。6つの根は、あるいは執着と相応するものであり、あるいは執着と相応しないものである。10の根については、“執着であり、かつ執着の対象となる”と言うべきではなく、執着の対象となるが執着ではないものである。3つの根については、“執着であり、かつ執着の対象となる”とも、“執着の対象となるが執着ではない”とも言うべきではない。9つの根については、“執着であり、かつ執着の対象となる”と言うべきではなく、あるいは執着の対象となるが執着ではないものである。10の根は、あるいは執着の対象となるが執着ではないものであり、あるいは“執着の対象となるが執着ではない”と言うべきではない。

Soḷasindriyā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’tipi, ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’tipi. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘upādānā ceva upādānasampayuttā cā’’ti, siyā upādānasampayuttā ceva no ca upādānā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānasampayuttā ceva no ca upādānā’’ti. Dasindriyā upādānavippayuttaupādāniyā. Tīṇindriyā upādānavippayuttaanupādāniyā. Tīṇindriyā siyā upādānavippayuttaupādāniyā, siyā upādānavippayuttaanupādāniyā. Cha indriyā siyā upādānavippayuttaupādāniyā, siyā upādānavippayuttaanupādāniyā, siyā na vattabbā – ‘‘upādānavippayuttaupādāniyā’’tipi, ‘‘upādānavippayuttaanupādāniyā’’tipi.

16の根は、“取であり、かつ取と相応する”とも、“取と相応するが取ではない”とも言うべきではない。6の根は、“取であり、かつ取と相応する”と言うべきではない。ある場合は取と相応するが取ではなく、ある場合は“取と相応するが取ではない”と言うべきではない。10の根は、取と不相応であり、取の対象となるものである。3の根は、取と不相応であり、取の対象とならないものである。3の根は、ある場合は取と不相応で取の対象となるものであり、ある場合は取と不相応で取の対象とならないものである。6の根は、ある場合は取と不相応で取の対象となるものであり、ある場合は取と不相応で取の対象とならないものであり、ある場合は“取と不相応で取の対象となるもの”とも“取と不相応で取の対象とならないもの”とも言うべきではない。

No [Pg.140] kilesā. Dasindriyā saṃkilesikā. Tīṇindriyā asaṃkilesikā. Navindriyā siyā saṃkilesikā, siyā asaṃkilesikā. Pannarasindriyā asaṃkiliṭṭhā. Domanassindriyaṃ saṃkiliṭṭhaṃ. Cha indriyā siyā saṃkiliṭṭhā, siyā asaṃkiliṭṭhā. Pannarasindriyā kilesavippayuttā. Domanassindriyaṃ kilesasampayuttaṃ. Cha indriyā siyā kilesasampayuttā, siyā kilesavippayuttā. Dasindriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’ti, saṃkilesikā ceva no ca kilesā. Tīṇindriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’tipi, ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kilesā’’tipi. Navindriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkilesikā cā’’ti, siyā saṃkilesikā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkilesikā ceva no ca kilesā’’ti.

(根は)煩悩ではない。10の根は有漏(煩悩の対象となるもの)である。3の根は無漏(煩悩の対象とならないもの)である。9の根は、ある場合は有漏であり、ある場合は無漏である。15の根は不染汚である。憂根は染汚である。6の根は、ある場合は染汚であり、ある場合は不染汚である。15の根は煩悩と不相応である。憂根は煩悩と相応する。6の根は、ある場合は煩悩と相応し、ある場合は煩悩と不相応である。10の根は、“煩悩であり、かつ有漏である”と言うべきではなく、有漏であるが煩悩ではない。3の根は、“煩悩であり、かつ有漏である”とも、“有漏であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。9の根は、“煩悩であり、かつ有漏である”と言うべきではない。ある場合は有漏であるが煩悩ではなく、ある場合は“有漏であるが煩悩ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkiliṭṭhā cā’’tipi, ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva saṃkiliṭṭhañcā’’ti, saṃkiliṭṭhañceva no ca kileso. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva saṃkiliṭṭhā cā’’ti, siyā saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – ‘‘saṃkiliṭṭhā ceva no ca kilesā’’ti.

15の根は、“煩悩であり、かつ染汚である”とも、“染汚であるが煩悩ではない”とも言うべきではない。憂根は、“煩悩であり、かつ染汚である”と言うべきではなく、染汚であるが煩悩ではない。6の根は、“煩悩であり、かつ染汚である”と言うべきではない。ある場合は染汚であるが煩悩ではなく、ある場合は“染汚であるが煩悩ではない”と言うべきではない。

Pannarasindriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’tipi, ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kilesā’’tipi. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kileso ceva kilesasampayuttañcā’’ti, kilesasampayuttañceva no ca kileso. Cha indriyā na vattabbā – ‘‘kilesā ceva kilesasampayuttā cā’’ti, siyā kilesasampayuttā ceva no ca kilesā, siyā na vattabbā – ‘‘kilesasampayuttā ceva no ca kilesā’’ti. Navindriyā kilesavippayuttasaṃkilesikā. Tīṇindriyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā. Domanassindriyaṃ na vattabbaṃ – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesika’’ntipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesika’’ntipi. Tīṇindriyā siyā kilesavippayuttasaṃkilesikā, siyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā. Cha indriyā siyā kilesavippayuttasaṃkilesikā, siyā kilesavippayuttaasaṃkilesikā, siyā na vattabbā – ‘‘kilesavippayuttasaṃkilesikā’’tipi, ‘‘kilesavippayuttaasaṃkilesikā’’tipi.

15の根は、“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”とも、“煩悩と相応するが煩悩ではない”とも言うべきではない。憂根は、“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”と言うべきではなく、煩悩と相応するが煩悩ではない。6の根は、“煩悩であり、かつ煩悩と相応する”と言うべきではない。ある場合は煩悩と相応するが煩悩ではなく、ある場合は“煩悩と相応するが煩悩ではない”と言うべきではない。9の根は、煩悩と不相応であり、有漏である。3の根は、煩悩と不相応であり、無漏である。憂根は、“煩悩と不相応で有漏である”とも、“煩悩と不相応で無漏である”とも言うべきではない。3の根は、ある場合は煩悩と不相応で有漏であり、ある場合は煩悩と不相応で無漏である。6の根は、ある場合は煩悩と不相応で有漏であり、ある場合は煩悩と不相応で無漏であり、ある場合は“煩悩と不相応で有漏である”とも、“煩悩と不相応で無漏である”とも言うべきではない。

Pannarasindriyā [Pg.141] na dassanena pahātabbā. Sattindriyā siyā dassanena pahātabbā, siyā na dassanena pahātabbā. Pannarasindriyā na bhāvanāya pahātabbā. Sattindriyā siyā bhāvanāya pahātabbā, siyā na bhāvanāya pahātabbā. Pannarasindriyā na dassanena pahātabbahetukā. Sattindriyā siyā dassanena pahātabbahetukā, siyā na dassanena pahātabbahetukā. Pannarasindriyā na bhāvanāya pahātabbahetukā. Sattindriyā siyā bhāvanāya pahātabbahetukā, siyā na bhāvanāya pahātabbahetukā.

15の根は、見(見道)によって断じられるべきものではない。7の根は、ある場合は見によって断じられるべきものであり、ある場合は見によって断じられるべきものではない。15の根は、修(修道)によって断じられるべきものではない。7の根は、ある場合は修によって断じられるべきものであり、ある場合は修によって断じられるべきものではない。15の根は、見によって断じられるべき因を持つものではない。7の根は、ある場合は見によって断じられるべき因を持つものであり、ある場合は見によって断じられるべき因を持つものではない。15の根は、修によって断じられるべき因を持つものではない。7の根は、ある場合は修によって断じられるべき因を持つものであり、ある場合は修によって断じられるべき因を持つものではない。

Navindriyā avitakkā. Domanassindriyaṃ savitakkaṃ. Dvādasindriyā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Navindriyā avicārā. Domanassindriyaṃ savicāraṃ. Dvādasindriyā siyā savicārā, siyā avicārā. Ekādasindriyā appītikā. Ekādasindriyā siyā sappītikā, siyā appītikā. Ekādasindriyā na pītisahagatā. Ekādasindriyā siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Dvādasindriyā na sukhasahagatā. Dasindriyā siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Dvādasindriyā na upekkhāsahagatā. Dasindriyā siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā.

9の根は尋がない。憂根は尋を伴う。12の根は、ある場合は尋を伴い、ある場合は尋がない。9の根は伺がない。憂根は伺を伴う。12の根は、ある場合は伺を伴い、ある場合は伺がない。11の根は喜がない。11の根は、ある場合は喜を伴い、ある場合は喜がない。11の根は喜倶ではない。11の根は、ある場合は喜倶であり、ある場合は喜倶ではない。12の根は楽倶ではない。10の根は、ある場合は楽倶であり、ある場合は楽倶ではない。12の根は捨倶ではない。10の根は、ある場合は捨倶であり、ある場合は捨倶ではない。

Dasindriyā kāmāvacarā. Tīṇindriyā na kāmāvacarā. Navindriyā siyā kāmāvacarā, siyā na kāmāvacarā. Terasindriyā na rūpāvacarā. Navindriyā siyā rūpāvacarā, siyā na rūpāvacarā. Cuddasindriyā na arūpāvacarā. Aṭṭhindriyā siyā arūpāvacarā, siyā na arūpāvacarā. Dasindriyā pariyāpannā. Tīṇindriyā apariyāpannā. Navindriyā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā. Ekādasindriyā aniyyānikā. Anaññātaññassāmītindriyaṃ niyyānikaṃ. Dasindriyā siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Dasindriyā aniyatā. Anaññātaññassāmītindriyaṃ niyataṃ. Ekādasindriyā siyā niyatā, siyā aniyatā. Dasindriyā sauttarā. Tīṇindriyā anuttarā. Navindriyā siyā sauttarā, siyā anuttarā. Pannarasindriyā araṇā. Domanassindriyaṃ saraṇaṃ. Cha indriyā siyā saraṇā, siyā araṇāti.

十根は欲界に属する。三根は欲界に属さない。九根は、あるいは欲界に属し、あるいは欲界に属さない。十三根は色界に属さない。九根は、あるいは色界に属し、あるいは色界に属さない。十四根は無色界に属さない。八根は、あるいは無色界に属し、あるいは無色界に属さない。十根は(三界に)繋縛される。三根は繋縛されない。九根は、あるいは繋縛されるものであり、あるいは繋縛されないものである。十一根は出離しないものである。未知当知根は出離するものである。十根は、あるいは出離するものであり、あるいは出離しないものである。十根は不定である。未知当知根は定である。十一根は、あるいは定であり、あるいは不定である。十根は有上である。三根は無上である。九根は、あるいは有上であり、あるいは無上である。十五根は無漏である。憂根は有漏である。六根は、あるいは有漏であり、あるいは無漏である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答分別。

Indriyavibhaṅgo niṭṭhito.

根分別(インドリヤ・ヴィバンガ)終わる。

6. Paṭiccasamuppādavibhaṅgo

6. 縁起分別(パティッチャサムッパーダ・ヴィバンガ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経分別(スッタンタ・バージャニーヤ)。

225. Avijjāpaccayā [Pg.142] saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

225. 無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名色が生じ、名色を縁として六処が生じ、六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死・愁・悲・苦・憂・悩が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が成立する。

226. Tattha katamā avijjā? Dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

226. そこで、無明とは何か。苦についての無知、苦の集起についての無知、苦の滅尽についての無知、苦の滅尽に至る道についての無知。これが“無明”と呼ばれる。

Tattha katame avijjāpaccayā saṅkhārā? Puññābhisaṅkhāro, apuññābhisaṅkhāro, āneñjābhisaṅkhāro, kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro.

そこで、無明を縁とする行とは何か。福行、非福行、不動行、身行、語行、意行である。

Tattha katamo puññābhisaṅkhāro? Kusalā cetanā kāmāvacarā rūpāvacarā dānamayā sīlamayā bhāvanāmayā – ayaṃ vuccati ‘‘puññābhisaṅkhāro’’.

そこで、福行とは何か。欲界および色界に属する、施成・戒成・修成の善なる思(意志)。これが“福行”と呼ばれる。

Tattha katamo apuññābhisaṅkhāro? Akusalā cetanā kāmāvacarā – ayaṃ vuccati ‘‘apuññābhisaṅkhāro’’.

そこで、非福行とは何か。欲界に属する不善なる思。これが“非福行”と呼ばれる。

Tattha katamo āneñjābhisaṅkhāro? Kusalā cetanā arūpāvacarā – ayaṃ vuccati ‘‘āneñjābhisaṅkhāro’’.

そこで、不動行とは何か。無色界に属する善なる思。これが“不動行”と呼ばれる。

Tattha katamo kāyasaṅkhāro? Kāyasañcetanā kāyasaṅkhāro, vacīsañcetanā vacīsaṅkhāro, manosañcetanā cittasaṅkhāro. Ime vuccanti ‘‘avijjāpaccayā saṅkhārā’’.

そこで、身行とは何か。身の思が身行であり、語の思が語行であり、意の思が意行(心行)である。これらが“無明を縁とする行”と呼ばれる。

227. Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

227. そこで、行を縁とする識とは何か。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識。これが“行を縁とする識”と呼ばれる。

228. Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’[Pg.143]. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cattāro mahābhūtā, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāya rūpaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ’’.

228. そこで、識を縁とする名色とは何か。名があり、色がある。そこで、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊。これが“名”と呼ばれる。そこで、色とは何か。四大種、および四大種を拠り所とする色。これが“色”と呼ばれる。このように、この名と、この色。これが“識を縁とする名色”と呼ばれる。

229. Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ’’.

229. そこで、名色を縁とする六処とは何か。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処。これが“名色を縁とする六処”と呼ばれる。

230. Tattha katamo saḷāyatanapaccayā phasso? Cakkhusamphasso sotasamphasso ghānasamphasso jivhāsamphasso kāyasamphasso manosamphasso – ayaṃ vuccati ‘‘saḷāyatanapaccayā phasso’’.

230. そこで、六処を縁とする触とは何か。眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触。これが“六処を縁とする触”と呼ばれる。

231. Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

231. そこで、触を縁とする受とは何か。眼触より生じた受、耳触より生じた受、鼻触より生じた受、舌触より生じた受、身触より生じた受、意触より生じた受。これが“触を縁とする受”と呼ばれる。

232. Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā? Rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā’’.

232. そこで、受を縁とする愛とは何か。色愛、声愛、香愛、味愛、触愛、法愛。これが“受を縁とする愛”と呼ばれる。

233. Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ? Kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ’’.

233. そこで、愛を縁とする取とは何か。欲取、見取、戒禁取、我語取。これが“愛を縁とする取”と呼ばれる。

234. Tattha katamo upādānapaccayā bhavo? Bhavo duvidhena – atthi kammabhavo, atthi upapattibhavo. Tattha katamo kammabhavo? Puññābhisaṅkhāro, apuññābhisaṅkhāro, āneñjābhisaṅkhāro – ayaṃ vuccati ‘‘kammabhavo’’. Sabbampi bhavagāmikammaṃ kammabhavo.

234. そこで、取を縁とする有とは何か。有には二種類ある。業有があり、生有がある。そこで、業有とは何か。福行、非福行、不動行。これが“業有”と呼ばれる。また、すべて有(次生)に至る業が業有である。

Tattha katamo upapattibhavo? Kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo, saññābhavo, asaññābhavo, nevasaññānāsaññābhavo, ekavokārabhavo, catuvokārabhavo, pañcavokārabhavo – ayaṃ vuccati ‘‘upapattibhavo’’. Iti ayañca kammabhavo, ayañca upapattibhavo. Ayaṃ vuccati ‘‘upādānapaccayā bhavo’’.

そこで、生有とは何か。欲有、色有、無色有、想有、無想有、非想非非想有、一蘊有、四蘊有、五蘊有。これが“生有”と呼ばれる。このように、この業有と、この生有。これが“取を縁とする有”と呼ばれる。

235. Tattha [Pg.144] katamā bhavapaccayā jāti? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti, khandhānaṃ pātubhāvo, āyatanānaṃ paṭilābho – ayaṃ vuccati ‘‘bhavapaccayā jāti’’.

235. そこにおいて、有を縁とする生とは何か。それぞれの衆生の、それぞれの衆生の部類における、誕生、出生、入胎、出現、諸蘊の顕現、諸処の獲得、これを‘有を縁とする生’という。

236. Tattha katamaṃ jātipaccayā jarāmaraṇaṃ? Atthi jarā, atthi maraṇaṃ. Tattha katamā jarā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko – ayaṃ vuccati ‘‘jarā’’.

236. そこにおいて、生を縁とする老死とは何か。老いがあり、死がある。そこにおいて、老いとは何か。それぞれの衆生の、それぞれの衆生の部類における、老い、朽ちること、歯が欠けること、白髪になること、皮膚に皺が寄ること、寿命の衰退、諸根の成熟、これを‘老い’という。

Tattha katamaṃ maraṇaṃ? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālakiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo – idaṃ vuccati ‘‘maraṇaṃ’’. Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘jātipaccayā jarāmaraṇaṃ’’.

そこにおいて、死とは何か。それぞれの衆生の、それぞれの衆生の部類からの、消滅、崩壊、破壊、消失、死、終焉、命終、諸蘊の破壊、死体の投棄、命根の断絶、これを‘死’という。このように、この老いと、この死、これを‘生を縁とする老死’という。

237. Tattha katamo soko? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa, bhogabyasanena vā phuṭṭhassa, rogabyasanena vā phuṭṭhassa, sīlabyasanena vā phuṭṭhassa, diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa, aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko cetaso parijjhāyanā domanassaṃ sokasallaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘soko’’.

237. そこにおいて、愁(しゅう)とは何か。親族の不幸、財産の喪失、病気、戒の破綻、あるいは見解の誤りに遭遇した者、あるいは何らかの不幸に見舞われた者、あるいは何らかの苦しみの法に遭遇した者の、愁い、嘆き、愁いている状態、内なる愁い、内なる深い愁い、心の燃焼、不快、愁いという刺、これを‘愁’という。

238. Tattha katamo paridevo? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa, bhogabyasanena vā phuṭṭhassa, rogabyasanena vā phuṭṭhassa, sīlabyasanena vā phuṭṭhassa, diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa, aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ vācā palāpo vippalāpo lālappo lālappanā lālappitattaṃ – ayaṃ vuccati paridevo’’.

238. そこにおいて、悲(ひ)とは何か。親族の不幸、財産の喪失、病気、戒の破綻、あるいは見解の誤りに遭遇した者、あるいは何らかの不幸に見舞われた者、あるいは何らかの苦しみの法に遭遇した者の、泣き叫び、嘆き、泣き叫ぶこと、嘆くこと、泣き叫んでいる状態、嘆いている状態、言葉、放言、乱言、繰り返される嘆き、嘆いていること、嘆いている状態、これを‘悲’という。

239. Tattha katamaṃ dukkhaṃ? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’.

239. そこにおいて、苦(く)とは何か。身体的な不快、身体的な苦しみ、身触から生じた不快で苦しい感受、身触から生じた不快で苦しい感覚、これを‘苦’という。

240. Tattha [Pg.145] katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ, cetasikaṃ dukkhaṃ, cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ, cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’.

240. そこにおいて、憂(う)とは何か。精神的な不快、精神的な苦しみ、意触から生じた不快で苦しい感受、意触から生じた不快で苦しい感覚、これを‘憂’という。

241. Tattha katamo upāyāso? Ñātibyasanena vā phuṭṭhassa, bhogabyasanena vā phuṭṭhassa, rogabyasanena vā phuṭṭhassa, sīlabyasanena vā phuṭṭhassa, diṭṭhibyasanena vā phuṭṭhassa, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa, aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘upāyāso’’.

241. そこにおいて、悩(のう)とは何か。親族の不幸、財産の喪失、病気、戒の破綻、あるいは見解の誤りに遭遇した者、あるいは何らかの不幸に見舞われた者、あるいは何らかの苦しみの法に遭遇した者の、苦悩、激しい苦悩、苦悩している状態、激しく苦悩している状態、これを‘悩’という。

242. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotīti, evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa saṅgati hoti, samāgamo hoti, samodhānaṃ hoti, pātubhāvo hoti. Tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

242. ‘このように、この純粋な苦の集積の生起がある’とは、このように、この純粋な苦の集積の結合があり、集合があり、合致があり、顕現があるということである。それゆえ、‘このように、この純粋な苦の集積の生起がある’と言われる。

Suttantabhājanīyaṃ.

経蔵による分類(経分別)は終了した。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 論蔵による分類(論分別)

1. Paccayacatukkaṃ

1. 縁の四節

243. Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

243. 無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā [Pg.146] saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名色が生じ、名色を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名色が生じ、名色を縁として六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

Paccayacatukkaṃ.

縁の四節は終了した。

2. Hetucatukkaṃ

2. 因の四節

244. Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

244. 無明という縁によって、無明を原因とする行が生じ、行という縁によって、行を原因とする識が生じ、識という縁によって、識を原因とする名が生じ、名という縁によって、名を原因とする第六の処(意処)が生じ、第六の処という縁によって、第六の処を原因とする触が生じ、触という縁によって、触を原因とする受が生じ、受という縁によって、受を原因とする愛が生じ、愛という縁によって、愛を原因とする取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmapaccayā phasso nāmahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明を原因とする行が生じ、行という縁によって、行を原因とする識が生じ、識という縁によって、識を原因とする名が生じ、名という縁によって、名を原因とする触が生じ、触という縁によって、触を原因とする受が生じ、受という縁によって、受を原因とする愛が生じ、愛という縁によって、愛を原因とする取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ [Pg.147] nāmarūpahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明を原因とする行が生じ、行という縁によって、行を原因とする識が生じ、識という縁によって、識を原因とする名色が生じ、名色という縁によって、名色を原因とする第六の処(意処)が生じ、第六の処という縁によって、第六の処を原因とする触が生じ、触という縁によって、触を原因とする受が生じ、受という縁によって、受を原因とする愛が生じ、愛という縁によって、愛を原因とする取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明を原因とする行が生じ、行という縁によって、行を原因とする識が生じ、識という縁によって、識を原因とする名色が生じ、名色という縁によって、名色を原因とする六処が生じ、第六の処という縁によって、第六の処を原因とする触が生じ、触という縁によって、触を原因とする受が生じ、受という縁によって、受を原因とする愛が生じ、愛という縁によって、愛を原因とする取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Hetucatukkaṃ.

因の四則(が終了した)。

3. Sampayuttacatukkaṃ

3. 相応の四則。

245. Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

245. 無明という縁によって、無明と相応する行が生じ、行という縁によって、行と相応する識が生じ、識という縁によって、識と相応する名が生じ、名という縁によって、名と相応する第六の処(意処)が生じ、第六の処という縁によって、第六の処と相応する触が生じ、触という縁によって、触と相応する受が生じ、受という縁によって、受と相応する愛が生じ、愛という縁によって、愛と相応する取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ, nāmapaccayā phasso nāmasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明と相応する行が生じ、行という縁によって、行と相応する識が生じ、識という縁によって、識と相応する名が生じ、名という縁によって、名と相応する触が生じ、触という縁によって、触と相応する受が生じ、受という縁によって、受と相応する愛が生じ、愛という縁によって、愛と相応する取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā [Pg.148] saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmarūpasampayuttaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明と相応する行が生じ、行という縁によって、行と相応する識が生じ、識という縁によって、識と相応する名である名色が生じ、名色という縁によって、名色と相応する第六の処(意処)が生じ、第六の処という縁によって、第六の処と相応する触が生じ、触という縁によって、触と相応する受が生じ、受という縁によって、受と相応する愛が生じ、愛という縁によって、愛と相応する取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ upādānasampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明という縁によって、無明と相応する行が生じ、行という縁によって、行と相応する識が生じ、識という縁によって、識と相応する名である名色が生じ、名色という縁によって、名と相応する第六の処(意処)である六処が生じ、第六の処という縁によって、第六の処と相応する触が生じ、触という縁によって、触と相応する受が生じ、受という縁によって、受と相応する愛が生じ、愛という縁によって、取と相応する取が生じ、取という縁によって有が生じ、有という縁によって生が生じ、生という縁によって老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

Sampayuttacatukkaṃ.

相応の四則(が終了した)。

4. Aññamaññacatukkaṃ

4. 相互の四則。

246. Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

246. 無明を縁として行が生じ、行を縁としてまた無明が生じる。行を縁として識が生じ、識を縁としてまた行が生じる。識を縁として名が生じ、名を縁としてまた識が生じる。名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁としてまた名が生じる。第六の処を縁として触が生じ、触を縁としてまた第六の処が生じる。触を縁として受が生じ、受を縁としてまた触が生じる。受を縁として愛が生じ、愛を縁としてまた受が生じる。愛を縁として取が生じ、取を縁としてまた愛が生じる。取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmapaccayā phasso, phassapaccayāpi nāmaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi [Pg.149] phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁としてまた無明が生じる。行を縁として識が生じ、識を縁としてまた行が生じる。識を縁として名が生じ、名を縁としてまた識が生じる。名を縁として触が生じ、触を縁としてまた名が生じる。触を縁として受が生じ、受を縁としてまた触が生じる。受を縁として愛が生じ、愛を縁としてまた受が生じる。愛を縁として取が生じ、取を縁としてまた愛が生じる。取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁としてまた無明が生じる。行を縁として識が生じ、識を縁としてまた行が生じる。識を縁として名色が生じ、名色を縁としてまた識が生じる。名色を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁としてまた名色が生じる。第六の処を縁として触が生じ、触を縁としてまた第六の処が生じる。触を縁として受が生じ、受を縁としてまた触が生じる。受を縁として愛が生じ、愛を縁としてまた受が生じる。愛を縁として取が生じ、取を縁としてまた愛が生じる。取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

Avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

無明を縁として行が生じ、行を縁としてまた無明が生じる。行を縁として識が生じ、識を縁としてまた行が生じる。識を縁として名色が生じ、名色を縁としてまた識が生じる。名色を縁として六処が生じ、第六の処を縁としてまた名色が生じる。第六の処を縁として触が生じ、触を縁としてまた第六の処が生じる。触を縁として受が生じ、受を縁としてまた触が生じる。受を縁として愛が生じ、愛を縁としてまた受が生じる。愛を縁として取が生じ、取を縁としてまた愛が生じる。取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

Aññamaññacatukkaṃ.

相互の四節。

Mātikā

本母。

247. Saṅkhārapaccayā avijjā…pe… viññāṇapaccayā avijjā…pe… nāmapaccayā avijjā…pe… chaṭṭhāyatanapaccayā avijjā…pe… phassapaccayā avijjā…pe… vedanāpaccayā avijjā…pe… taṇhāpaccayā avijjā…pe… upādānapaccayā avijjā…pe… avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā [Pg.150] upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

247. 行を縁として無明が生じ、…(中略)…識を縁として無明が生じ、…(中略)…名を縁として無明が生じ、…(中略)…第六の処を縁として無明が生じ、…(中略)…触を縁として無明が生じ、…(中略)…受を縁として無明が生じ、…(中略)…愛を縁として無明が生じ、…(中略)…取を縁として無明が生じる。…(中略)…無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

Mātikā.

本母。

5. Paccayacatukkaṃ

5. 縁の四節。

248. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

248. いかなる諸法が不善であるか。喜悦を伴い、邪見と相応し、色境、声境、香境、味境、触境、あるいは法境を対象として、あるいはどのような対象であれ、不善の心が生じているとき、そのとき、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として愛が生じ、愛を縁として取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

249. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

249. そこで、いかなるものが無明であるか。不知、不見、…(中略)…無明の閂、痴、不善根であるもの、これが“無明”と言われる。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

そこで、いかなるものが無明を縁とする行であるか。思、等思、思の状態であるもの、これが“無明を縁とする行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

そこで、いかなるものが、行を縁とする識であるか。心、意、意性、心臓、清浄、意、意処、意根、識、識蘊、それに対応する意識界であるもの、これが“行を縁とする識”と言われる。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

そこで、いかなるものが、識を縁とする名であるか。受蘊、想蘊、行蘊、これが“識を縁とする名”と言われる。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

そこで、いかなるものが、名を縁とする第六の処であるか。心、意、意性、心臓、清浄、意、意処、意根、識、識蘊、それに対応する意識界であるもの、これが“名を縁とする第六の処”と言われる。

Tattha [Pg.151] katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

その中で、第六処(意処)を縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これが“第六処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

その中で、触を縁とする受とは何か。心における快、心における楽、心触から生じた快く楽な感受、心触から生じた快く楽な受、これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā? Yo rāgo sārāgo anunayo anurodho nandī nandirāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā’’.

その中で、受を縁とする渇愛とは何か。貪欲、染着、随眠、随順、喜悦、喜貪、心の染着、これが“受を縁とする渇愛”と言われる。

Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ? Yā diṭṭhi diṭṭhigataṃ diṭṭhigahanaṃ diṭṭhikantāro diṭṭhivisūkāyikaṃ diṭṭhivipphanditaṃ diṭṭhisaṃyojanaṃ gāho patiṭṭhāho abhiniveso parāmāso kummaggo micchāpatho micchattaṃ titthāyatanaṃ vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ’’.

その中で、渇愛を縁とする執着とは何か。見、見解、見の密林、見の荒野、見の戯論、見の動揺、見の結、執取、安住、執着、取着、邪道、邪路、邪性、外道の処、顛倒した執取、これが“渇愛を縁とする執着”と言われる。

Tattha katamo upādānapaccayā bhavo? Ṭhapetvā upādānaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘upādānapaccayā bhavo’’.

その中で、執着を縁とする存在とは何か。執着を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが“執着を縁とする存在”と言われる。

Tattha katamā bhavapaccayā jāti? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jāti sañjāti nibbatti abhinibbatti pātubhāvo – ayaṃ vuccati ‘‘bhavapaccayā jāti’’.

その中で、存在を縁とする生とは何か。それら種々の諸法の生、等生、出現、顕現、現出、これが“存在を縁とする生”と言われる。

Tattha katamaṃ jātipaccayā jarāmaraṇaṃ? Atthi jarā, atthi maraṇaṃ. Tattha katamā jarā? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jarā jīraṇatā āyuno saṃhāni – ayaṃ vuccati ‘‘jarā’’. Tattha katamaṃ maraṇaṃ? Yo tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ khayo vayo bhedo paribhedo aniccatā antaradhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘maraṇaṃ’’. Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘jātipaccayā jarāmaraṇaṃ’’.

その中で、生を縁とする老死とは何か。老いがあり、死がある。その中で、老いとは何か。それら種々の諸法の老い、朽ちること、寿命の衰退、これが“老い”と言われる。その中で、死とは何か。それら種々の諸法の滅尽、滅失、破壊、崩壊、無常、消失、これが“死”と言われる。このように、この老いと、この死、これが“生を縁とする老死”と言われる。

Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotīti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa saṅgati hoti, samāgamo hoti, samodhānaṃ hoti, pātubhāvo hoti. Tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“このように、この純粋な苦の集積の生起がある”とは、このように、この純粋な苦の集積の結合があり、会合があり、集合があり、出現があることである。それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

250. Tasmiṃ [Pg.152] samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

250. その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として執着があり、執着を縁として存在があり、存在を縁として生があり、生を縁として老死がある。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

251. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

251. その中で、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根、これが“無明”と言われる。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

その中で、無明を縁とする行とは何か。思、等思、思っている状態、これが“無明を縁とする行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

その中で、行を縁とする識とは何か。心、意、意(マナサ)……(中略)……それに対応する意識界、これが“行を縁とする識”と言われる。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

その中で、識を縁とする名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが“識を縁とする名”と言われる。

Nāmapaccayā phassoti. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Ṭhapetvā phassaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’.

“名を縁として触がある”において、その中で名とは何か。触を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが“名”と言われる。

Tattha katamo nāmapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā phasso’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、名を縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これが“名を縁とする触”と言われる。……(中略)……それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名色があり、名色を縁として第六処があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として執着があり、執着を縁として存在があり、存在を縁として生があり、生を縁として老死がある。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

253. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

253. その中で、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根、これが“無明”と言われる。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

その中で、無明を縁とする行とは何か。思、等思、思っている状態、これが“無明を縁とする行”と言われる。

Tattha [Pg.153] katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

その中で、行を縁とする識とは何か。心、意、意(マナサ)……(中略)……それに対応する意識界、これが“行を縁とする識”と言われる。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ’’.

その中で、識を縁とする名色とは何か。名があり、色がある。その中で、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが“名”と言われる。その中で、色とは何か。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、その他にある心生・心因・心等起の色、これが“色”と言われる。このように、この名と、この色、これが“識を縁とする名色”と言われる。

Nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatananti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として第六のアヤタナがある”について。名があり、色がある。そのうち、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“名”という。そのうち、色とは何か。その色に依って意識界が生じるもの、これを“色”という。このように、この名とこの色、これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

そのうち、名色を縁とする第六のアヤタナとは何か。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界、これを“名色を縁とする第六のアヤタナ”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、第六のアヤタナを縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これを“第六のアヤタナを縁とする触”という。……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積が生じる”と言われる。

254. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

254. その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名色があり、名色を縁として六処があり、第六のアヤタナを縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として愛があり、愛を縁として取があり、取を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

255. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

255. そのうち、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根、これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

そのうち、無明を縁とする行とは何か。思、等思、思っている状態、これを“無明を縁とする行”という。

Tattha [Pg.154] katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

そのうち、行を縁とする識とは何か。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界、これを“行を縁とする識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ’’.

そのうち、識を縁とする名色とは何か。名があり、色がある。そのうち、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“名”という。そのうち、色とは何か。眼処の積集、耳処の積集、鼻処の積集、舌処の積集、身処の積集、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色がある。これを“色”という。このように、この名とこの色、これを“識を縁とする名色”という。

Nāmarūpapaccayā saḷāyatananti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cattāro ca mahābhūtā, yañca rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として六処がある”について。名があり、色がある。そのうち、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“名”という。そのうち、色とは何か。四大種、およびその色に依って意識界が生じるもの、これを“色”という。このように、この名とこの色、これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ’’.

そのうち、名色を縁とする六処とは何か。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処、これを“名色を縁とする六処”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、第六のアヤタナを縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これを“六処を縁とする触”という……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積が生じる”と言われる。

Paccayacatukkaṃ.

縁の四法。

6. Hetucatukkaṃ

6. 因の四法。

256. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

256. その時、無明を縁として無明を原因とする行があり、行を縁として行を原因とする識があり、識を縁として識を原因とする名があり、名を縁として名を原因とする第六のアヤタナがあり、第六のアヤタナを縁として第六のアヤタナを原因とする触があり、触を縁として触を原因とする受があり、受を縁として受を原因とする愛があり、愛を縁として愛を原因とする取があり、取を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

257. Tattha [Pg.155] katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

257. そのうち、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根、これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko’’.

そのうち、無明を縁とし無明を原因とする行とは何か。思、等思、思っている状態、これを“無明を縁とし無明を原因とする行”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ’’.

そのうち、行を縁とし行を原因とする識とは何か。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界、これを“行を縁とし行を原因とする識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ’’.

そのうち、識を縁とし識を原因とする名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“識を縁とし識を原因とする名”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmahetukaṃ’’.

そのうち、名を縁とし名を原因とする第六のアヤタナとは何か。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界、これを“名を縁とし名を原因とする第六のアヤタナ”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko’’.

そのうち、第六のアヤタナを縁とし第六のアヤタナを原因とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これを“第六のアヤタナを縁とし第六のアヤタナを原因とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā phassahetukā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā phassahetukā’’.

“そこにおいて、触を縁とし、触を原因とする受とは何か。心的な快、心的な楽、心の接触から生じた快・楽の享受、心の接触から生じた快い楽の受、これが‘触を縁とし、触を原因とする受’と言われる。”

Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā’’.

“そこにおいて、受を縁とし、受を原因とする渇愛とは何か。貪欲、強い貪欲……心の強い貪欲、これが‘受を縁とし、受を原因とする渇愛’と言われる。”

Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ? Yā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… titthāyatanaṃ vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti’’ti.

“そこにおいて、渇愛を縁とし、渇愛を原因とする執着とは何か。見(邪見)、見の類……外道の拠り所、顛倒した把握、これが‘渇愛を縁とし、渇愛を原因とする執着’と言われる。……それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある’と言われる。”

258. Tasmiṃ [Pg.156] samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmapaccayā phasso nāmahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

258. “その時、無明を縁として無明を原因とする行が生じ、行を縁として行を原因とする識が生じ、識を縁として識を原因とする名が生じ、名を縁として名を原因とする触が生じ、触を縁として触を原因とする受が生じ、受を縁として受を原因とする渇愛が生じ、渇愛を縁として渇愛を原因とする執着が生じ、執着を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。”

259. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

259. “そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、痴、不善根、これが‘無明’と言われる。”

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko’’.

“そこにおいて、無明を縁とし、無明を原因とする行とは何か。思、等思、思の状態、これが‘無明を縁とし、無明を原因とする行’と言われる。”

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ.

“そこにおいて、行を縁とし、行を原因とする識とは何か。心、意、意性……それに対応する意識界、これが‘行を縁とし、行を原因とする識’と言われる。”

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ’’.

“そこにおいて、識を縁とし、識を原因とする名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘識を縁とし、識を原因とする名’と言われる。”

Nāmapaccayā phasso nāmahetukoti. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Ṭhapetvā phassaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’.

“‘名を縁とし、名を原因とする触’において、そこでの名とは何か。触を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが‘名’と言われる。”

Tattha katamo nāmapaccayā phasso nāmahetuko? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā phasso nāmahetuko’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“そこにおいて、名を縁とし、名を原因とする触とは何か。触、接触、等接触、等接触の状態、これが‘名を縁とし、名を原因とする触’と言われる。……それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある’と言われる。”

260. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā [Pg.157] taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

260. “その時、無明を縁として無明を原因とする行が生じ、行を縁として行を原因とする識が生じ、識を縁として識を原因とする名色が生じ、名色を縁として名色を原因とする第六処が生じ、第六処を縁として第六処を原因とする触が生じ、触を縁として触を原因とする受が生じ、受を縁として受を原因とする渇愛が生じ、渇愛を縁として渇愛を原因とする執着が生じ、執着を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。”

261. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

261. “そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、痴、不善根、これが‘無明’と言われる。”

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko’’.

“そこにおいて、無明を縁とし、無明を原因とする行とは何か。思、等思、思の状態、これが‘無明を縁とし、無明を原因とする行’と言われる。”

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ’’.

“そこにおいて、行を縁とし、行を原因とする識とは何か。心、意、意性……それに対応する意識界、これが‘行を縁とし、行を原因とする識’と言われる。”

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ’’.

“そこにおいて、識を縁とし、識を原因とする名色とは何か。名があり、色がある。そこにおいて名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて色とは何か。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはその他にある心生・心原因・心等起の色、これが‘色’と言われる。このように、この名とこの色、これが‘識を縁とし、識を原因とする名色’と言われる。”

Nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmarūpahetukanti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“‘名色を縁とし、名色を原因とする第六処’において。名があり、色がある。そこにおいて名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて色とは何か。意識界が依止して生起するその色、これが‘色’と言われる。このように、この名とこの色、これが‘名色’と言われる。”

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ’’.

“そこにおいて、名色を縁とし、名色を原因とする第六処とは何か。心、意、意性……それに対応する意識界、これが‘名色を縁とし、名色を原因とする第六処’と言われる。”

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“そこにおいて、第六の処(意処)を縁とする、第六の処を原因とする触とは何か。触、接触、等接触、等接触の状態であること――これが‘第六の処を縁とする、第六の処を原因とする触’と言われる。……それによって‘このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある’と言われる。”

262. Tasmiṃ [Pg.158] samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

262. “その時、無明を縁として無明を原因とする行が生じ、行を縁として行を原因とする識が生じ、識を縁として識を原因とする名色が生じ、名色を縁として名色を原因とする六処が生じ、第六の処を縁として第六の処を原因とする触が生じ、触を縁として触を原因とする受が生じ、受を縁として受を原因とする愛が生じ、愛を縁として愛を原因とする取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。”

263. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

263. “そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……無明の閂(かんぬき)、不善根である痴――これが‘無明’と言われる。”

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāhetuko’’.

“そこにおいて、無明を縁とする、無明を原因とする行とは何か。思、等思、等思の状態であること――これが‘無明を縁とする、無明を原因とする行’と言われる。”

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ’’.

“そこにおいて、行を縁とする、行を原因とする識とは何か。心、意、意性……それに対応する意識界――これが‘行を縁とする、行を原因とする識’と言われる。”

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇahetukaṃ’’.

“そこにおいて、識を縁とする、識を原因とする名色とは何か。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊――これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色――これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘識を縁とする、識を原因とする名色’と言われる。”

Nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmarūpahetukanti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cattāro ca mahābhūtā, yañca rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“‘名色を縁とする、名色を原因とする六処’において。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊――これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。四大種、および意識界が依止して活動する色――これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘名色’と言われる。”

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmarūpahetukaṃ’’.

“そこにおいて、名色を縁とする、名色を原因とする六処とは何か。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処――これが‘名色を縁とする、名色を原因とする六処’と言われる。”

Tattha [Pg.159] katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko’’.

“そこにおいて、第六の処(意処)を縁とする、第六の処を原因とする触とは何か。触、接触、等接触、等接触の状態であること――これが‘第六の処を縁とする、第六の処を原因とする触’と言われる。”

Tattha katamā phassapaccayā vedanā phassahetukā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā phassahetukā’’.

“そこにおいて、触を縁とする、触を原因とする受とは何か。心的な快、心的な楽、心触から生じた快く楽な享受、心触から生じた快く楽な受――これが‘触を縁とする、触を原因とする受’と言われる。”

Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā vedanāhetukā’’.

“そこにおいて、受を縁とする、受を原因とする愛とは何か。貪、染着……心の染着――これが‘受を縁とする、受を原因とする愛’と言われる。”

Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ? Yā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… titthāyatanaṃ vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāhetukaṃ’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“そこにおいて、愛を縁とする、愛を原因とする取とは何か。見、見解……外道の説(見解の拠り所)、顛倒した執着――これが‘愛を縁とする、愛を原因とする取’と言われる。……それによって‘このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある’と言われる。”

Hetucatukkaṃ.

“原因の四則(完)。”

7. Sampayuttacatukkaṃ

7. “相応の四則。”

Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

“その時、無明を縁として無明と相応する行が生じ、行を縁として行と相応する識が生じ、識を縁として識と相応する名が生じ、名を縁として名と相応する第六の処(意処)が生じ、第六の処を縁として第六の処と相応する触が生じ、触を縁として触と相応する受が生じ、受を縁として受と相応する愛が生じ、愛を縁として愛と相応する取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。”

265. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

265. “そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、不善根である痴――これが‘無明’と言われる。”

Tattha [Pg.160] katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto’’.

“そこにおいて、無明を縁とする、無明と相応する行とは何か。思、等思、等思の状態であること――これが‘無明を縁とする、無明と相応する行’と言われる。”

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ’’.

“そこにおいて、行を縁とする、行と相応する識とは何か。心、意、意性……それに対応する意識界――これが‘行を縁とする、行と相応する識’と言われる。”

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ’’.

その中で、識を縁とする識と相応する名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“識を縁とする識と相応する名”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ’’.

その中で、名を縁とする名と相応する第六の処(意処)とは何か。心、意、意(マナサ)……それに応じた意識界である。これを“名を縁とする名と相応する第六の処”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto’’.

その中で、第六の処を縁とする第六の処と相応する触とは何か。触、接触すること、等接触すること、等接触している状態である。これを“第六の処を縁とする第六の処と相応する触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā phassasampayuttā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā phassasampayuttā’’.

その中で、触を縁とする触と相応する受とは何か。心所であり、快いもの、楽なもの、心触から生じた快く楽な感受、心触から生じた快く楽な受である。これを“触を縁とする触と相応する受”という。

Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā’’.

その中で、受を縁とする受と相応する渇愛とは何か。貪、染着……心の染着である。これを“受を縁とする受と相応する渇愛”という。

Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ? Yā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… titthāyatanaṃ vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ’’ …pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、渇愛を縁とする渇愛と相応する取とは何か。見、見解……外道の処、顛倒した執着である。これを“渇愛を縁とする渇愛と相応する取”という。……それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”といわれる。

266. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ, nāmapaccayā phasso nāmasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā[Pg.161], vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

266. その時、無明を縁として無明と相応する行が生じ、行を縁として行と相応する識が生じ、識を縁として識と相応する名が生じ、名を縁として名と相応する触が生じ、触を縁として触と相応する受が生じ、受を縁として受と相応する渇愛が生じ、渇愛を縁として渇愛と相応する取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

267. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

267. その中で、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、不善根である痴である。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto’’.

その中で、無明を縁とする無明と相応する行とは何か。思、等思、等思している状態である。これを“無明を縁とする無明と相応する行”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ’’.

その中で、行を縁とする行と相応する識とは何か。心、意、意(マナサ)……それに応じた意識界である。これを“行を縁とする行と相応する識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ’’.

その中で、識を縁とする識と相応する名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“識を縁とする識と相応する名”という。

Nāmapaccayā phasso nāmasampayuttoti. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Ṭhapetvā phassaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’.

“名を縁とする名と相応する触”について。その中で、名とは何か。触を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“名”という。

Tattha katamo nāmapaccayā phasso nāmasampayutto? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā phasso nāmasampayutto’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、名を縁とする名と相応する触とは何か。触、接触すること、等接触すること、等接触している状態である。これを“名を縁とする名と相応する触”という。……それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”といわれる。

268. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā [Pg.162] jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

268. その時、無明を縁として無明と相応する行が生じ、行を縁として行と相応する識が生じ、識を縁として識と相応する名である名色が生じ、名色を縁として名と相応する第六の処が生じ、第六の処を縁として第六の処と相応する触が生じ、触を縁として触と相応する受が生じ、受を縁として受と相応する渇愛が生じ、渇愛を縁として渇愛と相応する取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

269. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

269. その中で、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、不善根である痴である。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto’’.

その中で、無明を縁とする無明と相応する行とは何か。思、等思、等思している状態である。これを“無明を縁とする無明と相応する行”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ …pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ’’.

その中で、行を縁とする行と相応する識とは何か。心、意、意(マナサ)……それに応じた意識界である。これを“行を縁とする行と相応する識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ’’.

その中で、識を縁とする識と相応する名である名色とは何か。名があり、色がある。その中で、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。その中で、色とは何か。眼処の積集、耳処の積集、鼻処の積集、舌処の積集、身処の積集、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色がある。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“識を縁とする識と相応する名である名色”という。

Nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttanti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として、名と相応する第六の処がある”ということについて。名があり、色がある。そこでの名とは何か? 受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。そこでの色とは何か? 意意識界が依止して生じるその色である。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ’’.

そこでの、名色を縁とする名と相応する第六の処とは何か? 心、意、意(マナサ)……(中略)……それに相応する意意識界である。これを“名色を縁とする名と相応する第六の処”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこでの、第六の処を縁とする第六の処と相応する触とは何か? 触、接触、等接触、接触している状態である。これを“第六の処を縁とする第六の処と相応する触”という。……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

270. Tasmiṃ [Pg.163] samaye avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā taṇhā vedanāsampayuttā, taṇhāpaccayā upādānaṃ taṇhāsampayuttaṃ; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

270. その時、無明を縁として無明と相応する行が生じ、行を縁として行と相応する識が生じ、識を縁として識と相応する名である名色が生じ、名色を縁として名と相応する第六の処である六処が生じ、第六の処を縁として第六の処と相応する触が生じ、触を縁として触と相応する受が生じ、受を縁として受と相応する愛が生じ、愛を縁として愛と相応する取が生じ、取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

271. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

271. そこでの無明とは何か? 不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根である。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro avijjāsampayutto’’.

そこでの、無明を縁とする無明と相応する行とは何か? 思、等思、等思の状態である。これを“無明を縁とする無明と相応する行”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ’’.

そこでの、行を縁として行と相応する識とは何か? 心、意、意(マナサ)……(中略)……それに相応する意意識界である。これを“行を縁として行と相応する識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ viññāṇasampayuttaṃ nāmaṃ’’.

そこでの、識を縁として識と相応する名である名色とは何か? 名があり、色がある。そこでの名とは何か? 受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。そこでの色とは何か? 眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色がある。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“識を縁として識と相応する名である名色”という。

Nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ chaṭṭhāyatananti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cattāro ca mahābhūtā, yañca rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として、名と相応する第六の処である六処がある”ということについて。名があり、色がある。そこでの名とは何か? 受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。そこでの色とは何か? 四大種、および意意識界が依止して生じるその色である。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ chaṭṭhāyatanaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ [Pg.164] – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ chaṭṭhāyatanaṃ’’.

そこでの、名色を縁とする名と相応する第六の処である六処とは何か? 眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処である。これを“名色を縁とする名と相応する第六の処である六処”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこでの、第六の処を縁とする第六の処と相応する触とは何か? 触、接触、等接触、接触している状態である。これを“第六の処を縁とする第六の処と相応する触”という。……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

Sampayuttacatukkaṃ.

相応四法(が終了した)。

8. Aññamaññacatukkaṃ

8. 相互四法。

272. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

272. その時、無明を縁として行が生じ、行を縁としてもまた無明が生じる。行を縁として識が生じ、識を縁としてもまた行が生じる。識を縁として名が生じ、名を縁としてもまた識が生じる。名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁としてもまた名が生じる。第六の処を縁として触が生じ、触を縁としてもまた第六の処が生じる。触を縁として受が生じ、受を縁としてもまた触が生じる。受を縁として愛が生じ、愛を縁としてもまた受が生じる。愛を縁として取が生じ、取を縁としてもまた愛が生じる。取を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

273. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

273. そこでの無明とは何か? 不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根である。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

そこでの、無明を縁とする行とは何か? 思、等思、等思の状態である。これを“無明を縁とする行”という。

Tattha katamā saṅkhārapaccayāpi avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayāpi avijjā’’.

そこでの、行を縁としてもまた生じる無明とは何か? 不知、不見……(中略)……無明の閂、痴、不善根である。これを“行を縁としてもまた生じる無明”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ.

その[縁起]において、行を縁とする識とは何か。心、意、意……(中略)……それに対応する意識界であるもの、これを“行を縁とする識”という。

Tattha katamo viññāṇapaccayāpi saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayāpi saṅkhāro’’.

その[縁起]において、識を縁とする行(もまた)とは何か。思、等思、思の状態であるもの、これを“識を縁とする行”という。

Tattha [Pg.165] katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

その[縁起]において、識を縁とする名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“識を縁とする名”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayāpi viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayāpi viññāṇaṃ’’.

その[縁起]において、名を縁とする識(もまた)とは何か。心、意、意……(中略)……それに対応する意識界であるもの、これを“名を縁とする識”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

その[縁起]において、名を縁とする第六処とは何か。心、意、意……(中略)……それに対応する意識界であるもの、これを“名を縁とする第六処”という。

Tattha katamaṃ chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmaṃ’’.

その[縁起]において、第六処を縁とする名(もまた)とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“第六処を縁とする名”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

その[縁起]において、第六処を縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触の状態であるもの、これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamaṃ phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ’’.

その[縁起]において、触を縁とする第六処(もまた)とは何か。心、意、意……(中略)……それに対応する意識界であるもの、これを“触を縁とする第六処”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

その[縁起]において、触を縁とする受とは何か。心に関わる快、心に関わる楽、心触より生じた快く楽な経験、心触より生じた快く楽な受であるもの、これを“触を縁とする受”という。

Tattha katamo vedanāpaccayāpi phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayāpi phasso’’.

その[縁起]において、受を縁とする触(もまた)とは何か。触、接触、等接触、接触の状態であるもの、これを“受を縁とする触”という。

Tattha katamā vedanāpaccayā taṇhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā taṇhā’’.

その[縁起]において、受を縁とする渇愛とは何か。貪、染着……(中略)……心の染着であるもの、これを“受を縁とする渇愛”という。

Tattha katamā taṇhāpaccayāpi vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayāpi vedanā’’.

その[縁起]において、渇愛を縁とする受(もまた)とは何か。心に関わる快、心に関わる楽、心触より生じた快く楽な経験、心触より生じた快く楽な受であるもの、これを“渇愛を縁とする受”という。

Tattha katamaṃ taṇhāpaccayā upādānaṃ? Yā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… titthāyatanaṃ vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā upādānaṃ’’.

その[縁起]において、渇愛を縁とする執着とは何か。見、見解……(中略)……外道の拠り所、顛倒した把握であるもの、これを“渇愛を縁とする執着”という。

Tattha katamā upādānapaccayāpi taṇhā? Yo rāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘upādānapaccayāpi taṇhā’’.

その[縁起]において、執着を縁とする渇愛(もまた)とは何か。貪……(中略)……心の染着であるもの、これを“執着を縁とする渇愛”という。

Tattha [Pg.166] katamo upādānapaccayā bhavo? Ṭhapetvā upādānaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘upādānapaccayā bhavo’’.

その[縁起]において、執着を縁とする有とは何か。執着を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これを“執着を縁とする有”という。

Tattha katamā bhavapaccayā jāti? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jāti sañjāti nibbatti abhinibbati pātubhāvo – ayaṃ vuccati ‘‘bhavapaccayā jāti’’.

その[縁起]において、有を縁とする生とは何か。それら種々の諸法の、生、等生、出現、再出現、出現であるもの、これを“有を縁とする生”という。

Tattha katamaṃ jātipaccayā jarāmaraṇaṃ? Atthi jarā, atthi maraṇaṃ. Tattha katamā jarā? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jarā jīraṇatā āyuno saṃhāni – ayaṃ vuccati ‘‘jarā’’. Tattha katamaṃ maraṇaṃ? Yo tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ khayo vayo bhedo paribhedo aniccatā antaradhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘maraṇaṃ’’. Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘jātipaccayā jarāmaraṇaṃ’’.

その[縁起]において、生を縁とする老死とは何か。老いがあり、死がある。そのうち、老いとは何か。それら種々の諸法の、老い、朽ちること、寿命の減少であるもの、これを“老い”という。そのうち、死とは何か。それら種々の諸法の、滅尽、衰退、崩壊、全崩壊、無常、消失であるもの、これを“死”という。このように、この老いと、この死、これを“生を縁とする老死”という。

Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotīti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa saṅgati hoti, samāgamo hoti, samodhānaṃ hoti, pātubhāvo hoti. Tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“このようにして、この純粋な苦の堆積の生起がある”とは、このようにして、この純粋な苦の堆積の結合があり、集合があり、合致があり、出現があるということである。それゆえに“このようにして、この純粋な苦の堆積の生起がある”といわれる。

274. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmapaccayā phasso, phassapaccayāpi nāmaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

274. その時、無明を縁として行があり、行を縁としてまた無明がある。行を縁として識があり、識を縁としてまた行がある。識を縁として名があり、名を縁としてまた識がある。名を縁として触があり、触を縁としてまた名がある。触を縁として受があり、受を縁としてまた触がある。受を縁として渇愛があり、渇愛を縁としてまた受がある。渇愛を縁として執着があり、執着を縁としてまた渇愛がある。執着を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の堆積の生起がある。

275. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

275. その[縁起]において、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明という閂、不善根である痴、これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

その[縁起]において、無明を縁とする行とは何か。思、等思、思の状態であるもの、これを“無明を縁とする行”という。

Tattha katamā saṅkhārapaccayāpi avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayāpi avijjā’’.

その[縁起]において、行を縁とする無明(もまた)とは何か。不知、不見……(中略)……無明という閂、不善根である痴、これを“行を縁とする無明”という。

Tattha [Pg.167] katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

その[縁起]において、行を縁とする識とは何か。心、意、意……(中略)……それに対応する意識界であるもの、これを“行を縁とする識”という。

Tattha katamo viññāṇapaccayāpi saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayāpi saṅkhāro’’.

その[縁起]において、識を縁とする行(もまた)とは何か。思、等思、思の状態であるもの、これを“識を縁とする行”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

その中で、何が“識を縁とする名”であるか。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“識を縁とする名”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayāpi viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayāpi viññāṇaṃ’’.

その中で、何が“名を縁とする識”でもあるか。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界である。これを“名を縁とする識”という。

Nāmapaccayā phassoti. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Ṭhapetvā phassaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’.

“名を縁とする触”において、その中で何が“名”であるか。触を除いて、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“名”という。

Tattha katamo nāmapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā phasso’’.

その中で、何が“名を縁とする触”であるか。触、接触、等接触、接触している状態である。これを“名を縁とする触”という。

Tattha katamaṃ phassapaccayāpi nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘phassapaccayāpi nāmaṃ’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、何が“触を縁とする名”でもあるか。受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“触を縁とする名”という。……(中略)……それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”といわれる。

276. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

276. その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として無明も生じる。行を縁として識が生じ、識を縁として行も生じる。識を縁として名色が生じ、名色を縁として識も生じる。名色を縁として第六の処(意処)が生じ、第六の処を縁として名色も生じる。第六の処を縁として触が生じ、触を縁として第六の処も生じる。触を縁として受が生じ、受を縁として触も生じる。受を縁として渇愛が生じ、渇愛を縁として受も生じる。渇愛を縁として執着(取)が生じ、執着を縁として渇愛も生じる。執着を縁として存在(有)が生じ、存在を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

277. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

277. その中で、何が無明であるか。不知、不見……(中略)……無明の閂、不善根である痴である。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro.

その中で、何が無明を縁とする行であるか。思、等思、思っている状態である。これを“無明を縁とする行”という。

Tattha [Pg.168] katamā saṅkhārapaccayāpi avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayāpi avijjā’’.

その中で、何が行を縁とする無明でもあるか。不知、不見……(中略)……無明の閂、不善根である痴である。これを“行を縁とする無明”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

その中で、何が行を縁とする識であるか。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界である。これを“行を縁とする識”という。

Tattha katamo viññāṇapaccayāpi saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayāpi saṅkhāro’’.

その中で、何が識を縁とする行でもあるか。思、等思、思っている状態である。これを“識を縁とする行”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ’’.

その中で、何が識を縁とする名色であるか。名があり、色がある。その中で、何が名であるか。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。その中で、何が色であるか。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色がある。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“識を縁とする名色”という。

Nāmarūpapaccayāpi viññāṇanti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁とする識”において。名があり、色がある。その中で、何が名であるか。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。その中で、何が色であるか。その色に依って意識界が生じる、その色である。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ’’.

その中で、何が名色を縁とする識でもあるか。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界である。これを“名色を縁とする識”という。

Nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatananti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁とする第六の処”において。名があり、色がある。その中で、何が名であるか。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。その中で、何が色であるか。その色に依って意識界が生じる、その色である。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“名色”という。

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

その中で、何が名色を縁とする第六の処であるか。心、意、意……(中略)……それに応じた意識界である。これを“名色を縁とする第六の処”という。

Tattha katamaṃ chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati [Pg.169] ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ’’.

その中で、何が第六の処を縁とする名色でもあるか。名があり、色がある。その中で、何が名であるか。受蘊、想蘊、行蘊である。これを“名”という。その中で、何が色であるか。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心から起因するその他の色がある。これを“色”という。このように、この名と、この色がある。これを“第六の処を縁とする名色”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

その中で、何が第六の処を縁とする触であるか。触、接触、等接触、接触している状態である。これを“第六の処を縁とする触”という。

Tattha katamaṃ phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“そこにおいて、触を縁とする第六の処(意処)とは何か。いかなる心、意、意の働き……それに応じた意界、意意識界、これらが‘触を縁とする第六の処’と言われる。……それゆえに‘このように、この純粋な苦の集積が生じる’と言われる。”

278. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayāpi avijjā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayāpi vedanā; taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayāpi taṇhā; upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

278. “その時、無明を縁として行があり、行を縁としてまた無明がある。行を縁として識があり、識を縁としてまた行がある。識を縁として名色があり、名色を縁としてまた識がある。名色を縁として六処があり、第六の処を縁としてまた名色がある。第六の処を縁として触があり、触を縁としてまた第六の処がある。触を縁として受があり、受を縁としてまた触がある。受を縁として愛があり、愛を縁としてまた受がある。愛を縁として取があり、取を縁としてまた愛がある。取を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このように、この純粋な苦の集積が生じる。”

279. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

279. “そこにおいて、無明とは何か。いかなる不知、不見……無明の閂、不善根である痴、これが‘無明’と言われる。”

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’.

“そこにおいて、無明を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、等思の状態、これが‘無明を縁とする行’と言われる。”

Tattha katamā saṅkhārapaccayāpi avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayāpi avijjā’’.

“そこにおいて、行を縁とする無明とは何か。いかなる不知、不見……無明の閂、不善根である痴、これが‘行を縁とする無明’と言われる。”

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

“そこにおいて、行を縁とする識とは何か。いかなる心、意、意の働き……それに応じた意界、意意識界、これが‘行を縁とする識’と言われる。”

Tattha katamo viññāṇapaccayāpi saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayāpi saṅkhāro’’.

“そこにおいて、識を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、等思の状態、これが‘識を縁とする行’と言われる。”

Tattha [Pg.170] katamaṃ viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati nāmaṃ. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ’’.

“そこにおいて、識を縁とする名色とは何か。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心より起ったその他のいかなる色、これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘識を縁とする名色’と言われる。”

Nāmarūpapaccayāpi viññāṇanti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Yaṃ rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として識があるということについて。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。いかなる色に依って意意識界が転じるか、これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘名色’と言われる。”

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayāpi viññāṇaṃ’’.

“そこにおいて、名色を縁とする識とは何か。いかなる心、意、意の働き……それに応じた意界、意意識界、これが‘名色を縁とする識’と言われる。”

Nāmarūpapaccayā saḷāyatananti. Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cattāro ca mahābhūtā, yañca rūpaṃ nissāya manoviññāṇadhātu vattati – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpaṃ’’.

“名色を縁として六処があるということについて。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。四大種、および、いかなる色に依って意意識界が転じるか、これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘名色’と言われる。”

Tattha katamaṃ nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ? Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ – idaṃ vuccati ‘‘nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ’’.

“そこにおいて、名色を縁とする六処とは何か。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処、これが‘名色を縁とする六処’と言われる。”

Tattha katamaṃ chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ? Atthi nāmaṃ, atthi rūpaṃ. Tattha katamaṃ nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘nāmaṃ’’. Tattha katamaṃ rūpaṃ? Cakkhāyatanassa upacayo, sotāyatanassa upacayo, ghānāyatanassa upacayo, jivhāyatanassa upacayo, kāyāyatanassa upacayo, yaṃ vā panaññampi atthi rūpaṃ cittajaṃ cittahetukaṃ cittasamuṭṭhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘rūpaṃ’’. Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmarūpaṃ’’.

“そこにおいて、第六の処を縁とする名色とは何か。名があり、色がある。そこにおいて、名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これが‘名’と言われる。そこにおいて、色とは何か。眼処の集積、耳処の集積、鼻処の集積、舌処の集積、身処の集積、あるいはまた、心から生じ、心を原因とし、心より起ったその他のいかなる色、これが‘色’と言われる。このように、この名と、この色、これが‘第六の処を縁とする名色’と言われる。”

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

“そこにおいて、第六の処を縁とする触とは何か。いかなる触、接触、等接触、等接触の状態、これが‘第六の処を縁とする触’と言われる。”

Tattha [Pg.171] katamaṃ phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ’’.

“そこにおいて、触を縁とする第六の処とは何か。いかなる心、意、意の働き……それに応じた意界、意意識界、これらが‘触を縁とする第六の処’と言われる。”

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

“そこにおいて、触を縁とする受とは何か。いかなる心的な快、心的な楽、心触より生じた快く楽な経験、心触より生じた快く楽な受、これが‘触を縁とする受’と言われる。……それゆえに‘このように、この純粋な苦の集積が生じる’と言われる。”

Aññamaññacatukkaṃ.

“相互の四法。”

9. Akusalaniddeso

9. “不善の解説”

280. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… somanassasahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

280. いかなる諸法が不善であるか。喜悦を伴い、邪見と相応し、有行(誘引を伴う)である不善の心が生じているとき、あるいは……喜悦を伴い、邪見と不相応であり、色を対象とし……喜悦を伴い、邪見と不相応であり、有行であって、色、声、香、味、触、法、あるいはいかなる対象であれ、それを縁として(不善の心が生じている)とき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処(意処)があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として勝解(決定)があり、勝解を縁として有(業)があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

281. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

281. そのうち、無明とは何か。不知、不見……無明の閂(かんぬき)、不善の根である痴(まよい)のことである。これを“無明”という。

Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati avijjāpaccayā saṅkhāro…pe….

そのうち、無明を縁とする行とは何か。思(意志)、思念、思念することの状態。これを“無明を縁とする行”という。

Tattha katamo taṇhāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘taṇhāpaccayā adhimokkho’’.

そのうち、渇愛を縁とする勝解(決定)とは何か。心の勝解、決定すること、それへの決定の状態。これを“渇愛を縁とする勝解”という。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā [Pg.172] bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有(業)とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊のことである。これを“勝解を縁とする有”という。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

282. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

282. いかなる諸法が不善であるか。捨(中立的な感受)を伴い、邪見と相応する不善の心が生じているとき、色、声、香、味、触、法、あるいはいかなる対象であれ、それを縁として(不善の心が生じている)とき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として執着(取)があり、執着を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

283. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati avijjā…pe….

283. そのうち、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、不善の根である痴のことである。これを“無明”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、触を縁とする受とは何か。心に生じた、快でも不快でもないもの、心触から生じた非苦非楽の経験、心触から生じた非苦非楽の受のことである。これを“触を縁とする受”という。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

284. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

284. いかなる諸法が不善であるか。捨を伴い、邪見と相応し、有行である不善の心が生じているとき、あるいは……捨を伴い、邪見と不相応であり、色を対象とし……捨を伴い、邪見と不相応であり、有行であって、色、声、香、味、触、法、あるいはいかなる対象であれ、それを縁として(不善の心が生じている)とき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として勝解があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

285. Tattha katamā avijjā…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

285. そのうち、無明とは何か……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

286. Katame [Pg.173] dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti domanassasahagataṃ paṭighasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… domanassasahagataṃ paṭighasampayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā paṭighaṃ, paṭighapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

286. いかなる諸法が不善であるか。憂い(不快)を伴い、憤り(反発)と相応する不善の心が生じているとき、あるいは……憂いを伴い、憤りと相応し、有行であって、色、声、香、味、触、法、あるいはいかなる対象であれ、それを縁として(不善の心が生じている)とき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として憤りがあり、憤りを縁として勝解があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

287. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

287. そのうち、無明とは何か。不知、不見……無明の閂、不善の根である痴のことである。これを“無明”という。……これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心における不快、心における苦、意の接触から生じた不快で苦なる経験、意の接触から生じた不快で苦なる受、これが‘触を縁とする受’と言われる。

Tattha katamaṃ vedanāpaccayā paṭighaṃ? Yo cittassa āghāto…pe… caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – idaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā paṭighaṃ’’.

そこにおいて、受を縁とする反感(パティガ)とは何か。心の怨恨……(中略)……粗暴さ、憤慨、心の不快、これが‘受を縁とする反感’と言われる。

Tattha katamo paṭighapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘paṭighapaccayā adhimokkho’’.

そこにおいて、反感を縁とする勝解(アディモッカ)とは何か。心の決断、確信、それに没入している状態、これが‘反感を縁とする勝解’と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこにおいて、勝解を縁とする有(バヴァ)とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが‘勝解を縁とする有’と言われる。……(中略)……それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積が生起する’と言われる。

288. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ vicikicchāsampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha[Pg.174], tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā vicikicchā, vicikicchāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

288. いかなる諸法が不善であるか。不善の心が、捨(ウペッカー)を伴い、疑(ヴィキキッチャー)と相応して、色、声、香、味、触、あるいは法を対象として、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六の処(意処)があり、第六の処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として疑があり、疑を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

289. Tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

289. そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂(かんぬき)、不善の根である痴(モーハ)、これが‘無明’と言われる。……(中略)……これが‘第六の処を縁とする触’と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ, cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心における不苦不楽、意の接触から生じた不苦不楽なる経験、意の接触から生じた不苦不楽なる受、これが‘触を縁とする受’と言われる。

Tattha katamā vedanāpaccayā vicikicchā? Yā kaṅkhā kaṅkhāyanā kaṅkhāyitattaṃ vimati vicikicchā dveḷhakaṃ dvidhāpatho saṃsayo anekaṃsaggāho āsappanā parisappanā apariyogāhaṇā chambhitattaṃ cittassa manovilekho – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā vicikicchā’’.

そこにおいて、受を縁とする疑(ヴィキキッチャー)とは何か。疑い、疑うこと、疑っている状態、当惑、不確実、二心、二股の道、ためらい、多方面の執着、動揺、不徹底、心の硬直、心の葛藤、これが‘受を縁とする疑’と言われる。

Tattha katamo vicikicchāpaccayā bhavo? Ṭhapetvā vicikicchaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘vicikicchāpaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこにおいて、疑を縁とする有(バヴァ)とは何か。疑を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが‘疑を縁とする有’と言われる。……(中略)……それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積が生起する’と言われる。

290. Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ uddhaccasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā uddhaccaṃ, uddhaccapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

290. いかなる諸法が不善であるか。不善の心が、捨(ウペッカー)を伴い、掉挙(ウドゥダッチャ)と相応して、色、声、香、味、触、あるいは法を対象として、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、無明を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六の処(意処)があり、第六の処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として掉挙があり、掉挙を縁として勝解があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積が生起する。

291. Tattha [Pg.175] katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

291. そこにおいて、無明とは何か。不知、不見……(中略)……無明の閂、不善の根である痴、これが‘無明’と言われる。……(中略)……これが‘第六の処を縁とする触’と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心における不苦不楽、意の接触から生じた不苦不楽なる経験、意の接触から生じた不苦不楽なる受、これが‘触を縁とする受’と言われる。

Tattha katamaṃ vedanāpaccayā uddhaccaṃ? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhantattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā uddhaccaṃ’’.

そこにおいて、受を縁とする掉挙(ウドゥダッチャ)とは何か。心の浮動、静まらないこと、心の散乱、心の動揺、これが‘受を縁とする掉挙’と言われる。

Tattha katamo uddhaccapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘uddhaccapaccayā adhimokkho’’.

そこにおいて、掉挙を縁とする勝解(アディモッカ)とは何か。心の決断、確信、それに没入している状態、これが‘掉挙を縁とする勝解’と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこにおいて、勝解を縁とする有(バヴァ)とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが‘勝解を縁とする有’と言われる。……(中略)……それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積が生起する’と言われる。

Akusalaniddeso.

不善の解説(不善の示説)。

10. Kusalaniddeso

10. 善の解説(善の示説)。

292. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

292. いかなる諸法が善であるか。欲界の善の心が、喜を伴い、智と相応し、色境、声境、香境、味境、触境、法境、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、善根を縁として行(ぎょう)があり、行を縁として識があり、識を縁として名(な)があり、名を縁として第六の処(しょ)があり、第六の処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として浄信(じょうしん)があり、浄信を縁として勝解(しょうげ)があり、勝解を縁として有(う)があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

293. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso, amoho.

293. そこで、いかなるものが善根であるか。無貪、無瞋、無痴である。

Tattha [Pg.176] katamo alobho? Yo alobho alubbhanā alubbhitattaṃ asārāgo asārajjanā asārajjitattaṃ anabhijjhā alobho kusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘alobho’’.

そこで、いかなるものが無貪であるか。無貪、不貪、不貪の状態、不染、不染の状態、不染の状態であること、無貪欲、善根である無貪、これが“無貪”と言われる。

Tattha katamo adoso? Yo adoso adussanā adussitattaṃ abyāpādo abyāpajjo adoso kusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘adoso’’.

そこで、いかなるものが無瞋であるか。無瞋、不瞋、不瞋の状態、不害(無瞋恚)、不害の状態、善根である無瞋、これが“無瞋”と言われる。

Tattha katamo amoho? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘amoho’’. Ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

そこで、いかなるものが無痴であるか。智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、これが“無痴”と言われる。これらが“善根”と言われる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’.

そこで、いかなるものが善根を縁とする行であるか。思(し)、等思(とうし)、等思の状態、これが“善根を縁とする行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… viññāṇapaccayā nāmaṃ…pe… nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ…pe… chaṭṭhāyatanapaccayā phasso…pe… phassapaccayā vedanā…pe… ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこで、いかなるものが、行を縁とする識であるか……(中略)……識を縁とする名であるか……(中略)……名を縁とする第六の処であるか……(中略)……第六の処を縁とする触であるか……(中略)……触を縁とする受であるか……(中略)……これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamo vedanāpaccayā pasādo? Yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā pasādo’’.

そこで、いかなるものが受を縁とする浄信であるか。信、信ずること、確信、極浄信、これが“受を縁とする浄信”と言われる。

Tattha katamo pasādapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘pasādapaccayā adhimokkho’’.

そこで、いかなるものが浄信を縁とする勝解であるか。心の勝解、勝解すること、それへの勝解の状態、これが“浄信を縁とする勝解”と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこで、いかなるものが勝解を縁とする有であるか。勝解を除いて、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが“勝解を縁とする有”と言われる。……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

294. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ[Pg.177], viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

294. いかなる諸法が善であるか。欲界の善の心が、喜を伴い、智と相応し、有行(うぎょう)として、色境……(中略)……喜を伴い、智と不相応で、色境……(中略)……喜を伴い、智と不相応で、有行として、色境、声境、香境、味境、触境、法境、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、善根を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六の処があり、第六の処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として浄信があり、浄信を縁として勝解があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

295. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso.

295. そこで、いかなるものが善根であるか。無貪、無瞋である。

Tattha katamo alobho? Yo alobho alubbhanā alubbhitattaṃ asārāgo asārajjanā asārajjitattaṃ anabhijjhā alobho kusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘alobho’’.

そこで、いかなるものが無貪であるか。無貪、不貪、不貪の状態、不染、不染の状態、不染の状態であること、無貪欲、善根である無貪、これが“無貪”と言われる。

Tattha katamo adoso? Yo adoso adussanā adussitattaṃ abyāpādo abyāpajjo adoso kusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘adoso’’. Ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

そこで、いかなるものが無瞋であるか。無瞋、不瞋、不瞋の状態、不害、不害の状態、善根である無瞋、これが“無瞋”と言われる。これらが“善根”と言われる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこで、いかなるものが善根を縁とする行であるか。思、等思、等思の状態、これが“善根を縁とする行”と言われる。……(中略)……これが“第六の処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこで、いかなるものが触を縁とする受であるか。心的な快、心的な楽、心触から生じた快く楽な感受、心触から生じた快く楽な受、これが“触を縁とする受”と言われる。……(中略)……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

296. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

296. いかなる諸法が善であるか。欲界の善の心が、捨(しゃ)を伴い、智と相応し、色境……(中略)……捨を伴い、智と相応し、有行として、色境、声境、香境、味境、触境、法境、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、善根を縁として行があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六の処があり、第六の処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として浄信があり、浄信を縁として勝解があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

297. Tattha [Pg.178] katame kusalamūlā? Alobho, adoso, amoho – ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

297. その中で、何が善根(ぜんこん)であるか。無貪(むとん)、無瞋(むしん)、無痴(むち)である。これらが“善根”と呼ばれる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati – ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

その中で、善根を縁とする行(ぎょう)とは何か。いかなる思(し)、等思(とうし)、思の状態、これらが“善根を縁とする行”と呼ばれる。…中略… これが“第六処(意処)を縁とする触”と呼ばれる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、触を縁とする受(じゅ)とは何か。心に生じた、快くもなく不快でもない、心の触より生じた不苦不楽の経験、心の触より生じた不苦不楽の受、これが“触を縁とする受”と呼ばれる。…中略… それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”と言われる。

Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā saddārammaṇaṃ vā gandhārammaṇaṃ vā rasārammaṇaṃ vā phoṭṭhabbārammaṇaṃ vā dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

いかなる諸法が善であるか。ある時、欲界の善の心が、捨(しゃ)を伴い、智と相応せず、色(しき)を対象として…中略… 捨を伴い、智と相応せず、有行(うぎょう)をもって、色、声、香、味、触、法、あるいはいかなる対象を縁として生じているとき、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信(じょうしん)が生じ、浄信を縁として勝解(しょうげ)が生じ、勝解を縁として有(う)が生じ、有を縁として生(しょう)が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

299. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso – ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

299. その中で、何が善根であるか。無貪、無瞋である。これらが“善根”と呼ばれる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、善根を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、思の状態、これらが“善根を縁とする行”と呼ばれる。…中略… それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”と言われる。

300. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ[Pg.179], viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

300. いかなる諸法が善であるか。ある時、色界への転生のために道を修め、諸々の欲から離れ…中略… 地の遍(かきん)を対象として、初禅を具足して住むとき、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

301. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso, amoho – ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

301. その中で、何が善根であるか。無貪、無瞋、無痴である。これらが“善根”と呼ばれる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、善根を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、思の状態、これらが“善根を縁とする行”と呼ばれる。…中略… それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”と言われる。

302. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

302. いかなる諸法が善であるか。ある時、無色界への転生のために道を修め、完全に無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって…中略… 第四禅を具足して住むとき、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、このすべての苦の集積が生じる。

303. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso, amoho – ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

303. その中で、何が善根であるか。無貪、無瞋、無痴である。これらが“善根”と呼ばれる。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

その中で、善根を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、思の状態、これらが“善根を縁とする行”と呼ばれる。…中略… これが“第六処を縁とする触”と呼ばれる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、触を縁とする受とは何か。心に生じた快いもの、心に生じた楽、心の触より生じた快く楽な経験、心の触より生じた快く楽な受、これが“触を縁とする受”と呼ばれる。…中略… それゆえに“このようにして、このすべての苦の集積が生じる”と言われる。

304. Katame [Pg.180] dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametesaṃ dhammānaṃ samudayo hoti.

304. いかなる諸法が善であるか。ある時、出離(しゅつり)に導き、輪廻の集積を滅尽させる出世間の禅を修め、諸々の見(けん)を捨てるため、第一の段階(預流果)に到達するために、諸々の欲から離れ…中略… 苦の行道、緩慢な直感(苦遅通)をもって、初禅を具足して住むとき、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、これら諸法の集起(しゅうき)がある。

305. Tattha katame kusalamūlā? Alobho, adoso, amoho.

305. その中で、何が善根であるか。無貪、無瞋、無痴である。

Tattha katamo alobho…pe… adoso…pe… amoho? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘amoho’’. Ime vuccanti ‘‘kusalamūlā’’.

そこにおいて、無貪とは何か。……無瞋とは何か。……無痴とは何か。智慧、了知、……無痴、択法、正見、択法覚支、道支、道に属するもの、これを“無痴”という。これらを“善根”という。

Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこにおいて、善根を縁とする行とは何か。思、等思、思の状態、これを“善根を縁とする行”という。……これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心的な快、心的な楽、心触から生じた快く楽な受用、心触から生じた快く楽な受、これを“触を縁とする受”という。

Tattha katamo vedanāpaccayā pasādo? Yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā pasādo’’.

そこにおいて、受を縁とする浄信とは何か。信、信ずること、確信、勝解、これを“受を縁とする浄信”という。

Tattha katamo pasādapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘pasādapaccayā adhimokkho’’.

そこにおいて、浄信を縁とする勝解とは何か。心の勝解、解脱、それへの専注、これを“浄信を縁とする勝解”という。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘jātipaccayā jarāmaraṇaṃ’’.

そこにおいて、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いて、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これを“勝解を縁とする有”という。……これを“生を縁とする老死”という。

Evametesaṃ [Pg.181] dhammānaṃ samudayo hotīti. Evametesaṃ dhammānaṃ saṅgati hoti, samāgamo hoti, samodhānaṃ hoti, pātubhāvo hoti. Tena vuccati ‘‘evametesaṃ dhammānaṃ samudayo hotī’’ti.

“このように、これらの諸法の生起がある”とは、このように、これらの諸法の結合があり、集合があり、和合があり、出現があることである。それゆえに、“このように、これらの諸法の生起がある”といわれる。

Kusalaniddeso.

善の解説(終わり)。

11. Abyākataniddeso

11. 無記の解説

306. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

306. いかなる諸法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み上げたことによる報いとして、捨を伴い、色を対象とする眼識が生じているとき、そのとき、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このように、この純粋な苦の蘊の生起がある。

307. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

307. そこにおいて、行とは何か。思、等思、思の状態、これを“行”という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjācakkhuviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

そこにおいて、行を縁とする識とは何か。心、意、意向……それに対応する眼識界、これを“行を縁とする識”という。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

そこにおいて、識を縁とする名とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これを“識を縁とする名”という。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjācakkhuviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

そこにおいて、名を縁とする第六処とは何か。心、意、意向……それに対応する眼識界、これを“名を縁とする第六処”という。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこにおいて、第六処を縁とする触とは何か。触、接触、等接触、接触している状態、これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心的な、快でも苦でもない、心触から生じた不苦不楽の受用、心触から生じた不苦不楽の受、これを“触を縁とする受”という。

Tattha [Pg.182] katamo vedanāpaccayā bhavo? Ṭhapetvā vedanaṃ, saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこにおいて、受を縁とする有とは何か。受を除いて、想蘊、行蘊、識蘊、これを“受を縁とする有”という。……それゆえに、“このように、この純粋な苦の蘊の生起がある”といわれる。

308. Tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārahetukaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇahetukaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmahetukaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanahetuko, phassapaccayā vedanā phassahetukā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

308. そのとき、行を縁として、行を原因とする識が生じ、識を縁として、識を原因とする名が生じ、名を縁として、名を原因とする第六処が生じ、第六処を縁として、第六処を原因とする触が生じ、触を縁として、触を原因とする受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の蘊の生起がある。

309. Tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ saṅkhārasampayuttaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ viññāṇasampayuttaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ nāmasampayuttaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso chaṭṭhāyatanasampayutto, phassapaccayā vedanā phassasampayuttā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

309. そのとき、行を縁として、行と相応する識が生じ、識を縁として、識と相応する名が生じ、名を縁として、名と相応する第六処が生じ、第六処を縁として、第六処と相応する触が生じ、触を縁として、触と相応する受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の蘊の生起がある。

310. Tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayāpi saṅkhāro; viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayāpi viññāṇaṃ; nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayāpi nāmaṃ; chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayāpi chaṭṭhāyatanaṃ; phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayāpi phasso; vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

310. そのとき、行を縁として識があり、識を縁としてまた行があり、識を縁として名があり、名を縁としてまた識があり、名を縁として第六処があり、第六処を縁としてまた名があり、第六処を縁として触があり、触を縁としてまた第六処があり、触を縁として受があり、受を縁としてまた触があり、受を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このように、この純粋な苦の蘊の生起がある。

311. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti sukhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

311. 無記なる法とは何か。欲界の善業をなし、積み立てたことによって、捨を伴い声を対象とする異熟の耳識が生じているとき、……捨を伴い香を対象とする鼻識が生じているとき、……捨を伴い味を対象とする舌識が生じているとき、……楽を伴い触を対象とする身識が生じているとき、そのとき、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この単なる苦の集積の生起がある。

312. Tattha [Pg.183] katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

312. そのうち、行とは何か。思、等思、等思の状態である。これを行という。……これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ kāyikaṃ sātaṃ kāyikaṃ sukhaṃ kāyasamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、触を縁とする受とは何か。身的な快、身的な楽、身触から生じた快く楽しい経験、身触から生じた快く楽しい受である。これを“触を縁とする受”という。

Tattha katamo vedanāpaccayā bhavo? Ṭhapetvā vedanaṃ, saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、受を縁とする有とは何か。受を除いた、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“受を縁とする有”という。……それゆえに“このようにして、この単なる苦の集積の生起がある”と言われる。

313. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā saddārammaṇā vā gandhārammaṇā vā rasārammaṇā vā phoṭṭhabbārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

313. 無記なる法とは何か。欲界の善業をなし、積み立てたことによって、捨を伴い、色、声、香、味、触のいずれかを対象とするか、あるいは何らかの対象を縁として、異熟の意界が生じているとき、そのとき、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この単なる苦の集積の生起がある。

314. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

314. そのうち、行とは何か。思、等思、等思の状態である。これを行という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanodhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そのうち、行を縁とする識とは何か。心、意、意性……それ相応の意界である。これを“行を縁とする識”という。……これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、触を縁とする受とは何か。心的な、快でも不快でもない、心触から生じた不苦不楽の経験、心触から生じた不苦不楽の受である。これを“触を縁とする受”という。

Tattha katamo vedanāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā adhimokkho’’.

そのうち、受を縁とする勝解とは何か。心の勝解、解脱、その勝解の状態である。これを“受を縁とする勝解”という。

Tattha [Pg.184] katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“勝解を縁とする有”という。……それゆえに“このようにして、この単なる苦の集積の生起がある”と言われる。

315. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā rūpārammaṇā vā saddārammaṇā vā gandhārammaṇā vā rasārammaṇā vā phoṭṭhabbārammaṇā vā dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

315. 無記なる法とは何か。欲界の善業をなし、積み立てたことによって、喜を伴い、色、声、香、味、触、法のいずれかを対象とするか、あるいは何らかの対象を縁として、異熟の意識界が生じているとき、そのとき、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この単なる苦の集積の生起がある。

316. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

316. そのうち、行とは何か。思、等思、等思の状態である。これを行という。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そのうち、行を縁とする識とは何か。心、意、意性……それ相応の意識界である。これを“行を縁とする識”という。……これを“第六処を縁とする触”という。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、触を縁とする受とは何か。心的な快、心的な楽、心触から生じた快く楽しい経験、心触から生じた快く楽しい受である。これを“触を縁とする受”という。

Tattha katamo vedanāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā adhimokkho’’.

そのうち、受を縁とする勝解とは何か。心の勝解、解脱、その勝解の状態である。これを“受を縁とする勝解”という。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これを“勝解を縁とする有”という。……それゆえに“このようにして、この単なる苦の集積の生起がある”と言われる。

317. Katame [Pg.185] dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā saddārammaṇā vā gandhārammaṇā vā rasārammaṇā vā phoṭṭhabbārammaṇā vā dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

317. いかなる法が無記(あびゃかた)であるか。欲界の善業をなし、積み積んだことによる報いとして、捨(うぺっかー)を伴い、色、声、香、味、触、あるいは法を対象とし、あるいはどのような対象であれ、それを縁として意向意識界が生じているとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処(意処)が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解(あでぃもっか)が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の発生がある。

318. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

318. そのうち、行(さんかーら)とは何か。思(ちぇーたなー)、等思、思の状態、これが“行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そのうち、行を縁とする識とは何か。心(ちった)、意(まの)、意(まーなさら)……(中略)……それに応じた意向意識界、これが“行を縁とする識”と言われる。……(中略)……これが“第六処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、触を縁とする受とは何か。快くもなく不快でもない心所であり、心の接触から生じた、不苦不楽として感じられるもの、心の接触から生じた不苦不楽の受、これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamo vedanāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā adhimokkho’’.

そのうち、受を縁とする勝解(あでぃもっか)とは何か。心の勝解、確信、それへの確信状態、これが“受を縁とする勝解”と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有(ばわ)とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが“勝解を縁とする有”と言われる。……(中略)……それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の発生がある”と言われる。

319. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā ñāṇasampayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā [Pg.186] ñāṇasampayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

319. いかなる法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み積んだことによる報いとして、喜(そーまなっさ)を伴い、智と相応し……(中略)……喜を伴い、智と相応し、有行(ささんかーら)であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり、有行であり……(中略)……捨を伴い、智と相応し……(中略)……捨を伴い、智と相応し、有行であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応であり、有行であり、色……(中略)……あるいは法を対象とし、あるいはどのような対象であれ、それを縁として意向意識界が生じているとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信(ぱさーだ)が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の発生がある。

320. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

320. そのうち、行とは何か。思、等思、思の状態、これが“行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、行を縁とする識とは何か。心、意、意……(中略)……それに応じた意向意識界、これが“行を縁とする識”と言われる。……(中略)……これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamo vedanāpaccayā pasādo? Yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā pasādo’’.

そのうち、受を縁とする浄信(ぱさーだ)とは何か。信(さっだー)、信じること、確信、強い浄信、これが“受を縁とする浄信”と言われる。

Tattha katamo pasādapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘pasādapaccayā adhimokkho’’.

そのうち、浄信を縁とする勝解とは何か。心の勝解、確信、それへの確信状態、これが“浄信を縁とする勝解”と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これが“勝解を縁とする有”と言われる。……(中略)……それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の発生がある”と言われる。

321. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

321. いかなる法が無記であるか。色界への転生のために道を修め、諸々の欲から離れ……(中略)……地遍(ぱたうぃーかしな)を対象として初禅を具足して住むとき、その時、触があり……(中略)……不散乱(あうぃっけーぱ)がある。これらの法は善である。

Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ[Pg.187], chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

その色界の善業をなし、積み積んだことによる報いとして、諸々の欲から離れ……(中略)……地遍を対象として初禅を具足して住むとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の発生がある。

322. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

322. いかなる法が無記であるか。無色界への転生のために道を修め、完全に無所有処を越え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……(中略)……第四禅を具足して住むとき、その時、触があり……(中略)……不散乱がある。これらの法は善である。

Tasseva arūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

その無色界の善業がなされ積み上げられたことによる異熟として、一切において無所有処を超え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅に達して住む。その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

323. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

323. いかなる諸法が無記であるか。出離に導き、減少へと向かわせる、邪見を捨てるため、第一の地に到達するために出世間の禅を修める時、欲から離れ……苦の行道、緩慢な直観をもって、第一禅に達して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの法は善である。

Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametesaṃ dhammānaṃ samudayo hoti.

その出世間の善の禅がなされ修習されたことによる異熟として、欲から離れ……苦の行道、緩慢な直観をもって、第一禅に達して住む。その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、これらの諸法の生起がある。

324. Katame [Pg.188] dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ…pe… sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti dukkhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

324. いかなる諸法が無記であるか。不善の業がなされ積み上げられたことによる異熟として、捨を伴い色を対象とする眼識が生じている時……捨を伴い声を対象とする耳識が生じている時……捨を伴い香を対象とする鼻識が生じている時……捨を伴い味を対象とする舌識が生じている時……苦を伴い触を対象とする身識が生じている時。その時、行を縁として識が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

325. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

325. そこで、行とは何か。思、等思、思の状態である。これが“行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjākāyaviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこで、行を縁とする識とは何か。心、意、意……それに対応する身識界である。これが“行を縁とする識”と言われる。……これが“第六処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこで、触を縁とする受とは何か。身体的な不快、身体的な苦、身触から生じた不快で苦な感受、身触から生じた不快で苦な受である。これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamo vedanāpaccayā bhavo? Ṭhapetvā vedanaṃ, saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこで、受を縁とする有とは何か。受を除いて、想蘊、行蘊、識蘊である。これが“受を縁とする有”と言われる。……それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

326. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā saddārammaṇā vā gandhārammaṇā vā rasārammaṇā vā phoṭṭhabbārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

326. いかなる諸法が無記であるか。不善の業がなされ積み上げられたことによる異熟として、捨を伴い、色、声、香、味、または触を対象とする、あるいはどのような対象であってもそれを縁として、意界が生じている時。その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このように、この純粋な苦の集積の生起がある。

327. Tattha [Pg.189] katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati saṅkhāro.

327. そこで、行とは何か。思、等思、思の状態である。これが“行”と言われる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanodhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこで、行を縁とする識とは何か。心、意、意……それに対応する意界である。これが“行を縁とする識”と言われる。……これが“第六処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこで、触を縁とする受とは何か。心的な、快でも不快でもない、心触から生じた不苦不楽の感受、心触から生じた不苦不楽の受である。これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha katamo vedanāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā adhimokkho’’.

そこで、受を縁とする勝解とは何か。心の勝解、確信、それへの確信状態である。これが“受を縁とする勝解”と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そこで、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いて、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これが“勝解を縁とする有”と言われる。……それゆえに“このように、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

328. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

328. いかなる諸法が無記(あびゃかた)であるか。不善の業をなし、積集したことによる異熟(果報)として、捨(しゃ)を伴い、色を対象とするか、あるいは……法を対象とするか、あるいはどのような対象を縁として、意意識界が生じているとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処(意処)が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解(しょうげ)が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある。

329. Tattha katamo saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saṅkhāro’’.

329. その中で、いかなるものが“行”であるか。どのような思(し)、等思(とうし)、思の状態があるか、これが“行”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

その中で、いかなるものが“行を縁とする識”であるか。どのような心(しん)、意(い)、意(い)のあり方……それに対応する意意識界があるか、これが“行を縁とする識”と呼ばれる。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある”と言われる。

330. Katame [Pg.190] dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye manodhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā somanassasahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

330. いかなる諸法が無記であるか。善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作(ゆいさく)であって、捨を伴い、色を対象とするか……あるいは触を対象とする意界が生じているとき、あるいは……善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作であって、喜(き)を伴い、色を対象とするか……あるいは法を対象とする意意識界が生じているとき、あるいは……善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作であって、捨を伴い、色を対象とするか……あるいは法を対象とする意意識界が生じているとき、あるいはどのような対象を縁として、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある。

331. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā somanassasahagatā ñāṇasampayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

331. いかなる諸法が無記であるか。善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作であって、喜を伴い、智と相応する意意識界が生じているとき……喜を伴い、智と相応し、有行(うぎょう)であるとき……喜を伴い、智と不相応であるとき……喜を伴い、智と不相応で、有行であるとき……捨を伴い、智と相応するとき……捨を伴い、智と相応し、有行であるとき……捨を伴い、智と不相応であるとき……捨を伴い、智と不相応で、有行であって、色を対象とするか……あるいは法を対象とするか、あるいはどのような対象を縁として、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信(じょうしん)が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある。

332. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā [Pg.191] jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

332. いかなる諸法が無記であるか。善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作であって、現法楽住(げんぽうらくじゅう)である色界の禅定を修め、諸々の欲から離れ……地遍(ちへん)を対象として第一禅を具足して住するとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある。

333. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye arūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

333. いかなる諸法が無記であるか。善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作であって、現法楽住である無色界の禅定を修め、すべてにおいて無所有処(むしょううしょ)を超越し、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住するとき、その時、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の発生がある。

Abyākataniddeso.

無記の解説(あびゃかたにでさ)。

12. Avijjāmūlakakusalaniddeso

12. 無明を根本とする善の解説。

334. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

334. いかなる法が善であるか。欲界の善なる心が、喜悦を伴い、智と相応し、色を対象とするか、あるいは……法を対象とするか、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六の処(意処)が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信(pasādo)が生じ、浄信を縁として勝解(adhimokkho)が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

335. Tattha katamo avijjāpaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāpaccayā saṅkhāro’’…pe… ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

335. そのうち、無明を縁とする行とは何か。思(cetanā)、等思(sañcetanā)、思の状態(sañcetayitattaṃ)である。これが“無明を縁とする行”と言われる。……これが“第六の処を縁とする触”と言われる。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そのうち、触を縁とする受とは何か。心的な快、心的な楽、心的な触から生じた快く楽な感受、心的な触から生じた快く楽な受である。これが“触を縁とする受”と言われる。

Tattha [Pg.192] katamo vedanāpaccayā pasādo? Yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā pasādo’’.

そのうち、受を縁とする浄信(pasādo)とは何か。信(saddhā)、信ずること、確信すること、清浄な信(abhippasādo)である。これが“受を縁とする浄信”と言われる。

Tattha katamo pasādapaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘pasādapaccayā adhimokkho’’.

そのうち、浄信を縁とする勝解(adhimokkho)とは何か。心の勝解、確信すること、それに専念している状態である。これが“浄信を縁とする勝解”と言われる。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

そのうち、勝解を縁とする有とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これが“勝解を縁とする有”と言われる。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

336. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

336. その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

337. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

337. その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名色が生じ、名色を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

338. Tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

338. その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名色が生じ、名色を縁として第六の処が生じ、第六 of 処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

339. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ [Pg.193] sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

339. いかなる法が善であるか。欲界の善なる心が、喜悦を伴い、智と相応し、有行(sasaṅkhārena)であるか……喜悦を伴い、智と不相応であるか……喜悦を伴い、智と不相応で有行であるか……捨を伴い、智と相応しているか……捨を伴い、智と相応し有行であるか……捨を伴い、智と不相応であるか……捨を伴い、智と不相応で有行であり、色を対象とするか……法を対象とするか、あるいはどのような対象であれ、それを縁として生じているとき、その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

340. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

340. いかなる法が善であるか。色界への転生のために道を修め、諸々の欲から離れ……地遍(pathavīkasiṇaṃ)を対象として初禅を具足して住むとき、その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六の処が生じ、第六の処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

341. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

341. どの諸法が善か?ある時、無色界への転生のために道を修習し、全く無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽の捨離によって……第四禅を具足して住する。その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄が生じ、浄を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

342. Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye avijjāpaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho[Pg.194], adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametesaṃ dhammānaṃ samudayo hoti.

342. どの諸法が善か?ある時、出離に導き、減少させる出世間の禅を、諸々の見を捨断するために、第一の地に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い修行、遅い直観で、第一禅を具足して住する。その時、無明を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄が生じ、浄を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、これらの諸法の生起がある。

Avijjāmūlakakusalaniddeso.

無明を根本とする善の解説。

13. Kusalamūlakavipākaniddeso

13. 善を根本とする異熟の解説。

343. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

343. どの諸法が無記か?ある時、欲界の善業をなし、積み重ねたことによって、異熟として、捨を伴い、色を対象とする眼識が生じている。その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

344. Tattha katamo kusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

344. そこで、善根を縁とする行とは何か?思、等思、思の状態であるもの、これが“善根を縁とする行”と言われる。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある”と言われる。

345. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti sukhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ…pe… manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro[Pg.195], saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

345. どの諸法が無記か?ある時、欲界の善業をなし、積み重ねたことによって、異熟として、捨を伴い、声を対象とする耳識が生じている……捨を伴い、香を対象とする鼻識が生じている……捨を伴い、味を対象とする舌識が生じている……楽を伴い、触を対象とする身識が生じている……捨を伴い、色あるいは……触を対象とする意界が生じている……喜を伴い、色あるいは……法を対象とする意識界が生じている……捨を伴い、色あるいは……法を対象とする意識界が生じている。あるいは、どのような対象を縁じても、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

346. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā ñāṇasampayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

346. どの諸法が無記か?ある時、欲界の善業をなし、積み重ねたことによって、異熟として、喜を伴い、智相応の意識界が生じている……喜を伴い、智相応で有行の……喜を伴い、智不相応の……喜を伴い、智不相応で有行の……捨を伴い、智相応の……捨を伴い、智相応で有行の……捨を伴い、智不相応の……捨を伴い、智不相応で有行の、色あるいは……法を対象とする意識界が生じている。あるいは、どのような対象を縁じても、その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄が生じ、浄を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積の生起がある。

347. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

347. どの諸法が無記か?ある時、色界への転生のために道を修習し、諸々の欲から離れ……地遍を対象として、第一禅を具足して住する。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。

Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

その色界の善業がなされ、積み上げられたことによる果報として、諸々の欲から離れ、……地遍を対象とする初禅を具足して住す。その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

348. Katame [Pg.196] dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

348. いかなる諸法が無記であるか。無色界に生まれるための道を修め、あらゆる点において無所有処を越え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住す。その時、触があり、……不乱がある。これらの諸法は善である。

Tasseva arūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

その無色界の善業がなされ、積み上げられたことによる果報として、あらゆる点において無所有処を越え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住す。その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

349. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā.

349. いかなる諸法が無記であるか。出離に導き、集積を滅尽させ、諸々の邪見を捨てるため、第一の地(預流果)に到達するために、出世間の禅を修め、諸々の欲から離れ、……苦行滞通の初禅を具足して住す。その時、触があり、……不乱がある。これらの諸法は善である。

Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye kusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā pasādo, pasādapaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametesaṃ dhammānaṃ samudayo hoti.

その出世間の善なる禅がなされ、修習されたことによる果報として、諸々の欲から離れ、……苦行滞通の空なる初禅を具足して住す。その時、善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として浄信が生じ、浄信を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、これらの諸法の集起がある。

Kusalamūlakavipākaniddeso.

善根を根源とする果報の解説(ニッデーサ)が終了した。

14. Akusalamūlakavipākaniddeso

14. 不善根を根源とする果報の解説。

350. Katame [Pg.197] dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye akusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

350. いかなる諸法が無記であるか。不善の業がなされ、積み上げられたことによる果報として、捨を伴い、色を対象とする眼識が生じている時、その時、不善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

351. Tattha katamo akusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘akusalamūlapaccayā saṅkhāro’’…pe… tena vuccati ‘‘evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

351. そこで、不善根を縁とする行とは何か。いかなる思、等思、思の状態があるか、これが“不善根を縁とする行”と言われる。……それゆえに“このようにして、この純粋な苦の集積が生じる”と言われる。

352. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti dukkhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ…pe… manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye akusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

352. いかなる諸法が無記であるか。不善の業がなされ、積み上げられたことによる果報として、捨を伴い、声を対象とする耳識が生じている時、……捨を伴い、香を対象とする鼻識が生じている時、……捨を伴い、味を対象とする舌識が生じている時、……苦を伴い、触を対象とする身識が生じている時、……捨を伴い、色、あるいは……触、あるいはどのような対象であれ、それを縁として意界が生じている時、その時、不善根を縁として行が生じ、行を縁として識が生じ、識を縁として名が生じ、名を縁として第六処が生じ、第六処を縁として触が生じ、触を縁として受が生じ、受を縁として勝解が生じ、勝解を縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死が生じる。このようにして、この純粋な苦の集積が生じる。

353. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye akusalamūlapaccayā saṅkhāro, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmaṃ, nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ, chaṭṭhāyatanapaccayā phasso[Pg.198], phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā adhimokkho, adhimokkhapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

353. いかなる諸法が無記(あびゃかた)であるか。不善の業をなし、積み上げたことによる異熟(果報)として、捨(しゃ)を伴い、色境を……あるいは法境を……あるいはどのような対象であれ、それを縁として、意識界が生じているとき、その時、不善根を縁として行(ぎょう)があり、行を縁として識があり、識を縁として名があり、名を縁として第六処(意処)があり、第六処を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として勝解(しょうげ)があり、勝解を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死がある。このようにして、この純粋な苦の集積が生じるのである。

354. Tattha katamo akusalamūlapaccayā saṅkhāro? Yā cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘akusalamūlapaccayā saṅkhāro’’.

354. そこにおいて、不善根を縁とする行とは何か。思(し)、等思(とうし)、等思の状態、これがいわゆる‘不善根を縁とする行’である。

Tattha katamaṃ saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ’’.

そこにおいて、行を縁とする識とは何か。心(しん)、意(い)、意の働き……それに対応する意識界、これがいわゆる‘行を縁とする識’である。

Tattha katamaṃ viññāṇapaccayā nāmaṃ? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho – idaṃ vuccati ‘‘viññāṇapaccayā nāmaṃ’’.

そこにおいて、識を縁とする名(みょう)とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、これがいわゆる‘識を縁とする名’である。

Tattha katamaṃ nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘nāmapaccayā chaṭṭhāyatanaṃ’’.

そこにおいて、名を縁とする第六処とは何か。心、意、意の働き……それに対応する意識界、これがいわゆる‘名を縁とする第六処’である。

Tattha katamo chaṭṭhāyatanapaccayā phasso? Yo phasso phusanā samphusanā samphusitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chaṭṭhāyatanapaccayā phasso’’.

そこにおいて、第六処を縁とする触とは何か。触、接触、等接触、等接触の状態、これがいわゆる‘第六処を縁とする触’である。

Tattha katamā phassapaccayā vedanā? Yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – ayaṃ vuccati ‘‘phassapaccayā vedanā’’.

そこにおいて、触を縁とする受とは何か。心に生じた、快でも不快でもない、心の接触から生じた、不苦不楽の享受、心の接触から生じた不苦不楽の受、これがいわゆる‘触を縁とする受’である。

Tattha katamo vedanāpaccayā adhimokkho? Yo cittassa adhimokkho adhimuccanā tadadhimuttatā – ayaṃ vuccati ‘‘vedanāpaccayā adhimokkho’’.

そこにおいて、受を縁とする勝解とは何か。心の勝解、勝解すること、その勝解の状態、これがいわゆる‘受を縁とする勝解’である。

Tattha katamo adhimokkhapaccayā bhavo? Ṭhapetvā adhimokkhaṃ, vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘adhimokkhapaccayā bhavo’’.

そこにおいて、勝解を縁とする有(う)とは何か。勝解を除いた、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これがいわゆる‘勝解を縁とする有’である。

Tattha katamā bhavapaccayā jāti? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jāti sañjāti nibbatti abhinibbatti pātubhāvo – ayaṃ vuccati ‘‘bhavapaccayā jāti’’.

そこにおいて、有を縁とする生(しょう)とは何か。それら諸法の、生、等生、出現、顕現、現出、これがいわゆる‘有を縁とする生’である。

Tattha katamaṃ jātipaccayā jarāmaraṇaṃ? Atthi jarā, atthi maraṇaṃ. Tattha katamā jarā? Yā tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ jarā jīraṇatā āyuno saṃhāni [Pg.199] – ayaṃ vuccati jarā. Tattha katamaṃ maraṇaṃ? Yo tesaṃ tesaṃ dhammānaṃ khayo vayo bhedo paribhedo aniccatā antaradhānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘maraṇaṃ’’. Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṃ. Idaṃ vuccati ‘‘jātipaccayā jarāmaraṇaṃ’’.

そこにおいて、生を縁とする老死とは何か。老いがあり、死がある。そこにおいて、老いとは何か。それら諸法の、老い、朽ちること、寿命の衰退、これがいわゆる‘老い’である。そこにおいて、死とは何か。それら諸法の、滅尽、消滅、崩壊、徹底的な崩壊、無常、消失、これがいわゆる‘死’である。このように、この老いと、この死、これがいわゆる‘生を縁とする老死’である。

Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotīti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa saṅgati hoti, samāgamo hoti, samodhānaṃ hoti, pātubhāvo hoti. Tena vuccati evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’ti.

‘このようにして、この純粋な苦の集積が生じる’とは、このようにして、この純粋な苦の集積の結合があり、集合があり、合致があり、出現があるということである。それゆえに‘このようにして、この純粋な苦の集積が生じる’と言われる。

Akusalamūlakavipākaniddeso.

不善根異熟の解説。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

アビダンマの分類。

Paṭiccasamuppādavibhaṅgo niṭṭhito.

縁起分別(えんぎぶんべつ)は終了した。

7. Satipaṭṭhānavibhaṅgo

7. 念処分別(ねんじょぶんべつ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経典の分類。

355. Cattāro [Pg.200] satipaṭṭhānā – idha bhikkhu ajjhattaṃ kāye kāyānupassī viharati bahiddhā kāye kāyānupassī viharati ajjhattabahiddhā kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, ajjhattaṃ vedanāsu vedanānupassī viharati bahiddhā vedanāsu vedanānupassī viharati ajjhattabahiddhā vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, ajjhattaṃ citte cittānupassī viharati bahiddhā citte cittānupassī viharati ajjhattabahiddhā citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, ajjhattaṃ dhammesu dhammānupassī viharati bahiddhā dhammesu dhammānupassī viharati ajjhattabahiddhā dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

355. 四つの念処がある。ここで比丘は、内なる身において身を随観して住み、外なる身において身を随観して住み、内外の身において身を随観して住み、熱心に、正知をもって、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて住む。内なる受において受を随観して住み、外なる受において受を随観して住み、内外の受において受を随観して住み、熱心に、正知をもって、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて住む。内なる心において心を随観して住み、外なる心において心を随観して住み、内外の心において心を随観して住み、熱心に、正知をもって、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて住む。内なる法において法を随観して住み、外なる法において法を随観して住み、内外の法において法を随観して住み、熱心に、正知をもって、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて住む。

1. Kāyānupassanāniddeso

1. 身随観(しんずいかん)の解説。

356. Kathañca bhikkhu ajjhattaṃ kāye kāyānupassī viharati? Idha bhikkhu ajjhattaṃ kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’’nti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā bahiddhā kāye cittaṃ upasaṃharati.

356. どのようにして比丘は、内なる身において身を随観して住むのか。ここで比丘は、足の裏から上へ、髪の毛の先から下へ、皮に包まれた、種々の不浄に満ちたこの内なる身を観察する。‘この身には、髪、毛、爪、歯、皮、肉、腱、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、腸、腸間膜、胃の物、糞、胆汁、痰、膿、血、汗、脂肪、涙、皮脂、唾液、鼻汁、関節液、尿がある’と。彼はその兆相(対象)を親しみ、修習し、多作し、よく確定させる。彼はその兆相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させた後、外なる身へと心を向ける。

Kathañca bhikkhu bahiddhā kāye kāyānupassī viharati? Idha bhikkhu bahiddhā kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘‘atthissa kāye kesā lomā [Pg.201] nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’’nti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā ajjhattabahiddhā kāye cittaṃ upasaṃharati.

どのようにして比丘は、外部の身体において身体を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、外部の身体を、足の裏から上へ、髪の毛の頂から下へ、皮を境界として、種々の不浄で満たされているものとして観察する。‘この身体には、髪、毛、爪、歯、皮、肉、腱、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、腸、腸間膜、胃の物、糞、胆汁、痰、膿、血、汗、脂肪、涙、皮脂、唾液、鼻汁、関節液、尿がある’と。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させる。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させた後、内外部の身体へと心を向ける。

Kathañca bhikkhu ajjhattabahiddhā kāye kāyānupassī viharati? Idha bhikkhu ajjhattabahiddhā kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’’nti. Evaṃ bhikkhu ajjhattabahiddhā kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

どのようにして比丘は、内外部の身体において身体を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、内外部の身体を、足の裏から上へ、髪の毛の頂から下へ、皮を境界として、種々の不浄で満たされているものとして観察する。‘この身体には、髪、毛、爪、歯、皮、肉、腱、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、腸、腸間膜、胃の物、糞、胆汁、痰、膿、血、汗、脂肪、涙、皮脂、唾液、鼻汁、関節液、尿がある’と。このように比丘は、内外部の身体において身体を観察しながら、熱心に、正知をもち、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて過ごす。

357. Anupassīti. Tattha katamā anupassanā? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘anupassanā’’. Imāya anupassanāya upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘anupassī’’ti.

357. “観察する者(anupassī)”について。そこでの“観察(anupassanā)”とは何か。それは智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見である。これを“観察”という。この観察を備え、具足し、到達し、完全に到達し、具わり、成就し、具足している。それゆえに“観察する者”といわれる。

358. Viharatīti. Iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

358. “過ごす(viharati)”について。振る舞い、活動し、守り、維持し、存続させ、歩み、過ごす。それゆえに“過ごす”といわれる。

359. Ātāpīti. Tattha katamo ātāpo ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘ātāpo’’. Iminā ātāpena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘ātāpī’’ti.

359. “熱心な(ātāpī)”について。そこでの“熱心(ātāpa)”とは何か。それは心における精進の開始、……(中略)……正精進である。これを“熱心”という。この熱心を備え、具足し、到達し、完全に到達し、具わり、成就し、具足している。それゆえに“熱心な”といわれる。

360. Sampajānoti[Pg.202]. Tattha katamaṃ sampajaññaṃ? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘sampajaññaṃ’’. Iminā sampajaññena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘sampajāno’’ti.

360. “正知ある(sampajāno)”について。そこでの“正知(sampajañña)”とは何か。それは智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見である。これを“正知”という。この正知を備え、具足し、到達し、完全に到達し、具わり、成就し、具足している。それゆえに“正知ある”といわれる。

361. Satimāti. Tattha katamā sati? Yā sati anussati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’. Imāya satiyā upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘satimā’’ti.

361. “正念ある(satimā)”について。そこでの“念(sati)”とは何か。それは念、随念、……(中略)……正念である。これを“念”という。この念を備え、具足し、到達し、完全に到達し、具わり、成就し、具足している。それゆえに“正念ある”といわれる。

362. Vineyya loke abhijjhādomanassanti. Tattha katamo loko? Sveva kāyo loko. Pañcapi upādānakkhandhā loko. Ayaṃ vuccati ‘‘loko’’. Tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’. Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’. Iti ayañca abhijjhā idañca domanassaṃ imamhi loke vinītā honti paṭivinītā santā samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vineyya loke abhijjhādomanassa’’nti.

362. “世における貪欲と憂いを除いて(vineyya loke abhijjhādomanassaṃ)”について。そこでの“世(loko)”とは何か。その身体そのものが世である。また五取蘊も世である。これを“世”という。そこでの“貪欲(abhijjhā)”とは何か。それは貪り、強い貪り、……(中略)……心の強い貪りである。これを“貪欲”という。そこでの“憂い(domanassaṃ)”とは何か。それは心における不快、心における苦、心触から生じた不快で苦しい受、心触から生じた不快で苦しい感受である。これを“憂い”という。このように、この貪欲とこの憂いは、この世において除かれ、完全に取り除かれ、静まり、止滅し、鎮まり、滅尽し、消滅し、去り、完全に去り、枯渇し、完全に枯渇し、消滅させられている。それゆえに“世における貪欲と憂いを除いて”といわれる。

Kāyānupassanāniddeso.

身随観の解説(終わり)。

2. Vedanānupassanāniddeso

2. 受随観の解説。

363. Kathañca bhikkhu ajjhattaṃ vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha bhikkhu sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘sāmisaṃ dukkhaṃ [Pg.203] vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’’ti pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā bahiddhā vedanāsu cittaṃ upasaṃharati.

363. どのようにして比丘は、内部の受において受を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、楽受を感じているとき、“私は楽受を感じている”と了知し、苦受を感じているとき、“私は苦受を感じている”と了知し、不苦不楽受を感じているとき、“私は不苦不楽受を感じている”と了知する。あるいは、有財の楽受を感じているとき、“私は有財の楽受を感じている”と了知し、無財の楽受を感じているとき、“私は無財の楽受を感じている”と了知する。あるいは、有財の苦受を感じているとき、“私は有財の苦受を感じている”と了知し、無財の苦受を感じているとき、“私は無財の苦受を感じている”と了知する。あるいは、有財の不苦不楽受を感じているとき、“私は有財の不苦不楽受を感じている”と了知し、無財の不苦不楽受を感じているとき、“私は無財の不苦不楽受を感じている”と了知する。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させる。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させた後、外部の受へと心を向ける。

Kathañca bhikkhu bahiddhā vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha bhikkhu sukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘sukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘sāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamānaṃ ‘‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayatī’’ti pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā ajjhattabahiddhā vedanāsu cittaṃ upasaṃharati.

どのようにして、比丘は外部の受(感覚)において、受を観察しながら過ごすのでしょうか。ここに比丘は、楽受を感じているとき、“楽受を感じている”とはっきりと知ります。苦受を感じているとき、“苦受を感じている”とはっきりと知ります。不苦不楽受を感じているとき、“不苦不楽受を感じている”とはっきりと知ります。また、世俗的な楽受を感じているとき、“世俗的な楽受を感じている”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な楽受を感じているとき、“非世俗的な楽受を感じている”とはっきりと知ります。世俗的な苦受を感じているとき、“世俗的な苦受を感じている”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な苦受を感じているとき、“非世俗的な苦受を感じている”とはっきりと知ります。世俗的な不苦不楽受を感じているとき、“世俗的な不苦不楽受を感じている”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な不苦不楽受を感じているとき、“非世俗的な不苦不楽受を感じている”とはっきりと知ります。彼はその相(瞑想の対象)を親しみ、修習し、多作し、よく確定させます。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させた後、内部と外部の受へと心を向けます。

Kathañca bhikkhu ajjhattabahiddhā vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha bhikkhu sukhaṃ vedanaṃ ‘‘sukhā vedanā’’ti pajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ ‘‘dukkhā vedanā’’ti pajānāti, adukkhamasukhaṃ vedanaṃ ‘‘adukkhamasukhā vedanā’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ ‘‘sāmisā sukhā vedanā’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ ‘‘nirāmisā sukhā vedanā’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ ‘‘sāmisā dukkhā vedanā’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ ‘‘nirāmisā dukkhā vedanā’’ti pajānāti, sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ ‘‘sāmisā adukkhamasukhā vedanā’’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ [Pg.204] ‘‘nirāmisā adukkhamasukhā vedanā’’ti pajānāti. Evaṃ bhikkhu ajjhattabahiddhā vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

どのようにして、比丘は内部と外部の受において、受を観察しながら過ごすのでしょうか。ここに比丘は、楽受を“これは楽受である”とはっきりと知ります。苦受を“これは苦受である”とはっきりと知ります。不苦不楽受を“これは不苦不楽受である”とはっきりと知ります。また、世俗的な楽受を“これは世俗的な楽受である”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な楽受を“これは非世俗的な楽受である”とはっきりと知ります。世俗的な苦受を“これは世俗的な苦受である”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な苦受を“これは非世俗的な苦受である”とはっきりと知ります。世俗的な不苦不楽受を“これは世俗的な不苦不楽受である”とはっきりと知ります。あるいは、非世俗的な不苦不楽受を“これは非世俗的な不苦不楽受である”とはっきりと知ります。このようにして、比丘は内部と外部の受において、受を観察しながら、熱心に、正知をもち、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて過ごします。

364. Anupassīti …pe… viharatīti…pe… ātāpīti…pe… sampajānoti…pe… satimāti…pe… vineyya loke abhijjhādomanassanti. Tattha katamo loko? Sāyeva vedanā loko. Pañcapi upādānakkhandhā loko. Ayaṃ vuccati ‘‘loko’’. Tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’. Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’. Iti ayañca abhijjhā idañca domanassaṃ imamhi loke vinītā honti paṭivinītā santā samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vineyya loke abhijjhādomanassa’’nti.

364. “観察しながら”……(中略)……“過ごす”……“熱心に”……“正知をもち”……“正念をもって”……“世における貪欲と憂いを除いて”について。そこにおいて、何が“世”なのでしょうか。その受そのものが“世”であり、また五つの取蘊も“世”です。これが“世”と呼ばれます。そこにおいて、何が“貪欲(アビッジャー)”なのでしょうか。いかなる貪り、強い貪り……心の強い貪り、これが“貪欲”と呼ばれます。そこにおいて、何が“憂い(ドーマナッサ)”なのでしょうか。心に関わる不快なもの、心に関わる苦しみ、心の接触から生じた不快で苦しい経験、心の接触から生じた不快で苦しい受、これが“憂い”と呼ばれます。このように、この貪欲とこの憂いは、この受などの“世”において、除去され、完全に取り除かれ、静まり、止滅し、滅尽し、消滅し、枯渇し、完全になくなります。それゆえ、“世における貪欲と憂いを除いて”と言われます。

Vedanānupassanāniddeso.

受の観察の解説、終了。

3. Cittānupassanāniddeso

3. 心の観察の解説

365. Kathañca bhikkhu ajjhattaṃ citte cittānupassī viharati? Idha bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘sarāgaṃ me citta’’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘vītarāgaṃ me citta’’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘‘sadosaṃ me citta’’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘‘vītadosaṃ me citta’’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘‘samohaṃ me citta’’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘‘vītamohaṃ me citta’’nti pajānāti, saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘saṃkhittaṃ me citta’’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘vikkhittaṃ me citta’’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘mahaggataṃ me citta’’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘amahaggataṃ me citta’’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘‘sauttaraṃ me citta’’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘‘anuttaraṃ me citta’’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘‘samāhitaṃ me citta’’nti pajānāti, asamāhitaṃ [Pg.205] vā cittaṃ ‘‘asamāhitaṃ me citta’’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘vimuttaṃ me citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘avimuttaṃ me citta’’nti pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā bahiddhā citte cittaṃ upasaṃharati.

365. どのようにして、比丘は内部の心において、心を観察しながら過ごすのでしょうか。ここに比丘は、貪りのある心があるとき、“私の心には貪りがある”とはっきりと知ります。貪りのない心があるとき、“私の心には貪りがない”とはっきりと知ります。怒りのある心があるとき、“私の心には怒りがある”とはっきりと知ります。怒りのない心があるとき、“私の心には怒りがない”とはっきりと知ります。痴(迷い)のある心があるとき、“私の心には痴がある”とはっきりと知ります。痴のない心があるとき、“私の心には痴がない”とはっきりと知ります。縮こまった心があるとき、“私の心は縮こまっている”とはっきりと知ります。散乱した心があるとき、“私の心は散乱している”とはっきりと知ります。高大になった(禅定の)心があるとき、“私の心は高大である”とはっきりと知ります。高大になっていない心があるとき、“私の心は高大ではない”とはっきりと知ります。さらに上の状態がある心があるとき、“私の心にはさらに上がある”とはっきりと知ります。無上の心があるとき、“私の心は無上である”とはっきりと知ります。集中した心があるとき、“私の心は集中している”とはっきりと知ります。集中していない心があるとき、“私の心は集中していない”とはっきりと知ります。解脱した心があるとき、“私の心は解脱している”とはっきりと知ります。解脱していない心があるとき、“私の心は解脱していない”とはっきりと知ります。彼はその相(心の状態)を親しみ、修習し、多作し、よく確定させます。彼はその相を親しみ、修習し、多作し、よく確定させた後、外部の心へと心を向けます。

Kathañca bhikkhu bahiddhā citte cittānupassī viharati? Idha bhikkhu sarāgaṃ vāssa cittaṃ ‘‘sarāgamassa citta’’nti pajānāti, vītarāgaṃ vāssa cittaṃ ‘‘vītarāgamassa citta’’nti pajānāti, sadosaṃ vāssa cittaṃ ‘‘sadosamassa citta’’nti pajānāti, vītadosaṃ vāssa cittaṃ ‘‘vītadosamassa citta’’nti pajānāti, samohaṃ vāssa cittaṃ ‘‘samohamassa citta’’nti pajānāti, vītamohaṃ vāssa cittaṃ ‘‘vītamohamassa citta’’nti pajānāti, saṃkhittaṃ vāssa cittaṃ ‘‘saṃkhittamassa citta’’nti pajānāti, vikkhittaṃ vāssa cittaṃ ‘‘vikkhittamassa citta’’nti pajānāti, mahaggataṃ vāssa cittaṃ ‘‘mahaggatamassa citta’’nti pajānāti, amahaggataṃ vāssa cittaṃ ‘‘amahaggatamassa citta’’nti pajānāti, sauttaraṃ vāssa cittaṃ ‘‘sauttaramassa citta’’nti pajānāti, anuttaraṃ vāssa cittaṃ ‘‘anuttaramassa citta’’nti pajānāti, samāhitaṃ vāssa cittaṃ ‘‘samāhitamassa citta’’nti pajānāti, asamāhitaṃ vāssa cittaṃ ‘‘asamāhitamassa citta’’nti pajānāti, vimuttaṃ vāssa cittaṃ ‘‘vimuttamassa citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vāssa cittaṃ ‘‘avimuttamassa citta’’nti pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā ajjhattabahiddhā citte cittaṃ upasaṃharati.

比丘はどのようにして、外部の心において、心を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、他者の心が貪欲を伴っているとき、“彼の心には貪欲がある”と如実に知る。貪欲を離れているとき、“彼の心は貪欲を離れている”と如実に知る。怒りを伴っているとき、“彼の心には怒りがある”と如実に知る。怒りを離れているとき、“彼の心は怒りを離れている”と如実に知る。迷いを伴っているとき、“彼の心には迷いがある”と如実に知る。迷いを離れているとき、“彼の心は迷いを離れている”と如実に知る。縮こまったとき、“彼の心は縮こまっている”と如実に知る。散乱したとき、“彼の心は散乱している”と如実に知る。広大なとき、“彼の心は広大である”と如実に知る。広大でないとき、“彼の心は広大ではない”と如実に知る。さらに上があるとき、“彼の心には上がある”と如実に知る。無上のとき、“彼の心は無上である”と如実に知る。集中したとき、“彼の心は集中している”と如実に知る。集中していないとき、“彼の心は集中していない”と如実に知る。解脱したとき、“彼の心は解脱している”と如実に知る。解脱していないとき、“彼の心は解脱していない”と如実に知る。彼はその相を修習し、開発し、多作し、よく確定する。彼はその相を修習し、開発し、多作し、よく確定した上で、内外部の心へと心を向けるのである。

Kathañca bhikkhu ajjhattabahiddhā citte cittānupassī viharati? Idha bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘sarāgaṃ citta’’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘vītarāgaṃ citta’’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘‘sadosaṃ citta’’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘‘vītadosaṃ citta’’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘‘samohaṃ citta’’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘‘vītamohaṃ citta’’nti pajānāti, saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘saṃkhittaṃ citta’’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘vikkhittaṃ citta’’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘mahaggataṃ citta’’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘amahaggataṃ citta’’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘‘sauttaraṃ citta’’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘‘anuttaraṃ citta’’nti pajānāti[Pg.206], samāhitaṃ vā cittaṃ ‘‘samāhitaṃ citta’’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘‘asamāhitaṃ citta’’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘vimuttaṃ citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘avimuttaṃ citta’’nti pajānāti. Evaṃ bhikkhu ajjhattabahiddhā citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

比丘はどのようにして、内外部の心において、心を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、心が貪欲を伴っているとき、“貪欲を伴う心である”と如実に知り、貪欲を離れているとき、“貪欲を離れた心である”と如実に知る。怒りを伴うとき、怒りを離れたとき、迷いを伴うとき、迷いを離れたとき、縮こまったとき、散乱したとき、広大なとき、広大でないとき、さらに上があるとき、無上のとき、集中したとき、集中していないとき、解脱したとき、解脱していないときを、それぞれ如実に知る。このようにして、比丘は内外部の心において、心を観察しながら過ごし、熱心に、正知をもち、正念をもって、世における貪欲と憂いを除いて過ごすのである。

366. Anupassīti…pe… viharatīti…pe… ātāpīti…pe… sampajānoti…pe… satimāti…pe… vineyya loke abhijjhādomanassanti. Tattha katamo loko? Taṃyeva cittaṃ loko. Pañcapi upādānakkhandhā loko – tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’. Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’. Iti ayañca abhijjhā idañca domanassaṃ imamhi loke vinītā honti paṭivinītā santā samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vineyya loke abhijjhādomanassa’’nti.

366. “観察する”とは……(中略)……“過ごす”とは……“熱心に”とは……“正知をもって”とは……“正念をもって”とは……“世における貪欲と憂いを除いて”とは。そこにおいて、何が“世”なのか。その心こそが“世”である。また五取蘊も“世”である。そこにおいて、何が“貪欲”なのか。貪り、強い貪り……(中略)……心の強い貪り、これが“貪欲”と呼ばれる。そこにおいて、何が“憂い”なのか。心に関わる不快なもの、心に関わる苦しみ、心の接触から生じた不快で苦しい受、これが“憂い”と呼ばれる。このように、この貪欲とこの憂いは、この“世”という心において、除かれ、完全に取り除かれ、静まり、止み、鎮まり、滅し、消滅し、消え去り、完全に消え去り、枯渇し、干上がり、根絶される。それゆえ、“世における貪欲と憂いを除いて”と言われる。

Cittānupassanāniddeso.

心随観の解説(終了)。

4. Dhammānupassanāniddeso

4. 法随観の解説。

367. Kathañca bhikkhu ajjhattaṃ dhammesu dhammānupassī viharati? Idha bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘‘atthi me ajjhattaṃ kāmacchando’’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘‘natthi me ajjhattaṃ kāmacchando’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti. Santaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ…pe… santaṃ vā ajjhattaṃ thinamiddhaṃ …pe… santaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ…pe… santaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘‘atthi me ajjhattaṃ vicikicchā’’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘‘natthi me ajjhattaṃ vicikicchā’’ti [Pg.207] pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

367. 比丘はどのようにして、内部の諸法において、法を観察しながら過ごすのか。ここで比丘は、内部に感官的な欲望があるとき、“私の中に感官的な欲望がある”と如実に知り、内部に感官的な欲望がないとき、“私の中に感官的な欲望はない”と如実に知る。また、未生の感官的な欲望がいかにして生じるかを知り、生じた感官的な欲望がいかにして捨てられるかを知り、捨てられた感官的な欲望がいかにして将来生じないようになるかを知る。内部に怒りがあるとき……(中略)……内部に惛沈睡眠があるとき……内部に掉挙悪作があるとき……内部に疑いがあるとき、“私の中に疑いがある”と如実に知り、内部に疑いがないとき、“私の中に疑いはない”と如実に知る。また、未生の疑いがいかにして生じるかを知り、生じた疑いがいかにして捨てられるかを知り、捨てられた疑いがいかにして将来生じないようになるかを知るのである。

Santaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘‘atthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘‘natthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti, santaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ …pe… santaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ …pe… santaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘atthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘natthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā bahiddhā dhammesu cittaṃ upasaṃharati.

内なる念等覚支があるとき、“私には内なる念等覚支がある”と如実に知る。内なる念等覚支がないとき、“私には内なる念等覚支がない”と如実に知る。また、未生の念等覚支がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた念等覚支がいかにして修習によって円満に達するかをも如実に知る。内なる択法等覚支……(中略)……内なる精進等覚支……内なる喜等覚支……内なる軽安等覚支……内なる定等覚支……内なる捨等覚支があるとき、“私には内なる捨等覚支がある”と如実に知る。内なる捨等覚支がないとき、“私には内なる捨等覚支がない”と如実に知る。また、未生の捨等覚支がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた捨等覚支がいかにして修習によって円満に達するかをも如実に知る。彼はその相を親近し、修習し、多作し、善く確定する。彼はその相を親近し、修習し、多作し、善く確定して、外なる諸法へと心を向ける。

Kathañca bhikkhu bahiddhā dhammesu dhammānupassī viharati? Idha bhikkhu santaṃ vāssa kāmacchandaṃ ‘‘atthissa kāmacchando’’ti pajānāti, asantaṃ vāssa kāmacchandaṃ ‘‘natthissa kāmacchando’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti. Santaṃ vāssa byāpādaṃ…pe… santaṃ vāssa thinamiddhaṃ…pe… santaṃ vāssa uddhaccakukkuccaṃ…pe… santaṃ vāssa vicikicchaṃ ‘‘atthissa vicikicchā’’ti pajānāti, asantaṃ vāssa vicikicchaṃ ‘‘natthissa vicikicchā’’ti pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya [Pg.208] uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

比丘はどのようにして、外なる諸法において法を随観して住むのか。ここに比丘は、他者に欲貪があるとき、“彼には欲貪がある”と如実に知る。他者に欲貪がないとき、“彼には欲貪がない”と如実に知る。また、未生の欲貪がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた欲貪がいかにして断ぜられるかをも如実に知り、また、断ぜられた欲貪がいかにして将来に生じなくなるかをも如実に知る。他者に瞋恚があるとき……(中略)……他者に惛沈睡眠があるとき……他者に掉挙悪作があるとき……他者に疑があるとき、“彼には疑がある”と如実に知る。他者に疑がないとき、“彼には疑がない”と如実に知る。また、未生の疑がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた疑がいかにして断ぜられるかをも如実に知り、また、断ぜられた疑がいかにして将来に生じなくなるかをも如実に知る。

Santaṃ vāssa satisambojjhaṅgaṃ ‘‘atthissa satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vāssa satisambojjhaṅgaṃ ‘‘natthissa satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti. Santaṃ vāssa dhammavicayasambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vāssa vīriyasambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vāssa pītisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vāssa passaddhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vāssa samādhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vāssa upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘atthissa upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vāssa upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘natthissa upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svāvatthitaṃ vavatthapeti. So taṃ nimittaṃ āsevitvā bhāvetvā bahulīkaritvā svāvatthitaṃ vavatthapetvā ajjhattabahiddhā dhammesu cittaṃ upasaṃharati.

他者に念等覚支があるとき、“彼には念等覚支がある”と如実に知る。他者に念等覚支がないとき、“彼には念等覚支がない”と如実に知る。また、未生の念等覚支がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた念等覚支がいかにして修習によって円満に達するかをも如実に知る。他者に択法等覚支があるとき……(中略)……他者に精進等覚支……他者に喜等覚支……他者に軽安等覚支……他者に定等覚支……他者に捨等覚支があるとき、“彼には捨等覚支がある”と如実に知る。他者に捨等覚支がないとき、“彼には捨等覚支がない”と如実に知る。また、未生の捨等覚支がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた捨等覚支がいかにして修習によって円満に達するかをも如実に知る。彼はその相を親近し、修習し、多作し、善く確定する。彼はその相を親近し、修習し、多作し、善く確定して、内・外の諸法へと心を向ける。

Kathañca bhikkhu ajjhattabahiddhā dhammesu dhammānupassī viharati? Idha bhikkhu santaṃ vā kāmacchandaṃ ‘‘atthi kāmacchando’’ti pajānāti, asantaṃ vā kāmacchandaṃ ‘‘natthi kāmacchando’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti. Santaṃ vā byāpādaṃ…pe… santaṃ vā thinamiddhaṃ…pe… santaṃ vā uddhaccakukkuccaṃ…pe… santaṃ vā vicikicchaṃ ‘‘atthi vicikicchā’’ti pajānāti, asantaṃ vā vicikicchaṃ ‘‘natthi vicikicchā’’ti pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

比丘はどのようにして、内・外の諸法において法を随観して住むのか。ここに比丘は、欲貪があるとき、“欲貪がある”と如実に知る。欲貪がないとき、“欲貪がない”と如実に知る。また、未生の欲貪がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた欲貪がいかにして断ぜられるかをも如実に知り、また、断ぜられた欲貪がいかにして将来に生じなくなるかをも如実に知る。瞋恚があるとき……(中略)……惛沈睡眠があるとき……掉挙悪作があるとき……疑があるとき、“疑がある”と如実に知る。疑がないとき、“疑がない”と如実に知る。また、未生の疑がいかにして生じるかをも如実に知り、また、生じた疑がいかにして断ぜられるかをも如実に知り、また、断ぜられた疑がいかにして将来に生じなくなるかをも如実に知る。

Santaṃ [Pg.209] vā satisambojjhaṅgaṃ ‘‘atthi satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vā satisambojjhaṅgaṃ ‘‘natthi satisambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti. Santaṃ vā dhammavicayasambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā vīriyasambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā pītisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā passaddhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā samādhisambojjhaṅgaṃ…pe… santaṃ vā upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘atthi upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, asantaṃ vā upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘‘natthi upekkhāsambojjhaṅgo’’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti. Evaṃ bhikkhu ajjhattabahiddhā dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

あるいは、内に念覚支があるとき、“私に念覚支がある”と了知し、あるいは、内に念覚支がないとき、“私に念覚支がない”と了知する。また、未生の念覚支がいかにして生じるかをも了知し、生じた念覚支がいかにして修習によって完成に至るかをも了知する。択法覚支についても……(中略)……精進覚支についても……喜覚支についても……軽安覚支についても……定覚支についても……あるいは、内に捨覚支があるとき、“私に捨覚支がある”と了知し、あるいは、内に捨覚支がないとき、“私に捨覚支がない”と了知する。また、未生の捨覚支がいかにして生じるかをも了知し、生じた捨覚支がいかにして修習によって完成に至るかをも了知する。このように比丘は、内と外の諸法において法を観じ、熱心に、正知をもち、念を確立して、世における貪欲と憂いを除いて住む。

368. Anupassīti. Tattha katamā anupassanā? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati anupassanā. Imāya anupassanāya upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘anupassī’’ti.

368. “観ずる者(anupassī)”について。そこでの“観(anupassanā)”とは何か。それは智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見のことである。これを“観”という。この観を具え、十分に具え、到達し、十分に到達し、成就し、具足し、伴っていること。それゆえに“観ずる者”といわれる。

369. Viharatīti. Iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

369. “住む(viharati)”について。進み、行い、守り、持続し、存続し、歩み、住むこと。それゆえに“住む”といわれる。

370. Ātāpīti. Tattha katamo ātāpo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘ātāpo’’. Iminā ātāpena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘ātāpī’’ti.

370. “熱心な(ātāpī)”について。そこでの“熱心(ātāpa)”とは何か。それは心における精進の開始、……(中略)……正精進のことである。これを“熱心”という。この熱心を具え、……(中略)……具足していること。それゆえに“熱心な”といわれる。

371. Sampajānoti. Tattha katamaṃ sampajaññaṃ? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘sampajaññaṃ’’. Iminā sampajaññena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘sampajāno’’ti.

371. “正知ある(sampajāno)”について。そこでの“正知(sampajañña)”とは何か。それは智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見のことである。これを“正知”という。この正知を具足していること。それゆえに“正知ある”といわれる。

372. Satimāti[Pg.210]. Tattha katamā sati? Yā sati anussati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’. Imāya satiyā upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘satimā’’ti.

372. “念ある(satimā)”について。そこでの“念(sati)”とは何か。それは念、随念、……(中略)……正念のことである。これを“念”という。この念を具え、……(中略)……具足していること。それゆえに“念ある”といわれる。

373. Vineyya loke abhijjhādomanassanti. Tattha katamo loko? Teva dhammā loko. Pañcapi upādānakkhandhā loko. Ayaṃ vuccati ‘‘loko’’. Tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’. Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’. Iti ayañca abhijjhā idañca domanassaṃ imamhi loke vinītā honti paṭivinītā santā samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vineyya loke abhijjhādomanassa’’nti.

373. “世における貪欲と憂いを除いて(vineyya loke abhijjhādomanassaṃ)”について。そこでの“世(loko)”とは何か。それらの諸法こそが世である。五取蘊もまた世である。これを“世”という。そこでの“貪欲(abhijjhā)”とは何か。それは貪、強欲、……(中略)……心の強欲のことである。これを“貪欲”という。そこでの“憂い(domanassaṃ)”とは何か。それは心に関わる不快、心に関わる苦、心触から生じた不快で苦なる受容、心触から生じた不快で苦なる受のことである。これを“憂い”という。このように、この貪欲とこの憂いとが、この世において、除去され、完全に取り除かれ、静まり、止み、滅し、没し、消滅し、去り、乾き、干上がり、消滅させられていること。それゆえに“世における貪欲と憂いを除いて”といわれる。

Dhammānupassanāniddeso.

法随観の解説(法念処の解説)が終了した。

Suttantabhājanīyaṃ.

経典分別(スッタンタ・バージャニーヤ)が終了した。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニーヤ)。

374. Cattāro satipaṭṭhānā – idha bhikkhu kāye kāyānupassī viharati, vedanāsu vedanānupassī viharati, citte cittānupassī viharati, dhammesu dhammānupassī viharati.

374. 四念処がある。ここで比丘は、身において身を観じて住み、受において受を観じて住み、心において心を観じて住み、法において法を観じて住む。

375. Kathañca bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ kāye kāyānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

375. 比丘はどのように身において身を観じて住むのか。ここで比丘は、出離に導き、輪廻を減少させ、諸の見(邪見)を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達するために、諸の欲から離れ、……(中略)……苦い実践(苦行道)にして緩慢な直観(遅通)である出世間の第一禅を具足して、身において身を観じて住む。その時にある念、随念、正念、念覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”といわれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

376. Kathañca [Pg.211] bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ vedanāsu vedanānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati satipaṭṭhānaṃ. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

376. 比丘はどのように受において受を観じて住むのか。ここで比丘は、出離に導き、輪廻を減少させ、諸の見を捨断するために、第一の段階に到達するために、諸の欲から離れ、……(中略)……苦い実践にして緩慢な直観である出世間の第一禅を具足して、受において受を観じて住む。その時にある念、随念、正念、念覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”といわれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

377. Kathañca bhikkhu citte cittānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ citte cittānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

377. 比丘はどのように心において心を観じて住むのか。ここで比丘は、出離に導き、輪廻を減少させ、諸の見を捨断するために、第一の段階に到達するために、諸の欲から離れ、……(中略)……苦い実践にして緩慢な直観である出世間の第一禅を具足して、心において心を観じて住む。その時にある念、随念、正念、念覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”といわれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

378. Kathañca bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ dhammesu dhammānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

378. どのようにして比丘は諸法において法を随観して住むのか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見(邪見)を捨断するため、第一の段階(預流果)に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して、諸法において法を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

379. Tattha katamaṃ satipaṭṭhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ dhammesu dhammānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

379. そのうち、何が念処であるか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見を捨断するため、第一の段階に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して、諸法において法を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

380. Cattāro satipaṭṭhānā – idha bhikkhu kāye kāyānupassī viharati, vedanāsu vedanānupassī viharati, citte cittānupassī viharati, dhammesu dhammānupassī viharati.

380. 四つの念処がある。ここに、比丘は身において身を随観して住み、受において受を随観して住み、心において心を随観して住み、法において法を随観して住む。

381. Kathañca [Pg.212] bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ kāye kāyānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

381. どのようにして比丘は身において身を随観して住むのか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見を捨断するため、第一の段階に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。そのまさに、出世間の善なる禅を修め、習熟したことによる報果(異熟)として、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う、空なる第一禅を具足して、身において身を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

382. Kathañca bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ vedanāsu vedanānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

382. どのようにして比丘は受において受を随観して住むのか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見を捨断するため、第一の段階に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。そのまさに、出世間の善なる禅を修め、習熟したことによる報果として、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う、空なる第一禅を具足して、受において受を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

383. Kathañca bhikkhu citte cittānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ citte cittānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

383. どのようにして比丘は心において心を随観して住むのか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見を捨断するため、第一の段階に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。そのまさに、出世間の善なる禅を修め、習熟したことによる報果として、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う、空なる第一禅を具足して、心において心を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

384. Kathañca [Pg.213] bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ dhammesu dhammānupassī, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

384. どのようにして比丘は諸法において法を随観して住むのか。ここに、比丘がある時、出離に導き、集積を滅尽させる、諸々の見を捨断するため、第一の段階に到達するために、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。そのまさに、出世間の善なる禅を修め、習熟したことによる報果として、諸々の欲から離れ……苦い実践と緩慢な直観を伴う、空なる第一禅を具足して、諸法において法を随観して住む。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これが“念処”と呼ばれる。残りの諸法は念処と相応するものである。

385. Tattha katamaṃ satipaṭṭhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘satipaṭṭhānaṃ’’. Avasesā dhammā satipaṭṭhānasampayuttā.

385. そこにおける念処(サティパッターナ)とは何か。ここに比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、第一の地(預流果)に到達しようとして、欲から離れ……苦の行道・緩慢な直観(苦遅通)を伴う第一禅を具足して住する、その時の出世間の禅を修習する。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その出世間の善なる禅をなし、修習したことによる異熟(果報)として、欲から離れ……苦の行道・緩慢な直観を伴う空(くう)なる第一禅を具足して住する。その時にある、念、随念、正念、念等覚支、道支、道に含まれるもの、これを‘念処’という。残りの諸法は念処と相応するものである。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨(アビダンマ)の分別。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(パンハー・プッチャカ)。

386. Cattāro satipaṭṭhānā – idha bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

386. 四つの念処がある。ここに比丘は、身において身を観じ、熱心に、正知をもち、念(サティ)を保ち、世間における貪欲と憂いを除いて住する。受において受を観じ、熱心に、正知をもち、念を保ち、世間における貪欲と憂いを除いて住する。心において心を観じ、熱心に、正知をもち、念を保ち、世間における貪欲と憂いを除いて住する。法において法を観じ、熱心に、正知をもち、念を保ち、世間における貪欲と憂いを除いて住する。

387. Catunnaṃ [Pg.214] satipaṭṭhānānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

387. 四つの念処のうち、いくつのものが善であり、いくつのものが不善であり、いくつのものが無記であるか。……いくつのものが有諍(うじょう)であり、いくつのものが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

388. Siyā kusalā, siyā abyākatā. Siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Siyā vipākā siyā vipākadhammadhammā. Anupādinnaanupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Siyā sekkhā, siyā asekkhā. Appamāṇā. Appamāṇārammaṇā. Paṇītā. Siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Na maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā maggahetukātipi, maggādhipatinotipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Bahiddhārammaṇā. Anidassanaappaṭighā.

388. あるものは善であり、あるものは無記である。あるものは楽受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。あるものは異熟(果報)であり、あるものは異熟法法(異熟を生じる性質の法)である。不執受・非執受性である。不汚・非雑染性である。あるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。あるものは喜倶であり、あるものは楽倶であり、あるものは捨倶である。見(預流道)によって捨断されるべきものでもなく、修(上三道)によって捨断されるべきものでもない。見によって捨断されるべき因をもつものでもなく、修によって捨断されるべき因をもつものでもない。あるものは滅尽へと導くものであり、あるものは非積集非滅尽へと導くものである。あるものは有学(せき)であり、あるものは無学である。無量である。無量を所縁とする。勝妙である。あるものは正性決定であり、あるものは不定である。道を所縁とするものではなく、あるものは道因であり、あるものは道増上である。‘道因である’とも‘道増上である’とも言うべきではない場合もある。あるものは既生であり、あるものは未生であり、あるものは当生(生じようとしている)である。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。‘過去を所縁とする’とも‘未来を所縁とする’とも‘現在を所縁とする’とも言うべきではない。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。外を所縁とする。無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(ドゥカ)。

389. Na hetū. Sahetukā. Hetusampayuttā. Na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Na hetū sahetukā.

389. 因(ヘートゥ)ではない。有因である。因相応である。‘因であり、かつ有因である’と言うべきではなく、有因であって因ではない。‘因であり、かつ因相応である’と言うべきではなく、因相応であって因ではない。因ではないが有因である。

Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Appaṭighā. Arūpā. Lokuttarā. Kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā. No āsavā. Anāsavā. Āsavavippayuttā. Na vattabbā āsavā ceva sāsavācātipi, sāsavā ceva no ca āsavātipi. Na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttācātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā. Anāsavā. No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no [Pg.215] yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. No cittā. Cetasikā. Cittasampayuttā. Cittasaṃsaṭṭhā. Cittasamuṭṭhānā. Cittasahabhuno. Cittānuparivattino. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Bāhirā. No upādā. Anupādinnā. No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā, na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā.

有縁である。有為である。無見である。無対である。無色である。出世間である。ある(心)によって知られるべきものであり、ある(心)によって知られるべきものではない。漏(ろ)ではない。無漏である。漏不相応である。‘漏であり、かつ有漏である’と言うべきではなく、有漏であって漏ではない。‘漏であり、かつ漏相応である’と言うべきではなく、漏相応であって漏ではない。漏不相応であり、無漏である。結(けつ)ではない……繋(けい)ではない……暴流(ぼる)ではない……軛(やく)ではない……蓋(がい)ではない……取(しゅ)ではない……所縁がある。心ではない。心所である。心相応である。心共生である。心等起である。心倶有である。心随転である。心共生等起である。心共生等起倶有である。心共生等起随転である。外である。執受(しゅじゅ)ではない。不執受である。取(しゅ)ではない……煩悩ではない……見によって捨断されるべきものではなく、修によって捨断されるべきものでもない。見によって捨断されるべき因をもつものでもなく、修によって捨断されるべき因をもつものでもない。

Siyā savitakkā, siyā avitakkā. Siyā savicārā, siyā avicārā. Siyā sappītikā, siyā appītikā. Siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā. Apariyāpannā. Siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Siyā niyatā, siyā aniyatā. Anuttarā. Araṇāti.

あるものは有尋であり、あるものは無尋である。あるものは有伺であり、あるものは無伺である。あるものは有喜であり、あるものは無喜である。あるものは喜倶であり、あるものは非喜倶である。あるものは楽倶であり、あるものは非楽倶である。あるものは捨倶であり、あるものは非捨倶である。欲界繋ではない。色界繋ではない。無色界繋ではない。不繋(離繋)である。あるものは出離に導くものであり、あるものは非出離に導くものである。あるものは決定であり、あるものは不定である。無上である。無諍である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(パンハー・プッチャカ)。

Satipaṭṭhānavibhaṅgo niṭṭhito.

念処分別(サティパッターナ・ヴィバンガ)は終了した。

8. Sammappadhānavibhaṅgo

8. 正勤分別(サンマッパダーナ・ヴィバンガ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経の分別。

390. Cattāro [Pg.216] sammappadhānā – idha bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

390. 四正勤(ししょうごん)がある。すなわち、この教え(法)において、比丘は、未だ生じていない悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。すでに生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。未だ生じていない善の諸法を生じさせるために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。すでに生じた善の諸法を存続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習し、円満にするために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。

391. Kathañca bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Tattha katame anuppannā pāpakā akusalā dhammā? Tīṇi akusalamūlāni – lobho, doso, moho. Tadekaṭṭhā ca kilesā. Taṃsampayutto vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho, taṃsamuṭṭhānaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ime vuccanti ‘‘anuppannā pāpakā akusalā dhammā’’. Iti imesaṃ anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

391. 比丘はどのようにして、未だ生じていない悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのか。そこにおいて、未だ生じていない悪しき不善の諸法とは何か。三つの不善根、すなわち貪・瞋・痴である。また、それと同一の基盤にある諸々の煩悩である。それと相応する受蘊・想蘊・行蘊・識蘊、およびそれによって引き起こされる身業・口業・意業である。これらが“未だ生じていない悪しき不善の諸法”と呼ばれる。このように、これら未だ生じていない悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのである。

392. Chandaṃ janetīti. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’. Imaṃ chandaṃ janeti sañjaneti uṭṭhapeti samuṭṭhapeti nibbatteti abhinibbatteti. Tena vuccati ‘‘chandaṃ janetī’’ti.

392. “意欲を生じさせる(chandaṃ janeti)”について。そこにおいて、意欲(chanda)とは何か。意欲、意欲の状態、なそうとする願い、善なる法への意欲、これが“意欲”と呼ばれる。この意欲を生じさせ、十分に生じさせ、立ち上げ、十分に立ち上げ、発生させ、完全に出現させる。それゆえ“意欲を生じさせる”と言われる。

393. Vāyamatīti. Tattha katamo vāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘vāyāmo’’. Iminā vāyāmena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘vāyamatī’’ti.

393. “精励する(vāyamati)”について。そこにおいて、精励(vāyāmo)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、これが“精励”と呼ばれる。この精励を備え、十分に備え、到達し、十分に到達し、具足し、成就し、具現している。それゆえ“精励する”と言われる。

394. Vīriyaṃ [Pg.217] ārabhatīti. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’. Imaṃ vīriyaṃ ārabhati samārabhati āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘vīriyaṃ ārabhatī’’ti.

394. “精進を開始する(vīriyaṃ ārabhati)”について。そこにおいて、精進(vīriya)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、これが“精進”と呼ばれる。この精進を開始し、徹底して開始し、親しみ、修習し、多作する。それゆえ“精進を開始する”と言われる。

395. Cittaṃ paggaṇhātīti. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Imaṃ cittaṃ paggaṇhāti sampaggaṇhāti upatthambheti paccupatthambheti. Tena vuccati ‘‘cittaṃ paggaṇhātī’’ti.

395. “心を鼓舞する(cittaṃ paggaṇhāti)”について。そこにおいて、心(citta)とは何か。心、意、意向……(中略)……それに応じた意向の識の界、これが“心”と呼ばれる。この心を鼓舞し、十分に鼓舞し、支え、繰り返し支える。それゆえ“心を鼓舞する”と言われる。

396. Padahatīti. Tattha katamaṃ padhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘padhānaṃ’’. Iminā padhānena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘padahatī’’ti.

396. “励む(padahati)”について。そこにおいて、励み(padhāna)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、これが“励み”と呼ばれる。この励みを備え……(中略)……具現している。それゆえ“励む”と言われる。

397. Kathañca bhikkhu uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Tattha katame uppannā pāpakā akusalā dhammā? Tīṇi akusalamūlāni – lobho, doso, moho. Tadekaṭṭhā ca kilesā. Taṃsampayutto vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho, taṃsamuṭṭhānaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ime vuccanti ‘‘uppannā pāpakā akusalā dhammā’’. Iti imesaṃ uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

397. 比丘はどのようにして、すでに生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのか。そこにおいて、すでに生じた悪しき不善の諸法とは何か。三つの不善根、すなわち貪・瞋・痴である。また、それと同一の基盤にある諸々の煩悩である。それと相応する受蘊・想蘊・行蘊・識蘊、およびそれによって引き起こされる身業・口業・意業である。これらが“すでに生じた悪しき不善の諸法”と呼ばれる。このように、これらすでに生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じさせ、精励し、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのである。

398. Chandaṃ janetīti. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’. Imaṃ chandaṃ janeti sañjaneti uṭṭhapeti samuṭṭhapeti nibbatteti abhinibbatteti. Tena vuccati ‘‘chandaṃ janetī’’ti.

398. “意欲を生じさせる(chandaṃ janeti)”について。そこにおいて、意欲(chanda)とは何か。意欲、意欲の状態、なそうとする願い、善なる法への意欲、これが“意欲”と呼ばれる。この意欲を生じさせ、十分に生じさせ、立ち上げ、十分に立ち上げ、発生させ、完全に出現させる。それゆえ“意欲を生じさせる”と言われる。

399. Vāyamatīti. Tattha katamo vāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘vāyāmo’’. Iminā vāyāmena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘vāyamatī’’ti.

399. “精励する(vāyamati)”について。そこにおいて、精励(vāyāmo)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、これが“精励”と呼ばれる。この精励を備え……(中略)……具現している。それゆえ“精励する”と言われる。

400. Vīriyaṃ [Pg.218] ārabhatīti. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’. Imaṃ vīriyaṃ ārabhati samārabhati āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘vīriyaṃ ārabhatī’’ti.

400. “精進を開始する(vīriyaṃ ārabhati)”について。そこにおいて、精進(vīriya)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、これが“精進”と呼ばれる。この精進を開始し、徹底して開始し、親しみ、修習し、多作する。それゆえ“精進を開始する”と言われる。

401. Cittaṃ paggaṇhātīti. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Imaṃ cittaṃ paggaṇhāti sampaggaṇhāti upatthambheti paccupatthambheti. Tena vuccati ‘‘cittaṃ paggaṇhātī’’ti.

401. “心を鼓舞する(cittaṃ paggaṇhāti)”について。そこにおいて、心(citta)とは何か。心、意、意向……(中略)……それに応じた意向の識の界、これが“心”と呼ばれる。この心を鼓舞し、支え、繰り返し支える。それゆえ“心を鼓舞する”と言われる。

402. Padahatīti. Tattha katamaṃ padhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘padhānaṃ’’. Iminā padhānena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘padahatī’’ti.

402. “励む(padahati)”について。そこにおいて、励み(padhāna)とは何か。心に生じる精進の開始、すなわち精励、これが“励み”と呼ばれる。この励みを備え……(中略)……具現している。それゆえ“励む”と言われる。

403. Kathañca bhikkhu anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Tattha katame anuppannā kusalā dhammā? Tīṇi kusalamūlāni – alobho, adoso, amoho. Taṃsampayutto vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho. Taṃsamuṭṭhānaṃ kāyakammaṃ, vacīkammaṃ, manokammaṃ – ime vuccanti ‘‘anuppannā kusalā dhammā’’. Iti imesaṃ anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

403. 比丘はどのようにして、未だ生じていない善法を生じさせるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのか?そこにおいて、未だ生じていない善法とは何か?三つの善根、すなわち無貪、無瞋、無痴である。それに相応する受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、およびそれによって引き起こされる身業、語業、意業である。これらが“未だ生じていない善法”と呼ばれる。このように、これら未だ生じていない善法を生じさせるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのである。

404. Chandaṃ janetīti…pe… vāyamatīti…pe… vīriyaṃ ārabhatīti…pe… cittaṃ paggaṇhātīti…pe… padahatīti. Tattha katamaṃ padhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho …pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘padhānaṃ’’. Iminā padhānena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘padahatī’’ti.

404. “意欲を生じ”とは……(中略)……“努め”とは……(中略)……“精進を開始し”とは……(中略)……“心を鼓舞し”とは……(中略)……“励む”とは。そこにおいて、励み(勤)とは何か?心の精進の開始……(中略)……正精進である。これが“勤”と呼ばれる。この勤を備え……(中略)……具足している。それゆえに“励む”と言われる。

405. Kathañca bhikkhu uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Tattha katame uppannā kusalā dhammā? Tīṇi kusalamūlāni – alobho, adoso, amoho. Taṃsampayutto vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho[Pg.219], taṃsamuṭṭhānaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ime vuccanti ‘‘uppannā kusalā dhammā’’. Iti imesaṃ uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

405. 比丘はどのようにして、既に生じている善法を、持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのか?そこにおいて、既に生じている善法とは何か?三つの善根、すなわち無貪、無瞋、無痴である。それに相応する受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、およびそれによって引き起こされる身業、語業、意業である。これらが“既に生じている善法”と呼ばれる。このように、これら既に生じている善法を、持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのである。

406. Ṭhitiyāti. Yā ṭhiti so asammoso, yo asammoso so bhiyyobhāvo, yo bhiyyobhāvo taṃ vepullaṃ, yaṃ vepullaṃ sā bhāvanā, yā bhāvanā sā pāripūrī.

406. “持続”とは、持続することであり、それが“不忘失”である。不忘失が“倍増”であり、倍増が“広大”であり、広大が“修習”であり、修習が“円満”である。

407. Chandaṃ janetīti…pe… vāyamatīti…pe… vīriyaṃ ārabhatīti…pe… cittaṃ paggaṇhātīti…pe… padahatīti. Tattha katamaṃ padhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘padhānaṃ’’. Iminā padhānena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘padahatī’’ti.

407. “意欲を生じ”とは……(中略)……“努め”とは……(中略)……“精進を開始し”とは……(中略)……“心を鼓舞し”とは……(中略)……“励む”とは。そこにおいて、励み(勤)とは何か?心の精進の開始……(中略)……正精進である。これが“勤”と呼ばれる。この勤を備え……(中略)……具足している。それゆえに“励む”と言われる。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(スッタンタ・バージャニーヤ)終わる。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 論分別(アビダンマ・バージャニーヤ)。

408. Cattāro sammappadhānā – idha bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

408. 四正勤がある。ここに比丘は、未だ生じていない悪・不善法を生じさせないために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。既に生じている悪・不善法を断じるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。未だ生じていない善法を生じさせるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。既に生じている善法を持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励む。

409. Kathañca bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā [Pg.220] vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

409. 比丘はどのようにして、未だ生じていない悪・不善法を生じさせないために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのか?ここに比丘は、離脱に導き、[輪廻の]集積を減少させ、諸見を断じるために、第一の段階(預流果)に到達しようとして、出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ……(中略)……苦遅通(苦しき修行にして智慧の体得が遅いもの)である初禅を具足して住む。その時、未だ生じていない悪・不善法を生じさせないために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、励むのである。

410. Chandaṃ janetīti. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’. Imaṃ chandaṃ janeti sañjaneti uṭṭhapeti samuṭṭhapeti nibbatteti abhinibbatteti. Tena vuccati ‘‘chandaṃ janetī’’ti.

410. “意欲を生じ”とは。そこにおいて、意欲(欲)とは何か?意欲、意欲すること、作ろうとすること、善なる法への意欲、これが“欲”と呼ばれる。この欲を生じ、発生させ、起こし、確立させ、生じさせ、出現させる。それゆえに“意欲を生じ”と言われる。

411. Vāyamatīti. Tattha katamo vāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vāyāmo’’. Iminā vāyāmena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘vāyamatī’’ti.

411. “努め”とは。そこにおいて、努力(勤)とは何か?心の精進の開始、奮闘、勇猛、精励、努力、熱意、強固、持続、不退転の努力、不退転の意欲、不退転の責任、責任の完遂、精進という精進根、精進力、精進覚支、道支、道に含まれるもの、これが“努力”と呼ばれる。この努力を備え、十全に備え、到達し、十全に到達し、成就し、円満し、具足している。それゆえに“努め”と言われる。

412. Vīriyaṃ ārabhatīti. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’. Imaṃ vīriyaṃ ārabhati samārabhati āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘vīriyaṃ ārabhatī’’ti.

412. “精進を開始し”とは。そこにおいて、精進とは何か?心の精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に含まれるもの、これが“精進”と呼ばれる。この精進を開始し、十全に開始し、親しみ、修習し、多作する。それゆえに“精進を開始し”と言われる。

413. Cittaṃ paggaṇhātīti. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Imaṃ cittaṃ paggaṇhāti sampaggaṇhāti upatthambheti paccupatthambheti. Tena vuccati ‘‘cittaṃ paggaṇhātī’’ti.

413. “心を鼓舞し”とは。そこにおいて、心とは何か?心(チッタ)、意(マノ)、意(マーナサ)……(中略)……それに応じた意向の意識界、これが“心”と呼ばれる。この心を鼓舞し、十全に鼓舞し、支え、繰り返し支える。それゆえに“心を鼓舞し”と言われる。

414. Padahatīti. Tattha katamaṃ sammappadhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sammappadhānaṃ’’. Avasesā dhammā sammappadhānasampayuttā.

414. “精進する(padahati)”について。そこにおける正勤(sammappadhāna)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“正勤”という。残りの諸法は正勤と相応するものである。

415. Kathañca bhikkhu uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye [Pg.221] uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

415. 比丘はどのようにして、既に生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのか。ここに比丘は、出離に導き、輪廻を滅尽させる、邪見を捨断するための、第一の段階(預流果)に到達するための出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の第一禅を具足して住む。その時、既に生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのである。

416. Chandaṃ janetīti…pe… vāyamatīti…pe… vīriyaṃ ārabhatīti…pe… cittaṃ paggaṇhātīti…pe… padahatīti. Tattha katamaṃ sammappadhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sammappadhānaṃ’’. Avasesā dhammā sammappadhānasampayuttā.

416. “意欲を生じ”……(中略)……“努め”……(中略)……“精進を開始し”……(中略)……“心を鼓舞し”……(中略)……“精進する”。そこにおける正勤とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“正勤”という。残りの諸法は正勤と相応するものである。

417. Kathañca bhikkhu anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

417. 比丘はどのようにして、未だ生じていない善なる諸法を生じさせるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのか。この教えにおいて、比丘は、出離に導き、輪廻を滅尽させる、邪見を捨断するための、第一の段階に到達するための出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の第一禅を具足して住む。その時、未だ生じていない善なる諸法を生じさせるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのである。

418. Chandaṃ janetīti…pe… vāyamatīti…pe… vīriyaṃ ārabhatīti…pe… cittaṃ paggaṇhātīti…pe… padahatīti. Tattha katamaṃ sammappadhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho …pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sammappadhānaṃ’’. Avasesā dhammā sammappadhānasampayuttā.

418. “意欲を生じ”……(中略)……“努め”……(中略)……“精進を開始し”……(中略)……“心を鼓舞し”……(中略)……“精進する”。そこにおける正勤とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“正勤”という。残りの諸法は正勤と相応するものである。

419. Kathañca bhikkhu uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

419. 比丘はどのようにして、既に生じた善なる諸法を、持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのか。この教えにおいて、比丘は、出離に導き、輪廻を滅尽させる、邪見を捨断するための、第一の段階に到達するための出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の第一禅を具足して住む。その時、既に生じた善なる諸法を、持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を鼓舞し、精進するのである。

420. Ṭhitiyāti[Pg.222]. Yā ṭhiti so asammoso, yo asammoso so bhiyyobhāvo, yo bhiyyobhāvo taṃ vepullaṃ, yaṃ vepullaṃ sā bhāvanā, yā bhāvanā sā pāripūrī.

420. “持続(ṭhiti)”について。持続とは忘失しないことであり、忘失しないことは倍増することであり、倍増することは広大にすることであり、広大にすることは修習することであり、修習することは円満することである。

421. Chandaṃ janetīti. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’. Imaṃ chandaṃ janeti sañjaneti uṭṭhapeti samuṭṭhapeti nibbatteti abhinibbatteti. Tena vuccati ‘‘chandaṃ janetī’’ti.

421. “意欲を生じる(chandaṃ janeti)”について。そこにおける意欲(chanda)とは何か。意欲、意欲の状態、なそうとする願い、善なる法への意欲、これを“意欲”という。この意欲を生じさせ、共に生じさせ、起こし、共に起こし、発生させ、完全に出現させる。それゆえ“意欲を生じる”といわれる。

422. Vāyamatīti. Tattha katamo vāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vāyāmo’’. Iminā vāyāmena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘vāyamatī’’ti.

422. “努める(vāyamati)”について。そこにおける努力(vāyāmo)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“努力”という。この努力を備え……(中略)……具足している。それゆえ“努める”といわれる。

423. Vīriyaṃ ārabhatīti. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’. Imaṃ vīriyaṃ ārabhati samārabhati āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘vīriyaṃ ārabhatī’’ti.

423. “精進を開始する(vīriyaṃ ārabhati)”について。そこにおける精進(vīriya)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“精進”という。この精進を開始し、共によく開始し、親近し、修習し、多作する。それゆえ“精進を開始する”といわれる。

424. Cittaṃ paggaṇhātīti. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Imaṃ cittaṃ paggaṇhāti sampaggaṇhāti upatthambheti paccupatthambheti. Tena vuccati ‘‘cittaṃ paggaṇhātī’’ti.

424. “心を鼓舞する(cittaṃ paggaṇhāti)”について。そこにおける心(citta)とは何か。心、意、意の働き……(中略)……それに対応する意向受容の要素(意界・意識界)、これを“心”という。この心を鼓舞し、共によく鼓舞し、支え、繰り返し支える。それゆえ“心を鼓舞する”といわれる。

425. Padahatīti. Tattha katamaṃ sammappadhānaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sammappadhānaṃ’’. Avasesā dhammā sammappadhānasampayuttā.

425. “精進する(padahati)”について。そこにおける正勤とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これを“正勤”という。残りの諸法は正勤と相応するものである。

426. Tattha katamaṃ sammappadhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yo tasmiṃ samaye cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sammappadhānaṃ’’. Avasesā dhammā sammappadhānasampayuttā.

426. そこにおいて、正勤(しょうごん)とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するため、第一の段階(預流果)に到達するために修習する時、欲から離れ……(中略)……苦の行、遅い直観(苦遅通)をもって初禅を具足して住む。その時、心に生じている精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道の一支、道に属するもの、これを‘正勤’と呼ぶ。残りの諸法は正勤と相応するものである。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨(アビダルマ)の分類。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(質問の部)。

427. Cattāro [Pg.223] sammappadhānā – idha bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

427. 四正勤(ししょうごん)がある。この教えにおいて、比丘は、未だ生じていない悪・不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を奮い立たせ、励む。既に生じている悪・不善の諸法を捨断するために……(中略)……未だ生じていない善の諸法を生じさせるために……(中略)……既に生じている善の諸法を維持し、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習を完成させるために、意欲を生じ、努め、精進を開始し、心を奮い立たせ、励む。

428. Catunnaṃ sammappadhānānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

428. 四正勤のうち、いくつのものが善であり、いくつのものが不善であり、いくつのものが無記であるか。……(中略)……いくつのものが有諍(うじょう)であり、いくつのものが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

429. Kusalāyeva. Siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Vipākadhammadhammā. Anupādinnaanupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Apacayagāmino. Sekkhā. Appamāṇā. Appamāṇārammaṇā. Paṇītā. Sammattaniyatā. Na maggārammaṇā. Maggahetukā. Siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā maggādhipatinoti. Siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā uppādinoti. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Bahiddhārammaṇā. Anidassanaappaṭighā.

429. (四正勤は)善のみである。楽受と相応する場合もあり、不苦不楽受と相応する場合もある。異熟(果報)をもたらす性質の法である。執受されず、執着の対象でもない。汚染されず、汚染の対象でもない。有尋有伺である場合もあり、無尋唯伺である場合もあり、無尋無伺である場合もある。喜を伴う場合もあり、楽を伴う場合もあり、捨を伴う場合もある。見(預流道)によっても修(上三道)によっても捨断されるべきものではない。見によっても修によっても捨断されるべき原因を持つものではない。滅尽(輪廻の減少)に導くものである。有学(せき)のものである。無量である。無量を対象とする。勝妙である。正性決定(しょうじょうけってい)に属する。道を対象とするのではない。道を原因とする。道が支配的(増上)である場合もあり、道が支配的であると言えない場合もある。生じている場合もあり、未だ生じていない場合もあり、まさに生じようとしているとは言えない。過去である場合もあり、未来である場合もあり、現在である場合もある。過去を対象とするとも、未来を対象とするとも、現在を対象とするとも言えない。内(自己)である場合もあり、外(他者)である場合もあり、内外である場合もある。外を対象とする。無見無対(むけんむたい)である。

2. Dukaṃ

2. 二法(ドゥカ)。

430. Na hetū. Sahetukā. Hetusampayuttā. Na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Na [Pg.224] hetū sahetukā. Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Appaṭighā. Arūpā. Lokuttarā. Kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā. No āsavā. Anāsavā. Āsavavippayuttā. Na vattabbā āsavā ceva sāsavā cātipi, sāsavā ceva no ca āsavātipi. Na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā. Anāsavā. No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. No cittā. Cetasikā. Cittasampayuttā. Cittasaṃsaṭṭhā. Cittasamuṭṭhānā. Cittasahabhuno. Cittānuparivattino. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Bāhirā. No upādā. Anupādinnā. No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā. Na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā savitakkā, siyā avitakkā. Siyā savicārā, siyā avicārā. Siyā sappītikā, siyā appītikā. Siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā. Apariyāpannā. Niyyānikā. Niyatā. Anuttarā. Araṇāti.

430. 因(いん)ではない。有因(ういん)である。因相応である。‘因であり、かつ有因である’とも、‘有因であり、かつ因ではない’とも言えない。‘因であり、かつ因相応である’とも、‘因相応であり、かつ因ではない’とも言えない。因ではないが有因である。有縁(うえん)である。有為(うい)である。無見である。無対である。無色である。出世間である。ある意識によって知られるべきものであり、ある意識によって知られるべきものではない。漏(ろ)ではない。無漏(むろ)である。漏不相応である……(中略)……結(けつ)ではない……(中略)……縛(ばく)ではない……(中略)……暴流(ぼる)ではない……(中略)……軛(やく)ではない……(中略)……蓋(がい)ではない……(中略)……取(しゅ)ではない……(中略)……対象を持つものである。心ではない。心所である。心相応である。心共存である。心等起である。心倶有である。心随転である。心共存等起である。心共存等起倶有である。心共存等起随転である。外のものである。所取(しょしゅ)ではない。非執受である。取(しゅ)ではない……(中略)……煩悩ではない……(中略)……見によって捨断されるべきものではない。修によって捨断されるべきものではない。見によって捨断されるべき原因を持つものではない。修によって捨断されるべき原因を持つものではない。有尋である場合もあり、無尋である場合もある。有伺である場合もあり、無伺である場合もある。有喜である場合もあり、無喜である場合もある。喜を伴う場合もあり、喜を伴わない場合もある。楽を伴う場合もあり、楽を伴わない場合もある。捨を伴う場合もあり、捨を伴わない場合もある。欲界のものではない。色界のものではない。無色界のものではない。不繋(ふけい)である。出離に導くものである。決定(けってい)したものである。無上である。無諍(むじょう)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(質問の部)。

Sammappadhānavibhaṅgo niṭṭhito.

正勤分別(しょうごんぶんべつ)終わる。

9. Iddhipādavibhaṅgo

9. 神足分別(じんそくぶんべつ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経の分類。

431. Cattāro [Pg.225] iddhipādā – idha bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

431. 四神足(しじんそく)がある。この教えにおいて、比丘は、欲三摩地勤行(よくさんまじごんぎょう)を具足した神足を修習し、精進三摩地勤行を具足した神足を修習し、心三摩地勤行を具足した神足を修習し、観三摩地勤行を具足した神足を修習する。

1. Chandiddhipādo

1. 欲神足(よくじんそく)。

432. Kathañca bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Chandaṃ ce bhikkhu adhipatiṃ karitvā labhati samādhiṃ, labhati cittassekaggataṃ – ayaṃ vuccati ‘‘chandasamādhi’’. So anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ime vuccanti ‘‘padhānasaṅkhārā’’. Iti ayañca chandasamādhi, ime ca padhānasaṅkhārā. Tadekajjhaṃ abhisaññahitvā abhisaṅkhipitvā chandasamādhipadhānasaṅkhārotveva saṅkhyaṃ gacchati.

432. 比丘は、どのようにして欲三摩地勤行(欲による三昧と勤行の行)を具足した神足を修習するのでしょうか。比丘が欲(意欲)を主として三摩地を得、心の専一性を得るなら、これは“欲三摩地”と呼ばれます。その比丘は、未生の邪悪な不善法を生じさせないために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。生じた邪悪な不善法を捨断するために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。未生の善法を生じさせるために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。生じた善法を維持し、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満にするために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。これらは“勤行”と呼ばれます。このように、この欲三摩地と、これらの勤行、それらすべてを一つにまとめ、総括して“欲三摩地勤行”という名称になります。

433. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’.

433. そこにおける“欲(chanda)”とは何でしょうか。欲すること、欲する状態、なそうとすること、善なる法への欲、これが“欲”と呼ばれます。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti avaṭṭhiti avisāhāro avikkhepo avisāhaṭamānasatā samatho samādhindriyaṃ samādhibalaṃ sammāsamādhi – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そこにおける“三摩地(samādhi)”とは何でしょうか。心の安定、定立、安住、不散乱、不攪乱、不散乱なる心の状態、止(サマタ)、三摩地根、三摩地力、正定、これが“三摩地”と呼ばれます。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho nikkamo parakkamo uyyāmo vāyāmo ussāho ussoḷhī thāmo ṭhiti asithilaparakkamatā anikkhittachandatā anikkhittadhuratā dhurasampaggāho [Pg.226] vīriyaṃ vīriyindriyaṃ vīriyabalaṃ sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca chandena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そこにおける“勤行(padhānasaṅkhāra)”とは何でしょうか。心における精進の開始、出離、勇猛、努力、精励、熱意、不退転、剛毅、安定、不緩の勇猛、不棄の欲、不棄の重責、重責の把持、精進、精進根、精進力、正精進、これが“勤行”と呼ばれます。このように、この欲と、この三摩地と、この勤行を具え、等具し、到達し、等達し、成就し、円満し、具足していること、それゆえ“欲三摩地勤行を具足した”と呼ばれます。

434. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

434. “神変(iddhi)”とは、それらの諸法の成就、円満成就、成し遂げること、円満に成し遂げること、獲得、再獲得、到達、円満到達、接触、現証、具足のことです。

‘‘Iddhipādo’’ti. Tathābhūtassa vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho.

“神足(iddhipāda)”とは、そのようになった者の受蘊、想蘊、行蘊、識蘊のことです。

‘‘Iddhipādaṃ bhāvetī’’ti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することです。それゆえ“神足を修習する”と呼ばれます。

2. Vīriyiddhipādo

2. 精進神足

435. Kathañca bhikkhu vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Vīriyaṃ ce bhikkhu adhipatiṃ karitvā labhati samādhiṃ labhati cittassekaggataṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīriyasamādhi’’. So anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ime vuccanti ‘‘padhānasaṅkhārā’’. Iti ayañca vīriyasamādhi, ime ca padhānasaṅkhārā; tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā vīriyasamādhipadhānasaṅkhārotveva saṅkhyaṃ gacchati.

435. 比丘は、どのようにして精進三摩地勤行を具足した神足を修習するのでしょうか。比丘が精進を主として三摩地を得、心の専一性を得るなら、これは“精進三摩地”と呼ばれます。その比丘は、未生の邪悪な不善法を生じさせないために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。生じた邪悪な不善法を捨断するために……(中略)……未生の善法を生じさせるために……(中略)……生じた善法を維持し、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって円満にするために、欲を生じさせ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、勤めます。これらは“勤行”と呼ばれます。このように、この精進三摩地と、これらの勤行、それらすべてを一つにまとめ、総括して“精進三摩地勤行”という名称になります。

436. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’.

436. そこにおける“精進(vīriya)”とは何でしょうか。心における精進の開始……(中略)……正精進、これが“精進”と呼ばれます。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti avaṭṭhiti avisāhāro avikkhepo avisāhaṭamānasatā samatho samādhindriyaṃ samādhibalaṃ sammāsamādhi – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そこにおける“三摩地(samādhi)”とは何でしょうか。心の安定、定立、安住、不散乱、不攪乱、不散乱なる心の状態、止(サマタ)、三摩地根、三摩地力、正定、これが“三摩地”と呼ばれます。

Tattha [Pg.227] katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca vīriyena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そこにおける“勤行(padhānasaṅkhāra)”とは何でしょうか。心における精進の開始……(中略)……正精進、これが“勤行”と呼ばれます。このように、この精進と、この三摩地と、この勤行を具え……(中略)……具足していること、それゆえ“精進三摩地勤行を具足した”と呼ばれます。

437. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

437. “神変(iddhi)”とは、それらの諸法の成就、円満成就、成し遂げること、円満に成し遂げること、獲得、再獲得、到達、円満到達、接触、現証、具足のことです。

Iddhipādoti. Tathābhūtassa vedanākkhandho…pe… viññāṇakkhandho.

“神足(iddhipāda)”とは、そのようになった者の受蘊……(中略)……識蘊のことです。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することです。それゆえ“神足を修習する”と呼ばれます。

3. Cittiddhipādo

3. 心神足

438. Kathañca bhikkhu cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Cittaṃ ce bhikkhu adhipatiṃ karitvā labhati samādhiṃ labhati cittassekaggataṃ – ayaṃ vuccati ‘‘cittasamādhi’’. So anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ime vuccanti ‘‘padhānasaṅkhārā’’. Iti ayañca cittasamādhi, ime ca padhānasaṅkhārā; tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā cittasamādhipadhānasaṅkhārotveva saṅkhyaṃ gacchati.

438. 比丘は、どのようにして心三摩地・勤行(ごんぎょう)を具足した神足(じんそく)を修習するのでしょうか。比丘が心を主(あるじ)として三摩地を得、心の専一性を得るなら、これを“心三摩地”といいます。彼は、未生の悪・不善の法を生じさせないために、意欲を生じ、精進し、勇猛を開始し、心を鼓舞し、励みます。生じた悪・不善の法を捨断するために……未生の善の法を生じさせるために……生じた善の法を存続させ、忘失させず、増大させ、広大にし、修習を完成させるために、意欲を生じ、精進し、勇猛を開始し、心を鼓舞し、励みます。これらを“勤行”といいます。このように、この心三摩地と、これらの勤行、そのすべてを一つにまとめ、要約して、“心三摩地・勤行”と数えられます。

439. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’.

439. そこで、心とは何でしょうか。心(citta)、意(mano)、意(mānasa)……それに応じた意向意識界であるもの、これを“心”といいます。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そこで、三摩地とは何でしょうか。心の安定、定立……正定であるもの、これを“三摩地”といいます。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca cittena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そこで、勤行とは何でしょうか。心所としての精進の開始……正精進であるもの、これを“勤行”といいます。このように、この心と、この三摩地と、この勤行とを具え……具足しています。それゆえに“心三摩地・勤行を具足した者”といわれます。

440. Iddhīti[Pg.228]. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

440. “神変(iddhi)”とは、それらの諸法の成就、円満な成就、達成、円満な達成、獲得、再獲得、到達、円満な到達、接触、現証、具足のことです。

Iddhipādoti. Tathābhūtassa vedanākkhandho…pe… viññāṇakkhandho.

“神足(iddhipāda)”とは、そのようになった者の受蘊……識蘊のことです。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することです。それゆえに“神足を修習する”といわれます。

4. Vīmaṃsiddhipādo

4. 観神足(かんじんそく)

441. Kathañca bhikkhu vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Vīmaṃsaṃ ce bhikkhu adhipatiṃ karitvā labhati samādhiṃ labhati cittassekaggataṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīmaṃsāsamādhi’’. So anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya…pe… anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya…pe… uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ime vuccanti ‘‘padhānasaṅkhārā’’. Iti ayañca vīmaṃsāsamādhi, ime ca padhānasaṅkhārā; tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārotveva saṅkhyaṃ gacchati.

441. 比丘は、どのようにして観三摩地・勤行を具足した神足を修習するのでしょうか。比丘が観(調査)を主として三摩地を得、心の専一性を得るなら、これを“観三摩地”といいます。彼は、未生の悪・不善の法を生じさせないために、意欲を生じ、精進し、勇猛を開始し、心を鼓舞し、励みます。生じた悪・不善の法を捨断するために……未生の善の法を生じさせるために……生じた善の法を存続させ、忘失させず、増大させ、広大にし、修習を完成させるために、意欲を生じ、精進し、勇猛を開始し、心を鼓舞し、励みます。これらを“勤行”といいます。このように、この観三摩地と、これらの勤行、そのすべてを一つにまとめ、要約して、“観三摩地・勤行”と数えられます。

442. Tattha katamā vīmaṃsā? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘vīmaṃsā’’.

442. そこで、観(調査)とは何でしょうか。智慧、了知……無痴、択法、正見であるもの、これを“観”といいます。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そこで、三摩地とは何でしょうか。心の安定、定立……正定であるもの、これを“三摩地”といいます。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho …pe… sammāvāyāmo – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti imāya ca vīmaṃsāya, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そこで、勤行とは何でしょうか。心所としての精進の開始……正精進であるもの、これを“勤行”といいます。このように、この観と、この三摩地と、この勤行とを具え……具足しています。それゆえに“観三摩地・勤行を具足した者”といわれます。

443. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

443. “神変”とは、それらの諸法の成就、円満な成就、達成、円満な達成、獲得、再獲得、到達、円満な到達、接触、現証、具足のことです。

Iddhipādoti[Pg.229]. Tathābhūtassa vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakhandho.

“神足”とは、そのようになった者の受蘊、想蘊、行蘊、識蘊のことです。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することです。それゆえに“神足を修習する”といわれます。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(きょうぶんべつ)は終わりました。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨分別(あびだるまぶんべつ)

444. Cattāro iddhipādā – idha bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

444. 四神足があります。ここで比丘は、欲三摩地・勤行を具足した神足を修習し、精進三摩地・勤行を具足した神足を修習し、心三摩地・勤行を具足した神足を修習し、観三摩地・勤行を具足した神足を修習します。

1. Chandiddhipādo

1. 欲神足(よくじんそく)

445. Kathañca bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

445. 比丘は、どのようにして欲三摩地・勤行を具足した神足を修習するのでしょうか。ここで比丘は、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するため、第一の段階(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ……苦行道・遅通(ちつう)の第一禅を具足して住みます。その時、欲三摩地・勤行を具足した神足を修習するのです。

446. Tattha katamo chando? Yo chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chando’’.

446. そこで、欲とは何でしょうか。欲、欲すること、作そうとすること、善なる法欲であるもの、これを“欲”といいます。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そのうち、三昧(定)とは何か。心の安定、静止……(中略)……正定、定覚支、道支、道に属するもの、これが“三昧”と呼ばれる。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca chandena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そのうち、勤行(断行)とは何か。精進の開始という心所……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これが“勤行”と呼ばれる。このように、この欲と、この三昧と、この勤行とを具足し……(中略)……成就している。それゆえに“欲三昧勤行を具足せるもの”と呼ばれる。

447. Iddhīti[Pg.230]. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

447. “神変(成就)”とは、それらの諸法の成就、円満成就、達成、円満達成、獲得、再獲得、到達、円満到達、接触、現証、具足のことである。

Iddhipādoti. Tathābhūtassa phasso…pe… paggāho avikkhepo.

“神足(成就の基礎)”とは、そのようになった者の触……(中略)……策励、不散乱のことである。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することである。それゆえに“神足を修習する”と呼ばれる。

2. Vīriyiddhipādo

2. 精進神足

448. Kathañca bhikkhu vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

448. 比丘はどのようにして、精進三昧勤行を具足せる神足を修習するのか。ここに比丘は、出離に導き、集起を滅尽させる、諸々の邪見を捨断するため、第一の段階(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、欲諸から離れ……(中略)……苦行滞通の初禅を具足して住む。その時、精進三昧勤行を具足せる神足を修習するのである。

449. Tattha katamaṃ vīriyaṃ? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – idaṃ vuccati ‘‘vīriyaṃ’’.

449. そのうち、精進とは何か。精進の開始という心所……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これが“精進”と呼ばれる。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そのうち、三昧とは何か。心の安定、静止……(中略)……正定、定覚支、道支、道に属するもの、これが“三昧”と呼ばれる。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca vīriyena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そのうち、勤行とは何か。精進の開始という心所……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これが“勤行”と呼ばれる。このように、この精進と、この三昧と、この勤行とを具足し……(中略)……成就している。それゆえに“精進三昧勤行を具足せるもの”と呼ばれる。

450. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

450. “神変”とは、それらの諸法の成就、円満成就、達成、円満達成、獲得、再獲得、到達、円満到達、接触、現証、具足のことである。

Iddhipādoti. Tathābhūtasa phasso…pe… paggāho avikkhepo.

“神足”とは、そのようになった者の触……(中略)……策励、不散乱のことである。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することである。それゆえに“神足を修習する”と呼ばれる。

3. Cittiddhipādo

3. 心神足

451. Kathañca [Pg.231] bhikkhu cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

451. 比丘はどのようにして、心三昧勤行を具足せる神足を修習するのか。ここに比丘は、出離に導き、集起を滅尽させる、諸々の邪見を捨断するため、第一の段階に到達するために、出世間の禅定を修習する時、欲諸から離れ……(中略)……苦行滞通の初禅を具足して住む。その時、心三昧勤行を具足せる神足を修習するのである。

452. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’.

452. そのうち、心とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意識界、これが“心”と呼ばれる。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そのうち、三昧とは何か。心の安定、静止……(中略)……正定、定覚支、道支、道に属するもの、これが“三昧”と呼ばれる。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti iminā ca cittena, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti.

そのうち、勤行とは何か。精進の開始という心所……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に属するもの、これが“勤行”と呼ばれる。このように、この心と、この三昧と、この勤行とを具足し……(中略)……成就している。それゆえに“心三昧勤行を具足せるもの”と呼ばれる。

453. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

453. “神変”とは、それらの諸法の成就、円満成就、達成、円満達成、獲得、再獲得、到達、円満到達、接触、現証、具足のことである。

Iddhipādoti. Tathābhūtassa phasso…pe… paggāho avikkhepo.

“神足”とは、そのようになった者の触……(中略)……策励、不散乱のことである。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

“神足を修習する”とは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することである。それゆえに“神足を修習する”と呼ばれる。

4. Vīmaṃsiddhipādo

4. 観神足

454. Kathañca bhikkhu vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

454. 比丘はどのようにして、観三昧勤行を具足せる神足を修習するのか。ここに比丘は、出離に導き、集起を滅尽させる、諸々の邪見を捨断するため、第一の段階に到達するために、出世間の禅定を修習する時、欲諸から離れ……(中略)……苦行滞通の初禅を具足して住む。その時、観三昧勤行を具足せる神足を修習するのである。

455. Tattha [Pg.232] katamā vīmaṃsā? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīmaṃsā’’.

455. そのうち、観(考察)とは何か。智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支、道に属するもの、これが“観”と呼ばれる。

Tattha katamo samādhi? Yā cittassa ṭhiti saṇṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘samādhi’’.

そのうち、三昧とは何か。心の安定、静止……(中略)……正定、定覚支、道支、道に属するもの、これが“三昧”と呼ばれる。

Tattha katamo padhānasaṅkhāro? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘padhānasaṅkhāro’’. Iti imāya ca vīmaṃsāya, iminā ca samādhinā, iminā ca padhānasaṅkhārena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgato’’ti

そこにおいて、断行(だんぎょう、padhānasaṅkhāro)とは何か。心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に含まれるもの、これを‘断行’という。このように、この観(かん、vīmaṃsā)と、この三昧(さんまい、samādhi)と、この断行とを備え、具足し、到達し、現前し、成就し、具足している。それゆえに、‘観三昧断行具足(かんざんまいだんぎょうぐそく)’といわれる。

456. Iddhīti. Yā tesaṃ dhammānaṃ iddhi samiddhi ijjhanā samijjhanā lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

456. 神足(じんそく、iddhi)とは、それらの諸法の成就、円満な成就、達成、円満な達成、獲得、再獲得、到達、円満な到達、接触、現証、具足のことである。

Iddhipādoti. Tathābhūtassa phasso…pe… paggāho avikkhepo.

神足(iddhipādo)とは、そのようになった者の触……(中略)……策励(さくれい)、不散乱のことである。

Iddhipādaṃ bhāvetīti. Te dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘iddhipādaṃ bhāvetī’’ti.

神足を修習するとは、それらの諸法を親近し、修習し、多作することである。それゆえに、‘神足を修習する’といわれる。

457. Cattāro iddhipādā – chandiddhipādo, vīriyiddhipādo, cittiddhipādo, vīmaṃsiddhipādo.

457. 四神足とは、欲神足、精進神足、心神足、観神足である。

458. Tattha katamo chandiddhipādo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yo tasmiṃ samaye chando chandikatā kattukamyatā kusalo dhammacchando – ayaṃ vuccati ‘‘chandiddhipādo’’. Avasesā dhammā chandiddhipādasampayuttā.

458. そこにおいて、欲神足(よくじんそく)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸見を捨断するため、第一の地(預流果)に到達するために、欲を離れ……(中略)……苦遅通(くちつう)の第一禅を具足して住む。その時にある欲、欲の状態、作欲性、善なる法欲、これを‘欲神足’という。残りの諸法は欲神足と相応するものである。

459. Tattha katamo vīriyiddhipādo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja [Pg.233] viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yo tasmiṃ samaye cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīriyiddhipādo’’. Avasesā dhammā vīriyiddhipādasampayuttā.

459. そこにおいて、精進神足(しょうじんじんそく)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸見を捨断するため、第一の地(預流果)に到達するために、欲を離れ……(中略)……苦遅通(くちつう)の第一禅を具足して住む。その時に心に生じる精進の開始……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に含まれるもの、これを‘精進神足’という。残りの諸法は精進神足と相応するものである。

460. Tattha katamo cittiddhipādo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yaṃ tasmiṃ samaye cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – ayaṃ vuccati ‘‘cittiddhipādo’’. Avasesā dhammā cittiddhipādasampayuttā.

460. そこにおいて、心神足(しんじんそく)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸見を捨断するため、第一の地(預流果)に到達するために、欲を離れ……(中略)……苦遅通(くちつう)の第一禅を具足して住む。その時にある心、意、意性……(中略)……それに応じた意識界、これを‘心神足’という。残りの諸法は心神足と相応するものである。

461. Tattha katamo vīmaṃsiddhipādo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīmaṃsiddhipādo’’. Avasesā dhammā vīmaṃsiddhipādasampayuttā.

461. そこにおいて、観神足(かんじんそく)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸見を捨断するため、第一の地(預流果)に到達するために、欲を離れ……(中略)……苦遅通(くちつう)の第一禅を具足して住む。その時にある慧、知ること……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支、道に含まれるもの、これを‘観神足’という。残りの諸法は観神足と相応するものである。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(あびだるまぶんべつ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(もんどう)。

462. Cattāro iddhipādā – idha bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhi…pe… cittasamādhi…pe… vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

462. 四神足。この教えにおいて、比丘は欲三昧断行具足の神足を修習し、精進三昧……(中略)……心三昧……(中略)……観三昧断行具足の神足を修習する。

463. Catunnaṃ iddhipādānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

463. 四神足のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……(中略)……いくつが有諍(うじょう)であり、いくつが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(さんぽう)。

464. Kusalāyeva. Siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Vipākadhammadhammā. Anupādinnaanupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā[Pg.234], siyā avitakkaavicārā. Siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Apacayagāmino. Sekkhā. Appamāṇā. Appamāṇārammaṇā. Paṇītā. Sammattaniyatā. Na maggārammaṇā, maggahetukā, na maggādhipatino. Siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā uppādinoti. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Bahiddhārammaṇā. Anidassanaappaṭighā.

464. (すべて)善のみである。あるいは楽受と相応し、あるいは不苦不楽受と相応する。異熟法(いじゅくほう)である。不執受・非順執受(ふしゅうじゅ・ひじゅんしゅうじゅ)である。不汚・非汚染(ふお・ひおせん)である。あるいは有尋有伺(うじんうし)であり、あるいは無尋唯伺(むじんゆいし)であり、あるいは無尋無伺(むじんむし)である。あるいは喜伴(きばん)であり、あるいは楽伴(らくばん)であり、あるいは捨伴(しゃばん)である。見(けん)によっても修(しゅ)によっても捨断されるべきではない。見によっても修によっても捨断されるべき原因を持つものではない。滅尽に導くものである。有学(うがく)である。無量である。無量を所縁とする。勝妙(しょうみょう)である。正性決定(しょうじょうけってい)である。道を所縁とせず、道を原因とし、道を増上(ぞうじょう)としない。あるいは生じたものであり、あるいは未生のものであり、まさに生じようとしているとは言えない。あるいは過去であり、あるいは未来であり、あるいは現在である。過去を所縁とするとも、未来を所縁とするとも、現在を所縁とするとも言えない。あるいは内であり、あるいは外であり、あるいは内外である。外を所縁とする。無見無対(むけんむたい)である。

2. Dukaṃ

2. 二法(にほう)。

465. Vīmaṃsiddhipādo hetu, tayo iddhipādā na hetū. Sahetukā. Hetusampayuttā. Vīmaṃsiddhipādo hetu ceva sahetuko ca, tayo iddhipādā na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Vīmaṃsiddhipādo hetu ceva hetusampayutto ca, tayo iddhipādā na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Tayo iddhipādā na hetū sahetukā, vīmaṃsiddhipādo na vattabbo na hetu sahetukotipi, na hetu ahetukotipi. Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Appaṭighā. Arūpā. Lokuttarā. Kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā. No āsavā. Anāsavā. Āsavavippayuttā. Na vattabbā āsavā ceva sāsavā cātipi, sāsavā ceva no ca āsavātipi. Na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā. Anāsavā.

465. 観神足は因(ヘートゥ)であり、他の三つの神足(欲・勤・心)は因ではない。これらは有因(因を伴うもの)であり、因相応(因と結合したもの)である。観神足は因であり、かつ有因であるが、三つの神足については“因であり、かつ有因である”と言うべきではなく、“有因ではあるが因ではない”と言うべきである。観神足は因であり、かつ因相応であるが、三つの神足については“因であり、かつ因相応である”と言うべきではなく、“因相応ではあるが因ではない”と言うべきである。三つの神足は因ではなく有因であり、観神足については“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言うべきではない。これらは有縁(条件を持つもの)であり、有為(作られたもの)であり、無見(目に見えないもの)であり、無対(接触・抵抗のないもの)であり、無色(形のないもの)であり、出世間(世間を超越したもの)である。ある種の識によって知られるべきものであり、ある種の識によっては知られないものである。漏(煩悩)ではなく、無漏(漏の対象とならないもの)であり、漏非相応(漏と結合していないもの)である。“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏ではあるが漏ではない”とも言うべきではない。“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応ではあるが漏ではない”とも言うべきではない。漏非相応であり、無漏である。

No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. Tayo iddhipādā no cittā, cittiddhipādo cittaṃ. Tayo iddhipādā cetasikā, cittiddhipādo acetasiko. Tayo iddhipādā cittasampayuttā, cittiddhipādo na vattabbo cittena sampayuttotipi, cittena vippayuttotipi. Tayo iddhipādā cittasaṃsaṭṭhā, cittiddhipādo na vattabbo cittena saṃsaṭṭhotipi, cittena visaṃsaṭṭhotipi. Tayo iddhipādā cittasamuṭṭhānā, cittiddhipādo no cittasamuṭṭhāno[Pg.235]. Tayo iddhipādā cittasahabhuno, cittiddhipādo no cittasahabhū. Tayo iddhipādā cittānuparivattino, cittiddhipādo no cittānuparivatti. Tayo iddhipādā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, cittiddhipādo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhāno. Tayo iddhipādā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno, cittiddhipādo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhū. Tayo iddhipādā cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino, cittiddhipādo no cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivatti.

結(結縛)ではなく、……(中略)……、繋(繋縛)ではなく、……、暴流(オガ)ではなく、……、軛(ヨガ)ではなく、……、蓋(五蓋)ではなく、……、取(取著)ではなく、……、所縁(対象)を持つものである。三つの神足は心ではなく、心神足は心である。三つの神足は心所(心に付随するもの)であり、心神足は心所ではない。三つの神足は心相応(心と結合したもの)であるが、心神足については“心と相応する”とも“心と不相応である”とも言うべきではない。三つの神足は心共生(心と混ざり合ったもの)であるが、心神足については“心と共生する”とも“心と共生しない”とも言うべきではない。三つの神足は心等起(心によって生じたもの)であるが、心神足は心等起ではない。三つの神足は心倶有(心と共に生じるもの)であるが、心神足は心倶有ではない。三つの神足は心随転(心に従って転じるもの)であるが、心神足は心随転ではない。三つの神足は心共生等起であるが、心神足は心共生等起ではない。三つの神足は心共生等起倶有であるが、心神足は心共生等起倶有ではない。三つの神足は心共生等起随転であるが、心神足は心共生等起随転ではない。

Tayo iddhipādā bāhirā, cittiddhipādo ajjhattiko. No upādā. Anupādinnā. No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā. Na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā savitakkā, siyā avitakkā. Siyā savicārā, siyā avicārā. Siyā sappītikā, siyā appītikā. Siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā. Apariyāpannā. Niyyānikā. Niyatā. Anuttarā. Araṇāti.

三つの神足は外(外的なもの)であり、心神足は内(内的なもの)である。所造(派生した物質)ではない。不執受(業によって執持されていないもの)である。取(取著の対象)ではなく、……、煩悩ではなく、……、見(見道)によって断じられるべきものではない。修(修道)によって断じられるべきものではない。見によって断じられるべき因を持つものではない。修によって断じられるべき因を持つものではない。有尋(尋を伴う)であることもあれば、無尋であることもある。有伺(伺を伴う)であることもあれば、無伺であることもある。有喜(喜を伴う)であることもあれば、無喜であることもある。喜倶行(喜と共に生じる)であることもあれば、非喜倶行であることもある。楽倶行であることもあれば、非楽倶行であることもある。捨倶行であることもあれば、非捨倶行であることもある。欲界系ではなく、色界系ではなく、無色界系ではない。不系(三界に含まれないもの)である。出離(解脱に導くもの)であり、決定(悟りが定まったもの)であり、無上(これより上のないもの)であり、無諍(煩悩のないもの)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答。

Iddhipādavibhaṅgo niṭṭhito.

神足分別 終わる。

10. Bojjhaṅgavibhaṅgo

10. 覚支分別

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経分別

466. Satta [Pg.236] bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

466. 七覚支とは、念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。

467. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Idha bhikkhu satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato, cirakatampi cirabhāsitampi saritā hoti anussaritā – ayaṃ vuccati ‘‘satisambojjhaṅgo’’.

467. そのうち、念覚支とは何か。ここに比丘がいて、念(サティ)を持ち、至高の念と慧(念慧)を備え、遠い昔になされたことや、遠い昔に語られたことを思い出し、繰り返し思い出すことができる。これを“念覚支”という。

So tathā sato viharanto taṃ dhammaṃ paññāya pavicinati pavicarati parivīmaṃsamāpajjati – ayaṃ vuccati ‘‘dhammavicayasambojjhaṅgo’’.

彼はそのように念を持って住し、その法を智慧によって選び分け、吟味し、周到に考察する。これを“択法覚支”という。

Tassa taṃ dhammaṃ paññāya pavicinato pavicarato parivīmaṃsamāpajjato āraddhaṃ hoti vīriyaṃ asallīnaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīriyasambojjhaṅgo’’.

その法を智慧によって選び分け、吟味し、周到に考察するその比丘に、たゆまぬ精進が引き起こされる。これを“精進覚支”という。

Āraddhavīriyassa uppajjati pīti nirāmisā – ayaṃ vuccati ‘‘pītisambojjhaṅgo’’.

精進を起こした者に、世俗を超越した(無染の)喜悦が生じる。これを“喜覚支”という。

Pītimanassa kāyopi passambhati, cittampi passambhati – ayaṃ vuccati ‘‘passaddhisambojjhaṅgo’’.

喜悦した心を持つ者の、体も静まり、心も静まる。これを“軽安覚支”という。

Passaddhakāyassa sukhino cittaṃ samādhiyati – ayaṃ vuccati ‘‘samādhisambojjhaṅgo’’.

体が静まり、安楽にある者の心は定まる。これを“定覚支”という。

So tathā samāhitaṃ cittaṃ sādhukaṃ ajjhupekkhitā hoti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhāsambojjhaṅgo’’.

彼はそのように定まった心を、正しく見守る(捨置する)。これを“捨覚支”という。

468. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

468. 七覚支とは、念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。

469. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Atthi ajjhattaṃ dhammesu sati, atthi bahiddhā dhammesu sati. Yadapi ajjhattaṃ dhammesu sati tadapi satisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi bahiddhā [Pg.237] dhammesu sati tadapi satisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

469. そのうち、念覚支とは何か。内なる諸法(内法)に対する念があり、外なる諸法(外法)に対する念がある。内なる諸法に対する念もまた、念覚支として、卓越した知(通力)、正覚、涅槃のために資する。外なる諸法に対する念もまた、念覚支として、卓越した知、正覚、涅槃のために資する。

Tattha katamo dhammavicayasambojjhaṅgo? Atthi ajjhattaṃ dhammesu pavicayo, atthi bahiddhā dhammesu pavicayo. Yadapi ajjhattaṃ dhammesu pavicayo tadapi dhammavicayasambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi bahiddhā dhammesu pavicayo tadapi dhammavicayasambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、択法覚支とは何か。内なる諸法に対する選び分け(択法)があり、外なる諸法に対する選び分けがある。内なる諸法に対する選び分けもまた、択法覚支として、卓越した知、正覚、涅槃のために資する。外なる諸法に対する選び分けもまた、択法覚支として、卓越した知、正覚、涅槃のために資する。

Tattha katamo vīriyasambojjhaṅgo? Atthi kāyikaṃ vīriyaṃ, atthi cetasikaṃ vīriyaṃ. Yadapi kāyikaṃ vīriyaṃ tadapi vīriyasambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi cetasikaṃ vīriyaṃ tadapi vīriyasambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、精進覚支とは何か。身体的な精進があり、精神的な精進がある。身体的な精進であっても、その精進覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。精神的な精進であっても、その精進覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。

Tattha katamo pītisambojjhaṅgo? Atthi savitakkasavicārā pīti, atthi avitakkaavicārā pīti. Yadapi savitakkasavicārā pīti tadapi pītisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi avitakkaavicārā pīti tadapi pītisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、喜覚支とは何か。有尋有伺の喜があり、無尋無伺の喜がある。有尋有伺の喜であっても、その喜覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。無尋無伺の喜であっても、その喜覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。

Tattha katamo passaddhisambojjhaṅgo? Atthi kāyapassaddhi, atthi cittapassaddhi. Yadapi kāyapassaddhi tadapi passaddhisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi cittapassaddhi tadapi passaddhisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、軽安覚支とは何か。身の軽安があり、心の軽安がある。身の軽安であっても、その軽安覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。心の軽安であっても、その軽安覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。

Tattha katamo samādhisambojjhaṅgo? Atthi savitakko savicāro samādhi, atthi avitakko avicāro samādhi. Yadapi savitakko savicāro samādhi tadapi samādhisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi avitakko avicāro samādhi tadapi samādhisambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、定覚支とは何か。有尋有伺の定があり、無尋無伺の定がある。有尋有伺の定であっても、その定覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。無尋無伺の定であっても、その定覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。

Tattha katamo upekkhāsambojjhaṅgo? Atthi ajjhattaṃ dhammesu upekkhā, atthi bahiddhā dhammesu upekkhā. Yadapi ajjhattaṃ dhammesu upekkhā tadapi upekkhāsambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Yadapi [Pg.238] bahiddhā dhammesu upekkhā tadapi upekkhāsambojjhaṅgo abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.

そのうち、捨覚支とは何か。内なる諸法に対する捨があり、外なる諸法に対する捨がある。内なる諸法に対する捨であっても、その捨覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。外なる諸法に対する捨であっても、その捨覚支は、勝知のため、等覚のため、涅槃のために資する。

470. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

470. 七覚支とは、念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。

471. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Idha bhikkhu satisambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāveti…pe… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāveti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāveti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ.

471. そのうち、念覚支とは何か。ここに比丘が、遠離に依り、離欲に依り、滅尽に依り、捨離へと向かう念覚支を修習する。択法覚支を修習し、……(中略)……精進覚支を修習し、喜覚支を修習し、軽安覚支を修習し、定覚支を修習し、遠離に依り、離欲に依り、滅尽に依り、捨離へと向かう捨覚支を修習する。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(経典による解説)は終わった。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨分別(論による解説)。

472. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

472. 七覚支とは、念覚支……(中略)……捨覚支である。

473. Tattha katame satta bojjhaṅgā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye satta bojjhaṅgā honti – satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo.

473. そのうち、七覚支とは何か。ここに比丘が、出離を導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達しようとして、諸々の欲から離れ、……(中略)……苦行道・遅通達である出世間の第一禅を具足して住むとき、その時に七覚支がある。すなわち、念覚支……(中略)……捨覚支である。

474. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘satisambojjhaṅgo’’.

474. そのうち、念覚支とは何か。いかなる念、随念、……(中略)……正念、念覚支、道支、道に含まれるものがあるか、これが“念覚支”と言われる。

Tattha [Pg.239] katamo dhammavicayasambojjhaṅgo? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘dhammavicayasambojjhaṅgo’’.

そのうち、択法覚支とは何か。いかなる智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、択法覚支、道支、道に含まれるものがあるか、これが“択法覚支”と言われる。

Tattha katamo vīriyasambojjhaṅgo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vīriyasambojjhaṅgo’’.

そのうち、精進覚支とは何か。いかなる心における精進の開始、……(中略)……正精進、精進覚支、道支、道に含まれるものがあるか、これが“精進覚支”と言われる。

Tattha katamo pītisambojjhaṅgo? Yā pīti pāmojjaṃ āmodanā pamodanā hāso pahāso vitti odagyaṃ attamanatā cittassa pītisambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘pītisambojjhaṅgo’’.

そのうち、喜覚支とは何か。いかなる喜、歓喜、欣喜、極喜、笑、極笑、満足、昂揚、心の自足があるか、これが“喜覚支”と言われる。

Tattha katamo passaddhisambojjhaṅgo? Yā vedanākkhandhassa saññākkhandhassa saṅkhārakkhandhassa viññāṇakkhandhassa passaddhi paṭippassaddhi passambhanā paṭippassambhanā paṭippassambhitattaṃ passaddhisambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘passaddhisambojjhaṅgo’’.

そのうち、軽安覚支とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、識蘊のいかなる軽安、等軽安、静止、等静止、静止した状態があるか、これが“軽安覚支”と言われる。

Tattha katamo samādhisambojjhaṅgo? Yā cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘samādhisambojjhaṅgo’’.

そのうち、定覚支とは何か。いかなる心の安定、……(中略)……正定、定覚支、道支、道に含まれるものがあるか、これが“定覚支”と言われる。

Tattha katamo upekkhāsambojjhaṅgo? Yā upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa upekkhāsambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhāsambojjhaṅgo’’. Ime vuccanti satta bojjhaṅgā. Avasesā dhammā sattahi bojjhaṅgehi sampayuttā.

そのうち、捨覚支とは何か。いかなる捨、等捨、遍捨、心の不偏性があるか、これが“捨覚支”と言われる。これらが七覚支と言われる。残りの諸法は、これら七つの覚支と相応している。

475. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo.

475. 七覚支とは、念覚支……(中略)……捨覚支である。

476. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘satisambojjhaṅgo’’. Avasesā dhammā satisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā [Pg.240] dhammavicayasambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā vīriyasambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā pītisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā passaddhisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā samādhisambojjhaṅgasampayuttā.

476. “そこにおいて、念覚支とは何か。ここに比丘が、離脱に導き、集積を壊滅させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達するために修め、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時にある念、随念、正念、念覚支、道支、道に属するもの、これが‘念覚支’と言われる。残りの諸法は念覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は択法覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は精進覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は喜覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は軽安覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は定覚支と相応している。”

Tattha katamo upekkhāsambojjhaṅgo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa upekkhāsambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhāsambojjhaṅgo’’. Avasesā dhammā upekkhāsambojjhaṅgasampayuttā.

“そこにおいて、捨覚支とは何か。ここに比丘が、離脱に導き、集積を壊滅させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために修め、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時にある捨、捨状、等捨、心の不偏性、捨覚支、これが‘捨覚支’と言われる。残りの諸法は捨覚支と相応している。”

477. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo.

477. “七覚支とは、念覚支……(中略)……捨覚支である。”

478. Tattha katame satta bojjhaṅgā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yo tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti – ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye satta bojjhaṅgā honti – satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo.

478. “そこにおいて、七覚支とは何か。ここに比丘が、離脱に導き、集積を壊滅させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために修め、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時に触があり……(中略)……不散乱がある。これらの諸法は善である。まさにその出世間の善なる禅定をなし、修めたことによる異熟(果報)として、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の空なる初禅を具足して住むとき、その時に七覚支がある。すなわち、念覚支……(中略)……捨覚支である。”

479. Tattha katamo satisambojjhaṅgo? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘satisambojjhaṅgo’’…pe….

479. “そこにおいて、念覚支とは何か。念、随念……(中略)……正念、念覚支、道支、道に属するもの、これが‘念覚支’と言われる。……(中略)……”

Tattha katamo upekkhāsambojjhaṅgo? Yā upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa upekkhāsambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhāsambojjhaṅgo’’. Ime vuccanti ‘‘satta bojjhaṅgā’’. Avasesā dhammā sattahi bojjhaṅgehi sampayuttā.

“そこにおいて、捨覚支とは何か。捨、捨状、等捨、心の不偏性、捨覚支、これが‘捨覚支’と言われる。これらは‘七覚支’と言われる。残りの諸法は七覚支と相応している。”

480. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo.

480. “七覚支とは、念覚支……(中略)……捨覚支である。”

481. Tattha [Pg.241] katamo satisambojjhaṅgo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye sati anussati sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘satisambojjhaṅgo’’. Avasesā dhammā satisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā dhammavicayasambojjhaṅgasampayuttā …pe… avasesā dhammā vīriyasambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā pītisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā passaddhisambojjhaṅgasampayuttā…pe… avasesā dhammā samādhisambojjhaṅgasampayuttā.

481. “そこにおいて、念覚支とは何か。ここに比丘が、離脱に導き、集積を壊滅させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために修め、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時に触があり……(中略)……不散乱がある。これらの諸法は善である。まさにその出世間の善なる禅定をなし、修めたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時にある念、随念、正念、念覚支、道支、道に属するもの、これが‘念覚支’と言われる。残りの諸法は念覚支と相応している。……(中略)……まさにその出世間の善なる禅定をなし、修めたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……(中略)……遠離に依り、離欲に依り、滅尽に依り、捨断に変ずる、苦行道・遅通達の空なる初禅を具足して住むとき、その時にある慧、知、無痴、択法、正見、択法覚支、残りの諸法は択法覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は精進覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は喜覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は軽安覚支と相応している。……(中略)……残りの諸法は定覚支と相応している。”

Tattha katamo upekkhāsambojjhaṅgo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, yā tasmiṃ samaye upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa upekkhāsambojjhaṅgo – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhāsambojjhaṅgo’’. Avasesā dhammā upekkhāsambojjhaṅgasampayuttā.

“そこにおいて、捨覚支とは何か。ここに比丘が、離脱に導き、集積を壊滅させる出世間の禅定を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために修め、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時に触があり……(中略)……不散乱がある。これらの諸法は善である。まさにその出世間の善なる禅定をなし、修めたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達の空なる初禅を具足して住むとき、その時にある捨、捨状、等捨、心の不偏性、捨覚支、これが‘捨覚支’と言われる。残りの諸法は捨覚支と相応している。”

Abhidhammabhājanīyaṃ.

“阿毘達磨分別。”

3. Pañhāpucchakaṃ

3. “問答分別。”

482. Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

482. “七覚支とは、念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。”

483. Sattannaṃ [Pg.242] bojjhaṅgānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

483. “七覚支のうち、いくつのものが善であり、いくつのものが不善であり、いくつのものが無記であるか。……(中略)……いくつのものが有諍であり、いくつのものが無諍であるか。”

1. Tikaṃ

1. “三法。”

484. Siyā kusalā, siyā abyākatā. Pītisambojjhaṅgo sukhāya vedanāya sampayutto; cha bojjhaṅgā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā. Anupādinnaanupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Pītisambojjhaṅgo na pītisahagato, sukhasahagato, na upekkhāsahagato; cha bojjhaṅgā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Siyā sekkhā, siyā asekkhā. Appamāṇā. Appamāṇārammaṇā. Paṇītā. Siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Na maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino; siyā na vattabbā maggahetukātipi, maggādhipatinotipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Bahiddhārammaṇā. Anidassanaappaṭighā.

484. [七覚支は] あるものは善であり、あるものは無記である。喜等覚支は楽受と相応する。残りの六覚支はあるものは楽受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。あるものは異熟であり、あるものは異熟法法(異熟をもたらす法)である。不執受・非執受(取の対象ではない)である。不汚染・非汚染性である。あるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。喜等覚支は喜を伴わず、楽を伴い、捨を伴わない。六覚支はあるものは喜を伴い、あるものは楽を伴い、あるものは捨を伴う。見によっても修によっても断じられるべきではない。見によっても修によっても断じられるべき因を持つものではない。あるものは離散(輪廻からの離脱)へ赴くものであり、あるものは積集へも離散へも赴かないものである。あるものは有学であり、あるものは無学である。無量である。無量を所縁とする。勝妙である。あるものは正性決定であり、あるものは不定である。道を所縁とせず、あるものは道の因であり、あるものは道の増上である。道の因であるとも、道の増上であるとも言えない場合もある。あるものは生じたものであり、あるものは未生のものであり、あるものはまさに生じようとしているものである。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。過去を所縁とするとも、未来を所縁とするとも、現在を所縁とするとも言えない。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。外を所縁とする。無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(二つの項目の分類)。

485. Dhammavicayasambojjhaṅgo hetu, cha bojjhaṅgā hetusampayuttā. Dhammavicayasambojjhaṅgo hetu ceva sahetuko ca, cha bojjhaṅgā na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Dhammavicayasambojjhaṅgo hetu ceva hetusampayutto ca, cha bojjhaṅgā na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Cha bojjhaṅgā na hetū sahetukā, dhammavicayasambojjhaṅgo na vattabbo na hetusahetukotipi, na hetuahetukotipi. Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Appaṭighā. Arūpā. Lokuttarā. Kenaci viññeyyā, kenaci [Pg.243] na viññeyyā. No āsavā. Anāsavā āsavavippayuttā. Na vattabbā āsavā ceva sāsavā cātipi, sāsavā ceva no ca āsavātipi. Āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā. Anāsavā. No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. No cittā. Cetasikā. Cittasampayuttā. Cittasaṃsaṭṭhā. Cittasamuṭṭhānā. Cittasahabhuno. Cittānuparivattino. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Bāhirā. No upādā. Anupādinnā. No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā. Na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā savitakkā, siyā avitakkā. Siyā savicārā, siyā avicārā.

485. 択法等覚支は因(ヘートゥ)であり、六覚支は因と相応する。択法等覚支は因であり、かつ有因であるが、六覚支は“因であり、かつ有因である”とは言えず、有因ではあるが因ではない。択法等覚支は因であり、かつ因相応であるが、六覚支は“因であり、かつ因相応である”とは言えず、因相応ではあるが因ではない。六覚支は因ではなく有因である。択法等覚支は“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言えない。有縁であり、有為であり、無見であり、無対である。無色であり、出世間である。あるものによって知られ、あるものによって知られない。漏(ろ)ではない。無漏であり、漏と不相応である。“漏であり、かつ有漏である”とも“有漏ではあるが漏ではない”とも言えない。“漏であり、かつ漏相応である”とも“漏相応ではあるが漏ではない”とも言えない。漏不相応であり、無漏である。結(けつ)ではない……(中略)……縛(ばく)ではない……(中略)……暴流(ぼる)ではない……(中略)……軛(やく)ではない……(中略)……蓋(がい)ではない……(中略)……取(しゅ)ではない……(中略)……所縁を有する。心ではない。心所である。心相応であり、心共存であり、心等起であり、心倶有であり、心随転であり、心共存等起であり、心共存等起倶有であり、心共存等起随転である。外のものである。不派生(四大種から派生したものではない)である。不執受である。取(しゅ)ではない……(中略)……煩悩ではない……(中略)……見によって断じられるべきではない。修によって断じられるべきではない。見によって断じられるべき因を持つものではない。修によって断じられるべき因を持つものではない。あるものは有尋であり、あるものは無尋である。あるものは有伺であり、あるものは無伺である。

Pītisambojjhaṅgo appītiko, cha bojjhaṅgā siyā sappītikā, siyā appītikā. Pītisambojjhaṅgo na pītisahagato, cha bojjhaṅgā siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Pītisambojjhaṅgo sukhasahagato, cha bojjhaṅgā siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Pītisambojjhaṅgo na upekkhāsahagato, cha bojjhaṅgā siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā. Apariyāpannā. Siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Siyā niyatā, siyā aniyatā. Anuttarā. Araṇāti.

喜等覚支は喜を伴わない。六覚支はあるものは喜を伴い、あるものは喜を伴わない。喜等覚支は喜を伴わず、六覚支はあるものは喜を伴い、あるものは喜を伴わない。喜等覚支は楽を伴い、六覚支はあるものは楽を伴い、あるものは楽を伴わない。喜等覚支は捨を伴わず、六覚支はあるものは捨を伴い、あるものは捨を伴わない。欲界のものではなく、色界のものではなく、無色界のものでもない。不繋(三界に属さない)である。あるものは出離(輪廻からの脱出)に導くものであり、あるものは出離に導かないものである。あるものは決定しており、あるものは不定である。無上である。無諍(煩悩がない)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(質問の部)。

Bojjhaṅgavibhaṅgo niṭṭhito.

覚支分別は終了した。

11. Maggaṅgavibhaṅgo

11. 道支分別

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経蔵による分類

486. Ariyo [Pg.244] aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

486. 聖なる八支の道(八聖道)とは、すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

487. Tattha katamā sammādiṭṭhi? Dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

487. そこで、正見とは何か。苦についての知、苦の集起についての知、苦の滅尽についての知、苦の滅尽に至る道についての知、これが“正見”と言われる。

Tattha katamo sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo, abyāpādasaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

そこで、正思惟とは何か。出離の思惟、無瞋の思惟、無害の思惟、これが“正思惟”と言われる。

Tattha katamā sammāvācā? Musāvādā veramaṇī, pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvācā’’.

そこで、正語とは何か。嘘をつくこと(妄語)からの離脱、中傷すること(両舌)からの離脱、粗暴な言葉(悪口)からの離脱、無駄話(綺語)からの離脱、これが“正語”と言われる。

Tattha katamo sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī – ayaṃ vuccati ‘‘sammākammanto’’.

そこで、正業とは何か。生きものを殺すこと(殺生)からの離脱、与えられていないものを取ること(偸盗)からの離脱、不適切な性関係(邪淫)からの離脱、これが“正業”と言われる。

Tattha katamo sammāājīvo? Idha ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappeti – ayaṃ vuccati ‘‘sammāājīvo’’.

そこで、正命とは何か。ここに、聖なる弟子は誤った生活(邪命)を捨てて、正しい生活(正命)によって生計を立てる。これが“正命”と言われる。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Idha bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati, uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

そこにおいて、正精進(正しく励むこと)とは何か。ここに比丘は、未だ生じていない悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。すでに生じている悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。未だ生じていない善の諸法を生じさせるために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。すでに生じている善の諸法を、持続させ、忘失させず、倍増させ、広大にし、修習によって完成させるために、意欲を生じ、精励し、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力する。これを正精進という。

Tattha katamā sammāsati? Idha bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, vedanāsu [Pg.245] vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

そこにおいて、正念(正しく心に留めること)とは何か。ここに比丘は、身において身を観察し、熱心に、正知をもち、念(気づき)を確立して、世における貪欲と憂いを除いて住む。受において受を観察し、熱心に、正知をもち、念を確立して、世における貪欲と憂いを除いて住む。心において心を観察し、熱心に、正知をもち、念を確立して、世における貪欲と憂いを除いて住む。法において法を観察し、熱心に、正知をもち、念を確立して、世における貪欲と憂いを除いて住む。これを正念という。

Tattha katamo sammāsamādhi? Idha bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’.

そこにおいて、正定(正しい集中)とは何か。ここに比丘は、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)を伴い、伺(考察)を伴い、離生喜楽(離れることから生じた喜びと幸せ)のある第一禅を具足して住む。尋と伺が静止したことにより、内なる清浄と心の専一性があり、無尋・無伺で、定生喜楽(集中から生じた喜びと幸せ)のある第二禅を具足して住む。喜びが消えたことにより、平静(捨)を保ち、念(気づき)と正知をもち、身で幸せを感じ、聖者たちが“平静で念があり、幸せに住む者である”と称賛する第三禅を具足して住む。楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いが滅したことにより、不苦不楽で、平静による念の清浄がある第四禅を具足して住む。これを正定という。

488. Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

488. 聖なる八支の道とは、すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

489. Tattha katamā sammādiṭṭhi? Idha bhikkhu sammādiṭṭhiṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, sammāsaṅkappaṃ bhāveti…pe… sammāvācaṃ bhāveti…pe… sammākammantaṃ bhāveti…pe… sammāājīvaṃ bhāveti…pe… sammāvāyāmaṃ bhāveti…pe… sammāsatiṃ bhāveti…pe… sammāsamādhiṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ.

489. そこにおいて、正見とは何か。ここに比丘は、遠離に依り、離欲に依り、滅尽に依り、譲渡(捨断)へと向かう正見を修習する。……正思惟を修習する。……正語を修習する。……正業を修習する。……正命を修習する。……正精進を修習する。……正念を修習する。……遠離に依り、離欲に依り、滅尽に依り、譲渡へと向かう正定を修習する。

Suttantabhājanīyaṃ.

経の分類(経分別)は終わった。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 論の分類(論分別)。

490. Aṭṭhaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

490. 八支の道とは、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

491. Tattha [Pg.246] katamo aṭṭhaṅgiko maggo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.

491. そこにおいて、八支の道とは何か。ここに比丘が、出離を導き、(輪廻の)集積を滅尽させる出世間の禅を、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達するために修習し、諸々の欲から離れ……苦の行道、緩慢な直観(苦遅通)を伴う第一禅を具足して住む時、その時に八支の道がある。すなわち、正見……正定である。

492. Tattha katamā sammādiṭṭhi? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

492. そこにおいて、正見とは何か。智慧、了知、……無痴、択法、正見、択法覚支、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正見という。

Tattha katamo sammāsaṅkappo? Yo takko vitakko saṅkappo appanā byappanā cetaso abhiniropanā sammāsaṅkappo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

そこにおいて、正思惟とは何か。思考、尋、思惟、安止、専注、心の(対象への)指向、正思惟、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正思惟という。

Tattha katamā sammāvācā? Yā catūhi vacīduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammāvācā maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvācā’’.

そこにおいて、正語とは何か。四つの言葉の悪行(語悪行)からの離脱、離、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を越えないこと、橋(悪の因)を断つこと、正語、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正語という。

Tattha katamo sammākammanto? Yā tīhi kāyaduccaritehi ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammākammanto maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammākammanto’’.

そこにおいて、正業とは何か。三つの身体の悪行(身悪行)からの離脱、離、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を越えないこと、橋を断つこと、正業、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正業という。

Tattha katamo sammāājīvo? Yā micchāājīvā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto sammāājīvo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāājīvo’’.

そこにおいて、正命とは何か。邪命(間違った生計)からの離脱、離、遠離、忌避、不作、不実行、不犯、限界を越えないこと、橋を断つこと、正命、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正命という。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

そこにおいて、正精進とは何か。心に生じた精進の開始、……正精進、精進覚支、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正精進という。

Tattha katamā sammāsati? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

そこにおいて、正念とは何か。念(気づき)、随念、……正念、念覚支、道の構成要素、道に含まれるもの、これがある。これを正念という。

Tattha [Pg.247] katamo sammāsamādhi? Yā cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Ayaṃ vuccati ‘‘aṭṭhaṅgiko maggo’’. Avasesā dhammā aṭṭhaṅgikena maggena sampayuttā.

そこにおいて、正定(正しい集中)とは何か。心の安定であり、…(中略)…正定であり、定覚支であり、道の一支であり、道に含まれるものである。これを‘正定’という。これを‘八聖道’という。残りの諸法は、八聖道と相応している。

493. Pañcaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

493. 五支の道とは、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。

494. Tattha katamo pañcaṅgiko maggo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

494. そこにおいて、五支の道とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、預流果の段階に到達しようとして、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、第一禅を具足して住む時、その時に五支の道がある。すなわち、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。

495. Tattha katamā sammādiṭṭhi? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’.

495. そこにおいて、正見とは何か。智慧、理解、…(中略)…無痴、択法、正見、択法覚支、道の一支、道に含まれるものである。これを‘正見’という。

Tattha katamo sammāsaṅkappo? Yo takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsaṅkappo’’.

そこにおいて、正思惟とは何か。思考、熟考、…(中略)…正思惟、道の一支、道に含まれるものである。これを‘正思惟’という。

Tattha katamo sammāvāyāmo? Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo vīriyasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāvāyāmo’’.

そこにおいて、正精進とは何か。心に生じる精進の開始、…(中略)…正精進、精進覚支、道の一支、道に含まれるものである。これを‘正精進’という。

Tattha katamā sammāsati? Yā sati anussati…pe… sammāsati satisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsati’’.

そこにおいて、正念とは何か。念(気づき)、随念、…(中略)…正念、念覚支、道の一支、道に含まれるものである。これを‘正念’という。

Tattha katamo sammāsamādhi? Yā cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Ayaṃ vuccati ‘‘pañcaṅgiko maggo’’. Avasesā dhammā pañcaṅgikena maggena sampayuttā.

そこにおいて、正定とは何か。心の安定であり、…(中略)…正定であり、定覚支であり、道の一支であり、道に含まれるものである。これを‘正定’という。これを‘五支の道’という。残りの諸法は、五支の道と相応している。

496. Pañcaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

496. 五支の道とは、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。

497. Tattha [Pg.248] katamā sammādiṭṭhi? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’. Avasesā dhammā sammādiṭṭhiyā sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāsaṅkappena sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāvāyāmena sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāsatiyā sampayuttā.

497. そこにおいて、正見とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、預流果の段階に到達しようとして、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、第一禅を具足して住む時、その時の智慧、理解、…(中略)…無痴、択法、正見、択法覚支、道の一支、道に含まれるものである。これを‘正見’という。残りの諸法は正見と相応している。…(中略)…残りの諸法は正思惟と相応している。…(中略)…残りの諸法は正精進と相応している。…(中略)…残りの諸法は正念と相応している。

Tattha katamo sammāsamādhi? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, yā tasmiṃ samaye cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Avasesā dhammā sammāsamādhinā sampayuttā.

そこにおいて、正定とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、預流果の段階に到達しようとして、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、第一禅を具足して住む時、その時の心の安定であり、…(中略)…正定であり、定覚支であり、道の一支であり、道に含まれるものである。これを‘正定’という。残りの諸法は正定と相応している。

498. Aṭṭhaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.

498. 八聖道とは、正見…(中略)…正定である。

499. Tattha katamo aṭṭhaṅgiko maggo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye aṭṭhaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘aṭṭhaṅgiko maggo’’. Avasesā dhammā aṭṭhaṅgikena maggena sampayuttā.

499. そこにおいて、八聖道とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、預流果の段階に到達しようとして、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、第一禅を具足して住む時、その時に触があり、…(中略)…不散乱がある。これらの諸法は善である。まさにその出世間の善なる禅をなし、修習したことによる報い(異熟)として、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、空なる第一禅を具足して住む時、その時に八聖道がある。すなわち、正見…(中略)…正定である。これを‘八聖道’という。残りの諸法は、八聖道と相応している。

500. Pañcaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

500. 五支の道とは、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。

501. Tattha katamo pañcaṅgiko maggo? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati [Pg.249] dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgiko maggo hoti – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi. Ayaṃ vuccati ‘‘pañcaṅgiko maggo’’. Avasesā dhammā pañcaṅgikena maggena sampayuttā.

501. そこにおいて、五支の道とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、預流果の段階に到達しようとして、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、第一禅を具足して住む時、その時に触があり、…(中略)…不散乱がある。これらの諸法は善である。まさにその出世間の善なる禅をなし、修習したことによる報い(異熟)として、欲から離れ、…(中略)…苦の行進、緩慢な直観をもって、空なる第一禅を具足して住む時、その時に五支の道がある。すなわち、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。これを‘五支の道’という。残りの諸法は、五支の道と相応している。

502. Pañcaṅgiko maggo – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

502. 五支の道とは、正見、正思惟、正精進、正念、正定である。

503. Tattha katamā sammādiṭṭhi? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, yā tasmiṃ samaye paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi dhammavicayasambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammādiṭṭhi’’. Avasesā dhammā sammādiṭṭhiyā sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāsaṅkappena sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāvāyāmena sampayuttā…pe… avasesā dhammā sammāsatiyā sampayuttā.

503. そのうち、正見とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達するために、欲から離れ、[中略]苦の行、遅い直観を伴う第一禅を具足して住む時、その時に触があり、[中略]不散乱がある。これらの法は善である。その出離の善なる禅を修習したことによる果報として、欲から離れ、[中略]苦の行、遅い直観を伴う空なる第一禅を具足して住む時、その時の智慧、了知、[中略]無痴、択法、正見、択法覚支、道支、道に属するもの、これが“正見”と呼ばれる。残りの法は正見と相応し、[中略]残りの法は正思惟と相応し、[中略]残りの法は正精進と相応し、[中略]残りの法は正念と相応する。

Tattha katamo sammāsamādhi? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, yā tasmiṃ samaye cittassa ṭhiti saṇṭhiti avaṭṭhiti avisāhāro avikkhepo avisāhaṭamānasatā [Pg.250] samatho samādhindriyaṃ samādhibalaṃ sammāsamādhi samādhisambojjhaṅgo maggaṅgaṃ maggapariyāpannaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sammāsamādhi’’. Avasesā dhammā sammāsamādhinā sampayuttā.

そのうち、正定とは何か。この教えにおいて、比丘が、出離に導き、輪廻を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために、欲から離れ、[中略]苦の行、遅い直観を伴う第一禅を具足して住む時、その時に触があり、[中略]不散乱がある。これらの法は善である。その出離の善なる禅を修習したことによる果報として、欲から離れ、[中略]苦の行、遅い直観を伴う空なる第一禅を具足して住む時、その時の心の安定、静止、不動、不散乱、止、定根、定力、正定、定覚支、道支、道に属するもの、これが“正定”と呼ばれる。残りの法は正定と相応する。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニヤ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答分別(パンハー・プッチャカ)。

504. Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

504. 聖なる八支の道とは、すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

505. Aṭṭhannaṃ maggaṅgānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

505. 八つの道支のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。[中略]いくつが有漏であり、いくつが無漏であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

506. Siyā kusalā, siyā abyākatā. Sammāsaṅkappo sukhāya vedanāya sampayutto; satta maggaṅgā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā. Anupādinnaanupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Sammāsaṅkappo avitakkavicāramatto; satta maggaṅgā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Sammāsaṅkappo pītisahagato, sukhasahagato, na upekkhāsahagato; satta maggaṅgā siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Siyā sekkhā, siyā asekkhā. Appamāṇā. Appamāṇārammaṇā. Paṇītā. Siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Na maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino; siyā na vattabbā maggahetukātipi, maggādhipatinotipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā [Pg.251] paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Bahiddhārammaṇā. Anidassanaappaṭighā.

506. あるものは善であり、あるものは無記である。正思惟は楽受と相応する。七つの道支はあるものは楽受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。あるものは異熟であり、あるものは異熟法法である。不執受・非執受境である。不汚・非汚境である。正思惟は無尋唯伺である。七つの道支はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。正思惟は喜倶、楽倶であり、捨倶ではない。七つの道支はあるものは喜倶であり、あるものは楽倶であり、あるものは捨倶である。見によって断じられるべきものでもなく、修によって断じられるべきものでもない。見によって断じられるべき因を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。あるものは離繋へ向かうものであり、あるものは非積集非離繋へ向かうものである。あるものは有学であり、あるものは無学である。無量である。無量を所縁とする。勝妙である。あるものは正性決定であり、あるものは不定である。道を所縁とするものではない。あるものは道因であり、あるものは道増上である。あるものは道因とも道増上とも言えない。あるものは既生であり、あるものは未生であり、あるものは当生である。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。過去を所縁とするとも、未来を所縁とするとも、現在を所縁とするとも言えない。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。外を所縁とする。無見無対告である。

2. Dukaṃ

2. 二法(ドゥカ)。

507. Sammādiṭṭhi hetu, satta maggaṅgā na hetū. Sahetukā. Hetusampayuttā. Sammādiṭṭhi hetu ceva sahetukā ca, satta maggaṅgā na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Sammādiṭṭhi hetu ceva hetusampayuttā ca, satta maggaṅgā na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Satta maggaṅgā na hetū sahetukā, sammādiṭṭhi na vattabbā na hetu sahetukātipi, na hetu ahetukātipi.

507. 正見は因であり、七つの道支は因ではない。有因である。因相応である。正見は因であり、かつ有因である。七つの道支は“因であり、かつ有因である”とは言えず、有因であるが因ではない。正見は因であり、かつ因相応である。七つの道支は“因であり、かつ因相応である”とは言えず、因相応であるが因ではない。七つの道支は因ではなく有因である。正見は“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言えない。

Sappaccayā. Saṅkhatā. Anidassanā. Appaṭighā. Arūpā. Lokuttarā. Kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

有縁であり、有為であり、無見であり、無対告であり、無色(名法)であり、出世間である。あるものによって知られるべきであり、あるものによって知られるべきではない。

No āsavā. Anāsavā. Āsavavippayuttā. Na vattabbā āsavā ceva sāsavā cātipi, sāsavā ceva no ca āsavātipi. Na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā. Anāsavā.

漏(アサヴァ)ではない。無漏である。漏不相応である。“漏であり、かつ有漏である”とも言えず、“有漏であるが漏ではない”とも言えない。“漏であり、かつ漏相応である”とも言えず、“漏相応であるが漏ではない”とも言えない。漏不相応であり、無漏である。

No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. No cittā. Cetasikā. Cittasampayuttā. Cittasaṃsaṭṭhā. Cittasamuṭṭhānā. Cittasahabhuno. Cittānuparivattino. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino. Bāhirā. No upādā. Anupādinnā.

これらは結(結縛)ではない。…(中略)…繋(繋縛)ではない。…(中略)…暴流ではない。…(中略)…軛(軛縛)ではない。…(中略)…蓋(五蓋)ではない。…(中略)…取着ではない。…(中略)…対象(所縁)を持つものである。心ではない。心所である。心と相応するものである。心と混在するものである。心より生起するものである。心と共に生じるものである。心に随転するものである。心と混在し心より生起するものである。心と混在し心より生起し心と共に生じるものである。心と混在し心より生起し心に随転するものである。外的(外処)なものである。所造(所造色)ではない。執受(業による把握)されたものではない。

No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā. Na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā. Sammāsaṅkappo avitakko, satta maggaṅgā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Sammāsaṅkappo savicāro, satta maggaṅgā siyā savicārā, siyā avicārā. Sammāsaṅkappo sappītiko[Pg.252], satta maggaṅgā siyā sappītikā, siyā appītikā. Sammāsaṅkappo pītisahagato, satta maggaṅgā siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Sammāsaṅkappo sukhasahagato, satta maggaṅgā siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Sammāsaṅkappo na upekkhāsahagato, satta maggaṅgā siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā. Apariyāpannā. Siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Siyā niyatā, siyā aniyatā. Anuttarā. Araṇāti.

取(取着)ではない。…(中略)…煩悩ではない。…(中略)…見(見道)によって捨てられるべきものではない。修(修道)によって捨てられるべきものではない。見によって捨てられるべき因を持つものではない。修によって捨てられるべき因を持つものではない。正思惟は無尋である。七つの道支はある場合には有尋であり、ある場合には無尋である。正思惟は有伺である。七つの道支はある場合には有伺であり、ある場合には無伺である。正思惟は有喜である。七つの道支はある場合には有喜であり、ある場合には無喜である。正思惟は喜倶である。七つの道支はある場合には喜倶であり、ある場合には喜倶ではない。正思惟は楽倶である。七つの道支はある場合には楽倶であり、ある場合には楽倶ではない。正思惟は捨倶ではない。七つの道支はある場合には捨倶であり、ある場合には捨倶ではない。欲界のものではない。色界のものではない。無色界のものではない。出世間(不繋)である。ある場合には出離に導くものであり、ある場合には出離に導くものではない。ある場合には決定したものであり、ある場合には決定していないものである。無上のものである。無諍(煩悩なきもの)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答門(パンハー・プッチャカ)。

Maggaṅgavibhaṅgo niṭṭhito.

道支分別は終了した。

12. Jhānavibhaṅgo

12. 第十二 禅定分別

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経説分別

508. Idha [Pg.253] bhikkhu pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati, ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu indriyesu guttadvāro bhojane mattaññū pubbarattāpararattaṃ jāgariyānuyogamanuyutto sātaccaṃ nepakkaṃ bodhipakkhikānaṃ dhammānaṃ bhāvanānuyogamanuyutto. So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. So vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ appasaddaṃ appanigghosaṃ vijanavātaṃ manussarāhasseyyakaṃ paṭisallānasāruppaṃ. So araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti. Byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti. Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti. Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti. So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; vitakkavicārānaṃ [Pg.254] vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘‘ananto ākāso’’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati; sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati; sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘natthi kiñcī’’ti ākiñcāyatanaṃ upasampajja viharati; sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati.

508. ここに比丘が、別解脱律儀によって守護され、行儀と遊歩を具足し、微細な罪過にも恐怖を見、学処を正しく受けて学習し、諸根の門を護り、食事において適量を知り、夜の初めと終わりに目覚め(不眠)に専念し、常に賢明であり、三十七道品(菩提分法)の修習に専念して住む。彼は、進む時も退く時も正知をもって行い、見る時も顧みる時も正知をもって行い、屈する時も伸ばす時も正知をもって行い、僧伽梨(大衣)・鉢・衣を保持する時も正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時も正知をもって行い、大小便の用を足す時も正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚めている時、語る時、沈黙する時も正知をもって行う。彼は、離れた静かな臥庵(住居)を好む。すなわち、森、樹下、山、峡谷、山窟、墓地、林野、露地、藁積など、物音少なく、騒音なく、人里離れ、人目を避け、独居(宴坐)に適した静かな場所である。彼は、森に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行き、結跏趺坐し、身を直く立て、眼前に正念を確立して座る。彼は、世間における貪欲を捨て、貪欲を離れた心をもって住み、貪欲から心を清める。瞋恚を捨て、瞋恚なき心をもって住み、一切の生きとし生けるものの利益を憐れみ、瞋恚から心を清める。惛沈睡眠を捨て、惛沈睡眠を離れて住み、光明の想(光明想)をもち、正念正知にして、惛沈睡眠から心を清める。掉挙悪作を捨て、掉挙することなく住み、内面的に静まり返った心をもって、掉挙悪作から心を清める。疑(疑念)を捨て、疑を乗り越えて住み、善法について惑うことなく、疑から心を清める。彼は、これら五つの蓋(五蓋)、すなわち心の汚れであり智慧を弱めるものを捨てて、諸々の欲から離れ、諸々の不善法から離れ、有尋・有伺にして、遠離より生じた喜と楽のある初禅を具足して住む。尋と伺が静止したことにより、内面の清浄と心の専一(一境性)があり、無尋・無伺にして、三摩地より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住む。喜が離れたことにより、捨(平静)をもって住み、正念正知にして、身をもって楽を感受する。それを聖者たちが“捨をもち、正念あり、楽に住む”と説くところの第三禅を具足して住む。楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂い(喜憂)が消滅していることにより、不苦不楽にして、捨による念の清浄(捨念清浄)がある第四禅を具足して住む。一切の色の想(色想)を超越し、有対の想(有対想)が消滅し、種々の想(種々想)を意に介さないことにより、“空間は無限である”として空無辺処を具足して住む。一切の空無辺処を超越し、“意識は無限である”として識無辺処を具足して住む。一切の識無辺処を超越し、“何も存在しない”として無所有処を具足して住む。一切の無所有処を超越し、非想非非想処を具足して住む。

Mātikā

標目(マティカー)は終了した。

509. ‘‘Idhā’’ti imissā diṭṭhiyā, imissā khantiyā, imissā ruciyā, imasmiṃ ādāye, imasmiṃ dhamme, imasmiṃ vinaye, imasmiṃ dhammavinaye, imasmiṃ pāvacane, imasmiṃ brahmacariye, imasmiṃ satthusāsane. Tena vuccati ‘‘idhā’’ti.

509. “ここに(idhā)”とは、この見解において、この忍(受容)において、この嗜好において、この受容において、この法において、この律において、この法と律において、この聖典において、この梵行において、この師の教え(教説)において、ということである。それゆえ“ここに”と言われる。

510. ‘‘Bhikkhū’’ti samaññāya bhikkhu, paṭiññāya bhikkhu, bhikkhatīti bhikkhu, bhikkhakoti bhikkhu, bhikkhācariyaṃ ajjhupagatoti bhikkhu, bhinnapaṭadharoti bhikkhu, bhindati pāpake akusale dhammeti bhikkhu, bhinnattā pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ bhikkhu, odhiso kilesānaṃ pahānā bhikkhu, anodhiso kilesānaṃ pahānā bhikkhu, sekkho bhikkhu, asekkho bhikkhu, nevasekkhanāsekkho bhikkhu, aggo bhikkhu, bhadro bhikkhu, maṇḍo bhikkhu, sāro bhikkhu, samaggena saṅghena ñatticatutthena kammena akuppena ṭhānārahena upasampanno bhikkhu.

510. “比丘”とは、名称による比丘、自称による比丘、乞食(こつじき)するゆえに比丘、乞食者であるゆえに比丘、乞食の行(ぎょう)に赴くゆえに比丘、破れた衣を纏うゆえに比丘、悪しき不善の法を打ち破るゆえに比丘、悪しき不善の法を打ち破ったことによって比丘、限定的に煩悩を捨断したことによる比丘、無限定に煩悩を捨断したことによる比丘、有学(うがく)の比丘、無学(むがく)の比丘、非有学非無学の比丘、勝れた比丘、賢善なる比丘、純粋なる比丘、実髄なる比丘、和合した僧伽により、白四羯磨(びゃくしこんま)という、不変で正当な儀式によって受具した比丘のことである。

511. ‘‘Pātimokkha’’nti sīlaṃ patiṭṭhā ādi caraṇaṃ saṃyamo saṃvaro mokkhaṃ pāmokkhaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Saṃvaroti. Kāyiko [Pg.255] avītikkamo, vācasiko avītikkamo, kāyikavācasiko avītikkamo. Saṃvutoti. Iminā pātimokkhasaṃvarena upeto hoti samupeto upāgato samupāgato upapanno sampanno samannāgato. Tena vuccati ‘‘pātimokkhasaṃvarasaṃvuto’’ti.

511. “波羅提木叉(ぱらだいもくしゃ)”とは、戒であり、基礎であり、始まりであり、行(ぎょう)であり、制止であり、守護であり、善法の成就のための解脱であり、最勝のものである。“守護(サンヴァラ)”とは、身体的な不越(ふえつ)、言語的な不越、身口(しんく)における不越のことである。“守護された(サンヴタ)”とは、この波羅提木叉の守護を具え、正しく具え、到達し、正しく到達し、成就し、円満し、具足していることである。それゆえに“波羅提木叉の守護によって守護された者”と言われる。

512. ‘‘Viharatī’’ti iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

512. “住む(ヴィハラティ)”とは、威儀を保ち、進み、守り、持続させ、養い、行じ、住することである。それゆえに“住む”と言われる。

513. ‘‘Ācāragocarasampanno’’ti atthi ācāro, atthi anācāro.

513. “行儀と遊行(ゆぎょう)の処(しょ)を具足した”とは、正しい行儀(アーチャーラ)があり、正しくない行儀(アナチャーラ)がある。

Tattha katamo anācāro? Kāyiko vītikkamo, vācasiko vītikkamo, kāyikavācasiko vītikkamo – ayaṃ vuccati ‘‘anācāro’’. Sabbampi dussīlyaṃ anācāro. Idhekacco veḷudānena vā pattadānena vā pupphadānena vā phaladānena vā sinānadānena vā dantakaṭṭhadānena vā cāṭukamyatāya vā muggasūpyatāya vā pāribhaṭayatāya vā jaṅghapesanikena vā aññataraññatarena vā buddhapaṭikuṭṭhena micchāājīvena jīvikaṃ kappeti – ayaṃ vuccati ‘‘anācāro’’.

そのうち、何が正しくない行儀(アナチャーラ)か。身体的な逸脱、言語的な逸脱、身口における逸脱、これが“正しくない行儀”と言われる。すべての破戒もまた正しくない行儀である。ここで、ある比丘が、竹を贈ること、葉を贈ること、花を贈ること、果実を贈ること、入浴剤を贈ること、歯木(しもく)を贈ること、あるいは追従(ついしょう)、あるいは“緑豆のスープ”のようなお世辞、あるいは(村の子供の)使い走り、あるいは脚(あし)による使い走り、あるいはその他、仏陀によって忌み嫌われた種々の邪命(じゃみょう)によって生計を立てること、これが“正しくない行儀”と言われる。

Tattha katamo ācāro? Kāyiko avītikkamo, vācasiko avītikkamo, kāyikavācasiko avītikkamo – ayaṃ vuccati ‘‘ācāro’’. Sabbopi sīlasaṃvaro ācāro. Idhekacco na veḷudānena na pattadānena na pupphadānena na phaladānena na sinānadānena na dantakaṭṭhadānena na cāṭukamyatāya na muggasūpyatāya na pāribhaṭayatāya na jaṅghapesanikena na aññataraññatarena buddhapaṭikuṭṭhena micchāājīvena jīvikaṃ kappeti – ayaṃ vuccati ‘‘ācāro’’.

そのうち、何が正しい行儀(アーチャーラ)か。身体的な不越、言語的な不越、身口における不越、これが“正しい行儀”と言われる。すべての戒の守護もまた正しい行儀である。ここで、ある比丘が、竹を贈ることなく、葉を贈ることなく、花を贈ることなく、果実を贈ることなく、入浴剤を贈ることなく、歯木を贈ることなく、追従することなく、“緑豆のスープ”のようなお世辞を言うことなく、使い走りをすることなく、脚による使い走りをすることなく、その他、仏陀によって忌み嫌われた種々の邪命によって生計を立てないこと、これが“正しい行儀”と言われる。

514. ‘‘Gocaro’’ti atthi gocaro, atthi agocaro.

514. “遊行の処(ゴーチャラ)”とは、正しい遊行の処があり、正しくない遊行の処(アゴーチャラ)がある。

Tattha katamo agocaro? Idhekacco vesiyāgocaro vā hoti vidhavāgocaro vā thullakumārigocaro vā paṇḍakagocaro vā bhikkhunigocaro vā pānāgāragocaro vā, saṃsaṭṭho viharati rājūhi rājamahāmattehi titthiyehi titthiyasāvakehi ananulomikena saṃsaggena[Pg.256]; yāni vā pana tāni kulāni assaddhāni appasannāni anopānabhūtāni akkosakaparibhāsakāni anatthakāmāni ahitakāmāni aphāsukakāmāni ayogakkhemakāmāni bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ, tathārūpāni kulāni sevati bhajati payirupāsati – ayaṃ vuccati ‘‘agocaro’’.

そのうち、何が正しくない遊行の処(アゴーチャラ)か。ここで、ある比丘が、遊女の家を遊行の処としたり、未亡人の家、年増の未婚女性の家、両性愛者(パンダカ)の家、比丘尼の住処、あるいは酒場を遊行の処としたり、あるいは王、大臣、外道、外道の弟子たちと不適切な交際をして住むこと。あるいは、比丘、比丘尼、優婆塞(うばそく)、優婆夷(うばい)に対して、不信心で、不信順で、井戸のよう(に供養する心)ではなく、罵り辱め、不利益を望み、不幸を望み、不快を望み、安穏を望まないような家々、そのような家々に親しみ、近づき、事(つか)えること、これが“正しくない遊行の処”と言われる。

Tattha katamo gocaro? Idhekacco na vesiyāgocaro hoti na vidhavāgocaro na thullakumārigocaro na paṇḍakagocaro na bhikkhunigocaro na pānāgāragocaro, asaṃsaṭṭho viharati rājūhi rājamahāmattehi titthiyehi titthiyasāvakehi ananulomikena saṃsaggena; yāni vā pana tāni kulāni saddhāni pasannāni opānabhūtāni kāsāvapajjotāni isivātapaṭivātāni atthakāmāni hitakāmāni phāsukakāmāni yogakkhemakāmāni bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ, tathārūpāni kulāni sevati bhajati payirupāsati – ayaṃ vuccati ‘‘gocaro’’. Iti iminā ca ācārena iminā ca gocarena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘ācāragocarasampanno’’ti.

そのうち、何が正しい遊行の処(ゴーチャラ)か。ここで、ある比丘が、遊女の家を遊行の処とせず、未亡人の家、年増の未婚女性の家、両性愛者の家、比丘尼の住処、酒場を遊行の処とせず、王、大臣、外道、外道の弟子たちと不適切な交際をせずに住むこと。あるいは、比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷に対して、信心深く、信順し、井戸のよう(に供養する心)であり、袈裟の輝きに満ち、聖者の風が吹き、利益を望み、幸福を望み、安楽を望み、安穏を望むような家々、そのような家々に親しみ、近づき、事えること、これが“正しい遊行の処”と言われる。このように、この正しい行儀と、この正しい遊行の処を具え……(中略)……具足している。それゆえに“行儀と遊行の処を具足した者”と言われる。

515. ‘‘Aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī’’ti tattha katame aṇumattā vajjā? Yāni tāni vajjāni appamattakāni oramattakāni lahusāni lahusammatāni saṃyamakaraṇīyāni saṃvarakaraṇīyāni cittuppādakaraṇīyāni manasikārapaṭibaddhāni – ime vuccanti ‘‘aṇumattā vajjā’’. Iti imesu aṇumattesu vajjesu vajjadassāvī ca hoti bhayadassāvī ca ādīnavadassāvī ca nissaraṇadassāvī ca. Tena vuccati ‘‘aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī’’ti.

515. “微細な罪過(ざいか)にも恐れを見る者”とは、そのうち、何が微細な罪過か。僅かな罪過、些細な罪過、軽いもの、軽いと見なされるもの、制止すべきもの、守護すべきもの、心の生起に関わるもの、作意(さくい)に結びついたもの、これらが“微細な罪過”と言われる。このように、これらの微細な罪過において、罪過を見る者であり、恐れを見る者であり、過失を見る者であり、離脱を見る者である。それゆえに“微細な罪過にも恐れを見る者”と言われる。

516. ‘‘Samādāya sikkhati sikkhāpadesū’’ti tattha katamā sikkhā? Catasso sikkhā – bhikkhūnaṃ bhikkhusikkhā, bhikkhunīnaṃ bhikkhunisikkhā, upāsakānaṃ upāsakasikkhā, upāsikānaṃ upāsikasikkhā. Imā vuccanti ‘‘sikkhāyo’’. Iti imāsu sikkhāsu sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ asesaṃ nissesaṃ samādāya vattati. Tena vuccati ‘‘samādāya sikkhati sikkhāpadesū’’ti.

516. “学処(がくしょ)を受持して学ぶ”とは、そのうち、何が学び(学)か。四つの学びがある。比丘のための比丘の学び、比丘尼のための比丘尼の学び、優婆塞のための優婆塞の学び、優婆夷のための優婆夷の学びである。これらが“学び(学)”と言われる。このように、これらの学びにおいて、全面的に、あらゆる点において、余すところなく、残らず受持して行ずる。それゆえに“学処を受持して学ぶ”と言われる。

517. ‘‘Indriyesu guttadvāro’’ti atthi indriyesu guttadvāratā, atthi aguttadvāratā.

517. “諸の感官(インドリヤ)において門を守る者”とは、諸の感官において門を守ること(護門)があり、門を守らないことがある。

Tattha [Pg.257] katamā indriyesu aguttadvāratā? Idhekacco cakkhunā rūpaṃ disvā nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye na saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati manindriyaṃ, manindriye na saṃvaraṃ āpajjati. Yā imesaṃ channaṃ indriyānaṃ agutti agopanā anārakkho asaṃvaro – ayaṃ vuccati ‘‘indriyesu aguttadvāratā’’.

そこにおいて、根(インドリヤ)における不守護の門とは何か。ここに、ある比丘は、眼で色(形あるもの)を見て、相(全体的な特徴)を掴み、細相(細部)を掴む。もし眼根を不守護のまま住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろう。その守護のために修行せず、眼根を護らず、眼根において守護に至らない。耳で声を聞いて……鼻で香を嗅いで……舌で味を味わって……体で触れて……意(こころ)で法(対象)を認識して、相を掴み、細相を掴む。もし意根を不守護のまま住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろう。その守護のために修行せず、意根を護らず、意根において守護に至らない。これら六つの根における不守護、不保護、不防護、不抑制、これが“根における不守護の門”と言われる。

Tattha katamā indriyesu guttadvāratā? Idhekacco cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Ñatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. Yā imesaṃ channaṃ indriyānaṃ gutti gopanā ārakkho saṃvaro – ayaṃ vuccati ‘‘indriyesu guttadvāratā’’. Imāya indriyesu guttadvāratāya upeto hoti samupeto…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘indriyesu guttadvāro’’ti.

そこにおいて、根における守護の門とは何か。ここに、ある比丘は、眼で色を見て、相を掴まず、細相を掴まない。もし眼根を不守護のまま住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろうが、その守護のために修行し、眼根を護り、眼根において守護に至る。耳で声を聞いて……鼻で香を嗅いで……舌で味を味わって……体で触れて……意で法を認識して、相を掴まず、細相を掴まない。もし意根を不守護のまま住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろうが、その守護のために修行し、意根を護り、意根において守護に至る。これら六つの根における守護、保護、防護、抑制、これが“根における守護の門”と言われる。この根における守護の門を具え、十分に具え……成就している。それゆえに“根における守護の門を有する者”と言われる。

518. ‘‘Bhojane mattaññū’’ti atthi bhojane mattaññutā, atthi bhojane amattaññutā.

518. “食事における節度を知る者”について、食事における節度を知ること(知足)があり、食事における不節度(無知足)がある。

Tattha katamā bhojane amattaññutā? Idhekacco appaṭisaṅkhā ayoniso āhāraṃ āhāreti davāya madāya maṇḍanāya vibhūsanāya. Yā tattha asantuṭṭhitā amattaññutā appaṭisaṅkhā bhojane – ayaṃ vuccati ‘‘bhojane amattaññutā’’ti.

そこにおいて、食事における不節度とは何か。ここに、ある比丘は、智慧をもって省みることなく、如実でない仕方で、遊戯のため、慢心のため、身体を飾るため、美しく見せるために食事を摂る。そこにおける不満足、不節度、食事における無反省、これが“食事における不節度”と言われる。

Tattha [Pg.258] katamā bhojane mattaññutā? Idhekacco paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti – ‘‘neva davāya na madāya na maṇḍanāya na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya vihiṃsūparatiyā brahmacariyānuggahāya, iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi navañca vedanaṃ na uppādessāmi yātrā ca me bhavissati anavajjatā ca phāsu vihāro cā’’ti. Yā tattha santuṭṭhitā mattaññutā paṭisaṅkhā bhojane – ayaṃ vuccati ‘‘bhojane mattaññutā’’. Imāya bhojane mattaññutāya upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘bhojane mattaññū’’ti.

そこにおいて、食事における節度とは何か。ここに、ある比丘は、智慧をもって省み、如実な仕方で食事を摂る。“遊戯のためではなく、慢心のためではなく、身体を飾るためではなく、美しく見せるためでもない。ただこの身体を維持し、存続させ、飢えの苦しみを鎮め、清浄行(ブラフマチャリヤ)を助けるためである。このようにして、古い苦痛(空腹)を退け、新しい苦痛(食べ過ぎ)を生じさせない。私にとって、存続と無過失と安楽な住まいがあるだろう”と。そこにおける満足、節度、食事における反省、これが“食事における節度”と言われる。この食事における節度を具え……成就している。それゆえに“食事における節度を知る者”と言われる。

519. Kathañca bhikkhu pubbarattāpararattaṃ jāgariyānuyogamanuyutto hoti? Idha bhikkhu divasaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti, rattiyā paṭhamayāmaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti, rattiyā majjhimayāmaṃ dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappeti pāde pādaṃ accādhāya sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasikaritvā, rattiyā pacchimayāmaṃ paccuṭṭhāya caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. Evaṃ bhikkhu pubbarattāpararattaṃ jāgariyānuyogamanuyutto.

519. どのようにして比丘は、夜の初めと終わりに目覚め(不眠不休)の修行に専念するのか。ここに、比丘は、昼の間、経行(歩行瞑想)と坐禅によって、心を妨げとなる諸法(蓋)から浄める。夜の初夜(第一更)の間、経行と坐禅によって、心を妨げとなる諸法から浄める。夜の中夜(第二更)の間、右脇を下にして、足に足を重ね、正念・正知を保ち、起きる時間を心に留めて、獅子の横臥(寝姿)をとる。夜の後夜(第三更)に再び起きて、経行と坐禅によって、心を妨げとなる諸法から浄める。このようにして比丘は、夜の初めと終わりに目覚めの修行に専念するのである。

520. ‘‘Sātacca’’nti. Yo cetasiko vīriyārambho…pe… sammāvāyāmo.

520. “不断の努力(サータッチャ)”とは、心における精進の開始……(中略)……正精進のことである。

521. ‘‘Nepakka’’nti. Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi.

521. “賢明さ(ネーパッカ)”とは、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見のことである。

522. ‘‘Bodhipakkhikānaṃ dhammānaṃ bhāvanānuyogamanuyutto’’ti. Tattha katame bodhipakkhikā dhammā? Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo. Ime vuccanti ‘‘bodhipakkhikā dhammā’’. Iti te bodhipakkhike dhamme āsevati bhāveti bahulīkaroti. Tena vuccati ‘‘bodhipakkhikānaṃ dhammānaṃ bhāvanānuyogamanuyutto’’ti.

522. “覚分(菩提分)の諸法の修習に専念する者”について。そこにおいて、覚分の諸法とは何か。七覚支、すなわち、念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。これらが“覚分の諸法”と言われる。このように、それら覚分の諸法を親しみ、修習し、多作する。それゆえに“覚分の諸法の修習に専念する者”と言われる。

523. Kathañca [Pg.259] bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti; gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti? Idha bhikkhu sato sampajāno abhikkamati, sato sampajāno paṭikkamati, sato sampajāno āloketi, sato sampajāno viloketi, sato sampajāno samiñjeti, sato sampajāno pasāreti, sato sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sato sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sato sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sato sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sato sampajānakārī hotīti.

523. どのようにして比丘は、進む時も退く時も正知をもって行い、前を見る時も脇を見る時も正知をもって行い、屈伸する時も正知をもって行い、僧伽梨(大衣)・鉢・衣を保持する時も正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時も正知をもって行い、大小便の際にも正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚めている時、話す時、沈黙する時にも正知をもって行うのでしょうか。ここに比丘は、念(サティ)を保ち正知(サンパジャンニャ)をもって進み、念を保ち正知をもって退き、念を保ち正知をもって前を見、念を保ち正知をもって脇を見、念を保ち正知をもって屈し、念を保ち正知をもって伸ばし、念を保ち正知をもって行い、僧伽梨・鉢・衣を保持する時に念を保ち正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時に念を保ち正知をもって行い、大小便の際に念を保ち正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚めている時、話す時、沈黙する時に念を保ち正知をもって行うのです。

524. Tattha katamā sati? Yā sati anussati paṭissati sati saraṇatā dhāraṇatā apilāpanatā asammusanatā sati satindriyaṃ satibalaṃ sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’.

524. そこにおける“念(サティ)”とは何でしょうか。念、随念、憶念、念、憶持の状態、不浮動の状態、不忘失の状態、念、念根、念力、正念――これを“念”といいます。

525. ‘‘Sampajāno’’ti tattha katamaṃ sampajaññaṃ? Yā paññā pajānanā vicayo pavicayo dhammavicayo sallakkhaṇā upalakkhaṇā paccupalakkhaṇā paṇḍiccaṃ kosallaṃ nepuññaṃ vebhabyā cintā upaparikkhā bhūrīmedhā pariṇāyikā vipassanā sampajaññaṃ patodo paññā paññindriyaṃ paññābalaṃ paññāsatthaṃ paññāpāsādo paññāāloko paññāobhāso paññāpajjoto paññāratanaṃ amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘sampajaññaṃ’’. Iti imāya ca satiyā iminā ca sampajaññena upeto hoti…pe… samannāgato. Evaṃ bhikkhu sato sampajāno abhikkamati, sato sampajāno paṭikkamati, sato sampajāno āloketi, sato sampajāno viloketi, sato sampajāno samiñjeti, sato sampajāno pasāreti, sato sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sato sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sato sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sato sampajānakārī [Pg.260] hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.

525. “正知(サンパジャーノー)”について、そこにおける“正知(サンパジャンニャ)”とは何でしょうか。智慧、了知、択法、遍択、法択、正認、近認、等近認、賢明、巧便、微細、分別、思惟、観察、広慧、叡智、導引、毘鉢舎那(観)、正知、刺、慧、慧根、慧力、慧剣、慧殿、慧光、慧明、慧灯、慧宝、無痴、択法、正見――これを“正知”といいます。このように、この念とこの正知を具足し……乃至……成就しています。このように比丘は、念を保ち正知をもって進み、念を保ち正知をもって退き、念を保ち正知をもって前を見、念を保ち正知をもって脇を見、念を保ち正知をもって屈し、念を保ち正知をもって伸ばし、正知をもって行い、僧伽梨・鉢・衣を保持する時に念を保ち正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時に念を保ち正知をもって行い、大小便の際に念を保ち正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚めている時、話す時、沈黙する時に正知をもって行うのです。

526. ‘‘Vivitta’’nti santike cepi senāsanaṃ hoti, tañca anākiṇṇaṃ gahaṭṭhehi pabbajitehi. Tena taṃ vivittaṃ. Dūre cepi senāsanaṃ hoti, tañca anākiṇṇaṃ gahaṭṭhehi pabbajitehi. Tena taṃ vivittaṃ.

526. “離れた(ヴィヴィッタ)”とは、もし坐臥処(住居)が近くにあっても、それが在家の者や出家の者たちで混雑していないことです。それゆえに、それは“離れた”といわれます。もし坐臥処が遠くにあっても、それが在家の者や出家の者たちで混雑していないことです。それゆえに、それは“離れた”といわれます。

527. ‘‘Senāsana’’nti mañcopi senāsanaṃ, pīṭhampi senāsanaṃ, bhisipi senāsanaṃ, bibbohanampi senāsanaṃ, vihāropi senāsanaṃ, aḍḍhayogopi senāsanaṃ, pāsādopi senāsanaṃ, aṭṭopi senāsanaṃ, māḷopi senāsanaṃ, leṇampi senāsanaṃ, guhāpi senāsanaṃ, rukkhamūlampi senāsanaṃ, veḷugumbopi senāsanaṃ. Yattha vā pana bhikkhū paṭikkamanti sabbametaṃ senāsanaṃ.

527. “坐臥処(セーナーサナ)”とは、寝台も坐臥処であり、椅子も坐臥処であり、敷物も坐臥処であり、枕も坐臥処であり、精舎も坐臥処であり、半屋根の家も坐臥処であり、楼閣も坐臥処であり、塔屋も坐臥処であり、円堂も坐臥処であり、洞窟も坐臥処であり、岩窟も坐臥処であり、樹下も坐臥処であり、竹林も坐臥処です。あるいは、比丘たちが集う場所は、そのすべてが坐臥処です。

528. ‘‘Vivittaṃ senāsanaṃ bhajatī’’ti imaṃ vivittaṃ senāsanaṃ bhajati sambhajati sevati nisevati saṃsevati. Tena vuccati ‘‘vivittaṃ senāsanaṃ bhajatī’’ti.

528. “離れた坐臥処に親しむ”とは、この離れた坐臥処に親しみ、よく親しみ、依止し、常に依止し、よく依止することです。それゆえに“離れた坐臥処に親しむ”といわれます。

529. ‘‘Arañña’’nti nikkhamitvā bahi indakhīlā sabbametaṃ araññaṃ.

529. “阿蘭若(アランニャ、森)”とは、村の境界(門の敷居)を出て外にあるもの、そのすべてが阿蘭若です。

530. ‘‘Rukkhamūla’’nti rukkhamūlaṃyeva rukkhamūlaṃ. Pabbatoyeva pabbato. Kandarāyeva kandarā. Giriguhāyeva giriguhā. Susānaṃyeva susānaṃ. Abbhokāsoyeva abbhokāso. Palālapuñjoyeva palālapuñjo.

530. “樹下”とは、樹の根元そのものが樹下です。“山”とは山そのもの、“険路(谷)”とは険路そのもの、“岩窟”とは岩窟そのもの、“墓地”とは墓地そのもの、“露地”とは露地そのもの、“藁束”とは藁束そのものです。

531. ‘‘Vanapattha’’nti dūrānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti vanasaṇḍānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti bhīsanakānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti salomahaṃsānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti pariyantānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti na manussūpacārānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ. ‘‘Vanapattha’’nti durabhisambhavānametaṃ senāsanānaṃ adhivacanaṃ.

531. “林野(ヴァナパッタ)”とは、遠く離れた坐臥処の名称です。“林野”とは、森の茂みにある坐臥処の名称です。“林野”とは、恐ろしい坐臥処の名称です。“林野”とは、身の毛もよだつような坐臥処の名称です。“林野”とは、辺境にある坐臥処の名称です。“林野”とは、人の往来がない坐臥処の名称です。“林野”とは、到達しがたい坐臥処の名称です。

532. ‘‘Appasadda’’nti [Pg.261] santike cepi senāsanaṃ hoti, tañca anākiṇṇaṃ gahaṭṭhehi pabbajitehi. Tena taṃ appasaddaṃ. Dūre cepi senāsanaṃ hoti, tañca anākiṇṇaṃ gahaṭṭhehi pabbajitehi. Tena taṃ appasaddaṃ.

532. “物音の少ない(アッパサッダ)”とは、もし坐臥処が近くにあっても、それが在家の者や出家の者たちで混雑していないことです。それゆえに、それは“物音の少ない”といわれます。もし坐臥処が遠くにあっても、それが在家の者や出家の者たちで混雑していないことです。それゆえに、それは“物音の少ない”といわれます。

533. ‘‘Appanigghosa’’nti yadeva taṃ appasaddaṃ tadeva taṃ appanigghosaṃ. Yadeva taṃ appanigghosaṃ tadeva taṃ vijanavātaṃ. Yadeva taṃ vijanavātaṃ tadeva taṃ manussarāhasseyyakaṃ. Yadeva taṃ manussarāhasseyyakaṃ tadeva taṃ paṭisallānasāruppaṃ.

533. “喧騒のない(アッパニッゴーサ)”とは、物音が少ないその場所が、まさに喧騒のない場所です。喧騒のないその場所が、まさに人影のない場所です。人影のないその場所が、まさに人の隠れ家となるべき場所です。人の隠れ家となるべきその場所が、まさに独坐(静慮)にふさわしい場所です。

534. ‘‘Araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā’’ti araññagato vā hoti rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā.

534. “森に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行き”とは、森に行った、あるいは樹下に行った、あるいは空き家に行ったということです。

535. ‘‘Nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā’’ti nisinno hoti pallaṅkaṃ ābhujitvā.

535. “結跏趺坐して座り”とは、足を組んで座っていることです。

536. ‘‘Ujuṃ kāyaṃ paṇidhāyā’’ti ujuko hoti kāyo ṭhito paṇihito.

536. “身を直くして(身体をまっすぐに立てて)”とは、身体をまっすぐに立てて保持していることです。

537. ‘‘Parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā’’ti tattha katamā sati? Yā sati anussati paṭissati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’. Ayaṃ sati upaṭṭhitā hoti supaṭṭhitā nāsikagge vā mukhanimitte vā. Tena vuccati ‘‘parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā’’ti.

537. “目前に念(サティ)を確立して”において、そこでの念とは何か。いかなる念、随念、等念……(中略)……正念、これが“念”と呼ばれる。この念が、鼻の先、あるいは顔の前面に確立され、よく確立されている。それゆえに“目前に念を確立して”と言われる。

538. ‘‘Abhijjhaṃ loke pahāyā’’ti tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’.

538. “世における貪欲を捨てて”において、そこでの貪欲(アビッジャー)とは何か。いかなる貪り、強い貪り……(中略)……心の強い貪り、これが“貪欲”と呼ばれる。

Tattha katamo loko? Pañcupādānakkhandhā loko – ayaṃ vuccati ‘‘loko’’. Ayaṃ abhijjhā imamhi loke santā hoti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘abhijjhaṃ loke pahāyā’’ti.

そこでの世(ローカ)とは何か。五取蘊が世である。これが“世”と呼ばれる。この貪欲が、この世において静まり、止み、静止し、滅し、消滅し、去り、離れ、枯渇し、完全に枯渇し、終焉している。それゆえに“世における貪欲を捨てて”と言われる。

539. ‘‘Vigatābhijjhena cetasā’’ti tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ vigatābhijjhaṃ hoti. Tena vuccati ‘‘vigatābhijjhena cetasā’’ti.

539. “貪欲を離れた心によって”において、そこでの心とは何か。いかなる心、意、意向……(中略)……それに応じた意界、これが“心”と呼ばれる。この心が貪欲を離れている。それゆえに“貪欲を離れた心によって”と言われる。

540. ‘‘Viharatī’’ti [Pg.262] iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

540. “住む(ヴィハラティ)”とは、進み、活動し、守り、保ち、存続させ、歩み、住むことである。それゆえに“住む”と言われる。

541. ‘‘Abhijjhāya cittaṃ parisodhetī’’ti tattha katamā abhijjhā? Yo rāgo sārāgo…pe… cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘abhijjhā’’.

541. “貪欲から心を浄化する”において、そこでの貪欲とは何か。いかなる貪り、強い貪り……(中略)……心の強い貪り、これが“貪欲”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya abhijjhāya sodheti visodheti parisodheti moceti vimoceti parimoceti. Tena vuccati ‘‘abhijjhāya cittaṃ parisodhetī’’ti.

そこでの心とは何か。いかなる心、意、意向……(中略)……それに応じた意界、これが“心”と呼ばれる。この心を、この貪欲から清め、特別に清め、あまねく清め、解き放ち、特別に解き放ち、あまねく解き放つ。それゆえに“貪欲から心を浄化する”と言われる。

542. ‘‘Byāpādapadosaṃ pahāyā’’ti atthi byāpādo, atthi padoso.

542. “悪意と憤怒を捨てて”において、悪意(ビャーパーダ)があり、憤怒(パドーサ)がある。

Tattha katamo byāpādo? Yo cittassa āghāto paṭighāto paṭighaṃ paṭivirodho kopo pakopo sampakopo doso padoso sampadoso cittassa byāpatti manopadoso kodho kujjhanā kujjhitattaṃ doso dussanā dussitattaṃ byāpatti byāpajjanā byāpajjitattaṃ virodho paṭivirodho caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādo’’.

そこでの悪意とは何か。いかなる心の怨恨、反感、抵抗、対立、怒り、激昂、猛烈な怒り、嫌悪、憤怒、猛烈な憤怒、心の邪悪さ、意の憤怒、怒り、怒ること、怒っている状態、嫌悪、嫌悪すること、嫌悪している状態、邪悪さ、邪悪になること、邪悪であること、対立、反抗、粗暴さ、言葉の荒々しさ、心の不快、これが“悪意”と呼ばれる。

Tattha katamo padoso? Yo byāpādo so padoso, yo padoso so byāpādo. Iti ayañca byāpādo ayañca padoso santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘byāpādapadosaṃ pahāyā’’ti.

そこでの憤怒とは何か。いかなる悪意、それが憤怒であり、いかなる憤怒、それが悪意である。このように、この悪意とこの憤怒が静まり、止み、静止し、滅し、消滅し、去り、離れ、枯渇し、完全に枯渇し、終焉している。それゆえに“悪意と憤怒を捨てて”と言われる。

543. ‘‘Abyāpannacitto’’ti tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ abyāpannaṃ hoti. Tena vuccati ‘‘abyāpannacitto’’ti.

543. “悪意のない心で”において、そこでの心とは何か。いかなる心、意、意向……(中略)……それに応じた意界、これが“心”と呼ばれる。この心が悪意を離れている。それゆえに“悪意のない心で”と言われる。

544. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

544. “住む”とは……(中略)……それゆえに“住む”と言われる。

545. ‘‘Byāpādapadosā [Pg.263] cittaṃ parisodhetī’’ti. Atthi byāpādo atthi padoso.

545. “悪意と憤怒から心を浄化する”において、悪意があり、憤怒がある。

Tattha katamo byāpādo? Yo cittassa āghāto…pe… caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādo’’.

そこでの悪意とは何か。いかなる心の怨恨……(中略)……粗暴さ、言葉の荒々しさ、心の不快、これが“悪意”と呼ばれる。

Tattha katamo padoso? Yo byāpādo so padoso, yo padoso so byāpādo.

そこでの憤怒とは何か。いかなる悪意、それが憤怒であり、いかなる憤怒、それが悪意である。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imamhā byāpādapadosā sodheti visodheti parisodheti moceti vimoceti parimoceti. Tena vuccati ‘‘byāpādapadosā cittaṃ parisodhetī’’ti.

そこでの心とは何か。いかなる心、意、意向……(中略)……それに応じた意界、これが“心”と呼ばれる。この心を、この悪意と憤怒から清め、特別に清め、あまねく清め、解き放ち、特別に解き放ち、あまねく解き放つ。それゆえに“悪意と憤怒から心を浄化する”と言われる。

546. ‘‘Thinamiddhaṃ pahāyā’’ti atthi thinaṃ, atthi middhaṃ.

546. “惛沈と睡眠を捨てて”において、惛沈(ティーナ)があり、睡眠(ミッダ)がある。

Tattha katamaṃ thinaṃ? Yā cittassa akalyatā akammaññatā olīyanā sallīyanā līnaṃ līyanā līyitattaṃ thinaṃ thiyanā thiyitattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘thinaṃ’’.

そこでの惛沈(ティーナ)とは何か。いかなる心の不健康さ、不適格さ、沈滞、引きこもり、縮こまり、縮こまること、縮こまっている状態、惛沈、惛沈であること、惛沈の状態、これが“惛沈”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ middhaṃ? Yā kāyassa akalyatā akammaññatā onāho pariyonāho antosamorodho middhaṃ suppaṃ pacalāyikā suppaṃ suppanā suppitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘middhaṃ’’. Iti idañca thinaṃ idañca middhaṃ santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘thinamiddhaṃ pahāyā’’ti.

そこでの睡眠(ミッダ)とは何か。いかなる体の不健康さ、不適格さ、覆い、完全な覆い、内部の閉塞、睡眠、眠り、まどろみ、眠り、眠ること、眠っている状態、これが“睡眠”と呼ばれる。このように、この惛沈とこの睡眠が静まり、止み、静止し、滅し、消滅し、去り、離れ、枯渇し、完全に枯渇し、終焉している。それゆえに“惛沈と睡眠を捨てて”と言われる。

547. ‘‘Vigatathinamiddho’’ti. Tassa thinamiddhassa cattattā vantattā muttattā pahīnattā paṭinissaṭṭhattā pahīnapaṭinissaṭṭhattā. Tena vuccati ‘‘vigatathinamiddho’’ti.

547. “惛沈と睡眠を離れた”とは、その惛沈と睡眠を投げ捨て、吐き出し、解き放ち、捨て去り、放棄し、捨て去り放棄したことによる。それゆえに“惛沈と睡眠を離れた”と言われる。

548. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

548. “住む”とは……(中略)……それゆえに“住む”と言われる。

549. ‘‘Ālokasaññī’’ti. Tattha katamā saññā? Yā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘saññā’’. Ayaṃ saññā ālokā hoti [Pg.264] vivaṭā parisuddhā pariyodātā. Tena vuccati ‘‘ālokasaññī’’ti.

549. “光明を想う者”において、そこでの想(サンニャー)とは何か。いかなる想、認識、認識している状態、これが“想”と呼ばれる。この想が、明るく、開かれ、清浄で、輝いている。それゆえに“光明を想う者”と言われる。

550. ‘‘Sato sampajāno’’ti. Tattha katamā sati? Yā sati anussati …pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’.

550. “正念・正知の者”において、そこでの念(サティ)とは何か。いかなる念、随念……(中略)……正念、これが“念”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ sampajaññaṃ? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘sampajaññaṃ’’. Iti imāya ca satiyā iminā ca sampajaññena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘sato sampajāno’’ti.

そこでの正知(サンパジャンニャ)とは何か。いかなる智慧、知ること……(中略)……無痴、択法、正見、これが“正知”と呼ばれる。このように、この念と、この正知を具え……(中略)……具足している。それゆえに“正念・正知の者”と言われる。

551. ‘‘Thinamiddhā cittaṃ parisodhetī’’ti. Atthi thinaṃ, atthi middhaṃ.

551. “惛沈と睡眠から心を浄化する”において、惛沈があり、睡眠がある。

Tattha katamaṃ thinaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘thinaṃ’’.

そこでの惛沈とは何か……(中略)……これが“惛沈”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ middhaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘middhaṃ’’.

そのうち、惛沈(こんじん)とは何か。……これを‘惛沈’という。

Tattha katamaṃ cittaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imamhā thinamiddhā sodheti visodheti parisodheti moceti vimoceti parimoceti. Tena vuccati ‘‘thinamiddhā cittaṃ parisodhetī’’ti.

そのうち、心とは何か。……これを‘心’という。この心を、この惛沈睡眠(こんじんすいめん)から清め、特に清め、あまねく清め、解き放ち、特に解き放ち、あまねく解き放つ。それゆえ、‘惛沈睡眠から心を清める’と言われる。

552. ‘‘Uddhaccakukkuccaṃ pahāyā’’ti atthi uddhaccaṃ, atthi kukkuccaṃ.

552. ‘掉挙(じょうこ)と後悔を捨てて’とは、掉挙があり、後悔があるということである。

Tattha katamaṃ uddhaccaṃ? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhantattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘uddhaccaṃ’’.

そのうち、掉挙とは何か。心の浮ついた状態、静まらないこと、心の散乱、心の動揺、これを‘掉挙’という。

Tattha katamaṃ kukkuccaṃ? Akappiye kappiyasaññitā, kappiye akappiyasaññitā, avajje vajjasaññitā, vajje avajjasaññitā, yaṃ evarūpaṃ kukkuccaṃ kukkuccāyanā kukkuccāyitattaṃ cetaso vippaṭisāro manovilekhā – idaṃ vuccati ‘‘kukkuccaṃ’’. Iti idañca uddhaccaṃ idañca kukkuccaṃ santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘uddhaccakukkuccaṃ pahāyā’’ti.

そのうち、後悔(こうかい)とは何か。ふさわしくないことについてふさわしいという認識を持ち、ふさわしいことについてふさわしくないという認識を持ち、罪のないことについて罪があるという認識を持ち、罪のあることについて罪がないという認識を持つこと。このような後悔、後悔すること、後悔している状態、心の悔恨、心のわだかまり、これを‘後悔’という。このように、この掉挙とこの後悔が、静まり、止み、鎮まり、消滅し、完全に消滅し、消え去り、完全になくなり、枯れ、完全に枯れ、消滅に至る。それゆえ、‘掉挙と後悔を捨てて’と言われる。

553. ‘‘Anuddhato’’ti tassa uddhaccakukkuccassa cattattā vantattā muttattā pahīnattā paṭinissaṭṭhattā pahīnapaṭinissaṭṭhattā. Tena vuccati ‘‘anuddhato’’ti.

553. ‘掉挙のない者’とは、その掉挙と後悔を、捨てたがゆえに、吐き出したがゆえに、解き放たれたがゆえに、除去したがゆえに、放棄したがゆえに、除去し放棄したがゆえに(そう呼ばれる)。それゆえ、‘掉挙のない者’と言われる。

554. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

554. ‘住む(生活する)’とは、……それゆえ、‘住む’と言われる。

555. ‘‘Vūpasantacitto’’ti[Pg.265]. Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ ajjhattaṃ santaṃ hoti samitaṃ vūpasantaṃ. Tena vuccati ‘‘ajjhattaṃ vūpasantacitto’’ti.

555. ‘心が静まった者’とは。そのうち、心とは何か。心、意、意識……それに対応する意向知の界(意識界)、これを‘心’という。この心が、内面において静まり、止み、鎮まっている。それゆえ、‘内面において心が静まった者’と言われる。

556. ‘‘Uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodhetī’’ti atthi uddhaccaṃ, atthi kukkuccaṃ.

556. ‘掉挙と後悔から心を清める’とは、掉挙があり、後悔があるということである。

Tattha katamaṃ uddhaccaṃ? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhantattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘uddhaccaṃ’’.

そのうち、掉挙とは何か。心の浮ついた状態、静まらないこと、心の散乱、心の動揺、これを‘掉挙’という。

Tattha katamaṃ kukkuccaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘kukkuccaṃ’’.

そのうち、後悔とは何か。……これを‘後悔’という。

Tattha katamaṃ cittaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imamhā uddhaccakukkuccā sodheti visodheti parisodheti moceti vimoceti parimoceti. Tena vuccati ‘‘uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodhetī’’ti.

そのうち、心とは何か。……これを‘心’という。この心を、この掉挙と後悔から清め、特に清め、あまねく清め、解き放ち、特に解き放ち、あまねく解き放つ。それゆえ、‘掉挙と後悔から心を清める’と言われる。

557. ‘‘Vicikicchaṃ pahāyā’’ti, tattha katamā vicikicchā? Yā kaṅkhā kaṅkhāyanā kaṅkhāyitattaṃ vimati vicikicchā dveḷhakaṃ dvidhāpatho saṃsayo anekaṃsaggāho āsappanā parisappanā apariyogāhaṇā chambhitattaṃ cittassa manovilekho – ayaṃ vuccati ‘‘vicikicchā’’. Ayaṃ vicikicchā santā hoti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vicikicchaṃ pahāyā’’ti.

557. ‘疑(ぎ)を捨てて’とは、そのうち、疑とは何か。疑い、疑うこと、疑っている状態、迷い、疑、二股の心、二叉路、疑惑、不確定な把握、ためらい、動揺、深く入り込めないこと、心の硬直、心のわだかまり、これを‘疑’という。この疑が、静まり、止み、鎮まり、消滅し、完全に消滅し、消え去り、完全になくなり、枯れ、完全に枯れ、消滅に至る。それゆえ、‘疑を捨てて’と言われる。

558. ‘‘Tiṇṇavicikiccho’’ti, imaṃ vicikicchaṃ tiṇṇo hoti uttiṇṇo nittiṇṇo pāraṅgato pāramanuppatto. Tena vuccati ‘‘tiṇṇavicikiccho’’ti.

558. ‘疑を越えた者’とは、この疑を越え、渡り、脱し、彼岸に至り、彼岸に到達していることである。それゆえ、‘疑を越えた者’と言われる。

559. ‘‘Akathaṃkathī kusalesu dhammesū’’ti imāya vicikicchāya kusalesu dhammesu na kaṅkhati na vicikicchati akathaṃkathī hoti nikkathaṃkathī vikathaṃkatho. Tena vuccati ‘‘akathaṃkathī kusalesu dhammesū’’ti.

559. ‘善き法において疑いのない者’とは、この疑いによって、善き諸法において疑わず、惑わず、疑いなく、全く疑いなく、疑いを離れていることである。それゆえ、‘善き法において疑いのない者’と言われる。

560. ‘‘Vicikicchāya cittaṃ parisodhetī’’ti, tattha katamā vicikicchā? Yā kaṅkhā kaṅkhāyanā kaṅkhāyitattaṃ chambhitattaṃ cittassa manovilekho – ayaṃ vuccati ‘‘vicikicchā’’.

560. ‘疑から心を清める’とは、そのうち、疑とは何か。疑い、疑うこと、疑っている状態、心の硬直、心のわだかまり、これを‘疑’という。

Tattha [Pg.266] katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya vicikicchāya sodheti visodheti parisodheti moceti vimoceti parimoceti. Tena vuccati ‘‘vicikicchāya cittaṃ parisodhetī’’ti.

そのうち、心とは何か。心、意、意識……それに対応する意向知の界、これを‘心’という。この心を、この疑から清め、特に清め、あまねく清め、解き放ち、特に解き放ち、あまねく解き放つ。それゆえ、‘疑から心を清める’と言われる。

561. ‘‘Ime pañca nīvaraṇe pahāyā’’ti ime pañca nīvaraṇā santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘ime pañca nīvaraṇe pahāyā’’ti.

561. ‘これら五つの蓋(ごがい)を捨てて’とは、これら五つの蓋が、静まり、止み、鎮まり、消滅し、完全に消滅し、消え去り、完全になくなり、枯れ、完全に枯れ、消滅に至ることである。それゆえ、‘これら五つの蓋を捨てて’と言われる。

562. ‘‘Cetaso upakkilese’’ti ime pañca nīvaraṇā cittassa upakkilesā.

562. ‘心の汚れ’とは、これら五つの蓋が心の汚れ(随煩悩)であるということである。

563. ‘‘Paññāya dubbalīkaraṇe’’ti imehi pañcahi nīvaraṇehi anuppannā ceva paññā na uppajjati uppannā ca paññā nirujjhati. Tena vuccati ‘‘paññāya dubbalīkaraṇe’’ti.

563. ‘智慧を弱めるもの’とは、これら五つの蓋によって、未生の智慧は生じず、すでに生じた智慧は滅するということである。それゆえ、‘智慧を弱めるもの’と言われる。

564. ‘‘Vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehī’’ti tattha katame kāmā? Chando kāmo, rāgo kāmo, chandarāgo kāmo, saṅkappo kāmo, rāgo kāmo, saṅkapparāgo kāmo – ime vuccanti ‘‘kāmā’’.

564. ‘欲から離れ、不善の諸法から離れて’とは、そのうち、欲とは何か。欲求としての欲、貪欲としての欲、欲求と貪欲としての欲、思考としての欲、貪欲としての欲、思考と貪欲としての欲、これらを‘欲’という。

Tattha katame akusalā dhammā? Kāmacchando, byāpādo, thinaṃ, middhaṃ, uddhaccaṃ, kukkuccaṃ, vicikicchā – ime vuccanti ‘‘akusalā dhammā’’. Iti imehi ca kāmehi imehi ca akusalehi dhammehi vivitto hoti. Tena vuccati ‘‘vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehī’’ti.

そのうち、不善の諸法とは何か。欲欲(よくよく)、悪意、惛沈、睡眠、掉挙、後悔、疑、これらを‘不善の諸法’という。このように、これらの欲から、またこれらの不善の諸法から離れている。それゆえ、‘欲から離れ、不善の諸法から離れて’と言われる。

565. ‘‘Savitakkaṃ savicāra’’nti atthi vitakko, atthi vicāro.

565. ‘尋(じん)を伴い、伺(し)を伴う’とは、尋があり、伺があるということである。

Tattha katamo vitakko? Yo takko vitakko saṅkappo appanā byappanā cetaso abhiniropanā sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vitakko’’.

そのうち、尋(じん)とは何か。思考、尋、思惟、安止(あんし)、全安止、心の集中、正思惟、これを‘尋’という。

Tattha katamo vicāro? Yo cāro vicāro anuvicāro upavicāro cittassa anusandhanatā anupekkhanatā – ayaṃ vuccati vicāro. Iti [Pg.267] iminā ca vitakkena iminā ca vicārena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘savitakkaṃ savicāra’’nti.

その中で、伺(し、vicāro)とは何か。心の考察、反復的な考察、追随する考察、接近する考察、心を対象に繋ぎ止めること、繰り返し注視すること、これが伺と呼ばれる。このように、この尋(じん)とこの伺を具え、…(中略)…具足している。それゆえ、‘尋を伴い、伺を伴う’と言われる。

566. ‘‘Vivekaja’’nti vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā – te imasmiṃ viveke jātā honti sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā. Tena vuccati ‘‘vivekaja’’nti.

566. ‘離生(りしょう)’とは、尋、伺、喜、楽、心一境性であり、これらがこの離(遠離)において生じ、共生し、発生し、出現し、現れたものである。それゆえ、‘離生’と言われる。

567. ‘‘Pītisukha’’nti atthi pīti, atthi sukhaṃ.

567. ‘喜楽’とは、喜があり、楽があることである。

Tattha katamā pīti? Yā pīti pāmojjaṃ āmodanā pamodanā hāso pahāso vitti odagyaṃ attamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘pīti’’.

その中で、喜(き、pīti)とは何か。心の喜び、歓喜、歓悦、極めて喜ぶこと、笑み、高揚、満足、意気揚々とした状態、心の満足、これが‘喜’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ sukhaṃ? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘sukhaṃ’’. Idaṃ sukhaṃ imāya pītiyā sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘pītisukha’’nti.

その中で、楽(らく、sukhaṃ)とは何か。心的な快さ、心的な楽、心の接触から生じた快く楽しい受容、心の接触から生じた快い感受、これが‘楽’と呼ばれる。この楽はこの喜を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえ、‘喜楽’と言われる。

568. ‘‘Paṭhama’’nti gaṇanānupubbatā paṭhamaṃ. Idaṃ paṭhamaṃ samāpajjatīti paṭhamaṃ.

568. ‘第一’とは、数的な順序において第一である。この禅定に最初に到達するので、第一と言われる。

569. ‘‘Jhāna’’nti vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā.

569. ‘禅(ぜん)’とは、尋、伺、喜、楽、心一境性のことである。

570. ‘‘Upasampajjā’’ti yo paṭhamassa jhānassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

570. ‘具足して(upasampajjā)’とは、初禅を得ること、再取得すること、到達すること、成就すること、体得すること、現証すること、具足することである。

571. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

571. ‘住む(viharatī)’とは、…(中略)…それゆえ‘住む’と言われる。

572. ‘‘Vitakkavicārānaṃ vūpasamā’’ti, atthi vitakko, atthi vicāro.

572. ‘尋と伺の静止により’とは、尋があり、伺がある(状態からそれらが静まることである)。

Tattha katamo vitakko? Yo takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vitakko’’.

その中で、尋(じん、vitakko)とは何か。思考、思惟、…(中略)…正思惟、これが‘尋’と呼ばれる。

Tattha katamo vicāro? Yo cāro vicāro anuvicāro upavicāro cittassa anusandhanatā anupekkhanatā – ayaṃ vuccati ‘‘vicāro’’. Iti ayañca vitakko ayañca vicāro santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā [Pg.268] abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘vitakkavicārānaṃ vūpasamā’’ti.

その中で、伺(し、vicāro)とは何か。考察、反復的な考察、追随する考察、接近する考察、心を対象に繋ぎ止めること、繰り返し注視すること、これが‘伺’と呼ばれる。このように、この尋とこの伺が、静まり、止まり、静止し、消滅し、完全に消滅し、止滅し、消え去り、枯渇し、完全に枯渇し、終焉に至った状態である。それゆえ、‘尋と伺の静止により’と言われる。

573. ‘‘Ajjhatta’’nti yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ.

573. ‘内なる(ajjhattaṃ)’とは、内にあるもの、自己にあるものである。

574. ‘‘Sampasādana’’nti yā saddhā saddahanā okappanā abhippasādo.

574. ‘内等浄(sampasādanaṃ)’とは、信仰、信じること、確信、極めて清らかな信である。

575. ‘‘Cetaso ekodibhāva’’nti yā cittassa ṭhiti…pe… sammāsamādhi.

575. ‘心の単一化(cetaso ekodibhāvaṃ)’とは、心の安定、…(中略)…正定(しょうじょう)である。

576. ‘‘Avitakkaṃ avicāra’’nti atthi vitakko, atthi vicāro.

576. ‘無尋無伺(avitakkaṃ avicāraṃ)’とは、尋があり、伺がある(状態がなくなったことである)。

Tattha katamo vitakko? Yo takko vitakko…pe… sammāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vitakko’’.

その中で、尋(じん、vitakko)とは何か。思考、思惟、…(中略)…正思惟、これが‘尋’と呼ばれる。

Tattha katamo vicāro? Yo cāro anucāro vicāro anuvicāro upavicāro cittassa anusandhanatā anupekkhanatā – ayaṃ vuccati ‘‘vicāro’’. Iti ayañca vitakko ayañca vicāro santā hoti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘avitakkaṃ avicāra’’nti.

その中で、伺(し、vicāro)とは何か。考察、反復的な考察、追随する考察、接近する考察、心を対象に繋ぎ止めること、繰り返し注視すること、これが‘伺’と呼ばれる。このように、この尋とこの伺が、静まり、止まり、静止し、消滅し、完全に消滅し、止滅し、消え去り、枯渇し、完全に枯渇し、終焉に至った状態である。それゆえ、‘無尋無伺’と言われる。

577. ‘‘Samādhija’’nti sampasādo pītisukhaṃ – te imasmiṃ samādhimhi jātā honti sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā. Tena vuccati ‘‘samādhija’’nti.

577. ‘定生(samādhijaṃ)’とは、内等浄、喜、楽であり、これらがこの三昧(定)において生じ、共生し、発生し、出現し、現れたものである。それゆえ、‘定生’と言われる。

578. ‘‘Pītisukha’’nti atthi pīti, atthi sukhaṃ.

578. ‘喜楽’とは、喜があり、楽があることである。

Tattha katamā pīti…pe… ayaṃ vuccati ‘‘pīti’’.

その中で、喜(き、pīti)とは何か。…(中略)…これが‘喜’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ sukhaṃ…pe… idaṃ vuccati ‘‘sukhaṃ’’. Idaṃ sukhaṃ imāya pītiyā sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘pītisukha’’nti.

その中で、楽(らく、sukhaṃ)とは何か。…(中略)…これが‘楽’と呼ばれる。この楽はこの喜を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえ、‘喜楽’と言われる。

579. ‘‘Dutiya’’nti gaṇanānupubbatā dutiyaṃ. Idaṃ dutiyaṃ samāpajjatīti dutiyaṃ.

579. ‘第二’とは、数的な順序において第二である。この禅定に二番目に到達するので、第二と言われる。

580. ‘‘Jhāna’’nti sampasādo, pītisukhaṃ, cittassekaggatā.

580. ‘禅(jhānaṃ)’とは、内等浄、喜、楽、心一境性のことである。

581. ‘‘Upasampajjā’’ti [Pg.269] yo dutiyassa jhānassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

581. ‘具足して(upasampajjā)’とは、第二禅を得ること、再取得すること、到達すること、成就すること、体得すること、現証すること、具足することである。

582. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

582. ‘住む(viharatī)’とは、…(中略)…それゆえ‘住む’と言われる。

583. ‘‘Pītiyā ca virāgā’’ti tattha katamā pīti? Yā pīti pāmojjaṃ āmodanā pamodanā hāso pahāso vitti odagyaṃ attamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘pīti’’. Ayaṃ pīti santā hoti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘pītiyā ca virāgā’’ti.

583. ‘喜の離欲により’において、喜(き、pīti)とは何か。心の喜び、歓喜、歓悦、極めて喜ぶこと、笑み、高揚、満足、意気揚々とした状態、心の満足、これが‘喜’と呼ばれる。この喜が、静まり、止まり、静止し、消滅し、完全に消滅し、止滅し、消え去り、枯渇し、完全に枯渇し、終焉に至った状態である。それゆえ、‘喜の離欲により’と言われる。

584. ‘‘Upekkhako’’ti tattha katamā upekkhā? Yā upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’. Imāya upekkhāya upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘upekkhako’’ti.

584. ‘捨(しゃ)に住し(upekkhako)’において、捨(upekkhā)とは何か。中立であること、等持であること、極めて中立であること、心の平静さ、これが‘捨’と呼ばれる。この捨を具え、…(中略)…具足している。それゆえ、‘捨に住し’と言われる。

585. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

585. ‘住む(viharatī)’とは、…(中略)…それゆえ‘住む’と言われる。

586. ‘‘Sato ca sampajāno’’ti tattha katamā sati? Yā sati anussati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’.

586. ‘正念・正知’において、念(ねん、sati)とは何か。記憶、随念、…(中略)…正念、これが‘念’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ sampajaññaṃ? Yā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘sampajaññaṃ’’. Iti imāya ca satiyā iminā ca sampajaññena upeto hoti…pe… samannāgato. Tena vuccati ‘‘sato ca sampajāno’’ti.

“そこにおいて、正知(sampajañña)とは何か。智慧(paññā)、了知(pajānanā)……(中略)……無痴(amoho)、択法(dhammavicayo)、正見(sammādiṭṭhi)である。これが‘正知’と呼ばれる。このように、この正念(sati)とこの正知(sampajañña)を備え……(中略)……具足している。それゆえ、‘念(sato)にして正知(sampajāno)ある者’と言われる。”

587. ‘‘Sukhañca kāyena paṭisaṃvedetī’’ti tattha katamaṃ sukhaṃ? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘sukhaṃ’’.

587. “‘また、身をもって楽(sukha)を経験する’という。そこにおいて、楽とは何か。心に生じた快(sāta)、心に生じた楽(sukha)、心の接触(ceto-samphassa)から生じた快く楽しい受(vedayita)、心の接触から生じた快く楽しい受(vedanā)である。これが‘楽’と呼ばれる。”

Tattha katamo kāyo? Saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ayaṃ vuccati ‘‘kāyo’’. Idaṃ sukhaṃ iminā kāyena paṭisaṃvedeti. Tena vuccati ‘‘sukhañca kāyena paṭisaṃvedetī’’ti.

“そこにおいて、身(kāya)とは何か。想蘊(saññākkhandho)、行蘊(saṅkhārakkhandho)、識蘊(viññāṇakkhandho)である。これが‘身’と呼ばれる。この楽を、この身によって経験する。それゆえ、‘身をもって楽を経験する’と言われる。”

588. ‘‘Yaṃ [Pg.270] taṃ ariyā ācikkhantī’’ti tattha katame ariyā? Ariyā vuccanti buddhā ca buddhasāvakā ca. Te imaṃ ācikkhanti desenti paññapenti paṭṭhapenti vivaranti vibhajanti uttāniṃ karonti pakāsenti. Tena vuccati ‘‘yaṃ taṃ ariyā ācikkhantī’’ti.

588. “‘それを聖者たちが説く’という。そこにおいて、聖者(ariyā)とは誰か。諸仏および仏弟子たちが聖者と呼ばれる。彼らがこの(禅定を)説き、示し、施設し、確立し、開示し、分別し、明白にし、宣揚する。それゆえ、‘それを聖者たちが説く’と言われる。”

589. ‘‘Upekkhako satimā sukhavihārī’’ti tattha katamā upekkhā? Yā upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’.

589. “‘捨(upekkhā)にして念(sati)あり、楽に住する’という。そこにおいて、捨とは何か。捨(upekkhā)、捨察(upekkhanā)、等捨(ajjhupekkhanā)、心の中心性(majjhattatā)である。これが‘捨’と呼ばれる。”

Tattha katamā sati? Yā sati anussati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’.

“そこにおいて、念(sati)とは何か。念(sati)、随念(anussati)……(中略)……正念(sammāsati)である。これが‘念’と呼ばれる。”

Tattha katamaṃ sukhaṃ? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘sukhaṃ’’. Iti imāya ca upekkhāya imāya ca satiyā iminā ca sukhena samannāgato iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti.

“そこにおいて、楽(sukha)とは何か。心に生じた快、心に生じた楽、心の接触から生じた快く楽しい受、心の接触から生じた快く楽しい受である。これが‘楽’と呼ばれる。このように、この捨と、この念と、この楽とを具足して、進み、活動し、守り、持続し、存続し、歩み、住する。それゆえ、‘捨にして念あり、楽に住する’と言われる。”

590. ‘‘Tatiya’’nti gaṇanānupubbatā tatiyaṃ. Idaṃ tatiyaṃ samāpajjatīti tatiyaṃ.

590. “‘第三の’とは、数(の順序)に従って第三である。この第三(の禅定)に入るから、‘第三の’と言われる。”

591. ‘‘Jhāna’’nti upekkhā, sati, sampajaññaṃ, sukhaṃ, cittassekaggatā.

591. “‘禅定(jhāna)’とは、捨、念、正知、楽、心の集中(心一境性)のことである。”

592. ‘‘Upasampajjā’’ti yo tatiyassa jhānassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

592. “‘具足して(upasampajja)’とは、第三禅の獲得、再獲得、到達、成就、接触、現証、具足のことである。”

593. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

593. “‘住する(viharati)’とは……(中略)……それゆえ‘住する’と言われる。”

594. ‘‘Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā’’ti, atthi sukhaṃ, atthi dukkhaṃ.

594. “‘楽の放棄によって、また苦の放棄によって’という。楽があり、苦がある。”

Tattha katamaṃ sukhaṃ? Yaṃ kāyikaṃ sātaṃ kāyikaṃ sukhaṃ kāyasamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘sukhaṃ’’.

“そこにおいて、楽(sukha)とは何か。身体的な快、身体的な楽、身の接触から生じた快く楽しい受、身の接触から生じた快く楽しい受である。これが‘楽’と呼ばれる。”

Tattha [Pg.271] katamaṃ dukkhaṃ? Yaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyikaṃ dukkhaṃ kāyasamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ kāyasamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘dukkhaṃ’’. Iti idañca sukhaṃ idañca dukkhaṃ santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā’’ti.

“そこにおいて、苦(dukkha)とは何か。身体的な不快、身体的な苦、身の接触から生じた不快で苦しい受、身の接触から生じた不快で苦しい受である。これが‘苦’と呼ばれる。このように、この楽とこの苦が、静まり、止み、鎮まり、滅し、消滅し、去り、離れ、枯れ、枯渇し、消滅した状態となる。それゆえ、‘楽の放棄によって、また苦の放棄によって’と言われる。”

595. ‘‘Pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā’’ti atthi somanassaṃ, atthi domanassaṃ.

595. “‘あらかじめ喜(somanassa)と憂(domanassa)が消滅していることにより’という。喜があり、憂がある。”

Tattha katamaṃ somanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘somanassaṃ’’.

“そこにおいて、喜(somanassa)とは何か。心に生じた快、心に生じた楽、心の接触から生じた快く楽しい受、心の接触から生じた快く楽しい受である。これが‘喜’と呼ばれる。”

Tattha katamaṃ domanassaṃ? Yaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – idaṃ vuccati ‘‘domanassaṃ’’. Iti idañca somanassaṃ idañca domanassaṃ pubbeva santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā’’ti.

“そこにおいて、憂(domanassa)とは何か。心に生じた不快、心に生じた苦、心の接触から生じた不快で苦しい受、心の接触から生じた不快で苦しい受である。これが‘憂’と呼ばれる。このように、この喜とこの憂が、あらかじめ静まり、止み、鎮まり、滅し、消滅し、去り、離れ、枯れ、枯渇し、消滅した状態となる。それゆえ、‘あらかじめ喜と憂が消滅していることにより’と言われる。”

596. ‘‘Adukkhamasukha’’nti yaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā. Tena vuccati ‘‘adukkhamasukha’’nti.

596. “‘不苦不楽(adukkhamasukha)’とは、心に生じた、快でも不快でもない、心の接触から生じた不苦不楽の受、心の接触から生じた不苦不楽の受のことである。それゆえ、‘不苦不楽’と言われる。”

597. ‘‘Upekkhāsatipārisuddhi’’nti, tattha katamā upekkhā? Yā upekkhā upekkhanā ajjhupekkhanā majjhattatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’.

597. “‘捨による念の清浄(upekkhā-sati-pārisuddhi)’という。そこにおいて、捨(upekkhā)とは何か。捨、捨察、等捨、心の中心性である。これが‘捨’と呼ばれる。”

Tattha katamā sati? Yā sati anussati…pe… sammāsati – ayaṃ vuccati ‘‘sati’’. Ayaṃ sati imāya upekkhāya vivaṭā hoti parisuddhā pariyodātā. Tena vuccati ‘‘upekkhāsatipārisuddhi’’nti.

“そこにおいて、念(sati)とは何か。念、随念……(中略)……正念である。これが‘念’と呼ばれる。この念は、この捨によって、開かれ、清浄となり、潔白となる。それゆえ、‘捨による念の清浄’と言われる。”

598. ‘‘Catuttha’’nti gaṇanānupubbatā catutthaṃ, idaṃ catutthaṃ samāpajjatīti catutthaṃ.

598. “‘第四の’とは、数(の順序)に従って第四である。この第四(の禅定)に入るから、‘第四の’と言われる。”

599. ‘‘Jhāna’’nti upekkhā, sati, cittassekaggatā.

599. “‘禅定(jhāna)’とは、捨、念、心の集中(心一境性)のことである。”

600. ‘‘Upasampajjā’’ti [Pg.272] yo catutthassa jhānassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

600. “‘具足して(upasampajja)’とは、第四禅の獲得、再獲得、到達、成就、接触、現証、具足のことである。”

601. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

601. “‘住する(viharati)’とは……(中略)……それゆえ‘住する’と言われる。”

602. ‘‘Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā’’ti tattha katamā rūpasaññā? Rūpāvacarasamāpattiṃ samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – imā vuccanti ‘‘rūpasaññāyo’’. Imā rūpasaññāyo atikkanto hoti vītikkanto samatikkanto. Tena vuccati ‘‘sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā’’ti.

602. “‘あらゆる面で色想(rūpasaññā)を越え’という。そこにおいて、色想とは何か。色界の等至(定)に入っている者、あるいは(色界に)生まれた者、あるいは現法楽住にある者の、想、了知、想の状態である。これらが‘色想’と呼ばれる。これらの色想を越え、踏み越え、完全に越えている。それゆえ、‘あらゆる面で色想を越え’と言われる。”

603. ‘‘Paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā’’ti tattha katamā paṭighasaññā? Rūpasaññā saddasaññā…pe… phoṭṭhabbasaññā – imā vuccanti paṭighasaññāyo. Imā paṭighasaññāyo santā honti samitā vūpasantā atthaṅgatā abbhatthaṅgatā appitā byappitā sositā visositā byantīkatā. Tena vuccati ‘‘paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā’’ti.

603. “有対想の滅尽”について、そこでの有対想とは何か。色想、声想、……、触想、これらを有対想という。これらの有対想が静まり、止まり、静止し、滅し、消滅し、去り、離れ、枯渇し、干上がり、消え去った状態となる。それゆえ“有対想の滅尽”と言われる。

604. ‘‘Nānattasaññānaṃ amanasikārā’’ti tattha katamā nānattasaññā? Asamāpannassa manodhātu samaṅgissa vā manoviññāṇadhātu samaṅgissa vā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – imā vuccanti ‘‘nānattasaññāyo’’. Imā nānattasaññāyo na manasi karoti. Tena vuccati ‘‘nānattasaññānaṃ amanasikārā’’ti.

604. “種々想の非作意”について、そこでの種々想とは何か。等至(入定)していない者の、意界を具えた者、あるいは意識界を具えた者の、想、了知、了知すること、これらを“種々想”という。これらの種々想を作意しない。それゆえ“種々想の非作意”と言われる。

605. ‘‘Ananto ākāso’’ti, tattha katamo ākāso? Yo ākāso ākāsagataṃ aghaṃ aghagataṃ vivaro vivaragataṃ asamphuṭṭhaṃ catūhi mahābhūtehi – ayaṃ vuccati ‘‘ākāso’’. Tasmiṃ ākāse cittaṃ ṭhapeti saṇṭhapeti anantaṃ pharati. Tena vuccati ‘‘ananto ākāso’’ti.

605. “空は無辺なり”について、そこでの虚空とは何か。虚空、虚空の状態、空間、空間の状態、隙間、隙間の状態、四大種に触れられていないもの、これを“虚空”という。その虚空に心を置き、安住させ、無辺に遍満させる。それゆえ“空は無辺なり”と言われる。

606. ‘‘Ākāsānañcāyatana’’nti ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā.

606. “空無辺処”とは、空無辺処を等至した者、あるいはそこに生じた者、あるいは現法楽住にある者の、心・心所の諸法のことである。

607. ‘‘Upasampajjā’’ti yo ākāsānañcāyatanassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

607. “具足して”とは、空無辺処の獲得、再獲得、到達、成就、接触、証得、具足のことである。

608. ‘‘Viharatī’’ti…pe… [Pg.273] tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

608. “住む”とは、……(中略)……それゆえ“住む”と言われる。

609. ‘‘Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkammā’’ti imaṃ ākāsānañcāyatanaṃ atikkanto hoti vītikkanto samatikkanto. Tena vuccati ‘‘sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkammā’’ti.

609. “すべてにおいて空無辺処を超越し”とは、この空無辺処を越え、通り過ぎ、完全に超越していることである。それゆえ“すべてにおいて空無辺処を超越し”と言われる。

610. ‘‘Anantaṃ viññāṇa’’nti taṃyeva ākāsaṃ viññāṇena phuṭṭhaṃ manasi karoti anantaṃ pharati. Tena vuccati ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti.

610. “識は無辺なり”とは、その虚空を識によって触れたものとして作意し、無辺に遍満させる。それゆえ“識は無辺なり”と言われる。

611. ‘‘Viññāṇañcāyatana’’nti viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā.

611. “識無辺処”とは、識無辺処を等至した者、あるいはそこに生じた者、あるいは現法楽住にある者の、心・心所の諸法のことである。

612. ‘‘Upasampajjā’’ti yo viññāṇañcāyatanassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

612. “具足して”とは、識無辺処の獲得、再獲得、到達、成就、接触、証得、具足のことである。

613. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

613. “住む”とは、……(中略)……それゆえ“住む”と言われる。

614. ‘‘Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkammā’’ti imaṃ viññāṇañcāyatanaṃ atikkanto hoti vītikkanto samatikkanto. Tena vuccati ‘‘sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkammā’’ti.

614. “すべてにおいて識無辺処を超越し”とは、この識無辺処を越え、通り過ぎ、完全に超越していることである。それゆえ“すべてにおいて識無辺処を超越し”と言われる。

615. ‘‘Natthi kiñcī’’ti taṃyeva viññāṇaṃ bhāveti vibhāveti antarabhāveti, ‘‘natthi kiñcī’’ti passati. Tena vuccati ‘‘natthi kiñcī’’ti.

615. “何もなし”とは、その識を修習し、消滅させ、消失させ、“何もなし”と見る。それゆえ“何もなし”と言われる。

616. ‘‘Ākiñcaññāyatana’’nti ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā.

616. “無所有処”とは、無所有処を等至した者、あるいはそこに生じた者、あるいは現法楽住にある者の、心・心所の諸法のことである。

617. ‘‘Upasampajjā’’ti yo ākiñcaññāyatanassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

617. “具足して”とは、無所有処の獲得、再獲得、到達、成就、接触、証得、具足のことである。

618. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

618. “住む”とは、……(中略)……それゆえ“住む”と言われる。

619. ‘‘Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkammā’’ti imaṃ ākiñcaññāyatanaṃ atikkanto hoti vītikkanto samatikkanto. Tena vuccati ‘‘sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkammā’’ti.

619. “すべてにおいて無所有処を超越し”とは、この無所有処を越え、通り過ぎ、完全に超越していることである。それゆえ“すべてにおいて無所有処を超越し”と言われる。

‘‘Nevasaññīnāsaññī’’ti [Pg.274] taṃyeva ākiñcaññāyatanaṃ santato manasi karoti saṅkhārāvasesasamāpattiṃ bhāveti. Tena vuccati ‘‘nevasaññīnāsaññī’’ti.

“非想非非想”とは、その無所有処を“静寂なり”と作意し、行の残余がある等至を修習する。それゆえ“非想非非想”と言われる。

620. ‘‘Nevasaññānāsaññāyatana’’nti nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā.

620. “非想非非想処”とは、非想非非想処を等至した者、あるいはそこに生じた者、あるいは現法楽住にある者の、心・心所の諸法のことである。

621. ‘‘Upasampajjā’’ti yo nevasaññānāsaññāyatanassa lābho paṭilābho patti sampatti phusanā sacchikiriyā upasampadā.

621. “具足して”とは、非想非非想処の獲得、再獲得、到達、成就、接触、証得、具足のことである。

622. ‘‘Viharatī’’ti iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

622. “住む”とは、進み、行い、守り、持し、養い、歩み、住むことである。それゆえ“住む”と言われる。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(スッタンタ・バージャニヤ)終わる。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 対法分別(アビダンマ・バージャニヤ)。

1. Rūpāvacarakusalaṃ

1. 色界の善。

623. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

623. 四つの禅定、すなわち、初禅、第二禅、第三禅、第四禅である。

624. Tattha katamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

624. そのうち、初禅とは何か。ここにおいて比丘は、ある時に色界への転生のために道を修習し、諸々の欲から離れ、……(中略)……地遍を対象として初禅を具足して住む。その時、五つの構成要素を具えた禅定がある。すなわち、尋、伺、喜、楽、心一境性である。これを“初禅”という。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Tattha katamaṃ dutiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ[Pg.275], tasmiṃ samaye tivaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘dutiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

そのうち、第二禅とは何か。ここにおいて比丘は、ある時に色界への転生のために道を修習し、尋と伺が静止したことにより、……(中略)……地遍を対象として第二禅を具足して住む。その時、三つの構成要素を具えた禅定がある。すなわち、喜、楽、心一境性である。これを“第二禅”という。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Tattha katamaṃ tatiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘tatiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

そのうち、第三禅とは何か。ここにおいて比丘は、ある時に色界への転生のために道を修習し、喜が離れたことにより、……(中略)……地遍を対象として第三禅を具足して住む。その時、二つの構成要素を具えた禅定がある。すなわち、楽、心一境性である。これを“第三禅”という。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Tattha katamaṃ catutthaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“その中で、第四禅とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、楽を捨てることによって……(中略)……地遍を(所縁として)第四禅を具足して住むとき、その時、捨(ウペッカー)と心の一境性(エカッガター)という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第四禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Catukkaṃ.

“四種(四法)。”

625. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

625. “ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……(中略)……地遍を(所縁として)第一禅を具足して住むとき、その時、尋(ヴィタッカ)、伺(ヴィチャーラ)、喜(ピーティ)、楽(スッカ)、心の一境性(エカッガター)という五つの構成要素(五支)を持つ禅がある。これを‘第一禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi avitakkaṃ vicāramattaṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye caturaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘dutiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(ヴィタッカ)はなく伺(ヴィチャーラ)のみがあり、離より生じた喜と楽がある地遍を(所縁として)第二禅を具足して住むとき、その時、伺(ヴィチャーラ)、喜(ピーティ)、楽(スッカ)、心の一境性(エカッガター)という四つの構成要素(四支)を持つ禅がある。これを‘第二禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye tivaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘tatiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静まり……(中略)……地遍を(所縁として)第三禅を具足して住むとき、その時、喜(ピーティ)、楽(スッカ)、心の一境性(エカッガター)という三つの構成要素(三支)を持つ禅がある。これを‘第三禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、喜(ピーティ)が離れることによって……(中略)……地遍を(所縁として)第四禅を具足して住むとき、その時、楽(スッカ)と心の一境性(エカッガター)という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第四禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Idha [Pg.276] bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sukhassa ca pahānā…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘pañcamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、楽を捨てることによって……(中略)……地遍を(所縁として)第五禅を具足して住むとき、その時、捨(ウペッカー)と心の一境性(エカッガター)という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第五禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Pañcakaṃ.

“五種(五法)。”

2. Arūpāvacarakusalaṃ

2. “無色界の善(心)。”

626. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

626. “ここに、比丘が、無色界に生まれるための道を修習し、一切の無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……(中略)……第四禅を具足して住むとき、その時、捨(ウペッカー)と心の一境性(エカッガター)という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第四禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

3. Lokuttarakusalaṃ

3. “出世間の善(心)。”

627. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

627. “四つの禅がある。第一禅、第二禅、第三禅、第四禅である。”

628. Tattha katamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

628. “その中で、第一禅とは何か。ここに、比丘が、出世間の禅を修習し、それは(輪廻から)脱出させるものであり、集積(煩悩)を減少させるものであり、諸々の邪見を捨てるため、第一の段階(預流果)に到達するために、諸々の欲から離れ……(中略)……苦行道・遅通達である第一禅を具足して住むとき、その時、尋、伺、喜、楽、心の一境性という五つの構成要素(五支)を持つ禅がある。これを‘第一禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Tattha katamaṃ dutiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye tivaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘dutiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“その中で、第二禅とは何か。ここに、比丘が、出世間の禅を修習し、それは脱出させるものであり、集積を減少させるものであり、諸々の邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、尋と伺が静まり……(中略)……苦行道・遅通達である第二禅を具足して住むとき、その時、喜、楽、心の一境性という三つの構成要素(三支)を持つ禅がある。これを‘第二禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Tattha [Pg.277] katamaṃ tatiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘tatiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“その中で、第三禅とは何か。ここに、比丘が、出世間の禅を修習し、それは脱出させるものであり、集積を減少させるものであり、諸々の邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、喜が離れることによって……(中略)……苦行道・遅通達である第三禅を具足して住むとき、その時、楽と心の一境性という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第三禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Tattha katamaṃ catutthaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā sukhassa ca pahānā …pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

“その中で、第四禅とは何か。ここに、比丘が、出世間の禅を修習し、それは脱出させるものであり、集積を減少させるものであり、諸々の邪見を捨てるため、第一の段階に到達するために、楽を捨てることによって……(中略)……苦行道・遅通達である第四禅を具足して住むとき、その時、捨と心の一境性という二つの構成要素(二支)を持つ禅がある。これを‘第四禅’という。残りの諸法は禅と相応している。”

Catukkaṃ.

“四種(四法)。”

629. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

629. この教えにおいて、比丘が、出離に導き、[輪廻の]集積を滅尽させ、[六十二の]邪見を捨断するため、第一の境地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ、……苦い実践・緩慢な直知をもって、第一禅を具足して住む。その時、尋・伺・喜・楽・心一境性という五つの構成要素(五支)を具えた禅定がある。これを“第一禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi avitakkaṃ vicāramattaṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye caturaṅgikaṃ jhānaṃ hoti vicāro pīti sukhaṃ cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘dutiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

この教えにおいて、比丘が、出離に導き、[輪廻の]集積を滅尽させ、[六十二の]邪見を捨断するため、第一の境地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(じん)はなく伺(し)のみがあり、離より生じた喜と楽のある、苦い実践・緩慢な直知をもって、第二禅を具足して住む。その時、伺・喜・楽・心一境性という四つの構成要素(四支)を具えた禅定がある。これを“第二禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye tivaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘tatiyaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

この教えにおいて、比丘が、出離に導き、[輪廻の]集積を滅尽させ、[六十二の]邪見を捨断するため、第一の境地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、尋と伺が静まり、……苦い実践・緩慢な直知をもって、第三禅を具足して住む。その時、喜・楽・心一境性という三つの構成要素(三支)を具えた禅定がある。これを“第三禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā pītiyā ca virāgā…pe… [Pg.278] catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

この教えにおいて、比丘が、出離に導き、[輪廻の]集積を滅尽させ、[六十二の]邪見を捨断するため、第一の境地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、喜が消え去り、……苦い実践・緩慢な直知をもって、第四禅を具足して住む。その時、楽・心一境性という二つの構成要素(二支)を具えた禅定がある。これを“第四禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā sukhassa ca pahānā…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘pañcamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

この教えにおいて、比丘が、出離に導き、[輪廻の]集積を滅尽させ、[六十二の]邪見を捨断するため、第一 of the 境地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する時、楽を捨てることにより、……苦い実践・緩慢な直知をもって、第五禅を具足して住む。その時、捨・心一境性という二つの構成要素(二支)を具えた禅定がある。これを“第五禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Pañcakaṃ.

五種(五法)。

4. Rūpāvacaravipākā

4. 色界の異熟。

630. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

630. 四つの禅定、すなわち、第一禅、第二禅、第三禅、第四禅である。

631. Tattha katamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

631. そのうち、第一禅とは何か。この教えにおいて、比丘が、色界に生まれるための道を修習する時、諸々の欲から離れ、……地遍(じへん)を[所縁とする]第一禅を具足して住む。その時、触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、諸々の欲から離れ、……地遍を[所縁とする]第一禅を具足して住む。その時、尋・伺・喜・楽・心一境性という五つの構成要素(五支)を具えた禅定がある。これを“第一禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

Tattha katamaṃ dutiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘pañcamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā…pe….

そのうち、第二禅とは何か。この教えにおいて、比丘が、色界に生まれるための道を修習する時、尋と伺が静まり、……地遍を[所縁とする]第二禅を具足して住む。その時、触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、尋と伺が静まり、……第二禅、……第三禅、……第四禅、……第一禅、……地遍を[所縁とする]第五禅を具足して住む。その時、捨・心一境性という二つの構成要素(二支)を具えた禅定がある。これを“第五禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。……

5. Arūpāvacaravipākā

5. 無色界の異熟。

632. Idha [Pg.279] bhikkhu yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva arūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

632. この教えにおいて、比丘が、無色界に生まれるための道を修習する時、完全に無所有処を超え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることにより、……第四禅を具足して住む。その時、触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。その無色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、完全に無所有処を超え、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることにより、……第四禅を具足して住む。その時、捨・心一境性という二つの構成要素(二支)を具えた禅定がある。これを“第四禅”と呼ぶ。残りの諸法は禅定に相応するものである。

6. Lokuttaravipākā

6. 出世間の異熟。

633. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

633. 四つの禅定、すなわち、第一禅、第二禅、第三禅、第四禅である。

634. Tattha katamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

634. その中で、第一禅とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階(預流果)に到達するために、解脱に導き、輪廻を滅尽させる出世間の禅を修習し、諸々の欲から離れ……苦行滞通・緩通の第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの法は善である。その同じ出世間の善の禅をなし、修習したことによる異熟として、諸々の欲から離れ……苦行滞通・緩通・空の第一禅を具足して住む。その時、尋・伺・喜・楽・心一境性の五支の禅がある。これを“第一禅”という。残りの法は禅相応である。

Tattha katamaṃ dutiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa jhānassa [Pg.280] katattā bhāvitattā vipākaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ …pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘pañcamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

その中で、第二禅とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、諸々の邪見を捨断するために、第一の段階に到達するために、解脱に導き、輪廻を滅尽させる出世間の禅を修習し、尋と伺の静止により……苦行滞通・緩通の第二禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの法は善である。その同じ出世間の善の禅をなし、修習したことによる異熟として、尋と伺の静止により……第二禅……第三禅……第四禅……第一禅……苦行滞通・緩通・空の第五禅を具足して住む。その時、捨・心一境性の二支の禅がある。これを“第五禅”という。残りの法は禅相応である。

7. Rūpārūpāvacarakiriyā

7. 色界・無色界の唯作。

635. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

635. 四つの禅がある。第一禅、第二禅、第三禅、第四禅である。

636. Tattha katamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye pañcaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – vitakko, vicāro, pīti, sukhaṃ, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘paṭhamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

636. その中で、第一禅とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、善でも不善でもなく、業の異熟でもない、現法楽住である色界の唯作の禅を修習し、諸々の欲から離れ……地遍を対象とする第一禅を具足して住む。その時、尋・伺・喜・楽・心一境性の五支の禅がある。これを“第一禅”という。残りの法は禅相応である。

Tattha katamaṃ dutiyaṃ jhānaṃ? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘pañcamaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttā.

その中で、第二禅とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に、善でも不善でもなく、業の異熟でもない、現法楽住である色界の唯作の禅を修習し、尋と伺の静止により……第二禅……第三禅……第四禅……第一禅……地遍を対象とする第五禅を具足して住む。その時、捨・心一境性の二支の禅がある。これを“第五禅”という。残りの法は禅相応である。

637. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye arūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye duvaṅgikaṃ jhānaṃ hoti – upekkhā, cittassekaggatā. Idaṃ vuccati ‘‘catutthaṃ jhānaṃ’’. Avasesā dhammā jhānasampayuttāti.

637. この教えにおいて、比丘がある時に、善でも不善でもなく、業の異熟でもない、現法楽住である無色界の唯作の禅を修習し、一切の無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽の捨断により……第四禅を具足して住む。その時、捨・心一境性の二支の禅がある。これを“第四禅”という。残りの法は禅相応である。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨の分別。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答。

638. Cattāri [Pg.281] jhānāni – idha bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.

638. 四つの禅がある。この教えにおいて、比丘は諸々の欲から離れ、諸々の不善の法から離れ、尋あり伺あり、離より生じた喜と楽のある第一禅を具足して住む。……尋と伺の静止により、内なる清浄と心の専一性があり、尋なく伺なく、定より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住む。……喜への離欲により、捨にして、正念・正知にして住み、身体で楽を感じる。それを聖者たちが“捨にして正念あり楽に住む”と説くところの第三禅を具足して住む。……楽の捨断により、苦の捨断により、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅していることにより、不苦不楽であり、捨による念の清浄がある第四禅を具足して住む。

639. Catunnaṃ jhānānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

639. 四つの禅のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……いくつが有諍であり、いくつが無諍であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法。

640. Siyā kusalā, siyā abyākatā. Tīṇi jhānāni – etthuppannaṃ sukhaṃ vedanaṃ ṭhapetvā sukhāya vedanāya sampayuttā, catutthaṃ jhānaṃ – etthuppannaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ ṭhapetvā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ. Siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā. Siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā. Paṭhamaṃ jhānaṃ – etthuppanne vitakkavicāre ṭhapetvā savitakkaṃ savicāraṃ, tīṇi jhānāni avitakkaavicārā. Dve jhānāni – etthuppannaṃ pītiṃ ṭhapetvā pītisahagatā, tīṇi jhānāni – etthuppannaṃ sukhaṃ ṭhapetvā sukhasahagatā, catutthaṃ jhānaṃ – etthuppannaṃ upekkhaṃ ṭhapetvā upekkhāsahagataṃ. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā ācayagāmino, siyā apacayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino. Siyā sekkhā, siyā asekkhā, siyā nevasekkhanāsekkhā. Siyā mahaggatā, siyā appamāṇā. Tīṇi jhānāni na vattabbā parittārammaṇātipi, mahaggatārammaṇātipi, siyā appamāṇārammaṇā[Pg.282], siyā na vattabbā appamāṇārammaṇāti; catutthaṃ jhānaṃ siyā parittārammaṇaṃ, siyā mahaggatārammaṇaṃ, siyā appamāṇārammaṇaṃ; siyā na vattabbaṃ parittārammaṇantipi, mahaggatārammaṇantipi, appamāṇārammaṇantipi. Siyā majjhimā, siyā paṇītā. Siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Tīṇi jhānāni na maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā maggahetukātipi, maggādhipatinotipi; catutthaṃ jhānaṃ siyā maggārammaṇaṃ, siyā maggahetukaṃ, siyā maggādhipati, siyā na vattabbaṃ maggārammaṇantipi, maggahetukantipi maggādhipatītipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Tīṇi jhānāni na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi; catutthaṃ jhānaṃ siyā atītārammaṇaṃ, siyā anāgatārammaṇaṃ, siyā paccuppannārammaṇaṃ, siyā na vattabbaṃ atītārammaṇantipi, anāgatārammaṇantipi, paccuppannāramaṇantipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Tīṇi jhānāni bahiddhārammaṇā, catutthaṃ jhānaṃ siyā ajjhattārammaṇaṃ, siyā bahiddhārammaṇaṃ, siyā ajjhattabahiddhārammaṇaṃ, siyā na vattabbaṃ ajjhattārammaṇantipi, bahiddhārammaṇantipi, ajjhattabahiddhārammaṇantipi. Anidassanaappaṭighā.

640. あるいは善であり、あるいは無記である。三つの禅定は、そこに生じた楽受を除いて楽受と相応し、第四禅は、そこに生じた不苦不楽受を除いて不苦不楽受と相応する。あるいは異熟であり、あるいは異熟法法であり、あるいは非異熟非異熟法法である。あるいは執受・執取の対象であり、あるいは非執受・執取の対象であり、あるいは非執受・非執取の対象である。あるいは不汚染・汚染の対象であり、あるいは不汚染・非汚染の対象である。初禅は、そこに生じた尋・伺を除いて有尋有伺であり、三つの禅定は無尋無伺である。二つの禅定は、そこに生じた喜を除いて喜倶行であり、三つの禅定は、そこに生じた楽を除いて楽倶行であり、第四禅は、そこに生じた捨を除いて捨倶行である。見によって断じられるべきものでもなく、修によって断じられるべきものでもない。見によって断じられるべき因を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。あるいは積集へと赴くものであり、あるいは分散へと赴くものであり、あるいは非積集非分散へと赴くものである。あるいは有学であり、あるいは無学であり、あるいは非有学非無学である。あるいは大上等であり、あるいは無量である。三つの禅定は、小を所縁とするとも、大上等を所縁とするとも言うべきではない。あるいは無量を所縁とし、あるいは無量を所縁とすると言うべきではない。第四禅は、あるいは小を所縁とし、あるいは大上等を所縁とし、あるいは無量を所縁とする。あるいは小を所縁とするとも、大上等を所縁とするとも、無量を所縁とするとも言うべきではない。あるいは中であり、あるいは勝妙である。あるいは正性決定であり、あるいは不定である。三つの禅定は道を所縁とせず、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは道因とも道増上とも言うべきではない。第四禅は、あるいは道を所縁とし、あるいは道因であり、あるいは道増上であり、あるいは道を所縁とするとも、道因とも、道増上とも言うべきではない。あるいは生じたものであり、あるいは未生のものであり、あるいはまさに生じようとするものである。あるいは過去であり、あるいは未来であり、あるいは現在である。三つの禅定は、過去を所縁とするとも、未来を所縁とするとも、現在を所縁とするとも言うべきではない。第四禅は、あるいは過去を所縁とし、あるいは未来を所縁とし、あるいは現在を所縁とする。あるいは過去を所縁とするとも、未来を所縁とするとも、現在を所縁とするとも言うべきではない。あるいは内であり、あるいは外であり、あるいは内外である。三つの禅定は外を所縁とする。第四禅は、あるいは内を所縁とし、あるいは外を所縁とし、あるいは内外を所縁とする。あるいは内を所縁とするとも、外を所縁とするとも、内外を所縁とするとも言うべきではない。無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法(二元的な分類)。

641. Na hetū, sahetukā, hetusampayuttā, na vattabbā ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’ti, sahetukā ceva na ca hetū, na vattabbā ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’ti, hetusampayuttā ceva na ca hetū, na hetū sahetukā.

641. 因ではなく、有因であり、因相応である。“因であり、かつ有因である”と言うべきではなく、有因であって因ではない。“因であり、かつ因相応である”と言うべきではなく、因相応であって因ではない。因ではなく、有因である。

Sappaccayā, saṅkhatā, anidassanā, appaṭighā, arūpā, siyā lokiyā, siyā lokuttarā, kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

有縁であり、有為であり、無見であり、無対であり、無色である。あるいは世間的であり、あるいは出世間的である。あるものによって認識されるべきものであり、あるものによって認識されるべきものではない。

No āsavā, siyā sāsavā, siyā anāsavā, āsavavippayuttā, na vattabbā ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, siyā sāsavā ceva no ca āsavā, siyā na vattabbā ‘‘sāsavā ceva no ca āsavā’’ti. Na vattabbā ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cāti’’pi, āsavasampayuttā ceva [Pg.283] no ca āsavātipi. Siyā āsavavippayuttā sāsavā, siyā āsavavippayuttā anāsavā.

漏ではない。あるいは有漏であり、あるいは無漏である。漏不相応である。“漏であり、かつ有漏である”と言うべきではない。あるいは有漏であって漏ではない。あるいは“有漏であって漏ではない”と言うべきではない。“漏であり、かつ漏相応である”とも言うべきではなく、“漏相応であって漏ではない”とも言うべきではない。あるいは漏不相応の有漏であり、あるいは漏不相応の無漏である。

No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā, no cittā, cetasikā, cittasampayuttā, cittasaṃsaṭṭhā, cittasamuṭṭhānā, cittasahabhuno, cittānuparivattino, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino, bāhirā, no upādā, siyā upādinnā, siyā anupādinnā.

結ではない。…(中略)… 縛ではない。…(中略)… 暴流ではない。…(中略)… 軛ではない。…(中略)… 蓋ではない。…(中略)… 取ではない。…(中略)… 所縁を持つものであり、心ではなく、心所である。心相応であり、心共生であり、心等起であり、心倶有であり、心随転であり、心共生等起であり、心共生等起倶有であり、心共生等起随転である。外であり、所造(色)ではない。あるいは執受されたものであり、あるいは執受されないものである。

No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā, na bhāvanāya pahātabbā, na dassanena pahātabbahetukā, na bhāvanāya pahātabbahetukā. Paṭhamaṃ jhānaṃ – etthuppannaṃ vitakkaṃ ṭhapetvā savitakkaṃ, tīṇi jhānāni avitakkā. Paṭhamaṃ jhānaṃ – etthuppannaṃ vicāraṃ ṭhapetvā savicāraṃ, tīṇi jhānāni avicārā. Dve jhānāni – etthuppannaṃ pītiṃ ṭhapetvā sappītikā, dve jhānāni appītikā. Dve jhānāni – etthuppannaṃ pītiṃ ṭhapetvā pītisahagatā, dve jhānāni na pītisahagatā. Tīṇi jhānāni – etthuppannaṃ sukhaṃ ṭhapetvā sukhasahagatā, catutthaṃ jhānaṃ na sukhasahagataṃ. Catutthaṃ jhānaṃ – etthuppannaṃ upekkhaṃ ṭhapetvā upekkhāsahagataṃ, tīṇi jhānāni upekkhāsahagatā, na kāmāvacarā, siyā rūpāvacarā, siyā na rūpāvacarā, tīṇi jhānāni na arūpāvacarā, catutthaṃ jhānaṃ siyā arūpāvacaraṃ, siyā na arūpāvacaraṃ, siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā, siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā, siyā niyatā, siyā aniyatā, siyā sauttarā, siyā anuttarā, araṇāti.

(これらの禅は)取(しゅ)ではない。…中略…煩悩ではない。…中略…見(預流道)によって捨てられるべきものではなく、修(上三道)によって捨てられるべきものでもない。見によって捨てられるべき根(原因)を持つものではなく、修によって捨てられるべき根を持つものでもない。第一禅は、そこに生じた尋(じん)を除いて、尋を伴うものである。三つの禅(第二・三・四)は尋がない。第一禅は、そこに生じた伺(し)を除いて、伺を伴うものである。三つの禅は伺がない。二つの禅(第一・第二)は、そこに生じた喜(き)を除いて、喜を伴うものである。二つの禅(第三・第四)は喜がない。二つの禅(第一・第二)は、そこに生じた喜を除いて、喜と共に生じるものである。二つの禅は喜と共に生じるものではない。三つの禅(第一・第二・第三)は、そこに生じた楽(らく)を除いて、楽と共に生じるものである。第四禅は楽と共に生じるものではない。第四禅は、そこに生じた捨(しゃ)を除いて、捨と共に生じるものである。三つの禅は捨と共に生じるものではない。欲界のものではない。あるものは色界のものであり、あるものは色界のものではない。三つの禅は無色界のものではない。第四禅はあるものは無色界のものであり、あるものは無色界のものではない。あるものは(三界に)繋縛(けいばく)されており、あるものは繋縛されていない。あるものは(輪廻から)脱出させるものであり、あるものは脱出させるものではない。あるものは(結果が)定まっており、あるものは定まっていない。あるものは上があるものであり、あるものは無上のものである。煩悩(諍い)のないものである。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(パンニャープッチャカ)。

Jhānavibhaṅgo niṭṭhito.

禅分別(ジャーナ・ヴィバンガ)は終了した。

13. Appamaññāvibhaṅgo

13. 無量分別(アッパマンニャー・ヴィバンガ)。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経説分別(スッタンタ・バージャニーヤ)。

642. Catasso [Pg.284] appamaññāyo – idha bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Karuṇāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ karuṇāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Muditāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ muditāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

642. 四つの無量(四無量心)がある。ここにおいて比丘は、慈(じ)を伴う心をもって、一つの方向を(慈で)満たして住む。同様に第二の方向、同様に第三の方向、同様に第四の方向も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、慈を伴う、広大で、勝れた(大作の)、無量の、怨みのない、苦しみのない心をもって、満たして住む。悲(ひ)を伴う心をもって、一つの方向を満たして住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、悲を伴う、広大で、勝れた、無量の、怨みのない、苦しみのない心をもって、満たして住む。喜(き)を伴う心をもって、一つの方向を満たして住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、喜を伴う、広大で、勝れた、無量の、怨みのない、苦しみのない心をもって、満たして住む。捨(しゃ)を伴う心をもって、一つの方向を満たして住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、捨を伴う、広大で、勝れた、無量の、怨みのない、苦しみのない心をもって、満たして住む。

1. Mettā

1. 慈(メッター)。

643. Kathañca bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati? Seyyathāpi nāma ekaṃ puggalaṃ piyaṃ manāpaṃ disvā mettāyeyya, evameva sabbe satte mettāya pharati.

643. どのようにして比丘は、慈を伴う心をもって一つの方向を満たして住むのか。例えば、愛しく好ましい一人の人物を見て慈しむように、そのようにすべての生きとし生けるものに対して慈しみをもって満たすのである。

Tattha katamā mettā? Yā sattesu metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’.

そこにおける慈とは何か。生きとし生けるものに対する慈しみ、慈しむこと、慈しんでいる状態、慈による心の解脱(慈心解脱)のことである。これが“慈”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ hadayaṃ paṇḍaraṃ mano manāyatanaṃ manindriyaṃ viññāṇaṃ viññāṇakkhandho tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ [Pg.285] vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya mettāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘mettāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおける心とは何か。心(チッタ)、意(マノ)、意(マーナサ)、心(ハダヤ)、清浄(パンダラ)、意(マノ)、意処(マナーヤタナ)、意根(マニンドリヤ)、識(ヴィンニャーナ)、識蘊(ヴィンニャーナッカンダ)、それに対応する意識界(マノーヴィンニャーナダートゥ)のことである。これが“心”と呼ばれる。この心は、この慈を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえ“慈を伴う心をもって”と言われる。

644. ‘‘Ekaṃ disa’’nti puratthimaṃ vā disaṃ pacchimaṃ vā disaṃ uttaraṃ vā disaṃ dakkhiṇaṃ vā disaṃ uddhaṃ vā adho vā tiriyaṃ vā vidisaṃ vā.

644. “一つの方向”とは、東方、あるいは西方、あるいは北方、あるいは南方、あるいは上方、あるいは下方、あるいは横(四維)、あるいは中間方向のことである。

645. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

645. “満たして(パリットワー)”とは、満たして、確信(勝解)することである。

646. ‘‘Viharatī’’ti iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

646. “住む(ヴィハラティ)”とは、振る舞い、進行し、守り、維持し、存続させ、歩み、住むことである。それゆえ“住む”と言われる。

647. ‘‘Tathā dutiya’’nti yatheva ekaṃ disaṃ tathā dutiyaṃ disaṃ tathā tatiyaṃ disaṃ tathā catutthaṃ disaṃ tathā uddhaṃ tathā adho tathā tiriyaṃ tathā vidisaṃ.

647. “同様に第二の”とは、一つの方向と同様に、第二の方向、第三の方向、第四の方向、上方、下方、横、中間方向も同様であるということである。

648. ‘‘Sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ asesaṃ nissesaṃ. Pariyādāyavacanametaṃ – ‘‘sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti.

648. “すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を”とは、すべてにおいてすべてを、あらゆる方法ですべてを、余すところなく、残らず(満たすことである)。これは“すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を”という、すべてを網羅して述べる言葉である。

649. ‘‘Mettāsahagatena cetasā’’ti tattha katamā mettā? Yā sattesu metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’.

649. “慈を伴う心をもって”について。そこにおける慈とは何か。生きとし生けるものに対する慈しみ、慈しむこと、慈しんでいる状態、慈心解脱のことである。これが“慈”と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya mettāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘mettāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおける心とは何か。心、意、意…中略…それに対応する意識界のことである。これが“心”と呼ばれる。この心は、この慈を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえ“慈を伴う心をもって”と言われる。

650. ‘‘Vipulenā’’ti yaṃ vipulaṃ taṃ mahaggataṃ, yaṃ mahaggataṃ taṃ appamāṇaṃ, yaṃ appamāṇaṃ so avero, yo avero so abyāpajjo.

650. “広大な(ヴィプレナ)”とは、広大であるものは勝れた(大作の)ものであり、勝れたものであるものは無量なものであり、無量なものであるものは怨みのないものであり、怨みのないものであるものは苦しみのないものである。

651. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

651. “満たして”とは、満たして、確信することである。

652. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

652. “住む”とは…中略…それゆえ“住む”と言われる。

2. Karuṇā

2. 悲(カルナー)。

653. Kathañca [Pg.286] bhikkhu karuṇāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati? Seyyathāpi nāma ekaṃ puggalaṃ duggataṃ durūpetaṃ disvā karuṇāyeyya, evameva sabbe satte karuṇāya pharati.

653. どのようにして比丘は、悲を伴う心をもって一つの方向を満たして住むのか。例えば、不幸で苦境にある一人の人物を見て憐れむように、そのようにすべての生きとし生けるものに対して悲しみ(憐れみ)をもって満たすのである。

Tattha katamā karuṇā? Yā sattesu karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’.

そこにおいて、悲(karuṇā)とは何か。衆生に対して、悲しみ、悲しむこと、悲しんでいる状態、悲による心の解脱がある。これが‘悲’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya karuṇāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘karuṇāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおいて、心(citta)とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意向意識界がある。これが‘心’と呼ばれる。この心は、この悲を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに、‘悲を伴う心によって’と言われる。

654. ‘‘Ekaṃ disa’’nti puratthimaṃ vā disaṃ pacchimaṃ vā disaṃ uttaraṃ vā disaṃ dakkhiṇaṃ vā disaṃ uddhaṃ vā adho vā tiriyaṃ vā vidisaṃ vā.

654. ‘一つの方向’とは、東方、あるいは西方、あるいは北方、あるいは南方、あるいは上方、あるいは下方、あるいは横方向、あるいは四維(中間の方角)のことである。

655. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

655. ‘遍満して’とは、遍く満たし、確信(勝解)することである。

656. ‘‘Viharatī’’ti iriyati vattati pāleti yapeti yāpeti carati viharati. Tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

656. ‘住む’とは、振る舞い、進み、守り、養い、持続し、行じ、住むことである。それゆえに、‘住む’と言われる。

657. ‘‘Tathā dutiya’’nti yatheva ekaṃ disaṃ tathā dutiyaṃ disaṃ tathā tatiyaṃ disaṃ tathā catutthaṃ disaṃ tathā uddhaṃ tathā adho tathā tiriyaṃ tathā vidisaṃ.

657. ‘同様に第二の(方向)’とは、一つの方向を遍満して住むのと全く同様に、第二の方向、同様に第三の方向、同様に第四の方向、同様に上方、同様に下方、同様に横方向、同様に四維(中間の方角)も(遍満すること)である。

658. ‘‘Sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ asesaṃ nissesaṃ. Pariyādāyavacanametaṃ – ‘‘sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti.

658. ‘あらゆるところで、すべてを自分と等しく、全世界を’とは、すべてを余すところなく、あらゆる方法で、残らず、完全に(遍満すること)である。これは‘あらゆるところで、すべてを自分と等しく、全世界を’という、すべてを網羅した言葉である。

659. ‘‘Karuṇāsahagatena cetasā’’ti tattha katamā karuṇā? Yā sattesu karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’.

659. ‘悲を伴う心によって’において、悲とは何か。衆生に対して、悲しみ、悲しむこと、悲しんでいる状態、悲による心の解脱がある。これが‘悲’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya karuṇāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ [Pg.287] saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘karuṇāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおいて、心とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意向意識界がある。これが‘心’と呼ばれる。この心は、この悲を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに、‘悲を伴う心によって’と言われる。

660. ‘‘Vipulenā’’ti yaṃ vipulaṃ taṃ mahaggataṃ, yaṃ mahaggataṃ taṃ appamāṇaṃ, yaṃ appamāṇaṃ so avero, yo avero so abyāpajjo.

660. ‘広大な’とは、広大であるものは、偉大なものであり、偉大なものは、無量なものであり、無量なものは、怨みのないものであり、怨みのないものは、苦しみのないものである。

661. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

661. ‘遍満して’とは、遍く満たし、確信(勝解)することである。

662. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

662. ‘住む’とは……(中略)……それゆえに、‘住む’と言われる。

3. Muditā

3. 喜(muditā)

663. Kathañca bhikkhu muditāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati? Seyyathāpi nāma ekaṃ puggalaṃ piyaṃ manāpaṃ disvā mudito assa, evameva sabbe satte muditāya pharati.

663. 比丘はどのようにして、喜を伴う心によって、一つの方向を遍満して住むのか。例えば、愛しく好ましい一人の人物を見て喜ぶように、そのように、すべての衆生に対して喜をもって遍満するのである。

Tattha katamā muditā? Yā sattesu muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’.

そこにおいて、喜(muditā)とは何か。衆生に対して、喜び、喜ぶこと、喜んでいる状態、喜による心の解脱がある。これが‘喜’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya muditāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘muditāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおいて、心とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意向意識界がある。これが‘心’と呼ばれる。この心は、この喜を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに、‘喜を伴う心によって’と言われる。

664. ‘‘Ekaṃ disa’’nti puratthimaṃ vā disaṃ pacchimaṃ vā disaṃ uttaraṃ vā disaṃ dakkhiṇaṃ vā disaṃ uddhaṃ vā adho vā tiriyaṃ vā vidisaṃ vā.

664. ‘一つの方向’とは、東方、あるいは西方、あるいは北方、あるいは南方、あるいは上方、あるいは下方、あるいは横方向、あるいは四維(中間の方角)のことである。

665. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

665. ‘遍満して’とは、遍く満たし、確信(勝解)することである。

666. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

666. ‘住む’とは……(中略)……それゆえに、‘住む’と言われる。

667. ‘‘Tathā dutiya’’nti yatheva ekaṃ disaṃ tathā dutiyaṃ disaṃ tathā tatiyaṃ disaṃ tathā catutthaṃ disaṃ tathā uddhaṃ tathā adho tathā tiriyaṃ tathā vidisaṃ.

667. ‘同様に第二の(方向)’とは、一つの方向を遍満して住むのと全く同様に、第二の方向、同様に第三の方向、同様に第四の方向、同様に上方、同様に下方、同様に横方向、同様に四維(中間の方角)も(遍満すること)である。

668. ‘‘Sabbadhi [Pg.288] sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ asesaṃ nissesaṃ. Pariyādāyavacanametaṃ – ‘‘sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti.

668. ‘あらゆるところで、すべてを自分と等しく、全世界を’とは、すべてを余すところなく、あらゆる方法で、残らず、完全に(遍満すること)である。これは‘あらゆるところで、すべてを自分と等しく、全世界を’という、すべてを網羅した言葉である。

669. ‘‘Muditāsahagatena cetasā’’ti tattha katamā muditā? Yā sattesu muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’.

669. ‘喜を伴う心によって’において、喜とは何か。衆生に対して、喜び、喜ぶこと、喜んでいる状態、喜による心の解脱がある。これが‘喜’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya muditāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘muditāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおいて、心とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意向意識界がある。これが‘心’と呼ばれる。この心は、この喜を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに、‘喜を伴う心によって’と言われる。

670. ‘‘Vipulenā’’ti yaṃ vipulaṃ taṃ mahaggataṃ, yaṃ mahaggataṃ taṃ appamāṇaṃ, yaṃ appamāṇaṃ so avero, yo avero so abyāpajjo.

670. ‘広大な’とは、広大であるものは、偉大なものであり、偉大なものは、無量なものであり、無量なものは、怨みのないものであり、怨みのないものは、苦しみのないものである。

671. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

671. ‘遍満して’とは、遍く満たし、確信(勝解)することである。

672. ‘‘Viharatī’’ti …pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

672. ‘住む’とは……(中略)……それゆえに、‘住む’と言われる。

4. Upekkhā

4. 捨(upekkhā)

673. Kathañca bhikkhu upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati? Seyyathāpi nāma ekaṃ puggalaṃ neva manāpaṃ na amanāpaṃ disvā upekkhako assa, evameva sabbe satte upekkhāya pharati.

673. 比丘はどのようにして、捨を伴う心によって、一つの方向を遍満して住むのか。例えば、好ましくもなく嫌いでもない一人の人物を見て、平静(捨)であるように、そのように、すべての衆生に対して捨をもって遍満するのである。

Tattha katamā upekkhā? Yā sattesu upekkhā upekkhāyanā upekkhāyitattaṃ upekkhācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’.

そこにおいて、捨(upekkhā)とは何か。衆生に対して、平静(捨)であること、平静であるあり方、平静である状態、捨による心の解脱がある。これが‘捨’と呼ばれる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya upekkhāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘upekkhāsahagatena cetasā’’ti.

そこにおいて、心とは何か。心、意、意向……(中略)……それに対応する意向意識界がある。これが‘心’と呼ばれる。この心は、この捨を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに、‘捨を伴う心によって’と言われる。

674. ‘‘Ekaṃ disa’’nti puratthimaṃ vā disaṃ pacchimaṃ vā disaṃ uttaraṃ vā disaṃ dakkhiṇaṃ vā disaṃ uddhaṃ vā adho vā tiriyaṃ vā vidisaṃ vā.

674. “一つの方向”とは、東の方向、あるいは西の方向、あるいは北の方向、あるいは南の方向、あるいは上方、あるいは下方、あるいは横方向、あるいは中間方向のことである。

675. ‘‘Pharitvā’’ti [Pg.289] pharitvā adhimuccitvā.

675. “遍満して”とは、遍満し、確信(勝解)してのことである。

676. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

676. “住む”とは、……(中略)……それゆえに“住む”と言われる。

677. ‘‘Tathā dutiya’’nti yatheva ekaṃ disaṃ tathā dutiyaṃ disaṃ tathā tatiyaṃ disaṃ tathā catutthaṃ disaṃ tathā uddhaṃ tathā adho tathā tiriyaṃ tathā vidisaṃ.

677. “同様に第二の(方向を)”とは、一つの方向を遍満して住むのと全く同様に、第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を、同様に上方を、同様に下方を、同様に横方向を、同様に中間方向を(遍満して住むことである)。

678. ‘‘Sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ asesaṃ nissesaṃ. Pariyādāyavacanametaṃ – ‘‘sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ loka’’nti.

678. “一切処において、すべてを自分と同一視し、全世界を”とは、すべてを完全に、あらゆる方法で、余すところなく、残らずという意味である。“一切処において、すべてを自分と同一視し、全世界を”というこの言葉は、すべてを包括して言い尽くす言葉である。

679. ‘‘Upekkhāsahagatena cetasā’’ti, tattha katamā upekkhā? Yā sattesu upekkhā upekkhāyanā upekkhāyitattaṃ upekkhācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’.

679. “捨(ウペッカー)を伴う心によって”において、そこでの“捨”とは何か。生きとし生けるものに対する、捨、捨じること、捨の状態、捨による心解脱、これが“捨”と言われる。

Tattha katamaṃ cittaṃ? Yaṃ cittaṃ mano mānasaṃ…pe… tajjāmanoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘cittaṃ’’. Idaṃ cittaṃ imāya upekkhāya sahagataṃ hoti sahajātaṃ saṃsaṭṭhaṃ sampayuttaṃ. Tena vuccati ‘‘upekkhāsahagatena cetasā’’ti.

そこでの“心”とは何か。心(チッタ)、意(マノ)、意(マーナサ)……(中略)……それに応じた意識界、これが“心”と言われる。この心は、この捨を伴い、共に生じ、混ざり合い、相応している。それゆえに“捨を伴う心によって”と言われる。

680. ‘‘Vipulenā’’ti yaṃ vipulaṃ taṃ mahaggataṃ, yaṃ mahaggataṃ taṃ appamāṇaṃ, yaṃ appamāṇaṃ so avero, yo avero so abyāpajjo.

680. “広大な”とは、広大であるものは、大成(マハッガタ)したものであり、大成したものは、無量(アッパマーナ)なものであり、無量なものは、怨みのない(アヴェーラ)ものであり、怨みのないものは、苦悩のない(アブヤーパッジャ)ものである。

681. ‘‘Pharitvā’’ti pharitvā adhimuccitvā.

681. “遍満して”とは、遍満し、確信(勝解)してのことである。

682. ‘‘Viharatī’’ti…pe… tena vuccati ‘‘viharatī’’ti.

682. “住む”とは、……(中略)……それゆえに“住む”と言われる。

Suttantabhājanīyaṃ.

経分別(スッタンタ・バージャニーヤ)は終了した。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニーヤ)。

683. Catasso appamaññāyo – mettā, karuṇā, muditā, upekkhā.

683. 四無量心とは、慈(メッター)、悲(カルナー)、喜(ムディター)、捨(ウペッカー)の四つである。

684. Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ[Pg.290], yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

684. そこでの“慈”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……(中略)……慈を伴う初禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

そこでの“慈”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静止したことにより……(中略)……慈を伴う第二禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

そこでの“慈”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、喜が消えたことにより……(中略)……慈を伴う第三禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

685. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

685. この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……(中略)……慈を伴う初禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi avitakkaṃ vicāramattaṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋がなく伺のみがあり、離生喜楽のある、慈を伴う第二禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静止したことにより……(中略)……慈を伴う第三禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye [Pg.291] metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、喜が消えたことにより……(中略)……慈を伴う第四禅を具足して住む。その時にある、慈しみ、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と言われる。残りの諸法は、慈と相応している。

686. Tattha katamā karuṇā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

686. そこでの“悲”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……(中略)……悲を伴う初禅を具足して住む。その時にある、憐れみ、憐れむこと、憐れみの状態、悲による心解脱、これが“悲”と言われる。残りの諸法は、悲と相応している。

Tattha katamā karuṇā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

そこでの“悲”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、喜が消えたことにより……(中略)……悲を伴う第二禅を具足して住む。その時にある、憐れみ、憐れむこと、憐れみの状態、悲による心解脱、これが“悲”と言われる。残りの諸法は、悲と相応している。

Tattha katamā karuṇā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

そこでの“悲”とは何か。この教えにおいて、比丘がいかなる時に色界に生まれるための道を修習し、喜が消えたことにより……(中略)……悲を伴う第三禅を具足して住む。その時にある、憐れみ、憐れむこと、憐れみの状態、悲による心解脱、これが“悲”と言われる。残りの諸法は、悲と相応している。

687. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

687. この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、...(中略)...悲(カルナー)を伴う初禅を具足して住む。その時の悲、悲しむこと、悲の状態、悲による心解脱、これが“悲”と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi avitakkaṃ vicāramattaṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(じん)がなく伺(し)のみがあり、離より生じた喜と楽のある、悲を伴う第二禅を具足して住む。その時の悲、悲しむこと、悲の状態、悲による心解脱、これが“悲”と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ [Pg.292] samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静まり、...(中略)...悲を伴う第三禅を具足して住む。その時の悲、悲しむこと、悲の状態、悲による心解脱、これが“悲”と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、喜(ピーティ)が消失し、...(中略)...悲を伴う第四禅を具足して住む。その時の悲、悲しむこと、悲の状態、悲による心解脱、これが“悲”と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

688. Tattha katamā muditā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

688. そのうち、喜(ムディター)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、...(中略)...喜を伴う初禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Tattha katamā muditā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyatanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

そのうち、喜(ムディター)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静まり、...(中略)...喜を伴う第二禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Tattha katamā muditā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

そのうち、喜(ムディター)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、喜(ピーティ)が消失し、...(中略)...喜を伴う第三禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

689. Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

689. この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、...(中略)...喜を伴う初禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi avitakkaṃ vicāramattaṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ [Pg.293] dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋がなく伺のみがあり、離より生じた喜と楽のある、喜を伴う第二禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、尋と伺が静まり、...(中略)...喜を伴う第三禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti pītiyā ca virāgā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、喜(ピーティ)が消失し、...(中略)...喜を伴う第四禅を具足して住む。その時の喜、喜ぶこと、喜の状態、喜による心解脱、これが“喜”と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

690. Tattha katamā upekkhā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati upekkhāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye upekkhā upekkhāyanā upekkhāyitattaṃ upekkhācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’. Avasesā dhammā upekkhāya sampayuttā.

690. そのうち、捨(ウペッカー)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、楽を捨てることにより、...(中略)...捨を伴う第四禅を具足して住む。その時の捨、捨じること、捨の状態、捨による心解脱、これが“捨”と呼ばれる。残りの諸法は捨と相応している。

691. Catasso appamaññāyo – mettā, karuṇā, muditā, upekkhā.

691. 四無量心とは、慈、悲、喜、捨の四つである。

692. Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

692. そのうち、慈(メッター)とは何か。この教えにおいて、比丘がある時に色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、...(中略)...慈を伴う初禅を具足して住む。その時に触があり、...(中略)...不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる果報として、諸々の欲から離れ、...(中略)...慈を伴う初禅を具足して住む。その時の慈、慈しむこと、慈しみの状態、慈による心解脱、これが“慈”と呼ばれる。残りの諸法は慈と相応している。

Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā [Pg.294] upacitattā vipākaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

その中で、慈(メッター)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、尋(じん)と伺(し)の静止によって……慈を伴う第二禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱(定)がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟(果報)として、尋と伺の静止によって……第二禅……第三禅……第一禅……第二禅……第三禅……慈を伴う第四禅に達して住む。その時における慈しみ、慈しむこと、慈しみである状態、慈心解脱、これが‘慈’と呼ばれる。残りの諸法は慈と相応している。

693. Tattha katamā karuṇā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

693. その中で、悲(カルナー)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……悲を伴う第一禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……悲を伴う第一禅に達して住む。その時における憐れみ、憐れむこと、憐れみである状態、悲心解脱、これが‘悲’と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

Tattha katamā karuṇā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati karuṇāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye karuṇā karuṇāyanā karuṇāyitattaṃ karuṇācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘karuṇā’’. Avasesā dhammā karuṇāya sampayuttā.

その中で、悲(カルナー)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、尋と伺の静止によって……悲を伴う第二禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、尋と伺の静止によって……第二禅……第三禅……第一禅……第二禅……第三禅……悲を伴う第四禅に達して住む。その時における憐れみ、憐れむこと、憐れみである状態、悲心解脱、これが‘悲’と呼ばれる。残りの諸法は悲と相応している。

694. Tattha katamā muditā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

694. その中で、喜(ムディター)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ……喜を伴う第一禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……喜を伴う第一禅に達して住む。その時における喜び、喜ぶこと、喜びである状態、喜心解脱、これが‘喜’と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

Tattha [Pg.295] katamā muditā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati muditāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye muditā muditāyanā muditāyitattaṃ muditācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘muditā’’. Avasesā dhammā muditāya sampayuttā.

その中で、喜(ムディター)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、尋と伺の静止によって……喜を伴う第二禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、尋と伺の静止によって……第二禅……第三禅……第一禅……第二禅……第三禅……喜を伴う第四禅に達して住む。その時における喜び、喜ぶこと、喜びである状態、喜心解脱、これが‘喜’と呼ばれる。残りの諸法は喜と相応している。

695. Tattha katamā upekkhā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati upekkhāsahagataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati upekkhāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye upekkhā upekkhāyanā upekkhāyitattaṃ upekkhācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’. Avasesā dhammā upekkhāya sampayuttā.

695. その中で、捨(ウペッカー)とは何か。ここに、比丘が、色界に生まれるための道を修習し、楽を捨てることによって……捨を伴う第四禅に達して住むとき、その時に、触があり……不散乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み上げたことによる異熟として、楽を捨て、苦を捨てることによって……捨を伴う第四禅に達して住む。その時における捨、等持すること、等持である状態、捨心解脱、これが‘捨’と呼ばれる。残りの諸法は捨と相応している。

696. Catasso appamaññāyo – mettā, karuṇā, muditā, upekkhā.

696. 四つの無量心(アッパマンニャー)とは、慈、悲、喜、捨である。

697. Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

697. その中で、慈(メッター)とは何か。ここに、比丘が、善でも不善でもなく、また業の異熟でもない、現法楽住である唯作(キリヤー)の色界禅を修習し、諸々の欲から離れ……慈を伴う第一禅に達して住むとき、その時における慈しみ、慈しむこと、慈しみである状態、慈心解脱、これが‘慈’と呼ばれる。残りの諸法は慈と相応している。

Tattha katamā mettā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati mettāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye metti mettāyanā mettāyitattaṃ mettācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘mettā’’. Avasesā dhammā mettāya sampayuttā.

そこにおいて、慈(mettā)とは何か。ここに、比丘が、ある時に、善でも不善でもなく、また業の異熟(果報)でもない、現法楽住である唯作(kiriya)の色界禅を修習し、尋と伺の静止により……(中略)……第二禅……第三禅……第一禅……第二禅……第三禅……第四禅を具足して住む。その時の慈を伴った、慈しみ、慈しむこと、慈しみである状態、慈心解脱、これが‘慈’と言われる。残りの諸法は慈と相応している。

698. Tattha [Pg.296] katamā karuṇā…pe… tattha katamā muditā…pe… tattha katamā upekkhā? Idha bhikkhu yasmiṃ samaye rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati upekkhāsahagataṃ, yā tasmiṃ samaye upekkhā upekkhāyanā upekkhāyitattaṃ upekkhācetovimutti – ayaṃ vuccati ‘‘upekkhā’’. Avasesā dhammā upekkhāya sampayuttā.

698. そこにおいて、悲(karuṇā)とは何か……(中略)……そこにおいて、喜(muditā)とは何か……(中略)……そこにおいて、捨(upekkhā)とは何か。ここに、比丘が、ある時に、善でも不善でもなく、また業の異熟でもない、現法楽住である唯作の色界禅を修習し、楽の捨断と苦の捨断により……(中略)……第四禅を具足して住む。その時の捨を伴った、捨、捨じること、捨じている状態、捨心解脱、これが‘捨’と言われる。残りの諸法は捨と相応している。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨分別(アビダンマ・バージャニーヤ)は終わった。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(パンハー・プッチャカ)。

699. Catasso appamaññāyo – idha bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ, iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati; karuṇāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ, iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ karuṇāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati; muditāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ, iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ muditāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati; upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ, iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

699. 四無量心。ここに、比丘は、慈を伴った心をもって、一つの方向を遍満して住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように(自他平等に)、全世界を、慈を伴った、広大で、大上(マハッガタ)で、無量で、怨みのない、害意のない心をもって遍満して住む。悲を伴った心をもって、一つの方向を遍満して住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、悲を伴った、広大で、大上で、無量で、怨みのない、害意のない心をもって遍満して住む。喜を伴った心をもって、一つの方向を遍満して住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、喜を伴った、広大で、大上で、無量で、怨みのない、害意のない心をもって遍満して住む。捨を伴った心をもって、一つの方向を遍満して住む。同様に第二、同様に第三、同様に第四。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分自身のように、全世界を、捨を伴った、広大で、大上で、無量で、怨みのない、害意のない心をもって遍満して住む。

700. Catunnaṃ appamaññānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

700. 四無量心のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……(中略)……いくつが有諍(うじょう)であり、いくつが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(ティカ)。

701. Siyā [Pg.297] kusalā, siyā abyākatā. Tisso appamaññāyo sukhāya vedanāya sampayuttā, upekkhā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā. Asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā. Tisso appamaññāyo siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā; upekkhā avitakkaavicārā. Tisso appamaññāyo siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, na upekkhāsahagatā, siyā na vattabbā pītisahagatāti; upekkhā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā. Siyā ācayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino, nevasekkhanāsekkhā, mahaggatā, na vattabbā parittārammaṇātipi, mahaggatārammaṇātipi, appamāṇārammaṇātipi. Majjhimā, aniyatā, na vattabbā maggārammaṇātipi, maggahetukātipi, maggādhipatinotipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādino. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā, bahiddhārammaṇā, anidassanaappaṭighā.

701. あるものは善であり、あるものは無記である。三つの無量心(慈・悲・喜)は楽受と相応し、捨(無量心)は不苦不楽受と相応する。あるものは異熟であり、あるものは異熟法法(異熟を生じる性質の法)であり、あるものは非異熟非異熟法法である。あるものは執受(しゅうじゅ)・取(しゅ)の対象であり、あるものは非執受・取の対象である。不染汚(ふぜんぬ)にして有取(うしゅ)である。三つの無量心は、あるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。捨は無尋無伺である。三つの無量心は、あるものは喜を伴い、あるものは楽を伴い、捨を伴うことはない。あるものは‘喜を伴う’と言うべきではない。捨は捨を伴う。見(預流道)によって断じられるべきものではなく、修(上三道)によって断じられるべきものでもない。見によって断じられるべき原因を持つものでもなく、修によって断じられるべき原因を持つものでもない。あるものは積集(輪廻)へ赴くものであり、あるものは非積集非離散へ赴くものである。有学でも無学でもない。大上(マハッガタ)である。小(欲界)を対象とすると言うべきではなく、大上を対象とすると言うべきではなく、無量を対象とすると言うべきでもない。中間(マッジマ)であり、不定(アニヤタ)である。道を対象とすると言うべきではなく、道因であると言うべきではなく、道増上であると言うべきでもない。あるものは生じたものであり、あるものは未生のものであり、あるものはまさに生じようとしているものである。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。過去を対象とすると言うべきではなく、未来を対象とすると言うべきではなく、現在を対象とすると言うべきでもない。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。外を対象とし、無見無対(むけんむたい)である。

2. Dukaṃ

2. 二法(ドゥカ)。

702. Mettā hetu, tisso appamaññāyo na hetū, sahetukā, hetusampayuttā. Mettā hetu ceva sahetukā ca; tisso appamaññāyo na vattabbā hetū ceva sahetukā cāti, sahetukā ceva na ca hetū. Mettā hetu ceva hetusampayuttā ca; tisso appamaññāyo na vattabbā hetū ceva hetusampayuttā cāti, hetusampayuttā ceva na ca hetū. Tisso appamaññāyo na hetū sahetukā; mettā na vattabbā na hetu sahetukātipi, na hetu ahetukātipi.

702. 慈は因(いん)である。三つの無量心は因ではないが、有因(ういん)であり、因相応である。慈は因であり、かつ有因である。三つの無量心は‘因であり、かつ有因である’と言うべきではなく、有因であるが因ではない。慈は因であり、かつ因相応である。三つの無量心は‘因であり、かつ因相応である’と言うべきではなく、因相応であるが因ではない。三つの無量心は因ではなく有因である。慈は‘因ではなく有因である’と言うべきではなく、‘因ではなく無因である’と言うべきでもない。

Sappaccayā, saṅkhatā, anidassanā, appaṭighā, arūpā, lokiyā, kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā, no āsavā, sāsavā, āsavavippayuttā[Pg.298], na vattabbā āsavā ceva sāsavā cāti, sāsavā ceva no ca āsavā, na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Āsavavippayuttā sāsavā.

有縁(うえん)であり、有為(うい)であり、無見であり、無対であり、無色であり、世間(せけん)であり、ある意識によって知られるべきものであり、ある意識によって知られるべきではないものである。漏(ろ)ではなく、有漏(うろ)であり、漏不相応である。‘漏であり、かつ有漏である’と言うべきではなく、有漏であるが漏ではない。‘漏であり、かつ漏相応である’と言うべきではなく、漏相応であるが漏ではない。漏不相応にして有漏である。

No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā …pe… sārammaṇā, no cittā, cetasikā, cittasampayuttā, cittasaṃsaṭṭhā, cittasamuṭṭhānā, cittasahabhuno, cittānuparivattino, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino, bāhirā, no upādā, siyā upādinnā, siyā anupādinnā.

[それらは]結(さんよぜん)ではない。…(中略)…縛(ばく)ではない。…(中略)…暴流(ぼる)ではない。…(中略)…軛(やく)ではない。…(中略)…蓋(がい)ではない。…(中略)…取着(しゅじゃく)ではない。…(中略)…対象を持つものであり、心ではなく、心所であり、心と相応し、心と混在し、心より生じ、心と共に生じ、心に随転し、心と混在して生じ、心と混在して生じかつ共に生じ、心と混在して生じかつ随転するものである。外部のものであり、所造(しょぞう)ではなく、[業によって]執受されたものであったり、執受されないものであったりする。

No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā, na bhāvanāya pahātabbā, na dassanena pahātabbahetukā, na bhāvanāya pahātabbahetukā. Tisso appamaññāyo siyā savitakkā, siyā avitakkā; upekkhā avitakkā. Tisso appamaññāyo siyā savicārā, siyā avicārā; upekkhā avicārā. Tisso appamaññāyo siyā sappītikā, siyā appītikā; upekkhā appītikā. Tisso appamaññāyo siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā; upekkhā na pītisahagatā. Tisso appamaññāyo sukhasahagatā, upekkhā na sukhasahagatā. Upekkhā upekkhāsahagatā, tisso appamaññāyo na upekkhāsahagatā, na kāmāvacarā, rūpāvacarā, na arūpāvacarā, pariyāpannā, aniyyānikā, aniyatā, sauttarā, araṇāti.

取(しゅ)ではない。…(中略)…煩悩ではない。…(中略)…見(見道)によって捨断されるべきものではなく、修(修道)によって捨断されるべきものでもなく、見によって捨断されるべき原因を持つものでもなく、修によって捨断されるべき原因を持つものでもない。三つの無量(慈・悲・喜)は、有尋(うじん)であることもあれば、無尋(むじん)であることもある。捨(しゃ)は無尋である。三つの無量は、有伺(うし)であることもあれば、無伺(むし)であることもある。捨は無伺である。三つの無量は、有喜(うき)であることもあれば、無喜(むき)であることもある。捨は無喜である。三つの無量は、喜倶(きく)であることもあれば、喜倶でないこともある。捨は喜倶ではない。三つの無量は楽倶(らくく)であり、捨は楽倶ではない。捨は捨倶(しゃく)であり、三つの無量は捨倶ではない。欲界に属さず、色界に属し、無色界に属さず、[三界に]含まれ、出離(しゅつり)させるものではなく、不定(ふじょう)であり、有上(うじょう)であり、無諍(むじょう)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答(パンハー・プッチャカ)。

Appamaññāvibhaṅgo niṭṭhito.

無量分別、終わる。

14. Sikkhāpadavibhaṅgo

14. 学処分別(がくしょぶんべつ)。

1. Abhidhammabhājanīyaṃ

1. 阿毘達磨(アビダンマ)による分類。

703 . Pañca [Pg.299] sikkhāpadāni – pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ, adinnādānā veramaṇī sikkhāpadaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī sikkhāpadaṃ, musāvādā veramaṇī sikkhāpadaṃ, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ.

五つの学処(五戒)――殺生からの離脱の学処、不与取からの離脱の学処、欲邪行からの離脱の学処、妄語からの離脱の学処、穀酒・果実酒・放逸の原因となる酒類からの離脱の学処。

704. Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye pāṇātipātā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā.

704. そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち喜倶・智相応の心が、殺生を離れる者に生じているとき、その時の殺生からの離(り)、離脱(りだつ)、等離(とうり)、離(り)、不作(ふさ)、不為(ふい)、不犯(ふはん)、限界を越えないこと、橋を壊すこと(断絶)――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。残りの諸法は、離(り)と相応している。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā cetanāya sampayuttā.

そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち喜倶・智相応の心が、殺生を離れる者に生じているとき、その時の思(し)、等思(とうし)、思の状態(したいたい)――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。残りの諸法は、思と相応している。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ pāṇātipātā viramantassa, yo tasmiṃ samaye phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち喜倶・智相応の心が、殺生を離れる者に生じているとき、その時の触(そく)……(中略)……策励(さくれい)、不散乱(ふさんらん)――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye pāṇātipātā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto [Pg.300] – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā.

そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち喜倶・智相応で有行(うぎょう)のもの……(中略)……喜倶・智不相応のもの……(中略)……喜倶・智不相応で有行のもの……(中略)……捨倶・智相応のもの……(中略)……捨倶・智相応で有行のもの……(中略)……捨倶・智不相応のもの……(中略)……捨倶・智不相応で有行の心が、殺生を離れる者に生じているとき、その時の殺生からの離、離脱、等離、離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋を壊すこと――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。残りの諸法は、離と相応している。

705. Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā cetanāya sampayuttā.

705. そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち捨倶・智不相応で有行の心が、殺生を離れる者に生じているとき、その時の思、等思、思の状態――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。残りの諸法は、思と相応している。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena pāṇātipātā viramantassa phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

そのうち、殺生からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち捨倶・智不相応で有行の心が、殺生を離れる者に生じているとき、触……(中略)……策励、不散乱――これが“殺生からの離脱の学処”と言われる。

706. Tattha katamaṃ adinnādānā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… kāmesumicchācārā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… musāvādā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye surāmerayamajjapamādaṭṭhānā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā.

706. そのうち、不与取からの離脱の学処……(中略)……欲邪行からの離脱の学処……(中略)……妄語からの離脱の学処……(中略)……穀酒・果実酒・放逸の原因となる酒類からの離脱の学処とは何か。欲界の善心、すなわち喜倶・智相応の心が、酒類からの離脱を実践する者に生じているとき、その時の酒類からの離、離脱、等離、離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋を壊すこと――これが“穀酒・果実酒・放逸の原因となる酒類からの離脱の学処”と言われる。残りの諸法は、離と相応している。

Tattha katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ, yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā cetanāya sampayuttā.

そこにおいて、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定(学処)とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、喜びに満ち(喜倶)、智慧と相応し(智相応)、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる者に、その時にある思(意志)、等思、等思の状態、これが‘穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定’と言われる。残りの諸法は思と相応している。

Tattha katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yo tasmiṃ samaye phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

そこにおいて、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、喜びに満ち、智慧と相応し、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる者に、その時にある触……(中略)……策励、不散乱、これが‘穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定’と言われる。

Tattha [Pg.301] katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye surāmerayamajjapamādaṭṭhānā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā.

そこにおいて、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、喜びに満ち、智慧と相応し、有行(誘引を伴う)であり……(中略)……喜びに満ち、智慧と不相応であり……(中略)……喜びに満ち、智慧と不相応で有行であり……(中略)……捨(中立)を伴い、智慧と相応し……(中略)……捨を伴い、智慧と相応し有行であり……(中略)……捨を伴い、智慧と不相応であり……(中略)……捨を伴い、智慧と不相応で有行であり、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる者に、その時にある穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことからの忌避、離、反離、離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋の破壊(原因の断絶)、これが‘穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定’と言われる。残りの諸法は離と相応している。

707. Tattha katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā cetanāya sampayuttā.

707. そこにおいて、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、捨を伴い、智慧と不相応で有行であり、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる者に、その時にある思、等思、等思の状態、これが‘穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定’と言われる。残りの諸法は思と相応している。

Tattha katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yo tasmiṃ samaye phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

そこにおいて、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、捨を伴い、智慧と不相応で有行であり、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる者に、その時にある触……(中略)……策励、不散乱、これが‘穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定’と言われる。

708. Pañca sikkhāpadāni – pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ, adinnādānā veramaṇī sikkhāpadaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī sikkhāpadaṃ, musāvādā veramaṇī sikkhāpadaṃ, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ.

708. 五つの学習規定(学処)とは、生き物を殺すことから離れる学習規定、与えられていないものを取ること(盗み)から離れる学習規定、性的な不道徳から離れる学習規定、偽りの言葉を語ることから離れる学習規定、穀酒・果実酒・放逸の根源となる酒類を飲むことから離れる学習規定である。

709. Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ… cittādhipateyyaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ [Pg.302] hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye pāṇātipātā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā.

709. そこにおいて、生き物を殺すことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、喜びに満ち、智慧と相応し、劣ったもの……中間のもの……優れたもの……欲(意欲)を増上(主導)とするもの……精進を増上とするもの……心(心王)を増上とするもの……観(智慧)を増上とするもの……欲を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……精進を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……心を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……観を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたものであり、生き物を殺すことから離れる者に、その時にある生き物を殺すことからの忌避、離、反離、離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋の破壊、これが‘生き物を殺すことから離れる学習規定’と言われる。残りの諸法は離と相応している。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ… cittādhipateyyaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ samaye cetanā sañcetanā sañcetayitattaṃ – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā cetanāya sampayuttā.

そこにおいて、生き物を殺すことから離れる学習規定とは何か。ある時、欲界の善なる心が生じ、喜びに満ち、智慧と相応し、劣ったもの……中間のもの……優れたもの……欲を増上とするもの……精進を増上とするもの……心を増上とするもの……観を増上とするもの……欲を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……精進を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……心を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたもの……観を増上とする劣ったもの……中間のもの……優れたものであり、生き物を殺すことから離れる者に、その時にある思、等思、等思の状態、これが‘生き物を殺すことから離れる学習規定’と言われる。残りの諸法は思と相応している。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ… cittādhipateyyaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ … paṇītaṃ pāṇātipātā viramantassa, yo tasmiṃ samaye phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

その中で、殺生を離れる学習(学処)とは何か。ある時、欲界の善心が生じ、喜を伴い、智と相応し、劣・中・勝であり、あるいは意欲(欲)を増上とし、精進(勤)を増上とし、心(心)を増上とし、観(観)を増上とし、あるいは意欲を増上とする劣・中・勝であり、精進を増上とする劣・中・勝であり、心を増上とする劣・中・勝であり、観を増上とする劣・中・勝であって、殺生を離れる者にとって、その時に生じる触……(中略)……不散乱、これが“殺生を離れる学習”と言われる。

Tattha katamaṃ pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ… cittādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ pāṇātipātā viramantassa, yā tasmiṃ [Pg.303] samaye pāṇātipātā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā…pe… avasesā dhammā cetanāya sampayuttā…pe… phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

その中で、殺生を離れる学習とは何か。ある時、欲界の善心が生じ、喜を伴い、智と相応し、有行(誘引を伴う)であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応で有行であり……(中略)……捨を伴い、智と相応し……(中略)……捨を伴い、智と相応し有行であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応で有行であり、劣・中・勝であり、あるいは意欲を増上とし、精進を増上とし、心を増上とし、あるいは意欲を増上とする劣・中・勝であり、精進を増上とする劣・中・勝であり、心を増上とする劣・中・勝であって、殺生を離れる者にとって、その時にある殺生からの離、離止、反離止、遠離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋の破壊(原因の断絶)、これが“殺生を離れる学習”と言われる。残りの諸法は遠離と相応し……(中略)……残りの諸法は思(意志)と相応し……(中略)……触……(中略)……不散乱、これが“殺生を離れる学習”と言われる。

710. Tattha katamaṃ adinnādānā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… kāmesumicchācārā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… musāvādā veramaṇī sikkhāpadaṃ…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ … cittādhipateyyaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīmaṃsādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye surāmerayamajjapamādaṭṭhānā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā …pe… avasesā dhammā cetanāya sampayuttā…pe… phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

710. その中で、与えられていないものを取ることを離れる学習とは何か……(中略)……邪らな淫らな行いを離れる学習とは何か……(中略)……偽りの言葉を離れる学習とは何か……(中略)……穀酒・果実酒・放逸の原因となる酒類を離れる学習とは何か。ある時、欲界の善心が生じ、喜を伴い、智と相応し、劣・中・勝であり、あるいは意欲を増上とし、精進を増上とし、心を増上とし、観を増上とし、あるいは意欲を増上とする劣・中・勝であり、精進を増上とする劣・中・勝であり、心を増上とする劣・中・勝であり、観を増上とする劣・中・勝であって、酒類を離れる者にとって、その時にある酒類からの離、離止、反離止、遠離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋の破壊、これが“酒類を離れる学習”と言われる。残りの諸法は遠離と相応し……(中略)……残りの諸法は思と相応し……(中略)……触……(中略)……不散乱、これが“酒類を離れる学習”と言われる。

711. Tattha katamaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ? Yasmiṃ samaye kāmāvacare kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… chandādhipateyyaṃ… vīriyādhipateyyaṃ… cittādhipateyyaṃ… chandādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… vīriyādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ… paṇītaṃ… cittādhipateyyaṃ hīnaṃ… majjhimaṃ paṇītaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramantassa, yā tasmiṃ samaye surāmerayamajjapamādaṭṭhānā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo [Pg.304] setughāto – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’. Avasesā dhammā veramaṇiyā sampayuttā…pe… avasesā dhammā cetanāya sampayuttā…pe… phasso…pe… paggāho avikkhepo – idaṃ vuccati ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ’’.

711. その中で、酒類を離れる学習とは何か。ある時、欲界の善心が生じ、喜を伴い、智と相応し、有行であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応で有行であり……(中略)……捨を伴い、智と相応し……(中略)……捨を伴い、智と相応し有行であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応で有行であり、劣・中・勝であり、あるいは意欲を増上とし、精進を増上とし、心を増上とし、あるいは意欲を増上とする劣・中・勝であり、精進を増上とする劣・中・勝であり、心を増上とする劣・中・勝であって、酒類を離れる者にとって、その時にある酒類からの離、離止、反離止、遠離、不作、不為、不犯、限界を越えないこと、橋の破壊、これが“酒類を離れる学習”と言われる。残りの諸法は遠離と相応し……(中略)……残りの諸法は思と相応し……(中略)……触……(中略)……不散乱、これが“酒類を離れる学習”と言われる。

712. Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā sikkhā.

712. いかなる諸法が学習(学)であるか。ある時、欲界の善心が生じ、喜を伴い、智と相応し、色(形や色)を対象とし……(中略)……法(心の対象)を対象とし、あるいはどのような対象であっても、それを縁として生じる時、その時に触があり……(中略)……不散乱がある。これらの諸法が学習である。

Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā sikkhā.

いかなる諸法が学(sikkhā)であるか。ある時、欲界の善心が生起している。それは、喜を伴い、智と相応し、有行(sasaṅkhārena)であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……喜を伴い、智と不相応で有行であり……捨を伴い、智と相応し……捨を伴い、智と相応し有行であり……捨を伴い、智と不相応であり……捨を伴い、智と不相応で有行であり、色を対象とするか……あるいは法を対象とするか、あるいはどのような対象であっても、それを縁として心が生起している。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法が学である。

713. Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti…pe… arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti…pe… lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā sikkhā.

713. いかなる諸法が学であるか。ある時、色界への転生のために道を修習し……無色界への転生のために道を修習し……出離に導き、集積を滅尽させ、諸々の邪見を捨断するために、第一の地(預流果)に到達するために、出世間の禅定を修習する。諸々の欲から離れ……苦の行道、遅い直観をもって、第一禅を具足して住む。その時、触があり……不散乱がある。これらの諸法が学である。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

アビダンマ分別。

2. Pañhāpucchakaṃ

2. 問答門。

714. Pañca sikkhāpadāni – pāṇātipātā veramaṇī sikkhāpadaṃ, adinnādānā veramaṇī sikkhāpadaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī sikkhāpadaṃ, musāvādā veramaṇī sikkhāpadaṃ, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇī sikkhāpadaṃ.

714. 五つの学習規定(五戒)――殺生から離れる学習規定、与えられないものを取ること(盗取)から離れる学習規定、邪らな淫らな行い(邪淫)から離れる学習規定、偽りの言葉(妄語)から離れる学習規定、放逸の原因となる酒類や酔わせるもの(飲酒)から離れる学習規定。これら五つである。

715. Pañcannaṃ [Pg.305] sikkhāpadānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

715. 五つの学習規定のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるか。……いくつが有煩悩(saraṇā)であり、いくつが無煩悩(araṇā)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法。

716. Kusalāyeva. Siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā, vipākadhammadhammā, anupādinnupādāniyā, asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, savitakkasavicārā, siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā.

716. 善のみである。あるものは楽受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応している。異熟の性質を持つ法であり、執受されず執着の対象となるものであり、汚されず汚染の対象となるものであり、尋・伺を伴うものである。あるものは喜を伴い、あるものは楽を伴い、あるものは捨を伴う。

Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā, ācayagāmino, nevasekkhanāsekkhā, parittā, parittārammaṇā, majjhimā, aniyatā, na vattabbā maggārammaṇātipi, maggahetukātipi, maggādhipatinotipi. Siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā uppādinoti, siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā, paccuppannārammaṇā, siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā, bahiddhārammaṇā, anidassanaappaṭighā.

見によっても修によっても断じられるべきものではない。見によっても修によっても断じられるべき原因を持つものではない。集積へと導くものであり、有学でも無学でもない。限定されたものであり、限定されたものを対象とし、中程度のものであり、不定である。‘道を対象とする’とも‘道を原因とする’とも‘道を増上とする’とも言うべきではない。あるものは生起しており、あるものは未生である。‘生起しつつある’と言うべきではない。あるものは過去であり、あるものは未来であり、あるものは現在である。現在を対象とする。あるものは内であり、あるものは外であり、あるものは内外である。外を対象とする。無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法。

717. Na hetū sahetukā, hetusampayuttā. Na vattabbā ‘‘hetū ceva sahetukā cā’’ti, sahetukā ceva na ca hetū, na vattabbā ‘‘hetū ceva hetusampayuttā cā’’ti, hetusampayuttā ceva na ca hetū, na hetu sahetūkā, sappaccayā, saṅkhatā, anidassanā, appaṭighā, arūpā, lokiyā, kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

717. 因ではないが、因を伴うものであり、因と相応している。‘因であり、かつ因を伴うものである’と言うべきではない。因を伴うものであるが、因ではない。‘因であり、かつ因と相応するものである’と言うべきではない。因と相応するものであるが、因ではない。因ではないが因を伴うものである。縁によって生じたものであり、作られたものであり、無見・無対であり、無形であり、世間的であり、ある種の識によって知られるべきものであり、ある種の識によっては知られないものである。

No āsavā, sāsavā, āsavavippayuttā, na vattabbā ‘‘āsavā ceva sāsavā cā’’ti, sāsavā ceva no ca āsavā, na vattabbā ‘‘āsavā ceva āsavasampayuttā cā’’tipi, ‘‘āsavasampayuttā ceva no ca āsavā’’tipi. Āsavavippayuttā sāsavā, no saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā, no cittā, cetasikā, cittasampayuttā, cittasaṃsaṭṭhā[Pg.306], cittasamuṭṭhānā, cittasahabhuno, cittānuparivattino, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino, bāhirā, no upādā, anupādinnā, no upādānā…pe… no kilesā.

漏(āsava)ではないが、有漏であり、漏と不相応である。‘漏であり、かつ有漏である’と言うべきではない。有漏であるが、漏ではない。‘漏であり、かつ漏と相応するものである’とも、‘漏と相応するものであるが、漏ではない’とも言うべきではない。漏と不相応な有漏である。結ではなく……繋ではなく……暴流ではなく……軛ではなく……蓋ではなく……取著ではない。対象を持つものであり、心ではなく、心所であり、心と相応し、心と混在し、心を等起とし、心と共に生じ、心に随転し、心と混在し等起し、心と混在し等起し共に生じ、心と混在し等起し随転するものである。外部のものであり、所造ではなく、執受されていないものであり、取ではなく……煩悩ではない。

Na dassanena pahātabbā, na bhāvanāyapahātabbā, na dassanena pahātabbahetukā, na bhāvanāya pahātabbahetukā, savitakkā, savicārā, siyā sappītikā, siyā appītikā, siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā, kāmāvacarā, na rūpāvacarā, na arūpāvacarā, pariyāpannā, aniyyānikā, aniyatā, sauttarā, araṇāti.

見によって断じられるべきではなく、修によって断じられるべきではない。見によって断じられるべき原因を持つものではなく、修によって断じられるべき原因を持つものではない。尋を伴い、伺を伴う。あるものは喜を伴い、あるものは喜を伴わず、あるものは喜と共に生じ、あるものは喜と共に生じず、あるものは楽と共に生じ、あるものは楽と共に生じず、あるものは捨と共に生じ、あるものは捨と共に生じない。欲界に属し、色界に属さず、無色界に属さない。三界に含まれ、出離に導くものではなく、不定であり、上があるものであり、無煩悩である。

Pañhāpucchakaṃ.

問答門。

Sikkhāpadavibhaṅgo niṭṭhito.

学習規定分別は終了した。

15. Paṭisambhidāvibhaṅgo

15. 無礙解分別。

1. Suttantabhājanīyaṃ

1. 経典分別。

1. Saṅgahavāro

1. 摂類門。

718. Catasso [Pg.307] paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Atthe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, dhamme ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ saṅgahavāro.

718. 四つの無礙解――義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。義における知が義無礙解であり、法における知が法無礙解であり、その法と言語表現における知が詞無礙解であり、諸々の知における知が弁無礙解である。これが摂類門である。

2. Saccavāro

2. 諦門。

719. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Dukkhe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, dukkhasamudaye ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, dukkhanirodhe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ saccavāro.

719. 四つの無礙解――義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。苦における知は義無礙解であり、苦の集起における知は法無礙解であり、苦の滅尽における知は義無礙解であり、苦の滅尽に至る行道における知は法無礙解である。その法と言語表現における知は詞無礙解であり、諸々の知における知は弁無礙解である。これが諦門である。

3. Hetuvāro

3. 因門。

720. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Hetumhi ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, hetuphale ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ hetuvāro.

720. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。因における智は法無礙解であり、因の果における智は義無礙解である。その法の語法(表現)における智は詞無礙解であり、諸々の智における智は辯無礙解である。これが因の節である。

4. Dhammavāro

4. 法の節

721. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Ye dhammā jātā bhūtā sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā, imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā; yamhā dhammā te dhammā jātā bhūtā sañjātā nibbattā abhinibbattā pātubhūtā, tesu [Pg.308] dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā; tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā; ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ dhammavāro.

721. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。生じ、存在し、発生し、成し遂げられ、出現した諸々の法、これらの法における智は義無礙解である。それらの法が生じた元となる法、それらの法における智は法無礙解である。その法の語法における智は詞無礙解であり、諸々の智における智は辯無礙解である。これが法の節である。

5. Paṭiccasamuppādavāro

5. 縁起の節

722. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Jarāmaraṇe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, jarāmaraṇasamudaye ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, jarāmaraṇanirodhe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, jarāmaraṇanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

722. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。老死における智は義無礙解であり、老死の集(原因)における智は法無礙解である。老死の滅における智は義無礙解であり、老死の滅に至る道における智は法無礙解である。その法の語法における智は詞無礙解であり、諸々の智における智は辯無礙解である。

723. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Jātiyā ñāṇaṃ…pe… bhave ñāṇaṃ…pe… upādāne ñāṇaṃ…pe… taṇhāya ñāṇaṃ…pe… vedanāya ñāṇaṃ…pe… phasse ñāṇaṃ…pe… saḷāyatane ñāṇaṃ…pe… nāmarūpe ñāṇaṃ…pe… viññāṇe ñāṇaṃ…pe… saṅkhāresu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, saṅkhārasamudaye ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, saṅkhāranirodhe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ paṭiccasamuppādavāro.

723. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。生における智……(中略)……有における智……取における智……愛における智……受における智……触における智……六処における智……名色における智……識における智……行における智は義無礙解であり、行の集における智は法無礙解である。行の滅における智は義無礙解であり、行の滅に至る道における智は法無礙解である。その法の語法における智は詞無礙解であり、諸々の智における智は辯無礙解である。これが縁起の節である。

6. Pariyattivāro

6. 教法の節

724. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

724. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。

Tattha katamā dhammapaṭisambhidā? Idha bhikkhu dhammaṃ jānāti – suttaṃ geyyaṃ veyyākaraṇaṃ gāthaṃ udānaṃ itivuttakaṃ jātakaṃ abbhutadhammaṃ vedallaṃ. Ayaṃ vuccati ‘‘dhammapaṭisambhidā’’. So tassa tasseva bhāsitassa atthaṃ jānāti – ‘‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho, ayaṃ imassa bhāsitassa attho’’ti. Ayaṃ vuccati ‘‘atthapaṭisambhidā’’. Tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Ayaṃ pariyattivāro.

そこにおいて、何が法無礙解か。ここで比丘は法、すなわち修多羅(スッタ)、祇夜(ゲイヤ)、授記(ヴェイヤカラナ)、伽陀(ガーター)、自説(ウダーナ)、如是語(イティヴッタカ)、本生(ジャータカ)、未曾有法(アッブータダンマ)、方等(ヴェーダッラ)を知る。これが“法無礙解”と言われる。彼はその時々の説かれたことの意味を知る。“これがこの説かれたことの意味であり、これがこの説かれたことの意味である”と。これが“義無礙解”と言われる。その法の語法における智は詞無礙解であり、諸々の智における智は辯無礙解である。これが教法の節である。

Suttantabhājanīyaṃ.

経の分別、終了。

2. Abhidhammabhājanīyaṃ

2. 阿毘達磨の分別

1. Kusalavāro

1. 善の節

725. Catasso [Pg.309] paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

725. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。

Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti, ime dhammā kusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が善であるか。喜を伴い、智と相応し、色を対象とするか……(中略)……あるいは法を対象とするか、何らかの対象を縁として、欲界の善なる心が生じているとき、そのとき触があり……(中略)……不散乱がある。これらの法は善である。これらの法における智は法無礙解である。それらの異熟(果報)における智は義無礙解である。それらの法の施設(概念化)がなされるその語法において、その法の語法における智は詞無礙解である。いかなる智によってそれらの智を知るか、すなわち“これらの智は、この意味を照らし出すものである”と。諸々の智における智は辯無礙解である。

726. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

726. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。

Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ ñāṇavippayuttaṃ sasaṅkhārena rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が善であるか。喜を伴い、智と相応し、有行(促されたもの)であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……喜を伴い、智と不相応であり、有行であり……捨を伴い、智と相応し……捨を伴い、智と相応し、有行であり……捨を伴い、智と不相応であり……捨を伴い、智と不相応であり、有行であって、色を対象とするか……あるいは法を対象とするか、何らかの対象を縁として、欲界の善なる心が生じているとき、そのとき触があり……不散乱がある。これらの法は善である。これらの法における智は法無礙解である。それらの法の異熟における智は義無礙解である。それらの法の施設がなされるその語法において、その法の語法における智は詞無礙解である。いかなる智によってそれらの智を知るか、すなわち“これらの智は、この意味を照らし出すものである”と。諸々の智における智は辯無礙解である。

727. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

727. 四無礙解、すなわち義無礙解、法無礙解、詞無礙解、辯無礙解がある。

Katame [Pg.310] dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が善であるか。色界に生まれるための道を修習し、諸々の欲から離れ、……地遍を所縁とする初禅を具足して住むとき、その時に触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。これらの諸法における知恵が法無礙解である。それらの異熟における知恵が義無礙解である。それらの諸法が施設されるところの言語において、その法と言語の表現における知恵が詞無礙解である。それによってこれらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らし出すものである”と知る知恵、すなわち知恵における知恵が弁無礙解である。

728. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

728. 四無礙解とは、義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が善であるか。無色界に生まれるための道を修習し、一切の無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住むとき、その時に触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。これらの諸法における知恵が法無礙解である。それらの異熟における知恵が義無礙解である。それらの諸法が施設されるところの言語において、その法と言語の表現における知恵が詞無礙解である。それによってこれらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らし出すものである”と知る知恵、すなわち知恵における知恵が弁無礙解である。

729. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

729. 四無礙解とは、義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā kusalā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が善であるか。出離に導き、輪廻を減少させ、諸々の邪見を捨てるため、第一の段階(預流果)に到達するために、出世間の禅を修習し、諸々の欲から離れ、……苦行道・遅通達の初禅を具足して住むとき、その時に触があり、……不散乱がある。これらの諸法は善である。これらの諸法における知恵が法無礙解である。それらの異熟における知恵が義無礙解である。それらの諸法が施設されるところの言語において、その法と言語の表現における知恵が詞無礙解である。それによってこれらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らし出すものである”と知る知恵、すなわち知恵における知恵が弁無礙解である。

2. Akusalavāro

2. 不善の節

730. Catasso [Pg.311] paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

730. 四無礙解とは、義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā akusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が不善であるか。喜を伴い、邪見と相応し、色を対象とし、あるいは……法を対象とし、あるいはどのような対象であれ、それを縁として不善の心が生じているとき、その時に触があり、……不散乱がある。これらの諸法は不善である。これらの諸法における知恵が法無礙解である。それらの異熟における知恵が義無礙解である。それらの諸法が施設されるところの言語において、その法と言語の表現における知恵が詞無礙解である。それによってこれらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らし出すものである”と知る知恵、すなわち知恵における知恵が弁無礙解である。

731. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

731. 四無礙解とは、義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā akusalā? Yasmiṃ samaye akusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti somanassasahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… somanassasahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ…pe… somanassasahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ diṭṭhigatavippayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… domanassasahagataṃ paṭighasampayuttaṃ…pe… domanassasahagataṃ paṭighasampayuttaṃ sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagataṃ vicikicchāsampayuttaṃ…pe… upekkhāsahagataṃ uddhaccasampayuttaṃ rūpārammaṇaṃ vā…pe… dhammārammaṇaṃ vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā akusalā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā. Tesaṃ vipāke ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が不善であるか。喜を伴い、邪見と相応し、有行であり、……喜を伴い、邪見と不相応であり、……喜を伴い、邪見と不相応であり、有行であり、……捨を伴い、邪見と相応し、……捨を伴い、邪見と相応し、有行であり、……捨を伴い、邪見と不相応であり、……捨を伴い、邪見と不相応であり、有行であり、……憂を伴い、瞋恚と相応し、……憂を伴い、瞋恚と相応し、有行であり、……捨を伴い、疑と相応し、……捨を伴い、掉挙と相応し、色を対象とし、あるいは……法を対象とし、あるいはどのような対象であれ、それを縁として不善の心が生じているとき、その時に触があり、……不散乱がある。これらの諸法は不善である。これらの諸法における知恵が法無礙解である。それらの異熟における知恵が義無礙解である。それらの諸法が施設されるところの言語において、その法と言語の表現における知恵が詞無礙解である。それによってこれらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らし出すものである”と知る知恵、すなわち知恵における知恵が弁無礙解である。

3. Vipākavāro

3. 異熟の節

732. Tisso [Pg.312] paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

732. 三無礙解とは、義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記(あびゃかた)であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる果報として、捨(しゃ)を伴い、色(しき)を対象とする眼識が生じているとき、そのとき、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、捨があり、心一境性があり、意根があり、捨根があり、命根がある。あるいは、そのとき、その他にも縁によって生じた無形の法がある。これらの法は無記である。これらの法に関する知が義無礙解(ぎむげげ)である。それらの法を指示する語(表現)があり、その語の表現に関する知が詞無礙解(しむげげ)である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らすものである”と知る知、すなわち知に関する知が弁才無礙解(べんさいむげげ)である。

733. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

733. 三つの無礙解がある。すなわち、義無礙解、詞無礙解、弁才無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti sukhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, sukhaṃ hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, sukhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる果報として、捨を伴い、声を対象とする耳識が生じているとき……(中略)……捨を伴い、香を対象とする鼻識が生じているとき……(中略)……捨を伴い、味を対象とする舌識が生じているとき……(中略)……楽を伴い、触(そく)を対象とする身識が生じているとき、そのとき、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、楽があり、心一境性があり、意根があり、楽根があり、命根がある。あるいは、そのとき、その他にも縁によって生じた無形の法がある。これらの法は無記である。これらの法に関する知が義無礙解である。それらの法を指示する語があり、その語の表現に関する知が詞無礙解である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らすものである”と知る知、すなわち知に関する知が弁才無礙解である。

734. Tisso [Pg.313] paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

734. 三つの無礙解がある。すなわち、義無礙解、詞無礙解、弁才無礙解である。いかなる法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる果報として、捨を伴い、色を対象とするか……(中略)……あるいは触を対象とするか、あるいは何らかの対象を縁として、意界(まのだーとぅ)が生じているとき、そのとき、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、尋(じん)があり、伺(し)があり、捨があり、心一境性があり、意根があり、捨根があり、命根がある。あるいは、そのとき、その他にも縁によって生じた無形の法がある. これらの法は無記である。これらの法に関する知が義無礙解である。それらの法を指示する語があり、その語の表現に関する知が詞無礙解である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らすものである”と知る知、すなわち知に関する知が弁才無礙解である。

735. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

735. 三つの無礙解がある。すなわち、義無礙解、詞無礙解、弁才無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro hoti, pīti hoti, sukhaṃ hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, somanassindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる果報として、喜(き)を伴い、色を対象とするか……(中略)……あるいは法を対象とするか、あるいは何らかの対象を縁として、意識界(まのびにゃーなだーとぅ)が生じているとき、そのとき、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、尋があり、伺があり、喜があり、楽があり、心一境性があり、意根があり、喜根があり、命根がある。あるいは、そのとき、その他にも縁によって生じた無形の法がある。これらの法は無記である。これらの法に関する知が義無礙解である。それらの法を指示する語があり、その語の表現に関する知が詞無礙解である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らすものである”と知る知、すなわち知に関する知が弁才無礙解である。

736. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

736. 三つの無礙解がある。すなわち、義無礙解、詞無礙解、弁才無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā [Pg.314] hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が無記(あびゃかた)であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる異熟(果報)として、捨(うぺっかー)を伴い、色を対象とするか……あるいは法を対象とするか、あるいはどのような対象を縁として、意意識界が生じている時、その時、触(そく)があり、受(じゅ)があり、想(そう)があり、思(し)があり、心(しん)があり、尋(じん)があり、伺(し)があり、捨があり、心の専一性(えかっがたー)があり、意根(いこん)があり、捨根(しゃこん)があり、命根(みょうこん)がある。あるいはまた、その時に、他に縁って生じた無形の諸法がある。これらの諸法が無記である。これらの諸法における知恵が義無礙解(ぎむげげ)である。それらの諸法の施設(せせつ)がなされるところの語(表現)において、その法の語の表現における知恵が辞無礙解(じむげげ)である。それらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らすものである”と知るところの、知恵における知恵が、弁無礙解(べんむげげ)である。

737. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

737. 三つの無礙解がある。義無礙解、辞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye kāmāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manoviññāṇadhātu uppannā hoti somanassasahagatā ñāṇasampayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が無記であるか。欲界の善業をなし、積み立てたことによる異熟として、喜(そーまなっさ)を伴い、智と相応した……喜を伴い、智と相応し、有行(うぎょう)の……喜を伴い、智と不相応の……喜を伴い、智と不相応で、有行の……捨を伴い、智と相応した……捨を伴い、智と相応し、有行の……捨を伴い、智と不相応の……捨を伴い、智と不相応で、有行の、色を対象とするか……あるいは法を対象とするか、あるいはどのような対象を縁として、意意識界が生じている時、その時、触があり……不乱(あびっけーぱ)がある。これらの諸法が無記である。これらの諸法における知恵が義無礙解である。それらの諸法の施設がなされるところの語において、その法の語の表現における知恵が辞無礙解である。それらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らすものである”と知るところの、知恵における知恵が、弁無礙解である。

738. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

738. 三つの無礙解がある。義無礙解、辞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā[Pg.315]. Tasseva rūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati pathavīkasiṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が無記であるか。色界に生まれるための道を修め、諸々の欲から離れ……地遍(ぱたヴィー・かしな)を対象とする初禅を具足して住む時、その時、触があり……不乱がある。これらの諸法は善である。その色界の善業をなし、積み立てたことによる異熟として、諸々の欲から離れ……地遍を対象とする初禅を具足して住む時、その時、触があり……不乱がある。これらの諸法が無記である。これらの諸法における知恵が義無礙解である。それらの諸法の施設がなされるところの語において、その法の語の表現における知恵が辞無礙解である。それらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らすものである”と知るところの、知恵における知恵が、弁無礙解である。

739. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

739. 三つの無礙解がある。義無礙解、辞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye arūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva arūpāvacarassa kusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる諸法が無記であるか。無色界に生まれるための道を修め、すべてにおいて無所有処(あーきんちゃんにゃーやたな)を超越し、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住む時、その時、触があり……不乱がある。これらの諸法は善である。その無色界の善業をなし、積み立てたことによる異熟として、すべてにおいて無所有処を超越し、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることによって……第四禅を具足して住む時、その時、触があり……不乱がある。これらの諸法が無記である。これらの諸法における知恵が義無礙解である。それらの諸法の施設がなされるところの語において、その法の語の表現における知恵が辞無礙解である。それらの知恵を“これらの知恵は、この意味を照らすものである”と知るところの、知恵における知恵が、弁無礙解である。

740. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

740. 三つの無礙解がある。義無礙解、辞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ apacayagāmiṃ diṭṭhigatānaṃ pahānāya paṭhamāya bhūmiyā pattiyā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā kusalā. Tasseva lokuttarassa kusalassa kammassa katattā bhāvitattā vipākaṃ vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati [Pg.316] dukkhapaṭipadaṃ dandhābhiññaṃ suññataṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。出離を導き、[輪廻の]集積を壊し、諸見を捨断するために、第一の地(預流果)に到達するために、欲諸から離れ……苦行・遅通の第一禅を具足して住する出世間の禅定を修習する、その時、触があり……不散乱がある。これらの法は善である。まさにその出世間の善業のなされたこと、修習されたことによる異熟として、欲諸から離れ……苦行・遅通の空なる第一禅を具足して住する、その時、触があり……不散乱がある。これらの法が無記である。これらの法における知が義無礙解である。それによってそれらの法の施設(名称)がなされるところの詞(言語)、その法的な詞の表現における知が詞無礙解である。それによってそれらの知を知る知、すなわち‘これらの知は、この意味を照らすものである’という、知における知が弁無礙解である。

741. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

741. 三つの無礙解がある。義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākaṃ cakkhuviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rūpārammaṇaṃ…pe… sotaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ saddārammaṇaṃ…pe… ghānaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ gandhārammaṇaṃ…pe… jivhāviññāṇaṃ uppannaṃ hoti upekkhāsahagataṃ rasārammaṇaṃ…pe… kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ hoti dukkhasahagataṃ phoṭṭhabbārammaṇaṃ, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, dukkhaṃ hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, dukkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。不善業のなされたこと、積み上げられたことによる異熟として、捨を伴い色を対象とする眼識が生じている時……捨を伴い声を対象とする耳識が生じている時……捨を伴い香を対象とする鼻識が生じている時……捨を伴い味を対象とする舌識が生じている時……苦を伴い触を対象とする身識が生じている時、その時、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、苦があり、心の専一性があり、意根があり、苦根があり、命根がある。あるいはまた、その時に他の縁りて生じた無形の法がある。これらの法が無記である。これらの法における知が義無礙解である。それによってそれらの法の施設がなされるところの詞、その詞の表現における知が詞無礙解である。それによってそれらの知を知る知、すなわち‘これらの知は、この意味を照らすものである’という、知における知が弁無礙解である。

742. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

742. 三つの無礙解がある。義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye akusalassa kammassa katattā upacitattā vipākā manodhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro [Pg.317] hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。不善業のなされたこと、積み上げられたことによる異熟として、捨を伴い色を対象とする、あるいは……触を対象とする意界が生じている時……捨を伴い色を対象とする、あるいは……法を対象とする、あるいはどのような対象であれそれを縁として意識界が生じている時、その時、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、尋があり、伺があり、捨があり、心の専一性があり、意根があり、捨根があり、命根がある。あるいはまた、その時に他の縁りて生じた無形の法がある。これらの法が無記である。これらの法における知が義無礙解である。それによってそれらの法の施設がなされるところの詞、その詞の表現における知が詞無礙解である。それによってそれらの知を知る知、すなわち‘これらの知は、この意味を照らすものである’という、知における知が弁無礙解である。

4. Kiriyavāro

4. 唯作の節

743. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

743. 三つの無礙解がある。義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye manodhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… phoṭṭhabbārammaṇā vā yaṃ yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

いかなる法が無記であるか。善でも不善でもなく、また業の異熟でもない唯作の意界が、捨を伴い色を対象とする、あるいは……触を対象とする、あるいはどのような対象であれそれを縁として生じている時、その時、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、尋があり、伺があり、捨があり、心の専一性があり、意根があり、捨根があり、命根がある。あるいはまた、その時に他の縁りて生じた無形の法がある。これらの法が無記である。これらの法における知が義無礙解である。それによってそれらの法の施設がなされるところの詞、その詞の表現における知が詞無礙解である。それによってそれらの知を知る知、すなわち‘これらの知は、この意味を照らすものである’という、知における知が弁無礙解である。

744. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

744. 三つの無礙解がある。義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā somanassasahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā…pe… manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā upekkhāsahagatā rūpārammaṇā vā…pe… dhammārammaṇā vā yaṃ [Pg.318] yaṃ vā panārabbha, tasmiṃ samaye phasso hoti, vedanā hoti, saññā hoti, cetanā hoti, cittaṃ hoti, vitakko hoti, vicāro hoti, upekkhā hoti, cittassekaggatā hoti, vīriyindriyaṃ hoti, samādhindriyaṃ hoti, manindriyaṃ hoti, upekkhindriyaṃ hoti, jīvitindriyaṃ hoti, ye vā pana tasmiṃ samaye aññepi atthi paṭiccasamuppannā arūpino dhammā. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

無記(abyākata)の諸法とは何か。喜を伴い、善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作(kiriyā)の意意識界が生じ、色を縁とし、あるいは……(中略)……法を縁として生じるとき、あるいは捨を伴い、善でも不善でもなく、業の異熟でもない唯作の意意識界が生じ、色を縁とし、あるいは……(中略)……法を縁として、あるいはどのような対象を縁としても、その時に、触があり、受があり、想があり、思があり、心があり、尋があり、伺があり、捨があり、心の専一性があり、精進根があり、三摩地根があり、意根があり、捨根があり、命根がある。あるいは、その時に他に生じている縁生(えんしょう)の無形の諸法がある。これらの諸法は無記である。これらの諸法における知が義無礙解(atthapaṭisambhidā)である。それらの諸法の概念(施設)を表現する言語(詞)において、その法の言語的表現に関する知が詞無礙解(niruttipaṭisambhidā)である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らし出すものである”と知る知、すなわち知における知が弁無礙解(paṭibhānapaṭisambhidā)である。

745. Tisso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

745. 三つの無礙解がある。義無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

Katame dhammā abyākatā? Yasmiṃ samaye manoviññāṇadhātu uppannā hoti kiriyā neva kusalā nākusalā na ca kammavipākā somanassasahagatā ñāṇasampayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā…pe… somanassasahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇasampayuttā sasaṅkhārena…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā…pe… upekkhāsahagatā ñāṇavippayuttā sasaṅkhārena…pe… rūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti…pe… arūpāvacaraṃ jhānaṃ bhāveti kiriyaṃ neva kusalaṃ nākusalaṃ na ca kammavipākaṃ diṭṭhadhammasukhavihāraṃ…pe… sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanasaññāsahagataṃ sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti. Ime dhammā abyākatā. Imesu dhammesu ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā. Yāya niruttiyā tesaṃ dhammānaṃ paññatti hoti tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā. Yena ñāṇena tāni ñāṇāni jānāti – ‘‘imāni ñāṇāni idamatthajotakānī’’ti, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā.

無記の諸法とは何か。喜を伴い、智と相応し……(中略)……喜を伴い、智と相応し、有行(sasaṅkhārena)であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応であり……(中略)……喜を伴い、智と不相応で有行であり……(中略)……捨を伴い、智と相応し……(中略)……捨を伴い、智と相応し、有行であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応であり……(中略)……捨を伴い、智と不相応で有行であり……(中略)……色界の禅定を修め……(中略)……無色界の禅定を修め、善でも不善でもなく、業の異熟でもない、現法楽住(げんぽうらくじゅう)の唯作の……(中略)……全く無所有処を越えて、非想非非想処の想を伴い、楽を捨てることにより……(中略)……第四禅を具足して住する。その時に、触があり……(中略)……不散乱(avikkhepo)がある。これらの諸法は無記である。これらの諸法における知が義無礙解である。それらの諸法の概念を表現する言語において、その法の言語的表現に関する知が詞無礙解である。それらの知を“これらの知は、この意味を照らし出すものである”と知る知、すなわち知における知が弁無礙解である。

746. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Tisso paṭisambhidā kāmāvacarakusalato catūsu [Pg.319] ñāṇasampayuttesu cittuppādesu, kiriyato catūsu ñāṇasampayuttesu cittuppādesu uppajjanti. Atthapaṭisambhidā etesu ceva uppajjati, catūsu maggesu catūsu phalesu ca uppajjati.

746. 四つの無礙解がある。義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。三つの無礙解は、欲界の善における四つの智相応の心生起において、また唯作における四つの智相応の心生起において生じる。義無礙解は、これら(の心生起)において生じ、また四つの道と四つの果においても生じる。

Abhidhammabhājanīyaṃ.

阿毘達磨(アビダンマ)の分析(Abhidhammabhājanīya)は終了した。

3. Pañhāpucchakaṃ

3. 問答(Pañhāpucchaka)。

747. Catasso paṭisambhidā – atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā.

747. 四つの無礙解がある。義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。

748. Catunnaṃ paṭisambhidānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… kati saraṇā, kati araṇā?

748. 四つの無礙解のうち、いくつのものが善であり、いくつのものが不善であり、いくつのものが無記であるか。……(中略)……いくつのものが有諍(うじょう)であり、いくつのものが無諍(むじょう)であるか。

1. Tikaṃ

1. 三法(Tika)。

749. Siyā kusalā, siyā abyākatā. Siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Tisso paṭisambhidā siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā; atthapaṭisambhidā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Tisso paṭisambhidā anupādinnupādāniyā; atthapaṭisambhidā siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā. Tisso paṭisambhidā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā; atthapaṭisambhidā siyā asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, siyā asaṃkiliṭṭhaasaṃkilesikā.

749. あるものは善であり、あるものは無記である。あるものは楽受と相応し、あるものは不苦不楽受(捨受)と相応している。三つの無礙解(法・詞・弁)は、あるものは異熟法法(異熟を生じる性質の法)であり、あるものは非異熟非異熟法法である。義無礙解は、あるものは異熟であり、あるものは異熟法法であり、あるものは非異熟非異熟法法である。三つの無礙解は、非執受(ひしゅうじゅ)かつ取(しゅ)の対象となるものである。義無礙解は、あるものは非執受かつ取の対象となるものであり、あるものは非執受かつ取の対象とならないものである。三つの無礙解は、不染汚(ふぜんぬ)かつ非染汚性(ひぜんぬしょう)である。義無礙解は、あるものは不染汚かつ染汚性であり、あるものは不染汚かつ非染汚性である。

Tisso paṭisambhidā savitakkasavicārā; atthapaṭisambhidā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Siyā pītisahagatā, siyā sukhasahagatā, siyā upekkhāsahagatā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā. Neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā.

三つの無礙解は、有尋有伺(うじんうし)である。義無礙解は、あるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺(むじんゆいし)であり、あるものは無尋無伺(むじんむし)である。あるものは喜を伴い、あるものは楽を伴い、あるものは捨を伴う。見(見道)によって断じられるべきものでもなく、修(修道)によって断じられるべきものでもない。見によって断じられるべき因を持つものでもなく、修によって断じられるべき因を持つものでもない。

Tisso paṭisambhidā siyā ācayagāmino, siyā nevācayagāmināpacayagāmino; atthapaṭisambhidā siyā ācayagāminī, siyā apacayagāminī, siyā nevācayagāmināpacayagāminī.

三つの無礙解は、あるものは積集(しゃくじゅう)へと赴くものであり、あるものは非積集非損減へと赴くものである。義無礙解は、あるものは積集へと赴くものであり、あるものは損減(そんげん)へと赴くものであり、あるものは非積集非損減へと赴くものである。

Tisso [Pg.320] paṭisambhidā nevasekkhanāsekkhā, atthapaṭisambhidā siyā sekkhā, siyā asekkhā, siyā nevasekkhanāsekkhā. Tisso paṭisambhidā parittā; atthapaṭisambhidā siyā parittā, siyā appamāṇā. Niruttipaṭisambhidā parittārammaṇā; tisso paṭisambhidā siyā parittārammaṇā, siyā mahaggatārammaṇā, siyā appamāṇārammaṇā.

三つの無礙解は、非学非無学(ひがくひむがく)である。義無礙解は、あるものは学(有学)であり、あるものは無学であり、あるものは非学非無学である。三つの無礙解は、小(欲界)である。義無礙解は、あるものは小であり、あるものは無量(出世間)である。詞無礙解は、小を対象とする。三つの無礙解は、あるものは小を対象とし、あるものは大(色界・無色界)を対象とし、あるものは無量を対象とする。

Tisso paṭisambhidā majjhimā; atthapaṭisambhidā siyā majjhimā, siyā paṇītā. Tisso paṭisambhidā aniyatā; atthapaṭisambhidā siyā sammattaniyatā, siyā aniyatā. Niruttipaṭisambhidā na vattabbā – maggārammaṇātipi, maggahetukātipi, maggādhipatinītipi; atthapaṭisambhidā na maggārammaṇā, siyā maggahetukā, siyā maggādhipatinī, siyā na vattabbā maggahetukātipi, maggādhipatinītipi; dve paṭisambhidā siyā maggārammaṇā, na maggahetukā, siyā maggādhipatino, siyā na vattabbā maggārammaṇātipi, maggādhipatinotipi.

三つの無礙解(法・辞・弁)は中(ちゅう)であり、義無礙解はある場合は中であり、ある場合は勝妙である。三つの無礙解は不定であり、義無礙解はある場合は正性決定であり、ある場合は不定である。辞無礙解は“道の所縁である”とも“道の因である”とも“道の増上である”とも言うべきではない。義無礙解は道の所縁ではないが、ある場合は道の因であり、ある場合は道の増上であり、ある場合は“道の因である”とも“道の増上である”とも言うべきではない。二つの無礙解(法・弁)はある場合は道の所縁であるが、道の因ではなく、ある場合は道の増上であり、ある場合は“道の所縁である”とも“道の増上である”とも言うべきではない。

Tisso paṭisambhidā siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā uppādinoti; atthapaṭisambhidā siyā uppannā, siyā anuppannā, siyā uppādinī. Siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā. Niruttipaṭisambhidā paccuppannārammaṇā; dve paṭisambhidā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā; atthapaṭisambhidā siyā atītārammaṇā, siyā anāgatārammaṇā, siyā paccuppannārammaṇā, siyā na vattabbā atītārammaṇātipi, anāgatārammaṇātipi, paccuppannārammaṇātipi. Siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā. Niruttipaṭisambhidā bahiddhārammaṇā; tisso paṭisambhidā siyā ajjhattārammaṇā, siyā bahiddhārammaṇā, siyā ajjhattabahiddhārammaṇā. Anidassanaapaṭighā.

三つの無礙解はある場合は生じたものであり、ある場合は未生のものであり、“まさに生じようとしている”と言うべきではない。義無礙解はある場合は生じたものであり、ある場合は未生のものであり、ある場合はまさに生じようとしているものである。ある場合は過去であり、ある場合は未来であり、ある場合は現在である。辞無礙解は現在を所縁とする。二つの無礙解はある場合は過去を所縁とし、ある場合は未来を所縁とし、ある場合は現在を所縁とする。義無礙解はある場合は過去を所縁とし、ある場合は未来を所縁とし、ある場合は現在を所縁とし、ある場合は“過去を所縁とする”とも“未来を所縁とする”とも“現在を所縁とする”とも言うべきではない。ある場合は内であり、ある場合は外であり、ある場合は内外である。辞無礙解は外を所縁とする。三つの無礙解はある場合は内を所縁とし、ある場合は外を所縁とし、ある場合は内外を所縁とする。無見無対である。

2. Dukaṃ

2. 二法。

750. Hetū, sahetukā, hetusampayuttā, hetū ceva sahetukā ca, hetū ceva hetusampayuttā ca, na vattabbā na hetū sahetukātipi, nahetūahetukātipi.

750. 因であり、有因であり、因相応である。因でありかつ有因であり、因でありかつ因相応である。“因ではなく有因である”とも“因ではなく無因である”とも言うべきではない。

Sappaccayā[Pg.321], saṅkhatā, anidassanā, appaṭighā, arūpā, tisso paṭisambhidā lokiyā, atthapaṭisambhidā siyā lokiyā, siyā lokuttarā, kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

有縁であり、有為であり、無見であり、無対であり、無色である。三つの無礙解は世間的であり、義無礙解はある場合は世間的であり、ある場合は出世間的である。あるものによって知られるべきであり、あるものによって知られるべきではない。

No āsavā. Tisso paṭisambhidā sāsavā; atthapaṭisambhidā siyā sāsavā, siyā anāsavā. Āsavavippayuttā. Tisso paṭisambhidā na vattabbā āsavā ceva sāsavā cāti, sāsavā ceva no ca āsavā; atthapaṭisambhidā na vattabbā āsavo ceva sāsavā cāti, siyā sāsavā ceva no ca āsavo, siyā na vattabbā sāsavā ceva no ca āsavāti. Na vattabbā āsavā ceva āsavasampayuttā cātipi, āsavasampayuttā ceva no ca āsavātipi. Tisso paṭisambhidā āsavavippayuttā sāsavā; atthapaṭisambhidā siyā āsavavippayuttā sāsavā, siyā āsavavippayuttā anāsavā.

漏(ろ)ではない。三つの無礙解は有漏であり、義無礙解はある場合は有漏であり、ある場合は無漏である。漏不相応である。三つの無礙解は“漏でありかつ有漏である”と言うべきではなく、有漏であって漏ではない。義無礙解は“漏でありかつ有漏である”と言うべきではなく、ある場合は有漏であって漏ではなく、ある場合は“有漏であって漏ではない”と言うべきではない。“漏でありかつ漏相応である”とも“漏相応であって漏ではない”とも言うべきではない。三つの無礙解は漏不相応の有漏であり、義無礙解はある場合は漏不相応の有漏であり、ある場合は漏不相応の無漏である。

No saṃyojanā…pe… no ganthā…pe… no oghā…pe… no yogā…pe… no nīvaraṇā…pe… no parāmāsā…pe… sārammaṇā. No cittā, cetasikā, cittasampayuttā, cittasaṃsaṭṭhā, cittasamuṭṭhānā, cittasahabhuno, cittānuparivattino. Cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānā, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānasahabhuno, cittasaṃsaṭṭhasamuṭṭhānānuparivattino, bāhirā, no upādā, anupādinnā.

結(けつ)ではない……(中略)……繋(けい)ではない……(中略)……暴流(ぼる)ではない……(中略)……軛(やく)ではない……(中略)……蓋(がい)ではない……(中略)……取着(しゅじゃく)ではない……(中略)……所縁を有するものである。心ではなく、心所であり、心相応であり、心と混在し、心より生じ、心と共に有り、心に随転するものである。心と混在して心より生ずるものであり、心と混在して心より生じ心と共に有るものであり、心と混在して心より生じ心に随転するものである。外であり、所造(しょぞう)ではなく、不執受(ふしゅうじゅ)である。

No upādānā…pe… no kilesā…pe… na dassanena pahātabbā. Na bhāvanāya pahātabbā. Na dassanena pahātabbahetukā. Na bhāvanāya pahātabbahetukā. Tisso paṭisambhidā savitakkā; atthapaṭisambhidā siyā savitakkā, siyā avitakkā. Tisso paṭisambhidā savicārā; atthapaṭisambhidā siyā savicārā, siyā avicārā. Siyā sappītikā, siyā appītikā. Siyā pītisahagatā, siyā na pītisahagatā. Siyā sukhasahagatā, siyā na sukhasahagatā. Siyā upekkhāsahagatā, siyā na upekkhāsahagatā. Tisso paṭisambhidā kāmāvacarā; atthapaṭisambhidā siyā kāmāvacarā, siyā na kāmāvacarā. Na rūpāvacarā. Na arūpāvacarā[Pg.322]. Tisso paṭisambhidā pariyāpannā; atthapaṭisambhidā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā. Tisso paṭisambhidā aniyyānikā; atthapaṭisambhidā siyā niyyānikā, siyā aniyyānikā. Tisso paṭisambhidā aniyatā; atthapaṭisambhidā siyā niyatā, siyā aniyatā. Tisso paṭisambhidā sauttarā; atthapaṭisambhidā siyā sauttarā, siyā anuttarā. Araṇāti.

取(しゅ)ではない……(中略)……煩悩ではない……(中略)……見によって断じられるべきものではなく、修によって断じられるべきものではない。見によって断じられるべき因を有するものではなく、修によって断じられるべき因を有するものではない。三つの無礙解は有尋(うじん)であり、義無礙解はある場合は有尋であり、ある場合は無尋である。三つの無礙解は有伺(うし)であり、義無礙解はある場合は有伺であり、ある場合は無伺である。ある場合は有喜であり、ある場合は無喜である。ある場合は喜倶(きく)であり、ある場合は喜倶ではない。ある場合は楽倶であり、ある場合は楽倶ではない。ある場合は捨倶であり、ある場合は捨倶ではない。三つの無礙解は欲界繋(よくかいけい)であり、義無礙解はある場合は欲界繋であり、ある場合は欲界繋ではない。色界繋ではなく、無色界繋ではない。三つの無礙解は包摂され、義無礙解はある場合は包摂され、ある場合は包摂されない。三つの無礙解は脱出させるものではなく、義無礙解はある場合は脱出させるものであり、ある場合は脱出させるものではない。三つの無礙解は不定であり、義無礙解はある場合は決定であり、ある場合は不定である。三つの無礙解は有上(うじょう)であり、義無礙解はある場合は有上であり、ある場合は無上である。無諍(むじょう)である。

Pañhāpucchakaṃ.

問いの章。

Paṭisambhidāvibhaṅgo niṭṭhito.

無礙解分別、終わる。

16. Ñāṇavibhaṅgo

16. 智分別。

1. Ekakamātikā

1. 一法の論母。

751. Ekavidhena [Pg.323] ñāṇavatthu – pañca viññāṇā na hetū, ahetukā, hetuvippayuttā, sappaccayā, saṅkhatā, arūpā, lokiyā, sāsavā, saṃyojaniyā, ganthaniyā, oghaniyā, yoganiyā, nīvaraṇiyā, parāmaṭṭhā, upādāniyā, saṃkilesikā, abyākatā, sārammaṇā, acetasikā, vipākā, upādinnupādāniyā, asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikā, na savitakkasavicārā, na avitakkavicāramattā, avitakkaavicārā, na pītisahagatā, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbā, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukā, nevācayagāmināpacayagāmino, nevasekkhanāsekkhā, parittā, kāmāvacarā, na rūpāvacarā, na arūpāvacarā, pariyāpannā, no apariyāpannā, aniyatā, aniyyānikā,

751. 一種としての智の対象(智事)――五識は因ではなく、無因であり、因不相応であり、有縁であり、有為であり、無色であり、世間的であり、有漏であり、結の対象であり、繋の対象であり、暴流の対象であり、軛の対象であり、蓋の対象であり、取着されたものであり、取の対象であり、煩悩の対象であり、無記であり、所縁を有するものであり、心所ではなく、異熟(いじゅく)であり、執受かつ順取であり、不汚かつ順煩悩であり、有尋有伺ではなく、無尋唯伺でもなく、無尋無伺であり、喜倶ではなく、見によっても修によっても断じられるべきものではなく、見によっても修によっても断じられるべき因を有するものではなく、積集へ向かうものでも減少へ向かうものでもなく、有学でも無学でもなく、小であり、欲界繋であり、色界繋ではなく、無色界繋ではなく、包摂されるものであり、包摂されないものではなく、不定であり、脱出させるものではない。

Uppannavatthukā uppannārammaṇā,

生じた依処をもち、生じた所縁をもつ。

(3) Purejātavatthukā purejātārammaṇā

(三)前生した依処をもち、前生した所縁をもつ。

(4) Ajjhattikavatthukā bāhirārammaṇā

(四)内の依処をもち、外の所縁をもつ。

(5) Asambhinnavatthukā asambhinnārammaṇā

(五)混同されない依処(根)をもち、混同されない対象(境)をもつ。

(6) Nānāvatthukā nānārammaṇā

(六)種々なる依処をもち、種々なる対象をもつ。

(7) Na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhonti

(七)互いに他(の感官)の活動領域(境)を享受することはない。

(8) Na asamannāhārā uppajjanti

(八)注意(引導)なしには生じない。

(9) Na amanasikārā uppajjanti

(九)作意なしには生じない。

(10) Na abbokiṇṇā uppajjanti

(一〇)混じり合って生じることはない。

(11) Na apubbaṃ acarimaṃ uppajjanti

(一一)前後なく(同時に)生じることはない。

(12) Na aññamaññassa samanantarā uppajjanti

(一二)互いに直後(無間)に生じることはない。

(13) Pañca viññāṇā anābhogā

(一三)五識は関心(配慮)をもたない。

(14) Pañcahi viññāṇehi na kañci dhammaṃ paṭivijānāti aññatra abhinipātamattā

(一四)五識によっては、ただ(対象が)衝突することを除いて、いかなる法も了知することはない。

(15) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kañci dhammaṃ paṭivijānāti

(一五)五識の直後においても、いかなる法も了知することはない。

(16) Pañcahi viññāṇehi na kañci iriyāpathaṃ kappeti

(一六)五識によっては、いかなる威儀も整えることはない。

(17) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kañci iriyāpathaṃ kappeti

(一七)五識の直後においても、いかなる威儀も整えることはない。

(18) Pañcahi viññāṇehi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapeti

(一八)五識によっては、身業も語業も開始することはない。

(19) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapeti

(一九)五識の直後においても、身業も語業も開始することはない。

(20) Pañcahi viññāṇehi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyati

(二〇)五識によっては、善・不善の法を具足することはない。

(21) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyati

(二一)五識の直後においても、善・不善の法を具足することはない。

(22) Pañcahi viññāṇehi na samāpajjati na vuṭṭhāti

(二二)五識によっては、(等至に)入ることも、出ずることもない。

(23) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na samāpajjati na vuṭṭhāti

(二三)五識の直後においても、(等至に)入ることも、出ずることもない。

(24) Pañcahi viññāṇehi na cavati na uppajjati

(二四)五識によっては、死ぬことも、生まれることもない。

(25) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na cavati na uppajjati

(二五)五識の直後においても、死ぬことも、生まれることもない閉。

(26) Pañcahi viññāṇehi na supati na [Pg.324] paṭibujjhati na supinaṃ passati

(二六)五識によっては、眠ることも、目覚めることも、夢を見ることもない。

(27) Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na supati na paṭibujjhati na supinaṃ passati, yāthāvakavatthuvibhāvanā paññā

(二七)五識の直後においても、眠ることも、目覚めることも、夢を見ることもない。あるがままの事態を解明する智慧がある。

Evaṃ ekavidhena ñāṇavatthu.

このように、一種類による智の拠り所(智事)がある。

2. Dukamātikā

2. 二法の目録(マティカー)。

752. Duvidhena ñāṇavatthu –

752. 二種類による智の拠り所(智事)がある。

(1) Lokiyā paññā, lokuttarā paññā

(一)世間的な智慧と、出世間的な智慧。

(2) Kenaci viññeyyā paññā, kenaci na viññeyyā paññā

(二)何らかによって了知されるべき智慧と、何らかによって了知されるべきではない智慧。

(3) Sāsavā paññā, anāsavā paññā

(三)有漏の智慧と、無漏の智慧。

(4) Āsavavippayuttā sāsavā paññā, āsavavippayuttā anāsavā paññā

(四)漏(煩悩)と相応しない有漏の智慧と、漏と相応しない無漏の智慧。

(5) Saṃyojaniyā paññā, asaṃyojaniyā paññā

結(けつ)の対象となる慧、結の対象とならない慧。

(6) Saṃyojanavippayuttā saṃyojaniyā paññā, saṃyojanavippayuttā asaṃyojaniyā paññā

結と相応しない結の対象となる慧、結と相応しない結の対象とならない慧。

(7) Ganthaniyā paññā, aganthaniyā paññā

繋(けい)の対象となる慧、繋の対象とならない慧。

(8) Ganthavippayuttā ganthaniyā paññā, ganthavippayuttā aganthaniyā paññā

繋と相応しない繋の対象となる慧、繋と相応しない繋の対象とならない慧。

(9) Oghaniyā paññā, anoghaniyā paññā

暴流(ぼる)の対象となる慧、暴流の対象とならない慧。

(10) Oghavippayuttā oghaniyā paññā, oghavippayuttā anoghaniyā paññā

暴流と相応しない暴流の対象となる慧、暴流と相応しない暴流の対象とならない慧。

(11) Yoganiyā paññā, ayoganiyā paññā

軛(やく)の対象となる慧、軛の対象とならない慧。

(12) Yogavippayuttā yoganiyā paññā, yogavippayuttā ayoganiyā paññā

軛と相応しない軛の対象となる慧、軛と相応しない軛の対象とならない慧。

(13) Nīvaraṇiyā paññā, anīvaraṇiyā paññā

蓋(がい)の対象となる慧、蓋の対象とならない慧。

(14) Nīvaraṇavippayuttā nīvaraṇiyā paññā, nīvaraṇavippayuttā anīvaraṇiyā paññā

蓋と相応しない蓋の対象となる慧、蓋と相応しない蓋の対象とならない慧。

(15) Parāmaṭṭhā paññā, aparāmaṭṭhā paññā

執着された慧、執着されない慧。

(16) Parāmāsavippayuttā parāmaṭṭhā paññā, parāmāsavippayuttā aparāmaṭṭhā paññā

執着と相応しない執着された慧、執着と相応しない執着されない慧。

(17) Upādinnā paññā, anupādinnā paññā

執受(しゅうじゅ)された慧、執受されない慧。

(18) Upādāniyā paññā, anupādāniyā paññā

取(しゅ)の対象となる慧、取の対象とならない慧。

(19) Upādānavippayuttā upādāniyā paññā, upādānavippayuttā anupādāniyā paññā

取と相応しない取の対象となる慧、取と相応しない取の対象とならない慧。

(20) Saṃkilesikā paññā, asaṃkilesikā paññā

煩悩(ぞうぜん)の対象となる慧、煩悩の対象とならない慧。

(21) Kilesavippayuttā saṃkilesikā paññā, kilesavippayuttā asaṃkilesikā paññā

煩悩と相応しない煩悩の対象となる慧、煩悩と相応しない煩悩の対象とならない慧。

(22) Savitakkā paññā, avitakkā paññā

尋(じん)を伴う慧、尋のない慧。

(23) Savicārā paññā, avicārā paññā

伺(し)を伴う慧、伺のない慧。

(24) Sappītikā paññā, appītikā paññā

喜(き)を伴う慧、喜のない慧。

(25) Pītisahagatā paññā, na pītisahagatā paññā

喜とともに生じる慧、喜とともに生じない慧。

(26) Sukhasahagatā paññā, na sukhasahagatā paññā

楽(らく)とともに生じる慧、楽とともに生じない慧。

(27) Upekkhāsahagatā paññā, na upekkhāsahagatā paññā

捨(しゃ)とともに生じる慧、捨とともに生じない慧。

(28) Kāmāvacarā paññā, na kāmāvacarā paññā

欲界に属する慧、欲界に属さない慧。

(29) Rūpāvacarā paññā, na rūpāvacarā paññā

色界に属する慧、色界に属さない慧。

(30) Arūpāvacarā paññā, na arūpāvacarā paññā

無色界に属する慧、無色界に属さない慧。

(31) Pariyāpannā paññā, apariyāpannā paññā

三界に含まれる慧、三界に含まれない慧。

(32) Niyyānikā paññā, aniyyānikā paññā

出離(しゅつり)に導く慧、出離に導かない慧。

(33) Niyatā paññā, aniyatā paññā

決定(けつじょう)した慧、決定していない慧。

(34) Sauttarā paññā[Pg.325], anuttarā paññā

有上(うじょう)の慧、無上(むじょう)の慧。

(35) Atthajāpikā paññā, jāpitatthā paññā

(35) 利益を生じさせる智慧、生じさせられた利益を持つ智慧。

Evaṃ duvidhena ñāṇavatthu.

このように、二種による智の項目がある。

3. Tikamātikā

3. 三法(ティカ)の目次

753. Tividhena ñāṇavatthu –

753. 三種による智の項目は以下の通りである。

(1) Cintāmayā paññā, sutamayā paññā, bhāvanāmayā paññā

(1) 思所成慧(ししょじょうえ)、聞所成慧(もんしょじょうえ)、修所成慧(しゅしょじょうえ)。

(2) Dānamayā paññā, sīlamayā paññā, bhāvanāmayā paññā

(2) 布施による智慧、持戒による智慧、修習による智慧。

(3) Adhisīle paññā, adhicitte paññā, adhipaññāya paññā

(3) 増上戒における智慧、増上心における智慧、増上慧における智慧。

(4) Āyakosallaṃ, apāyakosallaṃ, upāyakosallaṃ

(4) 進歩の巧みさ、衰退の巧みさ、手段の巧みさ。

(5) Vipākā paññā, vipākadhammadhammā paññā, nevavipākanavipākadhammadhammā paññā

(5) 異熟(いじゅく)である智慧、異熟を生じる性質を持つ智慧、異熟でもなく異熟を生じる性質でもない智慧。

(6) Upādinnupādāniyā paññā, anupādinnupādāniyā paññā, anupādinnaanupādāniyā paññā

(6) 執受(しゅうじゅ)され執着の対象となる智慧、執受されず執着の対象となる智慧、執受されず執着の対象でもない智慧。

(7) Savitakkasavicārā paññā, avitakkavicāramattā paññā, avitakkaavicārā paññā

(7) 尋(じん)と伺(し)を伴う智慧、尋はなく伺のみがある智慧、尋もなく伺もない智慧。

(8) Pītisahagatā paññā, sukhasahagatā paññā, upekkhāsahagatā paññā

(8) 喜(き)を伴う智慧、楽(らく)を伴う智慧、捨(しゃ)を伴う智慧。

(9) Ācayagāminī paññā, apacayagāminī paññā, nevācayagāmināpacayagāminī paññā

(9) 積集(しゃくじゅう)へと導く智慧、離散(りさん)へと導く智慧、積集へも離散へも導かない智慧。

(10) Sekkhā paññā, asekkhā paññā, nevasekkhanāsekkhā paññā

(10) 有学(うがく)の智慧、無学(むがく)の智慧、有学でも無学でもない智慧。

(11) Parittā paññā, mahaggatā paññā, appamāṇā paññā

(11) 限定された智慧、広大な智慧、無量の智慧。

(12) Parittārammaṇā paññā, mahaggatārammaṇā paññā, appamāṇārammaṇā paññā

(12) 限定されたものを対象とする智慧、広大なものを対象とする智慧、無量のものを対象とする智慧。

(13) Maggārammaṇā paññā, maggahetukā paññā, maggādhipatinī paññā

(13) 道(どう)を対象とする智慧、道を原因とする智慧、道を増上(ぞうじょう)とする智慧。

(14) Uppannā paññā, anuppannā paññā, uppādinī paññā

(14) 生じた智慧、未生の智慧、まさに生じようとしている智慧。

(15) Atītā paññā, anāgatā paññā, paccuppannā paññā

(15) 過去の智慧、未来の智慧、現在の智慧。

(16) Atītārammaṇā paññā, anāgatārammaṇā paññā, paccuppannārammaṇā paññā

(16) 過去を対象とする智慧、未来を対象とする智慧、現在を対象とする智慧。

(17) Ajjhattā paññā, bahiddhā paññā, ajjhattabahiddhā paññā

(17) 内なる智慧、外なる智慧、内・外なる智慧。

(18) Ajjhattārammaṇā paññā, bahiddhārammaṇā paññā, ajjhattabahiddhārammaṇā paññā

(18) 内なるものを対象とする智慧、外なるものを対象とする智慧、内・外なるものを対象とする智慧。

(19) Savitakkasavicārā paññā atthi vipākā, atthi vipākadhammadhammā, atthi nevavipākanavipākadhammadhammā

(19) 尋と伺を伴う智慧には、異熟であるものがあり、異熟を生じる性質を持つものがあり、異熟でもなく異熟を生じる性質でもないものがある。

(20) Atthi upādinnupādāniyā, atthi anupādinnupādāniyā, atthi anupādinnaanupādāniyā

(20) 執受され執着の対象となるものがあり、執受されず執着の対象となるものがあり、執受されず執着の対象でもないものがある。

(21) Atthi pītisahagatā, atthi sukhasahagatā, atthi upekkhāsahagatā

(21) 喜を伴うものがあり、楽を伴うものがあり、捨を伴うものがある。

(22) Atthi ācayagāminī, atthi apacayagāminī, atthi nevācayagāmināpacayagāminī

(22) 積集へと導くものがあり、離散へと導くものがあり、積集へも離散へも導かないものがある。

(23) Atthi sekkhā, atthi asekkhā, atthi nevasekkhanāsekkhā

(23) 有学のものがあり、無学のものがあり、有学でも無学でもないものがある。

(24) Atthi parittā, atthi mahaggatā, atthi appamāṇā

(24) 限定されたものがあり、広大なものがあり、無量のものがある。

(25) Atthi parittārammaṇā, atthi mahaggatārammaṇā, atthi appamāṇārammaṇā

(25) 限定されたものを対象とするものがあり、広大なものを対象とするものがあり、無量のものを対象とするものがある。

(26) Atthi maggārammaṇā, atthi maggahetukā, atthi maggādhipatinī

(26) 道を対象とするものがあり、道を原因とするものがあり、道を増上とするものがある。

(27) Atthi uppannā, atthi anuppannā, atthi uppādinī

生じた慧があり、未生の慧があり、必ず生ずべき慧がある。

(28) Atthi atītā, atthi anāgatā[Pg.326], atthi paccuppannā

過去の慧があり、未来の慧があり、現在の慧がある。

(29) Atthi atītārammaṇā, atthi anāgatārammaṇā, atthi paccuppannārammaṇā

過去を対象とする慧があり、未来を対象とする慧があり、現在を対象とする慧がある。

(30) Atthi ajjhattā, atthi bahiddhā, atthi ajjhattabahiddhā

内的な慧があり、外的な慧があり、内外の慧がある。

(31) Atthi ajjhattārammaṇā, atthi bahiddhārammaṇā, atthi ajjhattabahiddhārammaṇā

内を対象とする慧があり、外を対象とする慧があり、内外を対象とする慧がある。

(32) Avitakkavicāramattā paññā atthi vipākā, atthi vipākadhammadhammā, atthi nevavipākanavipākadhammadhammā

尋はなく伺のみある慧には、異熟の慧があり、異熟の性質を持つ法の慧があり、異熟でもなく異熟の性質を持つ法でもない慧がある。

(33) Atthi upādinnupādāniyā, atthi anupādinnupādāniyā, atthi anupādinnaanupādāniyā

執受・取の対象となる慧があり、非執受・取の対象となる慧があり、非執受・非取の対象となる慧がある。

(34) Atthi ācayagāminī, atthi apacayagāminī, atthi nevācayagāmināpacayagāminī

積集へと導く慧があり、還滅へと導く慧があり、積集へと導くのでもなく還滅へと導くのでもない慧がある。

(35) Atthi sekkhā, atthi asekkhā, atthi nevasekkhanāsekkhā

有学の慧があり、無学の慧があり、非有学非無学の慧がある。

(36) Atthi uppannā, atthi anuppannā, atthi uppādinī

生じた慧があり、未生の慧があり、必ず生ずべき慧がある。

(37) Atthi atītā, atthi anāgatā, atthi paccuppannā

過去の慧があり、未来の慧があり、現在の慧がある。

(38) Atthi ajjhattā, atthi bahiddhā, atthi ajjhattabahiddhā

内的な慧があり、外的な慧があり、内外の慧がある。

(39) Avitakkaavicārā paññā atthi vipākā, atthi vipākadhammadhammā, atthi nevavipākanavipākadhammadhammā

尋もなく伺もない慧には、異熟の慧があり、異熟の性質を持つ法の慧があり、異熟でもなく異熟の性質を持つ法でもない慧がある。

(40) Atthi upādinnupādāniyā, atthi anuppādinnupādāniyā, atthi anuppādinnaanupādāniyā

執受・取の対象となる慧があり、非執受・取の対象となる慧があり、非執受・非取の対象となる慧がある。

(41) Atthi pītisahagatā, atthi sukhasahagatā, atthi upekkhāsahagatā

喜を伴う慧があり、楽を伴う慧があり、捨を伴う慧がある。

(42) Atthi ācayagāminī, atthi apacayagāminī, atthi nevācayagāmināpacayagāminī

積集へと導く慧があり、還滅へと導く慧があり、積集へと導くのでもなく還滅へと導くのでもない慧がある。

(43) Atthi sekkhā, atthi asekkhā, atthi nevasekkhanāsekkhā

有学の慧があり、無学の慧があり、非有学非無学の慧がある。

(44) Atthi parittārammaṇā, atthi mahaggatārammaṇā, atthi appamāṇārammaṇā

小なるものを対象とする慧があり、大上なるものを対象とする慧があり、無量なるものを対象とする慧がある。

(45) Atthi maggārammaṇā, atthi maggahetukā, atthi maggādhipatinī

道を対象とする慧があり、道を因とする慧があり、道を増上とする慧がある。

(46) Atthi uppannā, atthi anuppannā, atthi uppādinī

生じた慧があり、未生の慧があり、必ず生ずべき慧がある。

(47) Atthi atītā, atthi anāgatā, atthi paccuppannā

過去の慧があり、未来の慧があり、現在の慧がある。

(48) Atthi atītārammaṇā, atthi anāgatārammaṇā, atthi paccuppannārammaṇā

過去を対象とする慧があり、未来を対象とする慧があり、現在を対象とする慧がある。

(49) Atthi ajjhattā, atthi bahiddhā, atthi ajjhattabahiddhā

内的な慧があり、外的な慧があり、内外の慧がある。

(50) Atthi ajjhattārammaṇā, atthi bahiddhārammaṇā, atthi ajjhattabahiddhārammaṇā

内を対象とする慧があり、外を対象とする慧があり、内外を対象とする慧がある。

(51) Pītisahagatā paññā sukhasahagatā paññā atthi vipākā, atthi vipākadhammadhammā, atthi nevavipākanavipākadhammadhammā

喜を伴う慧と楽を伴う慧には、異熟の慧があり、異熟の性質を持つ法の慧があり、異熟でもなく異熟の性質を持つ法でもない慧がある。

(52) Atthi upādinnupādāniyā, atthi anupādinnupādāniyā, atthi anupādinnaanupādāniyā

執受・取の対象となる慧があり、非執受・取の対象となる慧があり、非執受・非取の対象となる慧がある。

(53) Atthi savitakkasavicārā, atthi avitakkavicāramattā, atthi avitakkaavicārā

尋もあり伺もある慧があり、尋はなく伺のみある慧があり、尋もなく伺もない慧がある。

(54) Atthi ācayagāminī, atthi apacayagāminī, atthi nevācayagāmināpacayagāminī

積集へと導く慧があり、還滅へと導く慧があり、積集へと導くのでもなく還滅へと導くのでもない慧がある。

(55) Atthi sekkhā, atthi asekkhā, atthi nevasekkhanāsekkhā

有学の慧があり、無学の慧があり、非有学非無学の慧がある。

(56) Atthi parittā, atthi mahaggatā, atthi appamāṇā

小なる慧があり、大上なる慧があり、無量なる慧がある。

(57) Atthi parittārammaṇā, atthi mahaggatārammaṇā, atthi appamāṇārammaṇā

小なるものを所縁とする智慧があり、大なるものを所縁とする智慧があり、無量なるものを所縁とする智慧がある。

(58) Atthi maggārammaṇā[Pg.327], atthi maggahetukā, atthi maggādhipatinī

道を所縁とする智慧があり、道を因とする智慧があり、道を増上とする智慧がある。

(59) Atthi uppannā, atthi anuppannā, atthi uppādinī

生じている智慧があり、生じていない智慧があり、まさに生じようとしている智慧がある。

(60) Atthi atītā, atthi anāgatā, atthi paccuppannā

過去の智慧があり、未来の智慧があり、現在の智慧がある。

(61) Atthi atītārammaṇā, atthi anāgatārammaṇā, atthi paccuppannārammaṇā

過去を所縁とする智慧があり、未来を所縁とする智慧があり、現在を所縁とする智慧がある。

(62) Atthi ajjhatā, atthi bahiddhā, atthi ajjhattabahiddhā

内なる智慧があり、外なる智慧があり、内外なる智慧がある。

(63) Atthi ajjhattārammaṇā, atthi bahiddhārammaṇā, atthi ajjhattabahiddhārammaṇā

内なるものを所縁とする智慧があり、外なるものを所縁とする智慧があり、内外なるものを所縁とする智慧がある。

(64) Upekkhāsahagatā paññā atthi vipākā, atthi vipākadhammadhammā, atthi nevavipākanavipākadhammadhammā

捨を伴う智慧には、異熟であるものがあり、異熟の性質をもつ法であるものがあり、異熟でもなく異熟の性質をもつ法でもないものがある。

(65) Atthi upādinnupādāniyā, atthi anupādinnupādāniyā, atthi anupādinnaanupādāniyā

執受され執着の対象となる智慧があり、執受されず執着の対象となる智慧があり、執受されず執着の対象ともならない智慧がある。

(66) Atthi ācayagāminī, atthi apacayagāminī, atthi nevācayagāmināpacayagāminī

集積(生死)に至る智慧があり、離散(涅槃)に至る智慧があり、集積にも離散にも至らない智慧がある。

(67) Atthi sekkhā, atthi asekkhā, atthi nevasekkhanāsekkhā

有学の智慧があり、無学の智慧があり、有学でも無学でもない智慧がある。

(68) Atthi parittā, atthi mahaggatā, atthi appamāṇā

小なる智慧があり、大なる智慧があり、無量なる智慧がある。

(69) Atthi parittārammaṇā, atthi mahaggatārammaṇā, atthi appamāṇārammaṇā

小なるものを所縁とする智慧があり、大なるものを所縁とする智慧があり、無量なるものを所縁とする智慧がある。

(70) Atthi maggārammaṇā, atthi maggahetukā, atthi maggādhipatinī

道を所縁とする智慧があり、道を因とする智慧があり、道を増上とする智慧がある。

(71) Atthi uppannā, atthi anuppannā, atthi uppādinī

生じている智慧があり、生じていない智慧があり、まさに生じようとしている智慧がある。

(72) Atthi atītā, atthi anāgatā, atthi paccuppannā

過去の智慧があり、未来の智慧があり、現在の智慧がある。

(73) Atthi atītārammaṇā, atthi anāgatārammaṇā, atthi paccuppannārammaṇā

過去を所縁とする智慧があり、未来を所縁とする智慧があり、現在を所縁とする智慧がある。

(74) Atthi ajjhattā, atthi bahiddhā, atthi ajjhattabahiddhā

内なる智慧があり、外なる智慧があり、内外なる智慧がある。

(75) Atthi ajjhattārammaṇā, atthi bahiddhārammaṇā, atthi ajjhattabahiddhārammaṇā

内なるものを所縁とする智慧があり、外なるものを所縁とする智慧があり、内外なるものを所縁とする智慧がある。

Evaṃ tividhena ñāṇavatthu.

このように、三種による智の事(智の基盤)がある。

4. Catukkamātikā

4. 四法(四つ組み)の論母(マティカー)。

754. Catubbidhena ñāṇavatthu –

754. 四種による智の事(智の基盤)は以下の通りである。

(1) Kammassakatañāṇaṃ, saccānulomikaṃ ñāṇaṃ, maggasamaṅgissa ñāṇaṃ, phalasamaṅgissa ñāṇaṃ

一、業自性智、随順諦智、道を備えた者の智、果を備えた者の智。

(2) Dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ

二、苦についての智、苦の集起についての智、苦の滅尽についての智、苦の滅尽に至る道についての智。

(3) Kāmāvacarā paññā, rūpāvacarā paññā, arūpāvacarā paññā, apariyāpannā paññā

三、欲界に属する智慧、色界に属する智慧、無色界に属する智慧、出世間に属する智慧。

(4) Dhamme ñāṇaṃ, anvaye ñāṇaṃ, pariye ñāṇaṃ, sammutiñāṇaṃ

四、法智、類智、他心智(他人の心の限定についての智)、等智(世俗智)。

(5) Atthi paññā ācayāya no apacayāya, atthi paññā apacayāya no ācayāya, atthi paññā ācayāya ceva apacayāya ca, atthi paññā nevācayāya no apacayāya

五、集積(生死)のためであり離散(涅槃)のためでない智慧があり、離散のためであり集積のためでない智慧があり、集積のためでもあり離散のためでもある智慧があり、集積のためでも離散のためでもない智慧がある。

(6) Atthi paññā nibbidāya no paṭivedhāya, atthi paññā paṭivedhāya no nibbidāya, atthi paññā nibbidāya ceva paṭivedhāya ca, atthi paññā neva nibbidāya no paṭivedhāya

六、厭離のためであり通達のためでない智慧があり、通達のためであり厭離のためでない智慧があり、厭離のためでもあり通達のためでもある智慧があり、厭離のためでも通達のためでもない智慧がある。

(7) Hānabhāginī paññā, ṭhitibhāginī paññā, visesabhāginī paññā, nibbedhabhāginī paññā

七、退分に属する智慧、住分に属する智慧、勝分に属する智慧、抉択分(通達)に属する智慧。

(8) Catasso [Pg.328] paṭisambhidā

八、四無礙解。

(9) Catasso paṭipadā

(9) 四つの行道(ぎょうどう)。

(10) Cattāri ārammaṇāni

(10) 四つの所縁(しょえん)。

(11) Jarāmaraṇe ñāṇaṃ, jarāmaraṇasamudaye ñāṇaṃ, jarāmaraṇanirodhe ñāṇaṃ, jarāmaraṇanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ

(11) 老死(ろうし)における知、老死の集(しゅう)における知、老死の滅(めつ)における知、老死の滅に至る行道における知。

(12-21) Jātiyā ñāṇaṃ…pe… bhave ñāṇaṃ…pe… upādāne ñāṇaṃ…pe… taṇhāya ñāṇaṃ…pe… vedanāya ñāṇaṃ…pe… phasse ñāṇaṃ…pe… saḷāyatane ñāṇaṃ…pe… nāmarūpe ñāṇaṃ…pe… viññāṇe ñāṇaṃ…pe… saṅkhāresu ñāṇaṃ, saṅkhārasamudaye ñāṇaṃ, saṅkhāranirodhe ñāṇaṃ, saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ. Evaṃ catubbidhena ñāṇavatthu.

(12-21) 生(しょう)における知、…(中略)…、有(う)における知、…、取(しゅ)における知、…、愛(あい)における知、…、受(じゅ)における知、…、触(そく)における知、…、六処(ろくしょ)における知、…、名色(みょうしき)における知、…、識(しき)における知、…、行(ぎょう)における知、行の集における知、行の滅における知、行の滅に至る行道における知。このように、四種による知の事(ちのこと)がある。

5. Pañcakamātikā

5. 五の部(五法)の目次

755. Pañcavidhena ñāṇavatthu –

755. 五種による知の事 ―

(1) Pañcaṅgiko sammāsamādhi (2) pañcañāṇiko sammāsamādhi

(1) 五支(ごし)を具えた正定(しょうじょう)、(2) 五つの知を具えた正定。

Evaṃ pañcavidhena ñāṇavatthu.

このように、五種による知の事がある。

6. Chakkamātikā

6. 六の部(六法)の目次

756. Chabbidhena ñāṇavatthu –

756. 六種による知の事 ―

(1) Chasu abhiññāsu paññā

(1) 六つの神通(じんづう)における智慧。

Evaṃ chabbidhena ñāṇavatthu.

このように、六種による知の事がある。

7. Sattakamātikā

7. 七の部(七法)の目次

757. Sattavidhena ñāṇavatthu –

757. 七種による知の事 ―

(1) Sattasattati ñāṇavatthūni

(1) 七十七の知の事。

Evaṃ sattavidhena ñāṇavatthu.

このように、七種による知の事がある。

8. Aṭṭhakamātikā

8. 八の部(八法)の目次

758. Aṭṭhavidhena ñāṇavatthu –

758. 八種による知の事 ―

(1) Catūsu maggesu, catūsu phalesu paññā

(1) 四つの道(どう)と四つの果(か)における智慧。

Evaṃ aṭṭhavidhena ñāṇavatthu.

このように、八種による知の事がある。

9. Navakamātikā

9. 九の部(九法)の目次

759. Navavidhena ñāṇavatthu –

759. 九種による知の事 ―

(1) Navasu anupubbavihārasamāpattīsu paññā

(1) 九つの次第住等至(しだいじゅうとうし)における智慧。

Evaṃ navavidhena ñāṇavatthu.

このように、九種による知の事がある。

10. Dasakamātikā

10. 十の部(十法)の目次

760.Dasavidhena ñāṇavatthu – dasa tathāgatassa tathāgatabalāni yehi balehi samannāgato tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu [Pg.329] sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti. Katamāni dasa?

760. 十種による知の事 ― 如来には十の如来力(にょらいりき)があり、それらの力を具えることによって、如来は至高の位を自認し、諸々の集会において獅子吼(ししく)をなし、梵輪(ぼんりん)を転じる。その十とは何か。

(1) Idha tathāgato ṭhānañca ṭhānato aṭṭhānañca aṭṭhānato yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato ṭhānañca ṭhānato aṭṭhānañca aṭṭhānato yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

(1) ここに如来は、道理を道理として、非道理を非道理として、ありのままに知る。如来が道理を道理として、非道理を非道理として、ありのままに知ることもまた、如来の如来力であり、その力によって如来は至高の位を自認し、諸々の集会において獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(2) Puna caparaṃ tathāgato atītānāgatapaccuppannānaṃ kammasamādānānaṃ ṭhānaso hetuso vipākaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato atītānāgatapaccuppannānaṃ kammasamādānānaṃ ṭhānaso hetuso vipākaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

(2) さらにまた、如来は、過去・未来・現在の受業(じゅごう)の異熟(いじゅく)を、処(しょ)により因(いん)により、ありのままに知る。如来が過去・未来・現在の受業の異熟を、処により因により、ありのままに知ることもまた、如来の如来力であり、その力によって如来は至高の位を自認し、諸々の集会において獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(3) Puna caparaṃ tathāgato sabbatthagāminiṃ paṭipadaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato sabbatthagāminiṃ paṭipadaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

(3) さらにまた、如来は、あらゆる境遇に至る行道を、ありのままに知る。如来があらゆる境遇に至る行道を、ありのままに知ることもまた、如来の如来力であり、その力によって如来は至高の位を自認し、諸々の集会において獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(4) Puna caparaṃ tathāgato anekadhātu nānādhātulokaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato anekadhātu nānādhātulokaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

(4) さらにまた、如来は、多種多様な界(かい)からなる世界を、ありのままに知る。如来が多種多様な界からなる世界を、ありのままに知ることもまた、如来の如来力であり、その力によって如来は至高の位を自認し、諸々の集会において獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(5) Puna caparaṃ tathāgato sattānaṃ nānādhimuttikataṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato sattānaṃ nānādhimuttikataṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は生きとし生けるものの様々な信解(意向)をありのままに知る。如来が生きとし生けるものの様々な信解をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪(法輪)を転じる。

(6) Puna caparaṃ tathāgato parasattānaṃ parapuggalānaṃ indriyaparopariyattaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato parasattānaṃ parapuggalānaṃ indriyaparopariyattaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ [Pg.330] hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は他の生きとし生けるもの、他の個々人の諸根の勝劣をありのままに知る。如来が他の生きとし生けるもの、他の個々人の諸根の勝劣をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(7) Puna caparaṃ tathāgato jhānavimokkhasamādhisamāpattīnaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ vuṭṭhānaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato jhānavimokkhasamādhisamāpattīnaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ vuṭṭhānaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は禅定、解脱、三昧、等至の雑染、清浄、出起をありのままに知る。如来が禅定、解脱、三昧、等至の雑染、清浄、出起をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(8) Puna caparaṃ tathāgato pubbenivāsānussatiṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato pubbenivāsānussatiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は宿住随念(過去の生存の想起)をありのままに知る。如来が宿住随念をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(9) Puna caparaṃ tathāgato sattānaṃ cutūpapātaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato sattānaṃ cutūpapātaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は生きとし生けるものの死生(死と再生)をありのままに知る。如来が生きとし生けるものの死生をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じる。

(10) Puna caparaṃ tathāgato āsavānaṃ khayaṃ yathābhūtaṃ pajānāti. Yampi tathāgato āsavānaṃ khayaṃ yathābhūtaṃ pajānāti, idampi tathāgatassa tathāgatabalaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti. Imāni dasa tathāgatassa tathāgatabalāni, yehi balehi samannāgato tathāgato āsabhaṃ ṭhānaṃ paṭijānāti, parisāsu sīhanādaṃ nadati, brahmacakkaṃ pavatteti.

さらに、如来は漏(煩悩)の尽滅をありのままに知る。如来が漏の尽滅をありのままに知ることもまた、如来の如来力である。その力によって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じる。これらが如来の十の如来力であり、これらの力を備えることによって、如来は至高の位を自認し、諸々の集まりの中で獅子吼をなし、梵輪を転じるのである。

Evaṃ dasavidhena ñāṇavatthu.

このように、十種による智の対象(智事)がある。

Mātikā

標目(マティカー)

1. Ekakaniddeso

1. 一法の解説

761. Pañca [Pg.331] viññāṇā na hetumeva, ahetukameva, hetuvippayuttameva, sappaccayameva, saṅkhatameva, arūpameva, lokiyameva, sāsavameva, saṃyojaniyameva, ganthaniyameva, oghaniyameva, yoganiyameva, nīvaraṇiyameva, parāmaṭṭhameva, upādāniyameva, saṃkilesikameva, abyākatameva, sārammaṇameva, acetasikameva, vipākameva, upādinnupādāniyameva, asaṃkiliṭṭhasaṃkilesikameva, na savitakkasavicārameva, na avitakkavicāramattameva, avitakkaavicārameva, na pītisahagatameva, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbameva, neva dassanena na bhāvanāya pahātabbahetukameva, nevācayagāmināpacayagāmimeva, nevasekkhanāsekkhameva, parittameva, kāmāvacarameva, na rūpāvacarameva, na arūpāvacarameva, pariyāpannameva, no apariyāpannameva, aniyatameva, aniyyānikameva, uppannaṃ manoviññāṇaviññeyyameva, aniccameva, jarābhibhūtameva.

761. 五つの認識(五識)は、因(いん)ではなく、無因(むいん)であり、因と相応せず、縁(条件)によって生じ、作られたもの(有為)であり、形のないもの(名法)であり、世間的であり、漏(煩悩)の対象であり、結(縛り)の対象であり、繋(縛り)の対象であり、暴流(おし流すもの)の対象であり、軛(つなぎとめるもの)の対象であり、蓋(おおうもの)の対象であり、誤って把握されたものであり、取(執着)の対象であり、雑染(けがれ)の対象であり、無記(善でも悪でもない)であり、対象(所縁)を持つものであり、心所(しんじょ)ではなく、異熟(報い)であり、執受(業に握られたもの)かつ取の対象であり、自らは汚れていないが雑染の対象となるものであり、尋(思考)も伺(考察)も伴わず、尋がなく伺だけがあるものでもなく、尋も伺もないものであり、喜(喜び)を伴わず、見(預流道)によっても修(後の三道)によっても断じられるべきではなく、見によっても修によっても断じられるべき因を持たず、積集(輪廻の増大)に向かうものでも減少(涅槃)に向かうものでもなく、有学(聖者)のものでも無学(阿羅漢)のものでもなく、限定的(欲界の少分)であり、欲界に属し、色界に属さず、無色界に属さず、三界に含まれ、三界に含まれないものではなく、不定(悟りが決定していない)であり、出離を導くものではなく、生じたものであり、意識によって知られるべきものであり、無常であり、老いに圧倒されるものである。

762. Pañca viññāṇā uppannavatthukā, uppannārammaṇāti uppannasmiṃ vatthusmiṃ uppanne ārammaṇe uppajjanti.

762. 五識は、生じている依処(根)を持ち、生じている対象(境)を持つ。すなわち、生じている依処において、生じている対象があるときに生じる。

Purejātavatthukā, purejātārammaṇāti purejātasmiṃ vatthusmiṃ purejāte ārammaṇe uppajjanti.

(五識は)前生(ぜんしょう)した依処を持ち、前生した対象を持つ。すなわち、前生した依処において、前生した対象があるときに生じる。

Ajjhattikavatthukā, bāhirārammaṇāti pañcannaṃ viññāṇānaṃ vatthu ajjhattikā ārammaṇā bāhirā.

(五識は)内なる依処を持ち、外なる対象を持つ。すなわち、五識の依処は内なるものであり、対象は外なるものである。

Asambhinnavatthukā, asambhinnārammaṇāti asambhinnasmiṃ vatthusmiṃ asambhinne ārammaṇe uppajjanti.

(五識は)混同されない依処を持ち、混同されない対象を持つ。すなわち、混同されない依処において、混同されない対象があるときに生じる。

Nānāvatthukā, nānārammaṇāti aññaṃ cakkhuviññāṇassa vatthu ca ārammaṇañca, aññaṃ sotaviññāṇassa vatthu ca ārammaṇañca, aññaṃ ghānaviññāṇassa vatthu ca ārammaṇañca, aññaṃ jivhāviññāṇassa vatthu ca ārammaṇañca, aññaṃ kāyaviññāṇassa vatthu ca ārammaṇañca.

(五識は)別々の依処を持ち、別々の対象を持つ。すなわち、眼識の依処と対象は(他と)別であり、耳識の依処と対象も別であり、鼻識の依処と対象も別であり、舌識の依処と対象も別であり、身識の依処と対象も別である。

763. Na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhontīti cakkhuviññāṇassa gocaravisayaṃ sotaviññāṇaṃ na paccanubhoti, sotaviññāṇassa gocaravisayampi cakkhuviññāṇaṃ na paccanubhoti. Cakkhuviññāṇassa gocaravisayaṃ ghānaviññāṇaṃ na paccanubhoti, ghānaviññāṇassa gocaravisayampi cakkhuviññāṇaṃ [Pg.332] na paccanubhoti. Cakkhuviññāṇassa gocaravisayaṃ jivhāviññāṇaṃ na paccanubhoti, jivhāviññāṇassa gocaravisayampi cakkhuviññāṇaṃ na paccanubhoti. Cakkhuviññāṇassa gocaravisayaṃ kāyaviññāṇaṃ na paccanubhoti, kāyaviññāṇassa gocaravisayampi cakkhuviññāṇaṃ na paccanubhoti. Sotaviññāṇassa…pe… ghānaviññāṇassa…pe… jivhāviññāṇassa…pe… kāyaviññāṇassa gocaravisayaṃ cakkhuviññāṇaṃ na paccanubhoti, cakkhuviññāṇassa gocaravisayampi kāyaviññāṇaṃ na paccanubhoti. Kāyaviññāṇassa gocaravisayaṃ sotaviññāṇaṃ na paccanubhoti, sotaviññāṇassa gocaravisayampi kāyaviññāṇaṃ na paccanubhoti. Kāyaviññāṇassa gocaravisayaṃ ghānaviññāṇaṃ na paccanubhoti, ghānaviññāṇassa gocaravisayampi kāyaviññāṇaṃ na paccanubhoti. Kāyaviññāṇassa gocaravisayaṃ jivhāviññāṇaṃ na paccanubhoti, jivhāviññāṇassa gocaravisayampi kāyaviññāṇaṃ na paccanubhoti.

763. “互いの境(対象の領域)を享受しない”とは、眼識の境を耳識が享受せず、耳識の境を眼識も享受しないことである。眼識の境を鼻識が享受せず、鼻識の境を眼識も享受しない。眼識の境を舌識が享受せず、舌識の境を眼識も享受しない。眼識の境を身識が享受せず、身識の境を眼識も享受しない。耳識・鼻識・舌識・身識の境を眼識が享受せず、眼識の境を身識も享受しない。身識の境を耳識が享受せず、耳識の境を身識も享受しない。身識の境を鼻識が享受せず、鼻識の境を身識も享受しない。身識の境を舌識が享受せず、舌識の境を身識も享受しない。

764. Na asamannāhārā uppajjantīti samannāharantassa uppajjanti.

764. “注意(引導)なしに生じるのではない”とは、注意を向ける者に生じるということである。

Na amanasikārā uppajjantīti manasikarontassa uppajjanti.

“作意なしに生じるのではない”とは、作意する者に生じるということである。

Na abbokiṇṇā uppajjantīti na paṭipāṭiyā uppajjanti.

“混じり合わずに生じるのではない”とは、順序だってお互いに(連続して)生じるのではないということである。

Na apubbaṃ acarimaṃ uppajjantīti na ekakkhaṇe uppajjanti.

“前後なく(同時的に)生じるのではない”とは、同一の瞬間に生じるのではないということである。

765. Na aññamaññassa samanantarā uppajjantīti cakkhuviññāṇassa uppannasamanantarā sotaviññāṇaṃ na uppajjati, sotaviññāṇassa uppannasamanantarāpi cakkhuviññāṇaṃ na uppajjati. Cakkhuviññāṇassa uppannasamanantarā ghānaviññāṇaṃ na uppajjati, ghānaviññāṇassa uppannasamanantarāpi cakkhuviññāṇaṃ na uppajjati. Cakkhuviññāṇassa uppannasamanantarā jivhāviññāṇaṃ na uppajjati, jivhāviññāṇassa uppannasamanantarāpi cakkhuviññāṇaṃ na uppajjati. Cakkhuviññāṇassa uppannasamanantarā kāyaviññāṇaṃ na uppajjati, kāyaviññāṇassa uppannasamanantarāpi cakkhuviññāṇaṃ na uppajjati. Sotaviññāṇassa…pe… ghānaviññāṇassa…pe… jivhāviññāṇassa…pe… kāyaviññāṇassa uppannasamanantarā cakkhuviññāṇaṃ na uppajjati, cakkhuviññāṇassa uppannasamanantarāpi kāyaviññāṇaṃ na uppajjati. Kāyaviññāṇassa uppannasamanantarā sotaviññāṇaṃ na uppajjati, sotaviññāṇassa uppannasamanantarāpi [Pg.333] kāyaviññāṇaṃ na uppajjati. Kāyaviññāṇassa uppannasamanantarā ghānaviññāṇaṃ na uppajjati, ghānaviññāṇassa uppannasamanantarāpi kāyaviññāṇaṃ na uppajjati. Kāyaviññāṇassa uppannasamanantarā jivhāviññāṇaṃ na uppajjati, jivhāviññāṇassa uppannasamanantarāpi kāyaviññāṇaṃ na uppajjati.

765. “互いに直後に生じるのではない”とは、眼識が生じた直後に耳識が生じることはなく、耳識が生じた直後に眼識が生じることもない。眼識が生じた直後に鼻識が生じることはなく、鼻識が生じた直後に眼識が生じることもない。眼識が生じた直後に舌識が生じることはなく、舌識が生じた直後に眼識が生じることもない。眼識が生じた直後に身識が生じることはなく、身識が生じた直後に眼識が生じることもない。耳識・鼻識・舌識・身識が生じた直後に眼識が生じることはなく、眼識が生じた直後に身識が生じることもない。身識が生じた直後に耳識が生じることはなく、耳識が生じた直後に身識が生じることもない。身識が生じた直後に鼻識が生じることはなく、鼻識が生じた直後に身識が生じることもない。身識が生じた直後に舌識が生じることはなく、舌識が生じた直後に身識が生じることもない。

766. Pañca viññāṇā anābhogāti pañcannaṃ viññāṇānaṃ natthi āvaṭṭanā vā ābhogo vā samannāhāro vā manasikāro vā.

766. “五識は無関心(無関渉)である”とは、五つの識には、転向(あわったな)、関心(あーぼーが)、注意(さまんなーはーら)、あるいは作意(まなしかーら)がないということである。

Pañcahi viññāṇehi na kañci dhammaṃ paṭivijānātīti pañcahi viññāṇehi na kañci dhammaṃ paṭivijānāti.

“五識によってはいかなる法も了知しない”とは、五つの識によってはいかなる法(対象)も了知しないということである。

Aññatra abhinipātamattāti aññatra āpātamattā.

“ただ(対象に)衝突することを除いて”とは、ただ(対象が)現れることを除いて、ということである。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kañci dhammaṃ paṭivijānātīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na kañci dhammaṃ paṭivijānāti.

“五識の直後であっても、いかなる法も了知しない”とは、五つの識の直後において、意界(まのーだーとぅ)によってもいかなる法も了知しないということである。

Pañcahi viññāṇehi na kañci iriyāpathaṃ kappetīti pañcahi viññāṇehi na kañci iriyāpathaṃ kappeti – gamanaṃ vā ṭhānaṃ vā nisajjaṃ vā seyyaṃ vā.

“五識によってはいかなる威儀も整えない”とは、五つの識によっては、行くこと、立つこと、座ること、臥すことといった、いかなる威儀も作らないということである。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kañci iriyāpathaṃ kappetīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na kañci iriyāpathaṃ kappeti – gamanaṃ vā ṭhānaṃ vā nisajjaṃ vā seyyaṃ vā.

“五識の直後であっても、いかなる威儀も整えない”とは、五つの識の直後において、意界によっても、行くこと、立つこと、座ること、臥すことといった、いかなる威儀も作らないということである。

Pañcahi viññāṇehi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapetīti pañcahi viññāṇehi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapeti.

“五識によって身業も口業も開始しない”とは、五つの識によって身業を開始せず、口業も開始しないということである。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapetīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na kāyakammaṃ na vacīkammaṃ paṭṭhapeti.

“五識の直後であっても、身業も口業も開始しない”とは、五つの識の直後において、意界によっても身業を開始せず、口業も開始しないということである。

Pañcahi viññāṇehi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyatīti pañcahi viññāṇehi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyati.

“五識によって善・不善の法を習得(受持)しない”とは、五つの識によって善・不善の法を習得しないということである。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyatīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na kusalākusalaṃ dhammaṃ samādiyati.

“五識の直後であっても、善・不善の法を習得しない”とは、五つの識の直後において、意界によっても善・不善の法を習得しないということである。

Pañcahi viññāṇehi na samāpajjati na vuṭṭhātīti pañcahi viññāṇehi na samāpajjati na vuṭṭhāti.

“五識によって(等至に)入ることも出ることもしない”とは、五つの識によって(等至に)入ることもせず、出ることもないということである。

Pañcannaṃ [Pg.334] viññāṇānaṃ samanantarāpi na samāpajjati na vuṭṭhātīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na samāpajjati na vuṭṭhāti.

“五識の直後であっても、(等至に)入ることも出ることもしない”とは、五つの識の直後において、意界によっても(等至に)入ることもせず、出ることもないということである。

Pañcahi viññāṇehi na cavati na uppajjatīti pañcahi viññāṇehi na cavati na uppajjati.

“五つの意識(五識)によって死ぬ(没する)ことはなく、生まれる(結生する)こともない”という。五つの意識によって死ぬことはなく、生まれることもない。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na cavati na uppajjatīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na cavati na uppajjati.

“五つの意識の直後であっても死ぬことはなく、生まれることもない”という。五つの意識の直後において、意界(マノー・ダートゥ)によっても死ぬことはなく、生まれることもない。

Pañcahi viññāṇehi na supati na paṭibujjhati na supinaṃ passatīti pañcahi viññāṇehi na supati na paṭibujjhati na supinaṃ passati.

“五つの意識によって眠ることはなく、目覚めることもなく、夢を見ることもない”という。五つの意識によって眠ることはなく、目覚めることもなく、夢を見ることもない。

Pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarāpi na supati na paṭibujjhati na supinaṃ passatīti pañcannaṃ viññāṇānaṃ samanantarā manodhātuyāpi na supati na paṭibujjhati na supinaṃ passati. Evaṃ yāthāvakavatthuvibhāvanā paññā.

“五つの意識の直後であっても眠ることはなく、目覚めることもなく、夢を見ることもない”という。五つの意識の直後において、意界によっても眠ることはなく、目覚めることもなく、夢を見ることもない。このように、事物のありのままの状態を解明する智慧がある。

Evaṃ ekavidhena ñāṇavatthu.

このように、一種類による智の分類がある。

Ekakaṃ.

一法集。

2. Dukaniddeso

2. 二法解説。

767. (1) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā lokiyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā lokuttarā paññā.

767. (一)三界(欲界・色界・無色界)における善および無記の智慧は世間的な智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は出世間的な智慧である。

(2) Sabbāva paññā kenaci viññeyyā, kenaci na viññeyyā.

(二)すべての智慧はあるものによって知られるべきであり、あるものによって知られるべきではない。

(3) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā sāsavā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anāsavā paññā.

(三)三界における善および無記の智慧は有漏(うろ)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は無漏(むろ)の智慧である。

(4) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā āsavavippayuttā sāsavā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā āsavavippayuttā anāsavā paññā.

(四)三界における善および無記の智慧は、漏(ろ)とは相応していないが有漏の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、漏とは相応しておらず無漏の智慧である。

(5) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā saṃyojaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā asaṃyojaniyā paññā.

(五)三界における善および無記の智慧は順結(じゅんけつ)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順結の智慧である。

(6) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā saṃyojanavippayuttā saṃyojaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā saṃyojanavippayuttā asaṃyojaniyā paññā.

(六)三界における善および無記の智慧は、結(けつ)とは相応していないが順結の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、結とは相応しておらず不順結の智慧である。

(7) Tīsu [Pg.335] bhūmīsu kusalābyākate paññā ganthaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā aganthaniyā paññā.

(七)三界における善および無記の智慧は順繋(じゅんけい)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順繋の智慧である。

(8) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā ganthavippayuttā ganthaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā ganthavippayuttā aganthaniyā paññā.

(八)三界における善および無記の智慧は、繋(けい)とは相応していないが順繋の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、繋とは相応しておらず不順繋の智慧である。

(9) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā oghaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anoghaniyā paññā.

(九)三界における善および無記の智慧は順暴流(じゅんぼうる)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順暴流の智慧である。

(10) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā oghavippayuttā oghaniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā oghavippayuttā anoghaniyā paññā.

(一〇)三界における善および無記の智慧は、暴流(ぼうる)とは相応していないが順暴流の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、暴流とは相応しておらず不順暴流の智慧である。

(11) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā yoganiyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā ayoganiyā paññā.

(一一)三界における善および無記の智慧は順軛(じゅんやく)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順軛の智慧である。

(12) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā yogavippayuttā yoganiyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā yogavippayuttā ayoganiyā paññā.

(一二)三界における善および無記の智慧は、軛(やく)とは相応していないが順軛の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、軛とは相応しておらず不順軛の智慧である。

(13) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā nīvaraṇiyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anīvaraṇiyā paññā.

(一三)三界における善および無記の智慧は順蓋(じゅんがい)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順蓋の智慧である。

(14) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā nīvaraṇavippayuttā nīvaraṇiyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā nīvaraṇavippayuttā anīvaraṇiyā paññā.

(一四)三界における善および無記の智慧は、蓋(がい)とは相応していないが順蓋の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、蓋とは相応しておらず不順蓋の智慧である。

(15) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā parāmaṭṭhā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā aparāmaṭṭhā paññā.

(一五)三界における善および無記の智慧は取著(しゅじゃく)された智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不取著の智慧である。

(16) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā parāmāsavippayuttā parāmaṭṭhā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā parāmāsavippayuttā aparāmaṭṭhā paññā.

(一六)三界における善および無記の智慧は、取著(しゅじゃく)とは相応していないが取著された智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、取著とは相応しておらず不取著の智慧である。

(17) Tīsu bhūmīsu vipāke paññā upādinnā paññā, tīsu bhūmīsu kusale tīsu bhūmīsu kiriyābyākate catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anupādinnā paññā.

(一七)三界における異熟(果報)の智慧は執受(しゅうじゅ)された智慧であり、三界における善、三界における唯作(ゆいさ)無記、および四つの道と四つの果における智慧は不執受の智慧である。

(18) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā upādāniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anupādāniyā paññā.

(一八)三界における善および無記の智慧は順取(じゅんしゅ)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順取の智慧である。

(19) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā upādānavippayuttā upādāniyā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā upādānavippayuttā anupādāniyā paññā.

(一九)三界における善および無記の智慧は、取(しゅ)とは相応していないが順取の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、取とは相応しておらず不順取の智慧である。

(20) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā saṃkilesikā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā asaṃkilesikā paññā.

(二〇)三界における善および無記の智慧は順煩悩(じゅんぼんのう)の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は不順煩悩の智慧である。

(21) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate [Pg.336] paññā kilesavippayuttā saṃkilesikā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā kilesavippayuttā asaṃkilesikā paññā.

(二一)三界における善および無記の智慧は、煩悩とは相応していないが順煩悩の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は、煩悩とは相応しておらず不順煩悩の智慧である。

(22) Vitakkasampayuttā paññā savitakkā paññā, vitakkavippayuttā paññā avitakkā paññā.

(二二)尋(じん)と相応する智慧は有尋(うじん)の智慧であり、尋と相応しない智慧は無尋(むじん)の智慧である。

(23) Vicārasampayuttā paññā savicārā paññā, vicāravippayuttā paññā avicārā paññā.

(二三)伺(し)と相応する智慧は有伺(うし)の智慧であり、伺と相応しない智慧は無伺(むし)の智慧である。

(24) Pītisampayuttā paññā sappītikā paññā, pītivippayuttā paññā appītikā paññā.

喜と相応する慧は、有喜の慧であり、喜と相応しない慧は、無喜の慧である。

(25) Pītisampayuttā paññā pītisahagatā paññā, pītivippayuttā paññā na pītisahagatā paññā.

喜と相応する慧は、喜を伴う慧であり、喜と相応しない慧は、喜を伴わない慧である。

(26) Sukhasampayuttā paññā sukhasahagatā paññā, sukhavippayuttā paññā na sukhasahagatā paññā.

楽と相応する慧は、楽を伴う慧であり、楽と相応しない慧は、楽を伴わない慧である。

(27) Upekkhāsampayuttā paññā upekkhāsahagatā paññā, upekkhāvippayuttā paññā na upekkhāsahagatā paññā.

捨と相応する慧は、捨を伴う慧であり、捨と相応しない慧は、捨を伴わない慧である。

(28) Kāmāvacarakusalābyākate paññā kāmāvacarā paññā, rūpāvacarā paññā arūpāvacarā paññā, apariyāpannā paññā na kāmāvacarā paññā.

欲界の善および無記における慧は、欲界の慧である。色界の慧、無色界の慧、不繋の慧は、欲界の慧ではない。

(29) Rūpāvacarakusalābyākate paññā rūpāvacarā paññā, kāmāvacarā paññā arūpāvacarā paññā apariyāpannā paññā na rūpāvacarā paññā.

色界の善および無記における慧は、色界の慧である。欲界の慧、無色界の慧、不繋の慧は、色界の慧ではない。

(30) Arūpāvacarakusalābyākate paññā arūpāvacarā paññā, kāmāvacarā paññā rūpāvacarā paññā apariyāpannā paññā na arūpāvacarā paññā.

無色界의 善および無記における慧は、無色界の慧である。欲界の慧、色界の慧、不繋の慧は、無色界の慧ではない。

(31) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā pariyāpannā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā apariyāpannā paññā.

三界の善および無記における慧は、繋(けい)の慧である。四道と四果における慧は、不繋(ふけい)の慧である。

(32) Catūsu maggesu paññā niyyānikā paññā, tīsu bhūmīsu kusale catūsu bhūmīsu vipāke tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā aniyyānikā paññā.

四道における慧は、出離を導く慧である。三界の善、四界の異熟、三界の唯作無記における慧は、出離を導かない慧である。

(33) Catūsu maggesu paññā niyatā paññā, tīsu bhūmīsu kusale catūsu bhūmīsu vipāke tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā aniyatā paññā.

四道における慧は、決定した慧である。三界の善、四界の異熟、三界の唯作無記における慧は、決定していない慧である。

(34) Tīsu bhūmīsu kusalābyākate paññā sauttarā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anuttarā paññā.

三界の善および無記における慧は、有上の慧である。四道と四果における慧は、無上の慧である。

(35) Tattha katamā atthajāpikā paññā?

そこにおいて、利益を生じさせる慧とは何か。

Catūsu bhūmīsu kusale arahato abhiññaṃ uppādentassa samāpattiṃ uppādentassa kiriyābyākate paññā atthajāpikā paññā, catūsu bhūmīsu vipāke arahato uppannāya abhiññāya uppannāya samāpattiyā kiriyābyākate paññā jāpitatthā paññā.

四界の善において、神通を生じさせ、等至(サマパッティ)を生じさせる阿羅漢の唯作無記における慧は、利益を生じさせる慧である。四界の異熟において、神通が生じ、等至が生じた阿羅漢の唯作無記における慧は、生じさせられた利益を持つ慧である。

Evaṃ duvidhena ñāṇavatthu.

このように、二種の智の根拠がある。

Dukaṃ.

二法(の解説を終わる)。

3. Tikaniddeso

3. 三法の解説

768. (1. Ka) tattha [Pg.337] katamā cintāmayā paññā?

768. そこにおいて、思所成慧(ししょじょうえ)とは何か。

Yogavihitesu vā kammāyatanesu yogavihitesu vā sippāyatanesu yogavihitesu vā vijjāṭṭhānesu kammassakataṃ vā saccānulomikaṃ vā rūpaṃ aniccanti vā vedanā…pe… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ aniccanti vā, yaṃ evarūpiṃ anulomikaṃ khantiṃ diṭṭhiṃ ruciṃ mudiṃ pekkhaṃ dhammanijjhānakkhantiṃ parato assutvā paṭilabhati – ayaṃ vuccati ‘‘cintāmayā paññā’’.

智慧によって計画された仕事の場、あるいは智慧によって計画された技術の場、あるいは智慧によって計画された学問の場において、“業は自らのものである”とか、あるいは真理に随順して“色は無常である”“受は……(中略)……想は……行は……識は無常である”といった、このような随順する忍(認容)、見、欲、覚、察、法思察忍を、他から聞かずに自ら獲得すること、これが“思所成慧”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā sutamayā paññā? Yogavihitesu vā kammāyatanesu yogavihitesu vā sippāyatanesu yogavihitesu vā vijjāṭṭhānesu kammassakataṃ vā saccānulomikaṃ vā rūpaṃ aniccanti vā vedanā…pe… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ aniccanti vā, yaṃ evarūpiṃ anulomikaṃ khantiṃ diṭṭhiṃ ruciṃ mudiṃ pekkhaṃ dhammanijjhānakkhantiṃ parato sutvā paṭilabhati – ayaṃ vuccati ‘‘sutamayā paññā’’.

そこにおいて、聞所成慧(もんしょじょうえ)とは何か。智慧によって計画された仕事の場、あるいは智慧によって計画された技術の場、あるいは智慧によって計画された学問の場において、“業は自らのものである”とか、あるいは真理に随順して“色は無常である”“受は……(中略)……想は……行は……識は無常である”といった、このような随順する忍、見、欲、覚、察、法思察忍を、他から聞いて獲得すること、これが“聞所成慧”と呼ばれる。

(Ga) sabbāpi samāpannassa paññā bhāvanāmayā paññā.

等至(サマパッティ)に入っている者のすべての慧は、修所成慧(しゅしょじょうえ)である。

769. (2. Ka) tattha katamā dānamayā paññā? Dānaṃ ārabbha dānādhigaccha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘dānamayā paññā’’.

769. そこにおいて、布施による慧とは何か。布施を縁とし、布施に到達した者に生じる慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“布施による慧”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā sīlamayā paññā? Sīlaṃ ārabbha sīlādhigaccha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘sīlamayā paññā’’.

そこにおいて、持戒による慧とは何か。持戒を縁とし、持戒に到達した者に生じる慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“持戒による慧”と呼ばれる。

(Ga) sabbāpi samāpannassa paññā bhāvanāmayā paññā.

等至に入っている者のすべての慧は、修所成慧である。

770. (3. Ka) tattha katamā adhisīle paññā? Pātimokkhasaṃvaraṃ saṃvarantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘adhisīle paññā’’.

770. そこにおいて、増上戒における慧とは何か。別解脱律儀を護る者に生じる慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“増上戒における慧”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā adhicitte paññā? Rūpāvacarārūpāvacarasamāpattiṃ samāpajjantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘adhicitte paññā’’.

そこにおいて、増上心における慧とは何か。色界・無色界の等至に入る者に生じる慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“増上心における慧”と呼ばれる。

(Ga) tattha [Pg.338] katamā adhipaññāya paññā? Catūsu maggesu catūsu phalesu paññā – ayaṃ vuccati ‘‘adhipaññāya paññā’’.

そこにおいて、増上慧における慧とは何か。四道と四果における慧、これが“増上慧における慧”と呼ばれる。

771. (4. Ka) tattha katamaṃ āyakosallaṃ? ‘‘Ime dhamme manasikaroto anuppannā ceva akusalā dhammā na uppajjanti, uppannā ca akusalā dhammā pahīyanti. Ime vā panime dhamme manasikaroto anuppannā ceva kusalā dhammā uppajjanti, uppannā ca kusalā dhammā bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattantī’’ti – yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘āyakosallaṃ’’.

771. そこにおいて、進歩における巧みさ(進巧)とは何か。“これらの法を作意する者には、未生の不善法は生じず、生じている不善法は断ぜられる。また、これらの法を作意する者には、未生の善法が生じ、生じている善法は増大し、広大となり、修習によって円満するに至る”という、そこにおける慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“進歩における巧みさ”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ apāyakosallaṃ? ‘‘Ime dhamme manasikaroto anuppannā ceva kusalā dhammā na uppajjanti, uppannā ca kusalā dhammā nirujjhanti. Ime vā panime dhamme manasikaroto anuppannā ceva akusalā dhammā uppajjanti, uppannā ca akusalā dhammā bhiyyobhāvāya vepullāya saṃvattantī’’ti – yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘apāyakosallaṃ’’.

そこにおいて、衰退における巧みさ(退巧)とは何か。“これらの法を作意する者には、未生の善法は生じず、生じている善法は滅する。また、これらの法を作意する者には、未生の不善法が生じ、生じている不善法は増大し、広大となる”という、そこにおける慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“衰退における巧みさ”と呼ばれる。

(Ga) sabbāpi tatrupāyā paññā upāyakosallaṃ.

そのための手段(方法)におけるすべての慧は、手段における巧みさ(方便巧)である。

772. (5. Ka) catūsu bhūmīsu vipāke paññā vipākā paññā.

772. 四界の異熟における慧は、異熟の慧である。

(Kha) catūsu bhūmīsu kusale paññā vipākadhammadhammā paññā.

四界の善における慧は、異熟を法とする法の慧である。

(Ga) tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā nevavipākanavipākadhammadhammā paññā.

三界の唯作無記における慧は、異熟でもなく異熟を法とする法でもない慧である。

773. (6. Ka) tīsu bhūmīsu vipāke paññā upādinnupādāniyā paññā.

773. 三界の異熟における慧は、執受かつ取の対象となる慧である。

(Kha) tīsu bhūmīsu kusale tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā anupādinnupādāniyā paññā.

三界の善における慧、および三界の唯作無記における慧は、非執受かつ取の対象となる慧である。

(Ga) catūsu maggesu catūsu phalesu paññā anupādinnaanupādāniyā paññā.

四道における慧、および四果における慧は、非執受かつ非取の対象となる慧である。

774. (7. Ka) vitakkavicārasampayuttā paññā savitakkasavicārā paññā.

774. 尋・伺と相応する慧は、有尋有伺の慧である。

(Kha) vitakkavippayuttā vicārasampayuttā paññā avitakkavicāramattā paññā.

尋と不相応で伺と相応する慧は、無尋唯伺の慧である。

(Ga) vitakkavicāravippayuttā paññā avitakkaavicārā paññā.

尋・伺と不相応な慧は、無尋無伺の慧である。

775. (8. Ka) pītisampayuttā paññā pītisahagatā paññā.

775. 喜と相応する慧は、喜倶の慧である。

(Kha) sukhasampayuttā paññā sukhasahagatā paññā.

楽と相応する慧は、楽倶の慧である。

(Ga) upekkhāsampayuttā paññā upekkhāsahagatā paññā.

捨と相応する慧は、捨倶の慧である。

776. (9. Ka) tīsu [Pg.339] bhūmīsu kusale paññā ācayagāminī paññā.

776. 三界の善における慧は、積集へと赴く慧である。

(Kha) catūsu maggesu paññā apacayagāminī paññā.

四道における慧は、離散へと赴く慧である。

(Ga) catūsu bhūmīsu vipāke tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā nevācayagāmināpacayagāminī paññā.

四界の異熟における慧、および三界の唯作無記における慧は、積集へと赴くのでもなく離散へと赴くのでもない慧である。

777. (10. Ka) catūsu maggesu tīsu phalesu paññā sekkhā paññā.

777. 四道における慧、および三果における慧は、有学の慧である。

(Kha) upariṭṭhimā arahattaphale paññā asekkhā paññā.

最上の阿羅漢果における慧は、無学の慧である。

(Ga) tīsu bhūmīsu kusale tīsu bhūmīsu vipāke tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā nevasekkhanāsekkhā paññā.

三界の善における慧、三界の異熟における慧、および三界の唯作無記における慧は、有学でもなく無学でもない慧である。

778. (11. Ka) kāmāvacarakusalābyākate paññā parittā paññā.

778. 欲界の善・無記における慧は、限定された慧である。

(Kha) rūpāvacarārūpāvacarakusalābyākate paññā mahaggatā paññā.

色界・無色界の善・無記における慧は、広大な慧である。

(Ga) catūsu maggesu catūsu phalesu paññā appamāṇā paññā.

四道における慧、および四果における慧は、無量の慧である。

779. (12. Ka) tattha katamā parittārammaṇā paññā? Paritte dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘parittārammaṇā paññā’’.

779. そのうち、限定されたものを対象とする慧とは何か。限定された法を縁として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“限定されたものを対象とする慧”と言われる。

780. (Kha) tattha katamā mahaggatārammaṇā paññā? Mahaggate dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘mahaggatārammaṇā paññā’’.

780. そのうち、広大なものを対象とする慧とは何か。広大な法を縁として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“広大なものを対象とする慧”と言われる。

781. (Ga) tattha katamā appamāṇārammaṇā paññā? Appamāṇe dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘appamāṇārammaṇā paññā’’.

781. そのうち、無量のものを対象とする慧とは何か。無量の法を縁として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“無量のものを対象とする慧”と言われる。

782. (13. Ka) tattha katamā maggārammaṇā paññā? Ariyamaggaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘maggārammaṇā paññā’’.

782. そのうち、道を対象とする慧とは何か。聖道を縁として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“道を対象とする慧”と言われる。

(Kha) catūsu maggesu paññā maggahetukā paññā.

四道における慧は、道を原因とする慧である。

783. (Ga) tattha katamā maggādhipatinī paññā? Ariyamaggaṃ adhipatiṃ karitvā yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘maggādhipatinī paññā’’.

783. そのうち、道を増上とする慧とは何か。聖道を増上として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“道を増上とする慧”と言われる。

784. (14) Catūsu [Pg.340] bhūmīsu vipāke paññā siyā uppannā, siyā uppādinī, na vattabbā anuppannāti. Catūsu bhūmīsu kusale tīsu bhūmīsu kiriyābyākate paññā siyā uppannā, siyā anuppannā, na vattabbā uppādinīti.

784. 四界の異熟における慧は、あるいは既生であり、あるいは生じつつあるものであり、“未生である”と言われるべきではない。四界の善における慧、および三界の唯作無記における慧は、あるいは既生であり、あるいは未生であり、“生じつつあるものである”と言われるべきではない。

785. (15) Sabbāva paññā siyā atītā, siyā anāgatā, siyā paccuppannā.

785. すべての慧は、あるいは過去であり、あるいは未来であり、あるいは現在である。

786. (16. Ka) tattha katamā atītārammaṇā paññā? Atīte dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘atītārammaṇā paññā’’.

786. そのうち、過去を対象とする慧とは何か。過去の法を縁として生じる慧、了知、……(中略)……不痴、択法、正見、これが“過去を対象とする慧”と言われる。

787. (Kha) tattha katamā anāgatārammaṇā paññā? Anāgate dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘anāgatārammaṇā paññā’’.

787. そのうち、未来を対象とする智慧とは何か。未来の諸法を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“未来を対象とする智慧”という。

788. (Ga) tattha katamā paccuppannārammaṇā paññā? Paccuppanne dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā …pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘paccuppannārammaṇā paññā’’.

788. そのうち、現在を対象とする智慧とは何か。現在の諸法を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“現在を対象とする智慧”という。

789. (17) Sabbāva paññā siyā ajjhattā, siyā bahiddhā, siyā ajjhattabahiddhā.

789. すべての智慧は、あるいは内的なものであり、あるいは外的なものであり、あるいは内外的(内外共)なものである。

790. (18. Ka) tattha katamā ajjhattārammaṇā paññā? Ajjhatte dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘ajjhattārammaṇā paññā’’.

790. そのうち、内的なものを対象とする智慧とは何か。内的な諸法を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“内的なものを対象とする智慧”という。

791. (Kha) tattha katamā bahiddhārammaṇā paññā? Bahiddhādhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘bahiddhārammaṇā paññā’’.

791. そのうち、外的なものを対象とする智慧とは何か。外的な諸法を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“外的なものを対象とする智慧”という。

792. (Ga) tattha katamā ajjhattabahiddhārammaṇā paññā? Ajjhattabahiddhā dhamme ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘ajjhattabahiddhārammaṇā paññā’’.

792. そのうち、内外的(内外共)なものを対象とする智慧とは何か。内外的(内外共)な諸法を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“内外的(内外共)なものを対象とする智慧”という。

Evaṃ tividhena ñāṇavatthu.

このように、三種によって智の基盤(智事)がある。

Tikaṃ.

三法(ティカ)は終わる。

4. Catukkaniddeso

4. 四法の解説

793. (1. Ka) tattha [Pg.341] katamaṃ kammassakatañāṇaṃ? ‘‘Atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’ti – yā evarūpā paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘kammassakatañāṇaṃ’’. Ṭhapetvā saccānulomikaṃ ñāṇaṃ, sabbāpi sāsavā kusalā paññā kammassakatañāṇaṃ.

793. そのうち、業自性智(業が自己の所有であると知る智)とは何か。“布施には報いがある。供犠には報いがある。献物には報いがある。善悪の業には果報がある。この世はある。他世はある。母はある。父はある。化生の衆生はある。この世において、正しく歩み、正しく実践し、自ら高い知恵でこの世と他世を悟り、それを説き示す沙門やバラモンたちがいる”という、このような智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“業自性智”という。諦順応智(真理に随順する智)を除いた、すべての有漏の善なる智慧は、業自性智である。

(Kha) tattha katamaṃ saccānulomikaṃ ñāṇaṃ? ‘‘Rūpaṃ anicca’’nti vā vedanā…pe… saññā… saṅkhārā… ‘‘viññāṇaṃ anicca’’nti vā yā evarūpī anulomikā khanti diṭṭhi ruci mudi pekkhā dhammanijjhānakkhanti – idaṃ vuccati ‘‘saccānulomikaṃ ñāṇaṃ’’.

そのうち、諦順応智(真理に随順する智)とは何か。“色は無常である”あるいは“受・想・行・識は無常である”という、このような随順する忍(受容)、見、欲、意、察、法審慮忍、これを“諦順応智”という。

(Ga) catūsu maggesu paññā maggasamaṅgissa ñāṇaṃ.

四つの道(マッガ)における智慧は、道を備えた者の智である。

(Gha) catūsu phalesu paññā phalasamaṅgissa ñāṇaṃ.

四つの果(パラ)における智慧は、果を備えた者の智である。

794. (2) Maggasamaṅgissa ñāṇaṃ dukkhepetaṃ ñāṇaṃ, dukkhasamudayepetaṃ ñāṇaṃ, dukkhanirodhepetaṃ ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapetaṃ ñāṇaṃ.

794. 道を備えた者の智は、苦についての智であり、苦の集起についての智であり、苦の滅尽についての智であり、苦の滅尽に至る道についての智である。

(Ka) tattha katamaṃ dukkhe ñāṇaṃ? Dukkhaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘dukkhe ñāṇaṃ’’.

そのうち、苦についての智とは何か。苦を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“苦についての智”という。

(Kha-gha) dukkhasamudayaṃ ārabbha…pe… dukkhanirodhaṃ ārabbha…pe… dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ’’.

苦の集起を縁として、...(中略)...苦の滅尽を縁として、...(中略)...苦の滅尽に至る道を縁として生じる智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“苦の滅尽に至る道についての智”という。

795. (3) Kāmāvacarakusalābyākate paññā kāmāvacarā paññā, rūpāvacarakusalābyākate paññā rūpāvacarā paññā, arūpāvacarakusalābyākate paññā arūpāvacarā paññā, catūsu maggesu catūsu phalesu paññā apariyāpannā paññā.

795. 欲界の善・無記における智慧は欲界の智慧であり、色界の善・無記における智慧は色界の智慧であり、無色界の善・無記における智慧は無色界の智慧であり、四つの道と四つの果における智慧は出世間(不繋)の智慧である。

796. (4. Ka) tattha katamaṃ dhamme ñāṇaṃ? Catūsu maggesu catūsu phalesu paññā dhamme ñāṇaṃ.

796. そのうち、法智(法についての智)とは何か。四つの道と四つの果における智慧が、法智である。

(Kha) so iminā dhammena ñātena diṭṭhena pattena viditena pariyogāḷhena atītānāgatena nayaṃ neti. ‘‘Ye hi keci atītamaddhānaṃ samaṇā vā [Pg.342] brāhmaṇā vā dukkhaṃ abbhaññaṃsu, dukkhasamudayaṃ abbhaññaṃsu, dukkhanirodhaṃ abbhaññaṃsu, dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ abbhaññaṃsu, imaññeva te dukkhaṃ abbhaññaṃsu, imaññeva te dukkhasamudayaṃ abbhaññaṃsu, imaññeva te dukkhanirodhaṃ abbhaññaṃsu, imaññeva te dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ abbhaññaṃsu. Ye hi keci anāgatamaddhānaṃ samaṇā vā brāhmaṇā vā dukkhaṃ abhijānissanti, dukkhasamudayaṃ abhijānissanti, dukkhanirodhaṃ abhijānissanti, dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ abhijānissanti, imaññeva te dukkhaṃ abhijānissanti, imaññeva te dukkhasamudayaṃ abhijānissanti, imaññeva te dukkhanirodhaṃ abhijānissanti, imaññeva te dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ abhijānissantī’’ti – yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘anvaye ñāṇaṃ’’.

その人は、この法(道・果)によって知られ、見られ、到達され、了知され、深く体得されたことにより、過去と未来について推論を導く。“過去の時代において、どのような沙門やバラモンであれ、苦を完全に知った者、苦の集起を完全に知った者、苦の滅尽を完全に知った者、苦の滅尽に至る道を完全に知った者は、まさにこの苦を完全に知ったのであり、まさにこの苦の集起を、まさにこの苦の滅尽を、まさにこの苦の滅尽に至る道を完全に知ったのである。未来の時代において、どのような沙門やバラモンであれ、苦を了知するであろう者、苦の集起を、苦の滅尽を、苦の滅尽に至る道を了知するであろう者は、まさにこの苦を了知するのであり、まさにこの苦の集起を、まさにこの苦の滅尽を、まさにこの苦の滅尽に至る道を了知するのである”という、そこにおける智慧、了知、...(中略)...不痴、択法、正見、これを“類智(類推の智)”という。

(Ga) tattha katamaṃ pariye ñāṇaṃ? Idha bhikkhu parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti. Sarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘sarāgaṃ citta’’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘‘vītarāgaṃ citta’’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘‘sadosaṃ citta’’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘‘vītadosaṃ citta’’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘‘samohaṃ citta’’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘‘vītamohaṃ citta’’nti pajānāti, saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘saṃkhittaṃ citta’’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘‘vikkhittaṃ citta’’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘mahaggataṃ citta’’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘‘amahaggataṃ citta’’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘‘sauttaraṃ citta’’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘‘anuttaraṃ citta’’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘‘samāhitaṃ citta’’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘‘asamāhitaṃ citta’’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘vimuttaṃ citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘‘avimuttaṃ citta’’nti pajānātīti – yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘pariye ñāṇaṃ’’.

そこにおいて、他者の心の限定的な知(他心通)とは何か。ここに、比丘が他なる衆生、他なる個人の心を、自らの心によって限定して(区別して)知る。貪欲のある心を‘貪欲のある心である’と知る。離欲した心を‘離欲した心である’と知る。瞋恚のある心を‘瞋恚のある心である’と知る。離瞋の心を‘離瞋の心である’と知る。愚痴のある心を‘愚痴のある心である’と知る。離痴の心を‘離痴の心である’と知る。縮滞した心を‘縮滞した心である’と知る。散乱した心を‘散乱した心である’と知る。広大な心を‘広大な心である’と知る。広大でない心を‘広大でない心である’と知る。有上(さらに上がある)の心を‘有上の心である’と知る。無上(これより上がない)の心を‘無上の心である’と知る。定まった心を‘定まった心である’と知る。定まっていない心を‘定まっていない心である’と知る。解脱した心を‘解脱した心である’と知る。解脱していない心を‘解脱していない心である’と知る。――そこにおける智慧、知ること、……(中略)……無痴、択法、正見、これが‘他者の心の限定的な知’と言われる。

(Gha) ṭhapetvā dhamme ñāṇaṃ anvaye ñāṇaṃ pariye ñāṇaṃ, avasesā paññā sammutiñāṇaṃ.

法住智、類知、他者の心の限定的な知を除いて、残りの智慧は世俗智である。

797. (5. Ka) tattha katamā paññā ācayāya no apacayāya? Kāmāvacarakusale paññā ācayāya no apacayāya.

797. そこにおいて、集積(輪廻の増大)に資し、減少(輪廻の解体)に資さない智慧とは何か。欲界の善における智慧は、集積に資し、減少に資さない。

(Kha) catūsu maggesu paññā apacayāya [Pg.343] no ācayāya.

四つの道(聖道)における智慧は、減少に資し、集積に資さない。

(Ga) rūpāvacarārūpāvacarakusale paññā ācayāya ceva apacayāya ca.

色界・無色界の善における智慧は、集積にも減少にも資する。

(Gha) avasesā paññā neva ācayāya no apacayāya.

残りの智慧は、集積にも減少にも資さない。

798. (6. Ka) tattha katamā paññā nibbidāya no paṭivedhāya? Yāya paññāya kāmesu vītarāgo hoti, na ca abhiññāyo paṭivijjhati na ca saccāni – ayaṃ vuccati ‘‘paññā nibbidāya no paṭivedhāya’’.

798. そこにおいて、厭離に資し、通達に資さない智慧とは何か。ある智慧によって欲から離れるが、神通も真理(四聖諦)も通達しない。これを‘厭離に資し、通達に資さない智慧’という。

(Kha) sveva paññāya kāmesu vītarāgo samāno abhiññāyo paṭivijjhati na ca saccāni – ayaṃ vuccati ‘‘paññā paṭivedhāya no nibbidāya’’.

まさにその人が、智慧によって欲から離れつつ、神通を通達するが、真理を通達しない。これを‘通達に資し、厭離に資さない智慧’という。

(Ga) catūsu maggesu paññā nibbidāya ceva paṭivedhāya ca.

四つの道における智慧は、厭離にも通達にも資する。

(Gha) avasesā paññā neva nibbidāya no paṭivedhāya.

残りの智慧は、厭離にも通達にも資さない。

799. (7. Ka) tattha katamā hānabhāginī paññā? Paṭhamassa jhānassa lābhiṃ kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā.

799. そこにおいて、退分(衰退に属する)の智慧とは何か。初禅を得た者に、欲を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。

(Kha) tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā.

それ(その禅定)に随順する念が確立しているなら、それは住分(維持に属する)の智慧である。

(Ga) avitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā.

尋(じん)を伴わない(より高い段階の)想や作意が湧き起こるなら、それは勝分(向上に属する)の智慧である。

(Gha) nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Dutiyassa jhānassa lābhiṃ vitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā. Upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Tatiyassa jhānassa lābhiṃ pītisukhasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā. Adukkhamasukhasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Catutthassa jhānassa lābhiṃ upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā. Ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Ākāsānañcāyatanassa lābhiṃ rūpasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī [Pg.344] paññā. Viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Viññāṇañcāyatanassa lābhiṃ ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā. Ākiñcaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā. Ākiñcaññāyatanassa lābhiṃ viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti hānabhāginī paññā. Tadanudhammatā sati santiṭṭhati ṭhitibhāginī paññā. Nevasaññānāsaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti visesabhāginī paññā. Nibbidāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti virāgūpasañhitā nibbedhabhāginī paññā.

厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分(けつじゃくぶん)の智慧である。二禅を得た者に、尋を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。捨(ウペッカー)を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。三禅を得た者に、喜・楽を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。不苦不楽(捨)を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。四禅を得た者に、捨を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。空無辺処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。空無辺処を得た者に、色(物質的対象)を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。識無辺処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。識無辺処を得た者に、空無辺処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。無所有処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。無所有処を得た者に、識無辺処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは退分の智慧である。それに随順する念が確立しているなら、それは住分の智慧である。非想非非想処を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは勝分の智慧である。厭離を伴う想や作意が湧き起こるなら、それは離欲に結びついた決択分の智慧である。

800. (8) Tattha katamā catasso paṭisambhidā? Atthapaṭisambhidā, dhammapaṭisambhidā, niruttipaṭisambhidā, paṭibhānapaṭisambhidā. Atthe ñāṇaṃ atthapaṭisambhidā, dhamme ñāṇaṃ dhammapaṭisambhidā, tatra dhammaniruttābhilāpe ñāṇaṃ niruttipaṭisambhidā, ñāṇesu ñāṇaṃ paṭibhānapaṭisambhidā. Imā catasso paṭisambhidā.

800. (8)そこにおいて、四つの無礙解(むげげ)とは何か。義無礙解、法無礙解、詞無礙解、弁無礙解である。義(意味・結果)における知が義無礙解であり、法(教え・原因)における知が法無礙解であり、その法の言語的表現における知が詞無礙解であり、諸々の知における知が弁無礙解である。これらが四つの無礙解である。

801. (9) Tattha katamā catasso paṭipadā? Dukkhapaṭipadā dandhābhiññā paññā, dukkhapaṭipadā khippābhiññā paññā, sukhapaṭipadā dandhābhiññā paññā, sukhapaṭipadā khippābhiññā paññā.

801. (9)そこにおいて、四つの行道(ぎょうどう)とは何か。苦行道・遅通智(ちつうち)の智慧、苦行道・速通智(そくつうち)の智慧、楽行道・遅通智の智慧、楽行道・速通智の智慧である。

(Ka) tattha katamā dukkhapaṭipadā dandhābhiññā paññā? Kicchena kasirena samādhiṃ uppādentassa dandhaṃ taṇṭhānaṃ abhijānantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhapaṭipadā dandhābhiññā paññā’’.

(ア)そこにおいて、苦行道・遅通智の智慧とは何か。困難を伴い、苦労して三昧(サマーディ)を生じさせ、その(出世間の)境地を遅く了知する者に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“苦行道・遅通智の智慧”と言われる。

(Kha) tattha katamā dukkhapaṭipadā khippābhiññā paññā? Kicchena kasirena samādhiṃ uppādentassa khippaṃ taṇṭhānaṃ abhijānantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘dukkhapaṭipadā khippābhiññā paññā’’.

(イ)そこにおいて、苦行道・速通智の智慧とは何か。困難を伴い、苦労して三昧を生じさせ、その境地を速やかに了知する者に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“苦行道・速通智の智慧”と言われる。

(Ga) tattha [Pg.345] katamā sukhapaṭipadā dandhābhiññā paññā? Akicchena akasirena samādhiṃ uppādentassa dandhaṃ taṇṭhānaṃ abhijānantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘sukhapaṭipadā dandhābhiññā paññā’’.

(ウ)そこにおいて、楽行道・遅通智の智慧とは何か。困難なく、苦労せずに三昧を生じさせ、その境地を遅く了知する者に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“楽行道・遅通智の智慧”と言われる。

(Gha) tattha katamā sukhapaṭipadā khippābhiññā paññā? Akicchena akasirena samādhiṃ uppādentassa khippaṃ taṇṭhānaṃ abhijānantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘sukhapaṭipadā khippābhiññā paññā’’. Imā catasso paṭipadā.

(エ)そこにおいて、楽行道・速通智の智慧とは何か。困難なく、苦労せずに三昧を生じさせ、その境地を速やかに了知する者に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“楽行道・速通智の智慧”と言われる。これらが四つの行道である。

802. (10) Tattha katamāni cattāri ārammaṇāni? Parittā parittārammaṇā paññā, parittā appamāṇārammaṇā paññā, appamāṇā parittārammaṇā paññā, appamāṇā appamāṇārammaṇā paññā.

802. (10)そこにおいて、四つの所縁(しょえん)とは何か。限定された(智慧)で限定された所縁をもつ智慧、限定された(智慧)で無量の所縁をもつ智慧、無量の(智慧)で限定された所縁をもつ智慧、無量の(智慧)で無量の所縁をもつ智慧である。

(Ka) tattha katamā parittā parittārammaṇā paññā? Samādhissa na nikāmalābhissa ārammaṇaṃ thokaṃ pharantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘parittā parittārammaṇā paññā’’.

(ア)そこにおいて、限定された(智慧)で限定された所縁をもつ智慧とは何か。三昧を自在に得ていない者が、所縁をわずかに広げる時に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“限定された(智慧)で限定された所縁をもつ智慧”と言われる。

(Kha) tattha katamā parittā appamāṇārammaṇā paññā? Samādhissa na nikāmalābhissa ārammaṇaṃ vipulaṃ pharantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘parittā appamāṇārammaṇā paññā’’.

(イ)そこにおいて、限定された(智慧)で無量の所縁をもつ智慧とは何か。三昧を自在に得ていない者が、所縁を広大に広げる時に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“限定された(智慧)で無量の所縁をもつ智慧”と言われる。

(Ga) tattha katamā appamāṇā parittārammaṇā paññā? Samādhissa nikāmalābhissa ārammaṇaṃ thokaṃ pharantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘appamāṇā parittārammaṇā paññā’’.

(ウ)そこにおいて、無量の(智慧)で限定された所縁をもつ智慧とは何か。三昧を自在に得ている者が、所縁をわずかに広げる時に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“無量の(智慧)で限定された所縁をもつ智慧”と言われる。

(Gha) tattha katamā appamāṇā appamāṇārammaṇā paññā? Samādhissa nikāmalābhissa ārammaṇaṃ vipulaṃ pharantassa yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – ayaṃ vuccati ‘‘appamāṇā appamāṇārammaṇā paññā’’. Imāni cattāri ārammaṇāni.

(エ)そこにおいて、無量の(智慧)で無量の所縁をもつ智慧とは何か。三昧を自在に得ている者が、所縁を広大に広げる時に生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“無量の(智慧)で無量の所縁をもつ智慧”と言われる。これらが四つの所縁である。

(11) Maggasamaṅgissa ñāṇaṃ jarāmaraṇepetaṃ ñāṇaṃ, jarāmaraṇasamudayepetaṃ ñāṇaṃ, jarāmaraṇanirodhepetaṃ ñāṇaṃ, jarāmaraṇanirodhagāminiyā paṭipadāyapetaṃ ñāṇaṃ.

(11)道を具足した者の知は、老死における知であり、老死の集(原因)における知であり、老死の滅における知であり、老死の滅に至る行道における知である。

(Ka) tattha [Pg.346] katamaṃ jarāmaraṇe ñāṇaṃ? Jarāmaraṇaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘jarāmaraṇe ñāṇaṃ’’.

(ア)そこにおいて、老死における知とは何か。老死を縁として生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“老死における知”と言われる。

(Kha-gha) jarāmaraṇasamudayaṃ ārabbha…pe… jarāmaraṇanirodhaṃ ārabbha…pe… jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘jarāmaraṇanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ’’.

(イ〜エ)老死の集を縁として……(中略)……老死の滅を縁として……(中略)……老死の滅に至る行道を縁として生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“老死の滅に至る行道における知”と言われる。

803. (12-21) Dhammasamaṅgissa ñāṇaṃ jātiyāpetaṃ ñāṇaṃ…pe… bhavepetaṃ ñāṇaṃ…pe… upādānepetaṃ ñāṇaṃ…pe… taṇhāyapetaṃ ñāṇaṃ…pe… vedanāyapetaṃ ñāṇaṃ…pe… phassepetaṃ ñāṇaṃ…pe… saḷāyatanepetaṃ ñāṇaṃ…pe… nāmarūpepetaṃ ñāṇaṃ…pe… viññāṇepetaṃ ñāṇaṃ…pe… saṅkhāresupetaṃ ñāṇaṃ, saṅkhārasamudayepetaṃ ñāṇaṃ, saṅkhāranirodhepetaṃ ñāṇaṃ, saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāyapetaṃ ñāṇaṃ.

803. (12-21)法(道)を具足した者の知は、生における知であり……(中略)……有における知であり……(中略)……取における知であり……(中略)……愛における知であり……(中略)……受における知であり……(中略)……触における知であり……(中略)……六処における知であり……(中略)……名色における知であり……(中略)……識における知であり……(中略)……行(ぎょう)における知、行の集における知、行の滅における知、行の滅に至る行道における知である。

Tattha katamaṃ saṅkhāresu ñāṇaṃ? Saṅkhāre ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhāresu ñāṇaṃ’’.

そこにおいて、行における知とは何か。行を縁として生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“行における知”と言われる。

Saṅkhārasamudayaṃ ārabbha…pe… saṅkhāranirodhaṃ ārabbha…pe… saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ ārabbha yā uppajjati paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ. Evaṃ catubbidhena ñāṇavatthu.

行の集を縁として……(中略)……行の滅を縁として……(中略)……行の滅に至る行道を縁として生じる、智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これが“行の滅に至る行道における知”と言われる。このように、四種によって知の分類(知事)がある。

Catukkaṃ.

四法。

5. Pañcakaniddeso

5. 五法の解説。

804. (1) Tattha katamo pañcaṅgiko sammāsamādhi? Pītipharaṇatā, sukhapharaṇatā, cetopharaṇatā, ālokapharaṇatā, paccavekkhaṇānimittaṃ. Dvīsu jhānesu paññā pītipharaṇatā. Tīsu jhānesu paññā sukhapharaṇatā. Paracitte ñāṇaṃ cetopharaṇatā. Dibbacakkhu ālokapharaṇatā. Tamhā tamhā samādhimhā vuṭṭhitassa paccavekkhaṇāñāṇaṃ paccavekkhaṇānimittaṃ. Ayaṃ vuccati pañcaṅgiko sammāsamādhi.

804. (1)そのうち、五つの構成要素を持つ正定(五支正定)とは何か。喜の遍満、楽の遍満、心の遍満、光の遍満、省察の相である。二つの禅定(初禅と第二禅)における智慧が喜の遍満である。三つの禅定(初禅から第三禅)における智慧が楽の遍満である。他者の心に関する知が心の遍満である。天眼が光の遍満である。それぞれの三昧から出た者の省察の知が省察の相である。これが五支正定と呼ばれる。

(2) Tattha [Pg.347] katamo pañcañāṇiko sammāsamādhi? ‘‘Ayaṃ samādhi paccuppannasukho ceva āyatiñca sukhavipāko’’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘‘Ayaṃ samādhi ariyo nirāmiso’’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘‘Ayaṃ samādhi akāpurisasevito’’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘‘Ayaṃ samādhi santo paṇīto paṭippassaddhaladdho ekodibhāvādhigato na sasaṅkhāraniggayhavāritagato’’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. So kho panāhaṃ imaṃ samādhiṃ sato samāpajjāmi sato vuṭṭhahāmī’’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. Ayaṃ pañcañāṇiko sammāsamādhi. Evaṃ pañcavidhena ñāṇavatthu.

(2)そのうち、五つの知を伴う正定(五智正定)とは何か。“この三昧は現在において幸福であり、将来においても幸福な報いをもたらす”という知が、自らの中に生じる。“この三昧は聖なるものであり、世俗の汚れがない”という知が、自らの中に生じる。“この三昧は偉大な人々(大士)によって修められたものである”という知が、自らの中に生じる。“この三昧は静寂であり、勝妙であり、軽安を得たものであり、一境性に到達したものであり、無理な抑制によって維持されるものではない”という知が、自らの中に生じる。“私は正念をもってこの三昧に入り、正念をもってこの三昧から出る”という知が、自らの中に生じる。これが五智正定である。このように五種による知の根拠がある。

Pañcakaṃ.

五の節。

6. Chakkaniddeso

6. 六の解説。

805. Tattha katamā chasu abhiññāsu paññā? Iddhividhe ñāṇaṃ, sotadhātuvisuddhiyā ñāṇaṃ, paracitte ñāṇaṃ, pubbenivāsānussatiyā ñāṇaṃ, sattānaṃ cutūpapāte ñāṇaṃ, āsavānaṃ khaye ñāṇaṃ – imā chasu abhiññāsu paññā. Evaṃ chabbidhena ñāṇavatthu.

805. そのうち、六つの神通(六神通)における智慧とは何か。神変通の知、天耳界の清浄の知、他心通の知、宿住随念通の知、衆生の死生に関する知(天眼通)、漏尽通の知。これらが六神通における智慧である。このように六種による知の根拠がある。

Chakkaṃ.

六の節。

7. Sattakaniddeso

7. 七の解説。

806. Tattha katamāni sattasattati ñāṇavatthūni? Jātipaccayā jarāmaraṇanti ñāṇaṃ, asati jātiyā natthi jarāmaraṇanti ñāṇaṃ, atītampi addhānaṃ jātipaccayā jarāmaraṇanti ñāṇaṃ, asati jātiyā natthi jarāmaraṇanti ñāṇaṃ, anāgatampi addhānaṃ jātipaccayā jarāmaraṇanti ñāṇaṃ, asati jātiyā natthi jarāmaraṇanti ñāṇaṃ. Yampissa taṃ dhammaṭṭhitiñāṇaṃ tampi khayadhammaṃ vayadhammaṃ virāgadhammaṃ nirodhadhammanti ñāṇaṃ; bhavapaccayā jātīti ñāṇaṃ…pe… upādānapaccayā bhavoti ñāṇaṃ…pe… taṇhāpaccayā upādānanti ñāṇaṃ…pe… vedanāpaccayā taṇhāti ñāṇaṃ…pe… phassapaccayā vedanāti ñāṇaṃ…pe… saḷāyatanapaccayā phassoti ñāṇaṃ…pe… nāmarūpapaccayā saḷāyatananti ñāṇaṃ…pe… viññāṇapaccayā nāmarūpanti ñāṇaṃ…pe… saṅkhārapaccayā viññāṇanti ñāṇaṃ…pe… avijjāpaccayā saṅkhārāti ñāṇaṃ, asati avijjāya natthi saṅkhārāti ñāṇaṃ, atītampi addhānaṃ avijjāpaccayā saṅkhārāti ñāṇaṃ, asati avijjāya natthi saṅkhārāti ñāṇaṃ, anāgatampi addhānaṃ [Pg.348] avijjāpaccayā saṅkhārāti ñāṇaṃ, asati avijjāya natthi saṅkhārāti ñāṇaṃ. Yampissa taṃ dhammaṭṭhitiñāṇaṃ tampi khayadhammaṃ vayadhammaṃ virāgadhammaṃ nirodhadhammanti ñāṇaṃ. Imāni sattasattati ñāṇavatthūni. Evaṃ sattavidhena ñāṇavatthu.

806. そのうち、七十七の知の根拠(七十七智事)とは何か。“生を縁として老死がある”という知、“生がなければ老死はない”という知、“過去においても生を縁として老死があった”という知、“(過去において)生がなければ老死はなかった”という知、“未来においても生を縁として老死があるだろう”という知、“(未来において)生がなければ老死はないだろう”という知。また、その法住智もまた、滅びゆく性質のものであり、消えゆく性質のものであり、離欲の性質のものであり、止滅の性質のものであるという知。……“有を縁として生がある”という知……(中略)……“取を縁として有がある”という知……“愛を縁として取がある”という知……“受を縁として愛がある”という知……“触を縁として受がある”という知……“六処を縁として触がある”という知……“名色を縁として六処がある”という知……“識を縁として名色がある”という知……“行を縁として識がある”という知……“無明を縁として行がある”という知、“無明がなければ行はない”という知、“過去においても無明を縁として行があった”という知、“無明がなければ行はなかった”という知、“未来においても無明を縁として行があるだろう”という知、“無明がなければ行はないだろう”という知。また、その法住智もまた、滅びゆく性質のものであり、消えゆく性質のものであり、離欲の性質のものであり、止滅の性質のものであるという知。これらが七十七の知の根拠である。このように七種による知の根拠がある。

Sattakaṃ.

七の節。

8. Aṭṭhakaniddeso

8. 八の解説。

807. Tattha katamā catūsu maggesu catūsu phalesu paññā? Sotāpattimagge paññā, sotāpattiphale paññā, sakadāgāmimagge paññā, sakadāgāmiphale paññā, anāgāmimagge paññā, anāgāmiphale paññā, arahattamagge paññā, arahattaphale paññā – imā catūsu maggesu catūsu phalesu paññā. Evaṃ aṭṭhavidhena ñāṇavatthu.

807. そのうち、四つの道と四つの果における智慧とは何か。預流道の智慧、預流果の智慧、一来道の智慧、一来果の智慧、不還道の智慧、不還果の智慧、阿羅漢道の智慧、阿羅漢果の智慧。これらが四つの道と四つの果における智慧である。このように八種による知の根拠がある。

Aṭṭhakaṃ.

八の節。

9. Navakaniddeso

9. 九の解説。

808. Tattha katamā navasu anupubbavihārasamāpattīsu paññā? Paṭhamajjhānasamāpattiyā paññā, dutiyajjhānasamāpattiyā paññā, tatiyajjhānasamāpattiyā paññā, catutthajjhānasamāpattiyā paññā, ākāsānañcāyatanasamāpattiyā paññā, viññāṇañcāyatanasamāpattiyā paññā, ākiñcaññāyatanasamāpattiyā paññā, nevasaññānāsaññāyatanasamāpattiyā paññā, saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitassa paccavekkhaṇāñāṇaṃ – imā navasu anupubbavihārasamāpattīsu paññā. Evaṃ navavidhena ñāṇavatthu.

808. そのうち、九つの次第定(九次第定)における智慧とは何か。初禅定における智慧、第二禅定における智慧、第三禅定における智慧、第四禅定における智慧、空無辺処定における智慧、識無辺処定における智慧、無所有処定における智慧、非想非非想処定における智慧、想受滅定から出た者の省察の知。これらが九つの次第定における智慧である。このように九種による知の根拠がある。

Navakaṃ.

九の節。

10. Dasakaniddeso

10. 十の解説。

809. (1) Tattha katamaṃ tathāgatassa ṭhānañca ṭhānato aṭṭhānañca aṭṭhānato yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato ‘‘aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ diṭṭhisampanno puggalo kañci saṅkhāraṃ niccato upagaccheyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puthujjano kañci saṅkhāraṃ niccato upagaccheyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ diṭṭhisampanno puggalo kañci saṅkhāraṃ sukhato upagaccheyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puthujjano kañci saṅkhāraṃ sukhato upagaccheyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ [Pg.349] anavakāso yaṃ diṭṭhisampanno puggalo kañci dhammaṃ atthato upagaccheyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puthujjano kañci dhammaṃ atthato upagaccheyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ diṭṭhisampanno puggalo mātaraṃ jīvitā voropeyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puthujjano mātaraṃ jīvitā voropeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

809. (1) そこにおいて、如来の“可能を可能として、不可能を不可能として、あるがままに知る智慧”とはどのようなものか。ここに如来は、“見(正見)を具足した者(預流者)が、いかなる行(形成されたもの)をも常(永遠)であると見なすことはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、凡夫がいかなる行をも常であると見なすことはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“見を具足した者が、いかなる行をも楽であると見なすことはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、凡夫がいかなる行をも楽であると見なすことはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“見を具足した者が、いかなる法をも我(実体)であると見なすことはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、凡夫がいかなる法をも我であると見なすことはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“見を具足した者が、母を殺害することはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、凡夫が母を殺害することはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ diṭṭhisampanno puggalo pitaraṃ jīvitā voropeyya…pe… arahantaṃ jīvitā voropeyya…pe… paduṭṭhena cittena tathāgatassa lohitaṃ uppādeyya…pe… saṅghaṃ bhindeyya…pe… aññaṃ satthāraṃ uddiseyya…pe… aṭṭhamaṃ bhavaṃ nibbatteyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puthujjano aṭṭhamaṃ bhavaṃ nibbatteyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“見を具足した者が、父を殺害すること、……(中略)……阿羅漢を殺害すること、……悪意ある心をもって如来の身から血を出させること、……僧伽を分裂させること、……他の師を(自分の師として)指し示すこと、……八度目の生(転生)を生じさせることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、凡夫が八度目の生を生じさせることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ ekissā lokadhātuyā dve arahanto sammāsambuddhā apubbaṃ acarimaṃ uppajjeyyuṃ, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ ekissā lokadhātuyā eko arahaṃ sammāsambuddho uppajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ ekissā lokadhātuyā dve rājāno cakkavattī apubbaṃ acarimaṃ uppajjeyyuṃ, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ ekissā lokadhātuyā eko rājā cakkavattī uppajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“一つの世界系において、二人の阿羅漢・正等覚者が、前後することなく(同時に)出現することはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、一つの世界系において、一人の阿羅漢・正等覚者が出現することはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“一つの世界系において、二人の転輪聖王が、前後することなく出現することはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、一つの世界系において、一人の転輪聖王が出現することはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ itthī arahaṃ assa sammāsambuddho, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puriso arahaṃ assa sammāsambuddho, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ itthī rājā assa cakkavattī, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puriso rājā assa cakkavattī, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ itthī sakkattaṃ kareyya, mārattaṃ kareyya, brahmattaṃ kareyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ puriso sakkattaṃ kareyya, mārattaṃ kareyya, brahmattaṃ kareyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“女性が阿羅漢・正等覚者となることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、男性が阿羅漢・正等覚者となることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“女性が転輪聖王となることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、男性が転輪聖王となることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“女性が帝釈天の地位に就くこと、魔王の地位に就くこと、あるいは梵天の地位に就くことはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、男性が帝釈天の地位に就くこと、魔王の地位に就くこと、あるいは梵天の地位に就くことはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ [Pg.350] anavakāso yaṃ kāyaduccaritassa iṭṭho kanto manāpo vipāko nibbatteyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ kāyaduccaritassa aniṭṭho akanto amanāpo vipāko nibbatteyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ vacīduccaritassa…pe… yaṃ manoduccaritassa iṭṭho kanto manāpo vipāko nibbatteyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ vacīduccaritassa…pe… yaṃ manoduccaritassa aniṭṭho akanto amanāpo vipāko nibbatteyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“身の悪行によって、望ましく、好ましく、喜ばしい果報が生じることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、身の悪行によって、望ましくなく、好ましくなく、喜ばしくない果報が生じることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“口の悪行によって、……意の悪行によって、望ましく、好ましく、喜ばしい果報が生じることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、口の悪行によって、……意の悪行によって、望ましくなく、好ましくなく、喜ばしくない果報が生じることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ kāyasucaritassa aniṭṭho akanto amanāpo vipāko nibbatteyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ kāyasucaritassa iṭṭho kanto manāpo vipāko nibbatteyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ vacīsucaritassa…pe… yaṃ manosucaritassa aniṭṭho akanto amanāpo vipāko nibbatteyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ vacīsucaritassa…pe… yaṃ manosucaritassa iṭṭho kanto manāpo vipāko nibbatteyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“身の善行によって、望ましくなく、好ましくなく、喜ばしくない果報が生じることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、身の善行によって、望ましく、好ましく、喜ばしい果報が生じることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“口の善行によって、……意の善行によって、望ましくなく、好ましくなく、喜ばしくない果報が生じることはあり得ず、そのような機会はない。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“しかし、口の善行によって、……意の善行によって、望ましく、好ましく、喜ばしい果報が生じることはあり得る。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ kāyaduccaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ kāyaduccaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ vacīduccaritasamaṅgī…pe… yaṃ manoduccaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ vacīduccaritasamaṅgī…pe… yaṃ manoduccaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti.

“身の悪行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、善趣、天界に生まれるということは、あり得ないことであり、不可能なことである。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“身の悪行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、悪趣、堕処、地獄に生まれるということは、あり得ることである。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“口の悪行を具足する者が……意の悪行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、善趣、天界に生まれるということは、あり得ないことであり、不可能なことである。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“口の悪行を具足する者が……意の悪行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、悪趣、堕処、地獄に生まれるということは、あり得ることである。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。

‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ kāyasucaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ kāyasucaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ [Pg.351] saggaṃ lokaṃ upapajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Aṭṭhānametaṃ anavakāso yaṃ vacīsucaritasamaṅgī…pe… yaṃ manosucaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya, netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ vacīsucaritasamaṅgī …pe… yaṃ manosucaritasamaṅgī tannidānaṃ tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti pajānāti. ‘‘Ye ye dhammā yesaṃ yesaṃ dhammānaṃ hetū paccayā upādāya taṃ taṃ ṭhānaṃ, ye ye dhammā yesaṃ yesaṃ dhammānaṃ na hetū appaccayā upādāya taṃ taṃ aṭṭhāna’’nti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa ṭhānañca ṭhānato aṭṭhānañca aṭṭhānato yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

“身の善行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、悪趣、堕処、地獄に生まれるということは、あり得ないことであり、不可能なことである。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“身の善行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、善趣、天界に生まれるということは、あり得ることである。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“口の善行を具足する者が……意の善行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、悪趣、堕処、地獄に生まれるということは、あり得ないことであり、不可能なことである。そのようなことは起こり得ない”と如実に知る。“口の善行を具足する者が……意の善行を具足する者が、それを原因とし、それを条件として、身体の崩壊後、死後に、善趣、天界に生まれるということは、あり得ることである。そのようなことは起こり得る”と如実に知る。“どのような諸法が、どのような諸法の原因・条件であるかによって、それぞれの道理(可能性)があり、どのような諸法が、どのような諸法の原因・条件ではないかによって、それぞれの非道理(不可能性)がある。”そこにある智慧、了知……無痴、択法、正見――これが、如来の、道理を道理として、非道理を非道理として、あるがままに知る智である。

810. (2) Tattha katamaṃ tathāgatassa atītānāgatapaccuppannānaṃ kammasamādānānaṃ ṭhānaso hetuso vipākaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato pajānāti – ‘‘atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni gatisampattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni upadhisampattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni kālasampattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni payogasampattipaṭibāḷhāni na vipaccanti.

810. (2) そこにおいて、如来の、過去・未来・現在の業の受持の、道理により原因による異熟を、あるがままに知る智とは何か? ここに、如来は次のように如実に知る。“ある種の悪しき業の受持は、趣の円満によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の悪しき業の受持は、依身の円満によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の悪しき業の受持は、時の円満によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の悪しき業の受持は、努力の円満によって妨げられ、異熟をもたらさない。”

‘‘Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni gativipattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni upadhivipattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni kālavipattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni pāpakāni kammasamādānāni payogavipattiṃ āgamma vipaccanti.

“ある種の悪しき業の受持は、趣の不運に依って、異熟をもたらす。ある種の悪しき業の受持は、依身の不運に依って、異熟をもたらす。ある種の悪しき業の受持は、時の不運に依って、異熟をもたらす。ある種の悪しき業の受持は、努力の不運に依って、異熟をもたらす。”

‘‘Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni gativipattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni upadhivipattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni kālavipattipaṭibāḷhāni na vipaccanti. Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni payogavipattipaṭibāḷhāni na vipaccanti.

“ある種の善き業の受持は、趣の不運によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の善き業の受持は、依身の不運によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の善き業の受持は、時の不運によって妨げられ、異熟をもたらさない。ある種の善き業の受持は、努力の不運によって妨げられ、異熟をもたらさない。”

‘‘Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni gatisampattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni upadhisampattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni kalyāṇāni kammasamādānāni kālasampattiṃ āgamma vipaccanti. Atthekaccāni [Pg.352] kalyāṇāni kammasamādānāni payogasampattiṃ āgamma vipaccantī’’ti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa atītānāgatapaccuppannānaṃ kammasamādānānaṃ ṭhānaso hetuso vipākaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

“ある種の善き業の受持は、趣の円満に依って、異熟をもたらす。ある種の善き業の受持は、依身の円満に依って、異熟をもたらす。ある種の善き業の受持は、時の円満に依って、異熟をもたらす。ある種の善き業の受持は、時の円満に依って、異熟をもたらす。ある種の善き業の受持は、努力の円満に依って、異熟をもたらす。”そこにある智慧、了知……無痴、択法、正見――これが、如来の、過去・未来・現在の業の受持の、道理により原因による異熟を、あるがままに知る智である。

811. (3) Tattha katamaṃ tathāgatassa sabbatthagāminiṃ paṭipadaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā nirayagāmī’’ti pajānāti, ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā tiracchānayonigāmī’’ti pajānāti, ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā pettivisayagāmī’’ti pajānāti, ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā manussalokagāmī’’ti pajānāti, ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā devalokagāmī’’ti pajānāti, ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā nibbānagāmī’’ti pajānātīti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa sabbatthagāminiṃ paṭipadaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

811. (3) そこにおいて、如来の、あらゆる場所に至る道を、あるがままに知る智とは何か? ここに、如来は“この道、この行状は地獄に至るものである”と如実に知り、“この道、この行状は畜生趣に至るものである”と如実に知り、“この道、この行状は餓鬼界に至るものである”と如実に知り、“この道、この行状は人間界に至るものである”と如実に知り、“この道、この行状は天界に至るものである”と如実に知り、“この道、この行状は涅槃に至るものである”と如実に知る。そこにある智慧、了知……無痴、択法、正見――これが、如来の、あらゆる場所に至る道を、あるがままに知る智である。

812. (4) Tattha katamaṃ tathāgatassa anekadhātunānādhātulokaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato khandhanānattaṃ pajānāti, āyatananānattaṃ pajānāti, dhātunānattaṃ pajānāti, anekadhātunānādhātulokanānattaṃ pajānātīti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa anekadhātunānādhātulokaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

812. (4) その中で、如来の多種多様な界(要素)からなる世界をありのままに知る智とは何か。ここで如来は、蘊(五蘊)の多様性を如実に知り、処(十二処)の多様性を如実に知り、界(十八界)の多様性を如実に知り、多種多様な界からなる世界の多様性を如実に知る。そこにおける智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、これが如来の多種多様な界からなる世界をありのままに知る智である。

813. (5) Tattha katamaṃ tathāgatassa sattānaṃ nānādhimuttikataṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato pajānāti – ‘‘santi sattā hīnādhimuttikā, santi sattā paṇītādhimuttikā. Hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte sevanti bhajanti payirupāsanti. Paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike satte sevanti bhajanti payirupāsanti.

813. (5) その中で、如来の衆生の種々の信解(志向)をありのままに知る智とは何か。ここで如来は次のように如実に知る。“下劣な信解を持つ衆生たちがおり、勝妙な信解を持つ衆生たちがいる。下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕える。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕える。”

‘‘Atītampi addhānaṃ hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte seviṃsu bhajiṃsu payirupāsiṃsu, paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike satte seviṃsu bhajiṃsu payirupāsiṃsu.

“過去の世においても、下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えた。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えた。”

‘‘Anāgatampi addhānaṃ hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte sevissanti bhajissanti payirupāsissanti, paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike [Pg.353] satte sevissanti bhajissanti payirupāsissantī’’ti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa sattānaṃ nānādhimuttikataṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

“未来の世においても、下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えるであろう。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えるであろう”と。そこにおける智慧、了知、……(中略)……無痴、択法、正見、これが如来の衆生の種々の信解をありのままに知る智である。

814. (6) Tattha katamaṃ tathāgatassa parasattānaṃ parapuggalānaṃ indriyaparopariyattaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato sattānaṃ āsayaṃ pajānāti, anusayaṃ pajānāti, caritaṃ pajānāti, adhimuttiṃ pajānāti, apparajakkhe mahārajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suviññāpaye duviññāpaye bhabbābhabbe satte pajānāti.

814. (6) その中で、如来の他なる衆生、他なる個人の根(機根)の勝劣をありのままに知る智とは何か。ここで如来は、衆生の阿世耶(意欲・傾向)を如実に知り、随眠(潜在的煩悩)を如実に知り、行(性格・行い)を如実に知り、信解(志向)を如実に知る。塵の少ない衆生、塵の多い衆生、鋭い根を持つ衆生、鈍い根を持つ衆生、良い性質の衆生、悪い性質の衆生、教えやすい衆生、教えにくい衆生、解脱しうる衆生と解脱しえない衆生を如実に知る。

815. Katamo ca sattānaṃ āsayo? ‘‘Sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti vā, ‘‘antavā loko’’ti vā, ‘‘anantavā loko’’ti vā, ‘‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti vā, ‘‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti vā, ‘‘hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, ‘‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, iti bhavadiṭṭhisannissitā vā sattā honti vibhavadiṭṭhisannissitā vā. Ete vā pana ubho ante anupagamma idappaccayatā paṭiccasamuppannesu dhammesu anulomikā khanti paṭiladdhā hoti yathābhūtaṃ ñāṇaṃ. Ayaṃ sattānaṃ āsayo.

815. 衆生の阿世耶(意欲・傾向)とは何か。“世界は常住である”とか、“世界は無常である”とか、“世界は有限である”とか、“世界は無限である”とか、“命(霊魂)と体は同一である”とか、“命と体は別異である”とか、“如来(衆生)は死後に存在する”とか、“如来は死後に存在しない”とか、“如来は死後に存在し、かつ存在しない”とか、“如来は死後に存在するのではなく、存在しないのでもない”といった、有見(常見)に依る衆生、あるいは無有見(断見)に依る衆生がいる。あるいは、これら両極端に近づくことなく、縁起性(此縁性)と縁って生じた諸法において、随順する忍(確信)を得ており、ありのままの智を得ている。これが衆生の阿世耶である。

816. Katamo ca sattānaṃ anusayo? Sattānusayā – kāmarāgānusayo, paṭighānusayo, mānānusayo, diṭṭhānusayo, vicikicchānusayo, bhavarāgānusayo, avijjānusayo. Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ ettha sattānaṃ rāgānusayo anuseti. Yaṃ loke appiyarūpaṃ asātarūpaṃ ettha sattānaṃ paṭighānusayo anuseti. Iti imesu dvīsu dhammesu avijjānupatitā. Tadekaṭṭho māno ca diṭṭhi ca vicikicchā ca daṭṭhabbā. Ayaṃ sattānaṃ anusayo.

816. 衆生の随眠(潜在的煩悩)とは何か。七つの随眠がある。欲愛随眠、瞋恚随眠、慢随眠、見随眠、疑随眠、有愛随眠、無明随眠である。世の中において、好ましいもの、快いものがあるとき、そこに衆生の(欲)愛随眠が随伴する。世の中において、好ましくないもの、不快なものがあるとき、そこに衆生の瞋恚随眠が随伴する。このように、これら二つの法(好悪)において無明が付き従っている。それと同一の場所に生じる慢、見、疑もまた(随眠として)見なされるべきである。これが衆生の随眠である。

817. Katamañca sattānaṃ caritaṃ? Puññābhisaṅkhāro, apuññābhisaṅkhāro, āneñjābhisaṅkhāro, parittabhūmako vā mahābhūmako vā – idaṃ sattānaṃ caritaṃ.

817. 衆生の行(性格・行い)とは何か。福行(善業)、非福行(不善業)、不動行(無色界の禅定)、あるいは少なき境地のもの(欲界)、あるいは多大なる境地のもの(色界・無色界)である。これが衆生の行である。

818. Katamā [Pg.354] ca sattānaṃ adhimutti? Santi sattā hīnādhimuttikā, santi sattā paṇītādhimuttikā. Hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte sevanti bhajanti payirupāsanti. Paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike satte sevanti bhajanti payirupāsanti.

818. 衆生の信解(志向)とは何か。下劣な信解を持つ衆生たちがおり、勝妙な信解を持つ衆生たちがいる。下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕える。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕える。

Atītampi addhānaṃ hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte seviṃsu bhajiṃsu payirupāsiṃsu. Paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike satte seviṃsu bhajiṃsu payirupāsiṃsu.

過去の世においても、下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えた。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えた。

Anāgatampi addhānaṃ hīnādhimuttikā sattā hīnādhimuttike satte sevissanti bhajissanti payirupāsissanti. Paṇītādhimuttikā sattā paṇītādhimuttike satte sevissanti bhajissanti payirupāsissanti. Ayaṃ sattānaṃ adhimutti.

未来の世においても、下劣な信解を持つ衆生たちは、下劣な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えるであろう。勝妙な信解を持つ衆生たちは、勝妙な信解を持つ衆生たちに親しみ、近づき、仕えるであろう。これが衆生の信解である。

819. Katame te sattā mahārajakkhā? Dasa kilesavatthūni – lobho, doso, moho, māno, diṭṭhi, vicikicchā, thinaṃ, uddhaccaṃ, ahirikaṃ, anottappaṃ. Yesaṃ sattānaṃ imāni dasa kilesavatthūni āsevitāni bhāvitāni bahulīkatāni ussadagatāni, ime te sattā mahārajakkhā.

819. 塵の多い衆生とはどのような者たちか。十の煩悩事がある。貪欲、瞋恚、愚痴、慢、見、疑、惛沈、掉挙、無慚、無愧である。これらの十の煩悩事を親しみ、修習し、多作し、増大させている衆生たち、これらの者たちが塵の多い衆生である。

820. Katame te sattā apparajakkhā? Yesaṃ sattānaṃ imāni dasa kilesavatthūni anāsevitāni abhāvitāni abahulīkatāni anussadagatāni, ime te sattā apparajakkhā.

820. 塵の少ない衆生とはどのような者たちか。これらの十の煩悩事を親しまず、修習せず、多作せず、増大させていない衆生たち、これらの者たちが塵の少ない衆生である。

821. Katame te sattā mudindriyā? Pañcindriyāni – saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. Yesaṃ sattānaṃ imāni pañcindriyāni anāsevitāni abhāvitāni abahulīkatāni anussadagatāni, ime te sattā mudindriyā.

821. 鈍い根を持つ衆生とはどのような者たちか。五つの根がある。信根、精進根、念根、定根、慧根である。これらの五つの根を親しまず、修習せず、多作せず、増大させていない衆生たち、これらの者たちが鈍い根を持つ衆生である。

822. Katame te sattā tikkhindriyā? Yesaṃ sattānaṃ imāni pañcindriyāni āsevitāni bhāvitāni bahulīkatāni ussadagatāni, ime te sattā tikkhindriyā.

822. 鋭い根を持つ衆生とはどのような者たちか。これらの五つの根を親しみ、修習し、多作し、増大させている衆生たち、これらの者たちが鋭い根を持つ衆生である。

823. Katame [Pg.355] te sattā dvākārā? Ye te sattā pāpāsayā pāpānusayā pāpacaritā pāpādhimuttikā mahārajakkhā mudindriyā, ime te sattā dvākārā.

823. 悪しき状態にある衆生とはどのような者か。悪しき傾向(阿世耶)を持ち、悪しき随眠(阿奴世耶)を持ち、悪しき行い(車利多)をし、悪しき確信(阿地目多)を持ち、塵(貪・瞋・痴)が多く、諸根が鈍い衆生、これらが悪しき状態にある衆生である。

824. Katame te sattā svākārā? Ye te sattā kalyāṇāsayā kalyāṇacaritā kalyāṇādhimuttikā apparajakkhā tikkhindriyā, ime te sattā svākārā.

824. 善き状態にある衆生とはどのような者か。善き傾向を持ち、善き行いをし、善き確信を持ち、塵が少なく、諸根が鋭い衆生、これらが善き状態にある衆生である。

825. Katame te sattā duviññāpayā? Ye ca te sattā dvākārā, teva te sattā duviññāpayā. Ye ca te sattā svākārā, teva te sattā suviññāpayā.

825. 教え導きがたい衆生とはどのような者か。悪しき状態にある衆生、彼らこそが教え導きがたい衆生である。また、善き状態にある衆生、彼らこそが教え導きやすい衆生である。

826. Katame te sattā abhabbā? Ye te sattā kammāvaraṇena samannāgatā kilesāvaraṇena samannāgatā vipākāvaraṇena samannāgatā assaddhā acchandikā duppaññā abhabbā niyāmaṃ okkamituṃ kusalesu dhammesu sammattaṃ, ime te sattā abhabbā.

826. (悟りを得る)資格のない衆生とはどのような者か。業の障り(業障)を備え、煩悩の障り(煩悩障)を備え、異熟の障り(報障)を備え、信がなく、意欲がなく、智慧が乏しく、決定(正性決定)へ、善法における正しき状態へと入ることができない衆生、これらが資格のない衆生である。

827. Katame te sattā bhabbā? Ye te sattā na kammāvaraṇena samannāgatā na kilesāvaraṇena samannāgatā na vipākāvaraṇena samannāgatā saddhā chandikā paññavanto bhabbā niyāmaṃ okkamituṃ kusalesu dhammesu sammattaṃ, ime te sattā bhabbāti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa parasattānaṃ parapuggalānaṃ indriyaparopariyattaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

827. 資格のある衆生とはどのような者か。業の障りを備えず、煩悩の障りを備えず、異熟の障りを備えず、信があり、意欲があり、智慧があり、決定へ、善法における正しき状態へと入ることができる衆生、これらが資格のある衆生である。そこにおける智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これを如来の‘他なる衆生、他なる個人の諸根の勝劣に関する如実知’という。

828. (7) Tattha katamaṃ tathāgatassa jhānavimokkhasamādhisamāpattīnaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Jhāyīti. Cattāro jhāyī. Atthekacco jhāyī sampattiyeva samānaṃ vipattīti pacceti, atthekacco jhāyī vipattiṃyeva samānaṃ sampattīti pacceti, atthekacco jhāyī sampattiyeva samānaṃ sampattīti pacceti, atthekacco jhāyī vipattiyeva samānaṃ vipattīti pacceti – ime cattāro jhāyī.

828. (七)そこにおいて、如来の‘禅定・解脱・三昧・等至の雑染・清浄・出離に関する如実知’とは何か。禅定者について。禅定者には四種類ある。ある禅定者は、成就しているにもかかわらず、不成就であると認識する。ある禅定者は、不成就であるにもかかわらず、成就していると認識する。ある禅定者は、成就しているときに、成就していると認識する。ある禅定者は、不成就であるときに、不成就であると認識する。これら四種類が禅定者である。

Aparepi cattāro jhāyī. Atthekacco jhāyī dandhaṃ samāpajjati khippaṃ vuṭṭhāti, atthekacco jhāyī khippaṃ samāpajjati dandhaṃ vuṭṭhāti, atthekacco jhāyī [Pg.356] dandhaṃ samāpajjati dandhaṃ vuṭṭhāti, atthekacco jhāyī khippaṃ samāpajjati khippaṃ vuṭṭhāti – ime cattāro jhāyī.

さらに別の四種類の禅定者がある。ある禅定者は、緩やかに(等至に)入り、速やかに出る。ある禅定者は、速やかに入り、緩やかに出る。ある禅定者は、緩やかに入り、緩やかに出る。ある禅定者は、速やかに入り、速やかに出る。これら四種類が禅定者である。

Aparepi cattāro jhāyī. Atthekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ samāpattikusalo; atthekacco jhāyī samādhismiṃ samāpattikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo; atthekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ samāpattikusalo ca; atthekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ samāpattikusalo – ime cattāro jhāyī.

さらに別の四種類の禅定者がある。ある禅定者は、三昧において三昧に巧みであるが、三昧において等至には巧みではない。ある禅定者は、三昧において等至に巧みであるが、三昧において三昧には巧みではない。ある禅定者は、三昧において三昧に巧みであり、かつ等至にも巧みである。ある禅定者は、三昧において三昧に巧みではなく、等至にも巧みではない。これら四種類が禅定者である。

‘‘Jhāna’’nti. Cattāri jhānāni – paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ.

‘禅定’とは、四つの禅定、すなわち初禅、第二禅、第三禅、第四禅である。

‘‘Vimokkho’’ti. Aṭṭha vimokkhā. Rūpī rūpāni passati – ayaṃ paṭhamo vimokkho.

‘解脱’とは、八解脱である。色(形あるもの)を有する者が色を見る。これが第一の解脱である。

Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati – ayaṃ dutiyo vimokkho.

内において無色の想(概念)を持ち、外の色を見る。これが第二の解脱である。

Subhanteva adhimutto hoti – ayaṃ tatiyo vimokkho.

浄(清らかなもの)であると確信する。これが第三の解脱である。

Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘‘ananto ākāso’’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati – ayaṃ catuttho vimokkho.

あらゆる面で色想を越え、有対想(抵抗感のある想い)を滅し、種々想を心にかけないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住む。これが第四の解脱である。

Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati – ayaṃ pañcamo vimokkho.

あらゆる面で空無辺処を越え、‘識は無辺なり’として識無辺処を具足して住む。これが第五の解脱である。

Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘natthi kiñci’’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati – ayaṃ chaṭṭho vimokkho.

あらゆる面で識無辺処を越え、‘何もなし’として無所有処を具足して住む。これが第六の解脱である。

Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati – ayaṃ sattamo vimokkho.

あらゆる面で無所有処を越え、非想非非想処を具足して住む。これが第七の解脱である。

Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati – ayaṃ aṭṭhamo vimokkho.

あらゆる面で非想非非想処を越え、想受滅(滅尽定)を具足して住む。これが第八の解脱である。

‘‘Samādhī’’ti. Tayo samādhī – savitakkasavicāro samādhi, avitakkavicāramatto samādhi, avitakkaavicāro samādhi.

‘三昧’とは、三つの三昧、すなわち有尋有伺の三昧、無尋唯伺の三昧、無尋無伺の三昧である。

‘‘Samāpattī’’ti[Pg.357]. Nava anupubbavihārasamāpattiyo – paṭhamajjhānasamāpatti, dutiyajjhānasamāpatti, tatiyajjhānasamāpatti, catutthajjhānasamāpatti, ākāsānañcāyatanasamāpatti, viññāṇañcāyatanasamāpatti, ākiñcaññāyatanasamāpatti, nevasaññānāsaññāyatanasamāpatti, saññāvedayitanirodhasamāpatti.

‘等至’とは、九次第定(九つの順次の住処の等至)、すなわち初禅等至、第二禅等至、第三禅等至、第四禅等至、空無辺処等至、識無辺処等至、無所有処等至、非想非非想処等至、想受滅等至である。

‘‘Saṃkilesa’’nti hānabhāgiyo dhammo. ‘‘Vodāna’’nti visesabhāgiyo dhammo. ‘‘Vuṭṭhāna’’nti. Vodānampi vuṭṭhānaṃ, tamhā tamhā samādhimhā vuṭṭhānampi vuṭṭhānanti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa jhānavimokkhasamādhisamāpattīnaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ vuṭṭhānaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

‘雑染’とは退分(衰退に属する)の法である。‘清浄’とは勝分(卓越に属する)の法である。‘出離’とは、清浄もまた出離であり、それぞれの三昧から出ること(出定)もまた出離である。そこにおける智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これを如来の‘禅定・解脱・三昧・等至の雑染・清浄・出離に関する如実知’という。

829. (8) Tattha katamaṃ tathāgatassa pubbenivāsānussati yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe ‘‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussaratīti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa pubbenivāsānussati yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

829. (8) そのうち、如来の宿住随念如実智とはどのようなものか。ここで如来は、多種多様な宿住(過去の生涯)を想起する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起する。‘あそこの生涯では、このような名であり、このような姓であり、このような容色であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私はそこから没して、あそこに生まれた。そこでも、このような名であり、このような姓であり、このような容色であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私はそこから没して、ここに生まれた’と。このように、形態(相)とともに、詳細(説明)とともに、多種多様な宿住を想起するのである。そこにある智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これを如来の宿住随念如実智という。

830. (9) Tattha katamaṃ tathāgatassa sattānaṃ cutūpapātaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāti – ‘‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena [Pg.358] samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānātīti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa sattānaṃ cutūpapātaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ.

830. (9) そのうち、如来の衆生の死生如実智とはどのようなものか。ここで如来は、清浄で超人的な天眼によって、衆生が没し、また生まれるのを見る。卑しい者、尊い者、美しい者、醜い者、善趣にある者、悪趣にある者、業に従って赴く衆生を了知する。‘ああ、これらの衆生は、身の悪行を備え、口の悪行を備え、意の悪行を備え、聖者を誹謗し、邪見を持ち、邪見の業を信受していた。彼らは身体が崩壊して死後、不幸な所、悪い場所、破滅の場所、地獄に生まれた。あるいは、これらの衆生は、身の善行を備え、口の善行を備え、意の善行を備え、聖者を誹謗せず、正見を持ち、正見の業を信受していた。彼らは身体が崩壊して死後、幸福な所、天界に生まれた’と。このように、清浄で超人的な天眼によって、衆生が没し、また生まれるのを見る。卑しい者、尊い者、美しい者、醜い者、善趣にある者、悪趣にある者、業に従って赴く衆生を了知するのである。そこにある智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これを如来の衆生の死生如実智という。

831. (10) Tattha katamaṃ tathāgatassa āsavānaṃ khayaṃ yathābhūtaṃ ñāṇaṃ? Idha tathāgato āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatīti. Yā tattha paññā pajānanā…pe… amoho dhammavicayo sammādiṭṭhi – idaṃ tathāgatassa āsavānaṃ khayaṃ yathābhūtaṃ ñāṇanti.

831. (10) そのうち、如来の漏尽如実智とはどのようなものか。ここで如来は、諸漏の滅尽により、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵をもって悟り、具現して住む。そこにある智慧、了知……(中略)……無痴、択法、正見、これを如来の漏尽如実智という。

Dasakaṃ.

十法(十の部)。

Ñāṇavibhaṅgo niṭṭhito.

智分別は完結した。

17. Khuddakavatthuvibhaṅgo

17. 小事分別(クッダカヴァットゥ・ヴィバンガ)

1. Ekakamātikā

1. 一法の論母(マティカー)

832. (1)Jātimado [Pg.359] (2)gottamado (3)ārogyamado (4)yobbanamado (5)jīvitamado (6)lābhamado (7)sakkāramado (8) garukāramado (9) purekkhāramado (10) parivāramado (11) bhogamado (12) vaṇṇamado (13) sutamado (14) paṭibhānamado (15) rattaññumado (16) piṇḍapātikamado (17) anavaññātamado (18) iriyāpathamado (19) iddhimado (20) yasamado (21) sīlamado (22) jhānamado (23) sippamado (24) ārohamado (25) pariṇāhamado (26) saṇṭhānamado (27) pāripūrimado (28)mado (29) pamādo (30) thambho (31) sārambho (32) atricchatā (33)mahicchatā (34) pāpicchatā (35) siṅgaṃ (36) tintiṇaṃ (37) cāpalyaṃ (38)asabhāgavutti (39) arati (40) tandī (41) vijambhitā (42) bhattasammado (43) cetaso ca līnattaṃ (44) kuhanā (45) lapanā (46) nemittikatā (47)nippesikatā (48) lābhena lābhaṃ nijigīsanatā (49) seyyohamasmīti māno (50) sadisohamasmīti māno (51) hīno hamasmīti māno (52) seyyassa seyyohamasmīti māno (53) seyyassa sadisohamasmīti māno (54) seyyassa hīnohamasmīti māno (55) sadisassa seyyohamasmīti māno (56) sadisassa sadisohamasmīti māno (57) sadisassa hīnohamasmīti māno (58) hīnassa seyyohamasmīti māno (59) hīnassa sadisohamasmīti māno (60) hīnassa hīnohamasmīti māno (61) māno (62) atimāno (63) mānātimāno (64) omāno (65)adhimāno (66) asmimāno (67) micchāmāno (68) ñātivitakko (69)janapadavitakko (70) amaravitakko (71) parānuddayatāpaṭisaṃyutto vitakko (72) lābhasakkārasilokapaṭisaṃyutto vitakko (73) anavaññattipaṭisaṃyutto vitakko

832. (1)出自の慢 (2)氏族の慢 (3)無病の慢 (4)若さの慢 (5)生存の慢 (6)利得の慢 (7)供養の慢 (8)恭敬の慢 (9)尊重の慢 (10)眷属の慢 (11)富の慢 (12)容色の慢 (13)多聞の慢 (14)弁才の慢 (15)耆宿の慢 (16)托鉢者の慢 (17)軽蔑されないことの慢 (18)威儀の慢 (19)神通の慢 (20)名声の慢 (21)戒の慢 (22)禅定の慢 (23)技能の慢 (24)身長の慢 (25)体格の慢 (26)容姿の慢 (27)円満の慢 (28)慢(おごり) (29)放逸 (30)頑迷 (31)激昂 (32)過欲 (33)大欲 (34)悪欲 (35)虚飾 (36)嫌悪 (37)軽躁 (38)不適切な生活 (39)不快 (40)倦怠 (41)身体の伸び (42)食酔 (43)心の沈滞 (44)詐称 (45)饒舌 (46)示唆 (47)威圧 (48)利得による利得の追求 (49)“私は勝れている”という慢 (50)“私は等しい”という慢 (51)“私は劣っている”という慢 (52)勝れた者に対して“私は勝れている”という慢 (53)勝れた者に対して“私は等しい”という慢 (54)勝れた者に対して“私は劣っている”という慢 (55)等しい者に対して“私は勝れている”という慢 (56)等しい者に対して“私は等しい”という慢 (57)等しい者に対して“私は劣っている”という慢 (58)劣った者に対して“私は勝れている”という慢 (59)劣った者に対して“私は等しい”という慢 (60)劣った者に対して“私は劣っている”という慢 (61)慢 (62)過慢 (63)慢過慢 (64)卑慢 (65)増上慢 (66)我慢 (67)邪慢 (68)親族に関する尋 (69)国土に関する尋 (70)不死に関する尋 (71)他者への同情に結びついた尋 (72)利得・供養・名声に結びついた尋 (73)軽蔑されないことに結びついた尋

Ekakaṃ.

一法の部。

2. Dukamātikā

2. 二法の論母(マティカー)

833. (1) Kodho ca upanāho ca (2) makkho ca paḷāso ca (3) issā ca macchariyañca (4) māyā ca sāṭheyyañca (5) avijjā ca bhavataṇhā ca [Pg.360] (6) bhavadiṭṭhi ca vibhavadiṭṭhi ca (7) sassatadiṭṭhi ca ucchedadiṭṭhi ca (8) antavādiṭṭhi ca anantavādiṭṭhi ca (9) pubbantānudiṭṭhi ca aparantānudiṭṭhi ca (10) ahirikañca anottappañca (11) dovacassatā ca pāpamittatā ca (12) anajjavo ca amaddavo ca (13) akkhanti ca asoraccañca (14) asākhalyañca appaṭisanthāro ca (15)indriyesu aguttadvāratā ca bhojane amattaññutā ca (16) muṭṭhassaccañca asampajaññañca (17) sīlavipatti ca diṭṭhivipatti ca (18) ajjhattasaṃyojanañca bahiddhāsaṃyojanañca

833. (1) 怒りと恨み、(2) 恩知らずと張り合い、(3) 嫉妬と物惜しみ、(4) 欺瞞と虚偽、(5) 無明と有愛、(6) 有見と無有見、(7) 常見と断見、(8) 有辺見と無辺見、(9) 前際随見と後際随見、(10) 無慚と無愧、(11) 悪言と悪友、(12) 不正直と不柔軟、(13) 不忍と不寂静、(14) 不和合と不親切、(15) 諸根の不守護と食事の不節制、(16) 失念と不正知、(17) 戒の破綻と見の破綻、(18) 内なる結と外なる結がある。

Dukaṃ.

二法。

3. Tikamātikā

3. 三法の論母(マティカー)。

834. (1) Tīṇi akusalamūlāni (2) tayo akusalavitakkā (3) tisso akusalasaññā (4) tisso akusaladhātuyo (5) tīṇi duccaritāni (6) tayo āsavā (7) tīṇi saṃyojanāni (8) tisso taṇhā (9) aparāpi tisso taṇhā (10) aparāpi tisso taṇhā (11) tisso esanā (12) tisso vidhā (13) tīṇi bhayāni (14)tīṇi tamāni (15) tīṇi titthāyatanāni (16) tayo kiñcanā (17) tīṇi aṅgaṇāni (18) tīṇi malāni (19) tīṇi visamāni (20) aparānipi tīṇi visamāni (21) tayo aggī (22) tayo kasāvā (23) aparepi tayo kasāvā (24)assādadiṭṭhi, attānudiṭṭhi, micchādiṭṭhi (25) arati, vihesā, adhammacariyā (26)dovacassatā, pāpamittatā, nānattasaññā (27) uddhaccaṃ, kosajjaṃ, pamādo (28) asantuṭṭhitā, asampajaññatā, mahicchatā (29) ahirikaṃ, anottappaṃ, pamādo (30)anādariyaṃ, dovacassatā, pāpamittatā (31) assaddhiyaṃ, avadaññutā, kosajjaṃ (32) uddhaccaṃ, asaṃvaro, dussīlyaṃ (33) ariyānaṃ adassanakamyatā, saddhammaṃ asotukamyatā, upārambhacittatā (34) muṭṭhassaccaṃ, asampajaññaṃ, cetaso vikkhepo (35)ayoniso manasikāro, kummaggasevanā, cetaso ca līnattaṃ

834. (1) 三つの不善根、(2) 三つの不善尋、(3) 三つの不善想、(4) 三つの不善界、(5) 三つの悪行、(6) 三つの漏、(7) 三つの結、(8) 三つの渇愛、(9) 他の三つの渇愛、(10) さらに他の三つの渇愛、(11) 三つの希求、(12) 三つの慢、(13) 三つの恐怖、(14) 三つの闇、(15) 三つの外道、(16) 三つの障害、(17) 三つの煩悩、(18) 三つの垢、(19) 三つの不平等、(20) 他の三つの不平等、(21) 三つの火、(22) 三つの渋液、(23) 他の三つの渋液、(24) 味着見・我随見・邪見、(25) 不快・加害・非法行、(26) 悪言・悪友・種々想、(27) 掉挙・懈怠・放逸、(28) 不満足・不正知・多欲、(29) 無慚・無愧・放逸、(30) 無礼・悪言・悪友、(31) 不信・不寛容・懈怠、(32) 掉挙・不自制・破戒、(33) 聖者を見ようとしないこと・正法を聞こうとしないこと・非難する心、(34) 失念・不正知・心の散乱、(35) 非如理作意・悪道への従事・心の沈滞がある。

Tikaṃ.

三法。

4. Catukkamātikā

4. 四法の論母(マティカー)。

835. (1) Cattāro āsavā (2) cattāro ganthā (3) cattāro oghā (4) cattāro yogā (5) cattāri upādānāni (6) cattāro taṇhuppādā (7) cattāri agatigamanāni [Pg.361] (8) cattāro vipariyāsā (9) cattāro anariyavohārā (10) aparepi cattāro anariyavohārā (11) cattāri duccaritāni (12) aparānipi cattāri duccaritāni (13)cattāri bhayāni (14) aparānipi cattāri bhayāni (15) catasso diṭṭhiyo

835. (1) 四つの漏、(2) 四つの繋、(3) 四つの暴流、(4) 四つの軛、(5) 四つの執着、(6) 四つの渇愛の生起、(7) 四つの悪道への歩み、(8) 四つの転倒、(9) 四つの非聖なる言説、(10) 他の四つの非聖なる言説、(11) 四つの悪行、(12) 他の四つの悪行、(13) 四つの恐怖、(14) 他の四つの恐怖、(15) 四つの見がある。

Catukkaṃ.

四法。

5. Pañcakamātikā

5. 五法の論母(マティカー)。

836. (1) Pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni (2) pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni (3) pañca macchariyāni (4) pañca saṅgā (5) pañca sallā (6) pañca cetokhilā (7)pañca cetasovinibandhā (8) pañca nīvaraṇāni (9) pañca kammāni ānantarikāni (10) pañca diṭṭhiyo (11) pañca verā (12) pañca byasanā (13) pañca akkhantiyā ādīnavā (14) pañca bhayāni (15) pañca diṭṭhadhammanibbānavādā

836. (1) 五下分結、(2) 五上分結、(3) 五つの物惜しみ、(4) 五つの執着、(5) 五つの矢、(6) 五つの心の荒廃、(7) 五つの心の束縛、(8) 五蓋、(9) 五無間業、(10) 五つの見、(11) 五つの怨敵、(12) 五つの災難、(13) 不忍の五つの過失、(14) 五つの恐怖、(15) 五つの現世涅槃論がある。

Pañcakaṃ.

五法。

6. Chakkamātikā

6. 六法の論母(マティカー)。

837. (1) Cha vivādamūlāni (2) cha chandarāgā (3) cha virodhavatthūni (4) cha taṇhākāyā (5) cha agāravā (6) cha parihāniyā dhammā (7) aparepi cha parihāniyā dhammā (8) cha somanassupavicārā (9) cha domanassupavicārā (10) cha upekkhupavicārā (11) cha gehasitāni somanassāni (12) cha gehasitāni domanassāni (13) cha gehasitā upekkhā (14) cha diṭṭhiyo

837. (1) 六つの争いの根、(2) 六つの欲貪、(3) 六つの違背の根拠、(4) 六つの渇愛の身、(5) 六つの不敬、(6) 六つの衰退の法、(7) 他の六つの衰退の法、(8) 六つの喜の近随、(9) 六つの憂の近随、(10) 六つの捨の近随、(11) 六つの在家に依存する喜、(12) 六つの在家に依存する憂、(13) 六つの在家に依存する捨、(14) 六つの見がある。

Chakkaṃ.

六法。

7. Sattakamātikā

7. 七法の論母(マティカー)。

838. (1) Satta anusayā (2) satta saṃyojanāni (3) satta pariyuṭṭhānāni (4)satta asaddhammā (5) satta duccaritāni (6) satta mānā (7) satta diṭṭhiyo

838. (1) 七つの随眠、(2) 七つの結、(3) 七つの纏、(4) 七つの非正法、(5) 七つの悪行、(6) 七つの慢、(7) 七つの見がある。

Sattakaṃ.

七法。

8. Aṭṭhakamātikā

8. 八法の論母(マティカー)。

839. (1) Aṭṭha [Pg.362] kilesavatthūni (2) aṭṭha kusītavatthūni (3) aṭṭhasu lokadhammesu cittassa paṭighāto (4) aṭṭha anariyavohārā (5) aṭṭha micchattā (6) aṭṭha purisadosā (7) aṭṭha asaññivādā (8) aṭṭha nevasaññināsaññivādā

839. (1) 八つの煩悩の根拠、(2) 八つの懈怠の根拠、(3) 八つの世間法における心の反発、(4) 八つの非聖なる言説、(5) 八つの邪性、(6) 八つの人の過失、(7) 八つの無想論、(8) 八つの非想非非想論がある。

Aṭṭhakaṃ.

八法。

9. Navakamātikā

9. 九法の論母(マティカー)。

840. (1) Nava āghātavatthūni (2) nava purisamalāni (3) navavidhā mānā (4)nava taṇhāmūlakā dhammā (5) nava iñjitāni (6) nava maññitāni (7) nava phanditāni (8) nava papañcitāni (9) nava saṅkhatāni

840. (1) 九つの怨恨の根拠、(2) 九つの人の垢、(3) 九つの慢、(4) 九つの渇愛を根本とする法、(5) 九つの動揺、(6) 九つの憶念、(7) 九つの震動、(8) 九つの戯論、(9) 九つの有為がある。

Navakaṃ.

九法。

10. Dasakamātikā

10. 十法の論母(マティカー)。

841. (1) Dasa kilesavatthūni (2) dasa āghātavatthūni (3) dasa akusalakammapathā (4) dasa saṃyojanāni (5) dasa micchattā (6) dasavatthukā micchādiṭṭhi (7) dasavatthukā antaggāhikā diṭṭhi

841. (1) 十の煩悩の根拠、(2) 十の怨恨の根拠、(3) 十の不善業道、(4) 十の結、(5) 十の邪性、(6) 十の根拠に基づく邪見、(7) 十の根拠に基づく辺執見がある。

Dasakaṃ.

十法。

842. Aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni ajjhattikassa upādāya, aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni bāhirassa upādāya, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā chattiṃsa taṇhāvicaritāni honti. Iti atītāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, anāgatāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, paccuppannāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā aṭṭha taṇhāvicaritasataṃ hoti. Yāni ca dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni brahmajāle veyyākaraṇe vuttāni bhagavatā.

842. 内的なものに基づく十八の渇愛の遍歴、外的なものに基づく十八の渇愛の遍歴があり、それらを一括して要約すると三十六の渇愛の遍歴となる。このように、過去の三十六の渇愛の遍歴、未来の三十六の渇愛の遍歴、現在の三十六の渇愛の遍歴があり、それらを一括して要約すると百八の渇愛の遍歴となる。また、世尊によって‘梵網経’の解説の中で説かれた六十二の見がある。

Mātikā.

マティカー(論母)。

1. Ekakaniddeso

1. 一法の解説

(1) Jātimado

(一)家系による慢(種姓慢)

843. Tattha [Pg.363] katamo jātimado? Jātiṃ paṭicca mado majjanā majjitattaṃ māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘jātimado’’.

843. そのうち、家系による慢(種姓慢)とは何か。家系に依って生じる酔い、酔うこと、酔っている状態、慢、思い上がること、思い上がっている状態、高ぶり、高揚、旗印、執持、心の旗印を掲げようとすること、これが“家系による慢”と呼ばれる。

(2-27) Gottamadādī

(二〜二十七)氏族による慢など

844. Tattha katamo gottamado? Gottaṃ paṭicca…pe… ārogyaṃ paṭicca…pe… yobbanaṃ paṭicca…pe… jīvitaṃ paṭicca…pe… lābhaṃ paṭicca…pe… sakkāraṃ paṭicca…pe… garukāraṃ paṭicca…pe… purekkhāraṃ paṭicca…pe… parivāraṃ paṭicca…pe… bhogaṃ paṭicca…pe… vaṇṇaṃ paṭicca…pe… sutaṃ paṭicca…pe… paṭibhānaṃ paṭicca…pe… rattaññutaṃ paṭicca…pe… piṇḍapātikattaṃ paṭicca…pe… anavaññātaṃ paṭicca…pe… iriyāpathaṃ paṭicca…pe… iddhiṃ paṭicca…pe… yasaṃ paṭicca…pe… sīlaṃ paṭicca…pe… jhānaṃ paṭicca…pe… sippaṃ paṭicca…pe… ārohaṃ paṭicca…pe… pariṇāhaṃ paṭicca…pe… saṇṭhānaṃ paṭicca…pe… pāripūriṃ paṭicca mado majjanā majjitattaṃ māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘pāripūrimado’’.

844. そのうち、氏族による慢とは何か。氏族に依って……(中略)……円満に依って生じる酔い、酔うこと、酔っている状態、慢、思い上がること、思い上がっている状態、高ぶり、高揚、旗印、執持、心の旗印を掲げようとすること、これが“円満による慢”と呼ばれる。

(28) Mado

(二十八)慢(酔い)

845. Tattha katamo mado? Yo mado majjanā majjitattaṃ māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘mado’’.

845. そのうち、慢(酔い)とは何か。酔い、酔うこと、酔っている状態、慢、思い上がること、思い上がっている状態、高ぶり、高揚、旗印、執持、心の旗印を掲げようとすること、これが“慢”と呼ばれる。

(29) Pamādo

(二十九)放逸

846. Tattha katamo pamādo? Kāyaduccarite vā vacīduccarite vā manoduccarite vā pañcasu vā kāmaguṇesu cittassa vossaggo vossaggānuppadānaṃ kusalānaṃ vā dhammānaṃ bhāvanāya asakkaccakiriyatā asātaccakiriyatā anaṭṭhitakiriyatā olīnavuttitā nikkhittachandatā nikkhittadhuratā anāsevanā abhāvanā abahulīkammaṃ anadhiṭṭhānaṃ ananuyogo pamādo, yo evarūpo pamādo pamajjanā pamajjitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘pamādo’’.

846. そのうち、放逸とは何か。身の悪行、口の悪行、意の悪行、あるいは五欲の徳において、心を放任すること、繰り返し放任すること、また善法の修習において、恭敬せずに行うこと、継続せずに行うこと、堅固に行わないこと、沈滞した振る舞い、意欲を捨てること、重責(精進)を捨てること、親しまないこと、修習しないこと、多作しないこと、決意しないこと、専念しないこと、放逸であること。このような放逸、放逸であること、放逸な状態、これが“放逸”と呼ばれる。

(30) Thambho

(三十)強情(頑固)

847. Tattha katamo thambho? Yo thambho thambhanā thambhitattaṃ kakkhaḷiyaṃ phārusiyaṃ ujucittatā amudutā – ayaṃ vuccati ‘‘thambho’’.

847. そのうち、強情とは何か。強情、強情であること、強情な状態、硬さ、粗暴さ、心の硬直、柔軟でないこと、これが“強情”と呼ばれる。

(31) Sārambho

(三十一)競合(張り合い)

848. Tattha [Pg.364] katamo sārambho? Yo sārambho paṭisārambho sārambhanā paṭisārambhanā paṭisārambhitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘sārambho’’.

848. そのうち、競合とは何か。競合、対抗的な競合、競合すること、対抗的に競合すること、対抗的に競合している状態、これが“競合”と呼ばれる。

(32) Atricchatā

(三十二)過欲(飽くなき欲)

849. Tattha katamā atricchatā? Itarītaracīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi pañcahi vā kāmaguṇehi asantuṭṭhassa bhiyyokamyatā, yā evarūpā icchā icchāgatā atricchatā rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘atricchatā’’.

849. そのうち、過欲とは何か。手近な衣・食・住・薬の資具、あるいは五欲の徳に満足せず、さらなるものを欲すること。このような欲、欲の状態、過欲、貪、強欲、心の強欲、これが“過欲”と呼ばれる。

(33) Mahicchatā

(三十三)大欲

850. Tattha katamā mahicchatā? Itarītaracīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi pañcahi vā kāmaguṇehi asantuṭṭhassa bhiyyokamyatā, yā evarūpā icchā icchāgatā mahicchatā rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘mahicchatā’’.

850. そのうち、大欲とは何か。手近な衣・食・住・薬の資具、あるいは五欲の徳に満足せず、さらなるものを欲すること。このような欲、欲の状態、大欲、貪、強欲、心の強欲、これが“大欲”と呼ばれる。

(34) Pāpicchatā

(三十四)悪欲

851. Tattha katamā pāpicchatā? Idhekacco assaddho samāno ‘‘saddhoti maṃ jano jānātū’’ti icchati, dussīlo samāno ‘‘sīlavāti maṃ jano jānātū’’ti icchati, appassuto samāno ‘‘bahussutoti maṃ jano jānātū’’ti icchati, saṅgaṇikārāmo samāno ‘‘pavivittoti maṃ jano jānātū’’ti icchati, kusīto samāno ‘‘āraddhavīriyoti maṃ jano jānātū’’ti icchati, muṭṭhassatī samāno ‘‘upaṭṭhitassatīti maṃ jano jānātū’’ti icchati, asamāhito samāno ‘‘samāhitoti maṃ jano jānātū’’ti icchati, duppañño samāno ‘‘paññavāti maṃ jano jānātū’’ti icchati, akhīṇāsavo samāno ‘‘khīṇāsavoti maṃ jano jānātū’’ti icchati – yā evarūpā icchā icchāgatā pāpicchatā rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘pāpicchatā’’.

851. そのうち、悪欲とは何か。ここに、ある者は不信でありながら“人々が私を信ある者だと知るように”と欲し、破戒でありながら“人々が私を持戒の者だと知るように”と欲し、少聞でありながら“人々が私を多聞の者だと知るように”と欲し、群居を好んでいながら“人々が私を遠離の者だと知るように”と欲し、懈怠でありながら“人々が私を精進の者だと知るように”と欲し、失念していながら“人々が私を正念の者だと知るように”と欲し、心が定まっていないながら“人々が私を等持の者だと知るように”と欲し、無知でありながら“人々が私を智慧ある者だと知るように”と欲し、煩悩が尽きていないながら“人々が私を漏尽者(阿羅漢)だと知るように”と欲する。このような欲、欲の状態、悪欲、貪、強欲、心の強欲、これが“悪欲”と呼ばれる。

(35) Siṅgaṃ

(三十五)角(心の虚飾)

852. Tattha katamaṃ siṅgaṃ? Yaṃ siṅgaṃ siṅgāratā cāturatā cāturiyaṃ parikkhattatā pārikkhattiyaṃ – idaṃ vuccati ‘‘siṅgaṃ’’.

852. そのうち、角(心の虚飾)とは何か。角、角の状態、巧みさ、巧みであること、隠された角の状態、隠された角であること、これが“角”と呼ばれる。

(36) Tintiṇaṃ

(三十六)不満(心の動揺)

853. Tattha katamaṃ tintiṇaṃ? Yaṃ tintiṇaṃ tintiṇāyanā tintiṇāyitattaṃ loluppaṃ loluppāyanā loluppāyitattaṃ pucchañjikatā sādhukamyatā – idaṃ vuccati ‘‘tintiṇaṃ’’.

853. そのうち、不満(心の動揺)とは何か。不満、不満であること、不満な状態、浮ついた心、浮ついていること、浮ついている状態、落ち着きのなさ、善く見られたいという欲求、これが“不満”と呼ばれる。

(37) Cāpalyaṃ

(三十七)浮ついた振る舞い(軽躁)

854. Tattha [Pg.365] katamaṃ cāpalyaṃ? Cīvaramaṇḍanā pattamaṇḍanā senāsanamaṇḍanā imassa vā pūtikāyassa bāhirānaṃ vā parikkhārānaṃ maṇḍanā vibhūsanā keḷanā parikeḷanā giddhikatā giddhikattaṃ capalatā cāpalyaṃ – idaṃ vuccati ‘‘cāpalyaṃ’’.

854. そのうち、浮ついた振る舞い(軽躁)とは何か。衣を飾ること、鉢を飾ること、住処を飾ること、あるいはこの腐敗する身体や外部の資具を飾ること、美化すること、戯れ、ひどく戯れること、執着、執着している状態、軽躁、軽躁であること、これが“浮ついた振る舞い”と呼ばれる。

(38) Asabhāgavutti

(三十八)不相応な振る舞い

855. Tattha katamaṃ asabhāgavutti? Mātari vā pitari vā jeṭṭhe vā bhātari vā ācariyesu vā upajjhāye vā buddhe vā sāvakesu vā aññataraññataresu garuṭṭhāniyesu vippaṭikūlaggāhitā vipaccanīkasātatā anādariyaṃ anādariyatā agāravatā appatissavatā – ayaṃ vuccati ‘‘asabhāgavutti’’.

855. そのうち、不相応な振る舞いとは何か。母、父、兄、師、和尚、仏陀、弟子、あるいはその他の尊敬すべき立場の人々に対して、反抗的な態度をとること、敵対することを楽しむこと、不敬、不敬であること、無礼、従順でないこと、これが“不相応な振る舞い”と呼ばれる。

(39) Arati

(三十九)不快(不満足)

856. Tattha katamā arati? Pantesu vā senāsanesu aññataraññataresu vā adhikusalesu dhammesu arati aratitā anabhirati anabhiramaṇā ukkaṇṭhitā paritassitā – ayaṃ vuccati ‘‘arati’’.

856. そのうち、不快とは何か。遠離した住処、あるいはその他の優れた善法(瞑想)において、不快、不快であること、楽しまないこと、楽しまない状態、嫌気がさしていること、動揺していること、これが“不快”と呼ばれる。

(40) Tandī

(40) 懈怠(けだい)

857. Tattha katamā tandī? Yā tandī tandiyanā tandimanakatā ālasyaṃ ālasyāyanā ālasyāyitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘tandī’’.

857. そのうち、懈怠とは何か。懈怠、懈怠の状態、懈怠であること、怠惰、怠惰の状態、怠惰であること、これらが“懈怠”と呼ばれる。

(41) Vijambhitā

(41) 身体の屈伸

858. Tattha katamā vijambhitā? Yā kāyassa jambhanā vijambhanā ānamanā vinamanā sannamanā paṇamanā byādhiyakaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vijambhitā’’.

858. そのうち、身体の屈伸とは何か。身体の伸び、伸びをすること、前へ曲げること、下へ曲げること、四方へ曲げること、上へ曲げること、身体の不調、これらが“身体の屈伸”と呼ばれる。

(42) Bhattasammado

(42) 食後の昏睡

859. Tattha katamo bhattasammado? Yā bhuttāvissa bhattamucchā bhattakilamatho bhattapariḷāho kāyaduṭṭhullaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhattasammado’’.

859. そのうち、食後の昏睡とは何か。食事をした者の、食後の朦朧、食後の疲労、食後の熱気、身体の重苦しさ、これらが“食後の昏睡”と呼ばれる。

(43) Cetaso ca līnattaṃ

(43) 心の沈滞

860. Tattha katamaṃ cetaso ca līnattaṃ? Yā cittassa akalyatā akammaññatā olīyanā sallīyanā līnaṃ līyanā līyitattaṃ thinaṃ thīyanā thīyitattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘cetaso ca līnattaṃ’’.

860. そのうち、心の沈滞とは何か。心の不健康、不適格、萎縮、ひきこもり、沈滞、沈滞の状態、沈滞であること、惛沈(こんじん)、惛沈の状態、惛沈であること、これらが“心の沈滞”と呼ばれる。

(44) Kuhanā

(44) 詐現(さげん)

861. Tattha katamā kuhanā? Lābhasakkārasilokasannissitassa pāpicchassa icchāpakatassa paccayapaṭisevanasaṅkhātena vā sāmantajappitena vā iriyāpathassa vā aṭhapanā ṭhapanā saṇṭhapanā bhākuṭitā bhākuṭiyaṃ kuhanā kuhāyanā kuhitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kuhanā’’.

861. そのうち、詐現とは何か。利得・供養・名声を拠り所とし、悪欲があり、欲に支配された者が、資具の受用を装うこと、あるいは遠回しな言い回し、あるいは威儀を整えること、維持すること、確立すること、顔をしかめること、しかめ面、詐現、詐現の状態、詐現であること、これらが“詐現”と呼ばれる。

(45) Lapanā

(45) 諂言(てんげん)

862. Tattha [Pg.366] katamā lapanā? Lābhasakkārasilokasannissitassa pāpicchassa icchāpakatassa yā paresaṃ ālapanā lapanā sallapanā ullapanā samullapanā unnahanā samunnahanā ukkācanā samukkācanā anuppiyabhāṇitā cāṭukamyatā muggasūpyatā pāribhaṭayatā – ayaṃ vuccati ‘‘lapanā’’.

862. そのうち、諂言とは何か。利得・供養・名声を拠り所とし、悪欲があり、欲に支配された者が、他者に対して、話しかけること、おしゃべり、親しく話すこと、おだてること、甘言を弄すること、唆すこと、強く唆すこと、称賛すること、繰り返し称賛すること、気に入るように言うこと、へつらうこと、豆のスープのような(二枚舌の)言葉、子供をあやすような振る舞い、これらが“諂言”と呼ばれる。

(46) Nemittikatā

(46) 示唆

863. Tattha katamā nemittikatā? Lābhasakkārasilokasannissitassa pāpicchassa icchāpakatassa yaṃ paresaṃ nimittaṃ nimittakammaṃ obhāso obhāsakammaṃ sāmantajappā parikathā – ayaṃ vuccati ‘‘nemittikatā’’.

863. そのうち、示唆とは何か。利得・供養・名声を拠り所とし、悪欲があり、欲に支配された者が、他者に対して、兆候を示すこと、兆候を示す行為、ほのめかし、ほのめかす行為、遠回しなねだり、周辺的な話、これらが“示唆”と呼ばれる。

(47) Nippesikatā

(47) 威迫

864. Tattha katamā nippesikatā? Lābhasakkārasilokasannissitassa pāpicchassa icchāpakatassa yā paresaṃ akkosanā vambhanā garahaṇā ukkhepanā samukkhepanā khipanā saṅkhipanā pāpanā sampāpanā avaṇṇahārikā parapiṭṭhimaṃsikatā – ayaṃ vuccati ‘‘nippesikatā’’.

864. そのうち、威迫とは何か。利得・供養・名声を拠り所とし、悪欲があり、欲に支配された者が、他者に対して、罵ること、蔑むこと、非難すること、排斥すること、強く排斥すること、投げ捨てること、完全に投げ捨てること、貶めること、ひどく貶めること、悪評を流すこと、他者の背中の肉を食らうような(陰口を叩く)こと、これらが“威迫”と呼ばれる。

(48) Lābhena lābhaṃ nijigīsanatā

(48) 利を以て利を求めること

865. Tattha katamā lābhena lābhaṃ nijigīsanatā? Lābhasakkārasilokasannissito pāpiccho icchāpakato ito laddhaṃ āmisaṃ amutra harati amutra vā laddhaṃ āmisaṃ idha āharati, yā evarūpā āmisassa eṭṭhi gaveṭṭhi pariyeṭṭhi esanā gavesanā pariyesanā – ayaṃ vuccati ‘‘lābhena lābhaṃ nijigīsanatā’’.

865. そのうち、利を以て利を求めることとは何か。利得・供養・名声を拠り所とし、悪欲があり、欲に支配された者が、ここ(の家)で得た供物をあそこ(の家)へ運び、あそこ(の家)で得た供物をここ(の家)へ運ぶ。このような供物に対する、欲求、追求、遍く追求、探し求めること、探し求める状態、遍く探し求めること、これらが“利を以て利を求めること”と呼ばれる。

(49) Seyyohamasmīti māno

(49) “我は勝れり”という慢

866. Tattha katamo seyyohamasmīti māno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā mānaṃ jappeti, yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘seyyohamasmīti māno’’.

866. そのうち、“我は勝れり”という慢とは何か。この世にある者が、家柄、氏族、良家の生まれ、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの事柄によって慢を生じる。このような慢、思い上がり、思い上がっていること、高ぶり、高揚、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“我は勝れりという慢”と呼ばれる。

(50) Sadisohamasmīti māno

(50) “我は等し”という慢

867. Tattha katamo sadisohamasmīti māno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā [Pg.367] sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā mānaṃ jappeti, yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘sadisohamasmīti māno’’.

867. そのうち、“我は等し”という慢とは何か。この世にある者が、家柄、氏族、良家の生まれ、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの事柄によって慢を生じる。このような慢、思い上がり、思い上がっていること、高ぶり、高揚、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“我は等しという慢”と呼ばれる。

(51) Hīnohamasmīti māno

(51) “我は劣れり”という慢

868. Tattha katamo hīnohamasmīti māno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā omānaṃ jappeti, yo evarūpo omāno omaññanā omaññitattaṃ hīḷanā ohīḷanā ohīḷitattaṃ attuññā attavaññā attaparibhavo – ayaṃ vuccati ‘‘hīnohamasmīti māno’’.

868. そのうち、“我は劣れり”という慢とは何か。この世にある者が、家柄、氏族、良家の生まれ、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの事柄によって卑下慢を生じる。このような卑下慢、卑下した思い、卑下していること、自らを軽んじること、ひどく軽んじること、ひどく軽んじていること、自己軽視、自己卑下、自己侮蔑、これらが“我は劣れりという慢”と呼ばれる。

(52) Seyyassa seyyohamasmīti māno

(52) 勝れる者に対して“我は勝れり”という慢

869. Tattha katamo seyyassa seyyohamasmīti māno? Idhekacco seyyo hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā parehi seyyaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘seyyassa seyyohamasmīti māno’’.

869. そのうち、勝れる者に対して“我は勝れり”という慢とは何か。この世にある者が、家柄、氏族、良家の生まれ、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの事柄によって、他者よりも勝れている。彼はその勝れていることを拠り所として慢を生じ、他者よりも自分を勝れた者と見なす。このような慢、思い上がり、思い上がっていること、高ぶり、高揚、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“勝れる者に対して我は勝れりという慢”と呼ばれる。

(53) Seyyassa sadisohamasmīti māno

(53) 勝れる者に対して“我は等し”という慢

870. Tattha katamo seyyassa sadisohamasmīti māno? Idhekacco seyyo hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā parehi sadisaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘seyyassa sadisohamasmīti māno’’.

870. その中で、優れた者による“私は(他者と)等しい”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、容姿の美しさ(蓮のような美貌)、富、学問(聖典の学習)、職業、技術、知識(学術)、博識、弁才、あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも優れている。彼は他者に対して自分を“等しい”と見なす。彼はそれを拠り所として慢を生じさせる。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“優れた者による‘私は等しい’という慢”と呼ばれる。

(54) Seyyassa hīnohamasmīti māno

(54) 優れた者による“私は劣っている”という慢

871. Tattha katamo seyyassa hīnohamasmīti māno? Idhekacco seyyo hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā [Pg.368] vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā parehi hīnaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya omānaṃ jappeti. Yo evarūpo omāno omaññanā omaññitattaṃ hīḷanā ohīḷanā ohīḷitattaṃ attuññā attavaññā attaparibhavo – ayaṃ vuccati ‘‘seyyassa hīnohamasmīti māno’’.

871. その中で、優れた者による“私は劣っている”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、容姿の美しさ、富、学問、職業、技術、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも優れている。彼は他者に対して自分を“劣っている”と見なす。彼はそれを拠り所として卑下慢を生じさせる。このような卑下慢、卑下すること、卑下した状態、軽蔑、蔑み、蔑まれた状態、自己軽視、自己卑下、自己侮辱、これらが“優れた者による‘私は劣っている’という慢”と呼ばれる。

(55) Sadisassa seyyohamasmīti māno

(55) 等しい者による“私は優れている”という慢

872. Tattha katamo sadisassa seyyohamasmīti māno? Idhekacco sadiso hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi seyyaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ…pe… ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘sadisassa seyyohamasmīti māno’’.

872. その中で、等しい者による“私は優れている”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者と等しい。彼は他者に対して自分を“優れている”と見なす。彼はそれを拠り所として慢を生じさせる。このような慢、思い上がり、自惚れ、……(中略)……心の顕示欲、これらが“等しい者による‘私は優れている’という慢”と呼ばれる。

(56) Sadisassa sadisohamasmīti māno

(56) 等しい者による“私は等しい”という慢

873. Tattha katamo sadisassa sadisohamasmīti māno? Idhekacco sadiso hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi sadisaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘sadisassa sadisohamasmīti māno’’.

873. その中で、等しい者による“私は等しい”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者と等しい。彼は他者に対して自分を“等しい”と見なす。彼はそれを拠り所として慢を生じさせる。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“等しい者による‘私は等しい’という慢”と呼ばれる。

(57) Sadisassa hīnohamasmīti māno

(57) 等しい者による“私は劣っている”という慢

874. Tattha katamo sadisassa hīnohamasmīti māno? Idhekacco sadiso hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi hīnaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya omānaṃ jappeti. Yo evarūpo omāno omaññanā omaññitattaṃ hīḷanā ohīḷanā ohīḷitattaṃ attuññā attavaññā attaparibhavo – ayaṃ vuccati ‘‘sadisassa hīnohamasmīti māno’’.

874. その中で、等しい者による“私は劣っている”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者と等しい。彼は他者に対して自分を“劣っている”と見なす。彼はそれを拠り所として卑下慢を生じさせる。このような卑下慢、卑下すること、卑下した状態、軽蔑、蔑み、蔑まれた状態、自己軽視、自己卑下、自己侮辱、これらが“等しい者による‘私は劣っている’という慢”と呼ばれる。

(58) Hīnassa seyyohamasmīti māno

(58) 劣った者による“私は優れている”という慢

875. Tattha katamo hīnassa seyyohamasmīti māno? Idhekacco hīno hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi seyyaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘hīnassa seyyohamasmīti māno’’.

875. その中で、劣った者による“私は優れている”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも劣っている。彼は他者に対して自分を“優れている”と見なす。彼はそれを拠り所として慢を生じさせる。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“劣った者による‘私は優れている’という慢”と呼ばれる。

(59) Hīnassa sadisohamasmīti māno

(59) 劣った者による“私は等しい”という慢

876. Tattha [Pg.369] katamo hīnassa sadisohamasmīti māno? Idhekacco hīno hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi sadisaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya mānaṃ jappeti. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘hīnassa sadisohamasmīti māno’’.

876. その中で、劣った者による“私は等しい”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも劣っている。彼は他者に対して自分を“等しい”と見なす。彼はそれを拠り所として慢を生じさせる。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これらが“劣った者による‘私は等しい’という慢”と呼ばれる。

(60) Hīnassa hīnohamasmīti māno

(60) 劣った者による“私は劣っている”という慢

877. Tattha katamo hīnassa hīnohamasmīti māno? Idhekacco hīno hoti jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi sadisaṃ attānaṃ dahati; so taṃ nissāya omānaṃ jappeti. Yo evarūpo omāno omaññanā omaññitattaṃ hīḷanā ohīḷanā ohīḷitattaṃ attuññā attavaññā attaparibhavo – ayaṃ vuccati ‘‘hīnassa hīnohamasmīti māno’’.

877. その中で、劣った者による“私は劣っている”という慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも劣っている。彼は他者に対して自分を“等しい”と見なす。彼はそれを拠り所として卑下慢を生じさせる。このような卑下慢、卑下すること、卑下した状態、軽蔑、蔑み、蔑まれた状態、自己軽視、自己卑下、自己侮辱、これらが“劣った者による‘私は劣っている’という慢”と呼ばれる。

(61) Māno

(61) 慢

878. Tattha katamo māno? Yo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘māno’’.

878. その中で、慢とは何か。慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これが“慢”と呼ばれる。

(62) Atimāno

(62) 過慢

879. Tattha katamo atimāno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā parehi attānaṃ atimaññati. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘atimāno’’.

879. その中で、過慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、他者よりも自分を高く見積もる(過信する)。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これが“過慢”と呼ばれる。

(63) Mānātimāno

(63) 慢過慢

880. Tattha katamo mānātimāno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā…pe… aññataraññatarena vatthunā pubbakālaṃ parehi sadisaṃ attānaṃ dahati, aparakālaṃ attānaṃ seyyaṃ dahati. Yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘mānātimāno’’.

880. その中で、慢過慢とは何か。ここに、ある人が、家柄、氏族、名門の出、……(中略)……あるいはその他の何らかの理由によって、以前は他者と自分を“等しい”と見なしていたが、後には自分を“優れている”と見なす。このような慢、思い上がり、自惚れ、高ぶり、傲慢、旗印を掲げるような心の高揚、心の顕示欲、これが“慢過慢”と呼ばれる。

(64) Omāno

(64) 卑下慢

881. Tattha katamo omāno? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena [Pg.370] vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā omānaṃ jappeti. Yo evarūpo omāno omaññanā omaññitattaṃ hīḷanā ohīḷanā ohīḷitattaṃ attuññā attavaññā attaparibhavo – ayaṃ vuccati ‘‘omāno’’.

881. その中で、卑下慢(卑慢)とは何か。この世である者が、家柄、氏族、名門の出であること、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの根拠によって、卑下する慢(自分は劣っているという慢心)を生じさせる。このような卑下慢、卑下すること、卑下している状態、軽蔑、蔑視、蔑視している状態、自己軽視、自己卑下、自己侮辱、これらが“卑下慢”と呼ばれる。

(65) Adhimāno

(六五)増上慢

882. Tattha katamo adhimāno? Appatte pattasaññitā, akate katasaññitā, anadhigate adhigatasaññitā, asacchikate sacchikatasaññitā, yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘adhimāno’’.

882. その中で、増上慢とは何か。未だ到達していないのに到達したと思い込み、未だ成し遂げていないのに成し遂げたと思い込み、未だ得ていないのに得たと思い込み、未だ悟っていないのに悟ったと思い込むこと。このような慢、思い込み、思い込んでいる状態、高揚、昂揚、旗印、心の掲揚、顕示欲、これらが“増上慢”と呼ばれる。

(66) Asmimāno

(六六)我慢(あすみ・まーな)

883. Tattha katamo asmimāno? Rūpaṃ asmīti māno, asmīti chando, asmīti anusayo, vedanā…pe… saññā…pe… saṅkhārā…pe… viññāṇaṃ asmīti māno, asmīti chando, asmīti anusayo, yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘asmimāno’’.

883. その中で、我慢とは何か。“私は色(身体)である”という慢、“私はある”という欲求、“私はある”という随眠(潜在的傾向)。受、想、行、識についても同様に、“私は識である”という慢、“私はある”という欲求、“私はある”という随眠。このような慢、思い込み、思い込んでいる状態、高揚、昂揚、旗印、心の掲揚、顕示欲、これらが“我慢”と呼ばれる。

(67) Micchāmāno

(六七)邪慢

884. Tattha katamo micchāmāno? Idhekacco pāpakena vā kammāyatanena pāpakena vā sippāyatanena pāpakena vā vijjāṭṭhānena pāpakena vā sutena pāpakena vā paṭibhānena pāpakena vā sīlena pāpakena vā vatena pāpakena vā sīlabbatena pāpikāya vā diṭṭhiyā aññataraññatarena vatthunā mānaṃ jappeti, yo evarūpo māno maññanā maññitattaṃ unnati unnāmo dhajo sampaggāho ketukamyatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘micchāmāno’’.

884. その中で、邪慢とは何か。この世である者が、悪しき職業、悪しき技能、悪しき知識、悪しき博識、悪しき弁才、悪しき習慣、悪しき誓戒、悪しき戒禁、あるいは悪しき見解、その他の何らかの根拠によって慢を生じさせる。このような慢、思い込み、思い込んでいる状態、高揚、昂揚、旗印、心の掲揚、顕示欲、これらが“邪慢”と呼ばれる。

(68) Ñātivitakko

(六八)親里尋(しんりじん)

885. Tattha katamo ñātivitakko? Ñātake ārabbha gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘ñātivitakko’’.

885. その中で、親里尋とは何か。親族を対象として、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“親里尋”と呼ばれる。

(69) Janapadavitakko

(六九)国土尋(こくどじん)

886. Tattha katamo janapadavitakko? Janapadaṃ ārabbha gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘janapadavitakko’’.

886. その中で、国土尋とは何か。国土を対象として、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“国土尋”と呼ばれる。

(70) Amaravitakko

(七〇)不死尋(あまらじん)

887. Tattha katamo amaravitakko? Dukkarakāritāpaṭisaṃyutto vā diṭṭhigatapaṭisaṃyutto vā gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘amaravitakko’’.

887. その中で、不死尋とは何か。苦行に関連するか、あるいは邪見に関連して、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“不死尋”と呼ばれる。

(71) Parānuddayatāpaṭisaṃyutto vitakko

(七一)他への同情に関連する尋

888. Tattha [Pg.371] katamo parānuddayatāpaṭisaṃyutto vitakko? Idhekacco gihīhi saṃsaṭṭho viharati sahanandī sahasokī, sukhitesu sukhito, dukkhitesu dukkhito, uppannesu kiccakaraṇīyesu attanā vā yogaṃ āpajjati. Yo tattha gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘parānuddayatāpaṭisaṃyutto vitakko’’.

888. その中で、他への同情に関連する尋とは何か。この聖教において、ある者が在家の者たちと親密に交わり、共に喜び、共に悲しみ、彼らが幸福なときは自らも幸福を感じ、彼らが苦しんでいるときは自らも苦しみを感じ、彼らになすべき用事が生じたときには自らもそれに携わる。そこにおいて、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“他への同情に関連する尋”と呼ばれる。

(72) Lābhādipaṭisaṃyutto vitakko

(七二)利得・供養・名声に関連する尋

889. Tattha katamo lābhasakkārasilokapaṭisaṃyutto vitakko? Lābhasakkārasilokaṃ ārabbha gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘lābhasakkārasilokapaṭisaṃyutto vitakko’’.

889. その中で、利得・供養・名声に関連する尋とは何か。利得・供養・名声を対象として、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“利得・供養・名声に関連する尋”と呼ばれる。

(73) Anavaññattipaṭisaṃyutto vitakko

(七三)軽蔑されないことに関連する尋

890. Tattha katamo anavaññattipaṭisaṃyutto vitakko? Idhekacco jātiyā vā gottena vā kolaputtiyena vā vaṇṇapokkharatāya vā dhanena vā ajjhenena vā kammāyatanena vā sippāyatanena vā vijjāṭṭhānena vā sutena vā paṭibhānena vā aññataraññatarena vatthunā mā maṃ pare avajāniṃsūti. Yo tattha gehasito takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘anavaññattipaṭisaṃyutto vitakko’’.

890. その中で、軽蔑されないことに関連する尋とは何か。この世である者が、家柄、氏族、名門の出であること、容姿の美しさ、富、学問、職業、技能、知識、博識、弁才、あるいはその他の何らかの根拠によって、“他人が私を軽蔑しないように”と願う。そこにおいて、世俗に執着して起こる思考、思索、誤った決意、これらが“軽蔑されないことに関連する尋”と呼ばれる。

Ekakaṃ.

一法(の部)。

2. Dukaniddeso

2. 二法の解説。

(1) Kodho ca upanāho ca

(一)怒りと恨み

891. (Ka) tattha katamo kodho? Yo kodho kujjhanā kujjhitattaṃ doso dussanā dussitattaṃ byāpatti byāpajjanā byāpajjitattaṃ virodho paṭivirodho caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘kodho’’.

891. (ア)その中で、怒りとは何か。怒り、憤慨、憤慨している状態、嫌悪、反感、反感を持っている状態、害意、害意を抱くこと、害意を抱いている状態、対立、反抗、粗暴さ、激昂、心の不快感、これらが“怒り”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamo upanāho? Pubbakālaṃ kodho, aparakālaṃ upanāho. Yo evarūpo upanāho upanayhanā upanayhitattaṃ aṭṭhapanā ṭhapanā saṇṭhapanā anusaṃsandanā anuppabandhanā daḷhīkammaṃ kodhassa – ayaṃ vuccati ‘‘upanāho’’.

(イ)その中で、恨み(結恨)とは何か。以前の時点では怒りであり、その後の時点では恨みとなる。このような恨み、恨みを抱くこと、恨みを抱いている状態、執念、固執、深く根ざした執念、絶え間ない執着、連綿と続く執着、怒りを強固にすること、これらが“恨み”と呼ばれる。

(2) Makkho ca paḷāso ca

(二)覆(まきしゃ)と悩(ぱらーさ)

892. (Ka) tattha katamo makkho? Yo makkho makkhāyanā makkhāyitattaṃ niṭṭhuriyaṃ niṭṭhuriyakammaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘makkho’’.

892. (ア)その中で、覆(まきしゃ)とは何か。他人の恩徳を隠すこと、隠蔽すること、隠蔽している状態、冷酷さ、冷酷な行為、これらが“覆”と呼ばれる。

(Kha) tattha [Pg.372] katamo paḷāso? Yo paḷāso paḷāsāyanā paḷāsāhāro vivādaṭṭhānaṃ yugaggāho appaṭinissaggo – ayaṃ vuccati ‘‘paḷāso’’.

(イ)その中で、悩(ぱらーさ)とは何か。対抗意識、対抗すること、対抗心を抱き続けること、論争の根拠、張り合うこと、譲らないこと、これらが“悩”と呼ばれる。

(3) Issā ca macchariyañca

(三)嫉妬と物惜しみ

893. (Ka) tattha katamā issā? Yā paralābhasakkāragarukāramānanavandanapūjanāsu issā issāyanā issāyitattaṃ usūyā usūyanā usūyitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘issā’’.

893. (ア)その中で、嫉妬とは何か。他人の利得、供養、尊敬、尊重、礼拝、崇拝に対して抱く嫉妬、嫉妬すること、嫉妬している状態、そねみ、そねむこと、そねんでいる状態、これらが“嫉妬”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ macchariyaṃ? Pañca macchariyāni – āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ. Yaṃ evarūpaṃ maccheraṃ maccharāyanā maccharāyitattaṃ vevicchaṃ kadariyaṃ kaṭukañcukatā aggahitattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘macchariyaṃ’’.

(イ)その中で、物惜しみ(吝嗇)とは何か。五つの物惜しみがある。住居に対する物惜しみ、家族に対する物惜しみ、利得に対する物惜しみ、容姿に対する物惜しみ、教法に対する物惜しみである。このような物惜しみ、物惜しみすること、物惜しみしている状態、心の狭さ、けちであること、出し惜しみ、心の執着、これらが“物惜しみ”と呼ばれる。

(4) Māyā ca sāṭheyyañca

(4)欺瞞(マーヤー)と虚偽(サーテーイヤ)。

894. (Ka) tattha katamā māyā? Idhekacco kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā tassa paṭicchādanahetuṃ pāpikaṃ icchaṃ paṇidahati. ‘‘Mā maṃ jaññā’’ti icchati. ‘‘Mā maṃ jaññā’’ti saṅkappeti. ‘‘Mā maṃ jaññā’’ti vācaṃ bhāsati. ‘‘Mā maṃ jaññā’’ti kāyena parakkamati. Yā evarūpā māyā māyāvitā accāsarā vañcanā nikati vikiraṇā pariharaṇā gūhanā parigūhanā chādanā paṭicchādanā anuttānīkammaṃ anāvikammaṃ vocchādanā pāpakiriyā – ayaṃ vuccati ‘‘māyā’’.

894. (a)そのうち、欺瞞(マーヤー)とは何か? この世にある者が、身で悪行をなし、口で悪行をなし、意で悪行をなして、その悪行を隠蔽するために邪悪な欲求を抱く。“私を(他人が)知らないように”と欲し、“私を(他人が)知らないように”と思考し、“私を(他人が)知らないように”と言葉を発し、“私を(他人が)知らないように”と身体で努力する。このような欺瞞、欺瞞の状態、行き過ぎ、詐欺、ぺてん、散布、回避、隠匿、包囲隠匿、遮蔽、隠蔽、不明瞭にすること、公にしないこと、隠し通すこと、悪行の実行、これが“欺瞞”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ sāṭheyyaṃ? Idhekacco saṭho hoti parisaṭho. Yaṃ tattha saṭhaṃ saṭhatā sāṭheyyaṃ kakkaratā kakkariyaṃ parikkhattatā pārikkhattiyaṃ – idaṃ vuccati ‘‘sāṭheyyaṃ’’.

(b)そのうち、虚偽(サーテーイヤ)とは何か? この世にある者が、偽り、徹底的に偽る。そこにある偽り、偽りの状態、虚偽、粗暴さ、粗暴であること、頑固な偽り、頑固な偽りの状態、これが“虚偽”と呼ばれる。

(5) Avijjā ca bhavataṇhā ca

(5)無明(アヴィッジャー)と有愛(バヴァタンハー)。

895. (Ka) tattha katamā avijjā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjā’’.

895. (a)そのうち、無明(アヴィッジャー)とは何か? 無知、見ないこと、…(中略)… 無明の閂、不善の根である痴(モーハ)、これが“無明”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā bhavataṇhā? Yo bhavesu bhavacchando bhavarāgo bhavanandī bhavataṇhā bhavasineho bhavapariḷāho bhavamucchā bhavajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhavataṇhā’’.

(b)そのうち、有愛(バヴァタンハー)とは何か? 諸々の存在(有)における、有への意欲、有への貪欲、有への歓喜、有への渇愛、有への愛着、有への熱悩、有への眩惑、有への執着、これが“有愛”と呼ばれる。

(6) Bhavadiṭṭhi ca vibhavadiṭṭhi ca

(6)有見(バヴァディッティ)と無有見(ヴィバヴァディッティ)。

896. (Ka) tattha [Pg.373] katamā bhavadiṭṭhi? ‘‘Bhavissati attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘bhavadiṭṭhi’’.

896. (a)そのうち、有見(バヴァディッティ)とは何か? “我(アートマン)と世界は存在するであろう”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“有見”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā vibhavadiṭṭhi? ‘‘Na bhavissati attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati vibhavadiṭṭhi.

(b)そのうち、無有見(ヴィバヴァディッティ)とは何か? “我と世界は存在しないであろう”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“無有見”と呼ばれる。

(7) Sassatadiṭṭhi ca ucchedadiṭṭhi ca

(7)常見(サッサタディッティ)と断見(ウッチェーダディッティ)。

897. (Ka) tattha katamā sassatadiṭṭhi? ‘‘Sassato attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘sassatadiṭṭhi’’.

897. (a)そのうち、常見(サッサタディッティ)とは何か? “我と世界は常住である”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“常見”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā ucchedadiṭṭhi? ‘‘Ucchijjissati attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘ucchedadiṭṭhi’’.

(b)そのうち、断見(ウッチェーダディッティ)とは何か? “我と世界は断絶するであろう”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“断見”と呼ばれる。

(8) Antavādiṭṭhi ca anantavādiṭṭhi ca

(8) 有辺見(アンタヴァーディッティ)と無辺見(アナンタヴァーディッティ)。

898. (Ka) tattha katamā antavādiṭṭhi? ‘‘Antavā attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘antavādiṭṭhi’’.

898. (a)そのうち、有辺見(アンタヴァーディッティ)とは何か? “我と世界は有限である”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“有辺見”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā anantavādiṭṭhi? ‘‘Anantavā attā ca loko cā’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘anantavādiṭṭhi’’.

(b)そのうち、無辺見(アナンタヴァーディッティ)とは何か? “我と世界は無限である”という、このような見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“無辺見”と呼ばれる。

(9) Pubbantānudiṭṭhi ca aparantānudiṭṭhi ca

(9)前際随見(プッバンターヌディッティ)と後際随見(アパランターヌディッティ)。

899. (Ka) tattha katamā pubbantānudiṭṭhi? Pubbantaṃ ārabbha yā uppajjati diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘pubbantānudiṭṭhi’’.

899. (a)そのうち、前際随見(プッバンターヌディッティ)とは何か? 前際(過去)を対象として生じる見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“前際随見”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā aparantānudiṭṭhi? Aparantaṃ ārabbha yā uppajjati diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘aparantānudiṭṭhi’’.

(b)そのうち、後際随見(アパランターヌディッティ)とは何か? 後際(未来)を対象として生じる見解、見解に陥ること、…(中略)… 転倒した執着、これが“後際随見”と呼ばれる。

(10) Ahirikañca anottappañca

(10)無慚(アヒリカ)と無愧(アノッタッパ)。

900. (Ka) tattha katamaṃ ahirikaṃ? Yaṃ na hirīyati hiriyitabbena, na hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā – idaṃ vuccati ‘‘ahirikaṃ’’.

900. (a)そのうち、無慚(アヒリカ)とは何か? 恥ずべきことに対して恥じないこと、邪悪な不善の法を犯すことに対して恥じないこと、これが“無慚”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ anottappaṃ? Yaṃ na ottappati ottappitabbena na ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā – idaṃ vuccati ‘‘anottappaṃ’’.

(b)そのうち、無愧(アノッタッパ)とは何か? 畏るべきことに対して畏れないこと、邪悪な不善の法を犯すことに対して畏れないこと、これが“無愧”と呼ばれる。

(11) Dovacassatā ca pāpamittatā ca

(11)難諫性(ドーヴァッサター)と悪友性(パーパミッタター)。

901. (Ka) tattha katamā dovacassatā? Sahadhammike vuccamāne dovacassāyaṃ dovacassiyaṃ dovacassatā vippaṭikulaggāhitā vipaccanīkasātatā anādariyaṃ anādaratā agāravatā appatissavatā – ayaṃ vuccati ‘‘dovacassatā’’.

901. (a)そのうち、難諫性(ドーヴァッサター)とは何か? 正当な理由をもって説示されているときに、諫めにくいこと、諫めにくい状態、諫めにくい性質、反抗的な態度をとること、反抗を好むこと、不敬、不敬の状態、無礼、従順でないこと、これが“難諫性”と呼ばれる。

(Kha) tattha [Pg.374] katamā pāpamittatā? Ye te puggalā assaddhā dussīlā appassutā maccharino duppaññā, yā tesaṃ sevanā nisevanā saṃsevanā bhajanā sambhajanā bhatti sambhatti sampavaṅkatā – ayaṃ vuccati ‘‘pāpamittatā’’.

(b)そのうち、悪友性(パーパミッタター)とは何か? 信がなく、戒がなく、聞くことが少なく、物惜しみし、智慧のない人々、そのような人々を親近し、親しみ、交わり、仕え、親密に仕え、信奉し、深く信奉し、彼らに傾倒すること、これが“悪友性”と呼ばれる。

(12) Anajjavo ca amaddavo ca

(12)非正直(アナッジャヴァ)と非柔軟(アマッダヴァ)。

902. (Ka) tattha katamo anajjavo? Yo anajjavo anajjavatā jimhatā vaṅkatā kuṭilatā – ayaṃ vuccati ‘‘anajjavo’’.

902. (a)そのうち、非正直(アナッジャヴァ)とは何か? 正直でないこと、正直でない状態、歪んでいること、曲がっていること、屈曲していること、これが“非正直”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamo amaddavo? Yā amudutā amaddavatā kakkhaḷiyaṃ phārusiyaṃ kakkhaḷatā kaṭhinatā ujucittatā amudutā – ayaṃ vuccati ‘‘amaddavo’’.

(b)そのうち、非柔軟(アマッダヴァ)とは何か? 柔軟でないこと、柔軟でない状態、粗暴であること、荒々しいこと、粗野であること、頑固であること、正直な心がないこと、柔軟でないこと、これが“非柔軟”と呼ばれる。

(13) Akkhanti ca asoraccañca

(13)不忍(アッカンティ)と不柔和(アソーラッチャ)。

903. (Ka) tattha katamā akkhanti? Yā akkhanti akkhamanatā anadhivāsanatā caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘akkhanti’’.

903. (a)そのうち、不忍(アッカンティ)とは何か? 忍耐しないこと、堪え忍ばない状態、容認しないこと、激昂、憤慨、心の不快、これが“不忍”と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ asoraccaṃ? Kāyiko vītikkamo vācasiko vītikkamo kāyikavācasiko vītikkamo – idaṃ vuccati ‘‘asoraccaṃ’’. Sabbampi dussīlyaṃ asoraccaṃ.

(b)そのうち、不柔和(アソーラッチャ)とは何か? 身体的な逸脱、言語的な逸脱、身口の逸脱、これが“不柔和”と呼ばれる。また、あらゆる破戒も不柔和である。

(14) Asākhalyañca appaṭisanthāro ca

(14) 不和合(粗野)と非接遇(不親切)。

904. (Ka) tattha katamaṃ asākhalyaṃ? Yā sā vācā kaṇḍakā kakkasā parakaṭukā parābhisajjanī kodhasāmantā asamādhisaṃvattanikā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Yā tattha asaṇhavācatā asakhilavācatā pharusavācatā – idaṃ vuccati ‘‘asākhalyaṃ’’.

904. (イ) そのうち、不和合(粗野)とは何か。棘があり、荒々しく、他人に苦痛を与え、他人を攻撃し、怒りに近く、三昧(定)をもたらさないような言葉を話すことである。そこにある不穏当な言葉、不親切な言葉、粗暴な言葉、これを“不和合”という。

(Kha) tattha katamo appaṭisanthāro ? Dve paṭisanthārā – āmisapaṭisanthāro ca dhammapaṭisanthāro ca. Idhekacco appaṭisanthārako hoti āmisapaṭisanthārena vā dhammapaṭisanthārena vā – ayaṃ vuccati ‘‘appaṭisanthāro’’.

(ロ) そのうち、非接遇とは何か。接遇には、物質的な接遇と法による接遇の二つがある。ここで、ある者が物質的な接遇あるいは法による接遇によって(他者を)受け入れないこと、これを“非接遇”という。

(15) Indriyesu aguttadvāratā ca bhojane amattaññutā ca

(15) 諸根における門戸の不守護と、食事における不節制。

905. (Ka) tattha katamā indriyesu aguttadvāratā? Idhekacco cakkhunā rūpaṃ disvā nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye na saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… [Pg.375] jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati manindriyaṃ, manindriye na saṃvaraṃ āpajjati. Yā imesaṃ channaṃ indriyānaṃ agutti agopanā anārakkho asaṃvaro – ayaṃ vuccati ‘‘indriyesu aguttadvāratā’’.

905. (イ) そのうち、諸根における門戸の不守護とは何か。ここで、ある者が眼で色(形)を見て、その相(全体像)を捉え、細部を捉える。眼根を制御せずに住む者に、貪欲や憂いといった悪しき不善法が流れ込む原因となるが、その制御のために修行せず、眼根を守らず、眼根の制御を行わない。耳で声を聞き……(中略)……鼻で香を嗅ぎ……舌で味を味わい……体で触覚に触れ……意(心)で法(対象)を認識して、その相を捉え、細部を捉える。意根を制御せずに住む者に、貪欲や憂いといった悪しき不善法が流れ込む原因となるが、その制御のために修行せず、意根を守らず、意根の制御を行わない。これら六つの根に対する不守護、不保護、不防衛、不制御、これを“諸根における門戸の不守護”という。

(Kha) tattha katamā bhojane amattaññutā? Idhekacco appaṭisaṅkhā ayoniso āhāraṃ āhāreti davāya madāya maṇḍanāya vibhūsanāya. Yā tattha asantuṭṭhitā amattaññutā appaṭisaṅkhā bhojane – ayaṃ vuccati ‘‘bhojane amattaññutā.’’

(ロ) そのうち、食事における不節制とは何か。ここで、ある者が思慮なく、不適切に、遊びのため、慢心のため、飾り立てるため、美しく見せるために食物を摂取する。そこにある食事における不満足、不節制、無思慮、これを“食事における不節制”という。

(16) Muṭṭhassaccañca asampajaññañca

(16) 失念と不正知。

906. (Ka) tattha katamaṃ muṭṭhassaccaṃ? Yā assati ananussati appaṭissati assati assaraṇatā adhāraṇatā pilāpanatā sammusanatā – idaṃ vuccati ‘‘muṭṭhassaccaṃ’’.

906. (イ) そのうち、失念とは何か。念の欠如、随念の欠如、反復した念の欠如、不記憶、不保持、浮ついた状態、忘却、これを“失念”という。

(Kha) tattha katamaṃ asampajaññaṃ? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – idaṃ vuccati ‘‘asampajaññaṃ’’.

(ロ) そのうち、不正知とは何か。無知、不見……(中略)……無明の障壁、不善の根源である痴、これを“不正知”という。

(17) Sīlavipatti ca diṭṭhivipatti ca

(17) 戒の不成就と見の不成就。

907. (Ka) tattha katamā sīlavipatti? Yo kāyiko vītikkamo vācasiko vītikkamo kāyikavācasiko vītikkamo – ayaṃ vuccati ‘‘sīlavipatti’’. Sabbampi dussīlyaṃ sīlavipatti.

907. (イ) そのうち、戒の不成就とは何か。身体的な逸脱、言語的な逸脱、身体的・言語的な逸脱、これを“戒の不成就”という。あらゆる破戒の状態もまた戒の不成就である。

(Kha) tattha katamā diṭṭhivipatti? ‘‘Natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘diṭṭhivipatti’’. Sabbāpi micchādiṭṭhi diṭṭhivipatti.

(ロ) そのうち、見の不成就とは何か。“布施(の果報)はない、供養(の果報)はない……(中略)……自ら高い知恵によってこの世とあの世を悟り、それを説く者はいない”というような見、見解……(中略)……転倒した執着、これを“見の不成就”という。あらゆる邪見もまた見の不成就である。

(18) Ajjhattasaṃyojanañca bahiddhāsaṃyojanañca

(18) 内的な結と外的な結。

908. (Ka) tattha katamaṃ ajjhattasaṃyojanaṃ? Pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni – ajjhattasaṃyojanaṃ. (Kha) pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni – bahiddhāsaṃyojanaṃ.

908. (イ) そのうち、内的な結とは何か。五下分結を内的な結という。(ロ) 五上分結を外的な結という。

Dukaṃ.

二法(の解説)終わり。

3. Tikaniddeso

3. 三法の解説。

(1) Tīṇi akusalamūlāni

(1) 三つの不善根。

909. Tattha [Pg.376] katamāni tīṇi akusalamūlāni? Lobho, doso, moho.

909. そのうち、三つの不善根とは何か。貪(むさぼり)、瞋(怒り)、痴(迷い)である。

(Ka) tattha katamo lobho? Yo rāgo sārāgo anunayo anurodho nandī nandirāgo cittassa sārāgo icchā mucchā ajjhosānaṃ gedho parigedho saṅgo paṅko ejā māyā janikā sañjananī sibbinī jālinī saritā visattikā sotaṃ visaṭā āyūhanī dutiyā paṇidhi bhavanetti vanaṃ vanatho santhavo sineho apekkhā paṭibandhu āsā āsīsanā āsīsitattaṃ rūpāsā saddāsā gandhāsā rasāsā phoṭṭhabbāsā lābhāsā dhanāsā puttāsā jīvitāsā jappā abhijappā jappanā jappitattaṃ loluppaṃ loluppāyanā loluppāyitattaṃ pucchañjikatā sādhukamyatā adhammarāgo visamalobho nikanti nikāmanā patthanā pihanā sampatthanā kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā rūpataṇhā arūpataṇhā nirodhataṇhā saddataṇhā rūpataṇhā gandhataṇhā rasataṇhā phoṭṭhabbataṇhā dhammataṇhā ogho yogo gantho upādānaṃ āvaraṇaṃ nīvaraṇaṃ chadanaṃ bandhanaṃ upakkileso anusayo pariyuṭṭhānaṃ latā vevicchaṃ dukkhamūlaṃ dukkhanidānaṃ dukkhappabhavo mārapāso mārabaḷisaṃ māravisayo taṇhānadī taṇhājālaṃ taṇhāgaddulaṃ taṇhāsamuddo abhijjhā lobho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘lobho’’.

(イ) そのうち、貪(むさぼり)とは何か。貪欲、強欲、随順、執着、喜悦、喜悦を伴う貪欲、心の強欲、欲求、眩惑、耽溺、執着、周囲からの執着、拘束、泥沼、動揺、欺瞞、生じさせるもの、発生させるもの、縫い合わせるもの、網、流れ、粘着、奔流、拡散、駆り立てるもの、伴侶、祈願、三界へ導く綱、森、密林、親交、愛着、期待、関係、希望、願望、願望の状態、色の希望、声の希望、香の希望、味の希望、触の希望、利得の希望、富の希望、子の希望、生の希望、つぶやき、熱烈なつぶやき、つぶやくこと、つぶやきの状態、浮ついた心、浮ついた心の動き、浮ついた心の状態、揺れ動くこと、善を求めること、非道な貪欲、不当な貪欲、愛好、愛好すること、祈り、憧れ、切望、欲愛、有愛、無有愛、色愛、無色愛、滅愛、声愛、香愛、味愛、触愛、法愛、暴流、軛、結、執受、遮蔽、蓋、覆い、束縛、随眠、煩悩、蔓、多様な欲求、苦の根源、苦の原因、苦の発生、魔の罠、魔の釣り針、魔の領域、渇愛の川、渇愛の網、渇愛の綱、渇愛の海、貪欲、不善根としての貪、これを“貪”という。

(Kha) tattha katamo doso? ‘‘Anatthaṃ me acarī’’ti āghāto jāyati, ‘‘anatthaṃ me caratī’’ti āghāto jāyati, ‘‘anatthaṃ me carissatī’’ti āghāto jāyati, ‘‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acari’’…pe… anatthaṃ carati…pe… ‘‘anatthaṃ carissatī’’ti āghāto jāyati, ‘‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari’’…pe… atthaṃ carati…pe… ‘‘atthaṃ carissatī’’ti āghāto jāyati, aṭṭhāne vā pana āghāto jāyati. Yo evarūpo cittassa āghāto paṭighāto paṭighaṃ paṭivirodho kopo pakopo sampakopo doso padoso sampadoso cittassa byāpatti manopadoso kodho kujjhanā kujjhitattaṃ doso dussanā dussitattaṃ [Pg.377] byāpatti byāpajjanā byāpajjitattaṃ virodho paṭivirodho caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘doso’’.

(二)その中で、何が瞋(しん)であるか。“彼は私に不利益を与えた”という怨恨が生じ、“彼は私に不利益を与えている”という怨恨が生じ、“彼は私に不利益を与えるだろう”という怨恨が生じる。“私の愛する者、好ましい者に不利益を与えた”…(中略)…“不利益を与えている”…(中略)…“不利益を与えるだろう”という怨恨が生じる。“私の愛さない者、好ましくない者に利益を与えた”…(中略)…“利益を与えている”…(中略)…“利益を与えるだろう”という怨恨が生じる。あるいはまた、不適当な理由で怨恨が生じる。このような心の怨恨、反発、反感、対立、怒り、激昂、強烈な激昂、嫌悪、悪意、強烈な悪意、心の邪悪さ、心の汚染、憤り、憤慨、憤慨している状態、嫌悪、嫌悪すること、嫌悪している状態、邪悪さ、邪悪であること、邪悪である状態、対立、再度の対立、荒々しさ、不機嫌、心の不満足――これが‘瞋’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamo moho? Dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ, pubbante aññāṇaṃ, aparante aññāṇaṃ, pubbantāparante aññāṇaṃ, idappaccayatā paṭiccasamuppannesu dhammesu aññāṇaṃ, yaṃ evarūpaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘moho’’. Imāni tīṇi akusalamūlāni.

(三)その中で、何が痴(ち)であるか。苦についての無知、苦の集起についての無知、苦の滅尽についての無知、苦の滅尽に至る道についての無知、過去についての無知、未来についての無知、過去と未来についての無知、縁起(此縁性・縁生法)についての無知。このような無知、不見…(中略)…無明の閂(かんぬき)、痴、不善根――これが‘痴’と呼ばれる。これらが三つの不善根である。

(2) Tayo akusalavitakkā

(2)三つの不善尋(ふぜんじん)

910. Tattha katame tayo akusalavitakkā? Kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko.

910. その中で、何が三つの不善尋であるか。欲尋(よくじん)、恚尋(いじん)、害尋(がいじん)である。

(Ka) tattha katamo kāmavitakko? Kāmapaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘kāmavitakko’’.

(一)その中で、何が欲尋であるか。欲に関連する思考、思慮、誤った決意(邪思惟)――これが‘欲尋’と呼ばれる。

(Kha) tattha katamo byāpādavitakko? Byāpādapaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādavitakko’’.

(二)その中で、何が恚尋であるか。悪意に関連する思考、思慮、誤った決意(邪思惟)――これが‘恚尋’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamo vihiṃsāvitakko? Vihiṃsāpaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vihiṃsāvitakko’’. Ime tayo akusalavitakkā.

(三)その中で、何が害尋であるか。加害に関連する思考、思慮、誤った決意(邪思惟)――これが‘害尋’と呼ばれる。これらが三つの不善尋である。

(3) Tisso akusalasaññā

(3)三つの不善想(ふぜんそう)

911. Tattha katamā tisso akusalasaññā? Kāmasaññā, byāpādasaññā, vihiṃsāsaññā.

911. その中で、何が三つの不善想であるか。欲想(よくそう)、恚想(いそう)、害想(がいそう)である。

(Ka) tattha katamā kāmasaññā? Kāmapaṭisaṃyuttā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmasaññā’’.

(一)その中で、何が欲想であるか。欲に関連する想、認識、認識している状態――これが‘欲想’と呼ばれる。

(Kha) tattha katamā byāpādasaññā? Byāpādapaṭisaṃyuttā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādasaññā’’.

(二)その中で、何が恚想であるか。悪意に関連する想、認識、認識している状態――これが‘恚想’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamā vihiṃsāsaññā? Vihiṃsāpaṭisaṃyuttā saññā sañjānanā sañjānitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘vihiṃsāsaññā’’. Imā tisso akusalasaññā.

(三)その中で、何が害想であるか。加害に関連する想、認識、認識している状態――これが‘害想’と呼ばれる。これらが三つの不善想である。

(4) Tisso akusaladhātuyo

(4)三つの不善界(ふぜんかい)

912. Tattha katamā tisso akusaladhātuyo? Kāmadhātu, byāpādadhātu, vihiṃsādhātu.

912. その中で、何が三つの不善界であるか。欲界、恚界、害界である。

Tattha [Pg.378] katamā kāmadhātu? Kāmavitakko kāmadhātu. Byāpādavitakko byāpādadhātu. Vihiṃsāvitakko vihiṃsādhātu.

その中で、何が欲界であるか。欲尋が欲界である。恚尋が恚界である。害尋が害界である。

(Ka) tattha katamo kāmavitakko? Kāmapaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘kāmavitakko’’.

(一)その中で、何が欲尋であるか。欲に関連する思考、思慮、誤った決意――これが‘欲尋’と呼ばれる。

(Kha) tattha katamo byāpādavitakko? Byāpādapaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘byāpādavitakko’’.

(二)その中で、何が恚尋であるか。悪意に関連する思考、思慮、誤った決意――これが‘恚尋’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamo vihiṃsāvitakko? Vihiṃsāpaṭisaṃyutto takko vitakko micchāsaṅkappo – ayaṃ vuccati ‘‘vihiṃsāvitakko’’. Imā tisso akusaladhātuyo.

(三)その中で、何が害尋であるか。加害に関連する思考、思慮、誤った決意――これが‘害尋’と呼ばれる。これらが三つの不善界である。

(5) Tīṇi duccaritāni

(5)三つの悪行(あくぎょう)

913. Tattha katamāni tīṇi duccaritāni? Kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ.

913. その中で、何が三つの悪行であるか。身悪行(しんあくぎょう)、語悪行(ごあくぎょう)、意悪行(いあくぎょう)である。

(Ka) tattha katamaṃ kāyaduccaritaṃ? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro – idaṃ vuccati ‘‘kāyaduccaritaṃ’’.

(一)その中で、何が身悪行であるか。殺生、偸盗、邪淫――これが‘身悪行’と呼ばれる。

(Kha) tattha katamaṃ vacīduccaritaṃ? Musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo – idaṃ vuccati ‘‘vacīduccaritaṃ’’.

(二)その中で、何が語悪行であるか。妄語、両舌、悪口、綺語――これが‘語悪行’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamaṃ manoduccaritaṃ? Abhijjhā, byāpādo, micchādiṭṭhi – idaṃ vuccati ‘‘manoduccaritaṃ’’.

(三)その中で、何が意悪行であるか。貪欲、瞋恚、邪見――これが‘意悪行’と呼ばれる。

(Ka-ga) tattha katamaṃ kāyaduccaritaṃ? Akusalaṃ kāyakammaṃ kāyaduccaritaṃ, akusalaṃ vacīkammaṃ vacīduccaritaṃ, akusalaṃ manokammaṃ manoduccaritaṃ.

(一〜三)その中で、何が身悪行であるか。不善なる身業が身悪行であり、不善なる語業が語悪行であり、不善なる意業が意悪行である。

Tattha katamaṃ akusalaṃ kāyakammaṃ? Akusalā kāyasañcetanā akusalaṃ kāyakammaṃ, akusalā vacīsañcetanā akusalaṃ vacīkammaṃ, akusalā manosañcetanā akusalaṃ manokammaṃ. Imāni tīṇi duccaritāni.

その中で、何が不善なる身業であるか。不善なる身の思(意思)が不善なる身業であり、不善なる語の思が不善なる語業であり、不善なる意の思が不善なる意業である。これらが三つの悪行である。

(6) Tayo āsavā

(6)三つの漏(ろ)

914. Tattha katame tayo āsavā? Kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo.

914. その中で、何が三つの漏であるか。欲漏(よくろ)、有漏(うろ)、無明漏(むみょうろ)である。

(Ka) tattha katamo kāmāsavo? Yo kāmesu kāmacchando kāmarāgo kāmanandī kāmataṇhā kāmasineho kāmapariḷāho kāmamucchā kāmajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmāsavo’’.

(一)その中で、何が欲漏であるか。諸々の欲に対する欲欲、欲貪、欲喜、欲愛、欲の愛着、欲の熱悩、欲の迷妄、欲への執着――これが‘欲漏’と呼ばれる。

(Kha) tattha [Pg.379] katamo bhavāsavo? Yo bhavesu bhavacchando…pe… bhavajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhavāsavo’’.

(二)その中で、何が有漏であるか。諸々の存在(有)に対する有欲…(中略)…有への執着――これが‘有漏’と呼ばれる。

(Ga) tattha katamo avijjāsavo? Dukkhe aññāṇaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāsavo’’. Ime tayo āsavā.

(三)その中で、何が無明漏であるか。苦についての無知…(中略)…無明の閂、痴、不善根――これが‘無明漏’と呼ばれる。これらが三つの漏である。

(7) Tīṇi saṃyojanāni

(7)三つの結(さんゆぜん)

915. Tattha katamāni tīṇi saṃyojanāni? Sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso.

915. そのうち、三つの結とは何か。有身見(うしんけん)、疑(ぎ)、戒禁取(かいごんしゅ)である。

(Ka) tattha katamā sakkāyadiṭṭhi? Idha assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto – rūpaṃ attato samanupassati rūpavantaṃ vā attānaṃ attani vā rūpaṃ rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ attato samanupassati viññāṇavantaṃ vā attānaṃ attani vā viññāṇaṃ viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘sakkāyadiṭṭhi’’.

(イ)そのうち、有身見とは何か。ここに、聖者を見ることなく、聖者の教えに熟達せず、聖者の教えに導かれていない、また善き人々を見ることなく、善き人々の教えに熟達せず、善き人々の教えに導かれていない、聞くことの少ない凡夫がいる。彼は、色(しき)を我(アートマン)であると見なし、あるいは、我が色を持つと見なし、あるいは、我の中に色があると見なし、あるいは、色の中に我があると見なす。受(じゅ)を……(中略)……想(そう)を……(中略)……行(ぎょう)を……(中略)……識(しき)を我であると見なし、あるいは、我が識を持つと見なし、あるいは、我の中に識があると見なし、あるいは、識の中に我があると見なす。このような見解、見解に陥ること……(中略)……顛倒した執着、これが“有身見”と言われる。

(Kha) tattha katamā vicikicchā? Satthari kaṅkhati vicikicchati, dhamme kaṅkhati vicikicchati, saṅghe kaṅkhati vicikicchati, sikkhāya kaṅkhati vicikicchati, pubbante kaṅkhati vicikicchati, aparante kaṅkhati vicikicchati, pubbantāparante kaṅkhati vicikicchati, idappaccayatāpaṭiccasamuppannesu dhammesu kaṅkhati vicikicchati. Yā evarūpā kaṅkhā kaṅkhāyanā kaṅkhāyitattaṃ thambhitattaṃ cittassa manovilekho – ayaṃ vuccati ‘‘vicikicchā’’.

(ロ)そのうち、疑とは何か。師(仏陀)において疑い、惑い、法において疑い、惑い、僧伽において疑い、惑い、戒律(修行)において疑い、惑い、前際(過去)において疑い、惑い、後際(未来)において疑い、惑い、前際と後際の両方において疑い、惑い、縁りて生じた諸法(縁起)において疑い、惑うこと。このような疑い、疑うこと、疑っている状態、心の硬直、心の混乱、これが“疑”と言われる。

(Ga) tattha katamo sīlabbataparāmāso? ‘‘Ito bahiddhā samaṇabrāhmaṇānaṃ sīlena suddhi vatena suddhi sīlabbatena suddhī’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘sīlabbataparāmāso’’. Imāni tīṇi saṃyojanāni.

(ハ)そのうち、戒禁取とは何か。“この(教えの)外の沙門やバラモンたちの戒(習慣)によって清浄になり、禁制(苦行)によって清浄になり、戒と禁制によって清浄になる”という、このような見解、見解に陥ること……(中略)……顛倒した執着、これが“戒禁取”と言われる。これらが三つの結である。

(8) Tisso taṇhā

(8)三つの渇愛(かつあい)

916. Tattha katamā tisso taṇhā? Kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā.

916. そのうち、三つの渇愛とは何か。欲愛(よくあい)、有愛(うえ)、無有愛(むうえ)である。

Tattha katamā bhavataṇhā? Bhavadiṭṭhisahagato rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘bhavataṇhā’’.

そのうち、有愛とは何か。有見(常見)を伴う貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“有愛”と言われる。

Tattha [Pg.380] katamā vibhavataṇhā? Ucchedadiṭṭhisahagato rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vibhavataṇhā’’. Avasesā taṇhā kāmataṇhā.

そのうち、無有愛とは何か。断見(だんけん)を伴う貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“無有愛”と言われる。残りの渇愛が“欲愛”である。

Tattha katamā kāmataṇhā? Kāmadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘kāmataṇhā’’.

そのうち、欲愛とは何か。欲界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“欲愛”と言われる。

( ) Rūpadhātuarūpadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘bhavataṇhā’’.

色界や無色界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“有愛”と言われる。

( ) Ucchedadiṭṭhisahagato rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘vibhavataṇhā’’. Imā tisso taṇhā.

断見を伴う貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“無有愛”と言われる。これらが三つの渇愛である。

(9) Aparāpi tisso taṇhā

(9)別の三つの渇愛

917. Tattha katamā aparāpi tisso taṇhā? Kāmataṇhā, rūpataṇhā, arūpataṇhā.

917. そのうち、別の三つの渇愛とは何か。欲愛、色愛(しきあい)、無色愛(むしきあい)である。

(Ka) tattha katamā kāmataṇhā? Kāmadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘kāmataṇhā’’.

(イ)そのうち、欲愛とは何か。欲界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“欲愛”と言われる。

(Kha) tattha katamā rūpataṇhā? Rūpadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘rūpataṇhā’’.

(ロ)そのうち、色愛とは何か。色界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“色愛”と言われる。

(Ga) tattha katamā arūpataṇhā? Arūpadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘arūpataṇhā’’. Imā tisso taṇhā.

(ハ)そのうち、無色愛とは何か。無色界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“無色愛”と言われる。これらが三つの渇愛である。

(10) Aparāpi tisso taṇhā

(10)さらに別の三つの渇愛

918. Tattha katamā aparāpi tisso taṇhā? Rūpataṇhā, arūpataṇhā, nirodhataṇhā.

918. そのうち、さらに別の三つの渇愛とは何か。色愛、無色愛、滅愛(めつあい)である。

(Ka) tattha katamā rūpataṇhā? Rūpadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘rūpataṇhā’’.

(イ)そのうち、色愛とは何か。色界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“色愛”と言われる。

(Kha) tattha katamā arūpataṇhā? Arūpadhātupaṭisaṃyutto rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘arūpataṇhā’’.

(ロ)そのうち、無色愛とは何か。無色界に結びついた貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“無色愛”と言われる。

(Ga) tattha katamā nirodhataṇhā? Ucchedadiṭṭhisahagato rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘nirodhataṇhā’’. Imā tisso taṇhā.

(ハ)そのうち、滅愛とは何か。断見を伴う貪欲、強い貪欲、心の強い貪欲、これが“滅愛”と言われる。これらが三つの渇愛である。

(11) Tisso esanā

(11)三つの希求(ききゅう)

919. Tattha [Pg.381] katamā tisso esanā? Kāmesanā, bhavesanā, brahmacariyesanā.

919. そのうち、三つの希求とは何か。欲求(よくぐ)、有求(うぐ)、梵行求(ぼんぎょうぐ)である。

(Ka) tattha katamā kāmesanā? Yo kāmesu kāmacchando…pe… kāmajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmesanā’’.

(イ)そのうち、欲求とは何か。諸々の欲(欲の対象)に対する欲欲(よくよく)……(中略)……欲への耽溺、これが“欲求”と言われる。

(Kha) tattha katamā bhavesanā? Yo bhavesu bhavacchando…pe… bhavajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhavesanā’’.

(ロ)そのうち、有求とは何か。諸々の有(生存)に対する有欲……(中略)……有への耽溺、これが“有求”と言われる。

(Ga) tattha katamā brahmacariyesanā? ‘‘Sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti – vā…pe… ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘brahmacariyesanā’’.

(ハ)そのうち、梵行求とは何か。“世界は常住である”とか、“世界は無常である”とか……(中略)……“如来は死後、存在するのでもなく、存在しないのでもない”といった、このような見解、見解に陥ること……(中略)……顛倒した執着、これが“梵行求”と言われる。

(Ka) tattha katamā kāmesanā, kāmarāgo, tadekaṭṭhaṃ akusalaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmesanā’’.

(イ)そのうち、欲求とは何か。欲の貪り、およびそれと同一の目的を持つ不善なる身業、口業、意業、これが“欲求”と言われる。

(Kha) tattha katamā bhavesanā, bhavarāgo tadekaṭṭhaṃ akusalaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhavesanā’’.

(ロ)そのうち、有求とは何か。有の貪り、およびそれと共生する不善なる身業、口業、意業、これが“有求”と言われる。

(Ga) tattha katamā brahmacariyesanā, antaggāhikā diṭṭhi tadekaṭṭhaṃ akusalaṃ kāyakammaṃ vacīkammaṃ manokammaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘brahmacariyesanā’’. Imā tisso esanā.

(ハ)そのうち、梵行求とは何か。辺執見(へんしゅうけん)、およびそれと共生する不善なる身業、口業、意業、これが“梵行求”と言われる。これらが三つの希求である。

(12) Tisso vidhā

(12) 三つの慢(まん)

920. Tattha katamā tisso vidhā? ‘‘Seyyohamasmī’’ti vidhā, ‘‘sadisohamasmī’’ti vidhā, ‘‘hīnohamasmī’’ti vidhā – imā tisso vidhā.

920. そのうち、三つの慢とは何か。“私は優れている”という慢、“私は等しい”という慢、“私は劣っている”という慢である。これらが三つの慢である。

(13) Tīṇi bhayāni

(13) 三つの恐怖

921. Tattha katamāni tīṇi bhayāni? Jātibhayaṃ, jarābhayaṃ, maraṇabhayaṃ.

921. そのうち、三つの恐怖とは何か。生の恐怖、老の恐怖、死の恐怖である。

(Ka) tattha katamaṃ jātibhayaṃ? Jātiṃ paṭicca bhayaṃ bhayānakaṃ chambhitattaṃ lomahaṃso cetaso utrāso – idaṃ vuccati ‘‘jātibhayaṃ’’.

(ア)そのうち、生の恐怖とは何か。生に縁(よ)って生じる恐怖、恐ろしさ、戦慄、身の毛のよだつこと、心の驚愕、これを“生の恐怖”という。

(Kha) tattha katamaṃ jarābhayaṃ? Jaraṃ paṭicca bhayaṃ bhayānakaṃ chambhitattaṃ lomahaṃso cetaso utrāso – idaṃ vuccati ‘‘jarābhayaṃ’’.

(イ)そのうち、老の恐怖とは何か。老に縁って生じる恐怖、恐ろしさ、戦慄、身の毛のよだつこと、心の驚愕、これを“老の恐怖”という。

(Ga) tattha [Pg.382] katamaṃ maraṇabhayaṃ? Maraṇaṃ paṭicca bhayaṃ bhayānakaṃ chambhitattaṃ lomahaṃso cetaso utrāso – idaṃ vuccati ‘‘maraṇabhayaṃ’’. Imāni tīṇi bhayāni.

(ウ)そのうち、死の恐怖とは何か。死に縁って生じる恐怖、恐ろしさ、戦慄、身の毛のよだつこと、心の驚愕、これを“死の恐怖”という。これらが三つの恐怖である。

(14) Tīṇi tamāni

(14) 三つの闇(くらやみ)

922. Tattha katamāni tīṇi tamāni? Atītaṃ vā addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, anāgataṃ vā addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, etarahi vā paccuppannaṃ addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati – imāni tīṇi tamāni.

922. そのうち、三つの闇とは何か。過去の時に関して疑い、惑い、確信を持てず、清信(せいしん)できないこと。未来の時に関して疑い、惑い、確信を持てず、清信できないこと。現在の時に関して疑い、惑い、確信を持てず、清信できないこと。これらが三つの闇である。

(15) Tīṇi titthāyatanāni

(15) 三つの外道(げどう)の説

923. Tattha katamāni tīṇi titthāyatanāni? Idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhī – ‘‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, sabbaṃ taṃ pubbe katahetū’’ti; idha panekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhī – ‘‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, sabbaṃ taṃ issaranimmānahetū’’ti; idha panekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhī – ‘‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, sabbaṃ taṃ ahetu appaccayā’’ti – imāni tīṇi titthāyatanāni.

923. そのうち、三つの外道の説とは何か。この世にある沙門(しゃもん)や婆羅門(ばらもん)がこのように説き、このような見解を持っている。“この人が経験する楽、苦、あるいは不苦不楽のいかなるものも、すべては過去に為されたことが原因である”と。また、ある沙門や婆羅門がこのように説き、このような見解を持っている。“この人が経験する楽、苦、あるいは不苦不楽のいかなるものも、すべては自在神(じざいしん)の創造が原因である”と。また、ある沙門や婆羅門がこのように説き、このような見解を持っている。“この人が経験する楽、苦、あるいは不苦不楽のいかなるものも、すべては無因無縁(むいんむえん)である”と。これらが三つの外道の説である。

(16) Tayo kiñcanā

(16) 三つの障害

924. Tattha katame tayo kiñcanā ? Rāgo kiñcanaṃ, doso kiñcanaṃ, moho kiñcanaṃ – ime tayo kiñcanā.

924. そのうち、三つの障害とは何か。貪欲(とんよく)という障害、瞋恚(しんに)という障害、愚痴(ぐち)という障害である。これらが三つの障害である。

(17) Tīṇi aṅgaṇāni

(17) 三つの汚れ

Tattha katamāni tīṇi aṅgaṇāni? Rāgo aṅgaṇaṃ, doso aṅgaṇaṃ, moho aṅgaṇaṃ – imāni tīṇi aṅgaṇāni.

そのうち、三つの汚れとは何か。貪欲という汚れ、瞋恚という汚れ、愚痴という汚れである。これらが三つの汚れである。

(18) Tīṇi malāni

(18) 三つの垢(あか)

Tattha katamāni tīṇi malāni? Rāgo malaṃ, doso malaṃ, moho malaṃ – imāni tīṇi malāni.

そのうち、三つの垢とは何か。貪欲という垢、瞋恚という垢、愚痴という垢である。これらが三つの垢である。

(19) Tīṇi visamāni

(19) 三つの不調和

Tattha katamāni tīṇi visamāni? Rāgo visamaṃ, doso visamaṃ, moho visamaṃ – imāni tīṇi visamāni.

そのうち、三つの不調和とは何か。貪欲の不調和、瞋恚の不調和、愚痴の不調和である。これらが三つの不調和である。

(20) Aparānipi tīṇi visamāni

(20) 別の三つの不調和

Tattha katamāni aparānipi tīṇi visamāni? Kāyavisamaṃ, vacīvisamaṃ, manovisamaṃ – imāni tīṇi visamāni.

そのうち、別の三つの不調和とは何か。身(しん)の不調和、語(ご)の不調和、意(い)の不調和である。これらが三つの不調和である。

(21) Tayo aggī

(21) 三つの火

Tattha [Pg.383] katame tayo aggī? Rāgaggi, dosaggi, mohaggi – ime tayo aggī.

そのうち、三つの火とは何か。貪欲の火、瞋恚の火、愚痴の火である。これらが三つの火である。

(22) Tayo kasāvā

(22) 三つの濁り

Tattha katame tayo kasāvā? Rāgakasāvo, dosakasāvo, mohakasāvo – ime tayo kasāvā.

そのうち、三つの濁りとは何か。貪欲の濁り、瞋恚の濁り、愚痴の濁りである。これらが三つの濁りである。

(23) Aparepi tayo kasāvā

(23) 別の三つの濁り

Tattha katame aparepi tayo kasāvā? Kāyakasāvo, vacīkasāvo, manokasāvo – ime tayo kasāvā.

そのうち、別の三つの濁りとは何か。身の濁り、語の濁り、意の濁りである。これらが三つの濁りである。

(24. Ka) assādadiṭṭhi

(24ア)味着(みじゃく)の見解

925. Tattha katamā assādadiṭṭhi? Idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhī – ‘‘natthi kāmesu doso’’ti. So kāmesu pātabyataṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati ‘‘assādadiṭṭhi’’.

925. そのうち、味着の見解とは何か。この世にある沙門や婆羅門がこのように説き、このような見解を持っている。“諸々の欲(よく)に過失はない”と。その人は諸々の欲に耽溺(たんでき)する。これを“味着の見解”という。

(Kha) attānudiṭṭhi

(イ)我(が)の見解

Tattha katamā attānudiṭṭhi? Idha assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto – rūpaṃ attato samanupassati rūpavantaṃ vā attānaṃ attani vā rūpaṃ rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ attato samanupassati viññāṇavantaṃ vā attānaṃ attani vā viññāṇaṃ viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘attānudiṭṭhi’’.

その中で、我見(我随観見)とは何か。ここに、聖者を見ることがなく、聖者の教え(三十七道品)に精通せず、聖者の教えによって導かれていない、また善き人々を見ることがなく、善き人々の教えに精通せず、善き人々の教えによって導かれていない、教えを聞いたことのない凡夫がいる。彼は、色(物質的形態)を我(アートマン)であると見なし、あるいは我は色を持つものであると見なし、あるいは我の中に色がある、あるいは色の中に我がある、と見なす。受、想、行、識についても同様である。識を我であると見なし、あるいは我は識を持つものであると見なし、あるいは我の中に識がある、あるいは識の中に我がある、と見なす。このような見解、見解の偏り、転倒した執着、これを“我見”という。

(Ga) micchādiṭṭhi

(ハ)邪見

Tattha katamā micchādiṭṭhi? ‘‘Natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’ti – yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘micchādiṭṭhi’’. Sassatadiṭṭhi assādadiṭṭhi, sakkāyadiṭṭhi attānudiṭṭhi, ucchedadiṭṭhi micchādiṭṭhi.

その中で、邪見とは何か。“布施(の果報)はない、供犠(の果報)はない……自ら高い知恵によってこの世とあの世を悟り、それを説き示す人々はいない”というような見解、見解の偏り、転倒した執着、これを“邪見”という。常見、味着見、有身見、我見、断見もまた“邪見”と呼ばれる。

(25. Ka) arati

(二十五・イ)不喜(不快)

926. Tattha katamā arati? Pantesu vā senāsanesu aññataraññataresu vā adhikusalesu dhammesu arati aratitā anabhirati anabhiramaṇā ukkaṇṭhitā paritassitā – ayaṃ vuccati ‘‘arati’’.

926. その中で、不喜とは何か。遠離した住処(精舎)において、あるいは何らかの優れた善法(業処)において、喜ばないこと、喜ばない状態、不満足、楽しまないこと、嫌気、不安、これを“不喜”という。

(Kha) vihesā

(ロ)悩害(いじめ)

Tattha katamā vihesā? Idhekacco pāṇinā vā leḍḍunā vā daṇḍena vā satthena vā rajjuyā vā aññataraññatarena satte viheṭheti, yā evarūpā heṭhanā viheṭhanā hiṃsanā vihiṃsanā rosanā virosanā parūpaghāto – ayaṃ vuccati ‘‘vihesā’’.

その中で、悩害とは何か。ここに、ある者が手、石、杖、武器、縄、あるいはその他の何らかの手段によって生きとし生けるものを苦しめる。このような苦しめること、悩ますこと、害すること、殺傷すること、憤慨させること、他者を害すること、これを“悩害”という。

(Ga) adhammacariyā

(ハ)非法行

Tattha [Pg.384] katamā adhammacariyā? Kāyena adhammacariyāvisamacariyā, vācāya adhammacariyāvisamacariyā, manasā adhammacariyāvisamacariyā – ayaṃ vuccati ‘‘adhammacariyā’’.

その中で、非法行とは何か。身による非法行・不平等行、口による非法行・不平等行、意による非法行・不平等行、これを“非法行”という。

(26. Ka) dovacassatā

(二十六・イ)悪言(教えにくさ)

927. Tattha katamā dovacassatā? Sahadhammike vuccamāne dovacassāyaṃ dovacassiyaṃ dovacassatā vippaṭikulaggāhitā vipaccanīkasātatā anādariyaṃ anādaratā agāravatā appatissavatā – ayaṃ vuccati ‘‘dovacassatā’’.

927. その中で、悪言とは何か。法にかなったことを言われたときに、聞き入れないこと、従わないこと、教えにくい状態、反抗的な態度、敵対的な執着、不敬、無礼、恭敬の欠如、これを“悪言”という。

(Kha) pāpamittatā

(ロ)悪友

Tattha katamā pāpamittatā? Ye te puggalā assaddhā dussīlā appassutā maccharino duppaññā, yā tesaṃ sevanā nisevanā saṃsevanā bhajanā sambhajanā bhatti sambhatti taṃsampavaṅkatā – ayaṃ vuccati ‘‘pāpamittatā’’.

その中で、悪友とは何か。信がなく、戒がなく、聞くことが少なく、物惜しみし、知恵のない人々がいる。そのような人々を親しみ、近づき、仕え、帰依し、彼らに傾倒すること、これを“悪友”という。

(Ga) nānattasaññā

(ハ)種々想

Tattha katamā nānattasaññā? Kāmasaññā, byāpādasaññā, vihiṃsāsaññā – ayaṃ vuccati ‘‘nānattasaññā’’. Sabbāpi akusalā saññā nānattasaññā.

その中で、種々想とは何か。欲想、瞋恚想、害想、これを“種々想”という。すべての不善の想は“種々想”である。

(27. Ka) uddhaccaṃ

(二十七・イ)掉挙(心の浮つき)

928. Tattha katamaṃ uddhaccaṃ? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhantattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘uddhaccaṃ’’.

928. その中で、掉挙とは何か。心の浮つき、静まらないこと、心の散乱、心の動揺、これを“掉挙”という。

(Kha) kosajjaṃ

(ロ)懈怠(怠惰)

Tattha katamaṃ kosajjaṃ? Kāyaduccarite vā vacīduccarite vā manoduccarite vā pañcasu vā kāmaguṇesu cittassa vossaggo vossaggānuppadānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ bhāvanāya asakkaccakiriyatā asātaccakiriyatā anaṭṭhitakiriyatā olīnavuttitā nikkhittachandatā nikkhittadhuratā anāsevanā abhāvanā abahulīkammaṃ anadhiṭṭhānaṃ ananuyogo pamādo – idaṃ vuccati ‘‘kosajjaṃ’’.

その中で、懈怠とは何か。身の悪行、口の悪行、意の悪行、あるいは五欲の対象に心を放縦にすること、善法の修習において恭敬せず、持続せず、完遂せず、意欲を失い、重荷を下ろし、親しまず、修習せず、多作せず、決意せず、専念せず、放逸であること、これを“懈怠”という。

(Ga) pamādo

(ハ)放逸

Tattha katamo pamādo? Kāyaduccarite vā vacīduccarite vā manoduccarite vā pañcasu vā kāmaguṇesu cittassa vossaggo vossaggānuppadānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ bhāvanāya asakkaccakiriyatā asātaccakiriyatā anaṭṭhitakiriyatā olīnavuttitā nikkhittachandatā nikkhittadhuratā anāsevanā abhāvanā abahulīkammaṃ anadhiṭṭhānaṃ ananuyogo pamādo, yo evarūpo pamādo pamajjanā pamajjitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘pamādo’’.

その中で、放逸とは何か。身の悪行、口の悪行、意の悪行、あるいは五欲の対象に心を放縦にすること、善法の修習において恭敬せず、持続せず、完遂せず、意欲を失い、重荷を下ろし、親しまず、修習せず、多作せず、決意せず、専念せず、放逸であること。このような放逸、放逸な状態、これを“放逸”という。

(28. Ka) asantuṭṭhitā

(二十八・イ)不満足

929. Tattha [Pg.385] katamā asantuṭṭhitā? Itarītaracīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārehi pañcahi vā kāmaguṇehi asantuṭṭhassa bhiyyokamyatā, yā evarūpā icchā icchāgatā asantuṭṭhitā rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘asantuṭṭhitā’’.

929. その中で、不満足とは何か。得られた衣、食、住、薬の資具、あるいは五欲の対象に満足せず、さらに多くを欲すること。このような欲求、不満足、貪欲、心の強い執着、これを“不満足”という。

(Kha) asampajaññatā

(ロ)不正知(無知)

Tattha katamā asampajaññatā? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘asampajaññatā’’.

その中で、不正知とは何か。無知、見ないこと……無明という閂(かんぬき)、不善の根である痴(まどい)、これを“不正知”という。

(Ga) mahicchatā

(ハ)多欲

Tattha katamā mahicchatā? Itarītaracīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārehi pañcahi vā kāmaguṇehi asantuṭṭhassa bhiyyokamyatā, yā evarūpā icchā icchāgatā mahicchatā rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ayaṃ vuccati ‘‘mahicchatā’’.

その中で、多欲とは何か。得られた衣、食、住、薬の資具、あるいは五欲の対象に満足せず、さらに多くを欲すること。このような欲求、多欲、貪欲、心の強い執着、これを“多欲”という。

(29. Ka) ahirikaṃ

(二十九・イ)無慚(恥じないこと)

930. Tattha katamaṃ ahirikaṃ? Yaṃ na hirīyati hirīyitabbena, na hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā – idaṃ vuccati ‘‘ahirikaṃ’’.

930. その中で、無慚とは何か。恥ずべきことを恥じないこと、悪しき不善の法を犯すことを恥じないこと、これを“無慚”という。

(Kha) anottappaṃ

(ロ)無愧(おそれないこと)

Tattha katamaṃ anottappaṃ? Yaṃ na ottappati ottappitabbena, na ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā – idaṃ vuccati ‘‘anottappaṃ’’.

その中で、無愧(むき)とは何か。恐れるべきことを恐れず、悪しき不善の法に陥ることを恐れないこと、これが“無愧”と呼ばれる。

(Ga) pamādo

(ハ)放逸(ほういつ)

Tattha katamo pamādo? Kāyaduccarite vā vacīduccarite vā manoduccarite vā pañcasu vā kāmaguṇesu cittassa vossaggo vossaggānuppadānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ bhāvanāya asakkaccakiriyatā asātaccakiriyatā anaṭṭhitakiriyatā olīnavuttitā nikkhittachandatā nikkhittadhuratā anāsevanā abhāvanā abahulīkammaṃ anadhiṭṭhānaṃ ananuyogo pamādo, yo evarūpo pamādo pamajjanā pamajjitattaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘pamādo’’.

その中で、放逸(ほういつ)とは何か。身の悪行、口の悪行、意の悪行、あるいは五つの欲楽の対象において心を放縦にすること、放縦に任せること、善法の修行において恭敬せずに行うこと、持続せずに行うこと、完遂せずに行うこと、意欲が沈滞していること、意欲を放棄していること、責任を放棄していること、修習しないこと、開発しないこと、多作しないこと、決意しないこと、専念しないこと、放逸であること。このような放逸、放逸の状態、放逸であること、これが“放逸”と呼ばれる。

(30. Ka) anādariyaṃ

(三十・イ)不恭敬(ふきょうけい)

931. Tattha katamaṃ anādariyaṃ? Yaṃ anādariyaṃ anādaratā agāravatā appatissavatā anaddā anaddāyanā anaddāyitattaṃ asīlyaṃ acittīkāro – idaṃ vuccati ‘‘anādariyaṃ’’.

931. その中で、不恭敬(ふきょうけい)とは何か。不恭敬であること、不遜であること、無礼であること、従順でないこと、受け入れないこと、受け入れようとしないこと、受け入れない状態、無作法であること、敬意を払わないこと、これが“不恭敬”と呼ばれる。

(Kha) dovacassatā

(ロ)難諫(なんかん)

Tattha katamā dovacassatā? Sahadhammike vuccamāne dovacassāyaṃ dovacassiyaṃ dovacassatā vippaṭikulaggāhitā vipaccanīkasātatā anādariyaṃ [Pg.386] anādaratā agāravatā appatissavatā – ayaṃ vuccati ‘‘dovacassatā’’.

その中で、難諫(なんかん)とは何か。法にかなったことを言われたときに、言葉に従いにくいこと、従順でないこと、難諫であること、反抗的に受け取ること、敵対すること、不恭敬であること、不遜であること、無礼であること、従順でないこと、これが“難諫”と呼ばれる。

(Ga) pāpamittatā

(ハ)悪友(あくゆう)を持つこと

Tattha katamā pāpamittatā? Ye te puggalā assaddhā dussīlā appassutā maccharino duppaññā, yā tesaṃ sevanā nisevanā saṃsevanā paṭisevanā bhajanā sambhajanā bhatti sambhatti taṃsampavaṅkatā – ayaṃ vuccati ‘‘pāpamittatā’’.

その中で、悪友を持つこととは何か。不信であり、破戒であり、少聞であり、物惜しみし、無知であるような人々、そのような人々に親しみ、近づき、交わり、付き合い、信奉し、深く帰依し、彼らに傾倒すること、これが“悪友を持つこと”と呼ばれる。

(31. Ka) assaddhiyaṃ

(三十一・イ)不信(ふしん)

932. Tattha katamaṃ assaddhiyaṃ? Idhekacco assaddho hoti, na saddahati buddhaṃ vā dhammaṃ vā saṅghaṃ vā, yaṃ evarūpaṃ assaddhiyaṃ assaddahanā anokappanā anabhippasādo – idaṃ vuccati ‘‘assaddhiyaṃ’’.

932. その中で、不信(ふしん)とは何か。ここに、ある人が不信であり、仏・法・僧を信じない。このような不信、信じないこと、確信しないこと、清信しないこと、これが“不信”と呼ばれる。

(Kha) avadaññutā

(ロ)物惜しみ(不施)

Tattha katamā avadaññutā? Pañca macchariyāni – āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ. Yaṃ evarūpaṃ maccheraṃ maccharāyanā maccharāyitattaṃ vevicchaṃ kadariyaṃ kaṭukañcukatā aggahitattaṃ cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘avadaññutā’’.

その中で、物惜しみ(不施)とは何か。五つの物惜しみがある。住処への物惜しみ、在家信者への物惜しみ、利得への物惜しみ、名声への物惜しみ、法への物惜しみである。このような物惜しみ、物惜しみすること、物惜しみの状態、利己的であること、極端な物惜しみ、けちであること、心の狭さ、これが“物惜しみ”と呼ばれる。

(Ga) kosajjaṃ

(ハ)懈怠(けだい)

Tattha katamaṃ kosajjaṃ? Kāyaduccarite vā vacīduccarite vā manoduccarite vā pañcasu vā kāmaguṇesu cittassa vossaggo, vossaggānuppadānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ, bhāvanāya asakkaccakiriyatā asātaccakiriyatā anaṭṭhitakiriyatā olīnavuttitā nikkhittachandatā nikkhittadhuratā anāsevanā abhāvanā abahulīkammaṃ anadhiṭṭhānaṃ ananuyogo pamādo – idaṃ vuccati ‘‘kosajjaṃ’’.

その中で、懈怠(けだい)とは何か。身の悪行、口の悪行、意の悪行、あるいは五つの欲楽の対象において心を放縦にすること、放縦に任せること、善法の修行において恭敬せずに行うこと、持続せずに行うこと、完遂せずに行うこと、意欲が沈滞していること、意欲を放棄していること、責任を放棄していること、修習しないこと、開発しないこと、多作しないこと、決意しないこと、専念しないこと、放逸であること、これが“懈怠”と呼ばれる。

(32. Ka) uddhaccaṃ

(三十二・イ)掉挙(じょうこ)

933. Tattha katamaṃ uddhaccaṃ? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhavantattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘uddhaccaṃ’’.

933. その中で、掉挙(じょうこ)とは何か。心の浮つき、静まらないこと、心の散乱、心の動揺、これが“掉挙”と呼ばれる。

(Kha) asaṃvaro

(ロ)不守護(ふしゅご)

Tattha katamo asaṃvaro? Idhekacco cakkhunā rūpaṃ disvā nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya na paṭipajjati, na rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye na saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya nimittaggāhī hoti anubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya [Pg.387] na paṭipajjati, na rakkhati manindriyaṃ, manindriye na saṃvaraṃ āpajjati – ayaṃ vuccati ‘‘asaṃvaro’’.

その中で、不守護(ふしゅご)とは何か。ここに、ある人が眼で形を見て、その全体相をつかみ、細部の特徴をつかむ。眼の感官を不守護のままにして住むならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の法が流れ込む原因となるが、その守護のために修行せず、眼の感官を保護せず、眼の感官において守護を達成しない。耳で音を聞いて……鼻で香りを嗅いで……舌で味を味わって……体で触れるものに触れて……意(こころ)で法(対象)を認識して、その全体相をつかみ、細部の特徴をつかむ。意の感官を不守護のままにして住むならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の法が流れ込む原因となるが、その守護のために修行せず、意の感官を保護せず、意の感官において守護を達成しない。これが“不守護”と呼ばれる。

(Ga) dussīlyaṃ

(ハ)破戒(はかい)

Tattha katamaṃ dussīlyaṃ? Kāyiko vītikkamo, vācasiko vītikkamo, kāyikavācasiko vītikkamo – idaṃ vuccati ‘‘dussīlyaṃ’’.

その中で、破戒(はかい)とは何か。身体的な逸脱、言語的な逸脱、身体的・言語的な逸脱、これが“破戒”と呼ばれる。

(33. Ka) ariyānaṃ adassanakamyatā

(三十三・イ)聖者たちに会うことを望まないこと

934. Tattha katamā ariyānaṃ adassanakamyatā? Tattha katame ariyā? Ariyā vuccanti buddhā ca buddhasāvakā ca. Yā imesaṃ ariyānaṃ adassanakamyatā adaṭṭhukamyatā asametukamyatā asamāgantukamyatā – ayaṃ vuccati ‘‘ariyānaṃ adassanakamyatā’’.

934. その中で、聖者たちに会うことを望まないこととは何か。そこで、聖者とは誰か。諸仏および仏弟子たちが聖者と呼ばれる。これらの聖者たちに会うことを望まないこと、見たいと思わないこと、近づこうとしないこと、参じようとしないこと、これが“聖者たちに会うことを望まないこと”と呼ばれる。

(Kha) saddhammaṃ asotukamyatā

(ロ)正法を聞くことを望まないこと

Tattha katamā saddhammaṃ asotukamyatā? Tattha katamo saddhammo? Cattāro satipaṭṭhānā, cattāro sammappadhānā, cattāro iddhipādā, pañcindriyāni, pañca balāni, satta bojjhaṅgā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo – ayaṃ vuccati ‘‘saddhammo’’. Yā imassa saddhammassa asotukamyatā asavanakamyatā anuggahetukamyatā adhāretukamyatā – ayaṃ vuccati ‘‘saddhammaṃ asotukamyatā’’.

その中で、正法を聞くことを望まないこととは何か。そこで、正法(しょうぼう)とは何か。四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八支聖道である。これが“正法”と呼ばれる。この正法を聞くことを望まないこと、聴聞を望まないこと、学ぼうとしないこと、保持しようとしないこと、これが“正法を聞くことを望まないこと”と呼ばれる。

(Ga) upārambhacittatā

(ハ)非難する心を持つこと

Tattha katamā upārambhacittatā? Tattha katamo upārambho? Yo upārambho anupārambho upārambhanā anupārambhanā anupārambhitattaṃ uññā avaññā paribhavo randhagavesitā – ayaṃ vuccati ‘‘upārambhacittatā’’.

その中で、非難する心を持つこととは何か。そこで、非難(ひなん)とは何か。非難すること、繰り返し非難すること、非難の様相、繰り返し非難する様相、繰り返し非難する状態、軽蔑、侮蔑、侮辱、欠点探し、これが“非難する心を持つこと”と呼ばれる。

(34. Ka) muṭṭhassaccaṃ

(三十四・イ)忘念(もうねん)

935. Tattha katamaṃ muṭṭhassaccaṃ? Yā assati ananussati appaṭissati assati assaraṇatā adhāraṇatā pilāpanatā sammusanatā – idaṃ vuccati ‘‘muṭṭhassaccaṃ’’.

935. そこにおいて、忘念(muṭṭhassacca)とは何か。念じないこと、随念しないこと、憶念しないこと、不憶念の状態、不保持の状態、浮ついた状態、忘却の状態である。これを“忘念”という。

(Kha) asampajaññaṃ

(乙)不正知(asampajañña)

Tattha katamaṃ asampajaññaṃ? Yaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ …pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – idaṃ vuccati ‘‘asampajaññaṃ’’.

そこにおいて、不正知とは何か。無知、無見、……(中略)……無明という閂(かんぬき)、不善根である痴(moho)である。これを“不正知”という。

(Ga) cetaso vikkhepo

(丙)心の散乱(cetaso vikkhepo)

Tattha katamo cetaso vikkhepo? Yaṃ cittassa uddhaccaṃ avūpasamo cetaso vikkhepo bhantattaṃ cittassa – ayaṃ vuccati ‘‘cetaso vikkhepo’’.

そこにおいて、心の散乱とは何か。心の掉挙(じょうこ)、静まらないこと、心の散乱、心の動揺である。これを“心の散乱”という。

(35. Ka) ayoniso manasikāro

(三十五・甲)如理でない作意(ayoniso manasikāro)

936. Tattha katamo ayoniso manasikāro? Anicce ‘‘nicca’’nti ayoniso manasikāro, dukkhe ‘‘sukha’’nti ayoniso manasikāro, anattani ‘‘attā’’ti ayoniso manasikāro, asubhe [Pg.388] ‘‘subha’’nti ayoniso manasikāro, saccavippaṭikulena vā cittassa āvaṭṭanā anāvaṭṭanā ābhogo samannāhāro manasikāro – ayaṃ vuccati ‘‘ayoniso manasikāro’’.

936. そこにおいて、如理でない作意とは何か。無常なものに対して“常である”という如理でない作意、苦であるものに対して“楽である”という如理でない作意、無我なものに対して“我である”という如理でない作意、不浄なものに対して“浄である”という如理でない作意、あるいは、真理に背いて心が向くこと、繰り返し向くこと、関心を向けること、注意を向けること、作意することである。これを“如理でない作意”という。

(Kha) kummaggasevanā

(乙)邪道への親近(kummaggasevanā)

Tattha katamā kummaggasevanā? Tattha katamo kummaggo? Micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi – ayaṃ vuccati ‘‘kummaggo’’. Yā imassa kummaggassa sevanā nisevanā saṃsevanā bhajanā sambhajanā bhatti sambhatti taṃsampavaṅkatā – ayaṃ vuccati ‘‘kummaggasevanā’’.

そこにおいて、邪道への親近とは何か。そこにおいて、邪道(kummaggo)とは何か。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定である。これを“邪道”という。この邪道に親しむこと、繰り返し親しむこと、よく親しむこと、仕えること、よく仕えること、信奉すること、よく信奉すること、それに傾倒することである。これを“邪道への親近”という。

(Ga) cetaso ca līnattaṃ

(丙)心の沈滞(cetaso ca līnattaṃ)

Tattha katamaṃ cetaso ca līnattaṃ? Yā cittassa akalyatā akammaññatā olīyanā sallīyanā līnaṃ līyanā līyitattaṃ thinaṃ thiyanā thiyitattaṃ cittassa – idaṃ vuccati ‘‘cetaso ca līnattaṃ’’.

そこにおいて、心の沈滞とは何か。心の不健康な状態、不適格な状態、引きこもること、縮こまること、完全な縮こまり、沈滞、沈滞していること、沈滞した状態、惛沈(こんじん)、惛沈していること、心の惛沈した状態である。これを“心の沈滞”という。

Tikaṃ.

三法(の解説を終わる)。

4. Catukkaniddeso

4. 四法の解説

(1) Cattāro āsavā

(一)四つの漏(āsava)

937. Tattha katame cattāro āsavā? Kāmāsavo, bhavāsavo, diṭṭhāsavo, avijjāsavo.

937. そこにおいて、四つの漏とは何か。欲漏(よくろう)、有漏(うろう)、見漏(けんろう)、無明漏(むみょうろう)である。

(Ka) kāmāsavo

(甲)欲漏(kāmāsavo)

Tattha katamo kāmāsavo? Yo kāmesu kāmacchando kāmarāgo kāmanandī kāmataṇhā kāmasineho kāmapariḷāho kāmamucchā kāmajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘kāmāsavo’’.

そこにおいて、欲漏とは何か。諸々の欲に対する欲欲(よくよく)、欲貪、欲喜、欲愛、欲の粘着、欲の熱悩、欲の眩惑、欲の耽溺である。これを“欲漏”という。

(Kha) bhavāsavo

(乙)有漏(bhavāsavo)

Tattha katamo bhavāsavo? Yo bhavesu bhavacchando…pe… bhavajjhosānaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘bhavāsavo’’.

そこにおいて、有漏とは何か。諸々の有(存在)に対する有欲……(中略)……有の耽溺である。これを“有漏”という。

(Ga) diṭṭhāsavo

(丙)見漏(diṭṭhāsavo)

Tattha katamo diṭṭhāsavo? ‘‘Sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti vā, ‘‘antavā loko’’ti vā, ‘‘anantavā loko’’ti vā, ‘‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti vā, ‘‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti vā, ‘‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā. Yā evarūpā diṭṭhi [Pg.389] diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – ayaṃ vuccati ‘‘diṭṭhāsavo’’. Sabbāpi micchādiṭṭhi diṭṭhāsavo.

そこにおいて、見漏とは何か。“世界は常住である”とか、“世界は無常である”とか、“世界は有限である”とか、“世界は無限である”とか、“命(霊魂)と身体は同一である”とか、“命と身体は別異である”とか、“如来は死後に存在する”とか、“如来は死後に存在しない”とか、“如来は死後に存在し、かつ存在しない”とか、“如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない”といった、このような見解、見解の類、……(中略)……顛倒した執着である。これを“見漏”という。すべての邪見は見漏である。

(Gha) avijjāsavo

(丁)無明漏(avijjāsavo)

Tattha katamo avijjāsavo? Dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ, pubbante aññāṇaṃ, aparante aññāṇaṃ, pubbantāparante aññāṇaṃ, idappaccayatā paṭiccasamuppannesu dhammesu aññāṇaṃ. Yaṃ evarūpaṃ aññāṇaṃ adassanaṃ…pe… avijjālaṅgī moho akusalamūlaṃ – ayaṃ vuccati ‘‘avijjāsavo’’. Ime cattāro āsavā.

そこにおいて、無明漏とは何か。苦(苦諦)についての無知、苦の集起(集諦)についての無知、苦の滅尽(滅諦)についての無知、苦の滅尽に至る道(道諦)についての無知、過去についての無知、未来についての無知、過去と未来についての無知、縁起(此縁性)によって生じた諸法についての無知である。このような無知、無見、……(中略)……無明という閂、不善根である痴である。これを“無明漏”という。これらが四つの漏である。

(2-5) Cattāro ganthādī

(二ー五)四つの繋(けい)など

938. Tattha katame cattāro ganthā …pe… cattāro oghā…pe… cattāro yogā…pe… cattāri upādānāni? Kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ.

938. そこにおいて、四つの繋……(中略)……四つの暴流(ぼる)……(中略)……四つの軛(やく)……(中略)……四つの取(しゅ)とは何か。欲取(よくしゅ)、見取(けんしゅ)、戒禁取(かいごんしゅ)、我語取(がごしゅ)である。

(Ka) kāmupādānaṃ

(甲)欲取(kāmupādāna)

Tattha katamaṃ kāmupādānaṃ? Yo kāmesu kāmacchando…pe… kāmajjhosānaṃ – idaṃ vuccati ‘‘kāmupādānaṃ’’.

そこにおいて、欲取とは何か。諸々の欲に対する欲欲……(中略)……欲の耽溺である。これを“欲取”という。

(Kha) diṭṭhupādānaṃ

(乙)見取(diṭṭhupādāna)

Tattha katamaṃ diṭṭhupādānaṃ? ‘‘Natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’ti. Yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘diṭṭhupādānaṃ’’. Ṭhapetvā sīlabbatupādānañca attavādupādānañca sabbāpi micchādiṭṭhi diṭṭhupādānaṃ.

そこにおいて、見取とは何か。“布施(に報い)はない、供犠(に報い)はない、……(中略)……この世と他世を自ら高い知恵で知って現証し、説き示す人々はいない”といった、このような見解、見解の類、……(中略)……顛倒した執着である。これを“見取”という。戒禁取と我語取を除いた、すべての邪見は見取である。

(Ga) sīlabbatupādānaṃ

(丙)戒禁取(sīlabbatupādāna)

Tattha katamaṃ sīlabbatupādānaṃ? Ito bahiddhā samaṇabrāhmaṇānaṃ sīlena suddhi vatena suddhi sīlabbatena suddhīti. Yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘sīlabbatupādānaṃ’’.

その中で、戒禁取(かいごんしゅ)とは何か。この教えの外にある沙門やバラモンたちの、“戒(習慣)によって清浄になる、禁制(修行)によって清浄になる、戒禁(習慣と修行)によって清浄になる”という、このような見解、見解に陥ること、……(中略)……、顛倒した執着、これを“戒禁取”という。

(Gha) attavādupādānaṃ

(四)我語取(がごしゅ)

Tattha katamaṃ attavādupādānaṃ? Idha assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto – rūpaṃ attato samanupassati rūpavantaṃ vā attānaṃ attani vā rūpaṃ rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ attato samanupassati viññāṇavantaṃ vā attānaṃ attani vā viññāṇaṃ viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Yā evarūpā diṭṭhi diṭṭhigataṃ…pe… vipariyāsaggāho – idaṃ vuccati ‘‘attavādupādānaṃ’’. Imāni cattāri upādānāni.

その中で、我語取とは何か。ここに、聖者を見ることなく、聖者の教え(三十七道品)に熟達せず、聖者の教えによって導かれていない、また善き人々を見ることなく、善き人々の教えに熟達せず、善き人々の教えによって導かれていない、教えを聞かぬ凡夫がいる。彼は、色(物質的形態)を自己であると見なし、あるいは自己が色を持つと見なし、あるいは自己の中に色があると見なし、あるいは色の中に自己があると見なす。受(感受作用)……(中略)……、想(表象作用)……(中略)……、行(形成作用)……(中略)……、識(識別作用)を自己であると見なし、あるいは自己が識を持つと見なし、あるいは自己の中に識があると見なし、あるいは識の中に自己があると見なす。このような見解、見解に陥ること、……(中略)……、顛倒した執着、これを“我語取”という。これらが四つの取(執着)である。

(6) Cattāro taṇhuppādā

(六)四つの渇愛の生起

939. Tattha [Pg.390] katame cattāro taṇhuppādā? Cīvarahetu vā bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati, piṇḍapātahetu vā bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati, senāsanahetu vā bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati, itibhavābhavahetu vā bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati – ime cattāro taṇhuppādā.

939. その中で、四つの渇愛の生起とは何か。比丘に、衣を原因として渇愛が生じ、あるいは、比丘に、托鉢の食を原因として渇愛が生じ、あるいは、比丘に、住居を原因として渇愛が生じ、あるいは、比丘に、あれこれの生存(高低の生存)を原因として渇愛が生じる。これらが四つの渇愛の生起である。

(7) Cattāri agatigamanāni

(七)四つの不正な道(アガティ)

Tattha katamāni cattāri agatigamanāni? Chandāgatiṃ gacchati, dosāgatiṃ gacchati, mohāgatiṃ gacchati, bhayāgatiṃ gacchati. Yā evarūpā agati agatigamanaṃ chandagamanaṃ vaggagamanaṃ vārigamanaṃ – imāni cattāri agatigamanāni.

その中で、四つの不正な道(アガティ)とは何か。愛執によって不正な道を行き、憎しみによって不正な道を行き、愚痴によって不正な道を行き、恐怖によって不正な道を行く。このような不正な道、不正な道を行くこと、愛執による歩み、不平等な歩み、流れる水のような歩み、これらが四つの不正な道である。

(8) Cattāro vipariyāsā

(八)四つの顛倒(てんどう)

Tattha katame cattāro vipariyāsā? Anicce ‘‘nicca’’nti saññāvipariyāso cittavipariyāso diṭṭhivipariyāso, dukkhe ‘‘sukha’’nti saññāvipariyāso cittavipariyāso diṭṭhivipariyāso, anattani ‘‘attā’’ti saññāvipariyāso cittavipariyāso diṭṭhivipariyāso, asubhe ‘‘subha’’nti saññāvipariyāso cittavipariyāso diṭṭhivipariyāso – ime cattāro vipariyāsā.

その中で、四つの顛倒とは何か。無常なものに対して“常である”とする想の顛倒、心の顛倒、見解の顛倒。苦であるものに対して“楽である”とする想の顛倒、心の顛倒、見解の顛倒。無我であるものに対して“我である”とする想の顛倒、心の顛倒、見解の顛倒。不浄なものに対して“浄(美)である”とする想の顛倒、心の顛倒、見解の顛倒。これらが四つの顛倒である。

(9) Cattāro anariyavohārā

(九)四つの非聖なる言説

Tattha katame cattāro anariyavohārā? Adiṭṭhe diṭṭhavāditā, assute sutavāditā, amute mutavāditā, aviññāte viññātavāditā – ime cattāro anariyavohārā.

その中で、四つの非聖なる言説とは何か。見ていないのに“見た”と言うこと、聞いていないのに“聞いた”と言うこと、覚知していないのに“覚知した”と言うこと、知っていないのに“知った”と言うこと。これらが四つの非聖なる言説である。

(10) Aparepi cattāro anariyavohārā

(十)別の四つの非聖なる言説

Tattha katame aparepi cattāro anariyavohārā? Diṭṭhe adiṭṭhavāditā, sute assutavāditā, mute amutavāditā, viññāte aviññātavāditā – ime cattāro anariyavohārā.

その中で、別の四つの非聖なる言説とは何か。見たのに“見ていない”と言うこと、聞いたのに“聞いていない”と言うこと、覚知したのに“覚知していない”と言うこと、知ったのに“知っていない”と言うこと。これらが四つの非聖なる言説である。

(11) Cattāri duccaritāni

(十一)四つの悪行

Tattha katamāni cattāri duccaritāni? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo – imāni cattāri duccaritāni.

その中で、四つの悪行とは何か。殺生、盗み、邪淫、嘘をつくこと。これらが四つの悪行である。

(12) Aparānipi cattāri duccaritāni

(十二)別の四つの悪行

Tattha katamāni aparānipi cattāri duccaritāni? Musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo – imāni cattāri duccaritāni.

その中で、別の四つの悪行とは何か。嘘をつくこと、離間語(中傷)、粗悪語(罵り)、無益な語(無駄口)。これらが四つの悪行である。

(13) Cattāri bhayāni

(十三)四つの恐怖

Tattha katamāni cattāri bhayāni? Jātibhayaṃ, jarābhayaṃ, byādhibhayaṃ, maraṇabhayaṃ – imāni cattāri bhayāni.

その中で、四つの恐怖とは何か。生の恐怖、老いの恐怖、病の恐怖、死の恐怖。これらが四つの恐怖である。

(14) Aparānipi cattāri bhayāni

(十四)別の四つの恐怖

Tattha katamāni aparānipi cattāri bhayāni? Rājabhayaṃ, corabhayaṃ, aggibhayaṃ, udakabhayaṃ – imāni cattāri bhayāni.

その中で、別の四つの恐怖とは何か。王による恐怖、盗賊による恐怖、火災による恐怖、水害による恐怖。これらが四つの恐怖である。

Tattha [Pg.391] katamāni aparānipi cattāri bhayāni? Ūmibhayaṃ, kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ – imāni cattāri bhayāni.

その中で、別の四つの恐怖とは何か。波の恐怖、鰐の恐怖、渦巻きの恐怖、鮫(または水獣)の恐怖。これらが四つの恐怖である。

Tattha katamāni aparānipi cattāri bhayāni? Attānuvādabhayaṃ, parānuvādabhayaṃ, daṇḍabhayaṃ, duggatibhayaṃ – imāni cattāri bhayāni.

その中で、別の四つの恐怖とは何か。自責の恐怖、他責の恐怖、刑罰の恐怖、悪趣(地獄)の恐怖。これらが四つの恐怖である。

(15) Catasso diṭṭhiyo

(十五)四つの見解

Tattha katamā catasso diṭṭhiyo? ‘‘Sayaṅkataṃ sukhadukkha’’nti saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘paraṅkataṃ sukhadukkha’’nti saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘sayaṅkatañca paraṅkatañca sukhadukkha’’nti saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘asayaṅkāraṃ aparaṅkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkha’’nti saccato thetato diṭṭhi uppajjati – imā catasso diṭṭhiyo.

その中で、四つの見解とは何か。“幸福と苦痛は自らによって作られたものである”という見解が真実として、事実として生じる。“幸福と苦痛は他者によって作られたものである”という見解が真実として、事実として生じる。“幸福と苦痛は自らによっても他者によっても作られたものである”という見解が真実として、事実として生じる。“幸福と苦痛は自らによって作られたのでもなく、他者によって作られたのでもなく、原因なく生じたものである”という見解が真実として、事実として生じる。これらが四つの見解である。

Catukkaṃ.

四集(ししゅう)。

5. Pañcakaniddeso

5. 五集の解説

(1) Pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni

(一)五下分結(ごげぶんけつ)

940. Tattha katamāni pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni? Sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso, kāmacchando, byāpādo – imāni pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni.

940. その中で、五下分結(低い世界に縛り付ける五つの結び目)とは何か。有身見(うしんけん)、疑(ぎ)、戒禁取(かいごんしゅ)、欲貪(よくとん)、瞋恚(しんに)。これらが五下分結である。

(2) Pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni

(二)五上分結(ごじょうぶんけつ)

Tattha katamāni pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni.

そこにおいて、五つの上分結(じょうぶんけつ)とは何か。色貪(しきとん)、無色貪(むしきとん)、慢(まん)、掉挙(じょうこ)、無明(むみょう)である。これらが五つの上分結である。

(3) Pañca macchariyāni

(三)五つの惜しみ(吝嗇)

Tattha katamāni pañca macchariyāni? Āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ – imāni pañca macchariyāni.

そこにおいて、五つの惜しみとは何か。住処への惜しみ、在家への惜しみ、利養への惜しみ、称讃への惜しみ、法への惜しみである。これらが五つの惜しみである。

(4) Pañca saṅgā

(四)五つの棘(執着)

Tattha katame pañca saṅgā? Rāgasaṅgo, dosasaṅgo, mohasaṅgo, mānasaṅgo, diṭṭhisaṅgo – ime pañca saṅgā.

そこにおいて、五つの棘(執着)とは何か。貪の棘、瞋の棘、痴の棘、慢の棘、見の棘である。これらが五つの棘である。

(5) Pañca sallā

(五)五つの矢

Tattha katame pañca sallā? Rāgasallaṃ, dosasallaṃ, mohasallaṃ, mānasallaṃ, diṭṭhisallaṃ – ime pañca sallā.

そこにおいて、五つの矢とは何か。貪の矢、瞋の矢、痴の矢、慢の矢、見の矢である。これらが五つの矢である。

(6) Pañca cetokhilā

(六)五つの心の荒廃

941. Tattha katame pañca cetokhilā? Satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, dhamme kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, saṅghe [Pg.392] kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, sikkhāya kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto – ime pañca cetokhilā.

941. そこにおいて、五つの心の荒廃とは何か。師(仏陀)において疑い、惑い、確信せず、清信しないこと。法において疑い、惑い、確信せず、清信しないこと。僧伽において疑い、惑い、確信せず、清信しないこと。戒(学処)において疑い、惑い、確信せず、清信しないこと。梵行者たちに対して怒りを抱き、不快であり、害心を抱き、荒廃した状態(刺のような状態)にあること。これらが五つの心の荒廃である。

(7) Pañca cetaso vinibandhā

(七)五つの心の束縛

Tattha katame pañca cetaso vinibandhā? Kāme avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho; kāye avītarāgo hoti… rūpe avītarāgo hoti… yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati; aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’’ti – ime pañca cetasovinibandhā.

そこにおいて、五つの心の束縛とは何か。諸々の欲において離欲せず、意欲が去らず、愛着が去らず、渇愛が去らず、熱悩が去らず、執着が去っていないこと。身体において離欲していないこと。色(形あるもの)において離欲していないこと。望むままに腹一杯食べて、横たわる楽、脇に寝る楽、眠りの楽に耽って過ごすこと。ある天界の群れを願って、“私はこの戒、あるいは禁制、あるいは苦行、あるいは梵行によって、天人、あるいは何らかの神格になろう”と梵行を修めること。これらが五つの心の束縛である。

(8) Pañca nīvaraṇāni

(八)五つの蓋

Tattha katamāni pañca nīvaraṇāni? Kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukkuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ – imāni pañca nīvaraṇāni.

そこにおいて、五つの蓋とは何か。貪欲蓋、瞋恚蓋、惛沈睡眠蓋、掉挙悪作蓋、疑蓋である。これらが五つの蓋である。

(9) Pañca kammāni ānantarikāni

(九)五つの無間業

Tattha katamāni pañca kammāni ānantarikāni? Mātā jīvitā voropitā hoti, pitā jīvitā voropito hoti, arahanto jīvitā voropito hoti, duṭṭhena cittena tathāgatassa lohitaṃ uppāditaṃ hoti, saṅgho bhinno hoti – imāni pañca kammāni ānantarikāni.

そこにおいて、五つの無間業とは何か。母を殺害すること、父を殺害すること、阿羅漢を殺害すること、悪意ある心で如来の身を傷つけ出血させること、僧伽を分断することである。これらが五つの無間業である。

(10) Pañca diṭṭhiyo

(十)五つの見解

Tattha katamā pañca diṭṭhiyo? ‘‘Saññī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti ittheke abhivadanti, ‘‘asaññī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti ittheke abhivadanti, ‘‘nevasaññīnāsaññī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti ittheke abhivadanti, sato vā pana sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññāpenti, diṭṭhadhammanibbānaṃ vā paneke abhivadanti – imā pañca diṭṭhiyo.

そこにおいて、五つの見解とは何か。“我(アートマン)は想(意識)があり、死後も不滅(無病)である”と主張する者たちがいる。“我は無想であり、死後も不滅である”と主張する者たちがいる。“我は非想非非想であり、死後も不滅である”と主張する者たちがいる。あるいは、現存する衆生の断滅、消失、非存在を説く者たちがいる。あるいは、現法涅槃を主張する者たちがいる。これらが五つの見解である。

(11) Pañca verā

(十一)五つの怨恨

942. Tattha katame pañca verā? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā – ime pañca verā.

942. そこにおいて、五つの怨恨とは何か。殺生、偸盗、邪淫、妄語、穀酒・果実酒などの酒類による放逸の原因となるものである。これらが五つの怨恨である。

(12) Pañca byasanā

(十二)五つの不幸

Tattha [Pg.393] katame pañca byasanā? Ñātibyasanaṃ, bhogabyasanaṃ, rogabyasanaṃ, sīlabyasanaṃ, diṭṭhibyasanaṃ – ime pañca byasanā.

そこにおいて、五つの不幸とは何か。親族の不幸、財産の不幸、病気の不幸、戒の不幸、見解の不幸である。これらが五つの不幸である。

(13) Pañca akkhantiyā ādīnavā

(十三)不忍の五つの過失

Tattha katame pañca akkhantiyā ādīnavā? Bahuno janassa appiyo hoti amanāpo, verabahulo ca hoti, vajjabahulo ca, sammūḷho kālaṅkaroti, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati – ime pañca akkhantiyā ādīnavā.

そこにおいて、不忍の五つの過失とは何か。多くの人々から好かれず、喜ばれないこと。怨敵が多くなること。過失が多くなること。混乱して死ぬこと。身体が崩壊して死後、悪趣、悪い境遇、破滅処、地獄に生まれることである。これらが不忍の五つの過失である。

(14) Pañca bhayāni

(十四)五つの恐怖

Tattha katamāni pañca bhayāni? Ājīvakabhayaṃ, asilokabhayaṃ, parisasārajjabhayaṃ, maraṇabhayaṃ, duggatibhayaṃ – imāni pañca bhayāni.

そこにおいて、五つの恐怖とは何か。生活(生計)の恐怖、不名誉(悪評)の恐怖、会衆の中での臆病(気後れ)の恐怖、死の恐怖、悪趣の恐怖である。これらが五つの恐怖である。

(15) Pañca diṭṭhadhammanibbānavādā

(十五)五つの現法涅槃論

943. Tattha katame pañca diṭṭhadhammanibbānavādā?

943. そこにおいて、五つの現法涅槃論とは何か。

(Ka) idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘‘yato kho, bho, ayaṃ attā pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hotī’’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

(甲)ここに、ある沙門またはバラモンがいて、次のような説と見解を持っている。“友よ、この我(アートマン)が五つの欲徳(五欲)を備え、満たされて享受しているとき、その限りにおいて、友よ、この我は最高の現法涅槃に到達しているのである”と。このように、現存する衆生に対して最高の現法涅槃を説く者たちがいる。

(Kha) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi neso natthīti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hoti. Taṃ kissa hetu? Kāmā hi, bho, aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā. Tesaṃ vipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. Yato kho, bho, ayaṃ attā vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hotī’’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

(乙)それに対して別の者がこう言う。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我がその限りにおいて最高の現法涅槃に到達しているわけではない。それはなぜか。友よ、実に諸々の欲は無常であり、苦であり、変りゆく性質のもの(変易法)である。それらが変り、別の状態になることによって、憂い、嘆き、苦しみ、悲しみ、絶望が生じるのである。友よ、この我が諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して留まるとき、その限りにおいて、友よ、この我は最高の現法涅槃に到達しているのである”と。このように、現存する衆生に対して最高の現法涅槃を説く者たちがいる。

(Ga) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. Neso natthīti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha vitakkitaṃ vicāritaṃ etena etaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hotī’’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

(ハ)他のある者はこのように言います。“友よ、あなたが言うその我(アートマン)は存在します。それが存在しないとは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは、現世における至高の涅槃に達したとは言えません。それはなぜでしょうか。そこには尋(じん)と伺(し)があり、それゆえにそれは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が、尋と伺の静止により……(中略)……第二禅に入って留まる時、その時こそ、友よ、この我は現世における至高の涅槃に達したと言えるのです”と。このようにして、ある人々は、現存する衆生に対して現世における至高の涅槃を規定します。

(Gha) tamañño [Pg.394] evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. Neso natthīti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha pītigataṃ cetaso uppilāvitaṃ, etena etaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hotī’’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

(ニ)他のある者はこのように言います。“友よ、あなたが言うその我は存在します。それが存在しないとは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは、現世における至高の涅槃に達したとは言えません。それはなぜでしょうか。そこには喜(き)に伴う心の高揚があり、それゆえにそれは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が、喜の離欲により……(中略)……第三禅に入って留まる時、その時こそ、友よ、この我は現世における至高の涅槃に達したと言えるのです”と。このようにして、ある人々は、現存する衆生に対して現世における至高の涅槃を規定します。

(Ṅa) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. Neso natthīti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha sukhapīti cetaso ābhogo, etena etaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānappatto hotī’’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti. Ime pañca diṭṭhadhammanibbānavādā.

(ホ)他のある者はこのように言います。“友よ、あなたが言うその我は存在します。それが存在しないとは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは、現世における至高の涅槃に達したとは言えません。それはなぜでしょうか。そこには楽(らく)と喜(き)による心の関心があり、それゆえにそれは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が、楽の捨断により……(中略)……第四禅に入って留まる時、その時こそ、友よ、この我は現世における至高の涅槃に達したと言えるのです”と。このようにして、ある人々は、現存する衆生に対して現世における至高の涅槃を規定します。これらが五つの現世涅槃論です。

Pañcakaṃ.

五つのグループ(五法)。

6. Chakkaniddeso

6. 六法の解説

(1) Cha vivādamūlāni

(1)六つの論争の根源

944. Tattha katamāni cha vivādamūlāni? Kodho, makkho, issā, sāṭheyyaṃ, pāpicchatā, sandiṭṭhiparāmāsitā – imāni cha vivādamūlāni.

944. そこにおいて、六つの論争の根源とは何でしょうか。怒り、恩知らず、嫉妬、欺瞞、悪欲、自らの見解への固執です。これらが六つの論争の根源です。

(2) Cha chandarāgā

(2)六つの欲貪

Tattha katame cha chandarāgā? Chandarāgā gehasitā dhammā. Manāpiyesu rūpesu gehasito rāgo sārāgo cittassa sārāgo, manāpiyesu saddesu…pe… manāpiyesu gandhesu…pe… manāpiyesu rasesu…pe… manāpiyesu phoṭṭhabbesu…pe… manāpiyesu dhammesu gehasito rāgo sārāgo cittassa sārāgo – ime cha chandarāgā.

そこにおいて、六つの欲貪とは何でしょうか。世俗に執着した諸法の欲貪です。好ましい色に対する世俗的な貪り、強い貪り、心の強い貪り。好ましい声……(中略)……好ましい香……好ましい味……好ましい触覚……好ましい法に対する世俗的な貪り、強い貪り、心の強い貪り。これらが六つの欲貪です。

(3) Cha virodhavatthūni

(3)六つの対立の根拠

Tattha katamāni cha virodhavatthūni? Amanāpiyesu rūpesu cittassa āghāto paṭighāto caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa, amanāpiyesu saddesu…pe… amanāpiyesu gandhesu…pe… amanāpiyesu rasesu…pe… amanāpiyesu phoṭṭhabbesu…pe… amanāpiyesu dhammesu cittassa [Pg.395] āghāto paṭighāto caṇḍikkaṃ asuropo anattamanatā cittassa – imāni cha virodhavatthūni.

そこにおいて、六つの対立の根拠とは何でしょうか。好ましくない色に対する心の怨恨、反発、粗暴さ、憤り、不快感。好ましくない声……(中略)……好ましくない香……好ましくない味……好ましくない触覚……好ましくない法に対する心の怨恨、反発、粗暴さ、憤り、不快感。これらが六つの対立の根拠です。

(4) Cha taṇhākāyā

(4)六つの渇愛の身

Tattha katame cha taṇhākāyā? Rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā – ime cha taṇhākāyā.

そこにおいて、六つの渇愛の身とは何でしょうか。色の渇愛、声の渇愛、香の渇愛、味の渇愛、触の渇愛、法の渇愛。これらが六つの渇愛の身です。

(5) Cha agāravā

(5)六つの不敬

945. Tattha katame cha agāravā? Satthari agāravo viharati appatisso, dhamme agāravo viharati appatisso, saṅghe agāravo viharati appatisso, sikkhāya agāravo viharati appatisso, appamāde agāravo viharati appatisso, paṭisanthāre agāravo viharati appatisso – ime cha agāravā.

945. そこにおいて、六つの不敬とは何でしょうか。師(仏陀)に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。法に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。僧伽に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。戒学に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。不放逸に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。厚遇に対して敬意を払わず、従順でなく過ごすこと。これらが六つの不敬です。

(6) Cha parihāniyā dhammā

(6)六つの衰退を招く法

Tattha katame cha parihāniyā dhammā? Kammārāmatā, bhassārāmatā, niddārāmatā, saṅgaṇikārāmatā, saṃsaggārāmatā, papañcārāmatā – ime cha parihāniyā dhammā.

そこにおいて、六つの衰退を招く法とは何でしょうか。仕事を好むこと、無駄話を好むこと、睡眠を好むこと、社交を好むこと、交際を好むこと、戯論を好むこと。これらが六つの衰退を招く法です。

(7) Aparepi cha parihāniyā dhammā

(7)別の六つの衰退を招く法

946. Tattha katame aparepi cha parihāniyā dhammā? Kammārāmatā, bhassārāmatā, niddārāmatā, saṅgaṇikārāmatā, dovacassatā, pāpamittatā – ime cha parihāniyā dhammā.

946. そこにおいて、別の六つの衰退を招く法とは何でしょうか。仕事を好むこと、無駄話を好むこと、睡眠を好むこと、社交を好むこと、諫言を聞き入れないこと、悪友を持つこと。これらが六つの衰退を招く法です。

(8) Cha somanassupavicārā

(8)六つの喜を伴う意の近行

Tattha katame cha somanassupavicārā? Cakkhunā rūpaṃ disvā somanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati, sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya somanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati – ime cha somanassupavicārā.

そこにおいて、六つの喜を伴う意の近行とは何でしょうか。眼で色を見て、喜の対象となる色を考察する。耳で声を聞いて……(中略)……鼻で香を嗅いで……舌で味を味わって……体で触覚に触れて……意で法を認識して、喜の対象となる法を考察する。これらが六つの喜を伴う意の近行です。

(9) Cha domanassupavicārā

(9)六つの憂を伴う意の近行

Tattha katame cha domanassupavicārā? Cakkhunā rūpaṃ disvā domanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati, sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā …pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya domanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati – ime cha domanassupavicārā.

そこにおいて、六つの憂を伴う意の近行とは何でしょうか。眼で色を見て、憂の対象となる色を考察する。耳で声を聞いて……(中略)……鼻で香を嗅いで……舌で味を味わって……体で触覚に触れて……意で法を認識して、憂の対象となる法を考察する。これらが六つの憂を伴う意の近行です。

(10) Cha upekkhupavicārā

(10)六つの捨を伴う意の近行

Tattha katame cha upekkhupavicārā? Cakkhunā rūpaṃ disvā upekkhāṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati, sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya upekkhāṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati – ime cha upekkhupavicārā.

そこにおいて、六つの捨の近察(うぺっくーぱびちゃーら)とは何か。眼によって色(形あるもの)を見て、捨の対象となる色を近察する。耳によって声を聞いて……鼻によって香を嗅いで……舌によって味を味わって……身によって触(触れられるもの)に触れて……意によって法(心の対象)を認識して、捨の対象となる法を近察する。これらが六つの捨の近察である。

(11) Cha gehasitāni somanassāni

(十一)六つの在家に依る喜(げーはした・そーまなっさ)

947. Tattha [Pg.396] katamāni cha gehasitāni somanassāni? Manāpiyesu rūpesu gehasitaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā, manāpiyesu saddesu…pe… manāpiyesu gandhesu…pe… manāpiyesu rasesu…pe… manāpiyesu phoṭṭhabbesu…pe… manāpiyesu dhammesu gehasitaṃ cetasikaṃ sātaṃ cetasikaṃ sukhaṃ cetosamphassajaṃ sātaṃ sukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā sātā sukhā vedanā – imāni cha gehasitāni somanassāni.

947. そこにおいて、六つの在家に依る喜とは何か。好ましく喜ばしい色(形あるもの)において、在家に依る心的な楽しみ、心的な楽、心的な接触から生じた楽しみとしての楽の受、心的な接触から生じた楽しみとしての楽の感受がある。好ましく喜ばしい声において……好ましく喜ばしい香において……好ましく喜ばしい味において……好ましく喜ばしい触において……好ましく喜ばしい法において、在家に依る心的な楽しみ、心的な楽、心的な接触から生じた楽しみとしての楽の受、心的な接触から生じた楽しみとしての楽の感受がある。これらが六つの在家に依る喜である。

(12) Cha gehasitāni domanassāni

(十二)六つの在家に依る憂(げーはした・どーまなっさ)

Tattha katamāni cha gehasitāni domanassāni? Amanāpiyesu rūpesu gehasitaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā, amanāpiyesu saddesu…pe… amanāpiyesu gandhesu…pe… amanāpiyesu rasesu…pe… amanāpiyesu phoṭṭhabbesu…pe… amanāpiyesu dhammesu gehasitaṃ cetasikaṃ asātaṃ cetasikaṃ dukkhaṃ cetosamphassajaṃ asātaṃ dukkhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā asātā dukkhā vedanā – imāni cha gehasitāni domanassāni.

そこにおいて、六つの在家に依る憂とは何か。好ましくなく喜ばしくない色において、在家に依る心的な不快、心的な苦、心的な接触から生じた不快としての苦の受、心的な接触から生じた不快としての苦の感受がある。好ましくなく喜ばしくない声において……好ましくなく喜ばしくない香において……好ましくなく喜ばしくない味において……好ましくなく喜ばしくない触において……好ましくなく喜ばしくない法において、在家に依る心的な不快、心的な苦、心的な接触から生じた不快としての苦の受、心的な接触から生じた不快としての苦の感受がある。これらが六つの在家に依る憂である。

(13) Cha gehasitā upekkhā

(十三)六つの在家に依る捨(げーはした・うぺっくー)

Tattha katamā cha gehasitā upekkhā? Upekkhāṭṭhāniyesu rūpesu gehasitaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā, upekkhāṭṭhāniyesu saddesu…pe… upekkhāṭṭhāniyesu gandhesu…pe… upekkhāṭṭhāniyesu rasesu…pe… upekkhāṭṭhāniyesu phoṭṭhabbesu…pe… upekkhāṭṭhāniyesu dhammesu gehasitaṃ cetasikaṃ neva sātaṃ nāsātaṃ cetosamphassajaṃ adukkhamasukhaṃ vedayitaṃ cetosamphassajā adukkhamasukhā vedanā – imā cha gehasitā upekkhā.

そこにおいて、六つの在家に依る捨とは何か。捨の対象となる色において、在家に依る、楽しみでも不快でもない心的なもの、心的な接触から生じた不苦不楽の受、心的な接触から生じた不苦不楽の感受がある。捨の対象となる声において……捨の対象となる香において……捨の対象となる味において……捨の対象となる触において……捨の対象となる法において、在家に依る、楽しみでも不快でもない心的なもの、心的な接触から生じた不苦不楽の受、心的な接触から生じた不苦不楽の感受がある。これらが六つの在家に依る捨である。

(14) Cha diṭṭhiyo

(十四)六つの見(でぃっぴ)

948. Tattha katamā cha diṭṭhiyo? ‘‘Atthi me attā’’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘natthi me attā’’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘attanā vā attānaṃ sañjānāmī’’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘attanā vā anattānaṃ sañjānāmī’’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati, ‘‘anattanā vā attānaṃ sañjānāmī’’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; atha vā panassa [Pg.397] evaṃdiṭṭhi hoti – ‘‘so me ayaṃ attā vado vedeyyo tatra tatra dīgharattaṃ kalyāṇapāpakānaṃ kammānaṃ vipākaṃ paccanubhoti. Na so jāto nāhosi, na so jāto na bhavissati, nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo’’ti vā panassa saccato thetato diṭṭhi uppajjati. Imā cha diṭṭhiyo.

948. そこにおいて、六つの見とは何か。‘私には我(アートマン)がある’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。あるいは、‘私には我がない’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。あるいは、‘我によって我を覚知する’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。あるいは、‘我によって無我を覚知する’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。あるいは、‘無我によって我を覚知する’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。あるいはまた、彼に次のような見が生じる。‘私のこの我は、語る者であり、感じる者であり、あちこちで長きにわたって善悪の業の報いを受ける。その我は生じたものではなく、かつて存在しなかったものでもなく、生じたものではなく、将来存在しなくなるものでもない。常住であり、堅固であり、永遠であり、変易しない性質のものである’という見が、真実として、確固たるものとして生じる。これらが六つの見である。

Chakkaṃ.

六集(終わる)。

7. Sattakaniddeso

7. 七集の解説

(1) Sattānusayā

(一)七つの随眠(あぬさや)

949. Tattha katame sattānusayā? Kāmarāgānusayo, paṭighānusayo, mānānusayo, diṭṭhānusayo, vicikicchānusayo, bhavarāgānusayo, avijjānusayo – ime satta anusayā.

949. そこにおいて、七つの随眠とは何か。欲愛随眠、瞋恚随眠、慢随眠、見随眠、疑随眠、有愛随眠、無明随眠。これらが七つの随眠である。

(2) Satta saṃyojanāni

(二)七つの結(さんよーじょな)

Tattha katamāni satta saṃyojanāni? Kāmarāgasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, bhavarāgasaṃyojanaṃ, avijjāsaṃyojanaṃ – imāni satta saṃyojanāni.

そこにおいて、七つの結とは何か。欲愛結、瞋恚結、慢結、見結、疑結、有愛結、無明結。これらが七つの結である。

(3) Satta pariyuṭṭhānāni

(三)七つの纏(ぱりゆったーな)

Tattha katamāni satta pariyuṭṭhānāni? Kāmarāgapariyuṭṭhānaṃ, paṭighapariyuṭṭhānaṃ, mānapariyuṭṭhānaṃ, diṭṭhipariyuṭṭhānaṃ, vicikicchāpariyuṭṭhānaṃ, bhavarāgapariyuṭṭhānaṃ, avijjāpariyuṭṭhānaṃ – imāni satta pariyuṭṭhānāni.

そこにおいて、七つの纏とは何か。欲愛纏、瞋恚纏、慢纏、見纏、疑纏、有愛纏、無明纏。これらが七つの纏である。

(4) Satta asaddhammā

(四)七つの非正法(あさっだんま)

950. Tattha katame satta asaddhammā? Assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, appassuto hoti, kusīto hoti, muṭṭhassatī hoti, duppañño hoti – ime satta asaddhammā.

950. そこにおいて、七つの非正法とは何か。不信であること、無慚(恥じないこと)であること、無愧(おそれないこと)であること、少聞(聞き学ぶことが少ないこと)であること、懈怠(怠惰)であること、忘念(正念を失うこと)であること、悪慧(智慧がないこと)であること。これらが七つの非正法である。

(5) Satta duccaritāni

(五)七つの悪行(どぅっちゃりた)

Tattha katamāni satta duccaritāni? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo – imāni satta duccaritāni.

そこにおいて、七つの悪行とは何か。殺生、偸盗、邪淫、妄語、両舌(離間語)、悪口(粗悪語)、綺語(無益語)。これらが七つの悪行である。

(6) Satta mānā

(六)七つの慢(まーな)

Tattha katame satta mānā? Māno, atimāno, mānātimāno, omāno, adhimāno, asmimāno, micchāmāno – ime satta mānā.

そこにおいて、七つの慢とは何か。慢、過慢、慢過慢、卑慢、増上慢、我慢、邪慢。これらが七つの慢である。

(7) Satta diṭṭhiyo

(七)七つの見(でぃっぴ)

951. (Ka) tattha katamā satta diṭṭhiyo? Idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘‘yato kho, bho, ayaṃ attā rūpī [Pg.398] cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

951. (ア)そこにおいて、七つの見とは何か。ここに、ある沙門またはバラモンが、次のように説き、次のような見を持っている。‘友よ、この我は色(物質的)であり、四大から成り、父母から生じたものであるから、身体が崩壊すれば断絶し、滅失し、死後には存在しなくなる。友よ、これによって、この我は完全に断絶するのである’と。このように、ある者たちは、現に存在する衆生の断絶、滅失、非存在を説くのである。

(Kha) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho bho añño attā dibbo rūpī kāmāvacaro kabaḷīkārabhakkho. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammāsamucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

(乙)別の者はこのように言います。‘友よ、あなたが言うその我(アートマン)は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、欲界に属し、段食(形のある食物)を糧とする、天界の、形ある別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を説きます。

(Ga) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā dibbo rūpī manomayo sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

(丙)別の者はこのように言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、天界の、形ある、意より成る(意成)、あらゆる手足を備え、諸根に欠損のない別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を説きます。

(Gha) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ananto ākāsoti ākāsānañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

(丁)別の者はこのように言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、あらゆる点において、色想(形の知覚)を超越し、有対想(抵抗感のある知覚)を消滅させ、種々想(多様性の知覚)を念頭に置かないことで、“空は無辺なり”と空無辺処に至った別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を説きます。

(Ṅa) tamañño [Pg.399] evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma anantaṃ viññāṇanti viññāṇañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

(戊)別の者はこのように言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、あらゆる点において、空無辺処を超越し、“識は無辺なり”と識無辺処に至った別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を開示します。

(Ca) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

(己)別の者はこのように言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、あらゆる点において、識無辺処を超越し、“何もなし”と無所有処に至った別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を説きます。

(Cha) tamañño evamāha – ‘‘atthi kho pana eso attā yaṃ tvaṃ vadesi. ‘Neso natthī’ti vadāmi. No ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti. Imā satta diṭṭhiyo.

(庚)別の者はこのように言います。‘しかし友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。私は“それがない”とは言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全には断滅しません。友よ、あらゆる点において、無所有処を超越し、非想非非想処に至った別の我(アートマン)が存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。私はそれを知り、見ています。友よ、その我は、身体が崩壊して断絶し、滅び、死後に存在しなくなるとき、その時こそ、友よ、この我は完全に断滅するのです’と。このように、ある人々は、現存する衆生に対して、断滅、消失、非存在を説きます。これらが七つの見解です。

Sattakaṃ.

七つのまとめ。

8. Aṭṭhakaniddeso

8. 八つの解説

(1) Aṭṭha kilesavatthūni

(一)八つの煩悩の根拠(煩悩事)

952. Tattha katamāni aṭṭha kilesavatthūni? Lobho, doso, moho, māno, diṭṭhi, vicikicchā, thinaṃ, uddhaccaṃ – imāni aṭṭha kilesavatthūni.

952. そこにおいて、八つの煩悩の根拠とは何か。貪欲(貪)、瞋恚(瞋)、愚痴(痴)、慢、見(邪見)、疑(疑念)、惛沈(沈鬱)、掉挙(心の浮つき)である。これらが八つの煩悩の根拠である。

(2) Aṭṭha kusītavatthūni

(二)八つの懈怠の根拠(懈怠事)

953. Tattha [Pg.400] katamāni aṭṭha kusītavatthūni?

953. そこにおいて、八つの懈怠の根拠とは何か。

(Ka) idha bhikkhunā kammaṃ kātabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘‘kammaṃ kho me kātabbaṃ bhavissati. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ paṭhamaṃ kusītavatthu.

(甲)ここに、比丘がなすべき仕事があるとする。彼に次のような思いが生じる。‘私にはなすべき仕事があるだろう。しかし、仕事をすれば私の体は疲れるだろう。さあ、私は横になろう’と。彼は横になり、未到達のものを到達するために、未習得のものを習得するために、未実現のものを実現するために、精進を開始しない。これが第一の懈怠の根拠である。

(Kha) puna caparaṃ bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ dutiyaṃ kusītavatthu.

(乙)さらにまた、比丘が仕事を終えたとする。彼に次のような思いが生じる。‘私は仕事を終えた。しかし、仕事をしたので私の体は疲れている。さあ、私は横になろう’と。彼は横になり、未到達のものを到達するために、未習得のものを習得するために、未実現のものを実現するために、精進を開始しない。これが第二の懈怠の根拠である。

(Ga) puna caparaṃ bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘‘maggo kho me gantabbo bhavissati. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ tatiyaṃ kusītavatthu.

さらにまた、比丘が旅に出なければならないとき、彼は次のように考えます。“私は旅に出なければならない。旅をすれば私の体は疲れるだろう。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第三の懈怠の根拠(懈怠事)です。

(Gha) puna caparaṃ bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ catutthaṃ kusītavatthu.

さらにまた、比丘が旅を終えたとき、彼は次のように考えます。“私は旅をした。旅をしたので私の体は疲れている。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第四の懈怠の根拠です。

(Ṅa) puna caparaṃ bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo kilanto akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ pañcamaṃ kusītavatthu.

さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に歩き、粗末なものであれ上質なものであれ、望むだけの十分な食べ物を得られないとき、彼は次のように考えます。“私は村や町へ托鉢に歩いたが、十分な食べ物を得られなかった。そのため私の体は疲れ、仕事に堪えない。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第五の懈怠の根拠です。

(Ca) puna caparaṃ bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā [Pg.401] bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo kilanto akammañño māsācitaṃ maññe. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ chaṭṭhaṃ kusītavatthu.

さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に歩き、粗末なものであれ上質なものであれ、望むだけの十分な食べ物を得たとき、彼は次のように考えます。“私は村や町へ托鉢に歩き、十分な食べ物を得た。そのため私の体は疲れ、重く、まるで水に浸した豆のようだ。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第六の懈怠の根拠です。

(Cha) puna caparaṃ bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – ‘‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho. Atthi kappo nipajjituṃ. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ sattamaṃ kusītavatthu.

さらにまた、比丘にわずかな病が生じたとき、彼は次のように考えます。“私にこのわずかな病が生じた。横になるのが適当だ。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第七の懈怠の根拠です。

(Ja) puna caparaṃ bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa me kāyo dubbalo akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī’’ti. So nipajjati; na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ aṭṭhamaṃ kusītavatthu. Imāni aṭṭha kusītavatthūni.

さらにまた、比丘が病から回復したばかりのとき、彼は次のように考えます。“私は病から回復したが、まだ間もない。そのため私の体は弱く、仕事に堪えない。さあ、今は横になろう”。彼は横になり、未到達の境地へ到達するために、未獲得のものを獲得するために、未証得のものを証得するために、精進を開始しません。これが第八の懈怠の根拠です。これらが八つの懈怠の根拠です。

(3) Aṭṭhasu lokadhammesu cittassa paṭighāto

(三)八つの世間法(世俗の出来事)における心の反発。

954. Tattha katamesu aṭṭhasu lokadhammesu cittassa paṭighāto? Lābhe sārāgo, alābhe paṭivirodho, yase sārāgo, ayase paṭivirodho, pasaṃsāya sārāgo, nindāya paṭivirodho, sukhe sārāgo, dukkhe paṭivirodho – imesu aṭṭhasu lokadhammesu cittassa paṭighāto.

954. そこでの八つの世間法における心の反発とは何か。利得(得ること)における執着、非利得(得られないこと)における反感。名声における執着、無名における反感。称賛における執着、非難における反感。楽における執着、苦における反感。これら八つの世間法において、心の反発が生じます。

(4) Aṭṭhaanariyavohārā

(四)八つの非聖なる言説(卑俗な言い方)。

955. Tattha katame aṭṭha anariyavohārā? Adiṭṭhe diṭṭhavāditā, assute sutavāditā, amute mutavāditā, aviññāte viññātavāditā, diṭṭhe adiṭṭhavāditā, sute assutavāditā, mute amutavāditā, viññāte aviññātavāditā – ime aṭṭha anariyavohārā.

955. そこでの八つの非聖なる言説とは何か。見ていないのに“見た”と言うこと、聞いていないのに“聞いた”と言うこと、感じていないのに“感じた”と言うこと、知っていないのに“知った”と言うこと。また、見ているのに“見ていない”と言うこと、聞いているのに“聞いていない”と言うこと、感じているのに“感じていない”と言うこと、知っているのに“知っていない”と言うこと。これらが八つの非聖なる言説です。

(5) Aṭṭha micchattā

(五)八つの邪(よこしま)な状態(八邪)。

956. Tattha katame aṭṭha micchattā? Micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi – ime aṭṭha micchattā.

956. そこでの八つの邪な状態とは何か。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定。これらが八つの邪な状態です。

(6) Aṭṭha purisadosā

(六)八つの男の欠点(人の過失)。

957. Tattha [Pg.402] katame aṭṭha purisadosā? (Ka) idha bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno ‘‘na sarāmi na sarāmī’’ti assatiyāva nibbeṭheti. Ayaṃ paṭhamo purisadoso.

957. そこでの八つの男の欠点とは何か。この教えにおいて、比丘たちが一人の比丘を罪によって糾問します。その比丘は、比丘たちに罪を糾問されるとき、“思い出せません、思い出せません”と言って、忘却を装って言い逃れます。これが第一の男の欠点です。

(Kha) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno codakaṃyeva paṭippharati – ‘‘kiṃ nu kho tuyhaṃ bālassa abyattassa bhaṇitena! Tvampi nāma maṃ bhaṇitabbaṃ maññasī’’ti! Ayaṃ dutiyo purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって糾問します。その比丘は、比丘たちに罪を糾問されるとき、糾問者に対して反抗します。“愚かで無知なお前の言うことに何の意味があるのか。お前ごときが私に言うべきだと思っているのか”。このように反抗します。これが第二の男の欠点です。

(Ga) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno codakaṃyeva paccāropeti – ‘‘tvampi khosi itthannāmaṃ āpattiṃ āpanno. Tvaṃ tāva paṭhamaṃ paṭikarohī’’ti. Ayaṃ tatiyo purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって糾問します。その比丘は、比丘たちに罪を糾問されるとき、糾問者に逆に罪をなすりつけます。“お前だってこれこれの罪を犯しているではないか。まずお前が先にそれを償え”。このように言い返します。これが第三の男の欠点です。

(Gha) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno aññenāññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Ayaṃ catuttho purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって糾問します。その比丘は、比丘たちに罪を糾問されるとき、話をはぐらかし、話題を外にそらし、怒りと悪意と不満をあらわにします。これが第四の男の欠点です。

(Ṅa) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno saṅghamajjhe bāhāvikkhepakaṃ bhaṇati. Ayaṃ pañcamo purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって糾問します。その比丘は、比丘たちに罪を糾問されるとき、僧伽の中で腕を振り回しながら不遜な言葉を吐きます。これが第五の男の欠点です。

(Ca) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno anādiyitvā saṅghaṃ, anādiyitvā codakaṃ, sāpattikova yenakāmaṃ pakkamati. Ayaṃ chaṭṭho purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって告発します。その比丘は、比丘たちによって罪を告発されているとき、僧伽を顧みず、告発者を顧みず、罪を犯したままで、意のままに去って行きます。これが第六の人の過失です。

(Cha) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno ‘‘nevāhaṃ āpannomhi, na panāhaṃ anāpannomhī’’ti tuṇhībhūto saṅghaṃ viheseti. Ayaṃ sattamo purisadoso.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって告発します。その比丘は、比丘たちによって罪を告発されているとき、“私は罪を犯したのでもなく、また罪を犯していないのでもない”と言って、沈黙したまま僧伽を悩ませます。これが第七の人の過失です。

(Ja) puna caparaṃ bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno evamāha – ‘‘kiṃ nu kho tumhe āyasmanto atibāḷhaṃ [Pg.403] mayi byāvaṭā. Idānāhaṃ sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissāmī’’ti. So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattitvā evamāha – ‘‘idāni kho tumhe āyasmanto attamanā hothā’’ti. Ayaṃ aṭṭhamo purisadoso. Ime aṭṭha purisadosā.

さらにまた、比丘たちが一人の比丘を罪によって告発します。その比丘は、比丘たちによって罪を告発されているとき、次のように言います。“大徳たちよ、なぜあなた方はそれほどまでに私に執着するのですか。今、私は学処を捨てて、卑しい身(還俗)に戻ります”。彼は学処を捨てて還俗した後、次のように言います。“大徳たちよ、今こそあなた方は満足しなさい”。これが第八の人の過失です。これらが八つの人の過失です。

(7) Aṭṭha asaññīvādā

(七)八つの無想論。

958. Tattha katame aṭṭha asaññīvādā? ‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – asaññīti naṃ paññapenti; arūpī attā…pe… rūpī ca arūpī ca…pe… nevarūpīnārūpī…pe… ‘‘antavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – asaññīti naṃ paññapenti; ‘‘anantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – asaññīti naṃ paññapenti; ‘‘antavā ca anantavā ca attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – asaññīti naṃ paññapenti; ‘‘nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – asaññīti naṃ paññapenti. Ime aṭṭha asaññīvādā.

958. そこにおいて、八つの無想論とは何でしょうか。“我(アートマン)は有色であり、死後も無病である”として、それを無想であると規定します。“我は無色であり……”“我は有色かつ無色であり……”“我は有色でも無色でもなく……”“我は有限であり、死後も無病である”として、それを無想であると規定します。“我は無限であり……”“我は有限かつ無限であり……”“我は有限でも無限でもなく、死後も無病である”として、それを無想であると規定します。これらが八つの無想論です。

(8) Aṭṭha nevasaññīnāsaññīvādā

(八)八つの非想非非想論。

959. Tattha katame aṭṭha nevasaññīnāsaññīvādā? ‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘arūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘rūpī ca arūpī ca attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘nevarūpīnārūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘antavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘anantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘antavā ca anantavā ca attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti; ‘‘nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’ti – nevasaññīnāsaññīti naṃ paññapenti. Ime aṭṭha nevasaññīnāsaññīvādā.

959. そこにおいて、八つの非想非非想論とは何でしょうか。“我は有色であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は無色であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は有色かつ無色であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は有色でも無色でもなく、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は有限であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は無限であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は有限かつ無限であり、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。“我は有限でも無限でもなく、死後も無病である”として、それを非想非非想であると規定します。これらが八つの非想非非想論です。

Aṭṭhakaṃ.

八科。

9. Navakaniddeso

9. 九科の解説。

(1) Nava āghātavatthūni

(一)九つの怨恨の根拠。

960. Tattha katamāni nava āghātavatthūni? ‘‘Anatthaṃ me acarī’’ti āghāto jāyati; ‘‘anatthaṃ me caratī’’ti āghāto jāyati; ‘‘anatthaṃ [Pg.404] me carissatī’’ti āghāto jāyati; ‘‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acari’’…pe… anatthaṃ carati…pe… anatthaṃ carissatīti āghāto jāyati; appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari…pe… atthaṃ carati…pe… atthaṃ carissatīti āghāto jāyati. Imāni nava āghātavatthūni.

960. そこにおいて、九つの怨恨の根拠とは何でしょうか。“彼は私に不利益なことをした”として怨恨が生じます。“彼は私に不利益なことをしている”として怨恨が生じます。“彼は私に不利益なことをするだろう”として怨恨が生じます。“彼は私の愛する、気に入った者に不利益なことをした……不利益なことをしている……不利益なことをするだろう”として怨恨が生じます。“彼は私の愛さない、気に入らない者に利益なことをした……利益なことをしている……利益なことをするだろう”として怨恨が生じます。これらが九つの怨恨の根拠です。

(2) Nava purisamalāni

(二)九つの人の汚れ。

961. Tattha katamāni nava purisamalāni? Kodho, makkho, issā, macchariyaṃ, māyā, sāṭheyyaṃ, musāvādo, pāpicchatā, micchādiṭṭhi – imāni nava purisamalāni.

961. そこにおいて、九つの人の汚れとは何でしょうか。怒り、恩知らず(覆蔵)、嫉妬、物惜しみ、欺瞞、狡猾、虚偽の言葉、悪欲、邪見。これらが九つの人の汚れです。

(3) Navavidhā mānā

(三)九種類の慢。

962. Tattha katame navavidhā mānā? ‘‘Seyyassa seyyohamasmī’’ti māno, ‘‘seyyassa sadisohamasmī’’ti māno, ‘‘seyyassa hīnohamasmī’’ti māno, ‘‘sadisassa seyyohamasmī’’ti māno, ‘‘sadisassa sadisohamasmī’’ti māno, ‘‘sadisassa hīnohamasmī’’ti māno, ‘‘hīnassa seyyohamasmī’’ti māno, ‘‘hīnassa sadisohamasmī’’ti māno, ‘‘hīnassa hīnohamasmī’’ti māno – ime navavidhā mānā.

962. そこにおいて、九種類の慢とは何でしょうか。“優れた者に対して、私は優れている”という慢、“優れた者に対して、私は等しい”という慢、“優れた者に対して、私は劣っている”という慢。“等しい者に対して、私は優れている”という慢、“等しい者に対して、私は等しい”という慢。“等しい者に対して、私は劣っている”という慢。“劣った者に対して、私は優れている”という慢。“劣った者に対して、私は等しい”という慢。“劣った者に対して、私は劣っている”という慢。これらが九種類の慢です。

(4) Nava taṇhāmūlakā dhammā

(四)九つの渇愛を根本とする法。

963. Tattha katame nava taṇhāmūlakā dhammā? Taṇhaṃ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṃ paṭicca lābho, lābhaṃ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṃ paṭicca ajjhosānaṃ, ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho, pariggahaṃ paṭicca macchariyaṃ, macchariyaṃ paṭicca ārakkho, ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādāna-satthādāna-kalaha-viggahavivāda-tuvaṃtuvaṃ-pesuñña-musāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti – ime nava taṇhāmūlakā dhammā.

963. そこにおいて、九つの渇愛を根本とする法とは何でしょうか。渇愛に縁って探索があり、探索に縁って利得があり、利得に縁って決断があり、決断に縁って欲貪があり、欲貪に縁って耽着があり、耽着に縁って所有があり、所有に縁って物惜しみがあり、物惜しみに縁って守護があります。守護を原因として、棒を取ること、武器を取ること、闘争、論争、紛争、罵り合い、告げ口、虚偽の言葉といった、多くの悪しき不善の法が生じます。これらが九つの渇愛を根本とする法です。

(5) Nava iñjitāni

(五)九つの動揺。

964. Tattha katamāni nava iñjitāni? ‘‘Asmī’’ti iñjitametaṃ, ‘‘ahamasmī’’ti iñjitametaṃ, ‘‘ayamahamasmī’’ti iñjitametaṃ ‘‘bhavissa’’nti iñjitametaṃ, ‘‘rūpī bhavissa’’nti iñjitametaṃ, ‘‘arūpī bhavissa’’nti iñjitametaṃ, ‘‘saññī bhavissa’’nti iñjitametaṃ, ‘‘asaññī bhavissa’’nti iñjitametaṃ, ‘‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’’nti iñjitametaṃ – imāni nava iñjitāni.

964. そこにおいて、九つの動揺とは何でしょうか。“私はある”というのは動揺です。“私はこれである”というのは動揺です。“この私はこれである”というのは動揺です。“私はあるだろう”というのは動揺です。“私は有色であるだろう”というのは動揺です。“私は無色であるだろう”というのは動揺です。“私は有想であるだろう”というのは動揺です。“私は無想であるだろう”というのは動揺です。“私は非想非非想であるだろう”というのは動揺です。これらが九つの動揺です。

(6-9) Nava maññitādīni

(六〜九)九つの想定など。

965. Tattha katamāni nava maññitāni… nava phanditāni… nava papañcitāni… nava saṅkhatāni? ‘‘Asmī’’ti saṅkhatametaṃ, ‘‘ahamasmī’’ti saṅkhatametaṃ, ‘‘ayamahamasmī’’ti saṅkhatametaṃ, ‘‘bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ, ‘‘rūpī bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ, ‘‘arūpī bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ, ‘‘saññī bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ[Pg.405], ‘‘asaññī bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ, ‘‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’’nti saṅkhatametaṃ – imāni nava saṅkhatāni.

965. そこにおいて、いかなるものが九つの思いなし、九つの動揺、九つの戯論、九つの構成されたもの(行)であるか。“私はある”というのは構成されたものである。“私はこれである”というのは構成されたものである。“これが私である”というのは構成されたものである。“私は(将来)あるだろう”というのは構成されたものである。“私は色(形)あるものとしてあるだろう”というのは構成されたものである。“私は無色(形なきもの)としてあるだろう”というのは構成されたものである。“私は想(知覚)あるものとしてあるだろう”というのは構成されたものである。“私は無想(知覚なきもの)としてあるだろう”というのは構成されたものである。“私は非想非非想(知覚があるわけでもないし、ないわけでもない状態)としてあるだろう”というのは構成されたものである。これらが九つの構成されたものである。

Navakaṃ.

九つの節(九法)。

10. Dasakaniddeso

10. 十の解説(十法解説)。

(1) Dasa kilesavatthūni

(一)十の煩悩の根拠(煩悩事)。

966. Tattha katamāni dasa kilesavatthūni? Lobho, doso, moho, māno, diṭṭhi, vicikicchā, thinaṃ, uddhaccaṃ, ahirikaṃ, anottappaṃ – imāni dasa kilesavatthūni.

966. そこにおいて、いかなるものが十の煩悩の根拠であるか。貪欲(ロバ)、瞋恚(ドーサ)、愚痴(モーハ)、慢(マーナ)、見(ディッティ)、疑(ヴィチキッチャー)、惛沈(ティナ)、掉挙(ウッダッチャ)、無慚(アヒリカ)、無愧(アノッタッパ)である。これらが十の煩悩の根拠である。

(2) Dasa āghātavatthūni

(二)十の怨恨の根拠(怨恨事)。

967. Tattha katamāni dasa āghātavatthūni? ‘‘Anatthaṃ me acarī’’ti āghāto jāyati, ‘‘anatthaṃ me caratī’’ti āghāto jāyati, ‘‘anatthaṃ me carissatī’’ti āghāto jāyati, ‘‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acari’’…pe… anatthaṃ carati…pe… anatthaṃ carissatīti āghāto jāyati, appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari…pe… atthaṃ carati…pe… atthaṃ carissatīti āghāto jāyati, aṭṭhāne vā pana āghāto jāyati – imāni dasa āghātavatthūni.

967. そこにおいて、いかなるものが十の怨恨の根拠であるか。“彼は私に不利益をなした”という怨恨が生じる。“彼は私に不利益をなしている”という怨恨が生じる。“彼は私に不利益をなすだろう”という怨恨が生じる。“私の愛する、好ましい者に不利益をなした……なしている……なすだろう”という怨恨が生じる。“私の愛さない、好ましくない者に利益をなした……なしている……なすだろう”という怨恨が生じる。あるいはまた、不適当な理由(理由のないところ)で怨恨が生じる。これらが十の怨恨の根拠である。

(3) Dasa akusalakammapathā

(三)十の不善業道。

968. Tattha katame dasa akusalakammapathā? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo, abhijjhā, byāpādo, micchādiṭṭhi – ime dasa akusalakammapathā.

968. そこにおいて、いかなるものが十の不善業道であるか。殺生、偸盗、邪淫、妄語、両舌、悪口、綺語、貪欲、瞋恚、邪見である。これらが十の不善業道である。

(4) Dasa saṃyojanāni

(四)十の結(束縛)。

969. Tattha katamāni dasa saṃyojanāni? Kāmarāgasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, sīlabbataparāmāsasaṃyojanaṃ, bhavarāgasaṃyojanaṃ, issāsaṃyojanaṃ, macchariyasaṃyojanaṃ, avijjāsaṃyojanaṃ – imāni dasa saṃyojanāni.

969. そこにおいて、いかなるものが十の結であるか。欲愛の結、瞋恚の結、慢の結、見の結、疑の結、戒禁取の結、有愛の結、嫉の結、吝の結、無明の結である。これらが十の結である。

(5) Dasa micchattā

(五)十の邪(邪性)。

970. Tattha katame dasa micchattā? Micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi, micchāñāṇaṃ, micchāvimutti – ime dasa micchattā.

970. そこにおいて、いかなるものが十の邪であるか。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定、邪智、邪解脱である。これらが十の邪である。

(6) Dasavatthukā micchādiṭṭhi

(六)十事の邪見。

971. Tattha katamā dasavatthukā micchādiṭṭhi? Natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi [Pg.406] paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentīti – ayaṃ dasavatthukā micchādiṭṭhi.

971. そこにおいて、いかなるものが十事の邪見であるか。布施(されたもの)には果報がない、供犠には果報がない、献物には果報がない、善悪の業の異熟(結果)はない、この世はない、あの世はない、母(への恩)はない、父(への恩)はない、化生の衆生はいない、世の中に、正しく歩み正しく実践し、自ら高い知恵によってこの世とあの世を覚知し、現証して説き示す沙門やバラモンはいない、というものである。これが十事の邪見である。

(7) Dasavatthukā antaggāhikā diṭṭhi

(七)十事の辺執見(極端な見解)。

972. Tattha katamā dasavatthukā antaggāhikā diṭṭhi? Sassato lokoti vā, asassato lokoti vā, antavā lokoti vā, anantavā lokoti vā, taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti vā, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti vā, hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā – ayaṃ dasavatthukā antaggāhikā diṭṭhi.

972. そこにおいて、いかなるものが十事の辺執見であるか。“世界は常住である”とか、“世界は無常である”とか、“世界は有限である”とか、“世界は無限である”とか、“命(霊魂)と身体は同一である”とか、“命と身体は別異である”とか、“如来は死後にある”とか、“如来は死後にない”とか、“如来は死後にあるのでもあり、ないのでもある”とか、“如来は死後にあるのでもなく、ないのでもない”というものである。これが十事の辺執見である。

Dasakaṃ.

十の節(十法)。

11. Taṇhāvicaritaniddeso

11. 渇愛の遍歴の解説。

(1) Ajjhattikassa upādāya

(一)内なるもの(五蘊)に執着して。

973. Tattha katamāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni ajjhattikassa upādāya? Asmīti hoti, itthasmīti hoti, evasmīti hoti, aññathāsmīti hoti, bhavissanti hoti, itthaṃ bhavissanti hoti, evaṃ bhavissanti hoti, aññathā bhavissanti hoti, asasmīti hoti, sātasmīti hoti, siyanti hoti, itthaṃ siyanti hoti, evaṃ siyanti hoti, aññathā siyanti hoti, apāhaṃ siyanti hoti, apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti, apāhaṃ evaṃ siyanti hoti, apāhaṃ aññathā siyanti hoti.

973. そこにおいて、内なるものに執着して生じる十八の渇愛の遍歴とはいかなるものか。“私はある”ということが起こる。“私はこのようにある”ということが起こる。“私はまさにこのようにある”ということが起こる。“私は異なってある”ということが起こる。“(将来)あるだろう”ということが起こる。“このようにあるだろう”ということが起こる。“まさにこのようにあるだろう”ということが起こる。“異なってあるだろう”ということが起こる。“(常住として)私はある”ということが起こる。“(無常として)私はある”ということが起こる。“(もしも)あるならば”ということが起こる。“このようにあるならば”ということが起こる。“まさにこのようにあるならば”ということが起こる。“異なってあるならば”ということが起こる。“果たして私はあるだろうか”ということが起こる。“果たして私はこのようにあるだろうか”ということが起こる。“果たして私はまさにこのようにあるだろうか”ということが起こる。“果たして私は異なってあるだろうか”ということが起こる。

974. Kathañca asmīti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ asmīti chandaṃ paṭilabhati, asmīti mānaṃ paṭilabhati, asmīti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – itthasmīti vā evasmīti vā aññathāsmīti vā.

974. どのようにして“私はある”ということが起こるのか。ある法(事象)を区別することなく、色……受……想……行……識を“私はある”として欲(意欲)を得、あるいは“私はある”という慢を得、あるいは“私はある”という見を得る。それがあるとき、これらの戯論が生じる。すなわち、“私はこのようにある”とか、“私はまさにこのようにある”とか、“私は異なってある”といったことである。

(2) Kathañca [Pg.407] itthasmīti hoti? Khattiyosmīti vā, brāhmaṇosmīti vā, vessosmīti vā, suddosmīti vā, gahaṭṭhosmīti vā, pabbajitosmīti vā, devosmīti vā, manussosmīti vā, rūpīsmīti vā, arūpīsmīti vā, saññīsmīti vā, asaññīsmīti vā, nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ itthasmīti hoti.

(二)どのようにして“私はこのようにある”ということが起こるのか。“私は王族である”とか、“私はバラモンである”とか、“私はヴァイシャである”とか、“私はシュードラである”とか、“私は在家の者である”とか、“私は出家者である”とか、“私は神である”とか、“私は人間である”とか、“私は色(形)あるものである”とか、“私は無色のものである”とか、“私は想(知覚)あるものである”とか、“私は無想のものである”とか、“私は非想非非想のものである”といったことである。このようにして“私はこのようにある”ということが起こる。

(3) Kathañca evasmīti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo tathāhaṃ khattiyosmīti vā, yathā so brāhmaṇo tathāhaṃ brāhmaṇosmīti vā, yathā so vesso tathāhaṃ vessosmīti vā yathā so suddo tathāhaṃ suddosmīti vā, yathā so gahaṭṭho tathāhaṃ gahaṭṭhosmīti vā, yathā so pabbajito tathāhaṃ pabbajitosmīti vā, yathā so devo tathāhaṃ devosmīti vā, yathā so manusso tathāhaṃ manussosmīti vā, yathā so rūpī tathāhaṃ rūpīsmīti vā, yathā so arūpī tathāhaṃ arūpīsmīti vā, yathā so saññī tathāhaṃ saññīsmīti vā, yathā so asaññī tathāhaṃ asaññīsmīti vā, yathā so nevasaññīnāsaññī tathāhaṃ nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ evasmīti hoti.

“私はこのようにある”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私も王族である”とか、“あの人がバラモンであるように、私もバラモンである”とか、“あの人がヴァイシャであるように、私もヴァイシャである”とか、“あの人がシュードラであるように、私もシュードラである”とか、“あの人が在家人であるように、私も在家人である”とか、“あの人が出家人であるように、私も出家人である”とか、“あの人が神であるように、私も神である”とか、“あの人が人間であるように、私も人間である”とか、“あの人が色(形)を持つものであるように、私も色を持つものである”とか、“あの人が無色のものであるように、私も無色のものである”とか、“あの人が想(知覚)を持つものであるように、私も想を持つものである”とか、“あの人が無想のものであるように、私も無想のものである”とか、“あの人が非想非非想であるように、私も非想非非想である”というように。このようにして“私はこのようにある”ということが起こる。

(4) Kathañca aññathāsmīti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo nāhaṃ tathā khattiyosmīti vā yathā so brāhmaṇo nāhaṃ tathā brāhmaṇosmīti vā, yathā so vesso nāhaṃ tathā vessosmīti vā, yathā so suddo nāhaṃ tathā suddosmīti vā, yathā so gahaṭṭho nāhaṃ tathā gahaṭṭhosmīti vā, yathā so pabbajito nāhaṃ tathā pabbajitosmīti vā, yathā so devo nāhaṃ tathā devosmīti vā, yathā so manusso nāhaṃ tathā manussosmīti vā, yathā so rūpī nāhaṃ tathā rūpīsmīti vā, yathā so arūpī nāhaṃ tathā arūpīsmīti vā, yathā so saññī nāhaṃ tathā saññīsmīti vā, yathā so asaññī nāhaṃ tathā asaññīsmīti vā, yathā so nevasaññīnāsaññī nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ aññathāsmīti hoti.

“私は異なっている”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私はそのよう(王族)ではない”とか、“あの人がバラモンであるように、私はそのよう(バラモン)ではない”とか、“あの人がヴァイシャであるように、私はそのよう(ヴァイシャ)ではない”とか、“あの人がシュードラであるように、私はそのよう(シュードラ)ではない”とか、“あの人が在家人であるように、私はそのよう(在家人)ではない”とか、“あの人が出家人であるように、私はそのよう(出家人)ではない”とか、“あの人が神であるように、私はそのよう(神)ではない”とか、“あの人が人間であるように、私はそのよう(人間)ではない”とか、“あの人が色を持つものであるように、私はそのよう(色を持つもの)ではない”とか、“あの人が無色のものであるように、私はそのよう(無色のもの)ではない”とか、“あの人が想を持つものであるように、私はそのよう(想を持つもの)ではない”とか、“あの人が無想のものであるように、私はそのよう(無想のもの)ではない”とか、“あの人が非想非非想であるように、私はそのよう(非想非非想)ではない”というように。このようにして“私は異なっている”ということが起こる。

(5) Kathañca [Pg.408] bhavissanti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ bhavissanti chandaṃ paṭilabhati, bhavissanti mānaṃ paṭilabhati, bhavissanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – itthaṃ bhavissanti vā, evaṃ bhavissanti vā, aññathā bhavissanti vā.

“(それらは)未来にあるだろう”とは、どのようにして起こるのか。いかなる法も分別することなく、色……(中略)……受、想、行、識について、“(それらは)未来にあるだろう”という欲を得、“(それらは)未来にあるだろう”という慢を得、“(それらは)未来にあるだろう”という見を得る。それがあるとき、これらの戯論が生じる。すなわち、“このようにあるだろう”“私はこのようにあるだろう”“異なってあるだろう”と。

(6) Kathañca itthaṃ bhavissanti hoti? Khattiyo bhavissanti vā, brāhmaṇo bhavissanti vā, vesso bhavissanti vā, suddo bhavissanti vā, gahaṭṭho bhavissanti vā, pabbajito bhavissanti vā, devo bhavissanti vā, manusso bhavissanti vā, rūpī bhavissanti vā, arūpī bhavissanti vā, saññī bhavissanti vā, asaññī bhavissanti vā, nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ itthaṃ bhavissanti hoti.

“このようにあるだろう”とは、どのようにして起こるのか。“王族になるだろう”とか、“バラモンになるだろう”とか、“ヴァイシャになるだろう”とか、“シュードラになるだろう”とか、“在家人になるだろう”とか、“出家人になるだろう”とか、“神になるだろう”とか、“人間になるだろう”とか、“色を持つものになるだろう”とか、“無色のものになるだろう”とか、“想を持つものになるだろう”とか、“無想のものになるだろう”とか、“非想非非想になるだろう”というように。このようにして“このようにあるだろう”ということが起こる。

(7) Kathañca evaṃ bhavissanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo tathāhaṃ khattiyo bhavissanti vā, yathā so brāhmaṇo tathāhaṃ brāhmaṇo bhavissanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī tathāhaṃ nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ bhavissanti hoti.

“私はこのようにあるだろう”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私も王族になるだろう”とか、“あの人がバラモンであるように、私もバラモンになるだろう”とか……(中略)……“あの人が非想非非想であるように、私も非想非非想になるだろう”というように。このようにして“私はこのようにあるだろう”ということが起こる。

(8) Kathañca aññathā bhavissanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo nāhaṃ tathā khattiyo bhavissanti vā, yathā so brāhmaṇo nāhaṃ tathā brāhmaṇo bhavissanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ aññathā bhavissanti hoti.

“異なってあるだろう”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私はそのよう(王族)にはならないだろう”とか、“あの人がバラモンであるように、私はそのよう(バラモン)にはならないだろう”とか……(中略)……“あの人が非想非非想であるように、私はそのよう(非想非非想)にはならないだろう”というように。このようにして“異なってあるだろう”ということが起こる。

(9) Kathañca asasmīti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ niccosmi dhuvosmi sassatosmi avipariṇāmadhammosmīti – evaṃ asasmīti hoti.

“私は(常住に)ある”とは、どのようにして起こるのか。いかなる法も分別することなく、色……(中略)……受、想、行、識について、“私は常であり、恒であり、不変であり、変易しない性質のものである”というように。このようにして“私は(常住に)ある”ということが起こる。

(10) Kathañca sātasmīti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ ucchijjissāmi vinassissāmi na bhavissāmīti – evaṃ sātasmīti hoti.

“私は(断滅して)なくなる”とは、どのようにして起こるのか。いかなる法も分別することなく、色……(中略)……受、想、行、識について、“私は断絶し、滅失し、存在しなくなるだろう”というように。このようにして“私は(断滅して)なくなる”ということが起こる。

(11) Kathañca siyanti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ siyanti chandaṃ paṭilabhati, siyanti mānaṃ paṭilabhati[Pg.409], siyanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – itthaṃ siyanti vā, evaṃ siyanti vā, aññathā siyanti vā.

“(それらは)あるかもしれない”とは、どのようにして起こるのか。いかなる法も分別することなく、色……(中略)……受、想、行、識について、“(それらは)あるかもしれない”という欲を得、“(それらは)あるかもしれない”という慢を得、“(それらは)あるかもしれない”という見を得る。それがあるとき、これらの戯論が生じる。すなわち、“このようにあるかもしれない”“私はこのようにあるかもしれない”“異なってあるかもしれない”と。

(12) Kathañca itthaṃ siyanti hoti? Khattiyo siyanti vā, brāhmaṇo siyanti vā, vesso siyanti vā, suddo siyanti vā, gahaṭṭho siyanti vā, pabbajito siyanti vā, devo siyanti vā, manusso siyanti vā, rūpī siyanti vā, arūpī siyanti vā, saññī siyanti vā, asaññī siyanti vā, nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ itthaṃ siyanti hoti.

“このようにあるかもしれない”とは、どのようにして起こるのか。“王族であるかもしれない”とか、“バラモンであるかもしれない”とか、“ヴァイシャであるかもしれない”とか、“シュードラであるかもしれない”とか、“在家人であるかもしれない”とか、“出家人であるかもしれない”とか、“神であるかもしれない”とか、“人間であるかもしれない”とか、“色を持つものであるかもしれない”とか、“無色のものであるかもしれない”とか、“想を持つものであるかもしれない”とか、“無想のものであるかもしれない”とか、“非想非非想であるかもしれない”というように。このようにして“このようにあるかもしれない”ということが起こる。

(13) Kathañca evaṃ siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo tathāhaṃ khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo tathāhaṃ brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī tathāhaṃ nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ evaṃ siyanti hoti.

“私はこのようにあるかもしれない”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私も王族であるかもしれない”とか、“あの人がバラモンであるように、私もバラモンであるかもしれない”とか……(中略)……“あの人が非想非非想であるように、私も非想非非想であるかもしれない”というように。このようにして“私はこのようにあるかもしれない”ということが起こる。

(14) Kathañca aññathā siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo nāhaṃ tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo nāhaṃ tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ aññathā siyanti hoti.

“異なってあるかもしれない”とは、どのようにして起こるのか。他者を基準として、“あの人が王族であるように、私はそのよう(王族)ではないかもしれない”とか、“あの人がバラモンであるように、私はそのよう(バラモン)ではないかもしれない”とか……(中略)……“あの人が非想非非想であるように、私はそのよう(非想非非想)ではないかもしれない”というように。このようにして“異なってあるかもしれない”ということが起こる。

(15) Kathañca apāhaṃ siyanti hoti? Kañci dhammaṃ anavakāriṃ karitvā rūpaṃ… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ apāhaṃ siyanti chandaṃ paṭilabhati, apāhaṃ siyanti mānaṃ paṭilabhati, apāhaṃ siyanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – apāhaṃ itthaṃ siyanti vā, apāhaṃ evaṃ siyanti vā, apāhaṃ aññathā siyanti vā.

(15)どのようにして‘実に、私はあるであろう’となるのでしょうか。いかなる法も区別することなく、色……受……想……行……識について、‘実に、私はあるであろう’という欲(chanda)を得、……慢(māna)を得、……見(diṭṭhi)を得ます。それがあるとき、これらの戯論(papañca)が生じます。すなわち、‘実に、私はこのようにあるであろう’、あるいは‘実に、私はこの通りにあるであろう’、あるいは‘実に、私は異なってあるであろう’と。

(16) Kathañca apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti? Apāhaṃ khattiyo siyanti vā, apāhaṃ brāhmaṇo siyanti vā, apāhaṃ vesso siyanti vā, apāhaṃ suddo siyanti vā, apāhaṃ gahaṭṭho siyanti vā, apāhaṃ pabbajito siyanti vā, apāhaṃ devo siyanti vā, apāhaṃ manusso siyanti vā, apāhaṃ rūpī siyanti vā, apāhaṃ arūpī siyanti vā, apāhaṃ saññī siyanti vā, apāhaṃ asaññī siyanti [Pg.410] vā, apāhaṃ nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti. (17) Kathañca apāhaṃ evaṃ siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo apāhaṃ tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo apāhaṃ tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī apāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ apāhaṃ evaṃ siyanti hoti.

(16)どのようにして‘実に、私はこのようにあるであろう’となるのでしょうか。‘実に、私は王族(クシャトリヤ)であるであろう’、……‘バラモンであるであろう’、……‘庶民(ヴァイシャ)であるであろう’、……‘隷民(シュードラ)であるであろう’、……‘在家の者であるであろう’、……‘出家者であるであろう’、……‘神(デヴァ)であるであろう’、……‘人間であるであろう’、……‘有色(物質的)であるであろう’、……‘無色(非物質的)であるであろう’、……‘有想であるであろう’、……‘無想であるであろう’、……‘非想非非想であるであろう’と。このようにして‘実に、私はこのようにあるであろう’となります。(17)どのようにして‘実に、私はこの通りにあるであろう’となるのでしょうか。他者を基準として、‘あの人が王族であるように、そのように私も王族であるであろう’、‘あの人がバラモンであるように、そのように私もバラモンであるであろう’……(中略)……‘あの人が非想非非想であるように、そのように私も非想非非想であるであろう’と。このようにして‘実に、私はこの通りにあるであろう’となります。

(18) Kathañca apāhaṃ aññathā siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo apāhaṃ na tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo apāhaṃ na tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī apāhaṃ na tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ apāhaṃ aññathā siyanti hoti.

(18)どのようにして‘実に、私は異なってあるであろう’となるのでしょうか。他者を基準として、‘あの人が王族であるように、そのように私は王族ではないであろう’、‘あの人がバラモンであるように、そのように私はバラモンではないであろう’……(中略)……‘あの人が非想非非想であるように、そのように私は非想非非想ではないであろう’と。このようにして‘実に、私は異なってあるであろう’となります。

Imāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni ajjhattikassa upādāya.

これらが、内的なもの(自己の五蘊)に基づいた十八の愛の遍行(渇愛の動き)です。

(2) Bāhirassa upādāya

(2)外的なものに基づいたもの。

975. Tattha katamāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni bāhirassa upādāya? Iminā asmīti hoti, iminā itthasmīti hoti, iminā evasmīti hoti, iminā aññathāsmīti hoti, iminā bhavissanti hoti, iminā itthaṃ bhavissanti hoti, iminā evaṃ bhavissanti hoti, iminā aññathā bhavissanti hoti, iminā asasmīti hoti, iminā sātasmīti hoti, iminā siyanti hoti, iminā itthaṃ siyanti hoti, iminā evaṃ siyanti hoti, iminā aññathā siyanti hoti, iminā apāhaṃ siyanti hoti, iminā apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti, iminā apāhaṃ evaṃ siyanti hoti, iminā apāhaṃ aññathā siyanti hoti.

975. そこにおいて、外的なものに基づいた十八の愛の遍行とは何でしょうか。‘これ(外的なもの)によって、私はある’となり、‘これによって、私はこのようにある’となり、‘これによって、私はこの通りにある’となり、‘これによって、私は異なってある’となり、‘これによって、[それらは]あるであろう’となり、‘これによって、[それらは]このようにあるであろう’となり、‘これによって、[それらは]この通りにあるであろう’となり、‘これによって、[それらは]異なってあるであろう’となり、‘これによって、私は[常住に]ある’となり、‘これによって、私は[無常に]ある’となり、‘これによって、[それらは]あるであろう’となり、‘これによって、[それらは]このようにあるであろう’となり、‘これによって、[それらは]この通りにあるであろう’となり、‘これによって、[それらは]異なってあるであろう’となり、‘これによって、実に私はあるであろう’となり、‘これによって、実に私はこのようにあるであろう’となり、‘これによって、実に私はこの通りにあるであろう’となり、‘これによって、実に私は異なってあるであろう’となります。

976. (1) Kathañca iminā asmīti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā asmīti chandaṃ paṭilabhati, iminā asmīti mānaṃ paṭilabhati, iminā asmīti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – iminā itthasmīti vā, iminā evasmīti vā, iminā aññathāsmīti vā.

976. (1)どのようにして‘これによって、私はある’となるのでしょうか。いかなる法も区別することなく、色……受……想……行……識について、‘これによって、私はある’という欲を得、……慢を得、……見を得ます。それがあるとき、これらの戯論が生じます。すなわち、‘これによって、私はこのようにある’、あるいは‘これによって、私はこの通りにある’、あるいは‘これによって、私は異なってある’と。

(2) Kathañca [Pg.411] iminā itthasmīti hoti? Iminā khattiyosmīti vā, iminā brāhmaṇosmīti vā, iminā vessosmīti vā, iminā suddosmīti vā, iminā gahaṭṭhosmīti vā, iminā pabbajitosmīti vā, iminā devosmīti vā, iminā manussosmīti vā, iminā rūpīsmīti vā, iminā arūpīsmīti vā, iminā saññīsmīti vā, iminā asaññīsmīti vā, iminā nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ iminā itthasmīti hoti.

(2)どのようにして‘これによって、私はこのようにある’となるのでしょうか。‘これによって、私は王族である’、‘これによって、私はバラモンである’、‘これによって、私は庶民である’、‘これによって、私は隷民である’、‘これによって、私は在家の者である’、‘これによって、私は出家者である’、‘これによって、私は神である’、‘これによって、私は人間である’、‘これによって、私は有色である’、‘これによって、私は無色である’、‘これによって、私は有想である’、‘これによって、私は無想である’、‘これによって、私は非想非非想である’と。このようにして‘これによって、私はこのようにある’となります。

(3) Kathañca iminā evasmīti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā tathāhaṃ khattiyosmīti vā, yathā so brāhmaṇo iminā tathāhaṃ brāhmaṇosmīti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā tathāhaṃ nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ iminā evasmīti hoti.

(3)どのようにして‘これによって、私はこの通りにある’となるのでしょうか。他者を基準として、‘あの人がこれによって王族であるように、そのように私は王族である’、‘あの人がこれによってバラモンであるように、そのように私はバラモンである’……(中略)……‘あの人がこれによって非想非非想であるように、そのように私は非想非非想である’と。このようにして‘これによって、私はこの通りにある’となります。

(4) Kathañca iminā aññathāsmīti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā nāhaṃ tathā khattiyosmīti vā, yathā so brāhmaṇo iminā nāhaṃ tathā brāhmaṇosmīti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññīsmīti vā – evaṃ iminā aññathāsmīti hoti.

(4)どのようにして‘これによって、私は異なってある’となるのでしょうか。他者を基準として、‘あの人がこれによって王族であるように、私はそのように王族ではない’、‘あの人がこれによってバラモンであるように、私はそのようにバラモンではない’……(中略)……‘あの人がこれによって非想非非想であるように、私はそのように非想非非想ではない’と。このようにして‘これによって、私は異なってある’となります。

(5) Kathañca iminā bhavissanti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā bhavissanti chandaṃ paṭilabhati, iminā bhavissanti mānaṃ paṭilabhati, iminā bhavissanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – iminā itthaṃ bhavissanti vā, iminā evaṃ bhavissanti vā, iminā aññathā bhavissanti vā.

(5)どのようにして‘これによって、[それらは]あるであろう’となるのでしょうか。いかなる法も区別することなく、色……受……想……行……識について、‘これによって、[それらは]あるであろう’という欲を得、……慢を得、……見を得ます。それがあるとき、これらの戯論が生じます。すなわち、‘これによって、[それらは]このようにあるであろう’、あるいは‘これによって、[それらは]この通りにあるであろう’、あるいは‘これによって、[それらは]異なってあるであろう’と。

(6) Kathañca iminā itthaṃ bhavissanti hoti? Iminā khattiyo bhavissanti vā…pe… iminā arūpī bhavissanti vā, iminā saññī bhavissanti vā, iminā asaññī bhavissanti vā, iminā nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ iminā itthaṃ bhavissanti hoti.

(6)どのようにして‘これによって、[それらは]このようにあるであろう’となるのでしょうか。‘これによって、王族であるであろう’……(中略)……‘無色であるであろう’、‘有想であるであろう’、‘無想であるであろう’、‘非想非非想であるであろう’と。このようにして‘これによって、[それらは]このようにあるであろう’となります。

(7) Kathañca iminā evaṃ bhavissanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā tathāhaṃ khattiyo bhavissanti vā, yathā so [Pg.412] brāhmaṇo iminā tathāhaṃ brāhmaṇo bhavissanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā tathāhaṃ nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ iminā evaṃ bhavissanti hoti.

(7)どのようにして‘これによって、[それらは]この通りにあるであろう’となるのでしょうか。他者を基準として、‘あの人がこれによって王族であるように、そのように私は王族であるであろう’、‘あの人がこれによってバラモンであるように、そのように私はバラモンであるであろう’……(中略)……‘あの人がこれによって非想非非想であるように、そのように私は非想非非想であるであろう’と。このようにして‘これによって、[それらは]この通りにあるであろう’となります。

(8) Kathañca iminā aññathā bhavissanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā nāhaṃ tathā khattiyo bhavissanti vā, yathā so brāhmaṇo iminā nāhaṃ tathā brāhmaṇo bhavissanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī bhavissanti vā – evaṃ iminā aññathā bhavissanti hoti.

“どのようにして、‘これによって(私は)異なったようになろう’という(渇愛の)動きが生じるのか。他者を基準として、‘あの人がこれによって刹帝利(クシャトリヤ)であるように、私はそのように刹帝利にはならないだろう’とか、‘あの人がこれによって婆羅門(バラモン)であるように、私はそのように婆羅門にはならないだろう’……‘あの人がこれによって非想非非想(の者)であるように、私はそのように非想非非想(の者)にはならないだろう’と(思うことである)。このようにして、‘これによって(私は)異なったようになろう’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(9) Kathañca iminā asasmīti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā niccosmi dhuvosmi sassatosmi avipariṇāmadhammosmīti – evaṃ iminā asasmīti hoti.

“どのようにして、‘これによって私は(常住に)有る’という(渇愛の)動きが生じるのか。ある法を分析して、色……受……想……行……識について、‘これによって私は常住であり、堅固であり、永遠であり、不変の性質のものである’と(思うことである)。このようにして、‘これによって私は(常住に)有る’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(10) Kathañca iminā sātasmīti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā ucchijjissāmi vinassissāmi na bhavissāmīti – evaṃ iminā sātasmīti hoti.

“どのようにして、‘これによって私は(滅びて)無くなる’という(渇愛の)動きが生じるのか。ある法を分析して、色……受……想……行……識について、‘これによって私は断絶し、滅失し、存在しなくなるだろう’と(思うことである)。このようにして、‘これによって私は(滅びて)無くなる’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(11) Kathañca iminā siyanti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā siyanti chandaṃ paṭilabhati, iminā siyanti mānaṃ paṭilabhati, iminā siyanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – iminā itthaṃ siyanti vā, iminā evaṃ siyanti vā, iminā aññathā siyanti vā.

“どのようにして、‘これによって(私は)有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。ある法を分析して、色……受……想……行……識について、‘これによって(私は)有るかもしれない’という欲求(欲)を得、慢(慢)を得、見解(見)を得る。それがあるとき、これらの戯論(けろん)が生じる。すなわち、‘これによってこのように有るかもしれない’とか、‘これによって(あの人のように)有るかもしれない’とか、‘これによって異なったように有るかもしれない’という(戯論)である。”

(12) Kathañca iminā itthaṃ siyanti hoti? Iminā khattiyo siyanti vā, iminā brāhmaṇo siyanti vā, iminā vesso siyanti vā, iminā suddo siyanti vā, iminā gahaṭṭho siyanti vā, iminā pabbajito siyanti vā, iminā devo siyanti vā, iminā manusso siyanti vā, iminā rūpī siyanti vā, iminā arūpī siyanti vā, iminā saññī siyanti vā, iminā asaññī siyanti vā, iminā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā itthaṃ siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによってこのように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。‘これによって刹帝利であるかもしれない’、‘これによって婆羅門であるかもしれない’、‘これによって吠舎(ヴァイシャ)であるかもしれない’、‘これによって首陀羅(シュードラ)であるかもしれない’、‘これによって在家の者であるかもしれない’、‘これによって出家者であるかもしれない’、‘これによって天人であるかもしれない’、‘これによって人間であるかもしれない’、‘これによって色(形)を持つ者であるかもしれない’、‘これによって無色の者であるかもしれない’、‘これによって想(想念)を持つ者であるかもしれない’、‘これによって無想の者であるかもしれない’、‘これによって非想非非想の者であるかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによってこのように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(13) Kathañca [Pg.413] iminā evaṃ siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā tathāhaṃ khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo iminā tathāhaṃ brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā tathāhaṃ nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā evaṃ siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによって(あの人のように)有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。他者を基準として、‘あの人がこれによって刹帝利であるように、私もそのように刹帝利であるかもしれない’、‘あの人がこれによって婆羅門であるように、私もそのように婆羅門であるかもしれない’……‘あの人がこれによって非想非非想の者であるように、私もそのように非想非非想の者であるかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによって(あの人のように)有るかもしれない’という(渇愛 of)動きが生じるのである。”

(14) Kathañca iminā aññathā siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā nāhaṃ tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo iminā nāhaṃ tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā nāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā aññathā siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによって異なったように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。他者を基準として、‘あの人がこれによって刹帝利であるように、私はそのように刹帝利ではないかもしれない’、‘あの人がこれによって婆羅門であるように、私はそのように婆羅門ではないかもしれない’……‘あの人がこれによって非想非非想の者であるように、私はそのように非想非非想の者ではないかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによって異なったように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(15) Kathañca iminā apāhaṃ siyanti hoti? Kañci dhammaṃ avakāriṃ karitvā rūpaṃ…pe… vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ iminā apāhaṃ siyanti chandaṃ paṭilabhati, iminā apāhaṃ siyanti mānaṃ paṭilabhati, iminā apāhaṃ siyanti diṭṭhiṃ paṭilabhati. Tasmiṃ sati imāni papañcitāni honti – iminā apāhaṃ itthaṃ siyanti vā, iminā apāhaṃ evaṃ siyanti vā, iminā apāhaṃ aññathā siyanti vā.

“どのようにして、‘これによって、実に私は有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。ある法を分析して、色……受……想……行……識について、‘これによって、実に私は有るかもしれない’という欲求を得、慢を得、見解を得る。それがあるとき、これらの戯論が生じる。すなわち、‘これによって、実に私はこのように有るかもしれない’とか、‘これによって、実に私は(あの人のように)有るかもしれない’とか、‘これによって、実に私は異なったように有るかもしれない’という(戯論)である。”

(16) Kathañca iminā apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti? Iminā apāhaṃ khattiyo siyanti vā, iminā apāhaṃ brāhmaṇo siyanti vā, iminā apāhaṃ vesso siyanti vā, iminā apāhaṃ suddo siyanti vā, iminā apāhaṃ gahaṭṭho siyanti vā, iminā apāhaṃ pabbajito siyanti vā, iminā apāhaṃ devo siyanti vā, iminā apāhaṃ manusso siyanti vā, iminā apāhaṃ rūpī siyanti vā, iminā apāhaṃ arūpī siyanti vā, iminā apāhaṃ saññī siyanti vā, iminā apāhaṃ asaññī siyanti vā, iminā apāhaṃ nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā apāhaṃ itthaṃ siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによって、実に私はこのように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。‘これによって、実に私は刹帝利であるかもしれない’、‘これによって、実に私は婆羅門であるかもしれない’、‘これによって、実に私は吠舎であるかもしれない’、‘これによって、実に私は首陀羅であるかもしれない’、‘これによって、実に私は在家の者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は出家者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は天人であるかもしれない’、‘これによって、実に私は人間であるかもしれない’、‘これによって、実に私は色を持つ者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は無色の者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は想を持つ者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は無想の者であるかもしれない’、‘これによって、実に私は非想非非想の者であるかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによって、実に私はこのように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(17) Kathañca iminā apāhaṃ evaṃ siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā apāhaṃ tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo iminā apāhaṃ tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā apāhaṃ tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā apāhaṃ evaṃ siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによって、実に私は(あの人のように)有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。他者を基準として、‘あの人がこれによって刹帝利であるように、実に私もそのように刹帝利であるかもしれない’、‘あの人がこれによって婆羅門であるように、実に私もそのように婆羅門であるかもしれない’……‘あの人がこれによって非想非非想の者であるように、実に私もそのように非想非非想の者であるかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによって、実に私は(あの人のように)有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

(18) Kathañca [Pg.414] iminā apāhaṃ aññathā siyanti hoti? Parapuggalaṃ upanidhāya yathā so khattiyo iminā apāhaṃ na tathā khattiyo siyanti vā, yathā so brāhmaṇo iminā apāhaṃ na tathā brāhmaṇo siyanti vā…pe… yathā so nevasaññīnāsaññī iminā apāhaṃ na tathā nevasaññīnāsaññī siyanti vā – evaṃ iminā apāhaṃ aññathā siyanti hoti.

“どのようにして、‘これによって、実に私は異なったように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのか。他者を基準として、‘あの人がこれによって刹帝利であるように、実に私はそのように刹帝利ではないかもしれない’、‘あの人がこれによって婆羅門であるように、実に私はそのように婆羅門ではないかもしれない’……‘あの人がこれによって非想非非想の者であるように、実に私はそのように非想非非想の者ではないかもしれない’と(思うことである)。このようにして、‘これによって、実に私は異なったように有るかもしれない’という(渇愛の)動きが生じるのである。”

Imāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni bāhirassa upādāya.

“これらが、外部(の五蘊)に基づいた十八の渇愛の動きである。”

Iti imāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni ajjhattikassa upādāya, imāni aṭṭhārasa taṇhāvicaritāni bāhirassa upādāya, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā chattiṃsa taṇhāvicaritāni honti. Iti evarūpāni atītāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, anāgatāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, paccuppannāni chattiṃsa taṇhāvicaritāni, tadekajjhaṃ abhisaññūhitvā abhisaṅkhipitvā aṭṭhataṇhāvicaritasataṃ hoti.

“このように、内部(の五蘊)に基づいたこれら十八の渇愛の動きと、外部(の五蘊)に基づいたこれら十八の渇愛の動きを、一箇所にまとめて要約すると、三十六の渇愛の動きとなる。このように、このような性質の過去の三十六の渇愛の動き、未来の三十六の渇愛の動き、現在の三十六の渇愛の動きを、一箇所にまとめて要約すると、百八の渇愛の動きとなる。”

977. Tattha katamāni dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni brahmajāle veyyākaraṇe vuttāni bhagavatā? Cattāro sassatavādā, cattāro ekaccasassatikā, cattāro antānantikā, cattāro amarāvikkhepikā, dve adhiccasamuppannikā, soḷasa saññīvādā, aṭṭha asaññīvādā, aṭṭha nevasaññīnāsaññīvādā, satta ucchedavādā, pañca diṭṭhadhammanibbānavādā – imāni dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni brahmajāle veyyākaraṇe vuttāni bhagavatāti.

977. そこにおいて、梵網経の詳説の中で世尊によって説かれた六十二の見(邪見)とは何であるか。四つの常住論、四つの一部常住論、四つの辺無辺論、四つの不死攪乱論、二つの無因生論、十六の有想論、八つの無想論、八つの非想非非想論、七つの断滅論、五つの現法涅槃論である。これら六十二の見が、梵網経の詳説の中で世尊によって説かれたものである。

Khuddakavatthuvibhaṅgo niṭṭhito.

小事分別(クッダカヴァットゥ・ヴィバンガ)は終了した。

18. Dhammahadayavibhaṅgo

18. 法心分別(ダンマハダヤ・ヴィバンガ)

1. Sabbasaṅgāhikavāro

1. 一切摂受門(サッバサンガーヒカ・ヴァーラ)

978. Kati [Pg.415] khandhā, kati āyatanāni, kati dhātuyo, kati saccāni, kati indriyāni, kati hetū, kati āhārā, kati phassā, kati vedanā, kati saññā, kati cetanā, kati cittāni?

978. 蘊(うん)は幾つか、処(しょ)は幾つか、界(かい)は幾つか、諦(たい)は幾つか、根(こん)は幾つか、因(いん)は幾つか、食(じき)は幾つか、触(そく)は幾つか、受(じゅ)は幾つか、想(そう)は幾つか、思(し)は幾つか、心(しん)は幾つか。

Pañcakkhandhā, dvādasāyatanāni, aṭṭhārasa dhātuyo, cattāri saccāni, bāvīsatindriyāni, nava hetū, cattāro āhārā, satta phassā, satta vedanā, satta saññā, satta cetanā, satta cittāni.

五蘊、十二処、十八界、四諦、二十二根、九因、四食、七触、七受、七想、七思、七心である。

979. Tattha katame pañcakkhandhā? Rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime vuccanti ‘‘pañcakkhandhā’’.

979. そこにおいて、五蘊とは何であるか。色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これらが‘五蘊’と呼ばれる。

980. Tattha katamāni dvādasāyatanāni? Cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – imāni vuccanti ‘‘dvādasāyatanāni’’.

980. そこにおいて、十二処とは何であるか。眼処、色処、耳処、声処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。これらが‘十二処’と呼ばれる。

981. Tattha katamā aṭṭhārasa dhātuyo? Cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu, sotadhātu, saddadhātu, sotaviññāṇadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, ghānaviññāṇadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, jivhāviññāṇadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, kāyaviññāṇadhātu, manodhātu, dhammadhātu, manoviññāṇadhātu – imā vuccanti ‘‘aṭṭhārasa dhātuyo’’.

981. そこにおいて、十八界とは何であるか。眼界、色界、眼識界、耳界、声界、耳識界、鼻界、香界、鼻識界、舌界、味界、舌識界、身界、触界、身識界、意界、法界、意識界である。これらが‘十八界’と呼ばれる。

982. Tattha katamāni cattāri saccāni? Dukkhasaccaṃ, samudayasaccaṃ, nirodhasaccaṃ, maggasaccaṃ – imāni vuccanti ‘‘cattāri saccāni’’.

982. そこにおいて、四諦とは何であるか。苦諦、集諦、滅諦、道諦である。これらが‘四諦’と呼ばれる。

983. Tattha katamāni bāvīsatindriyāni? Cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ, purisindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, sukhindriyaṃ, dukkhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, domanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ – imāni vuccanti ‘‘bāvīsatindriyāni’’.

983. そこにおいて、二十二根とは何であるか。眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根、男根、命根、楽根、苦根、喜根、憂根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、未知当知根、既知根、具知根である。これらが‘二十二根’と呼ばれる。

984. Tattha [Pg.416] katame nava hetū? Tayo kusalahetū, tayo akusalahetū, tayo abyākatahetū.

984. そこにおいて、九因とは何であるか。三つの善因、三つの不善因、三つの無記因である。

Tattha katame tayo kusalahetū? Alobho kusalahetu, adoso kusalahetu, amoho kusalahetu – ime tayo kusalahetū.

そこにおいて、三つの善因とは何であるか。無貪の善因、無瞋の善因、無痴の善因である。これらが三つの善因である。

Tattha katame tayo akusalahetū? Lobho akusalahetu, doso akusalahetu, moho akusalahetu – ime tayo akusalahetū.

そこにおいて、三つの不善因とは何であるか。貪の不善因、瞋の不善因、痴の不善因である。これらが三つの不善因である。

Tattha katame tayo abyākatahetū? Kusalānaṃ vā dhammānaṃ vipākato kiriyābyākatesu vā dhammesu alobho, adoso, amoho – ime tayo abyākatahetū. Ime vuccanti ‘‘nava hetū’’.

そこにおいて、三つの無記因とは何であるか。善なる諸法の異熟(果報)として、あるいは唯作無記の諸法における、無貪、無瞋、無痴である。これらが三つの無記因である。これらが‘九因’と呼ばれる。

985. Tattha katame cattāro āhārā? Kabaḷīkārāhāro, phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – ime vuccanti ‘‘cattāro āhārā’’.

985. そこにおいて、四食とは何であるか。段食、触食、意思食、識食である。これらが‘四食’と呼ばれる。

986. Tattha katame satta phassā? Cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manodhātusamphasso, manoviññāṇadhātusamphasso – ime vuccanti ‘‘satta phassā’’.

986. そこにおいて、七触とは何であるか。眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意界触、意識界触である。これらが‘七触’と呼ばれる。

987. Tattha katamā satta vedanā? Cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā – imā vuccanti ‘‘satta vedanā’’.

987. そこにおいて、七受とは何であるか。眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、意界触所生受、意識界触所生受である。これらが‘七受’と呼ばれる。

988. Tattha katamā satta saññā? Cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā – imā vuccanti ‘‘satta saññā’’.

988. そこにおいて、七想とは何であるか。眼触所生想、耳触所生想、鼻触所生想、舌触所生想、身触所生想、意界触所生想、意識界触所生想である。これらが‘七想’と呼ばれる。

989. Tattha [Pg.417] katamā satta cetanā? Cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā – imā vuccanti ‘‘satta cetanā’’.

989. そこにおいて、七思とは何であるか。眼触所生思、耳触所生思、鼻触所生思、舌触所生思、身触所生思、意界触所生思、意識界触所生思である。これらが‘七思’と呼ばれる。

990. Tattha katamāni satta cittāni? Cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu – imāni vuccanti ‘‘satta cittāni’’.

990. そこにおいて、七心とは何であるか。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界、意識界である。これらが‘七心’と呼ばれる。

2. Uppattānuppattivāro

2. 生不生門(ウッパッターヌッパッティ・ヴァーラ)

1. Kāmadhātu

1. 欲界

991. Kāmadhātuyā kati khandhā, kati āyatanāni, kati dhātuyo, kati saccāni, kati indriyāni, kati hetū, kati āhārā, kati phassā, kati vedanā, kati saññā, kati cetanā, kati cittāni?

991. 欲界において、蘊は幾つか、処は幾つか、界は幾つか、諦は幾つか、根は幾つか、因は幾つか、食は幾つか、触は幾つか、受は幾つか、想は幾つか、思は幾つか、心は幾つか。

Kāmadhātuyā pañcakkhandhā, dvādasāyatanāni, aṭṭhārasa dhātuyo, tīṇi saccāni, bāvīsatindriyāni, nava hetū, cattāro āhārā, satta phassā, satta vedanā, satta saññā, satta cetanā, satta cittāni.

欲界においては、五蘊、十二処、十八界、三諦、二十二根、九因、四食、七触、七受、七想、七思、七心がある。

992. Tattha katame kāmadhātuyā pañcakkhandhā? Rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime vuccanti ‘‘kāmadhātuyā pañcakkhandhā’’.

992. そのうち、欲界の五蘊とは何か。色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これらを“欲界の五蘊”という。

Tattha katamāni kāmadhātuyā dvādasāyatanāni? Cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – imāni vuccanti ‘‘kāmadhātuyā dvādasāyatanāni’’.

そのうち、欲界の十二処とは何か。眼処、色処、耳処、声処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。これらを“欲界の十二処”という。

Tattha katamā kāmadhātuyā aṭṭhārasa dhātuyo? Cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu, sotadhātu, saddadhātu, sotaviññāṇadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, ghānaviññāṇadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, jivhāviññāṇadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, kāyaviññāṇadhātu, manodhātu, dhammadhātu[Pg.418], manoviññāṇadhātu – imā vuccanti ‘‘kāmadhātuyā aṭṭhārasa dhātuyo’’.

そのうち、欲界の十八界とは何か。眼界、色界、眼識界、耳界、声界、耳識界、鼻界、香界、鼻識界、舌界、味界、舌識界、身界、触界、身識界、意界、法界、意識界である。これらを“欲界の十八界”という。

Tattha katamāni kāmadhātuyā tīṇi saccāni? Dukkhasaccaṃ, samudayasaccaṃ, maggasaccaṃ – imāni vuccanti ‘‘kāmadhātuyā tīṇi saccāni’’.

そのうち、欲界の三諦とは何か。苦諦、集諦、道諦である。これらを“欲界の三諦”という。

Tattha katamāni kāmadhātuyā bāvīsatindriyāni? Cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ…pe… aññātāvindriyaṃ – imāni vuccanti ‘‘kāmadhātuyā bāvīsatindriyāni’’.

そのうち、欲界の二十二根とは何か。眼根、耳根……(中略)……未知当知根である。これらを“欲界の二十二根”という。

Tattha katame kāmadhātuyā nava hetū? Tayo kusalahetū, tayo akusalahetū, tayo abyākatahetū…pe… ime vuccanti ‘‘kāmadhātuyā nava hetū’’.

そのうち、欲界の九因とは何か。三つの善因、三つの不善因、三つの無記因である。これらを“欲界の九因”という。

Tattha katame kāmadhātuyā cattāro āhārā? Kabaḷīkārāhāro, phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – ime vuccanti ‘‘kāmadhātuyā cattāro āhārā’’.

そのうち、欲界の四食とは何か。段食、触食、意思食、識食である。これらを“欲界の四食”という。

Tattha katame kāmadhātuyā satta phassā? Cakkhusamphasso sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manodhātusamphasso, manoviññāṇadhātusamphasso – ime vuccanti ‘‘kāmadhātuyā satta phassā’’.

そのうち、欲界の七触とは何か。眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意界触、意識界触である。これらを“欲界の七触”という。

Tattha katamā kāmadhātuyā satta vedanā? Cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manodhātusamphassajā vedanā, manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā – imā vuccatti ‘‘kāmadhātuyā satta vedanā’’.

そのうち、欲界の七受とは何か。眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、意界触所生受、意識界触所生受である。これらを“欲界の七受”という。

Tattha katamā kāmadhātuyā satta saññā? Cakkhusamphassajā saññā, sotasamphassajā saññā, ghānasamphassajā saññā, jivhāsamphassajā saññā, kāyasamphassajā saññā, manodhātusamphassajā saññā, manoviññāṇadhātusamphassajā saññā – imā vuccanti ‘‘kāmadhātuyā satta saññā’’.

そのうち、欲界の七想とは何か。眼触所生想、耳触所生想、鼻触所生想、舌触所生想、身触所生想、意界触所生想、意識界触所生想である。これらを“欲界の七想”という。

Tattha [Pg.419] katamā kāmadhātuyā satta cetanā? Cakkhusamphassajā cetanā, sotasamphassajā cetanā, ghānasamphassajā cetanā, jivhāsamphassajā cetanā, kāyasamphassajā cetanā, manodhātusamphassajā cetanā, manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā – imā vuccanti ‘‘kāmadhātuyā satta cetanā’’.

そのうち、欲界の七思とは何か。眼触所生思、耳触所生思、鼻触所生思、舌触所生思、身触所生思、意界触所生思、意識界触所生思である。これらを“欲界の七思”という。

Tattha katamāni kāmadhātuyā satta cittāni? Cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu – imāni vuccanti ‘‘kāmadhātuyā satta cittāni’’.

そのうち、欲界の七心とは何か。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意界、意識界である。これらを“欲界の七心”という。

2. Rūpadhātu

2. 色界

993. Rūpadhātuyā kati khandhā, kati āyatanā, kati dhātuyo, kati saccāni, kati indriyāni…pe… kati cittāni?

993. 色界において、蘊は幾つか、処は幾つか、界は幾つか、諦は幾つか、根は幾つか……(中略)……心は幾つか。

Rūpadhātuyā pañcakkhandhā, cha āyatanāni, nava dhātuyo, tīṇi saccāni, cuddasindriyāni, aṭṭha hetū, tayo āhārā, cattāro phassā, catasso vedanā, catasso saññā, catasso cetanā, cattāri cittāni.

色界においては、五蘊、六処、九界、三諦、十四根、八因、三食、四触、四受、四想、四思、四心がある。

994. Tattha katame rūpadhātuyā pañcakkhandhā? Rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime vuccanti ‘‘rūpadhātuyā pañcakkhandhā’’.

994. そのうち、色界の五蘊とは何か。色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これらを“色界の五蘊”という。

Tattha katamāni rūpadhātuyā cha āyatanāni? Cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – imāni vuccanti ‘‘rūpadhātuyā cha āyatanāni’’.

そのうち、色界の六処とは何か。眼処、色処、耳処、声処、意処、法処である。これらを“色界の六処”という。

Tattha katamā rūpadhātuyā nava dhātuyo? Cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu, sotadhātu, saddadhātu, sotaviññāṇadhātu, manodhātu, dhammadhātu, manoviññāṇadhātu – imā vuccanti ‘‘rūpadhātuyā nava dhātuyo’’.

そのうち、色界の九界とは何か。眼界、色界、眼識界、耳界、声界、耳識界、意界、法界、意識界である。これらを“色界の九界”という。

Tattha katamāni rūpadhātuyā tīṇi saccāni? Dukkhasaccaṃ, samudayasaccaṃ, maggasaccaṃ – imāni vuccanti ‘‘rūpadhātuyā tīṇi saccāni’’.

そのうち、色界の三諦とは何か。苦諦、集諦、道諦である。これらを“色界の三諦”という。

Tattha [Pg.420] katamāni rūpadhātuyā cuddasindriyāni? Cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ – imāni vuccanti ‘‘rūpadhātuyā cuddasindriyāni’’.

そこにおいて、色界の十四根とは何か。眼根、耳根、意根、命根、喜根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、未知当知根、既知根、具知根である。これらが‘色界の十四根’と言われる。

Tattha katame rūpadhātuyā aṭṭha hetū? Tayo kusalahetū, dve akusalahetū, tayo abyākatahetū.

そこにおいて、色界の八因とは何か。三つの善因、二つの不善因、三つの無記因である。

Tattha katame tayo kusalahetū? Alobho kusalahetu, adoso kusalahetu, amoho kusalahetu – ime tayo kusalahetū.

そこにおいて、三つの善因とは何か。無貪の善因、無瞋の善因、無痴の善因である。これらが三つの善因である。

Tattha katame dve akusalahetū? Lobho akusalahetu, moho akusalahetu – ime dve akusalahetū.

そこにおいて、二つの不善因とは何か。貪の不善因、痴の不善因である。これらが二つの不善因である。

Tattha katame tayo abyākatahetū? Kusalānaṃ vā dhammānaṃ vipākato kiriyābyākatesu vā dhammesu alobho, adoso, amoho – ime tayo abyākatahetū. Ime vuccanti rūpadhātuyā aṭṭha hetū.

そこにおいて、三つの無記因とは何か。善なる諸法の異熟として、あるいは唯作無記の諸法における、無貪、無瞋、無痴である。これらが三つの無記因である。これらが色界の八因と言われる。

Tattha katame rūpadhātuyā tayo āhārā? Phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – ime vuccanti ‘‘rūpadhātuyā tayo āhārā’’.

そこにおいて、色界の三食とは何か。触食、意思食、識食である。これらが‘色界の三食’と言われる。

Tattha katame rūpadhātuyā cattāro phassā? Cakkhusamphasso, sotasamphasso, manodhātusamphasso, manoviññāṇadhātusamphasso – ime vuccanti ‘‘rūpadhātuyā cattāro phassā’’.

そこにおいて、色界の四触とは何か。眼触、耳触、意界触、意識界触である。これらが‘色界の四触’と言われる。

Tattha katamā rūpadhātuyā catasso vedanā…pe… catasso saññā…pe… catasso cetanā…pe… cattāri cittāni? Cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, manodhātu, manoviññāṇadhātu – imāni vuccanti ‘‘rūpadhātuyā cattāri cittāni’’.

そこにおいて、色界の四受……(中略)……四想……(中略)……四思……(中略)……四心とは何か。眼識、耳識、意界、意識界である。これらが‘色界の四心’と言われる。

3. Arūpadhātu

3. 無色界

995. Arūpadhātuyā [Pg.421] kati khandhā…pe… kati cittāni?

995. 無色界において、幾つの蘊……(中略)……幾つの心があるか。

Arūpadhātuyā cattāro khandhā, dve āyatanāni, dve dhātuyo, tīṇi saccāni, ekādasindriyāni, aṭṭha hetū, tayo āhārā, eko phasso, ekā vedanā, ekā saññā, ekā cetanā, ekaṃ cittaṃ.

無色界においては、四蘊、二処、二界、三諦、十一根、八因、三食、一触、一受、一想、一思、一心がある。

996. Tattha katame arūpadhātuyā cattāro khandhā? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime vuccanti ‘‘arūpadhātuyā cattāro khandhā’’.

996. そこにおいて、無色界の四蘊とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これらが‘無色界の四蘊’と言われる。

Tattha katamāni arūpadhātuyā dve āyatanāni? Manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – imāni vuccanti ‘‘arūpadhātuyā dve āyatanāni’’.

そこにおいて、無色界の二処とは何か。意処、法処である。これらが‘無色界の二処’と言われる。

Tattha katamā arūpadhātuyā dve dhātuyo? Manoviññāṇadhātu, dhammadhātu – imā vuccanti ‘‘arūpadhātuyā dve dhātuyo’’.

そこにおいて、無色界の二界とは何か。意識界、法界である。これらが‘無色界の二界’と言われる。

Tattha katamāni arūpadhātuyā tīṇi saccāni? Dukkhasaccaṃ, samudayasaccaṃ, maggasaccaṃ – imāni vuccanti ‘‘arūpadhātuyā tīṇi saccāni’’.

そこにおいて、無色界の三諦とは何か。苦諦、集諦、道諦である。これらが‘無色界の三諦’と言われる。

Tattha katamāni arūpadhātuyā ekādasindriyāni? Manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ – imāni vuccanti ‘‘arūpadhātuyā ekādasindriyāni’’.

そこにおいて、無色界の十一根とは何か。意根、命根、喜根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、既知根、具知根である。これらが‘無色界の十一根’と言われる。

Tattha katame arūpadhātuyā aṭṭha hetū? Tayo kusalahetū, dve akusalahetū, tayo abyākatahetū…pe… ime vuccanti ‘‘arūpadhātuyā aṭṭha hetū’’.

そこにおいて、無色界の八因とは何か。三つの善因、二つの不善因、三つの無記因である……(中略)……これらが‘無色界の八因’と言われる。

Tattha katame arūpadhātuyā tayo āhārā? Phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – ime vuccanti ‘‘arūpadhātuyā tayo āhārā’’.

そこにおいて、無色界の三食とは何か。触食、意思食、識食である。これらが‘無色界の三食’と言われる。

Tattha katamo arūpadhātuyā eko phasso? Manoviññāṇadhātusamphasso – ayaṃ vuccati ‘‘arūpadhātuyā eko phasso’’.

そこにおいて、無色界の一触とは何か。意識界触である。これが‘無色界の一触’と言われる。

Tattha [Pg.422] katamā arūpadhātuyā ekā vedanā…pe… ekā saññā…pe… ekā cetanā…pe… ekaṃ cittaṃ? Manoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘arūpadhātuyā ekaṃ cittaṃ’’.

そこにおいて、無色界の一受……(中略)……一想……(中略)……一思……(中略)……一心とは何か。意識界である。これが‘無色界の一心’と言われる。

4. Apariyāpannaṃ

4. 不系(出世間)

997. Apariyāpanne kati khandhā…pe… kati cittāni?

997. 不系において、幾つの蘊……(中略)……幾つの心があるか。

Apariyāpanne cattāro khandhā, dve āyatanāni, dve dhātuyo, dve saccāni, dvādasindriyāni, cha hetū, tayo āhārā, eko phasso, ekā vedanā, ekā saññā, ekā cetanā, ekaṃ cittaṃ.

不系においては、四蘊、二処、二界、二諦、十二根、六因、三食、一触、一受、一想、一思、一心がある。

998. Tattha katame apariyāpanne cattāro khandhā? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime vuccanti ‘‘apariyāpanne cattāro khandhā’’.

998. そこにおいて、不系の四蘊とは何か。受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。これらが‘不系の四蘊’と言われる。

Tattha katamāni apariyāpanne dve āyatanāni? Manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – imāni vuccanti ‘‘apariyāpanne dve āyatanāni’’.

そこにおいて、不系の二処とは何か。意処、法処である。これらが‘不系の二処’と言われる。

Tattha katamā apariyāpanne dve dhātuyo? Manoviññāṇadhātu, dhammadhātu – imā vuccanti ‘‘apariyāpanne dve dhātuyo’’.

そこにおいて、不系の二界とは何か。意識界、法界である。これらが‘不系の二界’と言われる。

Tattha katamāni apariyāpanne dve saccāni? Maggasaccaṃ, nirodhasaccaṃ – imāni vuccanti ‘‘apariyāpanne dve saccāni’’.

そこにおいて、不系の二諦とは何か。道諦、滅諦である。これらが‘不系の二諦’と言われる。

Tattha katamāni apariyāpanne dvādasindriyāni? Manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ, anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ – imāni vuccanti ‘‘apariyāpanne dvādasindriyāni’’.

そこにおいて、不系の十二根とは何か。意根、命根、喜根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根、未知当知根、既知根、具知根である。これらが‘不系の十二根’と言われる。

Tattha katame apariyāpanne cha hetū? Tayo kusalahetū, tayo abyākatahetū.

そこにおいて、不系の六因とは何か。三つの善因、三つの無記因である。

Tattha katame tayo kusalahetū? Alobho kusalahetu, adoso kusalahetu, amoho kusalahetu – ime tayo kusalahetū.

そこにおいて、三つの善因とは何か。無貪の善因、無瞋の善因、無痴の善因である。これらが三つの善因である。

Tattha [Pg.423] katame tayo abyākatahetū? Kusalānaṃ dhammānaṃ vipākato alobho, adoso, amoho – ime tayo abyākatahetū. Ime vuccanti ‘‘apariyāpanne cha hetū’’.

そこにおいて、何が3つの無記の因であるか。善なる諸法の異熟としての無貪、無瞋、無痴である。これらが3つの無記の因である。これらは“出世間における6つの因”と言われる。

Tattha katame apariyāpanne tayo āhārā? Phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – ime vuccanti ‘‘apariyāpanne tayo āhārā’’.

そこにおいて、何が出世間における3つの食であるか。触食、意思食、識食である。これらは“出世間における3つの食”と言われる。

Tattha katamo apariyāpanne eko phasso? Manoviññāṇadhātusamphasso – ayaṃ vuccati ‘‘apariyāpanne eko phasso’’.

そこにおいて、何が出世間における1つの触であるか。意意識界の触である。これは“出世間における1つの触”と言われる。

Tattha katamā apariyāpanne ekā vedanā…pe… ekā saññā…pe… ekā cetanā…pe… ekaṃ cittaṃ? Manoviññāṇadhātu – idaṃ vuccati ‘‘apariyāpanne ekaṃ cittaṃ’’.

そこにおいて、何が出世間における1つの受であり、……1つの想であり、……1つの思であり、……1つの心であるか。意意識界である。これは“出世間における1つの心”と言われる。

3. Pariyāpannāpariyāpannavāro

3. 繋属・不繋属章

1. Kāmadhātu

1. 欲界

999. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati kāmadhātupariyāpannā, kati na kāmadhātupariyāpannā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati kāmadhātupariyāpannā, kati na kāmadhātupariyāpannā?

999. 5つの蘊のうち、いくつが欲界に繋属し、いくつが欲界に繋属しないか。……7つの心のうち、いくつが欲界に繋属し、いくつが欲界に繋属しないか。

1000. Rūpakkhandho kāmadhātupariyāpanno; cattāro khandhā siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

1000. 色蘊は欲界に繋属する。4つの蘊はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Dasāyatanā kāmadhātupariyāpannā; dve āyatanā siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

10の処は欲界に繋属する。2つの処はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Soḷasa dhātuyo kāmadhātupariyāpannā; dve dhātuyo siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

16の界は欲界に繋属する。2つの界はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Samudayasaccaṃ kāmadhātupariyāpannaṃ; dve saccā na kāmadhātupariyāpannā; dukkhasaccaṃ siyā kāmadhātupariyāpannaṃ, siyā na kāmadhātupariyāpannaṃ.

集諦は欲界に繋属する。2つの諦は欲界に繋属しない。苦諦はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Dasindriyā kāmadhātupariyāpannā; tīṇindriyā na kāmadhātupariyāpannā; navindriyā siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

10の根は欲界に繋属する。3つの根は欲界に繋属しない。9つの根はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Tayo akusalahetū kāmadhātupariyāpannā; cha hetū siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

3つの不善の因は欲界に繋属する。6つの因はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Kabaḷīkāro [Pg.424] āhāro kāmadhātupariyāpanno; tayo āhārā siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

段食は欲界に繋属する。3つの食はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Cha phassā kāmadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātusamphasso siyā kāmadhātu pariyāpanno, siyā na kāmadhātupariyāpanno.

6つの触は欲界に繋属する。意意識界の触はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

Cha vedanā…pe… cha saññā… cha cetanā… cha cittā kāmadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātu siyā kāmadhātupariyāpannā, siyā na kāmadhātupariyāpannā.

6つの受、……6つの想、6つの思、6つの心は欲界に繋属する。意意識界はある場合は欲界に繋属し、ある場合は欲界に繋属しない。

2. Rūpadhātu

2. 色界

1001. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati rūpadhātupariyāpannā, kati na rūpadhātupariyāpannā …pe… sattannaṃ cittānaṃ kati rūpadhātupariyāpannā, kati na rūpadhātupariyāpannā?

1001. 5つの蘊のうち、いくつが色界に繋属し、いくつが色界に繋属しないか。……7つの心のうち、いくつが色界に繋属し、いくつが色界に繋属しないか。

1002. Rūpakkhandho na rūpadhātupariyāpanno; cattāro khandhā siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

1002. 色蘊は色界に繋属しない。4つの蘊はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Dasāyatanā na rūpadhātupariyāpannā; dve āyatanā siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

10の処は色界に繋属しない。2つの処はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Soḷasa dhātuyo na rūpadhātupariyāpannā; dve dhātuyo siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

16の界は色界に繋属しない。2つの界はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Tīṇi saccāni na rūpadhātupariyāpannā; dukkhasaccaṃ siyā rūpadhātupariyāpannaṃ, siyā na rūpadhātupariyāpannaṃ.

3つの諦は色界に繋属しない。苦諦はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Terasindriyā na rūpadhātupariyāpannā; navindriyā siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

13の根は色界に繋属しない。9つの根はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Tayo akusalahetū na rūpadhātupariyāpannā; cha hetū siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

3つの不善の因は色界に繋属しない。6つの因はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Kabaḷīkāro āhāro na rūpadhātupariyāpanno; tayo āhārā siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

段食は色界に繋属しない。3つの食はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Cha phassā na rūpadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātusamphasso siyā rūpadhātupariyāpanno, siyā na rūpadhātupariyāpanno.

6つの触は色界に繋属しない。意意識界の触はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

Cha [Pg.425] vedanā…pe… cha saññā… cha cetanā… cha cittā na rūpadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātu siyā rūpadhātupariyāpannā, siyā na rūpadhātupariyāpannā.

6つの受、……6つの想、6つの思、6つの心は色界に繋属しない。意意識界はある場合は色界に繋属し、ある場合は色界に繋属しない。

3. Arūpadhātu

3. 無色界

1003. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati arūpadhātupariyāpannā, kati na arūpadhātupariyāpannā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati arūpadhātupariyāpannā, kati na arūpadhātupariyāpannā?

1003. 5つの蘊のうち、いくつが無色界に繋属し、いくつが無色界に繋属しないか。……7つの心のうち、いくつが無色界に繋属し、いくつが無色界に繋属しないか。

1004. Rūpakkhandho na arūpadhātupariyāpanno; cattāro khandhā siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

1004. 色蘊は無色界に繋属しない。4つの蘊はある場合は無色界に繋属し、ある場合は無色界に繋属しない。

Dasāyatanā na arūpadhātupariyāpannā; dve āyatanā siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

十処は無色界に属さない。二処(意処と法処)は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Soḷasa dhātuyo na arūpadhātupariyāpannā; dve dhātuyo siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

十六界は無色界に属さない。二界は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Tīṇi saccāni na arūpadhātupariyāpannāni.

三諦は無色界に属さない。

Dukkhasaccaṃ siyā arūpadhātupariyāpannaṃ, siyā na arūpadhātupariyāpannaṃ.

苦諦は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Cuddasindriyā na arūpadhātupariyāpannā; aṭṭhindriyā siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

十四根は無色界に属さない。八根は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Tayo akusalahetū na arūpadhātupariyāpannā; cha hetū siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

三つの不善因は無色界に属さない。六因は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Kabaḷīkāro āhāro na arūpadhātupariyāpanno; tayo āhārā siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

段食は無色界に属さない。三食は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Cha phassā na arūpadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātusamphasso siyā arūpadhātupariyāpanno, siyā na arūpadhātupariyāpanno.

六触は無色界に属さない。意識界触は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

Cha vedanā…pe… cha saññā … cha cetanā… cha cittā na arūpadhātupariyāpannā; manoviññāṇadhātu siyā arūpadhātupariyāpannā, siyā na arūpadhātupariyāpannā.

六受、…中略…、六想、六思、六心は無色界に属さない。意識界は、ある場合は無色界に属し、ある場合は無色界に属さない。

4. Pariyāpannāpariyāpannaṃ

4. 繋属と不繋属

1005. Pañcannaṃ [Pg.426] khandhānaṃ kati pariyāpannā, kati apariyāpannā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati pariyāpannā, kati apariyāpannā?

1005. 五蘊のうち、いくつが繋属であり、いくつが不繋属であるか。…中略… 七心のうち、いくつが繋属であり、いくつが不繋属であるか。

1006. Rūpakkhandho pariyāpanno; cattāro khandhā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

1006. 色蘊は繋属である。四蘊は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Dasāyatanā pariyāpannā; dve āyatanā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

十処は繋属である。二処は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Soḷasa dhātuyo pariyāpannā; dve dhātuyo siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

十六界は繋属である。二界は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Dve saccā pariyāpannā; dve saccā apariyāpannā.

二諦は繋属であり、二諦は不繋属である。

Dasindriyā pariyāpannā, tīṇindriyā apariyāpannā; navindriyā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

十根は繋属であり、三根は不繋属である。九根は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Tayo akusalahetū pariyāpannā; cha hetū siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

三つの不善因は繋属である。六因は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Kabaḷīkāro āhāro pariyāpanno; tayo āhārā siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

段食は繋属である。三食は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Cha phassā pariyāpannā; manoviññāṇadhātusamphasso siyā pariyāpanno, siyā apariyāpanno.

六触は繋属である。意識界触は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

Cha vedanā…pe… cha saññā… cha cetanā… cha cittā pariyāpannā; manoviññāṇadhātu siyā pariyāpannā, siyā apariyāpannā.

六受、…中略…、六想、六思、六心は繋属である。意識界は、ある場合は繋属であり、ある場合は不繋属である。

4. Dhammadassanavāro

4. 法の提示の節

1. Kāmadhātu

1. 欲界

1007. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kati khandhā pātubhavanti…pe… kati cittāni pātubhavanti?

1007. 欲界における再生の瞬間に、いくつの蘊が現れるか。…中略… いくつの心が現れるか。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ pañcakkhandhā pātubhavanti; kassaci ekādasāyatanāni pātubhavanti; kassaci dasāyatanāni pātubhavanti; kassaci [Pg.427] aparāni dasāyatanāni pātubhavanti; kassaci navāyatanāni pātubhavanti; kassaci sattāyatanāni pātubhavanti; kassaci ekādasa dhātuyo pātubhavanti; kassaci dasa dhātuyo pātubhavanti; kassaci aparā dasa dhātuyo pātubhavanti; kassaci nava dhātuyo pātubhavanti; kassaci satta dhātuyo pātubhavanti; sabbesaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati; kassaci cuddasindriyāni pātubhavanti; kassaci terasindriyāni pātubhavanti; kassaci aparāni terasindriyāni pātubhavanti; kassaci dvādasindriyāni pātubhavanti; kassaci dasindriyāni pātubhavanti; kassaci navindriyāni pātubhavanti; kassaci aparāni navindriyāni pātubhavanti; kassaci aṭṭhindriyāni pātubhavanti; kassaci aparāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti; kassaci sattindriyāni pātubhavanti; kassaci pañcindriyāni pātubhavanti; kassaci cattārindriyāni pātubhavanti; kassaci tayo hetū pātubhavanti; kassaci dve hetū pātubhavanti; kassaci ahetukā pātubhavanti; sabbesaṃ cattāro āhārā pātubhavanti; sabbesaṃ eko phasso pātubhavati; sabbesaṃ ekā vedanā… ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

欲界における再生の瞬間に、すべての人に五蘊が現れる。ある者には十一処が現れ、ある者には十処が現れ、ある者には別の十処が現れ、ある者には九処が現れ、ある者には七処が現れる。ある者には十一界が現れ、ある者には十界が現れ、ある者には別の十界が現れ、ある者には九界が現れ、ある者には七界が現れる。すべての人に一つの諦が現れる。ある者には十四根が現れ、ある者には十三根が現れ、ある者には別の十三根が現れ、ある者には十二根が現れ、ある者には十根が現れ、ある者には九根が現れ、ある者には別の九根が現れ、ある者には八根が現れ、ある者には別の八根が現れ、ある者には七根が現れ、ある者には五根が現れ、ある者には四根が現れる。ある者には三因が現れ、ある者には二因が現れ、ある者は無因として現れる。すべての人に四食が現れ、すべての人に一つの触が現れ、すべての人に一つの受、一つの想、一つの思、一つの心が現れる。

1008. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ katame pañcakkhandhā pātubhavanti? Rūpakkhandho…pe… viññāṇakkhandho – kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ ime pañcakkhandhā pātubhavanti.

1008. 欲界における再生の瞬間に、すべての人にどのような五蘊が現れるか。色蘊、…中略…、識蘊である。欲界における再生の瞬間に、すべての人にこれら五蘊が現れる。

1009. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa ekādasāyatanāni pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ, paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ, opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ, nerayikānaṃ paripuṇṇāyatanānaṃ upapattikkhaṇe ekādasāyatanāni pātubhavanti – cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni ekādasāyatanāni pātubhavanti.

1009. 欲界における再生の瞬間に、誰に十一処が現れるか。欲界の神々、劫初の人々、化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の住人、および諸処が具足している者の再生の瞬間に、十一処が現れる。すなわち、眼処、色処、耳処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十一処が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa dasāyatanāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhānaṃ upapattikkhaṇe dasāyatanāni pātubhavanti [Pg.428] – rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni dasāyatanāni pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に十の処が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの盲目者の再生の瞬間に、十の処が現れる。すなわち、色処、耳処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら十の処が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aparāni dasāyatanāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccabadhirānaṃ upapattikkhaṇe dasāyatanāni pātubhavanti – cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni dasāyatanāni pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に別の十の処が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの聾者の再生の瞬間に、十の処が現れる。すなわち、眼処、色処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら十の処が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa navāyatanāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhabadhirānaṃ upapattikkhaṇe navāyatanāni pātubhavanti – rūpāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni navāyatanāni pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に九つの処が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの盲目かつ聾者の再生の瞬間に、九つの処が現れる。すなわち、色処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処、意処、法処である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら九つの処が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa sattāyatanāni pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ upapattikkhaṇe sattāyatanāni pātubhavanti – rūpāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni sattāyatanāni pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に七つの処が現れるか。胎生の衆生の再生の瞬間に、七つの処が現れる。すなわち、色処、香処、味処、身処、触処、意処、法処である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら七つの処が現れる。

1010. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa ekādasa dhātuyo pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ, paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ, opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ paripuṇṇāyatanānaṃ upapattikkhaṇe ekādasa dhātuyo pātubhavanti – cakkhudhātu, rūpadhātu, sotadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imā ekādasa dhātuyo pātubhavanti.

1010. 欲界において、再生の瞬間に、誰に十一の界が現れるか。欲界の諸天、劫の初めの人々、化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生で、処が具足している者の再生の瞬間に、十一の界が現れる。すなわち、眼界、色界、耳界、鼻界、香界、舌界、味界、身界、触界、意識界、法界である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら十一の界が現れる。

Kāmadhātuyā [Pg.429] upapattikkhaṇe kassa dasa dhātuyo pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhānaṃ upapattikkhaṇe dasa dhātuyo pātubhavanti – rūpadhātu, sotadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imā dasa dhātuyo pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に十の界が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの盲目者の再生の瞬間に、十の界が現れる。すなわち、色界、耳界、鼻界、香界、舌界、味界、身界、触界、意識界、法界である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら十の界が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aparā dasa dhātuyo pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccabadhirānaṃ upapattikkhaṇe dasa dhātuyo pātubhavanti – cakkhudhātu, rūpadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imā dasa dhātuyo pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に別の十の界が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの聾者の再生の瞬間に、十の界が現れる。すなわち、眼界、色界、鼻界、香界、舌界、味界、身界、触界、意識界、法界である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら十の界が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa nava dhātuyo pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhabadhirānaṃ upapattikkhaṇe nava dhātuyo pātubhavanti – rūpadhātu, ghānadhātu, gandhadhātu, jivhādhātu, rasadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imā nava dhātuyo pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に九つの界が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、生まれつきの盲目かつ聾者の再生の瞬間に、九つの界が現れる。すなわち、色界、鼻界、香界、舌界、味界、身界、触界、意識界、法界である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら九つの界が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa satta dhātuyo pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ upapattikkhaṇe satta dhātuyo pātubhavanti – rūpadhātu, gandhadhātu, rasadhātu, kāyadhātu, phoṭṭhabbadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imā satta dhātuyo pātubhavanti.

欲界において、再生の瞬間に、誰に七つの界が現れるか。胎生の衆生の再生の瞬間に、七つの界が現れる。すなわち、色界、香界、味界、身界、触界、意識界、法界である。欲界において、再生の瞬間に、これらの者にこれら七つの界が現れる。

1011. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ katamaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati? Dukkhasaccaṃ – kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ idaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati.

1011. 欲界において、再生の瞬間に、すべての人にどのひとつの真理が現れるか。苦諦である。欲界において、再生の瞬間に、すべての人にこのひとつの真理が現れる。

1012. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa cuddasindriyāni pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ, sahetukānaṃ ñāṇasampayuttānaṃ upapattikkhaṇe cuddasindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ[Pg.430], manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni cuddasindriyāni pātubhavanti.

1012. 欲界における再生の瞬間に、誰に十四の根が現れるか。欲界の天衆であって、有因かつ智相応の者の再生の瞬間に、十四の根が現れる。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十四の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa terasindriyāni pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ sahetukānaṃ ñāṇavippayuttānaṃ upapattikkhaṇe terasindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni terasindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に十三の根が現れるか。欲界の天衆であって、有因かつ智不相応の者の再生の瞬間に、十三の根が現れる。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十三の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aparāni terasindriyāni pātubhavanti? Paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ sahetukānaṃ ñāṇasampayuttānaṃ upapattikkhaṇe terasindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni terasindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に別の十三の根が現れるか。劫初の人類であって、有因かつ智相応の者の再生の瞬間に、十三の根が現れる。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十三の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa dvādasindriyāni pātubhavanti? Paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ sahetukānaṃ ñāṇavippayuttānaṃ upapattikkhaṇe dvādasindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni dvādasindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に十二の根が現れるか。劫初の人類であって、有因かつ智不相応の者の再生の瞬間に、十二の根が現れる。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十二の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa dasindriyāni pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ sahetukānaṃ ñāṇasampayuttānaṃ upapattikkhaṇe dasindriyāni pātubhavanti – kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni dasindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に十の根が現れるか。胎生の衆生であって、有因かつ智相応の者の再生の瞬間に、十の根が現れる。すなわち、身根、意根、女根または男根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら十の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa navindriyāni pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ sahetukānaṃ ñāṇavippayuttānaṃ upapattikkhaṇe navindriyāni [Pg.431] pātubhavanti – kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni navindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に九の根が現れるか。胎生の衆生であって、有因かつ智不相応の者の再生の瞬間に、九の根が現れる。すなわち、身根、意根、女根または男根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら九の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aparāni navindriyāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ paripuṇṇāyatanānaṃ upapattikkhaṇe navindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni navindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に別の九の根が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、および地獄の者であって、諸処が具足している者の再生の瞬間に、九の根が現れる。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、捨根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら九の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aṭṭhindriyāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhānaṃ upapattikkhaṇe aṭṭhindriyāni pātubhavanti – sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に八の根が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、および地獄の者であって、生まれつき盲目の者の再生の瞬間に、八の根が現れる。すなわち、耳根、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、捨根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら八の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa aparāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccabadhirānaṃ upapattikkhaṇe aṭṭhindriyāni pātubhavanti – cakkhundriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti.

欲界における再生の瞬間に、誰に別の八の根が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、および地獄の者であって、生まれつき聾者の再生の瞬間に、八の根が現れる。すなわち、眼根、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、捨根である。欲界における再生の瞬間に、これらの者にこれら八の根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa sattindriyāni pātubhavanti? Opapātikānaṃ petānaṃ, opapātikānaṃ asurānaṃ, opapātikānaṃ tiracchānagatānaṃ nerayikānaṃ, jaccandhabadhirānaṃ upapattikkhaṇe sattindriyāni pātubhavanti – ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni sattindriyāni pātubhavanti.

欲界における結生の瞬間に、誰に七つの根が現れるか。化生の餓鬼、化生の阿修羅、化生の畜生、地獄の衆生、および生まれつき盲目や聾唖の者たちに、結生の瞬間に七つの根が現れる。すなわち、鼻根、舌根、身根、意根、女根または男根、命根、捨根である。欲界における結生の瞬間に、これらの者たちにこれら七つの根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa pañcindriyāni pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ ahetukānaṃ, ṭhapetvā napuṃsakānaṃ, upapattikkhaṇe pañcindriyāni [Pg.432] pātubhavanti – kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, itthindriyaṃ vā purisindriyaṃ vā, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni pañcindriyāni pātubhavanti.

欲界における結生の瞬間に、誰に五つの根が現れるか。無因の胎生の衆生のうち、中性を除いた者たちに、結生の瞬間に五つの根が現れる。すなわち、身根、意根、女根または男根、命根、捨根である。欲界における結生の瞬間に、これらの者たちにこれら五つの根が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa cattārindriyāni pātubhavanti? Gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ ahetukānaṃ, napuṃsakānaṃ upapattikkhaṇe cattārindriyāni pātubhavanti – kāyindriyaṃ, manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ imāni cattārindriyāni pātubhavanti.

欲界における結生の瞬間に、誰に四つの根が現れるか。無因の胎生の衆生であり、かつ中性である者たちに、結生の瞬間に四つの根が現れる。すなわち、身根、意根、命根、捨根である。欲界における結生の瞬間に、これらの者たちにこれら四つの根が現れる。

1013. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa tayo hetū pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ, paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ, gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ sahetukānaṃ ñāṇasampayuttānaṃ upapattikkhaṇe tayo hetū pātubhavanti – alobho vipākahetu, adoso vipākahetu, amoho vipākahetu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ ime tayo hetū pātubhavanti.

1013. 欲界における結生の瞬間に、誰に三つの因が現れるか。欲界の諸天、劫初の人間、および有因で智相応の胎生の衆生に、結生の瞬間に三つの因が現れる。すなわち、異熟因である無貪、異熟因である無瞋、異熟因である無痴である。欲界における結生の瞬間に、これらの者たちにこれら三つの因が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe kassa dve hetū pātubhavanti? Kāmāvacarānaṃ devānaṃ, paṭhamakappikānaṃ manussānaṃ, gabbhaseyyakānaṃ sattānaṃ sahetukānaṃ ñāṇavippayuttānaṃ upapattikkhaṇe dve hetū pātubhavanti – alobho vipākahetu, adoso vipākahetu. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe etesaṃ ime dve hetū pātubhavanti. Avasesānaṃ sattānaṃ ahetukā pātubhavanti.

欲界における結生の瞬間に、誰に二つの因が現れるか。欲界の諸天、劫初の人間、および有因で智不相応の胎生の衆生に、結生の瞬間に二つの因が現れる。すなわち、異熟因である無貪、異熟因である無瞋である。欲界における結生の瞬間に、これらの者たちにこれら二つの因が現れる。残りの衆生には、無因(の心)が現れる。

1014. Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ katame cattāro āhārā pātubhavanti. Kabaḷīkāro āhāro, phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ ime cattāro āhārā pātubhavanti.

1014. 欲界における結生の瞬間に、すべての人々にどのような四つの食が現れるか。段食、触食、意思食、識食である。欲界における結生の瞬間に、すべての人々にこれら四つの食が現れる。

Kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ katamo eko phasso pātubhavati? Manoviññāṇadhātusamphasso – kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ ayaṃ eko phasso pātubhavati.

欲界における結生の瞬間に、すべての人々にどのような一つの触が現れるか。意識界の触(意触)である。欲界における結生の瞬間に、すべての人々にこの一つの触が現れる。

Kāmadhātuyā [Pg.433] upapattikkhaṇe sabbesaṃ katamā ekā vedanā … ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati? Manoviññāṇadhātu – kāmadhātuyā upapattikkhaṇe sabbesaṃ idaṃ ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

欲界における結生の瞬間に、すべての人々にどのような一つの受、一つの想、一つの思、一つの心が現れるか。意識界である。欲界における結生の瞬間に、すべての人々にこの一つの心が現れる。

2. Rūpadhātu

2. 色界

1015. Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe kati khandhā pātubhavanti…pe… kati cittāni pātubhavanti?

1015. 色界における結生の瞬間に、いくつの蘊が現れるか……(中略)……いくつの心が現れるか。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe, ṭhapetvā asaññasattānaṃ devānaṃ, pañcakkhandhā pātubhavanti, pañcāyatanāni pātubhavanti, pañca dhātuyo pātubhavanti, ekaṃ saccaṃ pātubhavati, dasindriyāni pātubhavanti, tayo hetū pātubhavanti, tayo āhārā pātubhavanti, eko phasso pātubhavati, ekā vedanā… ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

色界における結生の瞬間に、無想天の諸天を除いて、五蘊が現れ、五処が現れ、五界が現れ、一諦が現れ、十根が現れ、三因が現れ、三食が現れ、一触が現れ、一受、一想、一思、一心が現れる。

1016. Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katame pañcakkhandhā pātubhavanti? Rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime pañcakkhandhā pātubhavanti.

1016. 色界における結生の瞬間に、どのような五蘊が現れるか。色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。色界における結生の瞬間に、これら五蘊が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamāni pañcāyatanāni pātubhavanti? Cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe imāni pañcāyatanāni pātubhavanti.

色界における結生の瞬間に、どのような五処が現れるか。眼処、色処、耳処、意処、法処である。色界における結生の瞬間に、これら五処が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamā pañca dhātuyo pātubhavanti? Cakkhudhātu, rūpadhātu, sotadhātu, manoviññāṇadhātu, dhammadhātu – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe imā pañca dhātuyo pātubhavanti.

色界における結生の瞬間に、どのような五界が現れるか。眼界、色界、耳界、意識界、法界である。色界における結生の瞬間に、これら五界が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati? Dukkhasaccaṃ – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe idaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati.

色界における結生の瞬間に、どのような一つの諦が現れるか。苦諦である。色界における結生の瞬間に、この一つの諦が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamāni dasindriyāni pātubhavanti? Cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, somanassindriyaṃ vā upekkhindriyaṃ vā, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe imāni dasindriyāni pātubhavanti.

色界における結生の瞬間に、どのような十根が現れるか。眼根、耳根、意根、命根、喜根または捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根である。色界における結生の瞬間に、これら十根が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katame tayo hetū pātubhavanti? Alobho vipākahetu, adoso vipākahetu, amoho vipākahetu [Pg.434] – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime tayo hetū pātubhavanti.

色界における結生の瞬間に、どのような三因が現れるか。異熟因である無貪、異熟因である無瞋、異熟因である無痴である。色界における結生の瞬間に、これら三因が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katame tayo āhārā pātubhavanti? Phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime tayo āhārā pātubhavanti.

色界における結生の瞬間に、どのような三食が現れるか。触食、意思食、識食である。色界における結生の瞬間に、これら三食が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamo eko phasso pātubhavati? Manoviññāṇadhātusamphasso – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe ayaṃ eko phasso pātubhavati.

色界における再生の瞬間に、いかなる一つの触が現れるか。意意識界の触である。色界における再生の瞬間に、この一つの触が現れる。

Rūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamā ekā vedanā… ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati? Manoviññāṇadhātu – rūpadhātuyā upapattikkhaṇe idaṃ ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

色界における再生の瞬間に、いかなる一つの受、一つの想、一つの思、一つの心が現れるか。意意識界である。色界における再生の瞬間に、この一つの心が現れる。

3. Asaññasattā

3. 無想有情

1017. Asaññasattānaṃ devānaṃ upapattikkhaṇe kati khandhā pātubhavanti…pe… kati cittāni pātubhavanti?

1017. 無想有情の諸天の再生の瞬間に、いくつの蘊が現れるか。……いくつの心が現れるか。

Asaññasattānaṃ devānaṃ upapattikkhaṇe eko khandho pātubhavati – rūpakkhandho; dve āyatanāni pātubhavanti – rūpāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ; dve dhātuyo pātubhavanti – rūpadhātu, dhammadhātu; ekaṃ saccaṃ pātubhavati – dukkhasaccaṃ; ekindriyaṃ pātubhavati – rūpajīvitindriyaṃ. Asaññasattā devā ahetukā anāhārā aphassakā avedanakā asaññakā acetanakā acittakā pātubhavanti.

無想有情の諸天の再生の瞬間に、一つの蘊が現れる。すなわち色蘊である。二つの処が現れる。すなわち色処と法処である。二つの界が現れる。すなわち色界と法界である。一つの諦が現れる。すなわち苦諦である。一つの根が現れる。すなわち色命根である。無想有情の諸天は、無因、無食、無触、無受、無想、無思、無心として現れる。

4. Arūpadhātu

4. 無色界

1018. Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe kati khandhā pātubhavanti…pe… kati cittāni pātubhavanti?

1018. 無色界における再生の瞬間に、いくつの蘊が現れるか。……いくつの心が現れるか。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe cattāro khandhā pātubhavanti, dve āyatanāni pātubhavanti, dve dhātuyo pātubhavanti, ekaṃ saccaṃ pātubhavati, aṭṭhindriyāni pātubhavanti, tayo hetū pātubhavanti, tayo āhārā pātubhavanti, eko phasso pātubhavati, ekā vedanā… ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

無色界における再生の瞬間に、四つの蘊が現れ、二つの処が現れ、二つの界が現れ、一つの諦が現れ、八つの根が現れ、三つの因が現れ、三つの食が現れ、一つの触が現れ、一つの受、一つの想、一つの思、一つの心が現れる。

1019. Arūpadhātuyā [Pg.435] upapattikkhaṇe katame cattāro khandhā pātubhavanti? Vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime cattāro khandhā pātubhavanti.

1019. 無色界における再生の瞬間に、いかなる四つの蘊が現れるか。受蘊、想蘊、行蘊、識蘊である。無色界における再生の瞬間に、これら四つの蘊が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamāni dve āyatanāni pātubhavanti? Manāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe imāni dve āyatanāni pātubhavanti.

無色界における再生の瞬間に、いかなる二つの処が現れるか。意処と法処である。無色界における再生の瞬間に、これら二つの処が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamā dve dhātuyo pātubhavanti? Manoviññāṇadhātu, dhammadhātu – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe imā dve dhātuyo pātubhavanti.

無色界における再生の瞬間に、いかなる二つの界が現れるか。意意識界と法界である。無色界における再生の瞬間に、これら二つの界が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati? Dukkhasaccaṃ – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe idaṃ ekaṃ saccaṃ pātubhavati.

無色界における再生の瞬間に、いかなる一つの諦が現れるか。苦諦である。無色界における再生の瞬間に、この一つの諦が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti? Manindriyaṃ, jīvitindriyaṃ, upekkhindriyaṃ, saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe imāni aṭṭhindriyāni pātubhavanti.

無色界における再生の瞬間に、いかなる八つの根が現れるか。意根、命根、捨根、信根、精進根、念根、定根、慧根である。無色界における再生の瞬間に、これら八つの根が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katame tayo hetū pātubhavanti? Alobho vipākahetu, adoso vipākahetu, amoho vipākahetu – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime tayo hetū pātubhavanti.

無色界における再生の瞬間に、いかなる三つの因が現れるか。無貪の異熟因、無瞋の異熟因、無痴の異熟因である。無色界における再生の瞬間に、これら三つの因が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katame tayo āhārā pātubhavanti? Phassāhāro, manosañcetanāhāro, viññāṇāhāro – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe ime tayo āhārā pātubhavanti.

無色界における再生の瞬間に、いかなる三つの食が現れるか。触食、意思食、識食である。無色界における再生の瞬間に、これら三つの食が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamo eko phasso pātubhavati? Manoviññāṇadhātusamphasso – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe ayaṃ eko phasso pātubhavati.

無色界における再生の瞬間に、いかなる一つの触が現れるか。意意識界の触である。無色界における再生の瞬間に、この一つの触が現れる。

Arūpadhātuyā upapattikkhaṇe katamā ekā vedanā…pe… ekā saññā… ekā cetanā… ekaṃ cittaṃ pātubhavati? Manoviññāṇadhātu – arūpadhātuyā upapattikkhaṇe idaṃ ekaṃ cittaṃ pātubhavati.

無色界における再生の瞬間に、いかなる一つの受、……一つの想、一つの思、一つの心が現れるか。意意識界である。無色界における再生の瞬間に、この一つの心が現れる。

5. Bhūmantaradassanavāro

5. 諸界の差異を示す節

1020. Kāmāvacarā [Pg.436] dhammā, na kāmāvacarā dhammā, rūpāvacarā dhammā, na rūpāvacarā dhammā, arūpāvacarā dhammā, na arūpāvacarā dhammā, pariyāpannā dhammā, apariyāpannā dhammā.

1020. 欲界に属する諸法、欲界に属さない諸法、色界に属する諸法、色界に属さない諸法、無色界に属する諸法、無色界に属さない諸法、繋属する諸法、繋属しない諸法がある。

Katame dhammā kāmāvacarā? Heṭṭhato avīcinirayaṃ pariyantaṃ karitvā, uparito paranimmitavasavattī deve antokaritvā, yaṃ etasmiṃ antare etthāvacarā ettha pariyāpannā khandhadhātuāyatanā; rūpaṃ, vedanā, saññā, saṅkhārā, viññāṇaṃ – ime dhammā kāmāvacarā.

いかなる諸法が欲界に属するか。下は阿鼻地獄を限界とし、上は他化自在天を含め、この中間にあって、ここに属し、ここに繋属する蘊・界・処、すなわち色、受、想、行、識である。これらの諸法が欲界に属する。

Katame dhammā na kāmāvacarā? Rūpāvacarā, arūpāvacarā, apariyāpannā – ime dhammā na kāmāvacarā.

いかなる諸法が欲界に属さないか。色界に属するもの、無色界に属するもの、繋属しないものである。これらの諸法が欲界に属さない。

Katame dhammā rūpāvacarā? Heṭṭhato brahmalokaṃ pariyantaṃ karitvā, uparito akaniṭṭhe deve antokaritvā, yaṃ etasmiṃ antare etthāvacarā ettha pariyāpannā samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā – ime dhammā rūpāvacarā.

いかなる諸法が色界に属するか。下は梵天の世界を限界とし、上は色究竟天を含め、この中間にあって、ここに属し、ここに繋属する、等至に入っている者、あるいはそこに生まれた者、あるいは現法楽住にある者の心・心所法である。これらの諸法が色界に属する。

Katame dhammā na rūpāvacarā? Kāmāvacarā, arūpāvacarā, apariyāpannā – ime dhammā na rūpāvacarā.

いかなる諸法が色界に属さないか。欲界に属するもの、無色界に属するもの、繋属しないものである。これらの諸法が色界に属さない。

Katame dhammā arūpāvacarā? Heṭṭhato ākāsānañcāyatanūpage deve pariyantaṃ karitvā, uparito nevasaññānāsaññāyatanūpage deve antokaritvā, yaṃ etasmiṃ antare etthāvacarā ettha pariyāpannā samāpannassa vā upapannassa vā diṭṭhadhammasukhavihārissa vā cittacetasikā dhammā – ime dhammā arūpāvacarā.

いかなる諸法が無色界に属するか。下は空無辺処に至った諸天を限界とし、上は非想非非想処に至った諸天を含め、この中間にあって、ここに属し、ここに繋属する、等至に入っている者、あるいはそこに生まれた者、あるいは現法楽住にある者の心・心所法である。これらの諸法が無色界に属する。

Katame dhammā na arūpāvacarā? Kāmāvacarā, rūpāvacarā, apariyāpannā – ime dhammā na arūpāvacarā.

いかなる諸法が無色界に属さないか。欲界に属するもの、色界に属するもの、繋属しないものである。これらの諸法が無色界に属さない。

Katame dhammā pariyāpannā? Sāsavā kusalākusalabyākatā dhammā kāmāvacarā, rūpāvacarā, arūpāvacarā, rūpakkhandho, vedanākkhandho, saññākkhandho, saṅkhārakkhandho, viññāṇakkhandho – ime dhammā pariyāpannā.

いかなる諸法が(三界に)繋縛されているのか。漏(ろ)を伴う善・不善・無記の諸法、すなわち欲界に属するもの、色界に属するもの、無色界に属するもの、および色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊、これらの諸法が繋縛されている(三界に属する)ものである。

Katame dhammā apariyāpannā? Maggā ca, maggaphalāni ca, asaṅkhatā ca dhātu – ime dhammā apariyāpannā.

いかなる諸法が(三界に)繋縛されていないのか。道(聖道)と、道の果(沙門果)、および無為の界(涅槃)、これらの諸法が繋縛されていない(三界を超越した)ものである。

6. Uppādakakammaāyuppamāṇavāro

6. 生起の業と寿命の長さの節

1. Uppādakakammaṃ

1. 生起の業

1021. Devāti[Pg.437]. Tayo devā – sammutidevā, upapattidevā, visuddhidevā.

1021. “天(デヴァ)”について。天には三種ある。すなわち、世俗天(仮名の天)、生天(生まれによる天)、清浄天(浄天)である。

Sammutidevā nāma – rājāno, deviyo, kumārā.

世俗天とは、王、王妃、王子たちのことである。

Upapattidevā nāma – cātumahārājike deve upādāya tadupari devā.

生天とは、四大王衆天から始まり、それより上層の天々のことである。

Visuddhidevā nāma – arahanto vuccanti.

清浄天とは、阿羅漢たちのことをいう。

Dānaṃ datvā, sīlaṃ samādiyitvā, uposathakammaṃ katvā kattha upapajjanti? Dānaṃ datvā, sīlaṃ samādiyitvā, uposathakammaṃ katvā appekacce khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce brāhmaṇamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce tāvatiṃsānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce yāmānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce tusitānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce nimmānaratīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti.

布施を行い、持戒を保ち、布薩の行を修めて、どこに生まれるのか。布施を行い、持戒を保ち、布薩の行を修めて、ある者は刹帝利の大族(クシャトリヤ)の中に生まれ、ある者は婆羅門の大族(バラモン)の中に生まれ、ある者は居士の大族(ガハパティ)の中に生まれ、ある者は四大王衆天の神々と共に生まれ、ある者は三十三天(タワーティンサ)の神々と共に生まれ、ある者は夜摩天(ヤーマ)の神々と共に生まれ、ある者は兜率天(トゥシタ)の神々と共に生まれ、ある者は化楽天(ニンマーナラティ)の神々と共に生まれ、ある者は他化自在天(パラニンミタ・ワサワッティ)の神々と共に生まれる。

2. Āyuppamāṇaṃ

2. 寿命の長さ

1022. Manussānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Vassasataṃ, appaṃ vā bhiyyo.

1022. 人間の寿命はどのくらいか。百年、あるいはそれより短いか、あるいはそれより長い。

1023. Cātumahārājikānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yāni mānusakāni paññāsa vassāni, cātummahārājikānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsa rattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni pañca vassasatāni cātummahārājikānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ hoti? Navuti vassasatasahassāni.

1023. 四大王衆天の神々の寿命はどのくらいか。人間の五十年間が、四大王衆天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の五百歳が、四大王衆天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。九百万年である。

Tāvatiṃsānaṃ [Pg.438] devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yaṃ mānusakaṃ vassasataṃ, tāvatiṃsānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsa rattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbaṃ vassasahassaṃ tāvatiṃsānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ hoti? Tisso ca vassakoṭiyo saṭṭhi ca vassasatasahassāni.

三十三天の神々の寿命はどのくらいか。人間の百年間が、三十三天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の千歳が、三十三天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。三千六百万年である。

Yāmānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yāni mānusakāni dve vassasatāni, yāmānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni dve vassasahassāni yāmānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ hoti? Cuddasañca vassakoṭiyo cattārīsañca vassasatasahassāni.

夜摩天の神々の寿命はどのくらいか。人間の二百年間が、夜摩天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の二千歳が、夜摩天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。一億四千四百万年である。

Tusitānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yāni mānusakāni cattāri vassasatāni, tusitānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni cattāri vassasahassāni tusitānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ hoti? Sattapaññāsa vassakoṭiyo saṭṭhi ca vassasatasahassāni.

兜率天の神々の寿命はどのくらいか。人間の四百年間が、兜率天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の四千歳が、兜率天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。五億七千六百万年である。

Nimmānaratīnaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yāni mānusakāni aṭṭha vassasatāni, nimmānaratīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni aṭṭha vassasahassāni nimmānaratīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ hoti? Dve vassakoṭisatāni tiṃsañca vassakoṭiyo cattārīsañca vassasatasahassāni.

化楽天の神々の寿命はどのくらいか。人間の八百年間が、化楽天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の八千歳が、化楽天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。二十三億四百万年である。

Paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Yāni mānusakāni soḷasa vassasatāni, paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni soḷasa vassasahassāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Manussānaṃ gaṇanāya kittakaṃ [Pg.439] hoti? Nava ca vassakoṭisatāni ekavīsañca vassakoṭiyo saṭṭhi ca vassasatasahassānīti.

他化自在天の神々の寿命はどのくらいか。人間の千六百年間が、他化自在天の一日一夜である。その夜(日)をもって三十日がひと月、その月をもって十二ヶ月が一年となる。その年数で天の一万六千歳が、他化自在天の神々の寿命である。人間の計算ではどのくらいになるか。九百二十一億六千万年である。このように寿命の長さの量は定められている。

Cha ete kāmāvacarā, sabbakāmasamiddhino;

Sabbesaṃ ekasaṅkhāto, āyu bhavati kittako.

これら六つの欲界の天は、あらゆる欲の楽しみが満ちている。これらすべての天の寿命を合算して計算すると、どのくらいになるか。

Dvādasa koṭisataṃ tesaṃ, aṭṭhavīsañca koṭiyo;

Paññāsa satasahassāni, vassaggena pakāsitāti.

それらの寿命を合算すると、千二百二十八億五千万年であると、年数によって示されている。

1024. Paṭhamaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Paṭhamaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā brahmapārisajjānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Kappassa tatiyo bhāgo.

1024. 初禅を劣った程度に修めて、どこに生まれるのか。初禅を劣った程度に修めて、梵衆天(ブラフマパーリサッジャ)の神々と共に生まれる。彼らの寿命はどのくらいか。一劫の三分の一である。

Paṭhamaṃ jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Paṭhamaṃ jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā brahmapurohitānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Upaḍḍhakappo.

初禅を中程度に修めて、どこに生まれるのか。初禅を中程度に修めて、梵輔天(ブラフマプロヒータ)の神々と共に生まれる。彼らの寿命はどのくらいか。半劫である。

Paṭhamaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Paṭhamaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā mahābrahmānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Kappo.

勝妙な初禅を修習して、どこに生まれるのか。勝妙な初禅を修習したことによって、大梵天(マハーブラフマー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。一劫である。

1025. Dutiyaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Dutiyaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā parittābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Dve kappā.

1025. 限定的な第二禅を修習して、どこに生まれるのか。限定的な第二禅を修習したことによって、少光天(パリッターバー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。二劫である。

Dutiyaṃ jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Dutiyaṃ jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā appamāṇābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Cattāro kappā.

中位の第二禅を修習して、どこに生まれるのか。中位の第二禅を修習したことによって、無量光天(アッパマーナーバー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。四劫である。

Dutiyaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Dutiyaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā ābhassarānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Aṭṭha kappā.

勝妙な第二禅を修習して、どこに生まれるのか。勝妙な第二禅を修習したことによって、極光浄天(アーバッサラー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。八劫である。

1026. Tatiyaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Tatiyaṃ jhānaṃ parittaṃ bhāvetvā parittasubhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Soḷasa kappā.

1026. 限定的な第三禅を修習して、どこに生まれるのか。限定的な第三禅を修習したことによって、少浄天(パリッタスバー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。十六劫である。

Tatiyaṃ [Pg.440] jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Tatiyaṃ jhānaṃ majjhimaṃ bhāvetvā appamāṇasubhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Bāttiṃsa kappā.

中位の第三禅を修習して、どこに生まれるのか。中位の第三禅を修習したことによって、無量浄天(アッパマーナスバー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。三十二劫である。

Tatiyaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā kattha upapajjanti? Tatiyaṃ jhānaṃ paṇītaṃ bhāvetvā subhakiṇhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti. Tesaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Catusaṭṭhi kappā.

勝妙な第三禅を修習して、どこに生まれるのか。勝妙な第三禅を修習したことによって、遍浄天(スバキンナー)の神々の共生の状態に生まれる。彼らの寿命はどれほどか。六十四劫である。

1027. Catutthaṃ jhānaṃ bhāvetvā ārammaṇanānattatā manasikāranānattatā chandanānattatā paṇidhinānattatā adhimokkhanānattatā abhinīhāranānattatā paññānānattatā appekacce asaññasattānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce vehapphalānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce avihānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce atappānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce sudassānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce sudassīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce akaniṭṭhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce ākāsānañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce viññāṇañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce ākiñcaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti, appekacce nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjanti.

1027. 第四禅を修習し、対象の多様性、作意の多様性、意欲の多様性、願願の多様性、勝解の多様性、発願の多様性、智慧の多様性によって、ある人々は無想天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は広果天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は無煩天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は無熱天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は善現天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は善見天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は色究竟天の神々の共生の状態に生まれ、ある人々は空無辺処に至る神々の共生の状態に生まれ、ある人々は識無辺処に至る神々の共生の状態に生まれ、ある人々は無所有処に至る神々の共生の状態に生まれ、ある人々は非想非非想処に至る神々の共生の状態に生まれる。

Asaññasattānañca vehapphalānañca devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Pañcakappasatāni.

無想天と広果天の神々の寿命はどれほどか。五百劫である。

Avihānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Kappasahassaṃ.

無煩天の神々の寿命はどれほどか。千劫である。

Atappānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Dve kappasahassāni.

無熱天の神々の寿命はどれほどか。二千劫である。

Sudassānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Cattāri kappasahassāni.

善現天の神々の寿命はどれほどか。四千劫である。

Sudassīnaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Aṭṭha kappasahassāni.

善見天の神々の寿命はどれほどか。八千劫である。

Akaniṭṭhānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Soḷasa kappasahassāni.

色究竟天の神々の寿命はどれほどか。一万六千劫である。

1028. Ākāsānañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Vīsati kappasahassāni.

1028. 空無辺処に至る神々の寿命はどれほどか。二万劫である。

Viññāṇañcāyatanūpagānaṃ [Pg.441] devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Cattārīsa kappasahassāni.

識無辺処に至る神々の寿命はどれほどか。四万劫である。

Ākiñcaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Saṭṭhi kappasahassāni.

無所有処に至る神々の寿命はどれほどか。六万劫である。

Nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ kittakaṃ āyuppamāṇaṃ? Caturāsīti kappasahassānīti.

非想非非想処に至る神々の寿命はどれほどか。八万四千劫である。

1029. Ukkhittā puññatejena, kāmarūpagatiṃ gatā.

1029. 功徳の威力によって高められ、欲界や色界の趣へと行った者たちも、

Bhavaggatampi sampattā, punāgacchanti duggatiṃ.

有頂(非想非非想処)に到達した者たちでさえ、再び悪趣へと至る。

Tāva dīghāyukā sattā, cavanti āyusaṅkhayā;

Natthi koci bhavo nicco, iti vuttaṃ mahesinā.

それほどに長寿な衆生も、寿命が尽きれば死にゆく。永遠に続く生存は何一つ存在しない。このように大仙(仏陀)によって説かれた。

Tasmā hi dhīrā nipakā, nipuṇā atthacintakā;

Jarāmaraṇamokkhāya, bhāventi maggamuttamaṃ.

それゆえ、賢明で、思慮深く、精妙で、自らの真の利益を考える智者たちは、老いと死からの解脱のために、至高の道を修習するのである。

Bhāvayitvā suciṃ maggaṃ, nibbānogadhagāminaṃ;

Sabbāsave pariññāya, parinibbanti anāsavāti.

涅槃へと至る清浄な道を修習し、すべての煩悩を遍知して、煩悩なき者となり、完全に涅槃に入るのである。

7. Abhiññeyyādivāro

7. 証知されるべきもの等の章

1030. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati abhiññeyyā, kati pariññeyyā, kati pahātabbā, kati bhāvetabbā, kati sacchikātabbā, kati na pahātabbā, na bhāvetabbā, na sacchikātabbā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati abhiññeyyā, kati pariññeyyā, kati pahātabbā, kati bhāvetabbā, kati sacchikātabbā, kati na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā?

1030. 五蘊のうち、いくつが証知されるべきものであり、いくつが遍知されるべきものであり、いくつが断ぜられるべきものであり、いくつが修習されるべきものであり、いくつが作証されるべきものであり、いくつが断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、作証されるべきではないのか。……(中略)……七つの心のうち、いくつが証知されるべきものであり、いくつが遍知されるべきものであり、いくつが断ぜられるべきものであり、いくつが修習されるべきものであり、いくつが作証されるべきものであり、いくつが断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、作証されるべきではないのか。

1031. Rūpakkhandho abhiññeyyo pariññeyyo na pahātabbo na bhāvetabbo na sacchikātabbo. Cattāro khandhā abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

1031. 色蘊は証知されるべきものであり、遍知されるべきものであるが、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、作証されるべきではない。四つの蘊(名蘊)は証知されるべきものであり、遍知されるべきものである。あるものは断ぜられるべきものであり、あるものは修習されるべきものであり、あるものは作証されるべきものである。また、あるものは断ぜられるべきではなく、あるものは修習されるべきではなく、あるものは作証されるべきではない。

Dasāyatanā [Pg.442] abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Dve āyatanā abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

十のアヤタナ(処)は証知されるべきものであり、遍知されるべきものであるが、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、作証されるべきではない。二つのアヤタナは証知されるべきものであり、遍知されるべきものである。あるものは断ぜられるべきものであり、あるものは修習されるべきものであり、あるものは作証されるべきものである。また、あるものは断ぜられるべきではなく、あるものは修習されるべきではなく、あるものは作証されるべきではない。

Soḷasa dhātuyo abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Dve dhātuyo abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

十六の界は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。二つの界は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。

Samudayasaccaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ pahātabbaṃ na bhāvetabbaṃ na sacchikātabbaṃ. Maggasaccaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ na pahātabbaṃ bhāvetabbaṃ na sacchikātabbaṃ. Nirodhasaccaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ na pahātabbaṃ na bhāvetabbaṃ sacchikātabbaṃ. Dukkhasaccaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ, siyā pahātabbaṃ, na bhāvetabbaṃ, na sacchikātabbaṃ, siyā na pahātabbaṃ.

集諦は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきであり、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。道諦は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきであり、現証されるべきではない。滅諦は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきである。苦諦は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。あるものは断ぜられるべきではない。

Navindriyā abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Domanassindriyaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ pahātabbaṃ na bhāvetabbaṃ na sacchikātabbaṃ. Anaññātaññassāmītindriyaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ na pahātabbaṃ bhāvetabbaṃ na sacchikātabbaṃ. Aññindriyaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ na pahātabbaṃ, siyā bhāvetabbaṃ, siyā sacchikātabbaṃ. Aññātāvindriyaṃ abhiññeyyaṃ pariññeyyaṃ na pahātabbaṃ na bhāvetabbaṃ sacchikātabbaṃ. Tīṇindriyā abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na bhāvetabbā, sacchikātabbā. Cha indriyā abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

九つの根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。憂根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきであり、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。未知当知根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきであり、現証されるべきではない。已知根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきである。具知根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきである。三つの根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは修習されるべきではなく、現証されるべきではない。六つの根は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。

Tayo akusalahetū abhiññeyyā pariññeyyā pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Tayo kusalahetū abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā, siyā bhāvetabbā, na sacchikātabbā, siyā na bhāvetabbā. Tayo abyākatahetū abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na sacchikātabbā.

三つの不善因は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきであり、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。三つの善因は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、あるものは修習されるべきであり、現証されるべきではなく、あるものは修習されるべきではない。三つの無記因は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、あるものは現証されるべきであり、あるものは現証されるべきではない。

Kabaḷīkāro [Pg.443] āhāro abhiññeyyo pariññeyyo na pahātabbo na bhāvetabbo na sacchikātabbo. Tayo āhārā abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

段食は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。三つの食は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。

Cha phassā abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Manoviññāṇadhātusamphasso abhiññeyyo pariññeyyo, siyā pahātabbo, siyā bhāvetabbo, siyā sacchikātabbo, siyā na pahātabbo na bhāvetabbo na sacchikātabbo.

六つの触は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。意識界の触は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。

Cha vedanā…pe… cha saññā… cha cetanā… cha cittā abhiññeyyā pariññeyyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā. Manoviññāṇadhātu abhiññeyyā pariññeyyā, siyā pahātabbā, siyā bhāvetabbā, siyā sacchikātabbā, siyā na pahātabbā na bhāvetabbā na sacchikātabbā.

六つの受、……六つの想、六つの思、六つの心は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。意識界は、特別に知られるべきであり、遍知されるべきであり、あるものは断ぜられるべきであり、あるものは修習されるべきであり、あるものは現証されるべきであり、あるものは断ぜられるべきではなく、修習されるべきではなく、現証されるべきではない。

8. Sārammaṇānārammaṇavāro

8. 所縁・無所縁章

1032. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati sārammaṇā, kati anārammaṇā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati sārammaṇā, kati anārammaṇā?

1032. 五蘊のうち、幾つが所縁を持つものであり、幾つが所縁を持たないものであるか。……七つの心のうち、幾つが所縁を持つものであり、幾つが所縁を持たないものであるか。

1033. Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā sārammaṇā.

1033. 色蘊は所縁を持たない。四つの蘊は所縁を持つ。

Dasāyatanā anārammaṇā. Manāyatanaṃ sārammaṇaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ.

十の処は所縁を持たない。意処は所縁を持つ。法処はあるものは所縁を持ち、あるものは所縁を持たない。

Dasa dhātuyo anārammaṇā. Satta dhātuyo sārammaṇā. Dhammadhātu siyā sārammaṇā, siyā anārammaṇā.

十の界は所縁を持たない。七つの界は所縁を持つ。法界はあるものは所縁を持ち、あるものは所縁を持たない。

Dve saccā sārammaṇā. Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ.

二つの諦は所縁を持つ。滅諦は所縁を持たない。苦諦はあるものは所縁を持ち、あるものは所縁を持たない。

Sattindriyā anārammaṇā. Cuddasindriyā sārammaṇā. Jīvitindriyaṃ siyā sārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ. Nava hetū sārammaṇā. Kabaḷīkāro āhāro anārammaṇo. Tayo āhārā sārammaṇā. Satta phassā… satta vedanā… satta saññā… satta cetanā… satta cittā sārammaṇā.

七つの根は所縁を持たない。十四の根は所縁を持つ。命根はあるものは所縁を持ち、あるものは所縁を持たない。九つの因は所縁を持つ。段食は所縁を持たない。三つの食は所縁を持つ。七つの触、七つの受、七つの想、七つの思、七つの心は所縁を持つ。

1034. Pañcannaṃ [Pg.444] khandhānaṃ kati sārammaṇārammaṇā, kati anārammaṇārammaṇā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati sārammaṇārammaṇā, kati anārammaṇārammaṇā?

1034. 五蘊のうち、幾つが“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、幾つが“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであるか。……七つの心のうち、幾つが“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、幾つが“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであるか。

1035. Rūpakkhandho anārammaṇo. Cattāro khandhā siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā.

1035. 色蘊は所縁を持たない。四つの蘊はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。

Dasāyatanā anārammaṇā. Manāyatanaṃ siyā sārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇārammaṇaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā sārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ.

十の処は所縁を持たない。意処はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。法処はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであり、あるものは所縁を持たない。

Dasa dhātuyo anārammaṇā. Cha dhātuyo anārammaṇārammaṇā. Manoviññāṇadhātu siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā. Dhammadhātu siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇā.

十の界は所縁を持たない。六つの界は“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。意識界はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。法界はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであり、あるものは所縁を持たない。

Nirodhasaccaṃ anārammaṇaṃ. Maggasaccaṃ anārammaṇārammaṇaṃ. Samudayasaccaṃ siyā sārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇārammaṇaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā sārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ.

滅諦は所縁を持たない。道諦は“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。集諦はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。苦諦はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであり、あるものは所縁を持たない。

Sattindriyā anārammaṇā. Pañcindriyā anārammaṇārammaṇā. Navindriyā siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā. Jīvitindriyaṃ siyā sārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇārammaṇaṃ, siyā anārammaṇaṃ.

七つの根は所縁を持たない。五つの根は“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。九つの根はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものである。命根はあるものは“所縁を伴い、かつ所縁を対象とする”ものであり、あるものは“所縁を伴わず、ただ所縁を対象とする”ものであり、あるものは所縁を持たない。

Nava hetū siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā. Kabaḷīkāro āhāro anārammaṇo. Tayo āhārā siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā. Cha phassā anārammaṇārammaṇā. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā sārammaṇārammaṇo siyā anārammaṇārammaṇo. Cha vedanā… cha saññā… cha cetanā… cha cittā anārammaṇārammaṇā. Manoviññāṇadhātu siyā sārammaṇārammaṇā, siyā anārammaṇārammaṇā.

九つの因は、あるものは所縁を伴いかつ所縁を認識し、あるものは所縁を伴わず所縁を認識する。段食は所縁を認識しない。三つの食は、あるものは所縁を伴いかつ所縁を認識し、あるものは所縁を伴わず所縁を認識する。六つの触は所縁を伴わず所縁を認識する。意意識界触は、あるものは所縁を伴いかつ所縁を認識し、あるものは所縁を伴わず所縁を認識する。六つの受、六つの想、六つの思、六つの心は所縁を伴わず所縁を認識する。意意識界は、あるものは所縁を伴いかつ所縁を認識し、あるものは所縁を伴わず所縁を認識する。

9. Diṭṭhasutādidassanavāro

9. 見聞等(見・聞・覚・知)の提示の節。

1036. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati diṭṭhā, kati sutā, kati mutā, kati viññātā, kati na diṭṭhā na sutā na mutā na viññātā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati [Pg.445] diṭṭhā, kati sutā, kati mutā, kati viññātā, kati na diṭṭhā na sutā na mutā na viññātā?

1036. 五蘊のうち、いくつが見られ、いくつが聞かれ、いくつが覚られ、いくつが知られ、いくつが見られず、聞かれず、覚られず、知られないのか。……(中略)……七つの心のうち、いくつが見られ、いくつが聞かれ、いくつが覚られ、いくつが知られ、いくつが見られず、聞かれず、覚られず、知られないのか。

1037. Rūpakkhandho siyā diṭṭho, siyā suto, siyā muto, siyā viññāto, siyā na diṭṭho na suto na muto, viññāto. Cattāro khandhā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā.

1037. 色蘊は、あるものは見られ、あるものは聞かれ、あるものは覚られ、あるものは知られる。またあるものは見られず、聞かれず、覚られず、知られる。四蘊(名蘊)は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。

Rūpāyatanaṃ diṭṭhaṃ, na sutaṃ na mutaṃ, viññātaṃ. Saddāyatanaṃ na diṭṭhaṃ, sutaṃ, na mutaṃ, viññātaṃ. Gandhāyatanaṃ… rasāyatanaṃ… phoṭṭhabbāyatanaṃ na diṭṭhaṃ na sutaṃ, mutaṃ, viññātaṃ. Sattāyatanā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā.

色処は見られ、聞かれず、覚られず、知られる。声処は見られず、聞かれ、覚られず、知られる。香処、味処、触処は見られず、聞かれず、覚られ、知られる。七つの処は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。

Rūpadhātu diṭṭhā, na sutā na mutā, viññātā. Saddadhātu na diṭṭhā, sutā, na mutā, viññātā. Gandhadhātu… rasadhātu… phoṭṭhabbadhātu na diṭṭhā na sutā, mutā, viññātā. Terasa dhātuyo na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā.

色界は見られ、聞かれず、覚られず、知られる。声界は見られず、聞かれ、覚られず、知られる。香界、味界、触界は見られず、聞かれず、覚られ、知られる。十三の界は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。

Tīṇi saccāni na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā. Dukkhasaccaṃ siyā diṭṭhaṃ, siyā sutaṃ, siyā mutaṃ, siyā viññātaṃ, siyā na diṭṭhaṃ na sutaṃ na mutaṃ, viññātaṃ.

三つの聖諦は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。苦聖諦は、あるものは見られ、あるものは聞かれ、あるものは覚られ、あるものは知られる。またあるものは見られず、聞かれず、覚られず、知られる。

Bāvīsatindriyā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā. Nava hetū na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā. Cattāro āhārā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā. Satta phassā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā. Satta vedanā… satta saññā… satta cetanā… satta cittā na diṭṭhā na sutā na mutā, viññātā.

二十二根は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。九つの因は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。四つの食は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。七つの触は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。七つの受、七つの想、七つの思、七つの心は見られず、聞かれず、覚られず、知られる。

10. Tikādidassanavāro

10. 三法等の提示の節。

1. Kusalattikaṃ

1. 善三法。

1038. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati kusalā, kati akusalā, kati abyākatā?

1038. 五蘊のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるのか。……(中略)……七つの心のうち、いくつが善であり、いくつが不善であり、いくつが無記であるのか。

Rūpakkhandho abyākato. Cattāro khandhā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Dasāyatanā abyākatā. Dvāyatanā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Soḷasa dhātuyo [Pg.446] abyākatā. Dve dhātuyo siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Samudayasaccaṃ akusalaṃ. Maggasaccaṃ kusalaṃ. Nirodhasaccaṃ abyākataṃ. Dukkhasaccaṃ siyā kusalaṃ, siyā akusalaṃ, siyā abyākataṃ.

色蘊は無記である。四蘊(名蘊)は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。十処は無記である。二処(意処・法処)は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。十六界は無記である。二界(意意識界・法界)は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。集諦は不善である。道諦は善である。滅諦は無記である。苦諦は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。

Dasindriyā abyākatā. Domanassindriyaṃ akusalaṃ. Anaññātaññassāmītindriyaṃ kusalaṃ. Cattārindriyā siyā kusalā, siyā abyākatā. Cha indriyā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā.

十根は無記である。憂根は不善である。未知当知根は善である。四根は、あるものは善であり、あるものは無記である。六根は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。

Tayo kusalahetū kusalā. Tayo akusalahetū akusalā. Tayo abyākatahetū abyākatā. Kabaḷīkāro āhāro abyākato. Tayo āhārā siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā. Cha phassā abyākatā. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā kusalo, siyā akusalo, siyā abyākato. Cha vedanā… cha saññā… cha cetanā… cha cittā abyākatā. Manoviññāṇadhātu siyā kusalā, siyā akusalā, siyā abyākatā.

三つの善因は善である。三つの不善因は不善である。三つの無記因は無記である。段食は無記である。三つの食は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。六つの触は無記である。意意識界触は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。六つの受、六つの想、六つの思、六つの心は無記である。意意識界は、あるものは善であり、あるものは不善であり、あるものは無記である。

2. Vedanātikaṃ

2. 受三法。

1039. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati sukhāya vedanāya sampayuttā, kati dukkhāya vedanāya sampayuttā, kati adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati sukhāya vedanāya sampayuttā, kati dukkhāya vedanāya sampayuttā, kati adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā?

1039. 五蘊のうち、いくつが楽受と相応し、いくつが苦受と相応し、いくつが不苦不楽受と相応するのか。……(中略)……七つの心のうち、いくつが楽受と相応し、いくつが苦受と相応し、いくつが不苦不楽受と相応するのか。

Dve khandhā na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi. Tayo khandhā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā.

二蘊(色蘊・受蘊)は、楽受と相応するとも、苦受と相応するとも、不苦不楽受と相応するとも言うべきではない。三蘊(想・行・識)は、あるものは楽受と相応し、あるものは苦受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。

Dasāyatanā na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi. Manāyatanaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ sukhāya vedanāya [Pg.447] sampayuttantipi, dukkhāya vedanāya sampayuttantipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttantipi.

十処は、楽受と相応するとも、苦受と相応するとも、不苦不楽受と相応するとも言うべきではない。意処は、あるものは楽受と相応し、あるものは苦受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。法処は、あるものは楽受と相応し、あるものは苦受と相応し、あるものは不苦不楽受と相応する。またあるものは、楽受と相応するとも、苦受と相応するとも、不苦不楽受と相応するとも言うべきではない。

Dasa dhātuyo na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi. Pañca dhātuyo adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā, kāyaviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā. Manoviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Dhammadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā, siyā na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi.

十の界は、楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。五の界は不苦不楽受に相応する。身識界はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応する。意識界はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。法界はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応し、あるときは楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。

Dve saccā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Nirodhasaccaṃ na vattabbaṃ sukhāya vedanāya sampayuttantipi, dukkhāya vedanāya sampayuttantipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttantipi. Dukkhasaccaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ sukhāya vedanāya sampayuttantipi, dukkhāya vedanāya sampayuttantipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttantipi.

二つの諦(集諦と道諦)はあるときは楽受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。滅諦は、楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。苦諦はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応し、あるときは楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。

Dvādasindriyā na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi. Cha indriyā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Tīṇindriyā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Jīvitindriyaṃ siyā sukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttaṃ, siyā na vattabbaṃ sukhāya vedanāya sampayuttantipi, dukkhāya vedanāya sampayuttantipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttantipi.

十二の根は、楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。六の根はあるときは楽受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。三の根はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。命根はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応し、あるときは楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。

Doso [Pg.448] akusalahetu dukkhāya vedanāya sampayutto. Satta hetū siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Moho akusalahetu siyā sukhāya vedanāya sampayutto, siyā dukkhāya vedanāya sampayutto, siyā dukkhamasukhāya vedanāya sampayutto.

不善因である瞋は苦受に相応する。七つの因はあるときは楽受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。不善因である痴はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。

Kabaḷīkāro āhāro na vattabbo sukhāya vedanāya sampayuttoti pi, dukkhāya vedanāya sampayuttotipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttotipi. Tayo āhārā siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā.

段食は、楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。三つの食はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。

Pañca phassā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā. Kāyaviññāṇadhātusamphasso siyā sukhāya vedanāya sampayutto, siyā dukkhāya vedanāya sampayutto. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā sukhāya vedanāya sampayutto, siyā dukkhāya vedanāya sampayutto, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayutto.

五つの触は不苦不楽受に相応する。身識界の触はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応する。意識界の触はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。

Satta vedanā na vattabbā sukhāya vedanāya sampayuttātipi, dukkhāya vedanāya sampayuttātipi, adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttātipi. Pañca saññā… pañca cetanā… pañca cittā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā, kāyaviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā. Manoviññāṇadhātu siyā sukhāya vedanāya sampayuttā, siyā dukkhāya vedanāya sampayuttā, siyā adukkhamasukhāya vedanāya sampayuttā.

七つの受は、楽受に相応するとも、苦受に相応するとも、不苦不楽受に相応するとも言うべきではない。五つの想、五つの思、五つの心は不苦不楽受に相応する。身識界はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応する。意識界はあるときは楽受に相応し、あるときは苦受に相応し、あるときは不苦不楽受に相応する。

3. Vipākattikaṃ

3. 異熟三法

1040. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati vipākā, kati vipākadhammadhammā, kati nevavipākanavipākadhammadhammā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati vipākā, kati vipākadhammadhammā, kati nevavipākanavipākadhammadhammā?

1040. 五蘊のうち、幾つが異熟であり、幾つが異熟法法であり、幾つが非異熟非異熟法法であるか。……(中略)……七つの心のうち、幾つが異熟であり、幾つが異熟法法であり、幾つが非異熟非異熟法法であるか。

Rūpakkhandho nevavipākanavipākadhammadhammo. Cattāro khandhā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

色蘊は非異熟非異熟法法である。四蘊はあるときは異熟であり、あるときは異熟法法であり、あるときは非異熟非異熟法法である。

Dasāyatanā [Pg.449] nevavipākanavipākadhammadhammā. Dvāyatanā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

十の処は非異熟非異熟法法である。二つの処はあるときは異熟であり、あるときは異熟法法であり、あるときは非異熟非異熟法法である。

Dasa dhātuyo nevavipākanavipākadhammadhammā. Pañca dhātuyo vipākā. Manodhātu siyā vipākā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Dve dhātuyo siyā vipākā siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

十の界は非異熟非異熟法法である。五の界は異熟である。意界はあるときは異熟であり、あるときは非異熟非異熟法法である。二つの界はあるときは異熟であり、あるときは異熟法法であり、あるときは非異熟非異熟法法である。

Dve saccā vipākadhammadhammā. Nirodhasaccaṃ nevavipākanavipākadhammadhammaṃ. Dukkhasaccaṃ siyā vipākaṃ, siyā vipākadhammadhammaṃ, siyā nevavipākanavipākadhammadhammaṃ.

二つの諦(集諦と道諦)は異熟法法である。滅諦は非異熟非異熟法法である。苦諦はあるときは異熟であり、あるときは異熟法法であり、あるときは非異熟非異熟法法である。

Sattindriyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Tīṇindriyā vipākā. Dvindriyā vipākadhammadhammā. Aññindriyaṃ siyā vipākaṃ, siyā vipākadhammadhammaṃ. Navindriyā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

七つの根は、非異熟非異熟法である。三つの根は、異熟である。二つの根は、異熟法である。已知根はある場合には異熟であり、ある場合には異熟法である。九つの根はある場合には異熟であり、ある場合には異熟法であり、ある場合には非異熟非異熟法である。

Cha hetū vipākadhammadhammā. Tayo abyākatahetū siyā vipākā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

六つの因は、異熟法である。三つの無記の因はある場合には異熟であり、ある場合には非異熟非異熟法である。

Kabaḷīkāro āhāro nevavipākanavipākadhammadhammo. Tayo āhārā siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Pañca phassā vipākā. Manodhātusamphasso siyā vipāko, siyā nevavipākanavipākadhammadhammo. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā vipāko, siyā vipākadhammadhammo, siyā nevavipākanavipākadhammadhammo. Pañca vedanā… pañca saññā… pañca cetanā… pañca cittā vipākā. Manodhātu siyā vipākā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā. Manoviññāṇadhātu siyā vipākā, siyā vipākadhammadhammā, siyā nevavipākanavipākadhammadhammā.

段食は、非異熟非異熟法である。三つの食はある場合には異熟であり、ある場合には異熟法であり、ある場合には非異熟非異熟法である。五つの触は、異熟である。意界の触はある場合には異熟であり、ある場合には非異熟非異熟法である。意識界の触はある場合には異熟であり、ある場合には異熟法であり、ある場合には非異熟非異熟法である。五つの受、五つの想、五つの思、五つの心は、異熟である。意界はある場合には異熟であり、ある場合には非異熟非異熟法である。意識界はある場合には異熟であり、ある場合には異熟法であり、ある場合には非異熟非異熟法である。

4. Upādinnattikaṃ

4. 執受三法

1041. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati upādinnupādāniyā, kati anupādinnupādāniyā, kati anupādinnaanupādāniyā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati upādinnupādāniyā, kati anupādinnupādāniyā, kati anupādinnaanupādāniyā?

1041. 五蘊のうち、幾つが執受執受適であり、幾つが非執受執受適であり、幾つが非執受非執受適であるか。……(中略)……七つの心のうち、幾つが執受執受適であり、幾つが非執受執受適であり、幾つが非執受非執受適であるか。

Rūpakkhandho [Pg.450] siyā upādinnupādāniyo, siyā anupādinnupādāniyo 4. Cattāro khandhā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

色蘊はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。四つの蘊はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

Pañcāyatanā upādinnupādāniyā. Saddāyatanaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Cattāro āyatanā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā. Dvāyatanā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

五つの処は、執受執受適である。声処は、非執受執受適である。四つの処はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。二つの処はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

Dasa dhātuyo upādinnupādāniyā. Saddadhātu anupādinnupādāniyā. Pañca dhātuyo siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā. Dve dhātuyo siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

十の界は、執受執受適である。声界は、非執受執受適である。五つの界はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。二つの界はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

Samudayasaccaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Dve saccā anupādinnaanupādāniyā. Dukkhasaccaṃ siyā upādinnupādāniyaṃ, siyā anupādinnupādāniyaṃ.

集諦は、非執受執受適である。二つの諦は、非執受非執受適である。苦諦はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。

Navindriyā upādinnupādāniyā. Domanassindriyaṃ anupādinnupādāniyaṃ. Tīṇindriyā anupādinnaanupādāniyā. Navindriyā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā. Tayo akusalahetū anupādinnupādāniyā. Tayo kusalahetū siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā. Tayo abyākatahetū siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

九つの根は、執受執受適である。憂根は、非執受執受適である。三つの根は、非執受非執受適である。九つの根はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。三つの不善の因は、非執受執受適である。三つの善の因はある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。三つの無記の因はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

Kabaḷīkāro āhāro siyā upādinnupādāniyo, siyā anupādinnupādāniyo. Tayo āhārā siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

段食はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。三つの食はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

Pañca phassā upādinnupādāniyā. Manodhātusamphasso siyā upādinnupādāniyo, siyā anupādinnupādāniyo. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā upādinnupādāniyo, siyā anupādinnupādāniyo, siyā anupādinnaanupādāniyo. Pañca vedanā… pañca saññā… pañca cetanā… pañca cittā upādinnupādāniyā. Manodhātu siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā. Manoviññāṇadhātu siyā upādinnupādāniyā, siyā anupādinnupādāniyā, siyā anupādinnaanupādāniyā.

五つの触は、執受執受適である。意界の触はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。意識界の触はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。五つの受、五つの想、五つの思、五つの心は、執受執受適である。意界はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適である。意識界はある場合には執受執受適であり、ある場合には非執受執受適であり、ある場合には非執受非執受適である。

5. Vitakkattikaṃ

5. 尋三法

1042. Pañcannaṃ [Pg.451] khandhānaṃ kati savitakkasavicārā, kati avitakkavicāramattā, kati avitakkaavicārā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati savitakkasavicārā, kati avitakkavicāramattā, kati avitakkaavicārā?

1042. 五蘊のうち、幾つが有尋有伺であり、幾つが無尋唯伺であり、幾つが無尋無伺であるか。……(中略)……七つの心のうち、幾つが有尋有伺であり、幾つが無尋唯伺であり、幾つが無尋無伺であるか。

Rūpakkhandho avitakkaavicāro. Tayo khandhā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Saṅkhārakkhandho siyā savitakkasavicāro, siyā avitakkavicāramatto, siyā avitakkaavicāro siyā na vattabbo savitakkasavicārotipi, avitakkavicāramattotipi, avitakkaavicārotipi.

色蘊は、無尋無伺である。三つの蘊はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋無伺である。行蘊はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋唯伺であり、ある場合には無尋無伺である。あるいは、有尋有伺とも、無尋唯伺とも、無尋無伺とも言うべきではない場合がある。

Dasāyatanā avitakkaavicārā. Manāyatanaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Dhammāyatanaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ, siyā na vattabbaṃ savitakkasavicārantipi, avitakkavicāramattantipi, avitakkaavicārantipi.

十の処は、無尋無伺である。意処はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋唯伺であり、ある場合には無尋無伺である。法処はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋唯伺であり、ある場合には無尋無伺である。あるいは、有尋有伺とも、無尋唯伺とも、無尋無伺とも言うべきではない場合がある。

Pannarasa dhātuyo avitakkaavicārā. Manodhātu savitakkasavicārā. Manoviññāṇadhātu siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Dhammadhātu siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā, siyā na vattabbā savitakkasavicārātipi, avitakkavicāramattātipi, avitakkaavicārātipi.

十五の界は、無尋無伺である。意界は、有尋有伺である。意識界はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋唯伺であり、ある場合には無尋無伺である。法界はある場合には有尋有伺であり、ある場合には無尋唯伺であり、ある場合には無尋無伺である。あるいは、有尋有伺とも、無尋唯伺とも、無尋無伺とも言うべきではない場合がある。

Samudayasaccaṃ savitakkasavicāraṃ. Nirodhasaccaṃ avitakkaavicāraṃ. Maggasaccaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Dukkhasaccaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkavicāramattaṃ, siyā avitakkaavicāraṃ, siyā na vattabbaṃ savitakkasavicārantipi, avitakkavicāramattantipi, avitakkaavicārantipi.

集諦は有尋有伺である。滅諦は無尋無伺である。道諦はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。苦諦はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。あるいは、有尋有伺とも、無尋唯伺とも、無尋無伺とも言うべきではない。

Navindriyā avitakkaavicārā. Domanassindriyaṃ savitakkasavicāraṃ. Upekkhindriyaṃ siyā savitakkasavicāraṃ, siyā avitakkaavicāraṃ. Ekādasindriyā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā.

九つの根は無尋無伺である。憂根は有尋有伺である。捨根はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋無伺である。十一の根はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。

Tayo [Pg.452] akusalahetū savitakkasavicārā. Cha hetū siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Kabaḷīkāro āhāro avitakkaavicāro. Tayo āhārā siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā. Pañca phassā avitakkaavicārā. Manodhātusamphasso savitakkasavicāro. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā savitakkasavicāro, siyā avitakkavicāramatto, siyā avitakkaavicāro. Pañca vedanā… pañca saññā… pañca cetanā… pañca cittā avitakkaavicārā manodhātu savitakkasavicārā, manoviññāṇadhātu siyā savitakkasavicārā, siyā avitakkavicāramattā, siyā avitakkaavicārā.

三つの不善因は有尋有伺である。六つの因はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。段食は無尋無伺である。三つの食はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。五つの触は無尋無伺である。意界触は有尋有伺である。意識界触はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。五つの受、五つの想、五つの思、五つの心は無尋無伺である。意界は有尋有伺である。意識界はあるものは有尋有伺であり、あるものは無尋唯伺であり、あるものは無尋無伺である。

(1) Rūpadukaṃ

(一)色二法

1043. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati rūpā, kati arūpā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati rūpā, kati arūpā?

1043. 五蘊のうち、いくつが色であり、いくつが非色であるか。……七心のうち、いくつが色であり、いくつが非色であるか。

Rūpakkhandho rūpaṃ. Cattāro khandhā arūpā. Dasāyatanā rūpā. Manāyatanaṃ arūpaṃ. Dhammāyatanaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Dasa dhātuyo rūpā. Satta dhātuyo arūpā. Dhammadhātu siyā rūpā, siyā arūpā. Tīṇi saccāni arūpā. Dukkhasaccaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Sattindriyā rūpā. Cuddasindriyā arūpā. Jīvitindriyaṃ siyā rūpaṃ, siyā arūpaṃ. Nava hetū arūpā. Kabaḷīkāro āhāro rūpaṃ. Tayo āhārā arūpā. Satta phassā arūpā. Satta vedanā… satta saññā… satta cetanā satta cittā arūpā.

色蘊は色である。四蘊は非色である。十処は色である。意処は非色である。法処はあるものは色であり、あるものは非色である。十界は色である。七界は非色である。法界はあるものは色であり、あるものは非色である。三諦は非色である。苦諦はあるものは色であり、あるものは非色である。七根は色である。十四根は非色である。命根はあるものは色であり、あるものは非色である。九つの因は非色である。段食は色である。三つの食は非色である。七つの触は非色である。七つの受、七つの想、七つの思、七つの心は非色である。

(2) Lokiyadukaṃ

(二)世間二法

1044. Pañcannaṃ khandhānaṃ kati lokiyā, kati lokuttarā? Dvādasannaṃ āyatanānaṃ kati lokiyā, kati lokuttarā? Aṭṭhārasannaṃ dhātūnaṃ kati lokiyā, kati lokuttarā? Catunnaṃ saccānaṃ kati lokiyā, kati lokuttarā…pe… sattannaṃ cittānaṃ kati lokiyā, kati lokuttarā?

1044. 五蘊のうち、いくつが世間であり、いくつが出世間であるか。十二処のうち、いくつが世間であり、いくつが出世間であるか。十八界のうち、いくつが世間であり、いくつが出世間であるか。四諦のうち、いくつが世間であり、いくつが出世間であるか。……七心のうち、いくつが世間であり、いくつが出世間であるか。

Rūpakkhandho lokiyo. Cattāro khandhā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Dasāyatanā lokiyā. Dve āyatanā siyā lokiyā[Pg.453], siyā lokuttarā. Soḷasa dhātuyo lokiyā. Dve dhātuyo siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Dve saccā lokiyā. Dve saccā lokuttarā.

色蘊は世間である。四蘊はあるものは世間であり、あるものは出世間である。十処は世間である。二処はあるものは世間であり、あるものは出世間である。十六界は世間である。二界はあるものは世間であり、あるものは出世間である。二諦は世間である。二諦は出世間である。

Dasindriyā lokiyā. Tīṇindriyā lokuttarā. Navindriyā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Tayo akusalahetū lokiyā. Cha hetū siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Kabaḷīkāro āhāro lokiyo. Tayo āhārā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Cha phassā lokiyā. Manoviññāṇadhātusamphasso siyā lokiyo, siyā lokuttaro. Cha vedanā lokiyā. Manoviññāṇadhātusamphassajā vedanā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Cha saññā lokiyā. Manoviññāṇadhātusamphassajā saññā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Cha cetanā lokiyā. Manoviññāṇadhātusamphassajā cetanā siyā lokiyā, siyā lokuttarā. Cha cittā lokiyā. Manoviññāṇadhātu siyā lokiyā, siyā lokuttarāti.

十根は世間である。三根は出世間である。九根はあるものは世間であり、あるものは出世間である。三つの不善因は世間である。六つの因はあるものは世間であり、あるものは出世間である。段食は世間である。三つの食はあるものは世間であり、あるものは出世間である。六つの触は世間である。意識界触はあるものは世間であり、あるものは出世間である。六つの受は世間である。意識界触によって生じた受はあるものは世間であり、あるものは出世間である。六つの想は世間である。意識界触によって生じた想はあるものは世間であり、あるものは出世間である。六つの思は世間である。意識界触によって生じた思はあるものは世間であり、あるものは出世間である。六つの心は世間である。意識界はあるものは世間であり、あるものは出世間である。

Abhiññā dve sārammaṇā, diṭṭhā kusalavedanā;

Vipākā ca upādinnā, vitakkaṃ rūpalokiyāti.

神通、二つの有所縁、見、善、受、異熟、執受、尋、色、世間。これらが説かれた本母(マティカー)である。

Dhammahadayavibhaṅgo niṭṭhito.

法心分別(ダンマハダヤ・ヴィバンガ)は終了した。

Vibhaṅgapakaraṇaṃ niṭṭhitaṃ.

分別論(ヴィバンガ・パカラナ)は終了した。


한국인
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Español
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

แบบไทย
บาลีแคนข้อคิดเห็นคำอธิบายย่อยอื่น
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Tiếng Việt
Kinh điển PaliChú giảiPhụ chú giảiKhác
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Tạng Luật)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 1
1202 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 2
1203 Chú Giải Pācittiya
1204 Chú Giải Mahāvagga (Tạng Luật)
1205 Chú Giải Cūḷavagga
1206 Chú Giải Parivāra
1301 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 1
1302 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 2
1303 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Chú Giải Vinayasaṅgaha
1403 Phụ Chú Giải Vajirabuddhi
1404 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 1
1405 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 2
1406 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 1
1407 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 2
1408 Phụ Chú Giải Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 1
1411 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Thanh Tịnh Đạo - 1
8402 Thanh Tịnh Đạo - 2
8403 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 1
8404 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 2
8405 Lời Tựa Thanh Tịnh Đạo

8406 Trường Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8407 Trung Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8408 Tương Ưng Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8409 Tăng Chi Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8410 Tạng Luật (Vấn Đáp)
8411 Tạng Vi Diệu Pháp (Vấn Đáp)
8412 Chú Giải (Vấn Đáp)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Phụ Chú Giải Namakkāra
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Phụ Chú Giải Abhidhānappadīpikā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Phụ Chú Giải Subodhālaṅkāra
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8444 Mahārahanīti
8445 Dhammanīti
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8450 Cāṇakyanīti
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Phụ Chú Giải Milinda
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Trường Bộ)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2202 Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2203 Chú Giải Pāthikavagga
2301 Phụ Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2302 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2303 Phụ Chú Giải Pāthikavagga
2304 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 1
2305 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 1
3202 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 2
3203 Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3204 Chú Giải Uparipaṇṇāsa
3301 Phụ Chú Giải Mūlapaṇṇāsa
3302 Phụ Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3303 Phụ Chú Giải Uparipaṇṇāsa
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Tương Ưng Bộ)
4201 Chú Giải Sagāthāvagga
4202 Chú Giải Nidānavagga
4203 Chú Giải Khandhavagga
4204 Chú Giải Saḷāyatanavagga
4205 Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
4301 Phụ Chú Giải Sagāthāvagga
4302 Phụ Chú Giải Nidānavagga
4303 Phụ Chú Giải Khandhavagga
4304 Phụ Chú Giải Saḷāyatanavagga
4305 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Chú Giải Ekakanipāta
5202 Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5203 Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5204 Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
5301 Phụ Chú Giải Ekakanipāta
5302 Phụ Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5303 Phụ Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5304 Phụ Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi - 1
6111 Apadāna Pāḷi - 2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi - 1
6115 Jātaka Pāḷi - 2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Chú Giải Khuddakapāṭha
6202 Chú Giải Dhammapada - 1
6203 Chú Giải Dhammapada - 2
6204 Chú Giải Udāna
6205 Chú Giải Itivuttaka
6206 Chú Giải Suttanipāta - 1
6207 Chú Giải Suttanipāta - 2
6208 Chú Giải Vimānavatthu
6209 Chú Giải Petavatthu
6210 Chú Giải Theragāthā - 1
6211 Chú Giải Theragāthā - 2
6212 Chú Giải Therīgāthā
6213 Chú Giải Apadāna - 1
6214 Chú Giải Apadāna - 2
6215 Chú Giải Buddhavaṃsa
6216 Chú Giải Cariyāpiṭaka
6217 Chú Giải Jātaka - 1
6218 Chú Giải Jātaka - 2
6219 Chú Giải Jātaka - 3
6220 Chú Giải Jātaka - 4
6221 Chú Giải Jātaka - 5
6222 Chú Giải Jātaka - 6
6223 Chú Giải Jātaka - 7
6224 Chú Giải Mahāniddesa
6225 Chú Giải Cūḷaniddesa
6226 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 1
6227 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 2
6228 Chú Giải Nettippakaraṇa
6301 Phụ Chú Giải Nettippakaraṇa
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi - 1
7107 Yamaka Pāḷi - 2
7108 Yamaka Pāḷi - 3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi - 1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi - 2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi - 3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi - 4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi - 5
7201 Chú Giải Dhammasaṅgaṇi
7202 Chú Giải Sammohavinodanī
7203 Chú Giải Pañcapakaraṇa
7301 Phụ Chú Giải Gốc Dhammasaṅgaṇī
7302 Phụ Chú Giải Gốc Vibhaṅga
7303 Phụ Chú Giải Gốc Pañcapakaraṇa
7304 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Dhammasaṅgaṇī
7305 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Pañcapakaraṇa
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Phụ Chú Giải Cổ Điển Abhidhammāvatāra
7309 Abhidhammamātikāpāḷi